ingi Stále však zastávam názor, že firma, ktorá stavia domy, by mala účtovať o zákazkovej výrobe, nakoľko, tu nepôjde ani tak o presné "napasovanie" sa do spomínaných definícií , ide tu podľa môjho názoru hlavne o účel účtovania o zákazkovej výrobe a to priradiť výnosy a alikvótny zisk (stratu) do správneho účtovného obdobia, a to bez ohľadu na fakturáciu. A toto je podľa mňa z celého to najpodstatnejšie.
Tak v tom sa určite zhodneme, že podstatou a zmyslom účtovania o zákazkovej výrobe je účtovanie - aj podľa úvodnej časti metodického pokynu MF SR - o vecnej a časovej súvislosti výnosov a nákladov bez ohľadu na fakturáciu. Nezrovnalosť medzi fakturáciou na jednej strane a výnosmi na strane druhej rieši aj nedokončená výroba cez účty 6xx. To, čo nerieši, je priradenie pomernej časti rozpočtovaného hospodárskeho výsledku.
Podľa mňa rozhodujúcim kritériom, či účtovať alebo neúčtovať o zákazkovej výrobe, by mala byť miera významnosti, nakoľko zahrnutie alebo nezahrnutie rozpočtovaného zisku ovplyvní celkový hospodársky výsledkok účtovnej jednotky.
Z uvedeného pohľadu v Jankinom príklade (firma, ktorá stavia domy) by som o zákazkovej výrobe neúčtoval. Tých rozostavaných domov je zrejme viac, počas účtovného obdobia sa priebežne i fakturuje, takže v súhrne zákazok za firmu sa odchýlky spôsobené zahrnutím zisku do výnosov až pri fakturácii konkrétnej zákazky v podstate "zrovnomernia". Iné by to bolo, ak by firma stavala len jeden investične a finančne náročný celok (napr. taká výstavba Auparku). Tam by naozaj vyfakturovanie zisku (či vyčíslenie straty) z celej investície len v roku dokončenia mohlo výrazne skresliť reálny obraz o firme. A podľa mňa z týchto dôvodov a pre tento účel vznikol v PPÚ § 30.
Ja túto tému neberiem (a našťastie sa tak ani nevyvíjala
) ako snahu presadiť určitý názor ako jediné správne riešenie. Nakoniec to možné (dokonca ani v Jankinom prípade) nie je. Je to skôr o tom, aby ten, ktorý sa musí rozhodnúť, mal k dispozícii čo najviac argumentov preto, aby sa rozhodol správne. A prípadne aby si toto rozhodnutie vedel aj zdôvodniť.
Keďže ja som nikde nenatrafil na presný pokyn kedy a prečo ÚJ musí účtovať o zákazkovej výrobe, asi by to malo byť tiež vecou internej smernice. A minimálne jedným z rozhodovacích kritérií aj výška predpokladaného zisku z dodávaného "individuálneho hmotného aktíva" vo väzbe na jeho mieru významnosti k celkovému obratu či zisku firmu. Mieru významnosti si musí samozrejme určiť podľa vlastných podmienok každá firma individuálne. Ak si v smernici dobre zvolí podmienky významnosti, tak o zákazkovej výrobe nebude musieť účtovať, ak nechce, ale bude môcť účtovať, ak usúdi, že takéto účtovanie je v jej záujme. A to je vlastne aj moja odpoveď na otázku zo začiatku diskusie:
"...
keď sa účtovná jednotka rozhodne, že rozpočet nevypracuje, potom nemusí účtovať o zákazkovej výrobe ? "