Na takú dcéru treba byť hrdý a nie ja sa na ňu sťažovať.

[QUOTE=margot157;2272655]
Tak asi sa jej domov chodit nechce, ked nechodi. Co s tym narobis? Dospelu osobu nemozes prinutit.

Podla tvojej dcery asi hej, ked to nerobi. Tak ju nechaj zit jej zivot, aky si vybrala a len dufaj a ver, ze vzdy vsetko dobre dopadne. Ine asi ani nemozes.

Ďakujem veľmi pekne za pochvalu, ale ja sa na ňu nesťažujem, aj som napísala, úplne iný problém tu riešime, mne sa jedná skôr o "syndróm" single mladých ľudí, ( nechcem to označovať za nejakú diagnózu, aby ma niekto nepochopil zle ), o jej bezpečnosť a pod. Ale veľmi mi tu tie príspevky pomohli, ďakujem všetkým, naozaj, M.

Margot,tak si to predsa ty-som premyslala ci je to ta ista co sa nas pytala o radu,ci mat dietatko okolo 40-tky...ci?vsak si to ty.a mala sa vola margaretka po mamicke,ze?neuveritelne ze uz su to 3 roky,zivot plynie velmi rycho....

osky, mozno prave tento tvoj postreh prinasa do temy vela vysvetlenia. kto vie, ako narodenie malickeho cloviecika prezivala starsia dcera.Mnohe starsie deti zriarlia a maju rozne prejavy, ako na seba upozornovat.

u nas to bolo uplne inak....
som jedinacik a tiez som ako 15-rocna vyletela z hniezda,kedze stredna bola daleko od bydliska,bola som na internate,neskor private...
po skonceni som odisla do Prahy,potom na Vysku-znova internat,neskor do Svajciarska,Talianska.....chuderka moja mama si ma tiez velmi neuzila,ked som zacala dospievat.
faktom vsak je,ze to co opisujes si neviem predstavit,aj ked tu mnohi tuoto situaciu povazuju za normalnu-podla to nie je v poriadku.

ja som zo skoly,ci uu strednej a ci z vysky chodila na vikendy domov a aj ked som bola v zahranic,vzdy som bola na vianoce a väcsinou i na velku noc doma.
s nasimi som bola neustale v kontakte,mama vedela presne co a kde som,nikto ma k tomu nenutil,ja som to povazovala za svou povinnost-bola som zodpovedna.vedela som ze by nasi nespali keby nevedeli ci som v poriadku.
aj ked clovek dospeje,nemyslim si ze 23-rocne divca moze celkom spalit mosty a kaslat na svoju rodinu....
je to trochu sebecke a nezodpovedne.keby mala vsebe trosku lutosti tak aspon koli tomu by sa obcas automaticky prihlasil,aby jej matka mohla pokojne spat,zvlast ked vie,ze je na dakej disco a pod...ved vieme,co sa dnes na takych miestach vselico stava....
ja som sa tiez nasim espovedala o svojom sukromi ale za to ze dnes sa to tak nosi-mam 1ß-nast,som dospely....nesuhlasim s tym.mladi ludia stracaju uplne hranice a citove vnimanie
potom sa cudujeme,ze je tolko vytrznosti a problemov.
mlady clovek potrebuje pevnu ruku.
mna nasi okresali,bola som drzana pevno a na kratko,z mojho pohladu,hoci mi nechybala sloboda a naplnili sa vsetky moje sny o studiu,cestovani,zamestnani....nepriek tomu nasi vzdy urcovali hranice....
dnes mam 35,som vydata v rakusku....napriek tomu som s nasimi stale v kontakte a funguje to takmer rovnako.
a nemam pocit ze mi organizuju zivot.
prave naopak-moj muz stratil otca este velmi mlady a matka je psychicky trochu chora,tak zil ako chcel,robil si co chcel a myslel ze moze vsetko....k
ed sme sa spoznali a neskor vzali,nasi sa stali rodicmi aj jemu a pomaly dostal tie hranice-velmi to prospelo jemu i nasmu vztahu,hoci obcas z tych hranic este vyskoci....predsa nemozem chciet menit beho 4 rokov co bolo cely zivt inak...
ale moj muz to akceptuje a tie hranice uz berie akosi normalne.
vsetko je to o zodpovednosti voci rodicom,voci tomu na kom ti zalezi a najmä o LASKE.
aj keby som bola 1000 razy na mamu nastvana,nemohla by som ju len tak nechat cakat zavesenu na telefone alebo cakat ci sa ozve sama.
prva pridem ja-väcsinou,mam ju predsa rada.

a pre teba Margot este pohlad z druhej strany:

poznas pribeh o stratenom marnotratnm synovi?
uvidis,dievca pride este na vela veci a pochopi....
ak si veriaca,vloz sa do ruk Najvyssieho,ak nie,nechaj tomu cas-ona sa vrati :-)

Ano Osky, som to ja, maličká má 3 roky, práve sme začali chodiť do škôlky, staršia dcérka má malú veľmi rada, aj opačne, síce chodí domov málo, ale malá sa na ňu vždy nesmierne teší, dcérka sa jej venuje omnoho intenzívnejšie ako syn, ktorý zase býva doma oveľa častejsie, aj keď už tiež študuje na VŠ mimo domu ( ale to zase beriem, je to chlapec ), ale tiež má malú veľmi rád, oni (starší súrodenci )sú už vekovo úplne niekde inde, tam si myslím že už na nejakú súrodeneckú žiarlivosť nie je miesto, inak hovoríš mi z duše, tiež si mylím, že voľnosti som jej dala dosť, ajajaj, koľko už ona precestovala som ani ja ani zďaleka, ale však človek deťom dopraje, v rámci finančných možností, niečo si aj ona privyrobí, ale nakoľko býva na priváte dopláca si za ubytovanie, čo je navyše oproti intenátu, ja jej pomáham čo potrebuje do školy a vždy vo všetkom som pri nej, ako aj pri ostatných deťoch. Kto pochopí v dnešnom svete, čo sa teraz deje, či taký 23 ročný človek už všetko predvída, čo jej môže hroziť, opakujem, ja ju nekontrolujem, len potrebujem vedieť, či dobre docestovala a či sa v poriadku vrátila. Hádam mi tu nechce niekto tvrdiť, že ja nemám žiadne právo, nakoľko má 23 sa o ňu báť a ona keď má trochu lásky a svedomia, by to mohla chápať. Ja to tiež beriem z toho hľadiska, aký vzťah ja mám so svojou mamou, nechcem síce porovnávať, ale ide to akosi samo, ale tiež si myslím, že sa to aj samo zlepší a dúfať, že to, čo sme ešte aj s manželom, kým žil, do nej vložili, tam aj zostalo. Ešte raz veľmi pekne ďakujem, M.

Mam daleko viac ako tvoja dcera s mamou taky vztah,ze super....bez hanby priznam,ze som mamin cecok.....ale hlasim prichody na miesta mimo BA stale a som stara kobra 43rocna...ale nejak to funguje tak prirodzene...ci to tak je nastavene od mlada neviem....pre mna je to taka automatika.....tuto zimu ozajstnu v BAčku.....som jej rano ked som prisla OK do roboty...hlasila sms- kou,ze som dosla dobre,lebo viem,ze ako videla ze vonku snehuje,ze mala stavy ,ze ci som dosla OK. Mozno pre niekoho nenormalne ale u nas....prirodzene.ked nechcem aby sa stresovala zatajim,ze idem mimo mesto....ked som minuly rok vybehla s kamoskou do BB a potom nejak k tomu doslo...boze co si nepovedala ze opustas mesto...a to iste aj u brata...

Aj tak si myslím, že problém je najväčší u Teba a je v psychike. Jednoducho si predstavuješ, že Váš vzťah bude milý a srdečný automaticky a že Ťa dcéra pochopí. To sa ale nestane hneď. Ona sa teraz stavia na vlastné a chce si tým prejsť sama a dokázať to aj bez Teba. Netlač tak teraz na pílu, nechaj jej čas veď ona si potrebuje zariadiť život podľa svojho najlepšieho vedomia. Podľa toho, čo si písala, tak si ju vychovala dobre a to ovocie sa Ti určite vráti, len jej daj čas a dcéra dozreje tak, že Ti bude robiť radosť.

Práve nedávno ma zaujala téma od Margot, a celú som ju prečítala. A teba som si zapamätala, pretože som sme súrodenci narodení presne tak , ako tvoje deti. Ja som posledná po dvoch chlapcoch. Oni zažili svoje detstvo úplne inak ako ja. To čo zažili oni, som nezažila v rodine ja. Aj širšej. V rodine Margot vznikol výrazne väčší rozdiel, zrejme to prežívanie jej prvých detí bolo na inej báze.

A info pre Margot:
Drvivá väčšina dcér po búrlivých rokoch puberty a vyzretia sa vracia k matke. Najmä po založení trvalých vzťahov, tehotenstva a príchodom svojich detí. Začnú chápať matku cez svoj život. Rovnaká obava o deti, výchova, situácia sa opakuje.
Ako tu napísalo viac nickov, buď rada že je zdravá a samostatná. To je veľký vklad do života.
Synovia sú iná kapitola. To je "oddelený svet" jeho rodiny. Treba rešpektovať a priať mu.
Tiež to má však rôzne odtiene, netreba mať obavy. Ale tak sa vyjadrujú o tom psychológovia, i keď v našej rodine i širšej to bolo takmer vyrovnané, dcéry, synovia.

Na vedomie: Doba zrenia predĺžená. Proces psychického dozrievania spomalený. Dospelosť až okolo tridsiatky. Tento fakt ostáva len akceptovať. Obojstranne prospešné. Toto je všeobecné konštatovanie súčasného stavu.

Milé. Tento telegram si mi mohla poslať pred pár rokmi. Potvrdzujem.

Pred pár rokmi som to tiež ešte nevedela. Človek sa celý život učí.

margot157, aj ja si pamätám pred rokmi ako si sa pýtala či mať ešte dieťa po štyridsiatke. Aj ti troška závidím. My už máme 3 dospelé deti a nedávno sa ma manžel pýtal ,či by sme si nevzali nejaké z domova. Manžel bol veľmi zaťažený na rodinu a teraz je mu asi ťažšie ako mne. Mám dcéru 22 ročnú. A chápem ako sa cítiš, že máš o ňu strach. Moja študuje a doma je málo, ale keď je doma a niekam ide, tiež sa o ňu bojím. Už je naučená, že mi stále prezvoní, keď dorazí tam kde išla. Ale keď nie je doma, tak o nej neviem nič. Hocikedy sa vyberie za priateľom do Bratislavy. A ja ani netuším, že niekam išla. Ale je dospelá a musím sa s tým zmieriť. Ja som to nemala rada na svojej mame a teraz robím to isté... Stále poučujem a upozorňujem. Daj si šál, vonku je zima... a pod. A dcéra mi na to povie len jedno slovo - 22!!!! Ale už si na to dávam pozor a asi je to so mnou stále lepšie. Deti chcú byť samostatné , aspoň tie moje určite. Syn chcel byť až tak samostatný, že v lete odišiel z domu a nedal nám dva mesiace vedieť kde je a čo robí. Vtedy som prežívala najväčší strach o dieťa. Ale už je to v poriadku. Chodieva domov a myslím, že konečne dospel. Myslím, že tvoja dcéra je úplne v pohode...len ty sa o ňu bojíš troška viac ako by bolo vhodné. Ale to je asi údel viacerých mám, mňa nevynímajúc.

Doteraz som len čítal ....ale toto ma dostalo ...

....hehe...moja je tiež single ....vo vlastnom ...

Občas sa stáva , niečo čajočke poviem ...ona na to , šak že už je dospelá ( 26 ) ...
Lenže aj ona má nejakú otázku - problém a vtedy prichádza ten môj čas ......" ale šak si už dospelá , máš dokonca tých 26 ..., tak aký problém ???..." ....vychutnám si ju po kúskoch ...


Ale ako bolo spomenuté , SMS - ky sú podmienkou .....chodí hore - dole do zahraničia na tie služobky , nuž pre ten kľud nástojíme na nich...

Je to z inej témy, ale napíšm aj sem, v mnohom mi pri rozhodovaní pomohla vtedy porada ( dieťa po štyridsiatke ), ja som hlavne aj za tie opačné názory, tu ich ľudia tak nejako ľahšie napíšu bez obalu, čo sa niekedy rovno do očí hovorí ťažšie, ale k môjmu rozhodnutiu, teda teraz už 3r. dcérke môžem povedať len toľko, som šťastná-prešťastná, že som sa tak rozhodla, ako aj z tejto témy vyplýva, veľké deti sú mimo domu, (syn odišiel na pol roka študovať do Portugalska ), mali sme aj to šťastie, že je zdravá, šikovná, milá, dobrá, pekná, láska celej rodiny, kde už prevládajú dospelí a väčšie deti, takže vrelo doporučujem!

Mas u mna velky obdiv,ze si mala dieta po 40-tke.....ja by som nemala odvahu....pre mna je to horor...

Niečo na odľahčenie témy:

prečítal som teraz všetky príspevky a len kratučko doplním - v 23 už vychovávať ani extra žiadať ako rodičia nemôžeme, musíme len dúfať, že to čo sme v detstve do dieťaťa výchovne vložili, neskôr samo využije a zužitkuje
ale pre nás rodičov je to čakanie často bolestné
a teraz niečo na pobavenie:
som tento týždeň PN tak viac čumím do telky keď ležím a v niektorom sitkome som dnes zachytil super hlášku a po dlhšom čase som sa rozosmial. Hovorila tam jedna mamička druhej o svojej dcére: "Vieš ona je teraz v tom najblbšom veku od 11 do 25."

No ten vek teda rozpätie uplne sedi...teda u mojeho decka urcite....uz je to sice uz lepsie...taha 22 rok,ale puberta cca. Od 11r