[QUOTE=ttroman;2264041]
teploa tepelný výkon je pre kotolňu od URSO

Tepelný výkon je podľa vyhlášky spotreba tepla pre dom za roky (ak sa nemýlim) 2005, 2006 a
2007 delene 3 a x 5300 hodín. Určite to nestanovuje URSO. URSO schváľuje pre dodávateľa iba cenu za kW.
Po zateplení sa treba dohodnúť s CDT na jeho výške (čo nerád robí a len o málo ho zníži).

Už sa začalo na tom pracovať. Uvidíte, spolu stvoríme a pozadávame údaje do excelových tabuliek. Pracujme na tom, aby boli prehľadné. Môže ích byť aj viacej. Už sa chcem o niečo pokúsiť, pretože Ste mi poradili. Dúfam, že to pôjde... Vyhláška je aj URSO ?
My sme mali až 91kWt/m3. To je veľa...
Tak hľadám príčinu... Lebo to ide do peňazí.

Ale ľuďom sa nechce rozmýšľať. Vraj myslenie bolííííí... Ale rozumy by chceli rýchlo a zadarmo... a vraj . Ale za rozumy sa platí! Preto Vám ďakujem, že sa tu zdieľame na Téme o : Spotere tepla, ktorú som zadal. Teraz už - Dobrú noc ľudkovia.

neviem nájsť, kde to je, číslo prispevku?

http://www.urso.gov.sk/doc/legislati...-2008kz_sk.pdf
http://www.urso.gov.sk/doc/legislati...06-2008_sk.pdf
http://www.urso.gov.sk/doc/legislati...06-2009_sk.pdf
http://www.urso.gov.sk/doc/legislati...06-2010_sk.pdf

gutan nám tu nejde vôbec o teplo, to je v máji druhoradé, je ho dosť 31.5. Aj horúco niekomu, až ho aj mdloby chytajú ...

Peniaze, peniaze to je to o čo nám tu hlavne ide!!!

Dám údaje z roku kde som mal prístup ku všetkým podkladom. Hlavne k nákladom domu, boli 16 804,24 €.

Toto je taká mapa nášho domu, čo cárek to byť, čo číslo to jeho úhrada.

Rozdelené náklady vsio rovno, teda podľa m2.

Je síce pravda, že v tých krajných bytoch mali väčšie radiátory, ale to len preto aby dosiahli v byte rovnakú teplotu 20 °C, a za rovnakú teplotu rovnaká úhrada v bytoch.

Nooo, dali sme si namontovať PRT, ktoré zaznamenali hausnumera, keď sa upravili korekciou výrobcu PRT úhrady jednotlivých bytov vyšli takéto.

To sa nám moc neľúbilo, tak sme bytom, tým krajným odpísali s tých hausnumer určitú ich čiastku potom nám naskočili takéto úhrady v bytoch. To za to, že im viac ochladzuje byty. Aby mali ako - takú kompenzáciu za vysoké koeficienty radiátorov po namontovaní PRT.

S tým sme tiež neboli spokojní. A tak sme sa dohodli, že 30 % nákladov rozpočítame starým klasickým spôsobom vsio rovno, že či to pomôže. A čo nám vyskočilo, aké úhrady v bytoch. Vraj preto, aby výrazne boli zvýhodnené tie krajné byty za tie veľké koeficienty radiátorov.

Ale podľa zákona, vyhlášky 358/2009 by sme si vraj rozpočítať 60 % nákladov vsio rovno. To by boli v bytoch úhrady takéto.

Ale sú tu aj taký machri, ktorí tvrdia, že najvyššia úhrada v byte by nemala byť vyššia viac ako o 40 % priemeru na konkrétny byt. Ale to by sme museli vsio rovno, rozpočítať až 78,71 % nákladov. To by boli úhrady potom takéto.

Vieš, požiadal by som ťa ako ešte neovplyvneného, nenakazeného tu našou chamtivosťou po peniazoch, keby si vnoval trocha času tým tabuľkám a vyjadril sa, ktorý spôsob rozpočítania by bol pre náš dom najvýhodnejší.

Potom si môžeme povedať aj o tom odobratom teple domom v tom roku, ktoré malo hodnotu 194 064,05 kWh. A ako asi pôsobilo na teplotu v bytoch pri meraním podľa PRT, ľudovo meračoch tepla v byte.

Dobre?

Dovolím si odpovedať aj a ja. Nieže by som si myslel, že to robíte zle, práve naopak z toho najhoršieho je to to najlepšie. Za najhoršie považujem rozpočítavať náklad na základe pomerového rozdeľovača vykurovacích nákladov. s následným bezhlavým deformovaním zaznamenáných údajov. Sitovci to robia aspoň z dávkou logiky, čo zmierni dopad na "obete".
Rozdelenie nákladu na teplo je pomerne zložitý problém, s následkami ako sú domnelé (ale aj skutočné) úspory zo šetriaceho efektu. Druhý dôsledok je negatívny. Jediné reálne úspory tepla je zateplenie domu. Lenže, ak mnohí vlastníci profitujúci na rozpočítavaní nákladu na teplo podľa PRNV, či merača tepla vysokoprofitujú na tomto rozdelení nákladov by išli proti sebe, aby chceli zateplenie domu.
1, Ak vnútorný byt má tretinovú ochladzovaciu plochu oproti bytu na rohu a oba májú rovnakoveľkú výmeru jeho dsa úspora na nákladoch na kúrenie dotkne v menšej miere. Na jeho zrealizovanie však prispeje rovnako.
2,Zásadne sa zmenia (ak bude kvalitné zateplenie) pomery spotreby tepla bytov k tepelným stratám. na m2 plochy bytu.
3, Ak vlastníci bytov sú minimálne zaintzeresovaní na spotrebe podstrešného bytu, nie je vôĺa zatepliť strechu.

sito, ak by váš dom, jeho spolumajitelia rozhodli, že vybudujú vlastnú kotolňu, ako by ste delili časť "skrytej" ceny tepla za úver? ˇuver by sa splácal v spotrebe, tj v kWh? Alebo podľa spoluvlastníckeho podielu?

stiahni si novú, tepelný výkon je nahradený regulačným príkonom.

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví podľa § 17
ods. 5 a § 18 ods. 8 zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení zákona č. 99/2007 Z. z. ustanovuje:
Čl. I
Vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví
č. 630/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje teplota teplej
úžitkovej vody na odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody a rozpočítavania množstva dodaného tepla
sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 4 ods. 3 písmeno c) znie:
„c) regulačného príkonu na vykurovanie na odbernom
mieste a regulačného príkonu na teplo v teplej úžitkovej vode na odbernom mieste,“

Trto, pasuješ za odborníka na cenotvorbu, ale trt tomu rozumieš.
Regulačný príkon odberného zariadenia na odbernom mieste sa vypočíta ako podiel
nameraného mnoţstva tepla dodaného na vykurovanie a prípravu teplej úţitkovej vody v roku
2010 v kWh a počtom hodín 5300. V prípade, ak odberateľ tepla doloţil energetický certifikát
budovy s výpočtom energetickej hospodárnosti budovy, ktorá bolo zateplená v priebehu rokov
2010 a 2011, môţe sa dodávateľ s odberateľom dohodnúť na inom regulačnom príkone ako
vychádza zo spotreby v roku 2010. (V nasledujúcich rokoch dohodu moţno uplatniť aţ do
doby, kedy relevantné údaje o mnoţstve odobraného tepla zatepleným objektom budú
k dispozícii za celý kalendárny rok) Ak k obojstrannej dohode nedôjde, tak sa regulačný príkon
počíta zo spotreby v roku 2010.
Regulačný príkon odberného zariadenia s technologickou spotrebou tepla vo vlastných
výrobných procesoch v neregulovaných činnostiach a odberného zariadenia, do ktorého sa teplo
na technologický účel dodáva sa určí ako pomer spotreby tepla v roku 2010 a počtu
prevádzkových hodín 8000 alebo sa dodávateľ a odberateľ môţu dohodnúť na inom regulačnom
príkone odberného zariadenia. Ak odberateľ tepla vyuţíva pre svoju spotrebu aj iné ako
dodávané tepla, potom sa regulačný príkon tohto odberného zariadenia vypočíta zo spotreby
tepla v roku 2010 a počtu hodín 2000 alebo sa dodávateľ a odberateľ môţu dohodnúť na inom
regulačnom príkone odberného zariadenia.
Pri výpočte regulačného príkonu u nových dodávateľov alebo odberateľov sa vychádza z
objednaného mnoţstva tepla na rok 2012 a príslušného počtu hodín podľa spôsobu vyuţitia
tepla.
Celkový regulačný príkon vstupujúci do návrhu ceny tepla na rok 2012 je súčet všetkých
regulačných príkonov na odberných miestach.
Regulačný príkon odberného zariadenia medzi dodávateľom a odberateľom, ktorý je súčasne
vzápätí aj dodávateľom sa určí na základe dohody medzi dodávateľom a odberateľom tepla.
Vypočítaný regulačný príkon platí len pre rok 2012 a pre rok 2013 sa bude počítať regulačný
príkon zo spotreby tepla v roku 2011!

Nevaďme sa a neponižujme jeden druhého. Ja nechcem vyrábať nepriateľov.
Takto si len odoženieme prispievateľov.

Málokedy sa nájde na tieto témy schopný teoretik; ešte menej praktik a najmenej je tých, ktorí to vedia podať teoreticky a urobiť prakticky. Buďme len normálny.

Ja Vás prosím, vráťme sa k uvádzaniu skutočných dvoch hodnôt. Vo svojom činžiaku v určitom roku.

Teplo na vykurovanie r.2011 = 136kWh/m2 a to je zlé kúrenie. Zaradený v M4. Teraz sme už aj zateplili celý činžiak a ???
Jednotkový náklad v E/m2 = 8,41 ;

Teplo na ohrev TúV r.2011 = 91kWh/m3
Jednotkový náklad v E/m3 = 6,65 ;
výsledok mi hovorí o 20 halieroch len na ohrev 1 litra vody.

k tej vode ešte 2,35E/m3 a mám cenu
teplej vody.
6,65 + 2,35 = 9,-E/m3 TúV a to je 27hal/l. a to je veľa!!!

sitko - my nemáme tie merače. Ani reg. ventily. Asi som to už písal a tam som napísal , že po regulácii bytov sa zablombovala regulácia každého bytu. Neviem to tak technicky tu zapísať, len jednoducho to "učešem".
Máme novú kotolňu - od 12/2009 a zateplenie od 9/2011. Tak už len čakám, aké budeme mať výsledky za rok 2012. Predseda má silné slovo. Takto rozhodol a presvedčil. Možno, že dobre.

gutan52 stále nechápeš, źe táto štatistika je nič nehovoriaca? Ani čo do €, ani do spotrebovaného tepla na m2?
Rozhodujúce pre spotrebu tepla domu je aj jeho geografické umiestnenie. To vyjadrujú dennostupne, údaj, ktorý sa dá porovnávať tvojou metódou musí mať rovnaké dennostupne. Dom musí mať rovnakú konštrukciu, rovnakú plochu, tepelné straty...
Pre cenu zas platí to, že dom by musel byť vykurovať niekto, kto má rovnakú (v oboch zložkách) uplatňovanú ceny tepla.
Táto štatistika ti povie len to, že ľudia si kúria, jedni viac a jedni menej. Porovnávať sa však nedá nič, jediné čo sa týmto dá dosiahnuť je závisť, že niekto má lacné teplo, či malú spotrebu tepla. Ale koľko ho stálo to, už nezrovnáš.
No a v rámci domu ti to jasne, zrozumiteľne uviedol sito. Všetko závysí od jedného hlasovania, čí legislatívneho rozhodnutia. Raz môžeš platiť 1200€ inokedy 350€ a vpodstate za to iste.
Tu máš oficiálnu štatistikuvrámci jedného veľkého správcu. Dumaj a daj vedieť k čomu i prišiel.
http://www.osbdlevice.sk/media/vseo_...treba_2011.xls
http://www.osbdlevice.sk/media/vseo_..._2010_2011.xls

zapíš si do tabuľky
2009 Trenčín - 9,09€ m2 - 94.98kWh/m2 (prepoč. podľa tab. z 6-12 2009)
2010 Trenčín - 8,67€/m2 - 92.52kWh/m2
2011 Trenčín - 10,22€(m2 - 98.83kWh/m2 (94,42kWh/m2 pri počítaní tej istej plochy)
voda ale to sú kadejaké čachre správcu a výrobcu tepla, čí sú realita?

2009 Trenčín - Celkové náklady tepla na prípravu TÚV 676,86€
Množstvo vody 62m3
TÚV ohrev - fixné náklady 1,416kW x 181,29€/kW = 257,7€
TÚV ohrev - výpočet nameraného množstva 7070kWh x 0,0563€/kWh = 420,16€
1m3 vody = 10,92€ alebo 114kWh

2010 Trenčín - Celkové náklady tepla na prípravu TÚV 2976,15€
Množstvo vody 467,03m3
TÚV ohrev - fixné náklady 6,579kW x 181,27€/kW = 1192,58€
TÚV ohrev - výpočet nameraného množstva 31688kWh x 0,0563€/kWh = 1783,57€
1m3 vody = 6,3725€ alebo 67,85kWh

2010 Trenčín - Celkové náklady tepla na prípravu TÚV 4938,18€
Množstvo vody 595,85m3
TÚV ohrev - fixné náklady 10,201kW x 199,35€/kW = 2033,62€
TÚV ohrev - výpočet nameraného množstva 48120Wh x 0,0605€/kWh = 2904,48€
1m3 vody = 8,288€ alebo 80,75kWh

Počet dennostupňov za určité časové obdobie charakterizuje klimatické podmienky. Čím sú klimatické podmienky náročnejšie, t.z. čím je vonku chladnejšie, tým je počet dennostupňov vyšší.
Dennostupeň (°D) predstavuje rozdiel vnútornej teploty v byte (v priemere 20°C) a priemernej vonkajšej teploty.
Vonkajšia priemerná denná teplota, tvorí štvrtinu súčtu vonkajších teplôt meraných o 7.00 h, o 14.00 h a o 21.00 h, pričom teplota meraná o 21.00 h sa započítava dvakrát.
Príklad:
vonkajšia teplota nameraná o 7:00 6,4 °C
vonkajšia teplota nameraná o 14:00 12,2 °C
vonkajšia teplota nameraná o 21:00 8,1 °C

6,4 + 12,2 + 2 x 8,1 = 34,8 °C
34,8 / 4 = 8,7 °C

Priemerná vonkajšia denná teplota je + 8,7 °C. Potom 20 - 8,7 = 11,3 °D (dennostupňov)
Dennostupne sa používajú pri výpočte tzv. merných spotrieb tepla na vykurovanie. Táto merná spotreba cez dennostupne by mala byť na rovnakej úrovni. Samozrejme, ak sa v bytovom dome zrealizuje nejaké racionalizačné opatrenie, merná spotreba tepla na vykurovanie sa musí znížiť.

Prehľad dennostupňov 2005 - 2008
2012 °D

január 673,67 jún -
február 748,02 september -
marec 445,53 október 293,94
apríl 328,67 november 395,19
máj 32,28 december 623,15

2011 °D

január 554,16 jún -
február 650,61 september -
marec 535,45 október 326,13
apríl 237,00 november 542,70
máj 67,55 december 572,43

2010 °D

január 642,03 jún -
február 573,96 september 133,97
marec 557,90 október 389,91
apríl 304,76 november 418,36
máj 67,04 december 772,54


2009 °D
január 693,45 jún 30,10
február 568,15 september -
marec 543,55 október 290,42
apríl 218,19 november 427,18
máj 28,18 december 683,93

dennostupne, alebo zanamenať denný priebeh vonkajšej teploty je dnes technicky a finančne nenáročný problém. Káždý, čo by mal záujem a chuť by si mohol pre svoju potrebu robiť štatistiku toho, ako vonkajšia teplota ovplynila jeho spotrebu tepla, a ako sa premietla do nákladov. No vždy to budú len nepresné údaje, vplyv na spotrebu tepla má aj orientácia domu, počet slnečných dní, vietor. Aj absolutne presne zaznamenaná vonkajšia teplota neznamená nájsť úplne presnú súvislosť so spotrebou tepla.
Veľkou mierov na ňu vplýva správanie vlastníkov. Teplo v byte 24 alebo 19% je dosť veľký rozdiel.

vyhláška č. 397/2003 § 6
(5) Množstvo vôd z povrchového odtoku odvádzaných do verejnej kanalizácie sa vypočíta súčinom daných plôch nehnuteľností a im prislúchajúcich odtokových súčiniteľov podľa druhu povrchu plôch zaradených v kategóriách A až C a priemerom dlhodobých zrážkových úhrnov pre danú lokalitu podľa údajov, ktoré poskytuje právnická osoba zabezpečujúca hydrologickú a meteorologickú službu.2)
2) Vládne nariadenie č. 96/1953 Zb. o Hydrometeorologickom ústave.

používa ročný priemer z dlhodobého zrážkového úhrnu pre danú lokalitu podľa údajov SHMÚ, ktorý je vypočítaný z úhrnu zrážok za obdobie predchádzajúcich piatich rokov a aktualizuje sa raz za tri roky.

omylom ° zameniť za % je tak isto hlúposť, ale zastaviť vetu "Hydro ústav vydal, že (kvôli poplatkom panelákov za zrážkové vody), že ročne naprší okolo ( bolo to presne, ale ja dávam asi s 10 mm presnosťou ) :"
svedčí o tebe. Stačilo mi. Ľutujem tých ktorým si skontroloval a podpísal "reálny" tepelný výkon na rok 2013

Noo, môžeš. Tvoj názor na vec svetovznámy. A už tu bude stý krát. A sto krát povedaná ...

Ale, nepíšeš konkrétne, kto sú obete?

Jediné reálne úspory tepla je zateplenie domu.

Kravina, to, jedine reálne

K 1. Máš pravdu! Aj to tak bolo, že tí, krytí nechceli, nesúhlasili. Ale ani tí vonkajší, čo si povymieňali radiátory za väčšie tiež nie, veď načo, tepla brali viac a za rovnakú cenu.

K 2. Ak sa zásadne nezmení postoj vlastníkov v hlave, tak spotreba tepla v dome sa nemusí znížiť, alebo sa môže znížiť len minimálne.

K 3. Niečo ako k jednotke. Len pod tou strechou sú všetky byty, aj keď niektoré nie priamo. Ale ako by si postavil ten dom, aby bolo v ňom všetkých štyridsaťdva bytov pod strechou, priamo?

Vieš, my máme spoločný vykurovací systém napojený na CZT. Ak by sme sa rozhodli, možnosť bola, ale len dvaja súhlasili, teda ak, tak by sa kotol pripojil na spoločný vykurovací systém a stal by sa jeho súčasťou, teda by bol spoločné zariadenie, a spoločné zariadenia sa financujú zo zákona z FOaÚ. Myslíš, že by banka súhlasili, že podľa kWh by sa úver splácal? Keby ich bolo menej, tých kWh, aj úhrada splátky úveru by bola menšia?

aha takže časť tepla, vlastne nákladu na jeho výrobu by sa platila podľa spoluvlastníckeho podielu? A teraz, keď máte teplo z CZT tá časť nákladu na teplo čo je za RP, a jej výška je nezávislá od množstva spotrebovaného tepla sa rozpočítava podľa PRNV?
Nie je to čudné, že v jednom prípade sa platí podľa PRNV, v druhom podľa spoluvlastníckeho podielu (čo nemusí byť veľkosť vykurovanej plochy bytu)?