súhlas .

Nie som dlho na porade, takže neviem, čo znamená imho

to nie je vyslovene poradacka skratka, ale internetova vseobecne ... a v preklade z anglictiny to znamena priblizne:
podla mojho skromneho nazoru alebo: volnejsi preklad: tak nejak si to myslim, ale mozem sa aj mylit, nie som majster sveta

pozri napr. na tejto stranke (taku veselu som v rychlosti vygooglila)

Taaaaaaaaaaaak, keď už ste toľkí prispeli, tak nebudem niekde bokom, nie?
Žena - 27 rokov,vydatá 8 rokov, 2 diablici - dievčatá ( aspoň podľa výzoru ), staršia-6 rokov- je podľa učiteľky za 3 chlapcov, mladšia - 2,5 roka sa priúča od staršej, tiež čakám, čo z nej bude...
Myslím, že je to viac o zvyku, niekto sa nechce deťom prispôsobovať, myslím, že je to podstatne väčšia zodpovednosť ako mať psa. Dieťa mimo domova svojím správaním ukáže ako je vychované, teda ak sa človek nechce hanbiť, musí ho aj dobre vychovať, a teda venovať mu čas (možno na úkor vlastných záľub), veľa s ním hovoriť a aj počúvať , čo je niekedy po ťažkom dni v robote fakt ťažké.
Na druhej strane, keď som po potrate (po banálnej chrípke dieťatko jednoducho v 8 týždni tehotenstva zomrelo)ležala v nemocnici, ležala tam so mnou pani podnikateľka, ktorá už mala naplánovanú dovolenku a nepôjde tam predsa tehotná?! To by ju obmedzovalo, jednoducho sa jej dieťa práve vtedy nehodilo... Mala som chuť ju chytiť pod krk... Zdalo sa mi to nespravodlivé, že ten, kto dieťa chce, oň príde a ten, kto nechce ho v pohode odprace...
Niektoré ženy však majú taký chorobný strach z pôrodu, že to nedokážu prekonať (to sa stalo mojej kamarátke, manžel sa s ňou po čase rozviedol, pretože ona sa vlastné deti bála porodiť a cudzie nechcela).
Iné si nechcú pokaziť postavu (aj takú poznám) alebo sa im nechce stále po niekom upratovať, že deti sú zasoplené, urevané a kto im bude utierať zadok... Ale každý z nás predsa má raz za čas zlý deň, no nie?
Každý je na tom inak, ťažko hovoriť, či je to tak alebo tak. Toť môj názor.

ako angličtinárka sa absolútne hanbím, že som to nevedela. Skvelý link. Vďaka ayya!

nemozem ti teraz prihodit suhlas, lebo nesuhlasim, ze by si sa za to mala hanbit a niet za co dakovat

presne tak skratky nemusí každý ovládať, kto vie čo znamená skratka Porada v slovenčine?

ayya čo sa týka tých dôchodkov, nevravel som že bezdetní nemajú dostať dôchodok, to si zobrala z extrémneho konca

ja som len písal, že majú prevziať riziko, hlavne v dôchodkovom systéme ktorí funguje u nás, kde budúce generácie platia dôchodky nám...
Práve na tom, že toto riziko nepreberajú, súčasný dôchodkový systém kolabuje.

Voľakedy mali ľudia deti a vedeli, že sa bude mať kto o nich postarať, nemuseli ani vstupovať do dôchodkového systému... (samozrejme, že to neriešilo situáciu "neštandardných" skupín ako páry bez možnosti mať deti atď.)

To čo píšeš, že všetci platia dane z ktorých sa platí vzdelávanie a iná starostlivosť o deti je viacmenej nezávislé od dôchodkového systému. To je ekonomika štátu.
Keby sme sa skutočne dostali do úrovne ktorú si spomínala, že bezdetné páry by nemali dôchodky, aj tak by získavali z "novej generácie" obrovské ekonomické úžitky. Napríklad predstav si že by nová generácia bola "polovičná". Bezdetní by žili len z úspor. Koľko by museli vynaložiť na svoje prežitie? Ďaleko viac, pretože náklady na-čokoľvek by sa zvýšili... Fixné produkčné náklady by sa jednoducho rozpočítali medzi menej ľudí. Sú tu ešte ďalšie faktory, ktoré majú už menší vplyv...

Spočítané a vydelené, bezdetné páry by nemali mať rovnako vysoký dôchodok ako páry ktoré vychovali deti.
Toto je ekonomický názor a pohľad, samozrejme mimo tejto témy ...

nie som makroekonom, iba som skusila ... kolko mi toho vie povedat iba taky vseobecny laicky zaujem o problematiku, viem, ze je to velmi komplexny problem na ktorom si lamu zuby politici uz velmi dlho a este aj budu ... z toho, co som doplnala je jasne, ze mam iny nazor ... ale aj tak mi hadam mozes prezradit, co to je za skratka: "porada"?

Richard ... a vobec: toho vasho nadherneho anjelika mate iba par mesiacov... a uz aj hned si myslis, ze by si mal mat kvoli tomu aj vyssi dochodok? ech ty!

ayya,

keďže sme mimo témy, toto je môj posledný príspevok. Ak chceš pokračovať založ novú tému.
Nemôžem reagovať na tvoje odpovede priamo, pretože všetky vychádzajú z iných predpokladov ako moje a podľa mňa sú matematicky a ekonomicky nesprávne.
Moje predpoklady sú:
- dôchodkový systém má byť solidárny aj zásluhový
- solidárny systém skrachuje, ak mu chýba motivačný prvok na strane tvorby
- výdavky na deti nie sú spotreba ale návratná investícia (štátu)

Vysvetlenia:
- motivácia je hybnou silou celej prírody, bez nej by aj príroda neprežila. Rovnako je to s každým ľudským ekonomickým systémom, pretože ľudia nie sú tak vyspelé bytosti, ktoré by dokázali vo všetkom konať bez motivačných prvkov.
- bezdetní sú súčasťou systému a ich dane sa používajú na deti ako investícia nie ako spotreba. Navyše bezdetní boli tiež voľakedy deťmi, ktoré najprv zo systému brali, takže v čase ich produkčného veku je čas splácať. Ak mi povieš, že vyprodukujú viac ako "prijali" zo systému, tak si práve pochopila, že výdavky na deti sú návratná investícia dokonca so zhodnotením . Tak či onak, ekonomiku štátu napĺňanú cez dane (väčšinou) by som tu nemiešal s dôchodkovým systémom o ktorom sa bavíme
- čo sa týka fixných nákladov, tie sa s poklesom produkcie na jednotku zvyšujú a zdvíhajú ceny a bol by v tom čert keby to tak nebolo

Ayya, ja sa tu nebavím ideologicky a vôbec neposudzujem to či niekto má deti alebo nemá. Ja sa len snažím načrtnúť ako by mal funkčný dôchodkový systém vyzerať z čisto ekonomického hľadiska.
Ani zásluhový dôchodkový systém, postavený na úsporách sa nevyhne problémom, ak v ňom bude chýbať motivácia mať deti, ibaže by ich nahradili kybergovia

Keďže ekonomická teórie nie je úplne exaktná veda, aj táto moja stojí a padá na tom, či je takýto motivačný prvok skutočne motivačný pre tvorbu dôchodkov. Ide o dlhodobé pravidlá, na ktoré ľudia v aktuálnom čase nemusia vôbec reagovať.

Z citovaneho prispevku som vybral iba to, co povazujem za najdolezitejsie. Podla mna je to velmi odborny ekonomicky nazor na vec, Richarda by som hned zamestnal ako ekonoma vo firme.

Ja ekonomicke vzdelanie nemam (pokusam sa doplnit samostudiom) ale pri budovani firmy som vzdy spoliehal na ten najprimitivnejsi sedliacky rozum. Ak som zvazoval nejake rozhodnutie vzdy som si predstavil to iste rozhodnutie v extremnej rovine. Ak napr. inzerujeme v 5 casopisoch, a planujeme sa z jedneho stiahnut, tak si predstavim, ze by sme sa stahli zo vsetkych a potm tento "ocakavany dopad" vydelim piatimi a v podstate dostanem to, co nas caka. Samozrejme, nie vzdy to funguje takto presne matematicky, (napriklad preto, ze mnohe casopisy maju spolocnu urcitu mnozinu citatelov) ale urcity obraz to poskytne.

Pri tychto debatach si vzdy chtiac - nechtiac predstavim, co by sa stalo, keby sa prestali rodit tedi uplne (mozno nie navzdy, nejde mi o probklem "vyhynutia ludstva" ale na obdobie 1 - 2 generacii. Potom by sme my, (posledna generacia) zomierali ako chore zviera v prirode, kde mu nikto nepomoze. Samozrejme - ak sa rozhodne nemat deti (pripadne mat 1 dieta) jeden manzelsky par, tak sa absolutne nic nedeje. Ak sa tak rozhodne 1000 alebo 5000 parov, este stale to necitime. Ale ten vseobecny dnesny trend je velmi znepokojuci. Dosledky pocitime vsetci bez ohladu na to, ci tu teraz o tom budeme diskutovat alebo nie.

Jednym z logickych nasledkov bude nepochybne to, ze sa budu musiet uviest do praxe debaty o importe pracovnej sily zo zahranicia. Teda pridu sem ludia z Azie. Ja som daleko od nejakeho rasizmu. Ale skusenosti hovoria, ze taketo (v podstate nasilne) miesanie narodov prinasa casto velke problemy.

K tym trom grosom: Ano, aj bezdetni ludia platia dane a odvody. Ale a tychto dani a odvodov sa platia iba dva grose. Teda momentalna spotreba toho dotycneho + starostlivost o generaciu jeho rodicov a splacanie nakladov na vzdelavanie. Ten treti gros zostava dotycnemu (bezdetnemu) - ako (iste prijemny) bonus. Vec co ine su nazory typu: "Robila som karieru, ale nelutujem, teraz zarabam 250.000 EUR rocne" alebo "ak by som mala vlastny byt a vsetko k tomu, mohli by sme uvazovat o dietati". Teda aj z tychto vyjadreni je zrejme, ze narodenie dietata by kupu bytu oddialilo, pripadne investicie do dalsieho komfortu by znemoznilo. Ano - vychova dietata stoji nejake peniaze a na nu by mal byt pouzity ten treti gros.

Ja osobne si myslim, ze clovek, ktory sa rozhodne (ma na to iste pravo) nemat deti (pripadne mat 1 dieta) si moze ten treti gros v pohode odkladat na dochodok v pododbe zivotneho poistenia alebo sporenia. Ak si napr. mlady clovek zalozi 3 poistne zmluvy (z dovodu rozlozenia rizika) a mesacne bude odkladat napr. 3 x 1500 Sk uz od doby, kedy zacal zarabat, tak mu to k dochodku prinesie celkom pekne prilepsenie. Ludia, ktori vychovaju deti (nemusia porodit, mozu adoptovat) by zasa mali byt zvyhodneni priamo z dochodkoveho systemu, pretoze zabezpecili, ze bude mat ten kapital na dochodky vobec kto tvorit. To je vsetko, netvrdim semozrejme, ze nejaky princip solidarity by nemal ostat zachovany (ze by mali mat nulove dochodky) ale tento sucasny stave je dost nespravodlivy a demotivujuci, pre tych, co sa chcu spravat zodpovedne k buducnosti celej spolocnosti.

Pripajam sa aj ja žena 34 rokov . 3 deti dvaja chlapci 11 a 14 rokov dievčatko 2,5 roka všetky deti máme plánovane 2x som bohužiaľ potratila a keby to záležalo len na mne tak by sme mali ešte aspoň 2 ale manžel hovorí že už by sme sa nezmestili do auta.

Tak manžel s tým autom ti chcel zlepšiť určite náladu ...

Vcera som podobnu temu riesila s byvalym spoluziakom mojho syna a zistili sme, ze v nasom okoli generacia mojich deti /od 20 do 3O/vlastne tym, ze odmieta z dovodov, ktore sa tu dostatocne uz popisovali, byt rodicmi, tak nam skoro vypadava pol generacie, kedy si to vsetci uvedomime a zacneme sa tym zaoberat nie na diskusnych forach, ale tam, kde to mozu ovplyvnit, cize nasi politici, sociologovia, ekonomovia, teologovia, atd. Terajsou situaciou podla mna popierame zmysel zivota, pretoze okrem nejakych vyssich , mne neznamych ucelov zivota, urcite priorita je jeho samotne pokracovanie a tu sme sa nejako zasekli. Tiez si myslim, ze vyhovarat sa na dobu asi nie je to prave, kazda doba ma svoje aj dobre aj zle, ale moj sukromny nazor je, ze celkovo ludska spolocnost sa ubera k nejakemu prelomu, lebo vsetky stare hodnoty a zvyklosti sa rucaju, ziadne nove nevidim a co bude dalej, to sa asi nik netrufa predpokladat. Pre mna su moje deti ten najkrajsi dar od mojho zivota a absolutna priorita a na zaver, ziadne co ake mile zvieratko, to ani nemozem napisat, lebo ziadne porovnanie sa mi netisne na jazyk.

Pridávam: Mám 32, dve deti - 8 ročný syn a 4,5 ročná dcéra. Ako 1,5 ročná išla do škôlky aby mamička zvládla povinnosti účtovníčky... Ešte teraz sa s ućiteľkami smejeme že na všetko hovorila "ja". /nevedela rozprávať/.Chce niekto dupľu? "Ja!"
Aj vianoce majú svoje osobité čaro, keď ich prežívate v kruhu rodiny so svojimi deťmi.

To určite ! On vie ako zlepšiť náladu .

Tak myslim, ze sme tu uz napisali dost. Uz by nam mohla ta Cokoladka konecne prezradit, ci sme ju ukecali na skrecka alebo babatko.

Došla som potiaľ v čítaní príspevkov v tejto téme a nedá mi nenapísať.
Najprv štatistika - 34 rokov, 17 ročný syn, 13 ročná dcéra.
Vydávala som sa v 17 tich, keď som maturovala mala som polročného syna. Samozrejme, že nebol plánovaný, jednoducho stalo sa... Nemali sme s manželom nič. 2 roky sme bývali s našimi, potom sa nám podarilo dostať k 1 izbovému bytu. Do neho pribudla dcéra. Ostali sme tam 7 rokov. (Erika, vošli sa mi tam 4 postele). Manžel zarábal tak normál, ja na MD - peňazí nebolo nikdy nazvyš. Po dvoch MD som sa zamestnala a začala študovať na VŠ. Sporili sme ako sa dalo a až po 7 rokoch sa nám podarilo dostať k veľkému bytu. A vôbec nemám pocit, že som deťom neposkytla to, čo potrebovali. (Nemyslím len materiálne veci). Nebolo to vždy ľahké, manžel pracoval na týždňovkách, ja som chodila do roboty, deti do školy, škôlky, k tomu VŠ... a babku som nemala poruke ani jednu.
Teraz sme ale dospeli do štádia, keď sú už deti relatívne veľké a my s manželom relatívne mladí. Deti majú svoje záujmy, svojích kamarátov a my s manželom sme čoraz častejšie doma samí. Je pravda že máme viacej času na seba, na svoje záujmy a pod. Už veľakrát sme rozmýšľali ešte o jednom dieťati, ktorého výchovu a starostlivosť oň by som si vedela predstaviť a možno vychutnať úplne ináč ako keď som mala 17, resp. 21 rokov.
Máme všetko ( z tých materiálnych vecí), čo sme nemali, keď sme mali malé deti - veľký zariadený byt, auto, slušný príjem, dovolenky pri mori, babky na dôchodku a paradoxne práve teraz rozmýšľame a kalkulujeme - čo kariéra, ako sa k tomu postavia deti a pod. Aj by sme to dieťa chceli, ale odrazu to odkladáme.
Ale úprimne Vám poviem, že to "plánovanie" už nemá nič spoločné so zodpovednosťou, ale s tým, že si uvedomujeme, že sa nám nabúra náš životný štandard, zabehnutý systém, zmení sa fin. situácia a pod. Bola by to jednoducho veľká zmena.
Takže, ak dovolíte, ja by som to podľa seba skonštatovala asi tak, že určité plánovanie spojené so zodpovednosťou je potrebné, ale nie 10 - 15 rokov, pretože sa môže stať, že potom už bude život partnerov, domácnosť, kariéra tak zabehnutá, že to dieťa už ani nebude chýbať, resp. nastúpia obavy z tej veľkej zmeny, ktorou dieťa určite je.
Je to môj názor a moja skúsenosť.

Treba mat deticky ,ak mas dobre babickyOsvedcene

nechcem pokracovat, ved by to ani nemalo zmysel, nazor podobne veci si kazdy clovek tvori dlhodobo, boli by sme naivni, keby sme si mysleli, ze jeden druheho presvedcime v takejto "domacej" debate na porade ... tak kym sa mi dopecie tortovy korpus, iba skusim vysvetlit par veci, v ktorych evidentne mame ine nazory ...
fixne naklady sa este delia na
- fixne absolutne ... to je napr. riaditel podniku, ten by mal stacit vzdy jeden ... a
- fixne relativne, ktore sa menia v suvislosti s objemom vyroby, nie linearne, ale skokom ... napr. ak s jednym strojom mozes vyrobit 100 tisic vyrobkov, ale zakazku mas na 101 tisic, tak tie stroje musis mat dva a potom podiel fixneho relativneho nakladu (podiel stroja na jeden vyrobok) vyzera uplne inak ...

k motivacii: vzdy budu existovat ludia, ktori chcu mat deti v pocte nezavislom na vyske podpory od statu ... (a ja vravim:chvalabohu) lebo je to archetypalne spravanie ... ale opacne: ak stat prebera velmi velku cast zodpovednosti za vychovu deti a navyse ju aj stedro dotuje, tak sa v kratkej dobe (z pohladu statneho utvaru) velmi rychlo vygeneruje skupina ludi, ktora si vsimne, ze jej k zivotu stacia iba tie profity, ktorymi stat prispieva ... a ich deti, podla vzoru rodicov budu robit to iste ... a po case par generacii taka situacia zacne byt neunosna a system zacne kolabovat ...

k vyssim dochodkom: ved ten system sme tu doteraz mali - ak sme schopni "vyssi dochodok" vnimat nie len cez mesacnu davku, ale v celkovej sume: mesacny dochodok vynasobeny poctom rokov poberania dochodku ... predsa doteraz matky s detmi odchadzali do dochodku o rok az tri skor ... zjavne sa ten system neosvedcil a nezabezpecil nejaky babyboom, ale aj napriek tomu podporucujemu systemu dochadza k demografickej krize ...

deti ako investicia: ... nuz, niekto chape deti ciastocne ako sukromnu investiciu, niekto ako investiciu statu ... ja mam konzervativnejsie nazory a preto si myslim, ze hlavna cast zodpovednosti za vychovu deti ma byt postavena na rodicoch ... ak stat prispeje, ok ... vitam to, ale iba pocas doby, kedy deti rodinu oslabuju po socialnej stranke ... nevidim dovod prispievat rodicom dospelych deti viac, ako ludom, ktori sa rodicmi nestali ...

dakujem ti za debatu, iba som citila potrebu tychto par viet doplnit ... pakujem vytiahnut tu tortu, aby sa mi nepripiekla ...

a prajem krasne vianoce a vela zdravia aj tebe, celej tvojej rodine, u vas hlavne najnovsiemu clenovi a vsetkym, ktori ochotne prispievali cokoladulke ...skoda, ze neprisla sama povedat aspon slovko, dve podakovania za vasu ochotu, ale mozno este stihne dnes, alebo zajtra

tak sa majte krasne