Veselo i vážne

..ale hlavne nájsť diaľkový ovládač.
Ja a môj štát. Dva pojmy, ktoré nemožno od seba oddeliť. Poviete si štát, aký štát, čo je to za hlúposť?. Ale ja mám skutočne svoj vlastný štát s mojimi zákonmi, normami, sociálnou politikou a krízovými stavmi. Vzdelanostná spoločnosť, informatiztácia, informačné systémy, to sú v mojom štáte prioritné témy, ale to až neskôr.....
Môj štát má všetky zložky moci ako štát z náučných kníh. Má zákonodarnú, súdnu a výkonnú moc.
Zákonodarnú moc ...

Dnes večer ma prenasleduje otázka. Prečo ubližujeme obvykle tým, čo za nič nemôžu? Prečo si práve na nich vybíjame zlosť, prečo sú práve oni terčom našich nálad?
Neviem, ale aj dnes večer ...
Aj dnes večer sú proti mne celé internetové nebesá.
Snažím sa stiahnuť par súborov z e-mailovej schránky do počítača.
Otvorím post. sk, kde už týždeň nechodia žiadne e-maily a zúfalo pozerám na doručenú poštu. Nič.
Otvorím zoznam. sk.
Na deviaty pokus sa mi podarí ...

Rozhodla som sa, že nebudem viac ľudí rozdeľovať na malých a veľkých, tučných a chudých, vysokých a nízkych, ale budem ich deliť na tri skupiny. Pľuvač, nepľuvač a občasný pľuvač.

Nepľuvač – jedinec ktorý neexistuje, ale predsa som ho zaradila do mojej novej kategorizácie.

Občasný pľuvač – je jedinec, ktorý si musí občas uľaviť, ale vždy nájde vhodné miesto a hlavne nikoho svojou potrebou neobťažuje.

Pľuvač – to je typ človeka, ktorý pľuje kdekoľvek, ...

Vždy mám úžasný pocit, keď sa tej malej zelenej príšery zbavím. Nakŕmim ju a ona spokojne čaká, na svoj ďalší prídel. Tento krát ma poriadne naštvala. Pri poslednom kŕmení som jej nemala čo dať, musela zostať hladná. Najskôr kvílila, skúšala na mňa klipkať svojimi zelenými očičkami. No keď zistila, že skutočne bude tentokrát hladná, zmenila úplne správanie. Ešte viac ozelenela a jej jedenásť bielych zubov sa zúrivo cerilo v zelenej tlame.

„To čo si mi nachystala za ...

„Prečo ja?“
„Prečo práve ja?“
Chytá ma zúfalstvo.
„To si ho nemôže vziať k sebe niekto iný?“ prosíkam kolegov.

„Nie! Dnes prišiel a ty by si sa mala s ním zoznámiť ako prvá.“

Vôbec sa mi nepáči, ale dobre. Beriem ho so sebou domov.
Deťúchom oznámim, že dnes sa budem venovať jemu a bolo by dobré, keby mi dali pokoj. Pokoj na to, aby som sa s ním zoznámila.
Len do toho zoznamovania mi akosi nie je.
Poškuľujem po ňom, robím ...