Zavrieť

Porady

Upraviť

Hlavné

Reakcie

  1. avatar
    • |
    • permalink
    Nie sú tie naše baby sestry? MOja je Máňa -červená....teda kedysi bola červená, teraz už len počervenšia s nejakými hnedekastými bodkami. Mám s ňou všakovaké zážitky aj ja, bodaj by nie, keď je "77. (nie charta! ročník)
    Jeden pridám:
    Keďže baterôčka bola tiež staršieho ročníka, musela som dobíjať. Ako na potvoru, urýchlene som musela vycestovať, tak ja hodila baterku do tej prázdnej kasničky pre ňu určenej, nastrčila tie smiešne a nesympatické kovové oká, asi predchodcom doma vykuté, na tie cuplíky čo trčali z baterky. Pár krát po nich klepla kľúčom, nech zalezú, pričom ma celkom fajn potriaslo. Napumpovala, naštartovala a fujázd. Ako tak fujazdím mestečkom mestom, zrazu na križovatke na semafóroch.... nič. hluchota, slepota. ani brm, ani ťuk, ani trt s prepáčením. Autáky trúbia, kývajú, ukazujú všeličo, všetci hádžu grimasy, niektorí nervózne, tí odpútanejší sarkasticky. A ja s Máňou stále nič. Stojíme, už sa červenám aj ja a snažím sa rozmýšľať: "Čo je? Čo vypli prúd, ale veď semafóry svietia? " No to bola blbosť teda, ale v tom ma trklo: PRÚD! BATERKA! Tak ja poďho cez sedadlá som sa prekoprcla na zadné, aby som nezavadzala premávke ešte viac. Snažím sa dostať do tej skrinky za opierkou vzadu a ku kontaktom na baterku. No ale nejak sa tam nezmestím, všetko mi zavadzia. NO nič. musímpo otvoriť dvere. Opierku odhadzujem, otváram dvere, vypúčam môj ctený zadoček do premávky, hlavu vopchám do kastlíka s baterkou a ...jasné, tie kovové špiny vyskočili. Hurá. som šikovnica šikovná, opravím si škodovku! Nabúcham ich teda naspäť. Dvere zatváram, prevaľujem sa naspäť cez sedadlo dopredu, a s malou dušičkou štartujem. Hurá chytila. Od radosti som skoro vyrazila do už neviem koľkej červenej. Pomaly sa mi aj tlak upravuje ako si to tak valím ďalej. Nasleduje kopčisko ako svet, na vrchu odbočka a zrkadlá, tak tomu pridám nech to vytiahneme, Výborne, už sme pred vrcholom (kopca!) zrazu: "čo je čo spomaľuješ?" idem hádzať smerovku, lebo treba odbočiť.... a nič. Kuknem na prístrojku a tam....tma. A to som sa už smiechu nezdržala, Máňa to ešte zotrvačnosťou došla tesne na kopec za križovatku, tak sme podstúpili znova tortúru s baterkou, ale tentoraz som tie kontakty aj riadne tým kľúčom pritiahla, pričom ma zasa par krát dobre potriaslo (alebo žeby od radosti?) a kým som došla domov, tak mi moje prepotené tričko aj uschlo...
    Nabudúce pridám návod ako sa hamuje na bodliaku...
  2. avatar
    • |
    • permalink
    krásne, pravdivé, výstižné - som sa pobavila.
  3. avatar
    • |
    • permalink
    Puberta je obdobie na porazenie, zrovna dnes som sa riadne vytáčala s mojím frajerským synom.. Ale ako píšeš, čo už, keď je môj a toľko ho ľúbim . Veď aj keď seká frajera, vie sa večer pritúliť a zasa ma oblbnúť.. Pekne si to napísala, prajem veľa milých chvíľ a trpezlivosti!
  4. avatar
    • |
    • permalink
    Bobo! Prestaň, lebo ma od smiechu roztrhne!
  5. avatar
    • |
    • permalink
    To som sa schuti nasmiala. Viem si to živo predstaviť. Pripomenulo mi to časy, keď som takýto piknik v priekope organizovala s R-8 pre moje kámošky a ich ratolesti. Na dojazd 5 km sme spotrebovali všetky silonové pančucháče prítomných dám a teniskové šnúrky všetkých detí ako náhradu za klinový remeň.
  6. avatar
    • |
    • permalink
    Myslím si, že to čítanie je zaujímavejšie pre toho, kto Ťa aj osobne pozná.
  7. avatar
    • |
    • permalink
    Som rada, že ste si pri čítaní oddýchli a snáď sa aj pobavili.
  8. avatar
    • |
    • permalink
    Bobo, 1 s ***
  9. avatar
    • |
    • permalink
    Pekné a veselé
  10. avatar
    • |
    • permalink
    Boženka, pekná oddychovka, možno by sa nestratila ani v rozhase...
  11. avatar
    • |
    • permalink
    Výborné čítanie na relax. Len tak ďalej.
  12. avatar
    • |
    • permalink
    Ja som najprv myslela, že píšeš o svokre, keď si začala ďalej rozvíjať, myslela som, že nejaká bolesť, nakoniec si ma zmiatla úplne, ale pubertu som nečakala! Skvelé! Pobavila som sa.
  13. avatar
    • |
    • permalink
    ja som tiež myslela na lásku.
    Vidím, že to máme viacerí doma. Takže držme si palce nech skoro odíde!
  14. avatar
    • |
    • permalink
    držím ti palce aby si to vydržala s úsmevom pokiaľ neodíde, super napísané
  15. avatar
    • |
    • permalink
    V pondelok som pozvaná kamarátke, má zohnať 2 manželské páry, pretože chce vyhrať deku ..
  16. avatar
    • |
    • permalink
    Hm, ja z môjho uhla pohľadu som tipovala rakovinu....
    Ale tá nie je krásna, ale puberta krásnou je! Kiežby som ju mohla ešte prežívať nanovo!
  17. avatar
    • |
    • permalink
    typla som si, že hovoríš o LÁSKE. Hmm nevyšlo to.
  18. avatar
    • |
    • permalink
    Aká pekná "detektívka". Nakoniec som sa dozvedela, kto je páchateľom. Príjemne sa mi to čítalo. Ďakujem.
  19. avatar
    • |
    • permalink
    Myslím si, že všetci máme skúsenosti s takýmito výhrami. Ja som za tento mesiac takto vyhrala až 5x. Samozrejme, že som žiadnu výhru neobdržala, pretože som sa vykašlala na to, aby som si ju za podobných podmienok prevzala.
    Ale už ma tie telefonáty začínajú štvať.
  20. avatar
    • |
    • permalink
    Tento príbeh som zažila na vlastnej koži. Len pri potvrdení prezentácie som deku venovala na dobročinné účely a bolo po výhre aj prezentácií