by , 06.05.08 at 11:41 (2717 Videní)
Niekto by možno namietal, ale ja som si myslela, že 2,6 cm je dosť.
Nezaoberala som sa jeho veľkosťou, mne úplne stačil a spokojná som sa každý deň naň pozerala. Čo pozerala, ja som ho vystavovala na obdiv.
A takto by som si bola spokojne žila, keby raz....
.....keby raz neboli prišli dvaja muži a nezačali rozoberať jeho veľkosť.
Prizerali sa, čudovali, krútili hlavami.
Nechápala som, prečo sú takí rozhorčení.
Po niekoľkých minútach šuškania a nazerania, vytiahli centimeter.
Preľakla som sa. „Božinku oni ho idú merať!“
„Čo sa Vám páni nepáči?“ spýtala som sa.
„Milá pani, je malý!“ znela odpoveď.
„Ako malý, veď mne doteraz stačil.“
Bránila som ho úporne. Ale prísni páni sa nedali obmäkčiť, ba prizvali k obhliadke aj dámu.
Hneď som sa potešila, veď dáma tá určite pochopí, ale mýlila som sa.
Pani pri pohľade naň očervenela, zrejme nesúhlasila s mojou skromnosťou.
Schytila centimeter, odmerala a vyniesla súd.
„Je malý, musí byť minimálne 3 cm.“
Schytila som ho do ruky a trasiem ním pred očami všetkých zúčastnených.
„Ako malý, ako malý?“ „Veď sa naň pozrite!“
„Malý, malý, malý...“
„Minimálne 3 cm, 3 cm, 3cm....“ Tak znel verdikt.
No čo už, tak ja ten nápis „Kusový predaj cigariet zakázaný“ zväčším.
....a keby len to, na účet s koncovkou 8180 pošlem za svoju skromnosť pár tisícoviek.
Na Colnom úrade sú proste iní páni. Ale nech ho majú taký.
Veď keď im stačia 3 centimetre....