Súhlasím s Abel .....tu je zo stránky
www.drsr.sk
Otázka a odpoveď 1/
Som živnostník a chcem si zahrňovať do daňových výdavkov aj náklady na stravovanie. Ako budem preukazovať tieto náklady ?
Výdavky vynaložené na stravovanie v súlade s § 19 ods. 2 písm. p) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov je daňovník povinný preukázať (preukazuje stravné napr. nákupom obedových lístkov, príp. aj preukázateľným dokladom z reštauračného zariadenia), to znamená, že nejde o uplatnenie paušálnych náhrad.
Otázka a odpoveď 2/
Ako je treba chápať pojem odpracovaný deň pri uplatňovaní si výdavkov na stravovanie SZČO, pretože SZČO na rozdiel od zamestnanca nemá ustanovený pracovný čas zákonom a teda môže odpracovať teoreticky 365 dní v roku. Akým spôsobom sa má vykazovať odpracovaný deň, aby bolo možné tento výdavok uplatniť?
účinnosťou od 1.1.2006 do 31.12.2006 si mohol daňovník, ktorý je fyzickou osobou a dosahuje príjmy z podnikania (§ 6 ods.1) alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 2), uplatniť podľa § 19 ods. 2 písm. p) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov výdavky (náklady) na stravovanie, a to za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku, najviac v rozsahu a vo výške ustanovenej pre zamestnancov podľa osobitného predpisu (v súlade so Zákonníkom práce a zákonom č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov), pričom rozsah pracovného času je vymedzený § 85 Zákonníka práce (ZP).
Títo daňovníci mali teda nárok na príspevok na stravovanie za rovnakých podmienok ako zamestnanci t.j. v sume najmenej 55% ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 - 12 hodín podľa osobitného predpisu.
Výdavky vynaložené na stravovanie v súlade s citovaným zákonným ustanovením je daňovník povinný preukázať (preukazuje stravné napr. obedovými lístkami), to znamená, že nejde o uplatnenie paušálnych náhrad.
Tieto výdavky nemôže uplatniť daňovník, ktorému súčasne vzniká nárok na príspevok na stravovanie (taktiež podľa ZP a zákona o cestovných náhradách) v súvislosti s výkonom závislej činnosti, alebo tento daňovník si uplatňuje výdavky na stravovanie pri tzv. pracovných cestách podľa § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov.
Z. č. 688/2006 Z.z., ktorý novelizoval zákon o dani z príjmov, bola vykonaná zmena ustanovenia § 19 ods. 2 písm. p). S účinnosťou od 1.1. 2007 sa za daňový výdavok považuje stravné vynaložené daňovníkom s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku, najviac v rozsahu a vo výške ustanovených na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách. Aj naďalej zostáva v platnosti, že stravné podľa § 19 ods. 2 písm. p) daňovník nemôže uplatniť do daňových výdavkov vtedy, ak mu súčasne vzniká nárok na príspevok na stravovanie podľa osobitného predpisu v súvislosti s výkonom závislej činnosti, alebo ak uplatňuje výdavky (náklady) na stravovanie podľa § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov. Naďalej tiež platí, že výdavky vynaložené na stravné musí daňovník preukázať dokladom o nákupe stravných lístkov, stravovacích poukážok a pod