jajaš chodim do prace popoludni prevažne od 11.00 do 19.00, asi mesiac som skusila obedovat v praci,no strava bola otrasná a tak som si prestala platit obedy, listky sme nedostávali,
teraz sa stravujem doma, no nutia ma bud chodit na obedy alebo si brat stravne listky, no ak chcem listky musim priniest potvrdenie od lekára, že sa nemôžem stravovať v práci, som v začarovanom kruhu, bud budem chodit na obedy a budem hladná, pretože varia fakt nanič a aj tak budem jesť doma, dvakrat zaplatim sa stravu (v praci aj doma) alebo neviem... poradte,
nemam zdravotne problemy a nividim dôvod aby mi lekarka pisala vymyslenu diagnozu , dakujem
Toto poznám .... viem o čo ide. V bývalom zamestnaní pamätám aj na stravu, aj na spokojnosť s ňou. Dvakrát do roka boli ROH - celopodnikové schôdze. Takmer bez diskusie ... keby nebolo dvoch troch nespokojencov so stravou z 250 zamestnancov podniku. Po pár žoviálnych diskusných príspevkoch funkcionárov ... schôdza čo schôdza ... nespokojnosť so stravou. Tá istá téma, tí istí diskutujúci ... tie isté uzávery - čiže žiadne. Strava sa dovážala z vysokoškolskej vývarovne. Denne ju jedlo 1000 študentov a 300 zamestnancov školy. Nebol fakt dôvod, čo namietala naprostá väčšina, ale boli takí, čo ho našli a vystupovali, dokladali, preukazovali, usvedčovali, požadovali .... neuspeli. Nielen z radov nášho externého odberateľa, ale aj z radov študentov - aj tam sa našli vždy ... nejakí traja. To neboli fakty, to bola nepomenovaná netabuľková diagnóza. Tá sa sporadicky vyskytuje v každej štatistickej vzorke. . Ja to milovýsmešne nazývam gastro-autizmus. Všetci sme nejakí ... dominantne zhruba rovnakí, ale aj diferenciálne veľmi odlišní.
Aj v terajšom zamestnaní mám kolegu. Stravujeme sa za gastráče v reštauráciách. Z ponuky 3-5 jedál si dokáže uvážlivo vybrať ... ale nesmie tam byť tatarka, smotana, olivy, kukurica, paradajky, neidentifikované omáčky a dresingy, vývary ... ani strúhaný syr, hoci vyprážaný má rád. Ťažké, niekedy poburujúce a niekedy ohromne zábavné ... Najmä pre mňa, ktorý zje takmer všetko.
A roky strávené v školských a rodičovských radách škôl, kde chodili moje deti - osobitná kapitola.
Aj Ty si jedna z takýchto vzoriek. Nepomôže nič, myslím právne a oficiálne, len ... Choď za zamestnávateľom, nič nezakrývaj. Povedz mu že máš problém, či by Ťa nevypočul, nepochopil a nejako Ti nepomohol, že stačí iba chcieť pomôcť, za rovnaké výdavky ...nič viac. Povedz, že si uvedomuješ, že chyba je v Tebe, že za to nemôžeš, ale že ho prosíš, či by Ti nemohol a či by Ti nezabezpečil za rovnakú cenu gastrolístky. Nech Tvoju prosbu o pochopenie berie namiesto potvrdenia lekárky a umožní Ti stravovať sa podľa Tvojej chuti, ktorá je iná, než väčšinová. Ak je inak s Tebou a Tvojou prácou spokojný, určite Ti vyjde v ústrety. Za gastráče si vyberieš potraviny, alebo polotovary podľa svojej chuti. Ak Ti to odmietne, nezúfaj , tak ho popros, nech Ti sľúbi, že o tom bude aspoň časom rozmýšľať. Taký sľub Ti v tej chvíli veľmi rád dá .... ale bude sa mu sám pripomínať a vnútorne ho tlačiť, kým ho nedorieši. Stravovanie vo firemnej jedálni zruš. Podľa mňa časom sám príde s ponukou, že si môžeš zobrať gastrolístky. Niektoré veci jednoducho žiadajú svoj čas a svoje vlastné dozrievanie.