Najvyšší súd 2 Sžo 112/2010
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky
senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD.
a JUDr. J. Milučkého, v právnej veci ţalobcu: B., s. r. o., právne zastúpeného JUDr.
V. L., advokátkou, proti ţalovanému: Štátna energetická inšpekcia Trenčín,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 187/2000/2009 zo dňa
2. februára 2009, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline č.k.
20 S 13/2009-72 zo dňa 15. decembra 2009, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Ţiline
č.k. 20 S 13/2009-72 zo dňa 15. decembra 2009 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Ţiline rozsudkom č.k. 20 S 13/2009-72 z 15. decembra 2009
zamietol ţalobu ţalobcu o preskúmanie rozhodnutia ţalovaného č. 187/2000/2009
z 2. februára 2009, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho 2 2 Sžo 112/2010
orgánu – Štátnej energetickej inšpekcie, Krajský inšpektorát Ţilina, č. 582/1500/2008
z 21. novembra 2008, ktorým správny orgán podľa § 65 ods. 8 písm. d) zákona
č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon
o energetike“) v spojení s § 35 ods. 1 písm. c) zákona 657/2004 Z. z. o tepelnej
energetike (ďalej len „zákon o tepelnej energetike“) uloţil ţalobcovi pokutu
vo výške 20 000,- Sk za porušenie povinností odberateľa, ktorý rozpočítava
mnoţstvo dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi podľa § 18 ods. 4 písm. d)
zákona o tepelnej energetike zistenej pri kontrole dodrţiavania povinností uloţených
zákonom u odberateľa tepla B., s.r.o. Po preskúmaní predmetného rozhodnutia
a vyjadrení účastníkov konania krajský súd dospel k záveru, ţe ţaloba nie je
dôvodná, nakoľko z vykonaného dokazovania mal preukázané, ţe postup ţalobcu
v roku 2006 pri rozúčtovaní tepla konečnému spotrebiteľovi, t. j. vlastníkom
a nájomcom obytného domu na H. ulici č. X., bol realizovaný, ako vyplýva z obsahu
správneho spisu, na základe rozhodnutia vlastníkov bytov z 22. marca 2004. Toto
rozhodnutie bolo prijaté na schôdzi vlastníkov bytov, kde sa zúčastnení vlastníci
bytov Ing. R. R., Ing. J. V., JUDr. I. D., Ing. J. Z., M. G. a Ing. J. K. dohodli tak, ţe
JUDr. I. D., Ing. J. Z. a M. G. podpísali, ţe ţiadajú namontovanie meračov dodávky
tepla ústredného kúrenia (ďalej len „merače“) počnúc novou vykurovacou sezónou,
pričom Ing. J. K. s týmto návrhom nesúhlasil, neţiadal ich namontovanie a na
uvedenej listine sa nenachádza podpis Ing. R. R. a Ing. J. V., avšak je tu uvedené
v kolónke zavedenie meračov pri ich mene bez podpisu slovo - neţiadam. Vzhľadom
na obsah tohto právneho úkonu bolo podľa názoru krajského súdu zrejmé, ţe za
zavedenie meračov sa vyjadrili traja zo šiestich vlastníkov bytov v obytnom dome so
šiestimi bytmi. Krajský súd poukázal na to, ţe podľa § 14 zákona č. 182/1993 Z.z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon o vlastníctve bytov“)
v znení účinnom k 22. marcu 2004, t. j. ku dňu, kedy k úkonu vyjadrenia vlastníkov
predmetných bytov došlo, k zavedeniu meračov bol potrebný súhlas nadpolovičnej
väčšiny hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Z obsahu tohto
listinného dôkazu však vyplýva, ţe o zavedenie meračov ţiadali iba traja zo šiestich
vlastníkov bytov, bola síce daná nadpolovičná väčšina prítomných, ale nie všetkých
vlastníkov bytov na domovej schôdzi dňa 22. marca 2004. V tejto súvislosti poukázal
krajský súd aj na konanie vedené na Krajskom súde v Ţiline pod č.k. 7Co/18/2006
a konanie vedené na Okresnom súde v Dolnom Kubíne č.k. 5C/20/2006, kde bola táto
otázka konajúcimi súdmi posúdená rovnako. Podľa názoru krajského súdu v konaní 3 2 Sžo 112/2010
ţalobca nepreukázal, ţe by mal k dispozícii pre rozúčtovanie tepla podľa § 7
vyhlášky č. 630/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje teplota teplej úţitkovej vody na
odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania mnoţstva tepla dodaného na prípravu
teplej úţitkovej vody a rozpočítavania mnoţstva dodaného tepla (ďalej len
„vyhláška“) podklad v súlade s § 14 zákona o vlastníctve bytov účinnom do 30. júna
2004. Z obsahu predloţených listinných dôkazov, na ktoré poukazoval ţalobca, či uţ
zo záznamu z domovej schôdze vlastníkov predmetných bytov z 22. marca 2004,
záznamy z 30. marca 2004, a 26. apríla 2004, resp. ďalších listinných dôkazov, táto
skutočnosť nevyplýva. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť podľa názoru krajského
súdu nebol ţalobca oprávnený rozúčtovať za vykurovacie obdobie roku 2006 teplo
na vykurovanie konečným spotrebiteľom - vlastníkom bytovej jednotky na H. ulici č.
X. v N. podľa § 7 vyhlášky a záver správneho orgánu o tom, ţe došlo k nesprávnemu
rozúčtovaniu tepla konečným spotrebiteľom zo strany navrhovateľa, ako správcu pre
vykurovaciu sezónu 2006, je vecne správny. Nakoľko správny orgán práve za toto
porušenie, ako vyplýva z obsahu preskúmavaného rozhodnutia, uloţil ţalobcovi
sankciu – pokutu vo výške 20 000,- Sk, krajský súd dospel k záveru, ţe toto
rozhodnutie je vecne správne. Ţalobcovi bola uloţená sankcia za porušenie
povinnosti rozúčtovať mnoţstvo dodaného tepla konečným odberateľom v súlade
s § 35 ods. 1 písm. c) zákona o tepelnej energetike, kde bola hranica výšky sankcie
stanovená v rozmedzí od 10 000,- Sk do 100 000,- Sk za porušenie povinnosti
rozpočítať mnoţstvo dodaného tepla podľa pravidiel rozpočítania. Nakoľko pokuta
bola uloţená v dolnej hranici sadzby, aj výška uloţenej sankcie je podľa názoru
krajského súdu súladná so zákonom.
Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca
a ţiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil mu vec
na nové konanie a rozhodnutie, nakoľko podľa jeho názoru podľa § 14 ods. 2 a 6
zákona o vlastníctve bytov je moţné prijať rozhodnutie vlastníkov nadpolovičnou
väčšinou prítomných vlastníkov na schôdzi aj v prípadoch, v ktorých sa inak
vyţaduje nadpolovičná väčšina všetkých vlastníkov bytov. Taktieţ zopakoval,
ţe podľa jeho názoru neporušil § 18 ods. 4 písm. d) zákona o tepelnej energetike,
ani ţiadne iné ustanovenie tohto zákona, pretoţe ako správcovi bytového domu
mu bolo vlastníkmi bytového domu na H. ul. č. X. v N. 22. marca 2004 predloţené
rozhodnutie vlastníkov bytov, ktorí nadpolovičnou väčšinou hlasov písomne rozhodli 4 2 Sžo 112/2010
o namontovaní pomerových meračov tepla v bytoch. Toto rozhodnutie do konca roku
2006 nebolo zmenené a preto ho správca bol povinný rešpektovať.
Ţalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu z 19. marca 2010 ţiadal napadnutý
rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť, nakoľko dôvody, ktoré ţalobca
uviedol v odvolaní nepovaţoval za opodstatnené a navyše tieto boli totoţné
s námietkami uvádzanými v ţalobe, s ktorými sa krajský súd dostatočne vysporiadal.
Poukázal na to, ţe odberateľ, ktorý rozpočítava mnoţstvo dodaného tepla konečnému
spotrebiteľovi, rozpočítal mnoţstvo dodaného tepla na vykurovanie v objekte podľa
§ 7 vyhlášky aj napriek tomu, ţe odberateľ nezabezpečil obstaranie a zapojenie
pomerových rozdeľovačov tepla (ďalej len „PRT“) v celom bytovom dome,
t.j. v 6 bytových jednotkách. V predmetnom dome si traja koneční spotrebitelia
svojvoľne obstarali a zapojili PRT uţ v roku 2004. Odberateľ (ţalobca) v tomto
prípade nebol oprávnený vykonať rozpočítanie za rok 2006 podľa § 7 vyhlášky,
ako sa domáhali traja koneční spotrebitelia na základe uznesenia z 22. marca 2004
o namontovaní pomerových meračov tepla podľa zákona o vlastníctve bytov.
V danom prípade mal odberateľ pri rozpočítavaní postupovať podľa § 5 vyhlášky,
pričom vlastníci bytov a nebytových priestorov sa nedohodli na inom spôsobe
rozpočítavania podľa § 5 ods. 6 vyhlášky a preto rozpočítanie vykonané za rok 2006
nebolo v súlade so záväzným ustanovením § 5 vyhlášky. Ţalovaný tieţ poukázal
na to, ţe ak všetci koneční spotrebitelia poţiadajú odberateľa, ktorý rozpočítava
mnoţstvo dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi, o zapojenie určeného meradla
tepla alebo o zapojenie PRT, je odberateľ, ktorý rozpočítava mnoţstvo dodaného
tepla konečnému spotrebiteľovi povinný zapojiť určené meradlo tepla alebo
pomerové rozdeľovače tepla do jedného roka od doručenia ţiadosti o zapojenie
týchto meradiel. Ak sa dohodnú všetci koneční spotrebitelia na inom spôsobe
rozpočítavania mnoţstva dodaného tepla, povinnosť zapojenia určeného meradla
tepla alebo pomerových rozdeľovačov tepla nevzniká. Vzhľadom k tomu, ţe ţiadny
doklad o zapojení PRT zo strany kontrolovaného subjektu za rok 2006 nebol
predloţený, v takom prípade ani nemal a ani nemohol ţalobca vykonať rozpočítanie
mnoţstva dodaného tepla podľa § 7 vyhlášky. Podľa názoru ţalovaného v danom
prípade mal ţalobca pri rozpočítaní postupovať podľa § 5 ods. 1 vyhlášky s tým,
ţe ak v objekte rozpočítavania nie sú nainštalované PRT, ani určené meradlá tepla
u konečných spotrebiteľov podľa osobitného zákona, náklady na dodané teplo 5 2 Sžo 112/2010
na vykurovanie sa rozpočítajú konečným spotrebiteľom v pomere podlahovej plochy
bytu, nebytových priestorov a spoluvlastníckeho podielu na spoločných priestoroch
konečného spotrebiteľa k celkovej podlahovej ploche všetkých bytov, nebytových
priestorov a spoločných priestorov v objekte rozpočítavania v kontrolovanom období
od 1. januára 2006 do 31. decembra 2006. Nakoľko termín povinnosti odberateľa
tepla, ktorý rozpočítava mnoţstvo dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi,
zabezpečiť obstaranie a zapojenie pomerových rozdeľovačov tepla uplynul
aţ 31. decembra 2008, odberateľ tepla mohol, ale nemusel v roku 2006 túto
povinnosť plniť. Odvolávanie sa na domovú schôdzu vlastníkov bytov zo dňa
22. marca 2004, je zo strany ţalobcu nepodstatné, nakoľko v danom období neplatil
zákon o tepelnej energetike, v ktorom sa uloţila povinnosť montáţe pomerových
meračov tepla. To, či si niektorí vlastníci bytov v bytovom dome dali v roku 2004
nainštalovať pomerové rozdeľovače vykurovacích nákladov vo svojom byte je vecou
kaţdého vlastníka, ale keď sa jedná o spôsob rozúčtovania nákladov na dodávku
tepla na vykurovanie pre celý bytový dom, potom tento musí byť v súlade
so zákonom o tepelnej energetike v platnom znení v tomto období a vyhláškou
v kontrolovanom období. Ţalobca podľa názoru ţalovaného pochybil aj v tom,
ţe keď nebola uzatvorená dohoda o montáţi pomerových rozdeľovačov vykurovacích
nákladov a o spôsobe rozpočítania vlastníkmi bytov v predmetnom bytovom dome,
mal po uzákonení novej legislatívy a to zákona o tepelnej energetike ktorý nadobudol
účinnosť 1. januára 2005 a vyhlášky, ktorá nadobudla účinnosť od 1. januára 2006
iniciovať hlasovanie vlastníkov bytov k tejto problematike a nie konať podľa
vlastného uváţenia. Uvedeným konaním preto podľa názoru ţalovaného bola
naplnená skutková podstata porušenia ustanovenia § 18 ods. 4 zákona o tepelnej
energetike pri vykonaní rozpočítania za kontrolovaný rok 2006.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods.2 OSP
preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov
odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia
pojednávania, podľa § 250ja ods.2 a § 214 OSP v spojení s § 246c ods.1 veta prvá
OSP s tým, ţe deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní
vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky
www.nsud.sk a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné 6 2 Sžo 112/2010
vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený 20. októbra 2010 podľa § 156 ods.1 a 3
OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP.
Predmetom konania pred krajským súdom bolo posúdenie zákonnosti postupu
správnych orgánov pri ukladaní pokuty za porušenie povinností účastníka na trhu
s teplom, konkrétne za porušenie povinnosti ţalobcu ako odberateľa, ktorý
rozpočítava mnoţstvo dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi podľa zákona
o tepelnej energetike a jeho vykonávacích predpisov.
Podľa § 18 ods. 4 písm. d) tohto zákona dodávateľ alebo odberateľ, ktorý
rozpočítava mnoţstvo dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi, je povinný
rozpočítavať mnoţstvo dodaného tepla podľa pravidiel rozpočítavania.
Podľa § 35 ods. 1 písm. c) Inšpekcia uloţí pokutu od 10 000 Sk
do 100 000 Sk za porušenie ustanovení § 17 ods. 4, § 18 ods. 4 a 5, § 25 ods. 3
písm. b), § 26 ods. 2 a § 33 ods. 3.
Pravidlá rozpočítavania mnoţstva tepla dodaného na prípravu teplej úţitkovej
vody a na vykurovanie ustanovuje vyhláška č. 630/2005 Z. z.
Podľa § 5 ods. 1 tejto vyhlášky, ak v objekte rozpočítavania nie sú
nainštalované pomerové rozdeľovače tepla ani určené meradlá tepla u konečných
spotrebiteľov podľa osobitného zákona, náklady na dodané teplo na vykurovanie
sa rozpočítavajú konečným spotrebiteľom v pomere podlahovej plochy bytu,
nebytových priestorov a spoluvlastníckeho podielu na spoločných priestoroch
konečného spotrebiteľa k celkovej podlahovej ploche všetkých bytov, nebytových
priestorov a spoločných priestorov v objekte rozpočítavania podľa príslušného
vzorca.
Podľa ods. 3 náklady na dodané teplo do spoločných priestorov
sa rozpočítavajú konečným spotrebiteľom v pomere podlahovej plochy bytu
a nebytových priestorov jednotlivých konečných spotrebiteľov k celkovej podlahovej
ploche všetkých bytov a nebytových priestorov v objekte rozpočítavania.7 2 Sžo 112/2010
Podľa ods. 6, ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov dohodnú podľa
osobitného predpisu (§ 14 zákona o vlastníctve bytov) inak, rozpočítavanie mnoţstva
dodaného tepla na vykurovanie podľa odsekov 1 aţ 5 sa neuplatňuje.
Podľa § 7 ods. 1, ak v objekte rozpočítavania sú zabezpečené pomerové
rozdeľovače tepla alebo určené meradlá tepla na meranie množstva tepla
u konečných spotrebiteľov rovnakej triedy presnosti, náklady na mnoţstvo
dodaného tepla na vykurovanie sa rozdelia na základnú zloţku a spotrebnú zloţku.
Základná zloţka tvorí 40% a spotrebná 60% z celkových nákladov na dodané teplo
na vykurovanie. Ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov podľa osobitného
predpisu dohodnú, môţe byť základná zloţka minimálne 30% a maximálne 50%
a spotrebná zloţka minimálne 50% a maximálne 70% z celkových nákladov
na dodané teplo na vykurovanie.
Podľa ods. 2 základná zloţka sa rozpočítava konečným spotrebiteľom podľa
podlahovej plochy bytu, nebytových priestorov a spoluvlastníckeho podielu
na spoločných priestoroch konečného spotrebiteľa a priemeru základnej zloţky
na m
2
vypočítaného z podlahovej plochy všetkých bytov, nebytových priestorov
a spoločných priestorov v objekte rozpočítavania podľa príslušného vzorca.
Podľa ods. 10, ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov dohodnú podľa
osobitného predpisu (§ 14 zákona o vlastníctve bytov) inak, rozpočítavanie mnoţstva
dodaného tepla na vykurovanie podľa odsekov 2 aţ 9 sa neuplatňuje.
Po preskúmaní predloţeného spisového materiálu a postupu a rozhodnutia
krajského súdu odvolací súd dospel k záveru, ţe krajský súd dostatočne podrobne
a presne zistil skutkový stav a vysporiadal sa so všetkými námietkami ţalobcu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky stotoţňujúc sa s podrobným odôvodnením
napadnutého rozhodnutia krajského súdu, na zdôraznenie jeho správnosti povaţuje
za vhodné doplniť, ţe pokiaľ ţalobca v odvolaní namieta, ţe podľa platného znenia
zákona o vlastníctve bytov bolo vlastníkmi bytov prijaté rozhodnutie týkajúce sa
umiestnenia PRT v predmetnom objekte, tak táto skutočnosť z celého spisového
materiálu nevyplýva.8 2 Sžo 112/2010
Zo znenia zákona o vlastníctve bytov účinného do 30. júna 2004, t .j v období,
kedy malo byť toto rozhodnutie prijaté je zrejmé, ţe pri hlasovaní na schôdzi
sa pre prijatie akéhokoľvek rozhodnutia vyţadovala nadpolovičná väčšina všetkých
vlastníkov bytov v predmetnom objekte. Keďţe v bytovom dome na H. č. X. v N. je
celkom 6 vlastníkov, nadpolovičná väčšina predstavuje hlasy aspoň 4 vlastníkov.
Rozhodnutie prijaté takouto väčšinou, a to ani na schôdzi vlastníkov ani per rollam,
ţalobcom nikdy predloţené nebolo a jeho argumenty týkajúce sa pouţitia § 14 ods. 6
zákona o vlastníctve bytov sú v danom prípade irelevantné, nakoľko tento odsek bol
do predmetného ustanovenia § 14 zavedený aţ s účinnosťou od 1. júla 2004.
Zo stanoviska ţalovaného ako aj z vyššie uvedených právnych predpisov
a skutkových zistení správnych orgánov a krajského súdu vyplýva, ţe ţalobca
bol povinný pri rozpočítavaní mnoţstva dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi
postupovať podľa zákona o tepelnej energetike a jeho vykonávacích predpisov, ktoré
stanovujú presné pravidlá rozpočítavania v § 5 a § 7 vyhlášky. Odchýlka od týchto
pravidiel je vo všeobecnosti pri bytových domoch moţná len vtedy, ak sa vlastníci
dohodnú inak, pričom v celom konaní ţalobca existenciu takejto dohody nepreukázal.
Keďţe v objekte na H. ul. č. X. v N. neboli v roku 2006 nainštalované
pomerové rozdeľovače tepla ani určené meradlá tepla u konečných spotrebiteľov
podľa osobitného zákona, náklady na dodané teplo na vykurovanie konečným
spotrebiteľom sa mali rozpočítať postupom určeným v § 5 vyhlášky v pomere
podlahovej plochy bytu, nebytových priestorov a spoluvlastníckeho podielu na
spoločných priestoroch konečného spotrebiteľa k celkovej podlahovej ploche
všetkých bytov, nebytových priestorov a spoločných priestorov v objekte
rozpočítavania podľa príslušného vzorca.
Pokiaľ ide o ďalšie námietky uvedené v odvolaní, odvolací súd poukazuje
na to, ţe tieto sú zhodné s námietkami uvedenými uţ v odvolaní proti rozhodnutiu
prvostupňového správneho orgánu, rovnako ako aj v ţalobe.
Skutočnosti, ktorými ţalobca v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie
krajského súdu neboli zistené v odvolacom konaní. Tieto boli totoţné s námietkami, 9 2 Sžo 112/2010
ktoré ţalobca namietal uţ v prvostupňovom konaní a s ktorými sa krajský súd
náleţite vysporiadal.
Z uvedených dôvodov, s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti
daného prípadu, Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu ţalobcu nevyhovel
a rozsudok Krajského súdu v Ţiline, s ktorým sa stotoţnil v celom rozsahu,
ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 OSP
a účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko ţalobca v konaní nebol úspešný.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 20. októbra 2010
JUDr. Elena Kováčová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Nikoleta Adamovičová
original:
tu