Skutočne odpustenie výdavkov za znalca v tomto prípade zaplatíme v konečnom dôsledku my ostatní, tu je to v rozsahu ½-ice zo 528,16 Eur, ktoré súd odpustil odporkyni. Súd bol k odporkyni veľmi zhovievavý a trovy spoločenstva nechal zaplatiť v ½-ici členom spoločenstva z FOaÚ aj, keď si títo plnili svoje povinnosti. Ale je tu aj poučenie pre iných tzv. múdrych, ktorí majú chuť sa súdiť a nevedia dokázať kde je vyúčtovanie zlé vypočítané. Mal som prípad pri inom súdnom spore s dlžníčkou, že súd nariadil dokazovanie súdnym znalcom a tu boli náklady na znalca 1 438,80 € a súd odporkyni nič neodpustil. Ale je to aj poučenie pre predsedov, že v konečnom dôsledku nesú na trh aj svoju kožu, ak sa pomýlia a odporca bude úspešný, vtedy aj znalecké dokazovanie zaplatí spoločenstvo. A spoločenstvu predseda.Podľa zákona 182/93 Z.z. § 7 c (4) Predseda zodpovedá za škodu spôsobenú spoločenstvu, vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome alebo tretím osobám porušením svojich povinností alebo prekročením svojich právomocí.

Najvyšší súd
Slovenskej republiky


2Sžo/7/2012


ROZSUDOK


V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY


Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny


Kováčovej a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD., v právnej


veci žalobcu: Stavebné bytové družstvo Liptovský Mikuláš,


Mikuláš, IČO: 00 222 011, zastúpený JUDr. Jankou Čončolovou, advokátkou so sídlom


M. Pišúta 3, Liptovský Mikuláš, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný


inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, Bratislava,


o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/1270/99/2010 zo dňa 15.8.2011,


o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/70/2011-26 zo dňa


30. novembra 2011, takto


Kollárova 3588, Liptovský


rozhodol:


Najvyšší


č. k. 21S/70/2011-26 zo dňa 30. novembra 2011 p o t v r d z u j e .


súd


Slovenskej


republiky


rozsudok


Krajského


súdu


Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.


2


2Sžo/7/2012


Odôvodnenie:


Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobný návrh, ktorým sa žalobca domáhal


zrušenia rozhodnutia žalovaného, ktorým v odvolacom konaní bolo zmenené rozhodnutie


Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj zo dňa


25.10.2010, ktorým prvostupňový správny orgán žalobcovi uložil za porušenie povinností


predávajúceho podľa § 4 ods. 8 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zákon


o ochrane spotrebiteľa“) pokutu podľa § 24 ods. 1 tohto zákona vo výške 550 € za to, že žalobca


porušil povinnosti predávajúceho, keď ako poskytovateľ služby konal v rozpore s dobrými


mravmi, nakoľko kontrolami v dňoch 4.8.2010, 12.8.2010 a 2.9.2010 bolo zistené, že žalobca


porušil zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon


č. 182/1993 Z. z.“), pretože ako správca bytov v zmysle § 8a ods. 2 tohto zákona, keď končí


správca svoju činnosť, je povinný do 30 dní pred jej skončením, najneskôr v deň skončenia


činnosti predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti


týkajúcej sa tohto domu a odovzdať všetky písomné materiály, ktoré súvisia so správou domu,


vrátane vyúčtovania použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenia, ktorú


povinnosť si žalobca ako správca bytov voči spotrebiteľom - vlastníkom bytov a nebytových


priestorov v bytovom dome Kollárova 1946 Liptovský Mikuláš, nesplnil a tým konal v rozpore


s dobrými mravmi. Krajský súd takto rozhodol, keď sa stotožnil so žalovaným, že je nesporné, že


zmluva o výkone správy bytov č. 115/2003 zo dňa 18.8.2003 a zmluvný vzťah medzi správcom


bytov a nebytových priestorov ako poskytovateľom služby a vlastníkmi bytov a nebytových


priestorov ako spotrebiteľmi, je zmluvou spotrebiteľskou. V tejto súvislosti vznikli žalobcovi ako


poskytovateľovi uvedenej služby povinnosti vyplývajúce z § 4 ods. 1 písm. h) zákona o ochrane


spotrebiteľa, teda poskytovať služby spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne a bezpečné použitie


a žalobca si svoje povinnosti v zmysle § 8a ods. 2 tretia veta zákona č. 182/1993 Z. z. nesplnil,


čím došlo k porušeniu práv spotrebiteľov zo strany predávajúceho ako poskytovateľa služby.


Krajský súd ďalej dôvodil, že Slovenská obchodná inšpekcia je orgánom štátu oprávneným


kontrolovať vnútorný trh a aj kontrolovať, či sú spotrebiteľom poskytované služby v súlade


so zmluvnými a zákonnými podmienkami vrátane služieb, ktoré poskytujú správcovia bytov


3


2Sžo/7/2012


a domov vo vzťahu k vlastníkom bytov a domov a poukázal na ust. § 4 ods. 1 zák. č. 128/2002


Z. z., kde je priamy odkaz na osobitný predpis, ktorým je aj zákon č. 182/1993 Z. z.


Proti rozsudku krajského súdu žalobca podal odvolanie a žiadal, aby Najvyšší súd


Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie


resp. aby napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil a rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie


Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie v Žiline


pre Žilinský kraj zrušil a zaviazal žalovaného zaplatiť náhradu trov konania žalobcovi. Uviedol,


že krajský súd nesprávne na vec aplikoval ust. § 4 ods. 1 písm. h) zákona o ochrane spotrebiteľa,


keď konanie žalobcu skutkovo vyhodnotil ako poskytovanie služby spôsobom, ktorý neumožňuje


ich riadne použitie a takéto konanie bez ďalšieho po právnej stránke vyhodnotil ako porušenie § 4


ods. 1 písm. h) zákona o ochrane spotrebiteľa, avšak podľa žalobcu uvedené ustanovenie nemá


kogentný charakter a umožňuje širší výklad a nemožno ho vykladať výlučne formalistickým


spôsobom, k akému sa priklonil krajský súd, keď neskúmal, či v prejednávanej veci žalobca


skutočne vykonal činnosť správcu nie riadne. Žalobca ďalej uviedol, že rozhodnutím krajského


súdu došlo k odňatiu jeho práva na spravodlivé súdne konanie v dôsledku tzv. opomenutého


dôkazu a tým k nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Nedostatok spočívajúci v tzv. opomenutom


dôkaze zakladá vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia. V zmysle skutkových zistení už správnym


orgánom prvého stupňa sa zistila skutková okolnosť, a to že v protokole o odovzdaní domu


na Kollárovej 1946 v Liptovskom Mikuláši zo dňa 26.8.2009 sa žalobca a nový správca domu


dohodli, že zostatok finančných prostriedkov na účte domu žalobca prevedie na účet založený


novým správcom nie v lehote 30 dní od skončenia správy domu ale až 20.9.2009. Logickým


dôvodom uvedenej dohody žalobcu a nového správcu domu bolo riadne uzavretie všetkých


účtovných záležitostí zo zmluvných vzťahov, ktoré sa týkajú domu a vzťahujú sa na obdobie


výkonu správy žalobcu. Žalobca uviedol, že vykonal pre vlastníkov bytov ďalšiu prácu naviac


a v každom prípade služby v súlade so záujmom vlastníkov bytov, spotrebiteľov, mať uzavreté


účtovné záležitosti zo zmluvných vzťahov týkajúcich sa domu a vzťahujúcich sa na obdobie


výkonu správy doterajšieho správcu, a túto skutočnosť mal krajský súd skutkovo a právne


vyhodnotiť, čo neurobil. Čo sa týka výšky uloženej sankcie, nie je zdôvodnená v zmysle


ust. § 157 ods. 2 O.s.p. ako i judikatúry Ústavného súdu SR a v tejto časti je rozhodnutie


krajského súdu nepreskúmateľné a došlo k odňatiu práva žalobcu na spravodlivé súdne konanie.


4


2Sžo/7/2012


Žalobca už v žalobe poukázal na nedostatok zákonnosti v postupe žalovaného pri odôvodnení


výšky uloženej sankcie a jej príslušných zákonných kritérií. Skutkový záver krajského súdu


spočívajúci v tom, že žalovaný sa pri uložení sankcie vysporiadal so všetkými okolnosťami, nie


je pravdivý a z konštatácie krajského súdu, že rozsah a výška uloženej sankcie závisí od voľnej


úvahy správneho orgánu a že rozhodnutie správneho orgánu nevybočilo z medzí a hľadísk


ustanovených zákonom, nie je možné takýto rozsudok krajského súdu preskúmať odvolacím


súdom.


Žalovaný správny orgán sa písomne vyjadril k odvolaniu žalobcu a žiadal, aby Najvyšší


súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok ako súladný so zákonom potvrdil. Uviedol, že


v odvolaní žalobcu nie sú uvedené žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by spochybňovali jednak


odvolacie rozhodnutie vydané v správnom konaní ako aj rozsudok krajského súdu. Čo sa týka


ust. § 4 ods. 1 písm. h) zákona o ochrane spotrebiteľa, tak pre jeho porušenie stačí, ak sa zistí, že


predávajúci, ktorým bol v danom prípade aj žalobca, nevytvoril podmienky na poskytovanie


služby spôsobom, ktorý vyžaduje zákon a ktorý vyplýva vzhľadom na charakter predmetnej


služby zo zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Tieto zákonné povinnosti žalobcu


sa viazali k ukončeniu služby výkonu správy, nakoľko riadne ukončenie správy domu


je predpokladom na poskytovanie služby zákonom predpísaným spôsobom aj zo strany nového


správcu alebo spoločenstva vlastníkov bytov v dome.


Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1


O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., odvolanie


prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia


bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho


súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p.


v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať


úspech.


Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb


alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.


5


2Sžo/7/2012


Podľa § 4 ods. 1 písm. h) zák. č. 250/2007 Z. z. predávajúci je povinný zabezpečiť predaj


výrobkov a poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne a bezpečné použitie.


Podľa § 4 ods. 8 zák. č. 250/2007 Z. z. predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými


mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie,


ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavne znaky diskriminácie alebo


vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže


privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe


využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušenie zmluvnej


slobody.


Podľa § 2 písm. b) bod 1 zák. č. 250/2007 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie


predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje


služby, alebo jeho splnomocnenec.


Podľa § 2 písm. i) zák. č. 250/2007 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie službou


akákoľvek činnosť alebo výkon, ktorý je ponúkaný spotrebiteľovi odplatne alebo bezodplatne


s výnimkou činností upravených osobitnými predpismi, nad ktorými vykonávajú dozor profesijné


komory alebo iné orgány štátnej správy, ako sú uvedené v § 19.


Podľa § 24 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z. z. za porušenie povinností ustanovených týmto


zákonom alebo právnymi aktmi Európskych spoločenstiev v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží


orgán dozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi alebo dodávateľovi alebo osobe uvedenej


v § 26 pokutu do 2.000.000,--Sk; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží


pokutu do 5.000.000,--Sk.


Najvyšší súd SR sa stotožňuje s krajským súdom, keď dôvodí, že Slovenská obchodná


inšpekcia je tým orgánom štátu, ktorý je oprávnený kontrolovať vnútorný trh a teda aj


kontrolovať, či spotrebiteľom sú poskytované služby v súlade so zmluvnými a zákonnými


podmienkami vrátane služieb, ktoré poskytujú správcovia bytov a domov vo vzťahu k vlastníkom


bytov.


6


2Sžo/7/2012


Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach


ochrany spotrebiteľa vyplýva, že Slovenská obchodná inšpekcia kontroluje vnútorný trh podľa


§ 2 a podľa osobitných predpisov.


Z poznámky pod čiarou k tomuto ustanoveniu pod bodom 1) uvádza zákonodarca


príkladmo viaceré právne predpisy avšak tiež i zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov


a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.


Vzhľadom na uvedené skutočnosti postupovali správne orgány súladne so zákonom ako


i krajský súd, keď dôvodili potrebu na daný prípad aplikovať ustanovenie § 4 ods. 1 písm. h)


zákona o ochrane spotrebiteľa a taktiež je potrebné na rozdiel od žalobcu dôvodiť, že z tohto


ustanovenia vyplýva jeho kogentný charakter, pretože priamo a bezprostredne z neho pre žalobcu


vyplýva povinnosť poskytovania služieb takým spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne a bezpečné


použitie a preto výklad, aký zaujíma pri tomto ustanovení žalobca vo svojom odvolaní považuje


odvolací súd za účelový až špekulatívny.


Taktiež žalobca mylne dôvodí tým, že sa s novým správcom domu dohodol, že zostatok


finančných prostriedkov na účte domu prevedie žalobca na účet založený novým správcom


(pisateľom podnetu) nie v lehote 30 dní od skončenia správy domu, ale až po dni 20.9.2009 a že


výsledkom uvedenej dohody bolo riadne uzavretie všetkých účtovných prípadov zo zmluvných


vzťahov týkajúcich sa domu, vzťahujúcich sa na obdobie výkonu správy žalobcu (ku dňu


31.8.2009). Totiž z protokolu o odovzdaní domu na Kollárovej 1946 v Liptovskom Mikuláši


zo dňa 26.8.2009 síce vyplýva uvedená dohoda, avšak ušlo pozornosti žalobcu, že správnym


orgánom bol sankcionovaný pre porušenie § 4 ods. 1 písm. h) zákona o ochrane spotrebiteľa


v nadväznosti na § 8a ods. 2 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, keď si nesplnil


povinnosť najneskôr do 31. augusta 2009 predložiť správu o svojej činnosti týkajúcej sa


uvedeného domu a vyúčtovania použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenia,


čím nezabezpečil poskytnutie služby spôsobom, ktorý umožňuje jej riadne použitie. Pokiaľ


žalobca poukazuje na účet nového správcu ako o činnosti resp. práci naviac v prospech


vlastníkov bytov a nebytových priestorov, tak v tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že


7


2Sžo/7/2012


žalobca neurobil žiadnu nadprácu, ale v skutočnosti si len plnil svoju zákonnú povinnosť, ktorá


mu okrem iného vyplýva i z ust. § 8a bytového zákona.


Odvolací súd je toho názoru, že taktiež i námietky žalobcu ohľadne uloženia pokuty a jej


výšky sú neopodstatnené. V tejto časti poukazuje na riadne odôvodnenie napadnutého rozsudku


krajského súdu, pretože Najvyšší súd SR sa s jeho dôvodením stotožňuje a obmedzuje sa


na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Správne orgány pri ukladaní pokuty postupovali


v súlade so zásadami administratívneho trestania a nevybočili z medzí stanovených pre použitie


správnej úvahy.


Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd SR napadnutý rozsudok krajského súdu


ako súladný so zákonom podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil za použitia ust. § 246c ods. 1 veta


prvá O.s.p.


O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd SR v zmysle ust. § 250k ods. 1


O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 246c ods. 1 O.s.p. Žalobca


v odvolacom konaní úspech nemal a žalovanému trovy konania nevznikli a tieto mu neprináležia.


P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.


V Bratislave, dňa 23. októbra 2012


JUDr. Elena Kováčová, v. r.


predsedníčka senátu


Za správnosť vyhotovenia:


Peter Szimeth

Zákon o ochrane spotrebiteľa ustanovuje niektoré podmienky podnikania
významné pre ochranu spotrebiteľa. Jednou z týchto podmienok je
povinnosť predávajúceho správne účtovať ceny pri predaji výrobkov
a pri poskytovaní služieb (§ 3 ods. 1 písm. d/ zákona o ochrane spotrebiteľa).
Povinnosťou žalobcu s poukazom na § 3 ods. 1 písm. d/ zákona o ochrane
spotrebiteľa bolo správne rozúčtovať jednotlivým vlastníkom bytov v bloku L. 1100
náklady na množstvo dodanej teplej úžitkovej vody, ktoré vyfakturoval dodávateľ T.
s.r.o. žalobcovi na predmetný blok, t.j. 1400 m3 a tento údaj upraviť koeficientom
určeným na základe fakturovaných údajov, t.j. 1,1967 (pomer fakturovaného
dodaného množstva teplej úžitkovej vody a množstva spotrebovanej teplej úžitkovej
vody odčítanej na meračoch spotrebiteľov použitého dodávateľom tepla.
Z pripojeného administratívneho spisu odvolací súd nemal pochybnosti o zistení
žalovaného, že žalobca použil koeficient 1,20967, ktorý nezodpovedal fakturovaným
údajom.
Odvolací súd sa stotožnil so záverom krajského súdu, že žalobca tvrdenie
o zmene koeficientu v dôsledku korekcií nahlásených údajov o stavoch
na pomerných meračoch zo strany vlastníkov bytov v konaní nielenže nepreukázal,
ale naopak pôvodný údaj o súčte spotrieb teplej úžitkovej vody odčítaných
z pomerných meračov 11581m3 (z toho 1400m3 v bloku 1100) je jediným
preukázaným fakturovaným údajom zo strany dodávateľa teplej úžitkovej vody

... v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie, v ktorom vytýkal prvostupňovému súdu viaceré nedostatky konania a rozhodnutia. Krajský súd v Trenčíne v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. 16 Cob/178/2010 nepovažoval za potrebné vytyčovať vo veci pojednávanie s rozhodnutím aj odôvodnením rozhodnutia prvostupňového súdu sa plne stotožnil a dňa 19. 10. 2011 rozsudok prvostupňového súdu potvrdil a navyše priznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní. Súd sťažovateľa neoboznámil s termínom pojednávania na Krajskom súde v Trenčíne, resp. mu neoznámil, kedy bude vyhlásenie rozsudku.“.

Podľa sťažovateľa sa krajský súd v napadnutom rozsudku nevysporiadal „... s argumentmi a námietkami sťažovateľa uvedenými v odvolaní, rozhodnutie kopíruje rozhodnutie prvostupňového súdu je arbitrárne a nepreskúmateľné, čím bolo porušené základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy) aj jeho právo na spravodlivé súdne konanie (čl. 6 ods. 1 dohovoru).
Sťažovateľ počas celého konania nenamietal rozdiel medzi dodaným a fakturovaným množstvom tepla, ale výhrady mal k rozdielu zákonne objednaného fixného množstva tepla sťažovateľom a nezákonne a neprimerane určenému fixnému množstvu tepla žalobcom. Súd túto otázku neriešil a zdá sa, že nepochopil, čo je sporné. Podľa rozhodnutí oboch súdov žalobca mohol nafakturovať akúkoľvek sumu a súd by neskúmal, či táto suma je opodstatnená. Máme za to, že v spore o zaplatenie sumy XY sa v prvom rade skúma titul a v druhom rade či fakturovaná suma je niečím podložená. Nehovoriac o tom, že podmienky dokazovania škody pri náhrade škody sú ešte prísnejšie. Žalobca vystavoval sťažovateľovi zálohové faktúry, čiže sa predpokladá, že po uplynutí určitého času príde vyúčtovacia faktúra. Taká v tomto prípade nebola a z titulu dominantného postavenia na trhu sa žalobca ani nesnažil vykonať vyúčtovanie, hoci ho pred tým písomne prisľúbil.
Žalobca nedodal sťažovateľovi väčšie množstvo tepla, než si sťažovateľ skutočne objednal a uhradil a preto mu nemohla vzniknúť žiadna škoda. Je tiež smiešne, že vo svojich listoch sťažovateľovi žalobca argumentuje znevýhodňovaním ostaných odberateľov!! (dôkaz č. 13) V takom prípade by však mali byť účastníkmi tohto istého súdneho konania aj ostatní odberatelia! Tieto všetky argumenty sťažovateľ v konaní uplatnil, ale ako je zrejmé z rozhodnutí oboch súdov, žiadny sa nimi nezaoberal a ani právne relevantne nevysporiadal.
Rozhodnutia okresného a krajského súdu sú úplne nepreskúmateľné, a rovnako je protizákonné konanie, ktoré rozhodnutiu okresného súdu predchádzalo, keďže súd sa pri vedení konania neriadil ustanovením § 118 ods. 2 a § 153 ods. 1 O. s. p., keď na začiatku konania obe strany zhodne potvrdili, že zmluvu o dodávke tepla považovali za platnú. Prvostupňový súd toto ako keby prepočul a ani účastníkom pred vyhlásením rozsudku neoznámil, že túto skutočnosť považuje za spornú. Z rozhodnutia súdu nevyplýva, že by sa žalobca domáhal určenia neplatnosti zmluvy o dodávke tepla. Za tým účelom ani nevykonal žiadne ďalšie dokazovanie, ktoré by objasnilo daný právny stav za predpokladu, že zmluva bola platná alebo za predpokladu, že zmluva nebola platná.
Je prekvapujúce, že prvostupňový a ani odvolací súd sa nezaoberal podľa nášho názoru dôležitým faktom pri určovaní platnosti zmluvy o dodávke tepla a to, kto spôsobil svojim konaním túto neplatnosť.
Sťažovateľ sa osobne snažil veľakrát navrhovateľovi predostrieť vlastný návrh zmluvy, ale navrhovateľ ako monopol v meste N. takéto snahy ignoroval. Nakoniec navrhovateľ v hodine dvanástej predložil sťažovateľovi návrh zmluvy bez potrebných dodatkov, aby si sťažovateľ myslel, že jeho objednávka tepla zo septembra 2006 platí, a túto zmluvu obaja tak sťažovateľ, ako aj navrhovateľ podpísali.
Prvostupňový súd takúto zmluvu vyhodnotil bez ďalšieho podľa ust. par. 39 Občianskeho zákonníka za neplatnú, a už sa nedostal k § 40a a § 49a Občianskeho zákonníka, z ktorých ustanovení by musel tiež konštatovať, že túto neplatnosť zmluvy spôsobil sám navrhovateľ. Veď ako dodávateľ tepla pre celé mesto N. musel a mal vedieť, aké náležitosti má zmluva o dodávke tepla s odberateľom obsahovať. Prvostupňový súd sa v tejto veci ani nesnažil dokazovať okolnosti podpisu zmluvy ani postavenie ich strán, čím sťažovateľa poškodil na jeho práve na spravodlivý súdny proces pred nestranným súdom.
Žiadny zo súdov sa žiadnym spôsobom nezaoberal a nevysporiadal s námietkou sťažovateľa, že si teplo na rok 2007 v zákonom stanovenej lehote a spôsobom u dodávateľa objednal.
V nami napádanom rozhodnutí sa odvolací súd žiadnym spôsobom nezaoberal a nevysporiadal s námietkou sťažovateľa v odvolaní, že ak teda má ísť o náhradu škody, prečo sa prvostupňový súd nezaoberal vyčíslením výšky skutočnej škody v súlade s ustanoveniami § 443 Občianskeho zákonníka a arbitrárne uznal faktúry navrhovateľa (ktoré sú faktúrami zo zmluvy) za vyčíslenie škody.
Sťažovateľ počas celého konania tvrdil a nikto to nepoprel, že za skutočne odobrané množstvo tepla riadne a včas navrhovateľovi zaplatil. Súd sa s týmto faktom žiadnym spôsobom účinne nevysporiadal, ba práve naopak z rozsudku oboch súdov sa zdá, že sťažovateľ je neoprávnený odberateľ a neplatič.
Sťažovateľ sa cíti byť arbitrárnym a nepreskúmateľným rozhodnutím krajského súdu poškodený a domnieva sa, že mu bolo upreté právo domáhať sa ochrany na nezávislom a nestrannom súde, ktoré mu priznáva či. 46 ods. 1 ústavy. Tiež máme za to, že bolo porušené právo sťažovateľa podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhoduje o jeho občianskych právach a záväzkoch.
Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie.“.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo S. na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. 16 Cob/178/2010 a jeho rozhodnutím z 19. októbra 2011 porušené bolo.
2. Rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 16 Cob/178/2010 z 19. októbra 2011 sa zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.
3. Krajský súd v Trenčíne je povinný zaplatiť Mgr. G. H. trovy právneho zastúpenia v sume 197,84 Eur (slovom jednostodeväťdesiatsedem eur osemdesiatštyri centov) do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. S. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 5.000 Eur /slovom päťtisíc eur/, ktoré je Krajský súd v Trenčíne povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Najvyšší súd 5 Cdo 12/2012
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateliek 1/ Ing. E. H., 2/ J.
U., zastúpených JUDr. K.K., advokátkou v Ţ., proti odporcovi S., zastúpenému Mgr. P.P.,
advokátom v M., o určenie neplatnosti uznesení zhromaždenia vlastníkov bytov, vedenej
na Okresnom súde Martin pod sp.zn. 21 C 122/2010, o dovolaní navrhovateliek 1/, 2/ proti
rozsudku Krajského súdu v Ţiline z 21. júna 2011, sp.zn.
5 Co 150/2011, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateliek 1/, 2/ proti rozsudku
Krajského súdu v Ţiline z 21. júna 2011, sp.zn. 5 Co 150/2011 v časti, v ktorej potvrdil
rozsudok Okresného súdu Martin z 15. februára 2011, č.k. 21 C 122/2010-94 vo veci samej
o d m i e t a.
Rozsudok Krajského súdu v Ţiline z 21. júna 2011, sp.zn. 5 Co 150/2011 v časti,
v ktorej potvrdil rozsudok Okresného súdu Martin z 15. februára 2011, č.k. 21 C 122/2010-94
vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania a vo výroku o náhrade trov odvolacieho
konania, z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Martin rozsudkom z 15. februára 2011, č.k. 21 C 122/2010-94 zamietol
návrh na začatie konania, ktorý bol súdu doručený 24. mája 2010 a ktorým sa navrhovateľky
1/, 2/ domáhali, aby súd určil, ţe uznesenia prijaté na zhromaţdení vlastníkov bytov bytového
domu, súpisné číslo X., konanom dňa 9. mája 2010, sú neplatné. Navrhovateľkám 1/, 2/ uloţil
povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 99,50 €
na účet právneho zástupcu Mgr. P.P., do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie
odôvodnil s poukazom
na ustanovenie § 80 písm. c/ O.s.p. tým, ţe navrhovateľky 1/, 2/ nepreukázali existenciu 2 5 Cdo 12/2012
právneho vzťahu, ktorý by zakladal práva a povinnosti vo vzťahu medzi vlastníkmi bytov
a Spoločenstvom vlastníkov bytov, preto nemohol byť daný ani naliehavý záujem
na rozhodnutí, ţe tento právny vzťah je neplatný. Uznesenie, ktoré by zakladalo práva
a povinnosti vo vzťahu medzi vlastníkmi bytov a Spoločenstvom vlastníkov bytov, ohľadne
výpočtu príspevku do fondu prevádzky, údrţby a opráv, na zhromaţdení vlastníkov bytov S.,
dňa 9. mája 2010, prijaté nebolo.
Na tomto zasadnutí odznela len informácia o tom, ţe podľa zákona č. 70/2010 Z.z., ktorým sa
mení zákon č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, bol záväzným
spôsobom stanovený spôsob výpočtu úhrady do fondu prevádzky, údrţby a opráv a to podľa
veľkosti spoluvlastníckeho podielu. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
a úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania vo výške 99,50 €, ktoré pozostávajú
zo zaplateného súdneho poplatku.
Krajský súd v Ţiline na odvolanie navrhovateliek 1/, 2/ rozsudkom z 21. júna 2011,
sp.zn. 5 Co 150/2011 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu ako vecne
správny v zmysle § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. Odporcovi náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal. V celom rozsahu sa stotoţnil so skutkovými a právnymi závermi
prvostupňového súdu. Stotoţnil sa s názorom prvostupňového súdu, ţe navrhovateľky 1/, 2/
nepreukázali existenciu uznesenia, o ktorom by mal súd rozhodnúť, ţe je neplatné.
Na zhromaţdení vlastníkov bytov S. dňa 9. mája 2010 nebolo prijaté uznesenie, ktoré by
zakladalo práva a povinnosti vo vzťahu medzi vlastníkmi bytov a spoločenstvom vlastníkov
bytov. Ohľadne výpočtu príspevku do fondu prevádzky, údrţby a opráv na uvedenom
zasadnutí bola prezentovaná informácia o tom, ţe podľa zákona č. 70/2010 Z.z. účinného od
11. februára 2010, ktorým sa mení zákon č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov bol záväzným spôsobom stanovený spôsob výpočtu úhrady do fondu
prevádzky, údrţby a opráv a to podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu. Navrhovateľky 1/,
2/ nepreukázali existenciu právneho vzťahu, ktorý by zakladal práva a povinnosti vo vzťahu
medzi vlastníkmi bytov a spoločenstvom vlastníkov bytov, z ktorého dôvodu nebol
preukázaný naliehavý právny záujem
na rozhodnutí, ţe uvedený právny vzťah je neplatný. K námietkam navrhovateliek 1/, 2/,
uvádzaným v podanom odvolaní, odvolací súd uviedol, ţe ani v tomto podaní navrhovateľky
1/, 2/ nepreukázali existenciu právneho vzťahu uznesenia, o ktorom by mal súd rozhodnúť, ţe
je neplatné a pokiaľ ide o vedenie konané na Okresnom súde Martin pod sp.zn. 5C 139/2009,
uvedené konanie a prípadné rozhodnutie v tomto konaní nie je oprávnený preskúmavať. 3 5 Cdo 12/2012
S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácií
navrhovateliek 1/, 2/, na ktorých zaloţili svoje odvolacie dôvody a preto napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa
§ 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie navrhovateľky 1/, 2/, ktoré
navrhli rozsudok odvolacieho súdu, ako aj rozsudok súdu prvého stupňa, zrušiť. Prípustnosť
dovolania odôvodnili ustanovením § 241 ods. 2 písm. b/, c/ O.s.p. a § 237 písm. f/ O.s.p.,
tvrdiac, ţe postupom súdu im bola odňatá moţnosť konať pred súdom a bolo porušené ich
právo na spravodlivý súdny proces v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Za takú vadu označili
skutočnosť, ţe odvolací súd napriek tomu, ţe konštatoval, ţe navrhovateľky 1/, 2/ sa voči
trovám konania odvolali správne, keďţe došlo k zrejmej chybe, rozsudok prvostupňového
súdu nezmenil ani nezrušil. Namietali, ţe odvolací súd sa nijakým spôsobom nevysporiadal
s dôvodom úhrady trov prvostupňového konania, čo má za následok nepreskúmateľnosť
rozsudku odvolacieho súdu pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Mali za to, ţe
v danom prípade nie je potrebné preukazovať naliehavý právny záujem na poţadovanom
určení, keďţe priamo zákon č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
v ustanovení § 14 ods. 4 umoţňuje prehlasovanému vlastníkovi obrátiť sa na súd. Podľa
názoru dovolateliek 1/, 2/ hlasovanie vlastníkov bytov bolo v rozpore so zákonom, čo
spôsobuje jeho absolútnu neplatnosť. V dôvodoch dovolania rozoberali skutkový a právny
stav veci.
Odporca sa vo vyjadrení k dovolaniu navrhovateliek 1/, 2/ stotoţnil s rozsudkami
prvostupňového a odvolacieho súdu a navrhol, aby dovolací súd dovolanie navrhovateliek
1/, 2/ v plnom rozsahu zamietol a zaviazal ich k náhrade trov dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpení advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr
to, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným
prostriedkom.4 5 Cdo 12/2012
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
K časti dovolania, ktorou navrhovateľky 1/, 2/ napadli rozsudok odvolacieho súdu
v časti, v ktorej potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, dovolací súd uvádza, ţe
podľa § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je
dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho
názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie
prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku
ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým
súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4
O.s.p.
V danej veci rozsudok odvolacieho súdu v dovolaním napadnutej časti nevykazuje
znaky rozsudku uvedeného v § 238 ods. 1 a 3 O.s.p., pretoţe nejde o zmeňujúci, ale
potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe je dovolanie proti nemu
prípustné a nejde ani o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa
vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. Dovolanie
nie je prípustné ani podľa ustanovenia § 238 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, ţe dovolací súd vo veci
doposiaľ nerozhodoval.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O.s.p. (či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa § 238 O.s.p., ale sa
zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné
ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo
uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných
procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok
právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv
začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným 5 5 Cdo 12/2012
sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti
dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení dovolací súd nezistil.
Skutočnosť, ţe by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom
posúdení veci, prípadne ţe by konanie bolo postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, môţe byť len odôvodnením dovolania v zmysle § 241 ods. 2
písm. b/, c/ O.s.p. v prípade, ak je dovolanie prípustné, a nie dôvodom jeho prípustnosti podľa
§ 236 a nasl. O.s.p.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne
posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť
dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje
zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateliek 1/, 2/ boli opodstatnené (dovolací
súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľkami 1/, 2/ vytýkaná skutočnosť by
mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť
dovolania v zmysle § 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil
správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových
záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie
bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).
Vzhľadom na uvedené moţno preto zhrnúť, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania
v tejto časti nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p. a iné vady konania v zmysle § 237
O.s.p. neboli dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie
navrhovateliek 1/, 2/ v súlade s § 218 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., ako
dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok
neprípustný, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal
sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.6 5 Cdo 12/2012
Pokiaľ ide o časť dovolania, ktorou navrhovateľky 1/, 2/ napadli rozsudok
odvolacieho súdu v časti, v ktorej potvrdil rozsudok prvostupňového súdu vo výroku
o náhrade trov prvostupňového konania, jeho prípustnosť treba posudzovať podľa § 239
O.s.p., a nie podľa § 238 O.s.p. Ide totiţ o rozhodnutie, ktoré má povahu uznesenia v zmysle
§ 167 ods. 1 veta druhá O.s.p. Pokiaľ dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, je
tento opravný prostriedok prípustný, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho
súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia
návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm.
b/ veta prvá O.s.p.). Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu
odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací
súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide
o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu
na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide
o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Podľa doslovného znenia § 239 ods. 3 O.s.p.
však ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbeţnom
opatrení, poriadkovej pokute, znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie
predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania,
ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci
samej rozhoduje uznesením.
Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu
vo výroku o trovách konania, ktoré vykazuje znaky jedného z tých rozhodnutí, ktoré sú
taxatívne vymenované v ustanovení § 239 ods. 3 O.s.p. ako rozhodnutia, kde dovolanie nie je
prípustné, je nepochybné, ţe prípustnosť dovolania navrhovateliek 1/, 2/ v tejto časti
z ustanovenia § 239 O.s.p. nemoţno vyvodiť.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá O.s.p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O.s.p. (či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239 O.s.p., ale
sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné
ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo
uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných 7 5 Cdo 12/2012
procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok
právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého
účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa
nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti
účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne
obsadeným súdom).
So zreteľom na navrhovateľkami 1/, 2/ tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa
Najvyšší súd Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, ţe
v prejednávanej veci im súdom bola odňatá moţnosť pred ním konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Odňatím moţnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv,
ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov.
Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie moţnosti
konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,
3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe
zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie moţnosti konať pred súdom
nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť
taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom
chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie
svojich práv a oprávnených záujmov.
O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd
v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré
mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci ide.
Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ústavy), kaţdý sa môţe
domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde
a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. 8 5 Cdo 12/2012
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, kaţdý má právo na to, aby jeho záleţitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ústavný súd), ak súd
koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods.1 ústavy inak ako v rozsahu
a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS
4/94).
Citovaný čl. 46 ods.1 ústavy (podobne aj čl. 6 ods. 1 dohovoru) je primárnou ústavnou
bázou pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky
príslušných na poskytovanie právnej ochrany, a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy
jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu ochranu, zakotvených v siedmom oddiele
druhej hlavy ústavy (čl. 46 aţ 50 ústavy) normujúcich rámec, v ktorom je moţné domáhať sa
jeho rešpektovania (m. m. I. ÚS 22/03).
Obsah práva na súdnu ochranu v čl. 46 ods. 1 ústavy nespočíva len v tom, ţe osobám
nemoţno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho
obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Kaţdé konanie súdu, ktoré je
v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (I. ÚS
26/94). K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy preto dochádza aj
vtedy, ak sa niekto („kaţdý“) domáha svojho práv na súde, ale súdna ochrana tomuto právu
nie je priznaná, alebo nemôţe byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore
so zákonom (porovnaj III. ÚS 7/08).
To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, vyplýva aj z ustálenej judikatúry Európskeho súdu
pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj
na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení
rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa
špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994,
séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-
B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). 9 5 Cdo 12/2012
Ústavný súd podľa konštantnej judikatúry (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04) tieţ
vyslovil, ţe „Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods.1
ústavy (čl. 6 ods. 1 dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.“
Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne
námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, ţe majú význam
pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, séria A, č. 254-B, s. 49, § 30).
Ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. i právna teória civilného procesu vymedzila
poţiadavky na kvalitatívnu správnosť odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Medzi tieto patria
poţiadavky vzťahujúce sa na hodnotenie dôkazov. Z formulácie § 132 O.s.p. vyplýva, ţe súd
je povinný dôkazy navzájom si odporujúce hodnotiť a ďalej zdôvodniť prečo niektoré z nich
povaţuje za nevierohodné, prečo niektoré odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia
do úvahy a prečo sa niektorými dôkaznými návrhmi odmietol vôbec zaoberať. Rozhodnutiu
súdu vo veci samej musí teda predchádzať činnosť súdu zameraná na spoľahlivé zistenie
skutkového stavu – dokazovanie zodpovedajúce garanciám spravodlivého súdneho konania
v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru, najmä garanciám obsiahnutým v princípe rovnosti zbraní
a práve na kontradiktórne konanie (I. ÚS 52/03). Nedostatky odôvodnenia rozhodnutia
v hodnotení dôkazov spolu s nevysvetlením dôvodov, prečo sa súd odmietol zaoberať
navrhnutými dôkazmi preto môţu zakladať vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.
Neznamená to však bez ďalšieho, ţe kaţdý nedostatok odôvodnenia rozhodnutia automaticky
zakladá jeho nepreskúmateľnosť (či arbitrárnosť). V kaţdom jednotlivom prípade súd skúma
intenzitu porušenia vzhľadom k odôvodnenosti rozhodnutia ako celku.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len
na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť
na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.10 5 Cdo 12/2012
Ustanovením § 219 ods. 2 O.s.p. je odvolaciemu súdu daná moţnosť vypracovania
tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Moţnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je
podmienená tým, ţe odvolací súd sa v plnom rozsahu stotoţní s dôvodmi rozhodnutia súdu
prvého stupňa, a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne
nestotoţní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia.
Môţe síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvého stupňa, toto doplnenie však
nemôţe byť v rozpore so závermi súdu prvého stupňa, môţe ho iba dopĺňať v tom zmysle, ţe
ďalšie závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvého stupňa. Odvolací súd
prirodzene musí odpovedať na podstatné a právne významné dôvody odvolania a nemôţe sa
obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Inak sa
dostane mimo limitov práva na spravodlivý proces, ktoré je chránené nielen čl. 46 ods. 1
ústavy, ale aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru.
Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu
v časti, v ktorej potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách prvostupňového
konania, nezodpovedá vyššie uvedeným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia,
keď úplne bez odôvodnenia ponechal odvolací súd námietky navrhovateliek 1/, 2/ týkajúce sa
trov prvostupňového konania. Hoci tieto odvolacie námietky navrhovateliek 1/, 2/ v rozsudku
písomne uviedol, v odôvodnení svojho rozhodnutia sa nimi vôbec nezaoberal.
So zreteľom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, ţe odôvodnenie napadnutého
rozsudku odvolacieho súdu je v tejto časti nepreskúmateľné a zmätočné, čo malo za následok
porušenie práva dovolateliek 1/, 2/ na spravodlivé súdne konanie a odňatie moţnosti
dovolateliek 1/, 2/ konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Dovolací súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe dovolateľky 1/, 2/ mylne namietajú, ţe
odvolací súd konštatoval dôvodnosť odvolania proti výroku rozsudku prvostupňového súdu
o trovách konania, keď uviedol, ţe v danom prípade ide o zrejmú chybu, keďţe súdny
poplatok zaplatili navrhovateľky 1/, 2/, nakoľko ide o tvrdenie navrhovateliek 1/, 2/, ktoré
odvolací súd uviedol pri opise obsahu nimi podaného odvolania a nie o konštatovanie, resp.
právny záver odvolacieho súdu.
Uvedená skutočnosť, ţe v konaní došlo v tejto časti k procesnej vade podľa § 237
písm. f/ O.s.p., je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy 11 5 Cdo 12/2012
zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou,
nemôţe byť povaţované za správne.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu
v časti, v ktorej potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov
prvostupňového konania, ako aj o trovách odvolacieho konania podľa § 243b ods. 2 O.s.p.
zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného i dovolacieho konania
(§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 4. apríla 2012
JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová
zdroj: http://www.supcourt.gov.sk/data/att/21386_subor.pdf

Najvyšší súd 2 M Cdo 7/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa N. B., bývajúceho
v P., zastúpeného JUDr. J. S., advokátom v P., proti odporcovi s názvom S., zastúpenému
JUDr. K. M., advokátkou v P., o zaplatenie 59,89 € s príslušenstvom, vedenej na
Okresnom súde Prievidza pod sp.zn. 17 C 50/2009, o mimoriadnom dovolaní generálneho
prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo 4. marca 2010
sp.zn. 4 Co 206/2009 a rozsudku Okresného súdu Prievidza z 27. apríla 2009 č.k.
17 C 50/2009-56 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Prievidza z 2. júla 2009
č.k. 17 C 50/2009-62, takto
r o z h o d o l :
Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo 4. marca 2010 sp.zn.
4 Co 206/2009 a rozsudok Okresného súdu Prievidza z 27. apríla 2009 č.k. 17 C 50/2009-56
v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Prievidza z 2. júla 2009 č.k. 17 C 50/2009-
62 a vec vracia Okresnému súdu Prievidza na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Prievidza rozsudkom z 27. apríla 2009 č.k. 17 C 50/2009-56 v spojení
s opravným uznesením z 2. júla 2009 č.k. 17 C 50/2009-62 zamietol návrh navrhovateľa,
ktorým sa domáhal voči odporcovi zaplatenia 59,89 € s úrokmi z omeškania vo výške 6 %
ročne zo sumy 57,90 € od 1. januára 2009 do zaplatenia a zo sumy 1,989 € od 9. januára
2009. Navrhovateľ nárok odôvodnil tým, že v priebehu rokov 2006 až 2009 zaplatil
odporcovi v súvislosti s tým, že je vlastníkom bytu v bytovom dome uplatnenú sumu ako
vyúčtovanie za spotrebu teplej úžitkovej vody a zálohu za teplú úžitkovú vodu, a to napriek
tomu, že si vo svojom byte so súhlasom ostatných účastníkov bytov vybudoval samostatný
zdroj teplej úžitkovej vody a odpojil sa od spoločných rozvodov. Navrhovateľovi súd uložil
povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 16,50 € do troch dní 2 2 M Cdo 7/2011
od právoplatnosti rozsudku k rukám alebo na účet advokátky odporcu. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ vo svojom byte vykonal so súhlasom ostatných
vlastníkov stavebnú úpravu, ktorá mala za následok, že sa odpojil od spoločného prívodu
teplej úžitkovej vody, no vzhľadom na spoločné rozvody je v jeho byte naďalej technicky
zabezpečená dodávka teplej úžitkovej vody zo spoločného zdroja. Preto súd prvého stupňa
dospel k záveru, že je naďalej, a to aj napriek tomu, že vo svojom byte nemá namontovaný
merač spotrebovanej teplej úžitkovej vody, povinný platiť odporcovi podľa § 9 vyhlášky
Úradu pre reguláciu sieťových odvetí č. 630/2005 Z.z. (ďalej len „vyhláška“) základnú zložku
10 % nákladov na prípravu teplej úžitkovej vody. Táto jeho povinnosť zodpovedá
i ekonomickej podstate tohto vzťahu vlastníkov bytu tvoriacich spoločenstvo, v ktorom
väčšina vlastníkov podľa rozhodnutia spoločenstva teplú vodu odoberá zo spoločného
napojenia na rozvod tepla. Platenie základnej zložky zodpovedá vzťahu odberateľa tepla
(ktorým je v tomto prípade spoločenstvo) a dodávateľa tepla. V tomto vzťahu je podstatným
prvkom to, že spoločenstvo za teplo určené na prípravu teplej úžitkovej vody musí platiť bez
ohľadu na to, koľko teplej vody je v bytovom dome skutočne spotrebované. I v prípade
nulovej spotreby teplej vody v bytoch by spoločenstvo muselo platiť za teplo určené
na prípravu teplej úžitkovej vody. Preto sa na úhrade nákladov na teplú úžitkovú vodu,
prostredníctvom platenia 10 % základnej zložky musia zúčastňovať všetci vlastníci bytov
a nebytových priestorov v bytovom dome. Toto verejnoprávne obmedzenie rozhodovania
vlastníkov bytov, chráni na úkor vlastníkov bytov, ktorí teplú úžitkovú vodu zo spoločných
rozvodov neodberajú (či už z dôvodu odpojenia alebo šetrenia), rozhodnutie väčšiny
vlastníkov spočívajúce v odbere tepla od odberateľa, ktorý bytovému domou dodáva teplo
na prípravu teplej úžitkovej vody. Zodpovedá to tomu, že spoločenstvo dodávateľovi neplatí
za odobratú teplú vodu v jednotlivých bytoch, ale za teplo, ktoré je určené na prípravu teplej
vody. Preto v prípade platieb navrhovateľa nešlo u odporcu o bezdôvodné obohatenie, keďže
právnym dôvodom týchto platieb bolo správne rozúčtovanie nákladov na úhradu plnení
spojených s užívaním bytu podľa ustanovení vyhlášky. Preto prvostupňový súd návrh
navrhovateľa zamietol. Právne svoje rozhodnutie ďalej odôvodnil ustanovením § 7a ods. 3,
§ 7b ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Rozhodnutie
o trovách konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p.
Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Trenčíne rozsudkom zo 4. marca 2010
sp.zn. 4 Co 206/2009 potvrdil rozsudok prvostupňového súdu v spojení s opravným
uznesením z 2. júla 2009 č.k. 17 C 50/2009-62. Vyslovil, že odporcovi náhradu trov 3 2 M Cdo 7/2011
odvolacieho konania nepriznáva. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že sa v plnom rozsahu
stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa v danej veci, osvojil si aj
dôvody napadnutého rozhodnutia vo veci samej. Odvolací súd poukázal na správnosť
rozhodnutia súdu prvého stupňa keď vychádzal zo zistenia, že navrhovateľ vo svojom byte
vykonal so súhlasom ostatných vlastníkov bytov stavebnú úpravu, ktorá mala za následok, že
sa odpojil od spoločného prívodu teplej úžitkovej vody. Vzhľadom však na spoločné rozvody
je v byte navrhovateľa naďalej technicky zabezpečená dodávka teplej úžitkovej vody
zo spoločného zdroja a preto je navrhovateľ povinný odporcovi v zmysle § 9 vyhlášky
č. 630/2005 Z.z., ktorou sa ustanovuje teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste,
platiť základnú zložku 10 % nákladov na prípravu teplej úžitkovej vody. Odvolací súd sa
stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že táto povinnosť navrhovateľa zodpovedá
i ekonomickej podstate tohto vzťahu vlastníkov bytu tvoriacich spoločenstvo, v ktorom
väčšina vlastníkov podľa rozhodnutia spoločenstva teplú vodu odoberá zo spoločného
napojenia na rozvod tepla. Platenie základnej zložky zodpovedá vzťahu odberateľa tepla,
ktorým je v tomto prípade spoločenstvo a dodávateľa tepla. Správne v tomto vzťahu súd
prvého stupňa poukázal na to, že podstatným prvkom je tá skutočnosť, že spoločenstvo
za teplo určené na prípravu teplej úžitkovej vody musí platiť bez ohľadu na to, koľko teplej
vody je v bytovom dome skutočne spotrebované. I v prípade nulovej spotreby teplej vody,
bytové spoločenstvo by muselo platiť za teplo určené na prípravu teplej úžitkovej vody
a preto sa na úhrade nákladov za teplú úžitkovú vodu, prostredníctvom platenia základnej
10 % zložky musia zúčastňovať všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom
dome. Preto aj odvolací súd v súlade s názorom súdu prvého stupňa má za to, že ide
o verejnoprávne obmedzenie rozhodovania vlastníkov bytov, ktoré chráni na úkor vlastníkov
bytov, ktorí teplú úžitkovú vodu zo spoločných rozvodov neodoberajú, rozhodnutie väčšiny
vlastníkov spočívajúce v odbere tepla od odberateľa, ktorý bytovému domu dodáva teplo
na prípravu teplej úžitkovej vody. Spoločenstvo vlastníkov bytov totiž dodávateľovi neplatí
v jednotlivých bytoch za odobratú teplú vodu, ale za teplo, ktoré je určené na dodávku teplej
vody. Námietky navrhovateľa uvádzané v odvolaní neboli preto dôvodné. O náhrade trov
odvolacieho konania rozhodol podľa § 244 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu ako aj proti rozhodnutiu súdu prvého
stupňa, podal na podnet navrhovateľa generálny prokurátor Slovenskej republiky mimoriadne
dovolanie. Žiadal napadnuté rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Generálny prokurátor uviedol, že základná zložka z celkových nákladov na prípravu 4 2 M Cdo 7/2011
teplej úžitkovej vody, ktorá tvorí 10 % celkových nákladov, sa rozpočítava len medzi
konečných spotrebiteľov. Konečným spotrebiteľom je len ten spotrebiteľ, ktorý má možnosť
odoberať teplú úžitkovú vodu a teda dodané teplo využíva výlučne na vlastnú spotrebu.
Ak spotrebiteľ vykonal technické opatrenia (zablendovanie prívodu a zabezpečenie plombou)
na odpojenie dodávky teplej úžitkovej vody a zabezpečil, aby teplú úžitkovú vodu
pripravovanú centrálne odoberať nemohol, nejde o konečného spotrebiteľa, akého má
na mysli zákon, resp. vykonávacia vyhláška. V danom prípade nebolo sporné, že navrhovateľ
vykonal technické opatrenia na odpojenie dodávky teplej úžitkovej vody, teplú úžitkovú vodu
pripravovanú centrálne nemal možnosť odoberať a ani neodoberal, taktiež dodané teplo
potrebné na prípravu teplej úžitkovej vody nemohol využívať a ani nevyužíval výlučne
na vlastnú spotrebu. Navrhovateľa teda nemožno považovať za konečného spotrebiteľa
v zmysle zákona a vykonávacej vyhlášky, pretože nespĺňa základnú zákonnú podmienku
uvedenú v ustanovení § 2 písm. f/ zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike (ďalej len
„zákon“), teda, že dodané teplo do bytu využíval na vlastnú potrebu. Pojem konečný
spotrebiteľ používaný vo vyhláške je totožný s pojmom konečný spotrebiteľ tak ako je
definovaný v zákone. Pokiaľ súd napriek tomu návrh zamietol, vec nesprávne právne posúdil.
Podľa názoru generálneho prokurátora základná zložka nákladov na dodané teplo
vykurovanie sa síce s poukazom na ustanovenie § 5 ods. 2 vyhlášky rozpočíta aj medzi
užívateľov bytov a nebytových priestorov, ktorí majú individuálne vykurovanie a nemajú
priamo uzatvorenú zmluvu o dodávke a odbere tepla s dodávateľom, avšak iba ak sú títo
užívatelia zároveň spotrebiteľmi vo vzťahu ku spoločným priestorom, ktoré sú vybavené
vykurovacími telesami a určené na spoločné užívanie konečnými spotrebiteľmi. O takýto
prípad však nešlo. Platby za dodávku tepla na prípravu teplej úžitkovej vody
a na vykurovanie nemožno stotožňovať. Generálny prokurátor poukázal na to, že len
samotná okolnosť, že do bytu vedú odpojené a zaplombované technické rozvody neznamená,
že je do bytu dodávateľom zabezpečená dodávka teplej úžitkovej vody zo spoločného zdroja.
Z uvedeného dôvodu nie je dodávateľ oprávnený dodávku teplej úžitkovej vody spoplatniť aj
tým užívateľom bytov, ktorí v zmysle zákona a vykonávacej vyhlášky nie sú konečnými
spotrebiteľmi tepla potrebného na prípravu teplej úžitkovej vody.
Navrhovateľ ani odporca sa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora
nevyjadrili.5 2 M Cdo 7/2011
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd rozhodujúci
o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, že tento opravný prostriedok podal
generálny prokurátor (§ 243e ods. 1 O.s.p.) v lehote jedného roka od právoplatnosti
rozhodnutia súdu (§ 243g O.s.p.) proti rozhodnutiam, ktoré môže napadnúť týmto opravným
prostriedkom, preskúmal napadnuté rozhodnutia bez nariadenia dovolacieho pojednávania
(§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a ods. 3 O.s.p.) v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O.s.p.
v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že ich treba zrušiť.
V zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
Na výskyt procesných vád konania vymenovaných v § 237 O.s.p. a tiež tzv. iných procesných
vád konania majúcich za následok nesprávne rozhodnutie vo veci sa prihliada nielen v konaní
o dovolaní (viď § 242 ods. 1 O.s.p.), ale aj v konaní o mimoriadnom dovolaní (viď § 243i
ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.) bez zreteľa na to, či boli alebo neboli v tomto
mimoriadnom opravnom prostriedku uplatnené.
Procesné vady konania v zmysle § 237 O.s.p. neboli v konaní o mimoriadnom
dovolaní namietané a ani nevyšli najavo. Podľa právneho názoru najvyššieho súdu ale
v konaní na súdoch nižších stupňov došlo k tzv. inej vade konania majúcej za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.).
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť
len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť
na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.6 2 M Cdo 7/2011
Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného
z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné,
ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
V mimoriadnom dovolaní generálny prokurátor Slovenskej republiky namietal
nesprávne právne posúdenie veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.).
Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu
pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také
predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci
konkrétne spočíva v tom, že odvolací súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce
aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu
síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval.
Dovolací súd je pri preskúmavaní právoplatného rozhodnutia odvolacieho súdu
viazaný rozsahom dovolacieho návrhu a uplatneným dovolacím dôvodom. Viazanosť
dovolacieho súdu dôvodom uvedeným v dovolaní sa prejavuje nielen vo viazanosti dôvodom
zodpovedajúcemu niektorému v zákone vymedzenému dovolaciemu dôvodu, ale
predovšetkým vo viazanosti tým, ako bol tento dovolací dôvod v dovolaní opísaný,
t.j. uvedenie okolností, z ktorých dovolateľ usudzuje, že uvedený dovolací dôvod je daný.
Podľa § 2 písm. f/ zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike na účely tohto
zákona sa rozumie konečným spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej
dodávateľ dodáva teplo priamo alebo ktorej dodávateľ alebo odoberateľ množstvo dodaného
tepla rozpočítava a ktorý dodané teplo využíva výlučne na vlastnú spotrebu.
Podľa § 2 písm. a/ vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetí č. 630/2005 Z.z.
na účely tejto vyhlášky sa rozumie rozpočítavaním množstva dodaného tepla rozpočítavanie
nákladov za dodané teplo na vykurovanie alebo na prípravu teplej úžitkovej vody
odberateľovi alebo konečnému spotrebiteľovi.
Zo spisu je zrejmé, že navrhovateľ vykonal technické opatrenie a to zablendovanie
prívodu a zabezpečenie plombou na odpojenie teplej úžitkovej vody a zabezpečil, aby teplú
úžitkovú vodu pripravovanú centrálne odoberať nemohol. Nemožno preto navrhovateľa7 2 M Cdo 7/2011
označiť za konečného spotrebiteľa v zmysle zákona a vykonávacej vyhlášky.
Navrhovateľ nenaplnil požiadavku § 2 písm. f/ zákona, teda že dodané teplo do bytu využíval
na vlastnú potrebu.
Na základe uvedeného je treba súhlasiť aj s ďalším názorom generálneho prokurátora,
že základná zložka na dodané teplo na vykurovanie sa síce s poukazom na ustanovenie
§ 5 ods. 2 vyhlášky rozpočíta aj medzi užívateľov bytov a nebytových priestorov, ktorí majú
individuálne vykurovanie a nemajú priamo uzatvorenú zmluvu o dodávke a odbere tepla
s dodávateľom, ale ak sú títo užívatelia zároveň spotrebiteľmi vo vzťahu k spoločným
priestorom, ktoré sú vybavené vykurovacími telesami a určené na spoločné užívanie
konečnými spotrebiteľmi. Správne poukázal generálny prokurátor, že o takýto prípad
v prejednávanej veci nešlo. V danej veci ide o dodávku tepla na prípravu teplej úžitkovej
vody a nie o dodávku tepla na vykurovanie. Tým, že súdy z tohto aspektu neposudzovali
skutkový stav veci (či postačujú už zistené skutočnosti, resp. či je potrebné prípadné
doplnenie dokazovania) v nadväznosti k právnej stránke veci, došlo vo vzťahu k uvedenému
nesprávnemu právnemu posúdeniu veci k inej vade v konaní, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle § 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p. Na takúto inú vadu je
dovolací súd povinný prihliadať aj z úradnej povinnosti (§ 242 ods. 1 O.s.p.), nie je preto
rozhodujúce, či bol tento dovolací dôvod v mimoriadnom dovolaní generálnym prokurátorom
uplatnený alebo nie.
Pokiaľ generálny prokurátor namietal nesprávne právne posúdenie veci v zmysle
§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p., treba uviesť, že mimoriadnym dovolaním napadnuté rozhodnutia
nebolo možné podrobiť prieskumu z hľadiska správnosti v nich zaujatých právnych záverov,
lebo v dôsledku spomenutej procesnej vady nemožno posúdiť, či súdy správne aplikovali
príslušnú právnu normu na zistený skutkový stav a či z nej vyvodili správne právne závery.
Z týchto dôvodov najvyšší súd zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté rozhodnutia
a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243i O.s.p. v spojení s § 243b O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu o trovách pôvodného i dovolacieho konania
(§ 243i O.s.p. v spojení s § 243d ods. 1 O.s.p.). 8 2 M Cdo 7/2011
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. októbra 2011
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová

Najvyšší súd
Slovenskej republiky
10Sžr/81/2011
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: MUDr. J. O., trvale bytom D., zastúpenej advokátkou: JUDr. D. H., Advokátska kancelária so sídlom v K., proti žalovanému: Katastrálny úrad Košice, Správa katastra Košice, Južná trieda č. 72, za účasti: 1/ MUDr. J. A. a 2/ Ing. M. A., obaja bytom M., 3/ Mgr. M. M., bytom M., 4/ E. K., bytom M., zastúpená opatrovníkom JUDr. R. T., zamestnancom Krajského súdu v Košiciach, 5/ A. K., bytom M., zastúpený advokátom JUDr. Ing. R. H., Advokátska kancelária so sídlom v K., 6/ Z. L. a 7/ Š. L., obaja bytom F., 8/ P. K. a 9/ E. K., obaja bytom N., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. V 4589/08 zo dňa 24. apríla 2008, na odvolanie žalobkyne a účastníka konania v 5. rade proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/91/2008-129 zo dňa 17.marca 2011, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/91/2008-129 zo dňa 17. marca 2011 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

2
10Sžr/81/2011
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach podľa § 250j ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. V 4589/08 zo dňa 24.4.2008 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Vyššie označeným rozhodnutím žalovaný správny orgán povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe návrhu A. o povolenie vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti identifikovanej v zmluve o výstavbe bytu do podkrovia bytového domu M. zo dňa 26.2.2007 uzavretej medzi spoluvlastníkmi 1-7 bytu, nebytových priestorov a rozostavaného bytu v bytovom dome nachádzajúcom sa na M. v k.ú. S., obec K., zapísanom na LV č. X. ako bytový dom s. č. 467 v prospech nadobúdateľa A. K.
Krajský súd v odôvodnení rozsudku poukázal na ustanovenia § 21 ods. 1 a § 22 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov , z ktorých podľa jeho názoru vyplýva, že zmluvou o vstavbe uzatvárajú doterajší vlastníci bytov a nebytových priestorov na jednej strane a stavebník výstavby na strane druhej. Preto ak zákon určuje okruh vlastníkov v gramatickom výklade - „doterajší“ vlastník, potom k podpisu zmluvy sú oprávnení všetci vlastníci a nie iba 2/3 väčšina ako pri hlasovaní na schôdzi vlastníkov, ak rozhodujú aj o zmluve o vstavbe bytov, čo upravuje § 14 ods. 3 zákona. Z uvedeného dôvodu je potrebné od seba navzájom rozlíšiť samotné hlasovanie a aj následky z takého hlasovania, čo vyplýva z § 14 ods. 3 zákona a uzatváranie už samotnej zmluvy o vstavbe, čo vyplýva z ustanovenia § 21 ods. 1 a § 22 ods. 2 zákona.
Ustanovenie § 14 vo svojom znení umožňuje orgánu verejnej moci na základe súhlasu časti vlastníkov bytov a nebytových priestorov nakladať s vlastníckymi právami ostatných spoluvlastníkov, čím významnou mierou zasahuje do vlastníckych práv, ktorých ochrana je zaručená v čl. 20 Ústavy SR a podľa čl. 20 ods. 3 obmedziť vlastnícke právo je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Preto podľa názoru súdu 2/3-nová väčšina hlasov všetkých vlastníkov nebytových priestorov v dome by mala postačovať iba pri hlasovaní na schôdzi vlastníkov o zmluve o vstavbe bytu, ale samotnú zmluvu o vstavbe bytu stavebník už musí uzavrieť so všetkými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome, lebo uzavretím takejto zmluvy sa zmení aj ich vlastnícky

3
10Sžr/81/2011
podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach, spoločných nebytových priestoroch, príslušenstve domu a pozemku.
V danom prípade správa katastra povolila návrh na vklad podľa predloženej zmluvy o vstavbe bytu do podkrovia bytového domu, pričom zmluva bola podpísaná stavebníkom na strane jednej ale na druhej strane nebola podpísaná žalobkyňou ako výlučnou vlastníčkou štvorizbového bytu č. 1 na prízemí o výmere 124,16 m2 a bezpodielovými spoluvlastníkmi nebytového priestoru č. 2 na prízemí bytového domu o výmere 21,56 m2 P. K. a E. K.
V konkrétnom prípade aj keď sa dosiahla 2/3 väčšina hlasov na to, aby návrh zmluvy o vstavbe nebytového priestoru mohol byť uskutočnený, nebolo rešpektované vlastnícke právo všetkých spoluvlastníkov, zaručené aj v čl. 20 Ústavy SR.
Ustanovenie § 21 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov upravuje vznik vlastníctva bytov a nebytových priestorov v dome. Na základe zmluvy o vstavbe mal byť v podkroví vytvorený podkrovný byt o výmere 41,88 m2, ktorý sa mal pričleniť k už existujúcemu bytu č. 5, na základe čoho vznikne mezonetový byt o celkovej výmere 105,13 m2 vo vlastníctve A. K. v podiele 1/1, pričom u všetkých spoluvlastníkov sa zmenila výška spoluvlastníckeho podielu k pozemku zastavaným bytovým domom na parc. č. X. a tiež sa zmenil spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a spoločných nebytových priestoroch domu. Ak správa katastra povolila vklad na základe zmluvy nepodpísanej všetkými vlastníkmi bytov nebytových priestorov, potom obmedzila vlastnícke práva tých spoluvlastníkov, ktorí uvedenú zmluvu nepodpísali v prospech stavebníka. Preto má súd za to, že sa žalovaný dôsledne neriadil ustanovením § 31 ods. 1 katastrálneho zákona a keďže rozhodnutie o povolení vkladu sa písomne nevyhotovuje a tým ani neodôvodňuje, nedá sa zistiť, ako sa žalovaný vysporiadal s otázkou, že zmluvu o výstavbe bytu so stavebníkom nepodpísali - neuzavreli všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov.
Po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu prvostupňový súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a preto rozhodnutie správneho orgánu zrušil a vrátil na ďalšie konanie.

4
10Sžr/81/2011
O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 OSP a priznal úspešnej žalobkyni náhradu v sume 361,48 Eur.
Proti tomuto rozsudku v časti výroku o trovách konania podala dňa 26.4.2011 odvolanie žalobkyňa. Žiadala, aby Najvyšší súd SR, ako odvolací súd, po prejednaní veci nezákonné a nepreskúmateľné rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil a priznal jej náhradu trov konania vo výške 591,10 € vrátane 20 % DPH za 6 úkonov právnej služby. Uviedla, že dôvody rozhodnutia o trovách konania považuje za nesprávne, a to z dôvodu, že podľa § 14 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení advokátovi patrí odmena za úkony právnej služby, okrem iných aj za písomné podanie na súd alebo orgán vo veci samej, pričom doplnenie podania zo dňa 2.3.2009 ako aj vyjadrenie zo dňa 17.2.2011 za také úkony považuje. Čo sa týka úkonu vyjadrenia zo dňa 17.2.2011 je toho právneho názoru, že žalobkyňa mala právo vyjadriť sa k námietkam žalovaného k podanej žalobe.
Proti rozsudku krajského súdu podal zároveň odvolanie aj účastník konania v 5. rade A. K., zastúpený JUDr. Ing. R. H. dňa 29.4.2011. V odvolaní namietal, že sa nestotožnil s výkladom § 14 ods. 3 a § 22 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z., nakoľko podľa jeho názoru hlasovanie vlastníkov bytov a nebytových priestorov o vstavbe či nadstavbe a následné uzavretie zmluvy bolo v súlade s platným ustanovením § 14 ods. 3 zákona o vlastníctve bytov, pričom práve znenie tohto ustanovenia je základným podkladom na zistenie okruhu účastníkov zmluvy o vstavbe alebo nadstavbe na strane vlastníkov. Ak by tomu tak nebolo, tak ustanovenie § 14 ods. 3 zákona, ktoré zakotvuje postačujúcu 2/3 väčšinu by bolo úplne zbytočné. V praxi by to vyzeralo asi tak, že schôdza vlastníkov by na základe súhlasu napr. 5 z celkového počtu 7 vlastníkov rozhodla o tom, že vstavba sa uskutoční, ale ak by bol prijatý súdom prezentovaný záver, aj tak by sa nemohla uskutočniť, pretože dvaja vlastníci by zmluvu nepodpísali. Uviedol, že práve takýto zámer zákonodarcu je nepravdepodobný, pretože pri novelizácii ustanovenia § 14 ods. zákona č. 182/1993 Z.z. bol práve zámer odstrániť rozpory vo výkladoch dovtedajšieho znenia. Ak by zmluvu o vstavbe alebo nadstavbe museli podpísať všetci vlastníci bytov, nemalo by 2/3 rozhodnutie vlastníkov žiaden význam. Z daného výkladu možno uzavrieť, že sám zákonodarca dáva hlasovanie vlastníkov bytov a nebytových priestorov do nerozlučnej spojitosti s následkami zmluvy o vstavbe alebo nadstavbe, medzi ktoré patrí i zmena spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu. Ak sa dosiahne 2/3 väčšina, dôjde

5
10Sžr/81/2011
k zmenšeniu uvedených spoluvlastníckych podielov na základe zmluvy o vstavbe alebo nadstavbe, ktorú podľa výsledkov hlasovania vlastníkov uzavrie logicky len 2/3 väčšina vlastníkov. Výklad ustanovenia § 22 ods. 2 zákona o výstavbe bytov, v zmysle ktorého zmluvu o vstavbe alebo nadstavbe uzatvárajú na strane vlastníkov bytov a nebytových priestorov len tí, ktorí v rámci zákonom stanovenej väčšiny vyjadrili svoj súhlas na schôdzi vlastníkov, podporuje aj znenie ustanovenia § 14 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov, v ktorom je zakotvená možnosť, aby sa prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru domu obrátil v prekluzívnej 15 dňovej lehote od hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol inak. Takýmto spôsobom sa prehlasovaní vlastníci môžu brániť pred platným uzatvorením zmluvy o stavbe alebo nadstavbe prostredníctvom väčšiny vlastníkov. Týmito námietkami sa však prvostupňový súd vôbec nezaoberal a ani v odôvodnení svojho rozhodnutia sa nevysporiadal s tvrdeniami žalovaného v 1. rade, na základe čoho považuje rozhodnutie súdu za nepreskúmateľné, v dôsledku čoho žiadal, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa v tom zmysle, že žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v 1. rade zamietne v celom rozsahu a zaviaže žalobkyňu na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že pri rozhodovaní o povolení vkladu zmluvy do katastra nehnuteľností vychádzal z ustanovenia § 14 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení, ako aj z § 14 ods. 4 citovaného zákona, pričom z uvedených predpisov vyplýva, že práve prehlasovaný vlastník bytu, resp. nebytového priestoru v dome má právo domáhať sa ochrany svojich práv na súde v zákonom stanovenej lehote, a teda ak toto svoje právo v stanovenej lehote nevyužije, môžu vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome konať podľa rozhodnutia 2/3 vlastníkov. Poukázal na to, že ak by sa prijal výklad ustanovenia zákona o prevode vlastníctva bytov a nebytových priestorov, ktorý uviedol v rozsudku krajský súd, ustanovenie § 14 ods. 3 zákona by nemalo pre vlastníkov bytov, resp. nebytových priestorov žiaden význam a bolo by pre hlasujúcu väčšinu diskriminačné vzhľadom k tomu, že v každom zákonom uvádzanom prípade nasleduje ďalší právny úkon, t.j. zmluva o úvere, záložná zmluva, zmluva o vstavbe, zmluva o spoločenstve. Tieto zmluvy by nebolo možné uzatvoriť bez podpisov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Ustanovenie § 14 ods. 4 by bolo potom zbytočné, pretože by stačilo, ak prehlasovaný vlastník nepodpíše príslušnú zmluvu a bolo by zmarené hlasovanie ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.

6
10Sžr/81/2011
K odvolaniu účastníka konania v 5. rade sa vyjadrila aj žalobkyňa; uviedla, že jeho odvolanie nepovažuje za dôvodné, nakoľko čo sa týka samotného rozhodnutia súdu v merite veci, stotožňuje sa s právnym názorom prvostupňového súdu vysloveným v napadnutom rozsudku. Má za to, že súd prvého stupňa v prejednávanej veci dospel k správnym skutkovým zisteniam, úplne zistil skutkový stav veci a tým napadnuté rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Zastáva názor, že ak žalovaný povolil vklad vlastníckeho práva na základe zmluvy o vstavbe bytu do podkrovia, ktorá je predmetom tohto konania, aj keď táto nebola podpísaná všetkými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov, došlo z jeho strany k porušeniu zákona. Nebolo rešpektované vlastnícke právo všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Navrhla preto, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Košiciach ako vecne správny potvrdil a vo výroku o trovách konania zmenil a priznal jej náhradu trov prvostupňového konania vo výške 519,10 € a priznal jej aj trovy odvolacieho konania vrátane DPH.
Podaním zo dňa 30.03.2012, doručeným odvolaciemu súdu dňa 19.4.2012, oznámil účastník konania v 5. rade vznik nových rozhodujúcich skutočností. Uviedol, že po podaní odvolania došlo na strane žalobkyne MUDr. J. O. k zmene v jej postavení ako žalobcu, nakoľko dňa 8.3.2012 uzavrela žalobkyňa ako predávajúca kúpnu zmluvu s kupujúcimi manželmi Š. L. a Z. L., ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k bytu č. 1 na prízemí domu na M. vrátane prislúchajúceho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu, ako aj podielu na príslušných pozemkoch. Následne rozhodnutím katastrálneho úradu bol povolený vklad tejto kúpnej zmluvy pod č. V-1228/12, v.z. 201/12. Týmto došlo k zmene postavenia žalobkyne, ktorá už nie je vlastníčkou žiadneho bytu a nebytového priestoru v predmetnom bytovom dome a súčasne nový majiteľ nadobudol kupovaný byt spolu s prislúchajúcimi spoluvlastníckymi podielmi na spoločných častiach a zariadeniach vo veľkosti podľa rozhodnutia, ktoré bolo žalobou napadnuté, takže vyššie uvedený právny záujem žalobkyne zanikol. Účastníci zmluvy Š. L. a manželka Z. L. vstúpili do postavenia žalobkyne, avšak v zmysle vyššie uvedeného vyjadrenia súhlasu so zmluvou o stavbe de facto preukázali, že na jej platnosti trvajú a nemôžu mať záujem na zrušení napádaného rozhodnutia, ktorým bol povolaný vklad. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zamietne v celom rozsahu a zaviaže žalobkyňu na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia.

7
10Sžr/81/2011
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací § 10 ods. 2 OSP, preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá a § 214 ods. 2 OSP) bez nariadenia pojednávania a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné a že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR.
Úlohou krajského súdu v danej veci bolo preskúmať rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe. Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že rozhodnutie žalovaného o povolení vkladu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia; má za to, že správny orgán nesprávne posúdil ustanovenie § 22 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z., keď nevyžadoval na zmluve o vstavbe podpisy všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Krajský súd sa s týmto právnym názorom stotožnil bez toho, aby sa dostatočne zaoberal právnymi námietkami žalovaného vo vyjadrení k žalobe, predovšetkým s argumentáciou, že ustanovenie § 22 ods. 2 zákona treba vykladať v spojitosti s ustanovením § 14 ods. 3 a 4 zákona, v ktorom je upravená možnosť prehlasovaného vlastníka obrátiť sa v stanovenej lehote na súd (čo žalobkyňa v danom prípade nevyužila).
Z uvedeného vyplýva, že krajský súd svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil (§ 157 ods. 2 OSP). Takéto rozhodnutie súdu nemožno považovať za správne a vydané v súlade so zákonom, pretože ním bola účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ OSP). V zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 378/08) krajský súd bol povinný zaoberať sa účinne námietkami, ktoré majú význam pre rozhodnutie. Výsledkom dodržania zákonných ustanovení by malo byť presvedčivé a preskúmateľné rozhodnutie.
Okrem toho zúčastnená osoba v 5. rade oznámila v odvolacom konaní novú relevantnú skutočnosť, ktorá môže mať vplyv na skúmanie podmienok konania (prípadnej aktívnej legitimácie žalobkyne), s čím sa bude musieť krajský súd v novom konaní zaoberať.

8
10Sžr/81/2011
Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu treba považovať za nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov a preto musel napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Vzhľadom na procesnoprávny charakter vady konania, pre ktorú došlo k zrušeniu napadnutého rozsudku sa odvolací súd vecou meritórne nemohol zaoberať.
Vzhľadom na výsledok odvolacieho konania sa odvolací súd nerozhodol o odvolaní žalobkyne proti výroku o trovách konania. S uplatnenými námietkami sa bude zaoberať krajský súd v ďalšom konaní v závislosti od úspešnosti podanej žaloby.
V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 23. mája 2012
JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r. predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Andrea Jánošíková

Uznesenie
Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
3113202570
26C/26/2013
Okresný súd Trenčín
Mgr. Peter Hvizdoš
ECLI:SK:OSTN:2013:3113202570.2
06.06.2013
Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľa: Služby pre bývanie, s.r.o., so sídlom Trenčín,
Krátka
2412, IČO 31 444 318 proti odporcovi KOM-BYT, s.r.o., so sídlom Trenčín, Legionárska 7049, IČO 36
322 938, právne zastúpený Mgr. Julianou Sumkovou, advokátkou, Námestie slobody 16, Nové Mesto nad
Váhom, o návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia takto
r o z h o d o l :



Súd návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia zamieta.


o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ sa návrhom tunajšiemu súdu doručeným dňa 1.2.2013 v znení jeho úpravy zo dňa
22.4.2013 domáhal, aby súd predbežným opatrením zakázal odporcovi
- vykonávať úkony, ku ktorým získal oprávnenie na základe písomného hlasovania vlastníkov bytov a
nebytových priestorov konaného v dňoch od 28.12.2012 do 13.01.2013 v v bytovom dome, súpisné číslo
XXXX, nachádzajúcom sa na U. ulici v W., postavený na parcele registra „C“ č. XXXX o výmere XXXX m2
- zastavané plochy a nádvoria, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. W., týkajúce sa otázky
- ponuky Slovenskej sporiteľne, a.s. na poskytnutie „Úveru na obnovu a rekonštrukciu bytových
domov“ vo výške 439.000,00 € s úrokovou sadzbou 1 mesačný EURIBOR + úroková marža 2,00 % p.a. s
lehotou splatnosti 12 rokov a 6 mesiacov, ktorá je vo vzore hlasovacieho lístka uvedená pod písm.
a) s nasledovným znením „Súhlasím s ponukou Slovenskej sporiteľne, a.s. na poskytnutie „Úveru na
obnovu a rekonštrukciu bytových domov“ vo výške 439.000,00 Eur s úrokovou sadzbou 1 mesačný EURIBOR
+ úroková marža 2,00 % p.a. s lehotou splatnosti 12 rokov a 6 mesiacov. Úver bude bankou poskytnutý
na účel vyplatenia úveru poskytnutého podľa Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX a č. XXXXUXXXXX
OTP Bankou Slovensko, a.s. na výstavbu vlastného tepelného zdroja so solárnym ohrevom TÚV a výmenu
presklenia v spoločných priestoroch a pivniciach v bytovom dome po splnení podmienok stanovených v
Úverovej ponuke predloženej Bankou. Po preukázaní účelu čerpania Úveru minimálne vo výške 90 %
Banka poskytne zostávajúcu časť úveru na bežný účet vedený pre bytový dom v banke. Pri tejto
zostávajúcej časti úveru banka nebude požadovať zdokladovanie účelu čerpania úveru. Povinnosť
použitia prostriedkov v zmysle § 10 ods. 3 a 4 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov v znení neskorších predpisov týmto nie je dotknutá.“, a to uzatvorenie Zmluvy
o úvere a/alebo Zmluvy o refinancovaní úverov vlastníkov alebo obdobnej zmluvy alebo dohody so
spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. v skratke SLSP, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37
Bratislava, IČO 00151 653, predmetom ktorej bude čerpanie úveru za účelom refinancovania
existujúcich úverov vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, súpisné číslo 1188 na
U. ulici v W., postavenom na parcele registra „C“ č. XXXX o výmere XXXX m2 „ zastavané plochy a
nádvoria“, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. W., a to najmä úveru poskytnutého na základe
Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX a č. XXXXUXXXXX OTP Bankou Slovensko, a.s., so sídlom:
Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO 31 318 916,
- vykonávať úkony, ku ktorým získal oprávnenie na základe písomného hlasovania vlastníkov bytov a
nebytových priestorov konaného v dňoch od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v bytovom dome, súpisné číslo
XXXX, nachádzajúcom sa na U. ulici v W., na parcele registra „C“ č. C. o výmere C. mX „ zastavané
plochy a nádvoria“, ktorý je zapísaný na LV č. C., k. ú. W., týkajúce sa otázky - vinkulovaného
„kontokorentného úveru vo výške trojnásobku prvej mesačnej splátky Úveru, vrátane úrokov, max. do
lehoty platnosti investičného splátkového úveru po splnení bankou stanovených







podmienok, ktorá je vo vzore hlasovacieho lístka uvedená pod písm. b) s nasledovným znením
„vinkulovaného „kontokorentného úveru vo výške trojnásobku prvej mesačnej splátky Úveru, vrátane
úrokov, max. do lehoty platnosti investičného splátkového úveru po splnení bankou stanovených
podmienok a to najmä v prípade, ak bude zabezpečené, aby vlastníci bytov a nebytových priestorov
hradili všetky mesačné platby, minimálne však v rozsahu všetkých platieb do Fondu prevádzky, údržby
a opráv priamo na bežný účet vedený pre bytový dom v Banke“ a to uzatvorenie Zmluvy o úvere alebo
obdobnej zmluvy alebo dohody, predmetom ktorej by bolo poskytnutie vinkulovaného kontokorentného
úveru vo výške trojnásobku prvej mesačnej splátky Úveru, vrátane úrokov, max. do lehoty platnosti
investičného splátkového úveru po splnení bankou stanovených podmienok.
- vykonávať úkony, ku ktorým získal oprávnenie na základe písomného hlasovania vlastníkov bytov a
nebytových priestorov konaného v dňoch od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v v bytovom dome, súpisné číslo
XXXX, nachádzajúcom sa na U. ulici v W., na parcele registra „C“ č. XXXX o výmere XXXX mX
„zastavané plochy a nádvoria“, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. W., týkajúce sa otázky
zabezpečenia pohľadávky z úveru, ktorá je vo vzore hlasovacieho lístka uvedená pod písm. c) s
nasledovným znením „zabezpečenie pohľadávky z úveru bude tvoriť vinkulácia poistného plnenia z
poistenia bytového domu v prospech Banky (ďalej len „Zabezpečenie“)“ a to uzatvorenie Zmluvy alebo
dohody, predmetom ktorej bude zabezpečenie pohľadávky z úveru a to „Úveru na obnovu a rekonštrukciu
bytových domov“ vo výške XXX.XXX,XX € s úrokovou sadzbou 1 mesačný EURIBOR + úroková marža 2,00 %
p.a. s lehotou splatnosti 12 rokov a 6 mesiacov poskytnutý spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s.
v skratke SLSP, a.s., so sídlom: Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO 00
151 653, prípadne inými subjektmi na účel vyplatenia úveru poskytnutého podľa Zmluvy o splátkovom
úvere č. XXXXXXXXX a č. XXXXUXXXXX OTP Bankou Slovensko, a.s. na výstavbu vlastného tepelného
zdroja so solárnym ohrevom TÚV a výmenu presklenia v spoločných priestoroch a pivniciach v bytovom
dome po splnení podmienok stanovených v Úverovej ponuke predloženej spoločnosťou Slovenská
sporiteľňa, a.s. v skratke SLSP, a.s., so sídlom: Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO 00
151 653 a to formou vinkulácie poistného plnenia z poistenia bytového domu súpisné číslo XXXX
nachádzajúci sa na U. ulici v W., na parcele registra „C“ č. XXXX o výmere XXXX mX „zastavané
plochy a nádvoria“, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. W. v prospech spoločnosti Slovenská
sporiteľňa a.s. v skratke SLSP, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO 00 151 653.
- vykonávať úkony, ku ktorým získal oprávnenie na základe písomného hlasovania vlastníkov bytov a
nebytových priestorov konaného v dňoch od 28.12.2012 do XX.XX.XXXX v mieste, a to v bytovom dome,
súpisné číslo XXXX, nachádzajúcom sa na U. ulici v W., na parcele registra „C“ č. XXXX o výmere
XXXX mX „zastavané plochy a nádvoria“, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. W., týkajúce sa
otázky - uzatvorenia Zmluvy o dielo vo výške 136 562,00 € s DPH, ktorej predmetom diela je
dodávka a montáž kotolne so systémom solárneho ohrevu TÚV obytného domu na ul. Beckovská 1188 v
Trenčíne, ktorá je vo vzore hlasovacieho lístka uvedená pod písm. f) s nasledovným znením „Zároveň
súhlasím, aby Zmluvy o dielo vo výške XXX XXX,XX € s DPH, ktorej predmetom diela je dodávka a
montáž kotolne so systémom solárneho ohrevu TÚV vlastníkmi bytov a nebytových priestorov ul. U.
XXXX v W. v zastúpení KOM-BYT s.r.o. Trenčín a zhotoviteľom diela - spol. TREMEX spol. s r.o.,
Veľký Kolačín 39, Nová Dubnica a Zmluvy o dielo vo výške 23 112,55 € s DPH, ktorej predmetom diela
je výmena presklenia v spoločných a pivničných priestoroch v bytovom dome, kde zhotoviteľom diela
bude spoločnosť TRIPLAST, s.r.o. Nová Dubnica.“ a to uzatvorenie Zmluvy o dielo alebo obdobnej
zmluvy alebo dohody so spoločnosťou TREMEX spol. s r.o., Veľký Kolačín 39, Nová Dubnica, IČO 36
305 871, ktorej predmetom bude dodávka a montáž kotolne so systémom solárneho ohrevu TÚV vlastníkmi
bytov a nebytových priestorov ul. Beckovská XXXX v W. v zastúpení KOM-BYT s.r.o. Trenčín a
uzatvorenie Zmluvy o dielo alebo obdobnej zmluvy alebo dohody so spoločnosťou TRIPLAST SLOVAKIA
s.r.o., so sídlom X. XXX, XXX XX Q. D., IČO 36 XXX XXX, ktorej predmetom bude výmena presklenia v
spoločných a pivničných priestoroch v bytovom dome súpisné číslo XXXX nachádzajúci sa v k. ú. W.,
na U. ulici v W., postavený na parcele registra „C“ č. XXXX o výmere XXXX mX - zastavané plochy a
nádvoria, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. W., a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. XXC/X/XXXX.

V návrhu uviedol, že je výlučným vlastníkom nebytového priestoru č. XX-X v bytovom dome súp. č.
XXXX nachádzajúceho sa na U. ulici v W., postavenom na pozemku parcela registra „C“ č. XXXX, ktorý
je zapísaný na LV č. XXXX pre k.ú. W.. Spoločnosť KOM-BYT, s.r.o. vykonáva na základe zmluvy o
výkone správy zo dňa 1.1.2006 správu predmetného bytového domu.
Dňa XX.XX.XXXX o 17.00 hod sa konala schôdza vlastníkov bytov a nebytových priestorov predmetného
bytového domu. Keďže navrhovateľ považoval zvolanie schôdze, jej priebeh a hlasovanie v rozpore so
zákonom, obrátil sa na Okresný súd Trenčín , ktorý uznesením č.k. XXC XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX
nariadil v zmysle návrhu navrhovateľa predbežné opatrenie. Súd predbežným opatrením dočasne zakázal
správcovi, teda odporcovi vykonávať všetky úkony, ku ktorým získal oprávnenie na základe hlasovania
vlastníkov bytov a nebytových priestorov na schôdzi vlastníkov v







bytovom dome dňa 19.9.2012, a to úkony, ktoré sú spojené s Refinancovaním úverov vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome, a to najmä uzatváranie zmluvy o úvere, zmluvy o
refinancovaní úverov vlastníkov so spoločnosťou Slovenská sporiteľňa a.s., úkony spojené s
vypovedaním Zmluvy o dodávke a odbere tepla č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej medzi
navrhovateľom a odporcom, úkony ako uzatvorenie zmluvy o dielo, kúpnej zmluvy, prípadne akejkoľvek
obdobnej zmluvy alebo dohody, ktorej predmetom je kúpa, vybudovanie tepelného zdroja so solárnym
ohrevom a to so spoločnosťou TREMEX s.r.o. Nová Dubnica, prípadne s inou fyzickou alebo
právnickou osobou, uzatvorenie zmluvy o dielo, kúpnej zmluvy, prípadne akejkoľvek obdobnej zmluvy
alebo dohody, ktorej predmetom je kúpa, vykonanie resp. zhotovenie presklenia spoločných priestorov
a to so spoločnosťou TRIPLAST SLOVAKIA s.r.o., Nová Dubnica, prípadne inou fyzickou alebo
právnickou osobou, a úkony, ktoré sú spojené s predčasným splatením úveru u spoločnosti K. U. Y.
a.s.. Odporca zrejme v snahe obísť uvedené predbežné opatrenie uskutočnil v dňoch XX.XX.XXXX a
XX.XX.XXXX písomné hlasovanie o vyššie uvedených otázkach, no otázky neboli vlastníkmi schválené.
Dňa XX.XX.XXXX sa konala schôdza vlastníkov bytov a nebytových priestorov predmetného bytového
domu, na ktorej bol doplnený bod č. 1 programu, a to odsúhlasenie a znovu vykonanie písomného
hlasovania na refinancovanie existujúcich úverov a s tým spojených aktivít, tak, ako bolo
prezentované na schôdzi dňa XX.X.XXXX. Písomné hlasovanie sa uskutočnilo v dňoch XX.XX.XXXX až
XX.X.XXXX
a navrhovateľ ho považuje za neplatné, pretože nebola dodržaná forma hlasovacieho lístka, keď na
hlasovacom lístku neboli pri každej jednotlivej otázke uvedené rámčeky „áno, „nie“, a vlastník bytu
bol tým nútený rozhodnúť o všetkých položených otázkach buď za alebo proti bez možnosti rozhodnúť a
hlasovať o jednotlivých otázkach samostatne. V písomnom hlasovaní nebol uvedený konkrétny deň
písomného hlasovania, ale časový rámec hlasovania od XX.XX.XXXX do XX.X.XXXX. Nebolo umožnené S. I.
ako jednej z troch zvolených overovateľov zápisnice byť prítomnou pri hlasovaní jednotlivých
vlastníkov. Q. namietal aj to, že ako vlastníkovi nebytového priestoru mu nebolo doručené oznámenie
o otázkach, o ktorých sa bude hlasovať, o termíne a mieste hlasovania, a to vopred aspoň XX dní ,
ako to vyžaduje článok V. písm. A. bod 5. zmluvy o výkone správy. Poukázal aj na to, že podľa čl. V
písm. A bod XX piata veta M. o výkone správy z X.X.XXXX sa hlasovanie písomnou formou nemôže
opakovať, no predmet písomného hlasovania v dňoch XX.XX.XXXX až XX.X.XXXX bol
rovnaký ako predmet písomného hlasovania v dňoch XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX. Mal za to, že v konaní o
návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je pasívne legitimovaný odporca, ktorý je správcom v
zmysle zmluvy o výkone správy a môže v mene vlastníkov uzatvárať, vypovedávať zmluvy týkajúce sa
správy. Nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy odôvodňoval tým, že odporca ako správca
bytového domu môže kedykoľvek podpísať zmluvu , prípadne vykonať akýkoľvek úkon v zmysle prijatých
rozhodnutí podľa písomného hlasovania vlastníkov, hoci podľa navrhovateľa boli uvedené rozhodnutia
prijaté v rozpore so zákonom. Ak by odporca podpísal zmluvu o úvere, zmluvu o diele v zmysle
písomného hlasovania, nastal by stav, kedy by vlastníci mohli byť zmluvne zaviazaní , hoci v
skutočnosti nebolo ich vôľou uvedené právne úkony vykonať, vstúpiť do zmluvných vzťahov s tretími
osobami. Ak by odporca vykonal právne úkony, mohli by tým navrhovateľovi ako i ostatným vlastníkom
bytov vzniknúť značné náklady, resp. škoda v súvislosti s uzatvorením zmluvy o úvere, zmluvy o
dielo. Odporca v mene vlastníkov podpisuje zmluvy, dohody a iné listiny, a preto od neho možno
spravodlivo požadovať plnenie povinností v zmysle predbežného opatrenia.
Nariadenia predbežného opatrenia sa domáha do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom
súde Trenčín pod sp. zn. XXC/X/XXXX, v ktorom sa navrhovateľ proti odporcom - vlastníkom bytov a
nebytových priestorov predmetného bytového domu domáha určenia, že písomné (rozhodnutie) hlasovanie
vlastníkov bytov a nebytových priestorov konané v dňoch od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX je neplatné
alebo alternatívne, aby súd zrušil uvedené písomné rozhodnutie (hlasovanie) vlastníkov bytov a
nebytových priestorov.

Odporca v písomnom vyjadrení z XX.X.XXXX žiadal návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného
opatrenia zamietnuť. Uviedol, že navrhovateľ svoj návrh odôvodňuje zámerne nesprávnymi, resp.
skreslenými informáciami, polopravdami, a na druhej strane vedome zamlčuje skutočnosti známe a
zrejmé, ako aj skutočný, výlučne zištný zámer svojej žiadosti o vydanie predbežného opatrenia, a
dôvody podania návrhu, ktoré sú absolútne v rozpore so záujmami a vôľou ostatných vlastníkov v
dome. Má za to, že nie sú naplnené zákonné podmienky na vydanie predbežného opatrenia v zmysle §
74 a nasl. O.s.p. a vydanie predbežného opatrenia by bolo výrazným zásahom do práv a povinností
nielen odporcu, ale predovšetkým vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Následky vydaného
predbežného opatrenia by boli v rozpore so spravodlivosťou, účelom zákona, ako aj v rozpore so
základnými právami a slobodami a teda Ústavou SR.
Nemôže súhlasiť s dôvodmi, ktoré navrhovateľ uvádza vo svojom návrhu. Trvá na tom, že obe
rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome s.č. XXXX na ul. U. v W. o
refinancovaní ich doterajšieho úveru a výstavba vlastnej kotolne, ako aj solárneho ohrevu TUV
vyjadrujú jasne a nepopierateľne slobodnú a jednoznačne prejavenú vôľu vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v







dome. Vlastníci si opakovane niekoľkokrát odsúhlasili refinancovanie úveru lepším, výhodnejším
úverom s nižším úrokom a súčasne i navýšenie úveru a možnosť zlepšenia a skvalitnenia svojho
bývania vybudovaním vlastného vykurovania, uskutočnením investícií do vlastného majetku a súčasne
aj financovanie ohrevu TUV z obnoviteľných ekologických zdrojov - solárnym ohrevom. Navrhovateľ
evidentne opakovane v tomto prípade svojím konaním ako vlastník nebytového priestoru, v ktorom sa
nachádza zastaralé zariadenie vyrábajúce teplo, zneužíva na úkor ostatných vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v dome svoje postavenie a prakticky znemožňuje realizovanie niekoľkokrát
prezentovanej vôle vlastníkov, ktorí majú záujem o kvalitnejšie, lacnejšie, efektívnejšie a
ekonomickejšie bývanie. Navrhovateľ síce na jednej strane využíva zákonné ustanovenia § 1X ods. 4
zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v dome, na druhej strane podľa
jeho názoru, zneužíva svoje postavenie menšinového spoluvlastníka na úkor ostatných spoluvlastníkov
v dome, ktorí tu skutočne bývajú a ktorí majú záujem o skvalitnenie a zlepšenie svojho bývania.
Vlastníctvo bytu a nebytového priestoru a s tým súvisiace práva a povinnosti upravujú najmä Ústava
Slovenskej republiky, Občiansky zákonník a zákon č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia považuje odporca za nedôvodný z dôvodu
neexistencie potreby dočasnej úpravy pomerov, nakoľko ako aj sám navrhovateľ uvádza vo svojom
návrhu, o refinancovaní úveru, podpísaní úverovej zmluvy, zmluvy o dielo a totožných otázkach, aké
sa týkali písomného hlasovania v dňoch 28.12.2012 až XX.XX.XXXX už bolo pred týmto hlasovaním
rozhodnuté X/X väčšinou hlasov všetkých vlastníkov na schôdzi, ktorá sa konala dňa XX.XX.XXXX.
Nakoľko navrhovateľ považoval rozhodnutie za nezákonné, podal žalobu proti 93 vlastníkom bytov a
nebytového priestoru ako jediný navrhovateľ, v ktorej sa domáha zrušenia predmetného rozhodnutia
týchto vlastníkov.
Odporca zdôraznil, že ešte pred nariadením predbežného opatrenia č.k. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa
XX.XX.XXXX bola už podpísaná zmluva o úvere ako aj dodatok k zmluve o bežnom účte so Slovenskou
sporiteľňou, a.s., v zmysle ktorej boli dohodnuté presne podmienky čerpania úveru, schválené a
rozhodnuté vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome. Rovnako do vydania predbežného
opatrenia v súlade s vôľou vlastníkov správca uzatvoril zmluvu o dielo s dodávateľom spol. W.,
s.r.o. a W., s.r.o., ktorej predmetom je výstavba kotolne, solárnych zariadení a výmena presklení v
spoločných a pivničných priestoroch v dome v súlade s rozhodnutím vlastníkov. Nariadené predbežné
opatrenie zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré zakazuje správcovi výkon týchto činností, sa tým stalo
bezpredmetným a nevykonateľným, nakoľko úkony už ku dňu jeho vydania boli uskutočnené. Aj napriek
tomu niektorí vlastníci, ktorí sa cítili predbežným opatrením poškodení, mali záujem o zrušenie
tohto rozhodnutia a podali voči nemu odvolanie. Vec do dnešného dňa nie je právoplatne rozhodnutá.
Z uvedeného je zrejmé, že v súčasnosti už existuje neprávoplatné predbežné opatrenie, ktorým súd
zakazuje odporcovi výkon určitých činností, na druhej strane však už zakázané činnosti boli pred
nariadením predbežného opatrenia uskutočnené. Je právoplatne uzatvorená zmluva o úvere ako aj
dodatok k zmluve o bežnom účte, ako aj zmluvy o dielo. Všetky uzatvorené zmluvy zaväzujú nielen
vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ale taktiež tretie osoby - účastníkov týchto zmlúv, ktorí
sú nimi viazaní a bez ohľadu na vydané predbežné opatrenie sú povinní plniť, nakoľko do práv a
povinností týchto tretích osôb predbežné opatrenie nezasahuje. Aj v tomto konaní, s poukazom tiež
na judikát R
15/1972, je v zmysle § X54 ods. 1 a § 167 ods.2 O.s.p. pre rozhodnutie rozhodujúci stav v čase
nariadenia predbežného opatrenia. Dočasná úprava tak, ako ju navrhuje navrhovateľ je teda
nadbytočná a nepotrebná a navrhovateľ neosvedčil nebezpečenstvo hroziacej ujmy, odôvodňujúce
naliehavosť požadovanej dočasnej úpravy pomerov účastníkov.
Odporca zastáva názor o nedôvodnosti nároku navrhovateľa vo veci samej. Navrhovateľ sa svojím
návrhom voči ostatným XX vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome s.č. XXXX na ul. U. v W.
vo veci vedenej na Okresnom súde Trenčín sp. zn.: XXC/X/XXXX domáha zrušenia rozhodnutia vlastníkov
v dome, ktoré bolo uskutočnené písomným hlasovaním v dňoch XX.XX.XXXX až XX.XX.XXXX, pričom svoj
návrh odôvodňuje nedodržaním formálnych podmienok, ktoré podľa jeho názoru mali byť a neboli
dodržané. Nijakým spôsobom sa nevyjadruje k dôvodu, prečo už opakovane schválené rozhodnutie
väčšinou vlastníkov, by malo byť zrušené z iných ako formálnych dôvodov a z akého dôvodu faktického
a materiálneho nesúhlasí s predmetným rozhodnutím väčšiny vlastníkov.
K tvrdeniam navrhovateľa ohľadom neprítomnosti S. I. pri písomnom hlasovaní, odporca poukázal na §
14 ods. 3 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ak vlastníci bytov a
nebytových priestorov v dome rozhodujú o úvere a o zabezpečení úveru, o zmluve o vstavbe alebo
nadstavbe bytov alebo nebytových priestorov v dome písomným hlasovaním, podpis vlastníka potvrdia
najmenej dvaja overovatelia, ktorí boli zvolení na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových
priestoroch, a táto podmienka bola splnená, keďže podpisy overovali dvaja z troch zvolených
overovateľov. Nie je pravdivé tvrdenie navrhovateľa, že p. I. nebolo umožnené zúčastniť sa či už
písomného hlasovania, alebo overenia zápisnice o písomnom hlasovaní. Na všetky úkony bola riadne
pozvaná, vedela o týchto úkonoch, avšak vedome sa týchto úkonov odmietla zúčastniť, príp. v
jednotlivých dňoch nebola doma, resp. neotvorila dvere. O tom, že sa takýmto spôsobom p. I. bude
správať a bude zámerne a účelovo







mariť vlastníkmi odsúhlasené písomné hlasovanie v zmysle § 14 ods. 3 zák.č. 182/1993 Z.z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov sa očakávalo, nakoľko už predchádzajúce písomné
hlasovanie, ktoré sa uskutočnilo v dňoch XX. a XX. novembra XXXX bolo neplatné práve z dôvodu, že
vlastníci určení za overovateľov, ktorí boli proti schváleniu refinancovania úveru, sa odmietli
tohto písomného hlasovania zúčastniť a overovať podpisy jednotlivých vlastníkov bytov. W., že p. I.
sa z vlastnej vôle nezúčastnila písomného hlasovania ako ani podpisu zápisnice o písomnom
hlasovaní, neboli nijakým spôsobom porušené ani ustanovenia zákona, ani porušené práva účastníkov,
bola pri každom hlasovacom lístku dodržaná podmienka dvoch overovateľov, ktorí sa na tento lístok
podpísali. Q. dňa XX.XX.XXXX správca, za účasti zástupcu vlastníkov a ďalších dvoch vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome zistil výsledok hlasovania, zápisnicu tieto osoby podpísali a
výsledok písomného hlasovania odporca oznámil do piatich pracovných dní od písomného hlasovania
spôsobom v dome obvyklým.
Navrhovateľ uvádza nepravdivé údaje a zavádza súd, pokiaľ tvrdí, že nebol o písomnom hlasovaní, o
jeho podrobnostiach a otázkach vopred informovaný. V súlade s § 14 ods. 6 zákona o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov pred písomným hlasovaním musia byť vlastníci bytov a nebytových
priestorov v dome sedem dní vopred informovaní o otázkach, o ktorých sa bude hlasovať, a o termíne
a mieste hlasovania, a to spôsobom v dome obvyklým. Oznámenie o písomnom hlasovaní, o
podrobnostiach a otázkach, bolo vyvesené v dome a oznámené spôsobom, aký je v dome obvyklý v súlade
so zákonom. Pokiaľ sa navrhovateľ s týmto neoboznámil 7 dní pred začatím hlasovania, je to jeho
problém, má sa sám zaujímať o dianie v dome, keďže je vlastníkom nebytového priestoru. Avšak ani
toto tvrdenie navrhovateľa nie je pravdivé. Písomné hlasovanie sa uskutočnilo v dlhšom časovom
období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, pričom navrhovateľ sa písomného hlasovania zúčastnil
prostredníctvom svojej zamestnankyne p. Z.. T. U.. V písomnom splnomocnení na hlasovanie zo dňa
XX.XX.XXXX jej presne určil aj spôsob, akým má hlasovať. Súčasne bol i vlastníkmi v súlade so
zákonnou lehotou oboznámený o spôsobe, podmienkach ako aj otázkach písomného hlasovania. Je
nepredstaviteľné a nemožné, aby vlastníci, príp. správca informoval o písomnom hlasovaní každého
vlastníka jednotlivo a samostatne. Je nielen právom, ale aj povinnosťou každého vlastníka, resp.
spoluvlastníka zaujímať sa
o dianie v dome a rozhodovať o ako spoluvlastník o spoločných častiach domu a spoločných
zariadeniach domu, spoločných nebytových priestoroch, príslušenstve a pozemku. Čo sa týka
namietanej 10 dňovej lehoty, uvedenej v zmluve o výkone správy, v čase uzatvárania zmluvy o výkone
správy dňa XX.XX.XXXX bola v § 14 ods. 6 zák. stanovená pri písomnom hlasovaní povinnosť informovať
vlastníkov v dome desať dní vopred o predmete hlasovania. Zákonom č. 268/2007 Z. z. bolo toto
ustanovenie s účinnosťou od XX.XX.XXXX zmenené na lehotu X dní, pričom podľa
prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. júla 2007 bolo v § 32c ods. 2 stanovené, že
vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome, správcovia a predsedovia sú povinní zmluvy o výkone
správy alebo zmluvy o spoločenstve uzatvorené do 1. júla 2007 uviesť do súladu s týmto zákonom do
31. decembra 2007. Tie časti zmluvy o výkone správy alebo zmluvy o spoločenstve, ktoré sú v rozpore
s ustanoveniami tohto zákona, sú po uplynutí tejto lehoty neplatné.
K tvrdeniam navrhovateľa, že pri každej z otázok mal byť uvedený rámček, odporca uviedol, že
predmetom hlasovania bola iba jedna otázka, resp. jedna záležitosť a to je refinancovanie pôvodného
úveru a navýšenie úveru, spolu s vytvorením kontokorentného účtu, vinkuláciou poistného plnenia a
uzatvorením zmlúv o dielo v zmysle predmetného hlasovacieho lístka. Jednalo sa o jednu otázku,
ktorá zahŕňala splnenie všetkých podmienok, ktoré boli na hlasovacom lístku uvedené pod bodmi
a/-f/.
Všetky tieto podmienky museli byť splnené na to, aby bolo možné uzatvoriť Zmluvu o úvere a Dodatok
k Zmluve o úvere a aby bolo možné pristúpiť k čerpaniu úveru. Jednou z požiadaviek banky bola
skutočnosť, že navýšením úveru bude predmetný dom zhodnotený vybudovaním novej kotolne, ako aj
solárneho ohrevu a výmenou okien, keďže tým dôjde aj k zhodnoteniu celého domu ako takého a k
správnemu investovaniu financií. O všetkých týchto podmienkach boli vlastníci oboznámení na
predchádzajúcich schôdzach vlastníkov, a v prakticky rovnakom zmysle už rozhodli na schôdzi
vlastníkov dňa XX.XX.XXXX. V tejto súvislosti si dovolíme poznamenať a poukázať na účel zákona o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ako aj na procesy rozhodovania vlastníkov o veciach,
týkajúcich sa spoločného domu. Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov č. 182/1993 Z.z.
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov bol prijatý za účelom úpravy a riešenia osobitostí,
ktoré vznikajú v súvislosti s vlastníctvom bytov a nebytových priestorov a sú nerozlučne spojené so
spoluvlastníctvom spoločných častí a zariadení domu. Jeho účelom je ochrana a úprava práv a
povinností vlastníkov o.i. aj v prípade rozhodovania o veciach, ktoré sa týkajú domu. Nakoľko vo
väčšine prípadov je spoluvlastníkov spoločných častí a zariadení doma veľa, zvyčajne niekoľko
desiatok, je veľmi obtiažne nielen zvolanie schôdze, ale predovšetkým zabezpečenie účasti
vlastníkov na týchto schôdzach a dosiahnutie X/X väčšiny súhlasu všetkých vlastníkov v prípadoch,
keď to zákon výslovne požaduje. I z dôvodu často veľmi nízkeho počtu vlastníkov, ktorí sa na
schôdzach zúčastňujú (či už z dôvodu nezáujmu, alebo iného programu, pracovnej vyťaženosti a pod.),
bola daná možnosť v zákone rozhodovať písomným hlasovaním, ktorého náležitosti upravuje § 14 ods.
3, § 14 ods. 6 zák o







vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Dodržanie všetkých formálnych a zákonom stanovených
podmienok je podľa nášho názoru potrebné vykladať predovšetkým v súlade s účelom, a nie prísne
formalisticky, cieľom úpravy nie je „zneplatňovať“ prijaté rozhodnutia vlastníkov, ale zabezpečiť
právny rámec pre takéto rozhodnutia tak, aby rozhodnutia boli prijímané jednoznačne a zrozumiteľne.
Formálne dodržiavanie podmienky „rámčekov“ prakticky za každou vetou je šikanózny výklad ustanovení
zákona, je potrebné sledovať cieľ, ktorý písomné hlasovanie stanovilo. Ak by vlastník čo i len s
jedným dôvodom uvedeným v hlasovacom lístku nesúhlasil, mal možnosť sa vyjadriť a vysloviť svoje
„nie“. Väčšina vlastníkov sa však opakovane vyjadrila v prospech refinancovania úveru a vykonania
ďalších investícií, ktoré dom zhodnotia a skvalitnia ich bývanie.
Odporca nesúhlasí s tvrdením navrhovateľa z dikcie zákona vyplýva, že písomné hlasovanie sa má
uskutočniť iba v jeden jediný deň a je prekážkou, ak sa uskutočnilo v časovom úseku od XX.XX.XXXX
do XX.XX.XXXX. Práve z dôvodu, aby sa vlastníci mohli riadne zúčastniť písomného hlasovania, aby
mali možnosť vyjadriť svoju vôľu bolo stanovené širšie časové obdobie, nakoľko sa jednalo o
vianočné obdobie, koniec roka, Y., veľa vlastníkov bolo odcestovaných a nenachádzali sa v dome.
Znovu je potrebné zdôrazniť, že účelom zákona je umožniť vlastníkom riadne sa vyjadriť k správe
domu a umožniť im rozhodovať o otázkach týkajúcich sa ich domu, ich spoločných častí a zariadení
domu, a zákon nevylučuje možnosť, aby sa písomné hlasovanie uskutočnilo počas širšieho časového
obdobia. Práve naopak, považujeme za logické, že pokiaľ má byť písomné hlasovanie úspešné, nie
jeden, ale viacero dní je skôr praxou a pravidlom, ako výnimkou. Súčasne však bola naplnená zákonom
stanovená podmienka a každý vlastník, ktorý sa zúčastnil na písomnom hlasovaní vo svojom hlasovacom
lístku uviedol deň svojho písomného hlasovania.
K namietanej nemožnosti opakovania písomného hlasovania odporca poukázal na ustanovenie § 14 ods. 6
zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Hlasovanie písomnou formou o tej istej veci
možno opakovať až po prerokovaní predmetu hlasovania na schôdzi vlastníkov alebo na zhromaždení.
Odporca je toho názoru, že ustanovenia zákona majú prednosť pred ustanoveniami zmluvy o výkone
správy, ktoré sú v rozpore s ustanovením zákona a v dôsledku neustálej novelizácie nie je možné za
každou legislatívnom zmenou vypracovávanie nového dodatku k zmluve o výkone správy, predovšetkým aj
kvôli veľkému počtu vlastníkov v dome a procesu schvaľovania zmluvy o výkone správy. Písomné
hlasovanie je jednou z možností, ako sa na správe domu zúčastniť a ako sa vyjadriť k otázkam,
týkajúcim sa domu. Písomné hlasovanie, týkajúce sa opätovne tejto istej veci, ktoré sa konalo v
dňoch XX.-XX.XX.XXXX bolo zmarené a vyhlásené za neplatné, nakoľko vlastníci schválení na schôdzi
ako overovatelia podpisov sa overovania týchto podpisov odmietli zúčastniť. Hoci i v tomto
hlasovaní vlastníci sa vyjadrili pre refinancovanie úveru a v prospech nových investícií, toto
hlasovanie bolo neplatné. Uvedené hlasovanie bolo prerokované na schôdzi vlastníkov, ktorá sa
konala dňa XX.XX.XXXX, nakoľko však sa na schôdzi zúčastnil malý počet vlastníkov, nebolo možné X/X
väčšinou znovu odsúhlasiť refinancovanie úveru. Na tejto schôdzi sa preto vlastníci znovu rozhodli
o novom písomnom hlasovaní, ktoré sa uskutočnilo práve v dňoch 28.12.2012 - XX.XX.XXXX. Odporca je
toho názoru, že nerešpektovanie vôle vlastníkov opätovne sa vyjadriť a opätovne písomne hlasovať by
bolo výrazným zásahom do ich práv vlastníkov bytov a nebytových priestorov rozhodovať o veciach
týkajúcich sa spoločných častí a zariadení domu. Preto ani toto tvrdenie navrhovateľa neobstojí a
nemá právny, morálny ani spravodlivý základ.
Odporca sa stotožnil s tvrdením navrhovateľa, že v konaní o návrhu na zrušenie rozhodnutia
vlastníkov bytov a nebytových priestorov sú pasívne legitimovaní všetci vlastníci bytov a
nebytových priestorov, a odporca nie je účastníkom takéhoto konania. V zmysle § 76 ods.2 O.s.p.
predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu inému než účastníkovi len vtedy, ak to možno
od neho spravodlivo žiadať. Je potrebné teda v tomto prípade sa zaoberať otázkou, či je možné
spravodlivo požadovať od odporcu, aby sa neriadil niekoľkokrát prezentovanou vôľou vlastníkov bytov
a nebytových priestorov, a čo je v tomto konaní spravodlivé. O refinancovaní úveru, ako už bolo
uvedené vyššie, sa vlastníci X/X väčšinou rozhodli na schôdzi, konanej dňa XX.XX.XXXX. Súčasne v
uvedený deň i podpísali Listinu o hlasovaní, kde sa znova písomne vyjadrili k súhlasu s
refinancovaním úveru. Následne v zmysle týchto rozhodnutí odporca podnikol potrebné právne kroky a
uzavrel potrebné zmluvy o úvere a o dielo. Vydaným predbežným opatrením mu bolo zakázané v tejto
veci konať a vykonávať úkony, ktoré už vykonané boli. Hoci sú podpísané zmluvy, tretie osoby,
predovšetkým banka nemajú záujem vstupovať do nejasných sporov a pochybných investícií, preto
trvali na jednoznačnom opätovnom hlasovaní vlastníkov, ktorí opätovne prejavia svoju vôľu. Následne
sa teda v dňoch XX.-XX.XX.XXXX uskutočnilo písomné hlasovanie s totožným predmetom hlasovania,
avšak toto bolo neplatné, bolo zmarené samotnými vlastníkmi, ktorí boli ustanovení do funkcie
overovateľov. Hoci sa dosiahla X/X väčšina, hlasovanie bolo neplatné. Keďže vlastníci bytov v dome
s.č XXXX na ul. U. v W. majú skutočný záujem o skvalitnenie svojho bývania, opätovne si odsúhlasili
písomné hlasovanie, ktoré sa uskutočnilo v dňoch XX.XX.XXXX
- XX.XX.XXXX s jednoznačným výsledkom. V prospech refinancovania úveru sa vyjadrilo XX vlastníkov,
proti boli X vlastníci a XX hlasov bolo neplatných ( resp. sa nezúčastnili). Vlastníci si teda
znovu odsúhlasili vykonanie investícií do svojho domu, bez toho, aby museli mať vyššie náklady, bez







toho, aby platili vyššie príspevky do Fondu prevádzky, údržby a opráv. Fakt, že rozhodnutie
vlastníkov vyjadruje ich skutočnú vôľu potvrdzuje i tá skutočnosť, že ako v predchádzajúcom
prípade, tak i v
tomto prípade podal žalobu o zrušenie prijatého rozhodnutia väčšiny vlastníkov iba navrhovateľ,
ktorý je vlastníkom nebytového priestoru, ktorý v tomto nebytovom priestore nebýva a nezdržuje sa
tam, neplatí za dodané teplo a súčasne ani nepoberá TUV. Ani v prvom ani v tomto prípade nepodal
žalobu nik iný z prehlasovaných vlastníkov, opätovne iba navrhovateľ, ktorý vo svojom nebytovom
priestore má umiestnenú odovzdávajúcu stanicu tepla, cez ktorú je domu s.č. XXXX dodávané teplo,
teda v tejto pozícii vystupuje navrhovateľ vo vzťahu k ostatným vlastníkom ako dodávateľ,
podnikateľ a vlastníci sú spotrebiteľmi. Práve prijatými rozhodnutiami si chcú vlastníci vystaviť
vlastnú kotolňu, chcú si nainštalovať solárne kolektory, ktoré veľmi úsporne im zabezpečia ohrev
teplej úžitkovej vody, chcú investovať do svojho majetku, do skvalitnenia vlastného bývania a
súčasne ušetriť finančné prostriedky na lacnejšom teple. Dňa XX.XX.XXXX bola správcom spracovaná
Rekapitulácia úverovej linky a
ponuky SLSP, a.s. na refinancovanie úveru na bytový dom s.č. XXXX na ul. U. v W., kde je presne
rozpočítané, koľko ročne ušetria vlastníci na teple v prípade vlastnej kotolne a soláru, bez toho,
aby museli navyšovať svoje platby do A.. V zmysle týchto reálnych výpočtov bude oproti doteraz
navrhovateľom dodávanému teplu z vlastného zdroja teplo získané lacnejšie, čím vlastníci ušetria
ročne sumu 21.859,31 €, čo za 10 rokov predstavuje čiastku 318.593,10 €. Okrem toho si na nový
zdroj tepla
( opravy, výmeny ) ušetria sumu X.XXX,- € ročne, čo je za XX rokov čiastka XX.XXX,- €. Jedná sa o
značnú sumu, o ktorú v prípade vybudovania vlastnej kotolne by navrhovateľ prišiel, teda je jasné,
z akého dôvodu má záujem na zrušení rozhodnutia vlastníkov a na vydaní predbežného opatrenia v
tomto konaní. Nezaujíma ho skvalitnenie bývania, skvalitnenie domu, sleduje výlučne svoje zištné
podnikateľské záujmy na úkor ostatných vlastníkov ako spotrebiteľov. Odporca má za to, že od neho
ako správcu, ktorý je povinný sa riadiť vôľou väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov,
ktorý je povinný dbať na ochranu ich práv, nemožno spravodlivo požadovať, aby nepokračoval a
nevykonával tie práva a povinnosti, ku ktorým sa väčšina vlastníkov opakovane rozhodla, a ktoré sú
jednoznačne v prospech vlastníkov. Sme toho názoru, že samotná žaloba bude neúspešná a v prípade,
že by teraz bolo vydané ďalšie predbežné opatrenie, negatívne následky tohto rozhodnutia by
pocítili všetci vlastníci. Ako už bolo uvedené, zmluva o úvere ako aj zmluvy o dielo boli
uzatvorené, tieto účastníkov zaväzujú. Za poskytnutie úveru bol zaplatený vlastníkmi spracovateľský
poplatok banke vo výške cca X.XXX,- €, ktorý je úročený. Súdne konania trvajú niekoľko rokov, a
každým rokom nečinnosti bude vlastníkom spôsobovaná škoda nielen na možných úsporách na teplo vo
výške cca XX.XXX,- € ročne, ale tiež vo forme súdnych poplatkov, súdnych trov, a škôd spôsobených
tretím zaviazaným osobám, úrokmi z úveru, ktorý sa nebude čerpať, atď.. Nakoľko v rámci ustanovenia
§ 76 ods. 2 O.s.p. je potrebné sa zaoberať „spravodlivosťou“, odporca má za to, že žiaden
spravodlivý súd nemôže uložiť správcovi zákaz vykonania takých činností, ktoré sú jednoznačne v
súlade s vôľou väčšiny vlastníkov a ktoré sú predovšetkým pre ostatných vlastníkov prospešné, ktoré
zhodnocujú ich majetok, a ktoré zlepšujú nielen doterajšie úverové podmienky, ale predovšetkým
zlepšujú kvalitu bývania vlastníkov v dome.
Rozhodnutia prijaté na písomnom hlasovaní v dňoch XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX okrem refinancovania a
zlepšenia podmienok doterajšieho úveru povedú k výmene presklenia v pivničných priestoroch,
postaveniu si vlastnej kotolne vlastníkmi, ktorá bude ich majetkom a vybudovanie solárnych
kolektorov za účelom ohrevu teplej vody. V prípade vybudovania vlastnej kotolne sa vlastníci budú
môcť odpojiť od jediného dodávateľa tepla, ktorým je práve navrhovateľ. Tento v nebytovom
priestore,
ktorého je vlastníkom, má umiestnenú odovzdávajúcu stanicu tepla so zastaralou technológiu a s
ponúkanou drahou cenou tepla. Postavením novej kotolne a solárneho ohrevu TÚV vlastníci ušetria
ročne čiastku cca XX.XXX,- €, ako aj sumu X.XXX,- € zahrnutú v kalkulácii ako šetrenie na nový
zdroj, čo za XX rokov predstavuje ušetrenie čiastky cca XXX.XXX,- €. Toto ušetrenie na energii nie
je len z dôvodu novšieho a ekologickejšieho zariadenia, ale tiež z dôvodu, že nebudú musieť platiť
náklady na mzdy a zisk navrhovateľovi, ktorý je podnikateľom v oblasti tepelnej energetiky a ktorý
teplo do domu zabezpečuje. Je preto samozrejmé, že navrhovateľ nechce prísť o svoj zisk a svoju
podnikateľskú činnosť, a preto blokuje a znemožňuje týmto podaním realizovanie vôle väčšiny
vlastníkov. Je samozrejmé, že mu nezáleží na cene tepla a TÚV, keďže tieto ceny neplatí, rovnako v
nebytovom priestore nebýva a je mu jedno, či dom sa zhodnotí alebo nezhodnotí. Jeho jediným zámerom
je neprísť o svoj zisk a to na úkor spotrebiteľov, na úkor ostatných vlastníkov v dome. Konanie
navrhovateľa preto možno kvalifikovať ako konanie ktoré je zamerané výlučne na vlastný prospech,
vlastný zisk na úkor ostatných vlastníkov a je preto v rozpore s dobrými mravmi. Je pochopiteľné,
že navrhovateľ ako podnikateľ má záujem na dosahovaní ziskov a pozitívnych výsledkov svojej
ekonomickej činnosti, nemôže však zneužívať za týmto účelom svoje postavenie menšinového
spoluvlastníka, uvádzať nepravdy a polopravdy, zavádzať súd a zneužívať tak svoje vlastnícke právo
na úkor ostatných vlastníkov. Odporca poukázal na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čl. 20 ods. 2,
čl. 20 ods. 3 Ústavy SR a § 11 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, v zmysle
ktorých má na jednej strane navrhovateľ právo domáhať sa ochrany ako prehlasovaného spoluvlastníka
na súde podaním







žaloby o zmenu rozhodnutia prijatého väčšinou vlastníkov, na strane druhej obsah vlastníckeho práva
ostatných spoluvlastníkov v dome, ktorí majú záujem o skvalitňovanie, zlepšovanie svojho bývania a
zhodnocovanie svojej nehnuteľnosti. Je preto v tomto prípade potrebné starostlivo zvažovať aj mieru
rozumného a spravodlivého zásahu do práv a povinností ostatných vlastníkov pri nariaďovaní
predbežného opatrenia. Súd musí starostlivo uvážiť, či vydaním požadovaného predbežného opatrenia
nevznikne účastníkom neprimeraná ujma. Právo navrhovateľa nesmie byť v rozpore s právom väčšiny
vlastníkov v dome, ako ani s mierou spravodlivosti a možnou škodou spôsobenou takýmto rozhodnutím.
Zmyslom predbežného opatrenia je dočasná úprava pomerov účastníkov, pričom musí
byť poskytnutá ochrana nielen tomu, kto o vydanie predbežného opatrenia žiada, tak v rámci
ústavných a zákonných pravidiel aj tomu, voči komu predbežné opatrenie smeruje. Zároveň musí
navrhovateľ osvedčiť reálnosť svojho nároku, ktorý nezahŕňa len osvedčenie tej skutočnosti, že bola
podaná žaloba proti písomnému hlasovaniu z dôvodu rozdielne pripúšťajúceho výkladu formálnych
zákonných požiadaviek, ale predovšetkým z materiálneho hľadiska. Či rozhodnutie, ktoré sleduje
navrhovateľ v konaní samom, osvedčuje jeho právo domáhať sa takéhoto rozhodnutia, či takéto
rozhodnutie bude spravodlivé, či konanie predpokladá úspešnosť. Tieto skutočnosti však navrhovateľ
podľa nášho názoru neosvedčil, práve naopak. Jednoznačne preukázal, že jeho jediným zámerom je
obmedzovať ostatných vlastníkov vo výkone ich vlastníckych a užívacích práv, že sleduje výlučne
svoje zištné zámery a ako menšinový spoluvlastník, ktorý v dome nebýva, prakticky „diktuje“
ostatným vlastníkom svoje zámery. Sme toho názoru, že navrhovateľ podaním žaloby a návrhom na
vydanie predbežného opatrenia prakticky vyvíja na ostatných vlastníkov psychický nátlak, aby sa
prestali zaujímať o vlastné záležitosti,
o vlastné kvalitnejšie bývanie, nakoľko z akéhokoľvek dôvodu môže ich rozhodnutie negovať a
blokovať. Pokiaľ by v tomto prípade bol navrhovateľ úspešný, vlastníci „zastrašení“ výkonom
činností navrhovateľom, v budúcnosti už nebudú mať záujem aktívne pristupovať k rozhodovaniu o
svojich právach, jednoducho ostatnú pasívni, keďže ani niekoľkokrát opakované hlasovanie nemieni
navrhovateľ rešpektovať. Vzhľadom na uvedené má odporca za to, že v tomto prípade nie sú splnené
zákonné predpoklady na nariadenie navrhovaného predbežného opatrenia.

Z predloženého výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. W. je zrejmé, že v bytovom dome súp.č. XXXX postaveného
na pozemku parcela reg. „C“ č. XXXX sa nachádza XX bytov a X nebytové priestory, pričom navrhovateľ
je výlučným vlastníkom nebytového priestoru č. XX-X v suteréne vo vchode XX. Odporca je správcom
bytového domu súp. č. XXXX na Ul. U. v W. na základe zmluvy o výkone správy predmetného bytového
domu zo dňa X.X.XXXX, ktorej prílohu tvoria podpisy vlastníkov a spoluvlastníkov bytov a nebytových
priestorov. Podľa článku V. písm. A. bod 14. zmluvy o výkone správy ak zákon neustanovuje inak,
môžu sa vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome dohodnúť na hlasovaní písomnou formou. Pred
hlasovaním písomnou formou musia byť vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome desať dní
vopred informovaní o predmete hlasovania spôsobom v dome obvyklým. V prípade neúspešného hlasovania
sa predmet hlasovania prerokuje na schôdzi vlastníkov. Hlasovanie písomnou formou sa nemôže
opakovať.
Z uznesenia Okresného súdu Trenčín č.k. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že odporcovi
bolo predbežným opatrením dočasne zakázané vykonávať všetky úkony, ku ktorým získal oprávnenie na
základe hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov na schôdzi vlastníkov v bytovom dome
dňa XX.X.XXXX tak, ako to uvádzal navrhovateľ v návrhu. Uznesenie zatiaľ nie je právoplatné.

Z obsahu zápisnice z vykonania písomného hlasovania konaného v dňoch XX. až XX.novembra XXXX o
súhlase s ponukou SLSP, a.s. na poskytnutie úveru vo výške XXX.XXX € na účel refinancovania úveru
poskytnutého K. Bankou Slovensko a.s. a o súhlase so zmluvami o dielo so spoločnosťami W. spol. s
r.o., W. s.r.o. na dodávku a montáž kotolne a výmenu presklenia v spoločných a pivničných
priestoroch, vyplynulo, že bolo neúspešné, pretože 54 hlasovacích lístkov bolo neplatných. Predmet
tohto písomného hlasovania bol prerokovaný na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov dňa
XX.XX.XXXX s tým, že na nej bolo prítomnými vlastníkmi odhlasované znovu vykonanie písomného
hlasovania na refinancovanie existujúcich úverov a s tým spojených aktivít.
Na X hlasovacích lístkoch z písomného hlasovania v dňoch XX.XX.XXXX až XX.X.XXXX, ktoré v kópiách
predložil odporca, bolo zakaždým uvedené označenie správcu bytového domu, termín hlasovania, miesto
hlasovania, označenie toho ktorého bytu, nebytového priestoru a jeho vlastníka, otázky pod písm. a/
až f/ v znení, ako ich uvádzal navrhovateľ v návrhu, pod otázkami boli dva rámčeky na zaškrtnutie
„áno“ alebo „nie“. V závere hlasovacích lístkov sa nachádza podpis vlastníka s dopísaným konkrétnym
dátumom, kedy hlasoval a podpisy dvoch overovateľov, ktorí overili podpis a totožnosť vlastníka.
Zo zápisnice o vykonaní písomného hlasovania uskutočneného v dňoch XX.XX.XXXX do XX.X.XXXX a
oznámenia výsledku hlasovania z XX.X.XXXX vyplýva, že o položených otázkach písm. a/ až f/,
hlasovalo XX vlastníkov za, X vlastníci boli proti a neplatných bolo XX hlasov. R. hlasovala dňa







XX.X.XXXX aj zamestnankyňa navrhovateľa tým písomne poverená navrhovateľom dňa XX.X.XXXX.

Odporca predložil kópiu M. o úvere a Dodatok k zmluve o bežnom účte uzavreté dňa XX.X.XXXX medzi
Slovenskou sporiteľňou a.s., Bratislava ako veriteľom a Vlastníkmi bytov a nebytových priestorov
bytového domu súp. č. XXXX zapísaného na LV č. XXXX k.ú. W., ako dlžníkmi, zastúpených
odporcom, ktorej predmetom je poskytnutie úveru XXX.XXX € s premennou referenčnou sadzbou
1mesačný EURIBOR, úrokovou maržou 2% ročne s konečnou splatnosťou úveru do XX.X.XXXX na splatenie
úverov poskytnutých podľa zmluvy o úvere č. XXXXUXXXXX a č. XXXXXXXXX K. U. Y., a.s. na účely
opravy, rekonštrukcie alebo modernizácie spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva
predmetného bytového domu, konkrétne dodávku, montáž plynovej kotolne a systému solárneho ohrevu
TÚV a presklenie spoločných priestorov a pivničných okien.
Predmetom zmluvy je aj poskytnutie Kontokorentného úveru v sume XX.XXX € s úrokovou maržou
X,XX% ročne s konečnou splatnosťou do XX.X.XXXX.
V čl. Z. Zmluvy o úvere a Dodatku k zmluve o bežnom účte je dojednané zabezpečenie pohľadávky banky
vinkuláciou poistného plnenia bytového domu súp. č. C. zapísaného na LV č. XXXX k.ú. W. v prospech
banky.

Z predloženej kópie zmluvy o dielo zo dňa X.XX.XXXX je zrejmé, že vlastníci bytov a nebytových
priestorov bytového domu súp. č. XXXX zapísaného na LV č. XXXX k.ú. W., zastúpení odporcom si
objednali u W. Y., s.r.o. výrobu a montáž PVC okien na bytovom dome v rozsahu podľa priloženej
cenovej ponuky za dohodnutú cenu diela XX.XXX,XX € s DPH.
Odporca predložil i kópiu zmluvy o dielo uzavretej dňa X.XX.XXXX medzi vlastníkmi bytov a
nebytových priestorov bytového domu súp. č. XXXX zapísaného na LV č. XXXX k.ú. W., ako
objednávateľmi, zastúpených odporcom a W. spol. s r.o., ako zhotoviteľom, ktorej predmetom je
dodávka a montáž plynovej kotolne a solárneho ohrevu W. bytového domu súp. č. XXXX k.ú. W. za cenu
XXX.XXX,XX € s DPH.

Podľa § 76 ods. 1 písm. e) O.s.p. predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby
nenakladal s určitými vecami alebo právami;
Podľa § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p. predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby niečo
vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal;

Podľa § 102 ods. 1 veta prvá O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov
alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Podľa § 14 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ak vlastníci
bytov a nebytových priestorov v dome rozhodujú o úvere a o zabezpečení úveru, o zmluve o vstavbe
alebo nadstavbe bytov alebo nebytových priestorov v dome a o zmene formy výkonu správy, rozhoduje
sa hlasovaním na schôdzi vlastníkov dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v dome. Ak sa rozhoduje písomným hlasovaním podľa tohto odseku, podpis
vlastníka potvrdia najmenej dvaja overovatelia, ktorí boli zvolení na schôdzi vlastníkov bytov a
nebytových priestoroch. Overiť písomné hlasovanie môže aj notár alebo obecný úrad.

Podľa § 14 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z. Ak nejde o rozhodovanie o zmluve o spoločenstve alebo o
zmluve o výkone správy môže správca, zástupca vlastníkov alebo predseda vyhlásiť písomné
hlasovanie. Pred písomným hlasovaním musia byť vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sedem
dní vopred informovaní o otázkach, o ktorých sa bude hlasovať, a o termíne a mieste hlasovania, a
to spôsobom v dome obvyklým. Na hlasovacom lístku musí byť uvedený deň konania hlasovania, meno a
priezvisko vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome, otázka alebo otázky; ak je viac
otázok, označia sa poradovými číslami. Pri každej otázke musia byť dva rámčeky, z ktorých jeden je
nadpísaný slovom "áno" a druhý slovom "nie". Ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru nevyznačí
svoj názor, je hlas neplatný. Po vykonaní hlasovania písomnou formou správca, zástupca vlastníkov
alebo predseda za účasti ďalších dvoch vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome
zistí výsledok hlasovania a oznámi ho do piatich pracovných dní od písomného hlasovania spôsobom v
dome obvyklým. Aby bolo písomné hlasovanie právoplatné, je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny
hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak zákon neustanovuje inak. V
prípade neúspešného hlasovania musí byť predmet hlasovania prerokovaný na schôdzi vlastníkov
alebo na zhromaždení podľa odseku 2. Hlasovanie písomnou formou o tej istej veci možno opakovať až
po prerokovaní predmetu hlasovania na schôdzi vlastníkov alebo na zhromaždení. Prehlasovaný
vlastník bytu a nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia výsledku
hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo
nebytového








priestoru nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, pretože mu nebol oznámený spôsobom v dome
obvyklým, má právo obrátiť sa do troch mesiacov od hlasovania na súd, inak jeho právo zaniká.

Predpokladom nariadenia predbežného opatrenia je existencia právneho vzťahu a osvedčenie
skutočnosti, že právo z tohto právneho vzťahu je ohrozované alebo porušované.
Na nariadenie predbežného opatrenia je potrebné, aby navrhovateľ osvedčil potrebnosť dočasnej
úpravy pomerov. Navrhovaným predbežným opatrením sa navrhovateľ domáhal, aby súd zakázal odporcovi
vykonať úkony v zmysle prijatých rozhodnutí podľa písomného hlasovania vlastníkov bytov a
nebytových priestorov konaného v dňoch XX.XX.XXXX až XX.X.XXXX (uzatvoriť zmluvu o úvere, zmluvu o
kontokorentnom úvere, zmluvu o zabezpečení pohľadávky z úveru formou vinkulácie poistného plnenia,
zmluvu o výstavbe kotolne, solárnych zariadení, zmluvu o výmene presklenia v spoločných častiach a
pivničných priestoroch). Navrhovateľ neosvedčil potrebnosť dočasnej úpravy, pretože z predložených
listinných dôkazov vyplýva, že odporca v mene vlastníkov uzatvoril dňa XX.XX.XXXX so Y., a.s.
zmluvu o úvere a dodatok k zmluve o bežnom účte, predmetom ktorej je poskytnutie splátkového úveru
na opravu a rekonštrukciu alebo modernizáciu spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva
predmetného bytového domu vo výške XXX.XXX,- €, poskytnutie kontokorentného úveru a zabezpečenie
pohľadávky Y., a.s. z poskytnutého úveru formou vinkulácie poistného plnenia a zároveň odporca
uzatvoril v dňoch X.XX.XXXX a X.XX.XXXX zmluvy o dielo s dodávateľmi spol. W., s.r.o. a W., s.r.o.,
ktorých predmetom je výstavba kotolne, solárnych zariadení a výroba a montáž okien v spoločných
priestoroch v dome.

Na základe uvedeného súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol z dôvodu neexistencie
potreby dočasnej úpravy pomerov, keďže navrhovaným predbežným opatrením sa má odporcovi zakázať
výkon činností, ktoré boli odporcom uskutočnené ešte pred podaním návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia.

O náhrade trov predbežného opatrenia bude rozhodnuté v rozhodnutí vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s
potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ
REPUBLIKY
Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:
5112233142
14C/38/2013
Okresný súd Žilina
JUDr. Vladimír Kozáčik
ECLI:SK:OSZA:2013:5112233142.2
18.06.2013
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci
navrhovateľa: BYTTERM, a.s., IČO: 31 584 705, so sídlom Seleziánska 4, Žilina, právne zastúpený:
JUDr. Nikoletou Sekerákovou, advokátkou, so sídlom Ul. 1. mája 18, Žilina proti odporcovi: J. J., Q..
XX.X.XXXX, U. J. XX, J., o zaplatenie 860,89 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Súd konanie v časti o zaplatenie 248,38 eur z a s t a v u j e .
Súd návrh na zaplatenie 612,51 eur z a m i e t a .
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy
20,74 eur od 26.6.2011 do 31.5.2012, vo výške 9,5 % ročne zo sumy 60 eur od 26.7.2011 do
31.5.2012, vo výške 9,50 % ročne zo sumy 60 eur od 26.8.2011 do 31.5.2012, vo výške 9,5 % ročne zo
sumy 60 eur od 26.9.2011 do 31.5.2012 vo výške 9,5 % ročne zo sumy 60 eur od 26.10.2011 do
31.5.2012, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 60 eur od 26.11.2011 do 31.5.2012, vo výške 9 % ročne zo
sumy 60 eur od 26.12.2011 do 31.5.2012, vo výške 9 % ročne zo sumy 59,67 eur od 26.1.2012 do
31.5.2013, vo výške 9 % ročne zo sumy 59,67 eur od 26.2.2012 do 31.5.2013, vo výške 9 % ročne zo
sumy 59,67 eur od 26.3.2012 do 31.5.2013, vo výške 9 % ročne zo sumy 59,67 eur od 26.4.2012 do
31.5.2013, vo výške 9 % ročne zo sumy 59,67 eur od 26.5.2012 do 31.5.2013, vo výške 9 % ročne zo
sumy 60,60 eur od 26.6.2012 do 31.5.2013, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 60,60 eur od 26.7.2012 do
31.5.2013, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 60,60 eur od 26.8.2012 do 31.5.2013 do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.
Súd návrh o zaplatenie úrokov z omeškania vo zvyšku z a m i e t a .
Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 25.9.2012 domáhal voči odporcovi zaplatenia 860,89 eur spolu s 9,25
% úrokom z omeškania ročne zo sumy 20,74 eur od 26.6.2011 do zaplatenia, 9,50 % úrokom z
omeškania ročne zo sumy 60,00 eur od 26.7.2011 do zaplatenia, 9,50 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy 60,00 eur od 26.8.2011 do zaplatenia, 9,50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 60,00 eur od
26.9.2011 do zaplatenia, 9,50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 60,00 eur od 26.10.2011 do
zaplatenia, 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 60,00 eur od 26.11.2011 do zaplatenia, 9 %
úrokom z omeškania ročne zo sumy 60,00 eur od 26.12.2011 do zaplatenia, 9 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 59,67 eur od 26.1.2012 do zaplatenia, 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 59,67
eur od 26.2.2012 do zaplatenia, 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 59,67 eur od 26.3.2012 do
zaplatenia, 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 59,67 eur od 26.4.2012 do zaplatenia, 9 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 59,67 eur od 26.5.2012 do zaplatenia, 9 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy 60,60 eur od 26.6.2012 do zaplatenia, 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 60,60 eur od
26.7.2012 do zaplatenia, 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 60,60 eur od 26.8.2012 do
zaplatenia a náhrady trov konania.
Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ na základe zmluvy o výkone správy č.
297/2796/H/2011 zo dňa 25.7.2011 podľa § 8 zák. č. 182/1993 Z.z. s vlastníkmi bytov na ul. Y. č. 6, 6,
8, XX, XX, XX, XX, XX, súp. č. XXXX v M., zabezpečuje ako správca prevádzku a údržbu domu v
ktorom sa nachádza byt odporcu. Odproca je vlastníkom bytu č. 11 na ul. Y. súp. č. XXXX, vchod XX v
M..
Aj napriek skutočnosti, že v zmysle čl. III. ods. 3.2. písm. f/ zmluvy bol odporca povinný
vždy do 25 dňa v mesiaci platiť preddavky, svoju povinnosť splnil len čiastočne a to úhradou za obdobie
január 2011 a február 2012 (na pojednávaní opravil úhradu ako za mesiac 02/2011) po 57 eur, ktoré
boli zaúčtované s preplatkom za ročné vyúčtovanie 2010 a 2011 na nedoplatky 2011 na mesiac január
2011 až máj 2011 a čiastočne 38,53 eur na mesiac jún 2011, pričom uviedol, že za mesiac jún 2011
eviduje nedoplatok 20,67 eur, za mesiace 07/2011 až 12/2011 mesačne po 60,- eur, 01/2012 až
05/2012 mesačne po 59,67 eur a jún 2012 až 08/2012 mesačne po 60,60 eur, spolu 860,89 eur.
Vzhľadom na omeškanie s úhradou peňažného dlhu požaduje aj úrok z omeškania od splatnosti
jednotlivých preddavkov.
Vo veci vydal súd dňa 19.10.2012 platobný rozkaz č. k. 17Ro 308/2012-38, ktorým v plnom rozsahu
vyhovel návrhu. Z dôvodu nedoručenia platobného rozkazu do vlastných rúk odporcu a nesplnenie
podmienok pre jeho vydanie podľa § 173 ods. 1 O.s.p. súd podľa ust. § 173 ods. 2 O.s.p. platobný
rozkaz zrušil.
Vo veci súd nariadil pojednávanie. Odporca sa na pojednávanie nedostavil, doručenie predvolania mal
doručené uložením zásielky v spise, preto súd vec prejednal v jeho neprítomnosti.
Navrhovateľ na pojednávaní vzal návrh v časti o zaplatenie istiny 248,38 eur bez vzťahu k úrokom z
omeškania späť, pričom súd konanie v tejto časti zastavil.
Uplatnený nárok kvalifikovala ako nárok o zaplatenie zostatku istiny a ktorým sa domáha úhrady
preddavkov od júna 2011 do augusta 2012, pretože odporca od februára 2011 neuhrádza žiadne
preddavky.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a to, zmluvou o výkone správy č.
297/2796/H/2011 z 25.7.2011, ktorou nadpolovičná väčšina vlastníkov bytov a nebytových priestorov
rozhodla o správe bytového domu navrhovateľa ako správcom.
Súd nezistil neplatnosť zmluvy o správe, pričom vychádzal zo záväzkového vzťahu s úpravou danou
zák. č. 182/1993 Z.z..
Súd zistil, že v čl. III. ods. 3.2. písm. f/ zmluvy bol vlastník bytu a nebytového priestoru v dome č.s.
XXXX. k.ú. M. povinný vždy do 25 dňa v mesiaci platiť preddavky a ostatné platby v lehote uvedenej v
zmluve ako aj odplatu podľa čl. IV. zmluvy s poukazom na čl. II. bod 3.1., písm. s/ a t/ zmluvy. Súd zistil,
že splatnosť preddavkov bola dohodnutá v čl. 4.2.3. zmluvy do 25-teho dňa príslušného mesiaca.
Súd z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 1.1.2011 do 31.12.2011 zistil, že
zálohy boli predpísané vo výške 715,62 eur, pričom skutočné náklady predstavovali 510,32 eur, s
uvedením stavu konta k 31.3.2012 pred vyúčtovaním vo výške mínus 765,05 eur. V súvislosti s
vyúčtovaním súd oboznámil a predpis výšky preddavkov, z ktorého zistil predpísanú výšku preddavkov
06/2011 až 12/2011 mesačne po 60,- eur, 01/2012 až 05/2012 mesačne po 59,67 eur a jún 2012 až
08/2012 mesačne po 60,60 eur.
Súd z prílohy k vyúčtovaniu za rok 2011 s podrobným vyúčtovaním meraní v bytovom dome a dome a
sumárnej analýzy platieb za obdobie od 1.9.2012 do 11.4.2013 zistil, že boli predpísané úhrady vo
výške 60,60 eur s narastajúcim zostatkom vo výške 1.285,09 eur k 31.3.2013.
Podľa vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu odporcu za rok 2012 boli správcom predpísané
zálohy vo výške 722,55 eur a skutočný náklad vo výške 474,14 eur, pričom nedoplatok po vyúčtovaní k
31.3.2013 predstavoval mínus 1.036,71 eur. Súd ďalej z sumárnej analýzy platieb od 1.5.2011 do
31.5.2013 zistil, že stav konta k 31.5.2013 po rozdiele mínus 248,38 eur predstavuje mínu 1.157,91 eur.
Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v
súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne
vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv
určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa
pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných
zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky
na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome
vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu, ak sa
dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome nedohodli
inak.
Podľa § 8a ods. 2 prvá veta zák. č. 182/1993 Z. z. správca je povinný najneskôr do 31. mája
nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti
za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných
častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so
správou domu. Zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv,
úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome.
Hoci navrhovateľ na pojednávaní predložil aj vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za
obdobie rokov 2011 a 2012, v tejto súvislosti nevykonal žiaden procesný úkon. Výslovne uviedol, že sa
domáha úhrady preddavkov po späťvzatí vo výške 612,51 eur bez bližšej špecifikácie. Podaním zo
dňa 12.6.2013 síce vyjadril vôľu domáhať sa úrokov z omeškania v inom rozsahu ako uvedenom
návrhom, avšak na výslovnú otázku súdu uviedol, že späťvzatie sa úrokov z omeškania netýka, teda
súd nemohol konania v časti úrokov z z omeškania na ohraničenú dobu splatných od 26.6.2011,
26.7.2011, 26.8.2011, 26.9.2011 a časti 47,64 eur od 26.10.2011 do 31.12.2012 zastaviť. Navrhovateľ,
naviac ak je zastúpený advokátom u ktorého je predpokladaná znalosť zákonov si musí uvedomiť, že
až žiada priznať niečo iné ako pôvodným návrhom, jedná sa o zmenu návrhu, ak žiada priznať nárok z
iného dôvodu, jedná sa o zmenu celého návrhu, ak žiada priznať to isté plnenie ale v nižšom alebo
vyššou rozsahu (a to aj pri príslušenstve), jedná sa o rozšírenie nárokov alebo čiastočné späťvaztie, na
ktoré musí procesne reagovať, t.j. uviesť v ktorom rozsahu nároky rozširuje alebo berie späť.
Navrhovateľ sa počas celého konania domáhal nárokov na zaplatenie preddavkov a to aj napriek tomu,
že sám predložil ročné zúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za roky 2011 a 2012.
Navrhovateľ si musí pri podaní návrhu uvedomiť čoho a z akého dôvodu sa domáha, nie len kopírovať
jednoduché účtovné zostavy o výkaze nedoplatkov. Aj keď navrhovateľ svoj návrh nemusí právne
kvalifikovať, resp. právna kvalifikácia nie je pre rozhodnutie súdu záväzná, súd je viazaný okrem
vyjadrenia sumy v petite aj skutkovým opisom nárokov, ktoré nárok kvalitatívne vymedzujú a definujú.
Súd na dôvažok považuje za dôležité uviesť, že navrhovateľ, hoci vykonáva správu bytového domu sa
nemôže úspešne domáhať ani nárokov zo zostatku na účte vlastníka domu (stav konta), pretože nárok
musí mať vždy odraz v hmotnom práve, teda záväzkových či iných nárokoch, pretože u správcu bytu sa
nejedná o nároky zo zmluvy o účte ale o správu bytového domu. Preto ak vznikajú vlastníkovi bytu
rôzne záväzky a pohľadávky zo zmluvy o správe (preplatky a nedoplatky z ročného či iného
vyúčtovania, sankcie, zmluvné pokuty ...), musí správca záväzky započítať voči pohľadávkam, inak sa
nároky nestretnú a vzájomne sa neovplyvňujú, teda bez ohľadu na „účtovanie zostatku účtu vlastníka
bytu - stav konta“ jednotlivé nároky nezanikajú. Správca spravuje bytový dom nie vedie účet!
Evidovaním dlhu na účte bez jeho reálnej špecifikácie sa obchádza aj ustanovenie § 566 ods. 2
Občianskeho zákonníka.
Napriek tomu, že navrhovateľ preukázal, že odporca bol povinný k úhrade nákladov spojených s
užívaním bytu za rok 2011 vo výške 510,- eur a tvrdil, že odporca v roku 2011 vykonal len dve platby
preddavkov v mesiacoch 1/ a 2/2011 po 57 eur, neuplatnil si nárok v mene ostatných vlastníkov bytov a
nebytových priestorov vo výške rozdielu, obdobne ako si neuplatnil nárok na úhradu nákladov
spojených s užívaním bytu za obdobie roku 2012 vo výške skutočných nákladov 474,17 eur, ale zotrval
na nároku na úhradu preddavkov.
Súd je viazaný návrhom (§ 153 ods. 2 O.s.p.). Súd je viazaný nie len výškou uplatneného nároku ale aj
skutkovým vymedzením návrhu. Podľa § 79 ods. 1 O.s.p. súčasťou návrhu musí byt aj pravdivé
opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z
neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha.
Základnou zásadou občianskeho procesu je rovnosť účastníkov konania a prejednacia zásada na
rozdiel od vyšetrovacej alebo inkvizičnej zásady. Súd v rámci zásady preto rozhoduje o uplatnenom
nároku nárok nevyhľadáva (mimo konaní podľa § 81 O.s.p., ktoré súd môže začať z úradnej
povinnosti). Každý nárok je definovaný nie len sumou ale aj dôvodom. Bez takéhoto vymedzenia
nároku by nemal odporca možnosť brániť právo, pretože by nevedel prečo a z akého dôvodu požaduje
navrhovateľ určitú sumu. Ak sa zmenia dôvody, znamená to aj zmenu návrhu bez toho, aby sa zmenila
uplatnená suma.
Vo vzťahu k nároku navrhovateľa na nárok z neuhradených preddavkov za rok 2011 a
2012 súd poukazuje na skutočnosť, že preddavky majú charakter zálohových platieb odmenu za
správu, odmenu domovníka a zástupca vlastníkov bytov, úhradu plnení dodávateľom energií pre
spoločné časti a zariadenia domu, odplata za ohrev vody a TÚV a ich účelom je vytvoriť fond na úhradu
plnení, prípadne udržanie chodu sezónnych služieb (dodávka kúrenia, ohrev) pomerným rozložením
plnení ako aj rentabilizovať ekonomiku chodu náročnosťou vyúčtovaní spotreby. Preto hoci je daná
povinnosť platiť preddavky na poskytované služby, výška nároku úhrady sa služby môže byť rozdielna
od výšky určených preddavkov, čoho výsledkom je aj navrhovateľom predložené vyúčtovanie.
Výrok rozsudku je záväzný, podľa § 159 ods. 2 O.s.p. pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním
rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého. Podľa § 163 ods. 1, 2 O.s.p. rozsudok
odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh
zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo
splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Rozsudky o výchove a
výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností,
alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. Iné rozsudky
nemožno zmeniť iba v konaní na základe riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov,
právoplatné rozsudky okrem dôvodov podľa § 163 O.s.p. zmeniť nemožno.
Preto súd v rámci zachovania záväznosti rozsudkov a právnej istoty nemôže vo výroku rozsudku
zaviazať odporcu na plnenie, ktoré je predbežné a môže sa uplynutím času meniť. Pri existencii
právoplatného rozhodnutia odsudzujúceho na plnenie sa nemožno spoliehať na vôľu jedného účastníka
či a ako vykoná vyúčtovanie, ak výsledok bude rozdielny od sumy uvedenej vo výroku súdu na úhradu
ktorej bol odporca zaviazaný. Zaviazaním odporcov na zaplatenie preddavkov by mohol vzniknúť stav,
že odporcovia by boli právoplatne zaviazaní na plnenie vyššie, ako by bol nárok zo skutočného
vyúčtovania, pričom rozhodnutie súdu by už pri vyúčtovaní nebolo možné zmeniť. Uvedená skutočnosť
vyplýva napokon aj zo samotných vyúčtovaní predložených navrhovateľom. Súd je preto názoru uložiť
vlastníkovi bytu súdnym rozhodnutím plniť preddavky ak ich dobrovoľne neplní je možné len prípadne
uložením povinnosti v predbežnom opatrení s tým, že v samotnom konaní sa bude domáhať
navrhovateľ zaplatenia nedoplatku. Charakter spoločenstva (zoskupenia, súboru) vlastníkov bytov ako
viacerých vlastníkov bytov v bytovom dome (aj vlastníkov nebytových priestorov), ktorí sú aj
podielovými spoluvlastníkmi spoločných častí a zariadení domu je podobný podielovému
spoluvlastnícku. Preto ak sa vyskytujú jedinci, ktorí preddavky neplatia a neprispievajú do spoločných
fondov, musia ostatní vlastníci znášať aj ich podiel pre zabezpečenie chodu a následne sa domáhať
vrátenia poskytnutého plnenia. Fond fondu prevádzky údržby a opráv vlastne tvorí súhrn prostriedkov
ktoré sú vytvárané na to, aby mohli byť z naakumulovaného objemu priebežne uhrádzané platby za
plnenia, odmeny a vytvárali sa prostriedky na obnovu. Súd uznáva, že čím je viac neplatičov tak o to je
ťažšie udržať možnosť zabezpečenia úhrad povinností voči dodávateľom energií, zabezpečiť opravy a
pod.. Vlastníci alebo spoločenstvo však pri omeškaní s úhradou preddavku sa môžu domáhať náhrady
škody vzniknutej nezaplatením preddavku, prípadne si môžu v zmluve o spoločenstve alebo o výkone
správy dohodnúť, že povinnosť platiť preddavky bude zabezpečená zmluvnou pokutou a pod.. Súd tu
analogicky poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu č.k. SR 4 Cdo 140/02 podľa ktorého nájomca
nie je v omeškaní s úhradou za plnenia spojené s užívaním bytu pred vykonaním vyúčtovania týchto
platieb; pred vyúčtovaním táto úhrada totiž nie je ešte splatná a prenajímateľovi nevzniká nárok na
poplatok z omeškania podľa § 697 Občianskeho zákonníka. Preto hoci je zákonom a aj v správe
dohodnutá povinnosť platiť preddavky a je aj určená ich splatnosť, nejedná sa o dlh vlastníka bytu,
preto že tento vznikne až po vyúčtovaní nárokov ale len o porušenie povinnosti, s porušením ktorej je
možné spájať napríklad vznik škody (nevyhnutnosť financovať dlh, ktorý mal byť hradený preddavkami
pôžičkou, úverom, poprípade škoda vzniknutím uplatnením sankcií zo strany dodávateľa tepla,
elektriny, vody a pod). Ani u dodávateľov energií nie je možné uplatniť napríklad sankcie spojené s
neuhradením preddavku, či už úrok z omeškania pre nezaplatenie preddavku, odpojenie od dodávky
energií a pod. (napr. nárok podľa § 32 ods. 1 písm. m/ zák. č. 442/2002 Z.z.), ale len v súvislosti s
omeškaním úhrady. Dlh, resp. záväzok predstavuje nárok na odplatu a zodpovedá poskytnutému
plneniu (napr. dodanie tovaru, dodanie energie, kúpna zmluva, zmluva o dielo a iné upravené zmluvy)
pri dohodnutej alebo určenej splatnosti, avšak samotný dlh nemôže vzniknúť len neposkytnutím
preddavku, pretože nie je ešte známa výška poskytnutého protiplnenia. Súd poukazuje aj na dikciu
ustanovenia § 8 ods. 2 písm. e/ zák. č. 182/1993 Z.z. podľa ktorého je správca povinný sledovať úhrady
za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky. Nedoplatok však môže vzniknúť až vyúčtovaním
nie neuhradením preddavku.
Pokiaľ však už uplynula lehota na vyúčtovanie preddavkov (podľa § 8a ods. 2 prvá veta zák. č.
182/1993 Z. z. správca je povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka), nárok na preddavok ako
taký zanikol, pretože sa navrhovateľ môže domáhať len nároku na úhradu vzniknutého nedoplatku. Aby
však súd v tomto prípade mohol priznať nároky vo výške nedoplatku (ktorý naviac vôbec navrhovateľ
pred súdom nevyčíslil a neuplatnil), musel by navrhovateľ zmeniť návrh, pretože návrhom sa domáha
úhrady preddavkov nie nedoplatku, pričom takýto návrh vykonal. Súd teda bol viazaný vymedzením
nároku nie je kvantitatívne (sumou toho čo žiada) ale aj kvalitatívne (prečo a z akého dôvodu nárok
žiada).
Súd preto nemal inú možnosť ako návrh na zaplatenie 612,51 eur zamietnuť.
Súd sa ďalej zaoberal vznikom povinnosti odporcu zaplatiť úroky z omeškania.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd zistil, že zmluvou o správe sa odporca zaviazal k úhrade preddavkov a omeškaním s úhradou
preddavku ako peňažného plnenia sa dostal do omeškania s peňažným plnením. Úroky z omeškania
predstavujú charakterom istý druh sankcie za omeškania a paušalizovanej náhrady škody. Vzhľadom
na jednotlivé omeškania odporcu s úhradou preddavkov od marca 2011 ako zmluvným peňažným
plnením, súd priznal navrhovateľovi ako správcovi, fakticky ostatným vlastníkom bytov a nebytových
priestorov v dome, sankciu úrokov z omeškania, avšak len do doby, kedy preddavky stratili charakter
zálohových platieb, t.j. do času, kedy podľa § 8a ods. 2 prvá veta zák. č. 182/1993 Z.z. je povinný
vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na
jednotlivé byty a nebytové priestory v dome, teda zúčtovať preddavky oproti vyúčtovaniam uhradených
nákladov, teda do 31. mája nasledujúceho roku. Súd preto zaviazal odporcu na úhradu úrokov z
omeškania vo výške podľa § 3 ods. 1 nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. od splatnosti preddavkov do
doby povinnosti ich zúčtovania, teda do 31. mája 2012 vo vzťahu k preddavkom splatným k 25. dňu
kalendárneho mesiaca v roku 2011 a do 31. mája 2013 vo vzťahu k preddavkom splatným k 25. dňu
kalendárneho mesiaca v roku 2012, pričom súd rozhodoval len vo vzťahu k jednotlivým žalobou
uplatneným nárokom. Súd preto nároky na priznaný rozsah zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., tak, že v prevažnej miere úspešnému
odporcovi právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože z obsahu spisu nezistil vznik trov konania
na jeho strane a odporca si takéto nároky neuplatnil.Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 25.9.2012 domáhal voči odporcovi zaplatenia 860,89 eur spolu s 9,25
% úrokom z omeškania ročne zo sumy 20,74 eur od 26.6.2011 do zaplatenia, 9,50 % úrokom z
omeškania ročne zo sumy 60,00 eur od 26.7.2011 do zaplatenia, 9,50 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy 60,00 eur od 26.8.2011 do zaplatenia, 9,50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 60,00 eur od
26.9.2011 do zaplatenia, 9,50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 60,00 eur od 26.10.2011 do
zaplatenia, 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 60,00 eur od 26.11.2011 do zaplatenia, 9 %
úrokom z omeškania ročne zo sumy 60,00 eur od 26.12.2011 do zaplatenia, 9 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 59,67 eur od 26.1.2012 do zaplatenia, 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 59,67
eur od 26.2.2012 do zaplatenia, 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 59,67 eur od 26.3.2012 do
zaplatenia, 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 59,67 eur od 26.4.2012 do zaplatenia, 9 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 59,67 eur od 26.5.2012 do zaplatenia, 9 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy 60,60 eur od 26.6.2012 do zaplatenia, 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 60,60 eur od
26.7.2012 do zaplatenia, 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 60,60 eur od 26.8.2012 do
zaplatenia a náhrady trov konania.
Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ na základe zmluvy o výkone správy č.
297/2796/H/2011 zo dňa 25.7.2011 podľa § 8 zák. č. 182/1993 Z.z. s vlastníkmi bytov na ul. Y. č. 6, 6,
8, XX, XX, XX, XX, XX, súp. č. XXXX v M., zabezpečuje ako správca prevádzku a údržbu domu v
ktorom sa nachádza byt odporcu. Odproca je vlastníkom bytu č. 11 na ul. Y. súp. č. XXXX, vchod XX v
M..
Aj napriek skutočnosti, že v zmysle čl. III. ods. 3.2. písm. f/ zmluvy bol odporca povinný
vždy do 25 dňa v mesiaci platiť preddavky, svoju povinnosť splnil len čiastočne a to úhradou za obdobie
január 2011 a február 2012 (na pojednávaní opravil úhradu ako za mesiac 02/2011) po 57 eur, ktoré
boli zaúčtované s preplatkom za ročné vyúčtovanie 2010 a 2011 na nedoplatky 2011 na mesiac január
2011 až máj 2011 a čiastočne 38,53 eur na mesiac jún 2011, pričom uviedol, že za mesiac jún 2011
eviduje nedoplatok 20,67 eur, za mesiace 07/2011 až 12/2011 mesačne po 60,- eur, 01/2012 až
05/2012 mesačne po 59,67 eur a jún 2012 až 08/2012 mesačne po 60,60 eur, spolu 860,89 eur.
Vzhľadom na omeškanie s úhradou peňažného dlhu požaduje aj úrok z omeškania od splatnosti
jednotlivých preddavkov.
Vo veci vydal súd dňa 19.10.2012 platobný rozkaz č. k. 17Ro 308/2012-38, ktorým v plnom rozsahu
vyhovel návrhu. Z dôvodu nedoručenia platobného rozkazu do vlastných rúk odporcu a nesplnenie
podmienok pre jeho vydanie podľa § 173 ods. 1 O.s.p. súd podľa ust. § 173 ods. 2 O.s.p. platobný
rozkaz zrušil.
Vo veci súd nariadil pojednávanie. Odporca sa na pojednávanie nedostavil, doručenie predvolania mal
doručené uložením zásielky v spise, preto súd vec prejednal v jeho neprítomnosti.
Navrhovateľ na pojednávaní vzal návrh v časti o zaplatenie istiny 248,38 eur bez vzťahu k úrokom z
omeškania späť, pričom súd konanie v tejto časti zastavil.
Uplatnený nárok kvalifikovala ako nárok o zaplatenie zostatku istiny a ktorým sa domáha úhrady
preddavkov od júna 2011 do augusta 2012, pretože odporca od februára 2011 neuhrádza žiadne
preddavky.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a to, zmluvou o výkone správy č.
297/2796/H/2011 z 25.7.2011, ktorou nadpolovičná väčšina vlastníkov bytov a nebytových priestorov
rozhodla o správe bytového domu navrhovateľa ako správcom.
Súd nezistil neplatnosť zmluvy o správe, pričom vychádzal zo záväzkového vzťahu s úpravou danou
zák. č. 182/1993 Z.z..
Súd zistil, že v čl. III. ods. 3.2. písm. f/ zmluvy bol vlastník bytu a nebytového priestoru v dome č.s.
XXXX. k.ú. M. povinný vždy do 25 dňa v mesiaci platiť preddavky a ostatné platby v lehote uvedenej v
zmluve ako aj odplatu podľa čl. IV. zmluvy s poukazom na čl. II. bod 3.1., písm. s/ a t/ zmluvy. Súd zistil,
že splatnosť preddavkov bola dohodnutá v čl. 4.2.3. zmluvy do 25-teho dňa príslušného mesiaca.
Súd z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 1.1.2011 do 31.12.2011 zistil, že
zálohy boli predpísané vo výške 715,62 eur, pričom skutočné náklady predstavovali 510,32 eur, s
uvedením stavu konta k 31.3.2012 pred vyúčtovaním vo výške mínus 765,05 eur. V súvislosti s
vyúčtovaním súd oboznámil a predpis výšky preddavkov, z ktorého zistil predpísanú výšku preddavkov
06/2011 až 12/2011 mesačne po 60,- eur, 01/2012 až 05/2012 mesačne po 59,67 eur a jún 2012 až
08/2012 mesačne po 60,60 eur.
Súd z prílohy k vyúčtovaniu za rok 2011 s podrobným vyúčtovaním meraní v bytovom dome a dome a
sumárnej analýzy platieb za obdobie od 1.9.2012 do 11.4.2013 zistil, že boli predpísané úhrady vo
výške 60,60 eur s narastajúcim zostatkom vo výške 1.285,09 eur k 31.3.2013.
Podľa vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu odporcu za rok 2012 boli správcom predpísané
zálohy vo výške 722,55 eur a skutočný náklad vo výške 474,14 eur, pričom nedoplatok po vyúčtovaní k
31.3.2013 predstavoval mínus 1.036,71 eur. Súd ďalej z sumárnej analýzy platieb od 1.5.2011 do
31.5.2013 zistil, že stav konta k 31.5.2013 po rozdiele mínus 248,38 eur predstavuje mínu 1.157,91 eur.
Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v
súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne
vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv
určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa
pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných
zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky
na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome
vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu, ak sa
dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome nedohodli
inak.
Podľa § 8a ods. 2 prvá veta zák. č. 182/1993 Z. z. správca je povinný najneskôr do 31. mája
nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti
za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných
častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so
správou domu. Zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv,
úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome.
Hoci navrhovateľ na pojednávaní predložil aj vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za
obdobie rokov 2011 a 2012, v tejto súvislosti nevykonal žiaden procesný úkon. Výslovne uviedol, že sa
domáha úhrady preddavkov po späťvzatí vo výške 612,51 eur bez bližšej špecifikácie. Podaním zo
dňa 12.6.2013 síce vyjadril vôľu domáhať sa úrokov z omeškania v inom rozsahu ako uvedenom
návrhom, avšak na výslovnú otázku súdu uviedol, že späťvzatie sa úrokov z omeškania netýka, teda
súd nemohol konania v časti úrokov z z omeškania na ohraničenú dobu splatných od 26.6.2011,
26.7.2011, 26.8.2011, 26.9.2011 a časti 47,64 eur od 26.10.2011 do 31.12.2012 zastaviť. Navrhovateľ,
naviac ak je zastúpený advokátom u ktorého je predpokladaná znalosť zákonov si musí uvedomiť, že
až žiada priznať niečo iné ako pôvodným návrhom, jedná sa o zmenu návrhu, ak žiada priznať nárok z
iného dôvodu, jedná sa o zmenu celého návrhu, ak žiada priznať to isté plnenie ale v nižšom alebo
vyššou rozsahu (a to aj pri príslušenstve), jedná sa o rozšírenie nárokov alebo čiastočné späťvaztie, na
ktoré musí procesne reagovať, t.j. uviesť v ktorom rozsahu nároky rozširuje alebo berie späť.
Navrhovateľ sa počas celého konania domáhal nárokov na zaplatenie preddavkov a to aj napriek tomu,
že sám predložil ročné zúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za roky 2011 a 2012.
Navrhovateľ si musí pri podaní návrhu uvedomiť čoho a z akého dôvodu sa domáha, nie len kopírovať
jednoduché účtovné zostavy o výkaze nedoplatkov. Aj keď navrhovateľ svoj návrh nemusí právne
kvalifikovať, resp. právna kvalifikácia nie je pre rozhodnutie súdu záväzná, súd je viazaný okrem
vyjadrenia sumy v petite aj skutkovým opisom nárokov, ktoré nárok kvalitatívne vymedzujú a definujú.
Súd na dôvažok považuje za dôležité uviesť, že navrhovateľ, hoci vykonáva správu bytového domu sa
nemôže úspešne domáhať ani nárokov zo zostatku na účte vlastníka domu (stav konta), pretože nárok
musí mať vždy odraz v hmotnom práve, teda záväzkových či iných nárokoch, pretože u správcu bytu sa
nejedná o nároky zo zmluvy o účte ale o správu bytového domu. Preto ak vznikajú vlastníkovi bytu
rôzne záväzky a pohľadávky zo zmluvy o správe (preplatky a nedoplatky z ročného či iného
vyúčtovania, sankcie, zmluvné pokuty ...), musí správca záväzky započítať voči pohľadávkam, inak sa
nároky nestretnú a vzájomne sa neovplyvňujú, teda bez ohľadu na „účtovanie zostatku účtu vlastníka
bytu - stav konta“ jednotlivé nároky nezanikajú. Správca spravuje bytový dom nie vedie účet!
Evidovaním dlhu na účte bez jeho reálnej špecifikácie sa obchádza aj ustanovenie § 566 ods. 2
Občianskeho zákonníka.
Napriek tomu, že navrhovateľ preukázal, že odporca bol povinný k úhrade nákladov spojených s
užívaním bytu za rok 2011 vo výške 510,- eur a tvrdil, že odporca v roku 2011 vykonal len dve platby
preddavkov v mesiacoch 1/ a 2/2011 po 57 eur, neuplatnil si nárok v mene ostatných vlastníkov bytov a
nebytových priestorov vo výške rozdielu, obdobne ako si neuplatnil nárok na úhradu nákladov
spojených s užívaním bytu za obdobie roku 2012 vo výške skutočných nákladov 474,17 eur, ale zotrval
na nároku na úhradu preddavkov.
Súd je viazaný návrhom (§ 153 ods. 2 O.s.p.). Súd je viazaný nie len výškou uplatneného nároku ale aj
skutkovým vymedzením návrhu. Podľa § 79 ods. 1 O.s.p. súčasťou návrhu musí byt aj pravdivé
opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z
neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha.
Základnou zásadou občianskeho procesu je rovnosť účastníkov konania a prejednacia zásada na
rozdiel od vyšetrovacej alebo inkvizičnej zásady. Súd v rámci zásady preto rozhoduje o uplatnenom
nároku nárok nevyhľadáva (mimo konaní podľa § 81 O.s.p., ktoré súd môže začať z úradnej
povinnosti). Každý nárok je definovaný nie len sumou ale aj dôvodom. Bez takéhoto vymedzenia
nároku by nemal odporca možnosť brániť právo, pretože by nevedel prečo a z akého dôvodu požaduje
navrhovateľ určitú sumu. Ak sa zmenia dôvody, znamená to aj zmenu návrhu bez toho, aby sa zmenila
uplatnená suma.
Vo vzťahu k nároku navrhovateľa na nárok z neuhradených preddavkov za rok 2011 a
2012 súd poukazuje na skutočnosť, že preddavky majú charakter zálohových platieb odmenu za
správu, odmenu domovníka a zástupca vlastníkov bytov, úhradu plnení dodávateľom energií pre
spoločné časti a zariadenia domu, odplata za ohrev vody a TÚV a ich účelom je vytvoriť fond na úhradu
plnení, prípadne udržanie chodu sezónnych služieb (dodávka kúrenia, ohrev) pomerným rozložením
plnení ako aj rentabilizovať ekonomiku chodu náročnosťou vyúčtovaní spotreby. Preto hoci je daná
povinnosť platiť preddavky na poskytované služby, výška nároku úhrady sa služby môže byť rozdielna
od výšky určených preddavkov, čoho výsledkom je aj navrhovateľom predložené vyúčtovanie.
Výrok rozsudku je záväzný, podľa § 159 ods. 2 O.s.p. pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním
rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého. Podľa § 163 ods. 1, 2 O.s.p. rozsudok
odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh
zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo
splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Rozsudky o výchove a
výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností,
alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. Iné rozsudky
nemožno zmeniť iba v konaní na základe riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov,
právoplatné rozsudky okrem dôvodov podľa § 163 O.s.p. zmeniť nemožno.
Preto súd v rámci zachovania záväznosti rozsudkov a právnej istoty nemôže vo výroku rozsudku
zaviazať odporcu na plnenie, ktoré je predbežné a môže sa uplynutím času meniť. Pri existencii
právoplatného rozhodnutia odsudzujúceho na plnenie sa nemožno spoliehať na vôľu jedného účastníka
či a ako vykoná vyúčtovanie, ak výsledok bude rozdielny od sumy uvedenej vo výroku súdu na úhradu
ktorej bol odporca zaviazaný. Zaviazaním odporcov na zaplatenie preddavkov by mohol vzniknúť stav,
že odporcovia by boli právoplatne zaviazaní na plnenie vyššie, ako by bol nárok zo skutočného
vyúčtovania, pričom rozhodnutie súdu by už pri vyúčtovaní nebolo možné zmeniť. Uvedená skutočnosť
vyplýva napokon aj zo samotných vyúčtovaní predložených navrhovateľom. Súd je preto názoru uložiť
vlastníkovi bytu súdnym rozhodnutím plniť preddavky ak ich dobrovoľne neplní je možné len prípadne
uložením povinnosti v predbežnom opatrení s tým, že v samotnom konaní sa bude domáhať
navrhovateľ zaplatenia nedoplatku. Charakter spoločenstva (zoskupenia, súboru) vlastníkov bytov ako
viacerých vlastníkov bytov v bytovom dome (aj vlastníkov nebytových priestorov), ktorí sú aj
podielovými spoluvlastníkmi spoločných častí a zariadení domu je podobný podielovému
spoluvlastnícku. Preto ak sa vyskytujú jedinci, ktorí preddavky neplatia a neprispievajú do spoločných
fondov, musia ostatní vlastníci znášať aj ich podiel pre zabezpečenie chodu a následne sa domáhať
vrátenia poskytnutého plnenia. Fond fondu prevádzky údržby a opráv vlastne tvorí súhrn prostriedkov
ktoré sú vytvárané na to, aby mohli byť z naakumulovaného objemu priebežne uhrádzané platby za
plnenia, odmeny a vytvárali sa prostriedky na obnovu. Súd uznáva, že čím je viac neplatičov tak o to je
ťažšie udržať možnosť zabezpečenia úhrad povinností voči dodávateľom energií, zabezpečiť opravy a
pod.. Vlastníci alebo spoločenstvo však pri omeškaní s úhradou preddavku sa môžu domáhať náhrady
škody vzniknutej nezaplatením preddavku, prípadne si môžu v zmluve o spoločenstve alebo o výkone
správy dohodnúť, že povinnosť platiť preddavky bude zabezpečená zmluvnou pokutou a pod.. Súd tu
analogicky poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu č.k. SR 4 Cdo 140/02 podľa ktorého nájomca
nie je v omeškaní s úhradou za plnenia spojené s užívaním bytu pred vykonaním vyúčtovania týchto
platieb; pred vyúčtovaním táto úhrada totiž nie je ešte splatná a prenajímateľovi nevzniká nárok na
poplatok z omeškania podľa § 697 Občianskeho zákonníka. Preto hoci je zákonom a aj v správe
dohodnutá povinnosť platiť preddavky a je aj určená ich splatnosť, nejedná sa o dlh vlastníka bytu,
preto že tento vznikne až po vyúčtovaní nárokov ale len o porušenie povinnosti, s porušením ktorej je
možné spájať napríklad vznik škody (nevyhnutnosť financovať dlh, ktorý mal byť hradený preddavkami
pôžičkou, úverom, poprípade škoda vzniknutím uplatnením sankcií zo strany dodávateľa tepla,
elektriny, vody a pod). Ani u dodávateľov energií nie je možné uplatniť napríklad sankcie spojené s
neuhradením preddavku, či už úrok z omeškania pre nezaplatenie preddavku, odpojenie od dodávky
energií a pod. (napr. nárok podľa § 32 ods. 1 písm. m/ zák. č. 442/2002 Z.z.), ale len v súvislosti s
omeškaním úhrady. Dlh, resp. záväzok predstavuje nárok na odplatu a zodpovedá poskytnutému
plneniu (napr. dodanie tovaru, dodanie energie, kúpna zmluva, zmluva o dielo a iné upravené zmluvy)
pri dohodnutej alebo určenej splatnosti, avšak samotný dlh nemôže vzniknúť len neposkytnutím
preddavku, pretože nie je ešte známa výška poskytnutého protiplnenia. Súd poukazuje aj na dikciu
ustanovenia § 8 ods. 2 písm. e/ zák. č. 182/1993 Z.z. podľa ktorého je správca povinný sledovať úhrady
za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky. Nedoplatok však môže vzniknúť až vyúčtovaním
nie neuhradením preddavku.
Pokiaľ však už uplynula lehota na vyúčtovanie preddavkov (podľa § 8a ods. 2 prvá veta zák. č.
182/1993 Z. z. správca je povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka), nárok na preddavok ako
taký zanikol, pretože sa navrhovateľ môže domáhať len nároku na úhradu vzniknutého nedoplatku. Aby
však súd v tomto prípade mohol priznať nároky vo výške nedoplatku (ktorý naviac vôbec navrhovateľ
pred súdom nevyčíslil a neuplatnil), musel by navrhovateľ zmeniť návrh, pretože návrhom sa domáha
úhrady preddavkov nie nedoplatku, pričom takýto návrh vykonal. Súd teda bol viazaný vymedzením
nároku nie je kvantitatívne (sumou toho čo žiada) ale aj kvalitatívne (prečo a z akého dôvodu nárok
žiada).
Súd preto nemal inú možnosť ako návrh na zaplatenie 612,51 eur zamietnuť.
Súd sa ďalej zaoberal vznikom povinnosti odporcu zaplatiť úroky z omeškania.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd zistil, že zmluvou o správe sa odporca zaviazal k úhrade preddavkov a omeškaním s úhradou
preddavku ako peňažného plnenia sa dostal do omeškania s peňažným plnením. Úroky z omeškania
predstavujú charakterom istý druh sankcie za omeškania a paušalizovanej náhrady škody. Vzhľadom
na jednotlivé omeškania odporcu s úhradou preddavkov od marca 2011 ako zmluvným peňažným
plnením, súd priznal navrhovateľovi ako správcovi, fakticky ostatným vlastníkom bytov a nebytových
priestorov v dome, sankciu úrokov z omeškania, avšak len do doby, kedy preddavky stratili charakter
zálohových platieb, t.j. do času, kedy podľa § 8a ods. 2 prvá veta zák. č. 182/1993 Z.z. je povinný
vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na
jednotlivé byty a nebytové priestory v dome, teda zúčtovať preddavky oproti vyúčtovaniam uhradených
nákladov, teda do 31. mája nasledujúceho roku. Súd preto zaviazal odporcu na úhradu úrokov z
omeškania vo výške podľa § 3 ods. 1 nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. od splatnosti preddavkov do
doby povinnosti ich zúčtovania, teda do 31. mája 2012 vo vzťahu k preddavkom splatným k 25. dňu
kalendárneho mesiaca v roku 2011 a do 31. mája 2013 vo vzťahu k preddavkom splatným k 25. dňu
kalendárneho mesiaca v roku 2012, pričom súd rozhodoval len vo vzťahu k jednotlivým žalobou
uplatneným nárokom. Súd preto nároky na priznaný rozsah zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., tak, že v prevažnej miere úspešnému
odporcovi právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože z obsahu spisu nezistil vznik trov konania
na jeho strane a odporca si takéto nároky neuplatnil.Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 25.9.2012 domáhal voči odporcovi zaplatenia 860,89 eur spolu s 9,25
% úrokom z omeškania ročne zo sumy 20,74 eur od 26.6.2011 do zaplatenia, 9,50 % úrokom z
omeškania ročne zo sumy 60,00 eur od 26.7.2011 do zaplatenia, 9,50 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy 60,00 eur od 26.8.2011 do zaplatenia, 9,50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 60,00 eur od
26.9.2011 do zaplatenia, 9,50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 60,00 eur od 26.10.2011 do
zaplatenia, 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 60,00 eur od 26.11.2011 do zaplatenia, 9 %
úrokom z omeškania ročne zo sumy 60,00 eur od 26.12.2011 do zaplatenia, 9 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 59,67 eur od 26.1.2012 do zaplatenia, 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 59,67
eur od 26.2.2012 do zaplatenia, 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 59,67 eur od 26.3.2012 do
zaplatenia, 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 59,67 eur od 26.4.2012 do zaplatenia, 9 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 59,67 eur od 26.5.2012 do zaplatenia, 9 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy 60,60 eur od 26.6.2012 do zaplatenia, 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 60,60 eur od
26.7.2012 do zaplatenia, 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 60,60 eur od 26.8.2012 do
zaplatenia a náhrady trov konania.
Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ na základe zmluvy o výkone správy č.
297/2796/H/2011 zo dňa 25.7.2011 podľa § 8 zák. č. 182/1993 Z.z. s vlastníkmi bytov na ul. Y. č. 6, 6,
8, XX, XX, XX, XX, XX, súp. č. XXXX v M., zabezpečuje ako správca prevádzku a údržbu domu v
ktorom sa nachádza byt odporcu. Odproca je vlastníkom bytu č. 11 na ul. Y. súp. č. XXXX, vchod XX v
M..
Aj napriek skutočnosti, že v zmysle čl. III. ods. 3.2. písm. f/ zmluvy bol odporca povinný
vždy do 25 dňa v mesiaci platiť preddavky, svoju povinnosť splnil len čiastočne a to úhradou za obdobie
január 2011 a február 2012 (na pojednávaní opravil úhradu ako za mesiac 02/2011) po 57 eur, ktoré
boli zaúčtované s preplatkom za ročné vyúčtovanie 2010 a 2011 na nedoplatky 2011 na mesiac január
2011 až máj 2011 a čiastočne 38,53 eur na mesiac jún 2011, pričom uviedol, že za mesiac jún 2011
eviduje nedoplatok 20,67 eur, za mesiace 07/2011 až 12/2011 mesačne po 60,- eur, 01/2012 až
05/2012 mesačne po 59,67 eur a jún 2012 až 08/2012 mesačne po 60,60 eur, spolu 860,89 eur.
Vzhľadom na omeškanie s úhradou peňažného dlhu požaduje aj úrok z omeškania od splatnosti
jednotlivých preddavkov.
Vo veci vydal súd dňa 19.10.2012 platobný rozkaz č. k. 17Ro 308/2012-38, ktorým v plnom rozsahu
vyhovel návrhu. Z dôvodu nedoručenia platobného rozkazu do vlastných rúk odporcu a nesplnenie
podmienok pre jeho vydanie podľa § 173 ods. 1 O.s.p. súd podľa ust. § 173 ods. 2 O.s.p. platobný
rozkaz zrušil.
Vo veci súd nariadil pojednávanie. Odporca sa na pojednávanie nedostavil, doručenie predvolania mal
doručené uložením zásielky v spise, preto súd vec prejednal v jeho neprítomnosti.
Navrhovateľ na pojednávaní vzal návrh v časti o zaplatenie istiny 248,38 eur bez vzťahu k úrokom z
omeškania späť, pričom súd konanie v tejto časti zastavil.
Uplatnený nárok kvalifikovala ako nárok o zaplatenie zostatku istiny a ktorým sa domáha úhrady
preddavkov od júna 2011 do augusta 2012, pretože odporca od februára 2011 neuhrádza žiadne
preddavky.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a to, zmluvou o výkone správy č.
297/2796/H/2011 z 25.7.2011, ktorou nadpolovičná väčšina vlastníkov bytov a nebytových priestorov
rozhodla o správe bytového domu navrhovateľa ako správcom.
Súd nezistil neplatnosť zmluvy o správe, pričom vychádzal zo záväzkového vzťahu s úpravou danou
zák. č. 182/1993 Z.z..
Súd zistil, že v čl. III. ods. 3.2. písm. f/ zmluvy bol vlastník bytu a nebytového priestoru v dome č.s.
XXXX. k.ú. M. povinný vždy do 25 dňa v mesiaci platiť preddavky a ostatné platby v lehote uvedenej v
zmluve ako aj odplatu podľa čl. IV. zmluvy s poukazom na čl. II. bod 3.1., písm. s/ a t/ zmluvy. Súd zistil,
že splatnosť preddavkov bola dohodnutá v čl. 4.2.3. zmluvy do 25-teho dňa príslušného mesiaca.
Súd z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 1.1.2011 do 31.12.2011 zistil, že
zálohy boli predpísané vo výške 715,62 eur, pričom skutočné náklady predstavovali 510,32 eur, s
uvedením stavu konta k 31.3.2012 pred vyúčtovaním vo výške mínus 765,05 eur. V súvislosti s
vyúčtovaním súd oboznámil a predpis výšky preddavkov, z ktorého zistil predpísanú výšku preddavkov
06/2011 až 12/2011 mesačne po 60,- eur, 01/2012 až 05/2012 mesačne po 59,67 eur a jún 2012 až
08/2012 mesačne po 60,60 eur.
Súd z prílohy k vyúčtovaniu za rok 2011 s podrobným vyúčtovaním meraní v bytovom dome a dome a
sumárnej analýzy platieb za obdobie od 1.9.2012 do 11.4.2013 zistil, že boli predpísané úhrady vo
výške 60,60 eur s narastajúcim zostatkom vo výške 1.285,09 eur k 31.3.2013.
Podľa vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu odporcu za rok 2012 boli správcom predpísané
zálohy vo výške 722,55 eur a skutočný náklad vo výške 474,14 eur, pričom nedoplatok po vyúčtovaní k
31.3.2013 predstavoval mínus 1.036,71 eur. Súd ďalej z sumárnej analýzy platieb od 1.5.2011 do
31.5.2013 zistil, že stav konta k 31.5.2013 po rozdiele mínus 248,38 eur predstavuje mínu 1.157,91 eur.
Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v
súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne
vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv
určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa
pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných
zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky
na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome
vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu, ak sa
dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome nedohodli
inak.
Podľa § 8a ods. 2 prvá veta zák. č. 182/1993 Z. z. správca je povinný najneskôr do 31. mája
nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti
za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných
častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so
správou domu. Zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv,
úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome.
Hoci navrhovateľ na pojednávaní predložil aj vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za
obdobie rokov 2011 a 2012, v tejto súvislosti nevykonal žiaden procesný úkon. Výslovne uviedol, že sa
domáha úhrady preddavkov po späťvzatí vo výške 612,51 eur bez bližšej špecifikácie. Podaním zo
dňa 12.6.2013 síce vyjadril vôľu domáhať sa úrokov z omeškania v inom rozsahu ako uvedenom
návrhom, avšak na výslovnú otázku súdu uviedol, že späťvzatie sa úrokov z omeškania netýka, teda
súd nemohol konania v časti úrokov z z omeškania na ohraničenú dobu splatných od 26.6.2011,
26.7.2011, 26.8.2011, 26.9.2011 a časti 47,64 eur od 26.10.2011 do 31.12.2012 zastaviť. Navrhovateľ,
naviac ak je zastúpený advokátom u ktorého je predpokladaná znalosť zákonov si musí uvedomiť, že
až žiada priznať niečo iné ako pôvodným návrhom, jedná sa o zmenu návrhu, ak žiada priznať nárok z
iného dôvodu, jedná sa o zmenu celého návrhu, ak žiada priznať to isté plnenie ale v nižšom alebo
vyššou rozsahu (a to aj pri príslušenstve), jedná sa o rozšírenie nárokov alebo čiastočné späťvaztie, na
ktoré musí procesne reagovať, t.j. uviesť v ktorom rozsahu nároky rozširuje alebo berie späť.
Navrhovateľ sa počas celého konania domáhal nárokov na zaplatenie preddavkov a to aj napriek tomu,
že sám predložil ročné zúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za roky 2011 a 2012.
Navrhovateľ si musí pri podaní návrhu uvedomiť čoho a z akého dôvodu sa domáha, nie len kopírovať
jednoduché účtovné zostavy o výkaze nedoplatkov. Aj keď navrhovateľ svoj návrh nemusí právne
kvalifikovať, resp. právna kvalifikácia nie je pre rozhodnutie súdu záväzná, súd je viazaný okrem
vyjadrenia sumy v petite aj skutkovým opisom nárokov, ktoré nárok kvalitatívne vymedzujú a definujú.
Súd na dôvažok považuje za dôležité uviesť, že navrhovateľ, hoci vykonáva správu bytového domu sa
nemôže úspešne domáhať ani nárokov zo zostatku na účte vlastníka domu (stav konta), pretože nárok
musí mať vždy odraz v hmotnom práve, teda záväzkových či iných nárokoch, pretože u správcu bytu sa
nejedná o nároky zo zmluvy o účte ale o správu bytového domu. Preto ak vznikajú vlastníkovi bytu
rôzne záväzky a pohľadávky zo zmluvy o správe (preplatky a nedoplatky z ročného či iného
vyúčtovania, sankcie, zmluvné pokuty ...), musí správca záväzky započítať voči pohľadávkam, inak sa
nároky nestretnú a vzájomne sa neovplyvňujú, teda bez ohľadu na „účtovanie zostatku účtu vlastníka
bytu - stav konta“ jednotlivé nároky nezanikajú. Správca spravuje bytový dom nie vedie účet!
Evidovaním dlhu na účte bez jeho reálnej špecifikácie sa obchádza aj ustanovenie § 566 ods. 2
Občianskeho zákonníka.
Napriek tomu, že navrhovateľ preukázal, že odporca bol povinný k úhrade nákladov spojených s
užívaním bytu za rok 2011 vo výške 510,- eur a tvrdil, že odporca v roku 2011 vykonal len dve platby
preddavkov v mesiacoch 1/ a 2/2011 po 57 eur, neuplatnil si nárok v mene ostatných vlastníkov bytov a
nebytových priestorov vo výške rozdielu, obdobne ako si neuplatnil nárok na úhradu nákladov
spojených s užívaním bytu za obdobie roku 2012 vo výške skutočných nákladov 474,17 eur, ale zotrval
na nároku na úhradu preddavkov.
Súd je viazaný návrhom (§ 153 ods. 2 O.s.p.). Súd je viazaný nie len výškou uplatneného nároku ale aj
skutkovým vymedzením návrhu. Podľa § 79 ods. 1 O.s.p. súčasťou návrhu musí byt aj pravdivé
opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z
neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha.
Základnou zásadou občianskeho procesu je rovnosť účastníkov konania a prejednacia zásada na
rozdiel od vyšetrovacej alebo inkvizičnej zásady. Súd v rámci zásady preto rozhoduje o uplatnenom
nároku nárok nevyhľadáva (mimo konaní podľa § 81 O.s.p., ktoré súd môže začať z úradnej
povinnosti). Každý nárok je definovaný nie len sumou ale aj dôvodom. Bez takéhoto vymedzenia
nároku by nemal odporca možnosť brániť právo, pretože by nevedel prečo a z akého dôvodu požaduje
navrhovateľ určitú sumu. Ak sa zmenia dôvody, znamená to aj zmenu návrhu bez toho, aby sa zmenila
uplatnená suma.
Vo vzťahu k nároku navrhovateľa na nárok z neuhradených preddavkov za rok 2011 a
2012 súd poukazuje na skutočnosť, že preddavky majú charakter zálohových platieb odmenu za
správu, odmenu domovníka a zástupca vlastníkov bytov, úhradu plnení dodávateľom energií pre
spoločné časti a zariadenia domu, odplata za ohrev vody a TÚV a ich účelom je vytvoriť fond na úhradu
plnení, prípadne udržanie chodu sezónnych služieb (dodávka kúrenia, ohrev) pomerným rozložením
plnení ako aj rentabilizovať ekonomiku chodu náročnosťou vyúčtovaní spotreby. Preto hoci je daná
povinnosť platiť preddavky na poskytované služby, výška nároku úhrady sa služby môže byť rozdielna
od výšky určených preddavkov, čoho výsledkom je aj navrhovateľom predložené vyúčtovanie.
Výrok rozsudku je záväzný, podľa § 159 ods. 2 O.s.p. pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním
rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého. Podľa § 163 ods. 1, 2 O.s.p. rozsudok
odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh
zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo
splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Rozsudky o výchove a
výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností,
alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. Iné rozsudky
nemožno zmeniť iba v konaní na základe riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov,
právoplatné rozsudky okrem dôvodov podľa § 163 O.s.p. zmeniť nemožno.
Preto súd v rámci zachovania záväznosti rozsudkov a právnej istoty nemôže vo výroku rozsudku
zaviazať odporcu na plnenie, ktoré je predbežné a môže sa uplynutím času meniť. Pri existencii
právoplatného rozhodnutia odsudzujúceho na plnenie sa nemožno spoliehať na vôľu jedného účastníka
či a ako vykoná vyúčtovanie, ak výsledok bude rozdielny od sumy uvedenej vo výroku súdu na úhradu
ktorej bol odporca zaviazaný. Zaviazaním odporcov na zaplatenie preddavkov by mohol vzniknúť stav,
že odporcovia by boli právoplatne zaviazaní na plnenie vyššie, ako by bol nárok zo skutočného
vyúčtovania, pričom rozhodnutie súdu by už pri vyúčtovaní nebolo možné zmeniť. Uvedená skutočnosť
vyplýva napokon aj zo samotných vyúčtovaní predložených navrhovateľom. Súd je preto názoru uložiť
vlastníkovi bytu súdnym rozhodnutím plniť preddavky ak ich dobrovoľne neplní je možné len prípadne
uložením povinnosti v predbežnom opatrení s tým, že v samotnom konaní sa bude domáhať
navrhovateľ zaplatenia nedoplatku. Charakter spoločenstva (zoskupenia, súboru) vlastníkov bytov ako
viacerých vlastníkov bytov v bytovom dome (aj vlastníkov nebytových priestorov), ktorí sú aj
podielovými spoluvlastníkmi spoločných častí a zariadení domu je podobný podielovému
spoluvlastnícku. Preto ak sa vyskytujú jedinci, ktorí preddavky neplatia a neprispievajú do spoločných
fondov, musia ostatní vlastníci znášať aj ich podiel pre zabezpečenie chodu a následne sa domáhať
vrátenia poskytnutého plnenia. Fond fondu prevádzky údržby a opráv vlastne tvorí súhrn prostriedkov
ktoré sú vytvárané na to, aby mohli byť z naakumulovaného objemu priebežne uhrádzané platby za
plnenia, odmeny a vytvárali sa prostriedky na obnovu. Súd uznáva, že čím je viac neplatičov tak o to je
ťažšie udržať možnosť zabezpečenia úhrad povinností voči dodávateľom energií, zabezpečiť opravy a
pod.. Vlastníci alebo spoločenstvo však pri omeškaní s úhradou preddavku sa môžu domáhať náhrady
škody vzniknutej nezaplatením preddavku, prípadne si môžu v zmluve o spoločenstve alebo o výkone
správy dohodnúť, že povinnosť platiť preddavky bude zabezpečená zmluvnou pokutou a pod.. Súd tu
analogicky poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu č.k. SR 4 Cdo 140/02 podľa ktorého nájomca
nie je v omeškaní s úhradou za plnenia spojené s užívaním bytu pred vykonaním vyúčtovania týchto
platieb; pred vyúčtovaním táto úhrada totiž nie je ešte splatná a prenajímateľovi nevzniká nárok na
poplatok z omeškania podľa § 697 Občianskeho zákonníka. Preto hoci je zákonom a aj v správe
dohodnutá povinnosť platiť preddavky a je aj určená ich splatnosť, nejedná sa o dlh vlastníka bytu,
preto že tento vznikne až po vyúčtovaní nárokov ale len o porušenie povinnosti, s porušením ktorej je
možné spájať napríklad vznik škody (nevyhnutnosť financovať dlh, ktorý mal byť hradený preddavkami
pôžičkou, úverom, poprípade škoda vzniknutím uplatnením sankcií zo strany dodávateľa tepla,
elektriny, vody a pod). Ani u dodávateľov energií nie je možné uplatniť napríklad sankcie spojené s
neuhradením preddavku, či už úrok z omeškania pre nezaplatenie preddavku, odpojenie od dodávky
energií a pod. (napr. nárok podľa § 32 ods. 1 písm. m/ zák. č. 442/2002 Z.z.), ale len v súvislosti s
omeškaním úhrady. Dlh, resp. záväzok predstavuje nárok na odplatu a zodpovedá poskytnutému
plneniu (napr. dodanie tovaru, dodanie energie, kúpna zmluva, zmluva o dielo a iné upravené zmluvy)
pri dohodnutej alebo určenej splatnosti, avšak samotný dlh nemôže vzniknúť len neposkytnutím
preddavku, pretože nie je ešte známa výška poskytnutého protiplnenia. Súd poukazuje aj na dikciu
ustanovenia § 8 ods. 2 písm. e/ zák. č. 182/1993 Z.z. podľa ktorého je správca povinný sledovať úhrady
za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky. Nedoplatok však môže vzniknúť až vyúčtovaním
nie neuhradením preddavku.
Pokiaľ však už uplynula lehota na vyúčtovanie preddavkov (podľa § 8a ods. 2 prvá veta zák. č.
182/1993 Z. z. správca je povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka), nárok na preddavok ako
taký zanikol, pretože sa navrhovateľ môže domáhať len nároku na úhradu vzniknutého nedoplatku. Aby
však súd v tomto prípade mohol priznať nároky vo výške nedoplatku (ktorý naviac vôbec navrhovateľ
pred súdom nevyčíslil a neuplatnil), musel by navrhovateľ zmeniť návrh, pretože návrhom sa domáha
úhrady preddavkov nie nedoplatku, pričom takýto návrh vykonal. Súd teda bol viazaný vymedzením
nároku nie je kvantitatívne (sumou toho čo žiada) ale aj kvalitatívne (prečo a z akého dôvodu nárok
žiada).
Súd preto nemal inú možnosť ako návrh na zaplatenie 612,51 eur zamietnuť.
Súd sa ďalej zaoberal vznikom povinnosti odporcu zaplatiť úroky z omeškania.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd zistil, že zmluvou o správe sa odporca zaviazal k úhrade preddavkov a omeškaním s úhradou
preddavku ako peňažného plnenia sa dostal do omeškania s peňažným plnením. Úroky z omeškania
predstavujú charakterom istý druh sankcie za omeškania a paušalizovanej náhrady škody. Vzhľadom
na jednotlivé omeškania odporcu s úhradou preddavkov od marca 2011 ako zmluvným peňažným
plnením, súd priznal navrhovateľovi ako správcovi, fakticky ostatným vlastníkom bytov a nebytových
priestorov v dome, sankciu úrokov z omeškania, avšak len do doby, kedy preddavky stratili charakter
zálohových platieb, t.j. do času, kedy podľa § 8a ods. 2 prvá veta zák. č. 182/1993 Z.z. je povinný
vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na
jednotlivé byty a nebytové priestory v dome, teda zúčtovať preddavky oproti vyúčtovaniam uhradených
nákladov, teda do 31. mája nasledujúceho roku. Súd preto zaviazal odporcu na úhradu úrokov z
omeškania vo výške podľa § 3 ods. 1 nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. od splatnosti preddavkov do
doby povinnosti ich zúčtovania, teda do 31. mája 2012 vo vzťahu k preddavkom splatným k 25. dňu
kalendárneho mesiaca v roku 2011 a do 31. mája 2013 vo vzťahu k preddavkom splatným k 25. dňu
kalendárneho mesiaca v roku 2012, pričom súd rozhodoval len vo vzťahu k jednotlivým žalobou
uplatneným nárokom. Súd preto nároky na priznaný rozsah zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., tak, že v prevažnej miere úspešnému
odporcovi právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože z obsahu spisu nezistil vznik trov konania
na jeho strane a odporca si takéto nároky neuplatnil.Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 25.9.2012 domáhal voči odporcovi zaplatenia 860,89 eur spolu s 9,25
% úrokom z omeškania ročne zo sumy 20,74 eur od 26.6.2011 do zaplatenia, 9,50 % úrokom z
omeškania ročne zo sumy 60,00 eur od 26.7.2011 do zaplatenia, 9,50 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy 60,00 eur od 26.8.2011 do zaplatenia, 9,50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 60,00 eur od
26.9.2011 do zaplatenia, 9,50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 60,00 eur od 26.10.2011 do
zaplatenia, 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 60,00 eur od 26.11.2011 do zaplatenia, 9 %
úrokom z omeškania ročne zo sumy 60,00 eur od 26.12.2011 do zaplatenia, 9 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 59,67 eur od 26.1.2012 do zaplatenia, 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 59,67
eur od 26.2.2012 do zaplatenia, 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 59,67 eur od 26.3.2012 do
zaplatenia, 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 59,67 eur od 26.4.2012 do zaplatenia, 9 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 59,67 eur od 26.5.2012 do zaplatenia, 9 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy 60,60 eur od 26.6.2012 do zaplatenia, 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 60,60 eur od
26.7.2012 do zaplatenia, 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 60,60 eur od 26.8.2012 do
zaplatenia a náhrady trov konania.
Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ na základe zmluvy o výkone správy č.
297/2796/H/2011 zo dňa 25.7.2011 podľa § 8 zák. č. 182/1993 Z.z. s vlastníkmi bytov na ul. Y. č. 6, 6,
8, XX, XX, XX, XX, XX, súp. č. XXXX v M., zabezpečuje ako správca prevádzku a údržbu domu v
ktorom sa nachádza byt odporcu. Odproca je vlastníkom bytu č. 11 na ul. Y. súp. č. XXXX, vchod XX v
M..
Aj napriek skutočnosti, že v zmysle čl. III. ods. 3.2. písm. f/ zmluvy bol odporca povinný
vždy do 25 dňa v mesiaci platiť preddavky, svoju povinnosť splnil len čiastočne a to úhradou za obdobie
január 2011 a február 2012 (na pojednávaní opravil úhradu ako za mesiac 02/2011) po 57 eur, ktoré
boli zaúčtované s preplatkom za ročné vyúčtovanie 2010 a 2011 na nedoplatky 2011 na mesiac január
2011 až máj 2011 a čiastočne 38,53 eur na mesiac jún 2011, pričom uviedol, že za mesiac jún 2011
eviduje nedoplatok 20,67 eur, za mesiace 07/2011 až 12/2011 mesačne po 60,- eur, 01/2012 až
05/2012 mesačne po 59,67 eur a jún 2012 až 08/2012 mesačne po 60,60 eur, spolu 860,89 eur.
Vzhľadom na omeškanie s úhradou peňažného dlhu požaduje aj úrok z omeškania od splatnosti
jednotlivých preddavkov.
Vo veci vydal súd dňa 19.10.2012 platobný rozkaz č. k. 17Ro 308/2012-38, ktorým v plnom rozsahu
vyhovel návrhu. Z dôvodu nedoručenia platobného rozkazu do vlastných rúk odporcu a nesplnenie
podmienok pre jeho vydanie podľa § 173 ods. 1 O.s.p. súd podľa ust. § 173 ods. 2 O.s.p. platobný
rozkaz zrušil.
Vo veci súd nariadil pojednávanie. Odporca sa na pojednávanie nedostavil, doručenie predvolania mal
doručené uložením zásielky v spise, preto súd vec prejednal v jeho neprítomnosti.
Navrhovateľ na pojednávaní vzal návrh v časti o zaplatenie istiny 248,38 eur bez vzťahu k úrokom z
omeškania späť, pričom súd konanie v tejto časti zastavil.
Uplatnený nárok kvalifikovala ako nárok o zaplatenie zostatku istiny a ktorým sa domáha úhrady
preddavkov od júna 2011 do augusta 2012, pretože odporca od februára 2011 neuhrádza žiadne
preddavky.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a to, zmluvou o výkone správy č.
297/2796/H/2011 z 25.7.2011, ktorou nadpolovičná väčšina vlastníkov bytov a nebytových priestorov
rozhodla o správe bytového domu navrhovateľa ako správcom.
Súd nezistil neplatnosť zmluvy o správe, pričom vychádzal zo záväzkového vzťahu s úpravou danou
zák. č. 182/1993 Z.z..
Súd zistil, že v čl. III. ods. 3.2. písm. f/ zmluvy bol vlastník bytu a nebytového priestoru v dome č.s.
XXXX. k.ú. M. povinný vždy do 25 dňa v mesiaci platiť preddavky a ostatné platby v lehote uvedenej v
zmluve ako aj odplatu podľa čl. IV. zmluvy s poukazom na čl. II. bod 3.1., písm. s/ a t/ zmluvy. Súd zistil,
že splatnosť preddavkov bola dohodnutá v čl. 4.2.3. zmluvy do 25-teho dňa príslušného mesiaca.
Súd z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 1.1.2011 do 31.12.2011 zistil, že
zálohy boli predpísané vo výške 715,62 eur, pričom skutočné náklady predstavovali 510,32 eur, s
uvedením stavu konta k 31.3.2012 pred vyúčtovaním vo výške mínus 765,05 eur. V súvislosti s
vyúčtovaním súd oboznámil a predpis výšky preddavkov, z ktorého zistil predpísanú výšku preddavkov
06/2011 až 12/2011 mesačne po 60,- eur, 01/2012 až 05/2012 mesačne po 59,67 eur a jún 2012 až
08/2012 mesačne po 60,60 eur.
Súd z prílohy k vyúčtovaniu za rok 2011 s podrobným vyúčtovaním meraní v bytovom dome a dome a
sumárnej analýzy platieb za obdobie od 1.9.2012 do 11.4.2013 zistil, že boli predpísané úhrady vo
výške 60,60 eur s narastajúcim zostatkom vo výške 1.285,09 eur k 31.3.2013.
Podľa vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu odporcu za rok 2012 boli správcom predpísané
zálohy vo výške 722,55 eur a skutočný náklad vo výške 474,14 eur, pričom nedoplatok po vyúčtovaní k
31.3.2013 predstavoval mínus 1.036,71 eur. Súd ďalej z sumárnej analýzy platieb od 1.5.2011 do
31.5.2013 zistil, že stav konta k 31.5.2013 po rozdiele mínus 248,38 eur predstavuje mínu 1.157,91 eur.
Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v
súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne
vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv
určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa
pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných
zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky
na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome
vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu, ak sa
dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome nedohodli
inak.
Podľa § 8a ods. 2 prvá veta zák. č. 182/1993 Z. z. správca je povinný najneskôr do 31. mája
nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti
za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných
častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so
správou domu. Zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv,
úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome.
Hoci navrhovateľ na pojednávaní predložil aj vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za
obdobie rokov 2011 a 2012, v tejto súvislosti nevykonal žiaden procesný úkon. Výslovne uviedol, že sa
domáha úhrady preddavkov po späťvzatí vo výške 612,51 eur bez bližšej špecifikácie. Podaním zo
dňa 12.6.2013 síce vyjadril vôľu domáhať sa úrokov z omeškania v inom rozsahu ako uvedenom
návrhom, avšak na výslovnú otázku súdu uviedol, že späťvzatie sa úrokov z omeškania netýka, teda
súd nemohol konania v časti úrokov z z omeškania na ohraničenú dobu splatných od 26.6.2011,
26.7.2011, 26.8.2011, 26.9.2011 a časti 47,64 eur od 26.10.2011 do 31.12.2012 zastaviť. Navrhovateľ,
naviac ak je zastúpený advokátom u ktorého je predpokladaná znalosť zákonov si musí uvedomiť, že
až žiada priznať niečo iné ako pôvodným návrhom, jedná sa o zmenu návrhu, ak žiada priznať nárok z
iného dôvodu, jedná sa o zmenu celého návrhu, ak žiada priznať to isté plnenie ale v nižšom alebo
vyššou rozsahu (a to aj pri príslušenstve), jedná sa o rozšírenie nárokov alebo čiastočné späťvaztie, na
ktoré musí procesne reagovať, t.j. uviesť v ktorom rozsahu nároky rozširuje alebo berie späť.
Navrhovateľ sa počas celého konania domáhal nárokov na zaplatenie preddavkov a to aj napriek tomu,
že sám predložil ročné zúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za roky 2011 a 2012.
Navrhovateľ si musí pri podaní návrhu uvedomiť čoho a z akého dôvodu sa domáha, nie len kopírovať
jednoduché účtovné zostavy o výkaze nedoplatkov. Aj keď navrhovateľ svoj návrh nemusí právne
kvalifikovať, resp. právna kvalifikácia nie je pre rozhodnutie súdu záväzná, súd je viazaný okrem
vyjadrenia sumy v petite aj skutkovým opisom nárokov, ktoré nárok kvalitatívne vymedzujú a definujú.
Súd na dôvažok považuje za dôležité uviesť, že navrhovateľ, hoci vykonáva správu bytového domu sa
nemôže úspešne domáhať ani nárokov zo zostatku na účte vlastníka domu (stav konta), pretože nárok
musí mať vždy odraz v hmotnom práve, teda záväzkových či iných nárokoch, pretože u správcu bytu sa
nejedná o nároky zo zmluvy o účte ale o správu bytového domu. Preto ak vznikajú vlastníkovi bytu
rôzne záväzky a pohľadávky zo zmluvy o správe (preplatky a nedoplatky z ročného či iného
vyúčtovania, sankcie, zmluvné pokuty ...), musí správca záväzky započítať voči pohľadávkam, inak sa
nároky nestretnú a vzájomne sa neovplyvňujú, teda bez ohľadu na „účtovanie zostatku účtu vlastníka
bytu - stav konta“ jednotlivé nároky nezanikajú. Správca spravuje bytový dom nie vedie účet!
Evidovaním dlhu na účte bez jeho reálnej špecifikácie sa obchádza aj ustanovenie § 566 ods. 2
Občianskeho zákonníka.
Napriek tomu, že navrhovateľ preukázal, že odporca bol povinný k úhrade nákladov spojených s
užívaním bytu za rok 2011 vo výške 510,- eur a tvrdil, že odporca v roku 2011 vykonal len dve platby
preddavkov v mesiacoch 1/ a 2/2011 po 57 eur, neuplatnil si nárok v mene ostatných vlastníkov bytov a
nebytových priestorov vo výške rozdielu, obdobne ako si neuplatnil nárok na úhradu nákladov
spojených s užívaním bytu za obdobie roku 2012 vo výške skutočných nákladov 474,17 eur, ale zotrval
na nároku na úhradu preddavkov.
Súd je viazaný návrhom (§ 153 ods. 2 O.s.p.). Súd je viazaný nie len výškou uplatneného nároku ale aj
skutkovým vymedzením návrhu. Podľa § 79 ods. 1 O.s.p. súčasťou návrhu musí byt aj pravdivé
opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z
neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha.
Základnou zásadou občianskeho procesu je rovnosť účastníkov konania a prejednacia zásada na
rozdiel od vyšetrovacej alebo inkvizičnej zásady. Súd v rámci zásady preto rozhoduje o uplatnenom
nároku nárok nevyhľadáva (mimo konaní podľa § 81 O.s.p., ktoré súd môže začať z úradnej
povinnosti). Každý nárok je definovaný nie len sumou ale aj dôvodom. Bez takéhoto vymedzenia
nároku by nemal odporca možnosť brániť právo, pretože by nevedel prečo a z akého dôvodu požaduje
navrhovateľ určitú sumu. Ak sa zmenia dôvody, znamená to aj zmenu návrhu bez toho, aby sa zmenila
uplatnená suma.
Vo vzťahu k nároku navrhovateľa na nárok z neuhradených preddavkov za rok 2011 a
2012 súd poukazuje na skutočnosť, že preddavky majú charakter zálohových platieb odmenu za
správu, odmenu domovníka a zástupca vlastníkov bytov, úhradu plnení dodávateľom energií pre
spoločné časti a zariadenia domu, odplata za ohrev vody a TÚV a ich účelom je vytvoriť fond na úhradu
plnení, prípadne udržanie chodu sezónnych služieb (dodávka kúrenia, ohrev) pomerným rozložením
plnení ako aj rentabilizovať ekonomiku chodu náročnosťou vyúčtovaní spotreby. Preto hoci je daná
povinnosť platiť preddavky na poskytované služby, výška nároku úhrady sa služby môže byť rozdielna
od výšky určených preddavkov, čoho výsledkom je aj navrhovateľom predložené vyúčtovanie.
Výrok rozsudku je záväzný, podľa § 159 ods. 2 O.s.p. pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním
rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého. Podľa § 163 ods. 1, 2 O.s.p. rozsudok
odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh
zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo
splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Rozsudky o výchove a
výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností,
alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. Iné rozsudky
nemožno zmeniť iba v konaní na základe riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov,
právoplatné rozsudky okrem dôvodov podľa § 163 O.s.p. zmeniť nemožno.
Preto súd v rámci zachovania záväznosti rozsudkov a právnej istoty nemôže vo výroku rozsudku
zaviazať odporcu na plnenie, ktoré je predbežné a môže sa uplynutím času meniť. Pri existencii
právoplatného rozhodnutia odsudzujúceho na plnenie sa nemožno spoliehať na vôľu jedného účastníka
či a ako vykoná vyúčtovanie, ak výsledok bude rozdielny od sumy uvedenej vo výroku súdu na úhradu
ktorej bol odporca zaviazaný. Zaviazaním odporcov na zaplatenie preddavkov by mohol vzniknúť stav,
že odporcovia by boli právoplatne zaviazaní na plnenie vyššie, ako by bol nárok zo skutočného
vyúčtovania, pričom rozhodnutie súdu by už pri vyúčtovaní nebolo možné zmeniť. Uvedená skutočnosť
vyplýva napokon aj zo samotných vyúčtovaní predložených navrhovateľom. Súd je preto názoru uložiť
vlastníkovi bytu súdnym rozhodnutím plniť preddavky ak ich dobrovoľne neplní je možné len prípadne
uložením povinnosti v predbežnom opatrení s tým, že v samotnom konaní sa bude domáhať
navrhovateľ zaplatenia nedoplatku. Charakter spoločenstva (zoskupenia, súboru) vlastníkov bytov ako
viacerých vlastníkov bytov v bytovom dome (aj vlastníkov nebytových priestorov), ktorí sú aj
podielovými spoluvlastníkmi spoločných častí a zariadení domu je podobný podielovému
spoluvlastnícku. Preto ak sa vyskytujú jedinci, ktorí preddavky neplatia a neprispievajú do spoločných
fondov, musia ostatní vlastníci znášať aj ich podiel pre zabezpečenie chodu a následne sa domáhať
vrátenia poskytnutého plnenia. Fond fondu prevádzky údržby a opráv vlastne tvorí súhrn prostriedkov
ktoré sú vytvárané na to, aby mohli byť z naakumulovaného objemu priebežne uhrádzané platby za
plnenia, odmeny a vytvárali sa prostriedky na obnovu. Súd uznáva, že čím je viac neplatičov tak o to je
ťažšie udržať možnosť zabezpečenia úhrad povinností voči dodávateľom energií, zabezpečiť opravy a
pod.. Vlastníci alebo spoločenstvo však pri omeškaní s úhradou preddavku sa môžu domáhať náhrady
škody vzniknutej nezaplatením preddavku, prípadne si môžu v zmluve o spoločenstve alebo o výkone
správy dohodnúť, že povinnosť platiť preddavky bude zabezpečená zmluvnou pokutou a pod.. Súd tu
analogicky poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu č.k. SR 4 Cdo 140/02 podľa ktorého nájomca
nie je v omeškaní s úhradou za plnenia spojené s užívaním bytu pred vykonaním vyúčtovania týchto
platieb; pred vyúčtovaním táto úhrada totiž nie je ešte splatná a prenajímateľovi nevzniká nárok na
poplatok z omeškania podľa § 697 Občianskeho zákonníka. Preto hoci je zákonom a aj v správe
dohodnutá povinnosť platiť preddavky a je aj určená ich splatnosť, nejedná sa o dlh vlastníka bytu,
preto že tento vznikne až po vyúčtovaní nárokov ale len o porušenie povinnosti, s porušením ktorej je
možné spájať napríklad vznik škody (nevyhnutnosť financovať dlh, ktorý mal byť hradený preddavkami
pôžičkou, úverom, poprípade škoda vzniknutím uplatnením sankcií zo strany dodávateľa tepla,
elektriny, vody a pod). Ani u dodávateľov energií nie je možné uplatniť napríklad sankcie spojené s
neuhradením preddavku, či už úrok z omeškania pre nezaplatenie preddavku, odpojenie od dodávky
energií a pod. (napr. nárok podľa § 32 ods. 1 písm. m/ zák. č. 442/2002 Z.z.), ale len v súvislosti s
omeškaním úhrady. Dlh, resp. záväzok predstavuje nárok na odplatu a zodpovedá poskytnutému
plneniu (napr. dodanie tovaru, dodanie energie, kúpna zmluva, zmluva o dielo a iné upravené zmluvy)
pri dohodnutej alebo určenej splatnosti, avšak samotný dlh nemôže vzniknúť len neposkytnutím
preddavku, pretože nie je ešte známa výška poskytnutého protiplnenia. Súd poukazuje aj na dikciu
ustanovenia § 8 ods. 2 písm. e/ zák. č. 182/1993 Z.z. podľa ktorého je správca povinný sledovať úhrady
za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky. Nedoplatok však môže vzniknúť až vyúčtovaním
nie neuhradením preddavku.
Pokiaľ však už uplynula lehota na vyúčtovanie preddavkov (podľa § 8a ods. 2 prvá veta zák. č.
182/1993 Z. z. správca je povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka), nárok na preddavok ako
taký zanikol, pretože sa navrhovateľ môže domáhať len nároku na úhradu vzniknutého nedoplatku. Aby
však súd v tomto prípade mohol priznať nároky vo výške nedoplatku (ktorý naviac vôbec navrhovateľ
pred súdom nevyčíslil a neuplatnil), musel by navrhovateľ zmeniť návrh, pretože návrhom sa domáha
úhrady preddavkov nie nedoplatku, pričom takýto návrh vykonal. Súd teda bol viazaný vymedzením
nároku nie je kvantitatívne (sumou toho čo žiada) ale aj kvalitatívne (prečo a z akého dôvodu nárok
žiada).
Súd preto nemal inú možnosť ako návrh na zaplatenie 612,51 eur zamietnuť.
Súd sa ďalej zaoberal vznikom povinnosti odporcu zaplatiť úroky z omeškania.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd zistil, že zmluvou o správe sa odporca zaviazal k úhrade preddavkov a omeškaním s úhradou
preddavku ako peňažného plnenia sa dostal do omeškania s peňažným plnením. Úroky z omeškania
predstavujú charakterom istý druh sankcie za omeškania a paušalizovanej náhrady škody. Vzhľadom
na jednotlivé omeškania odporcu s úhradou preddavkov od marca 2011 ako zmluvným peňažným
plnením, súd priznal navrhovateľovi ako správcovi, fakticky ostatným vlastníkom bytov a nebytových
priestorov v dome, sankciu úrokov z omeškania, avšak len do doby, kedy preddavky stratili charakter
zálohových platieb, t.j. do času, kedy podľa § 8a ods. 2 prvá veta zák. č. 182/1993 Z.z. je povinný
vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na
jednotlivé byty a nebytové priestory v dome, teda zúčtovať preddavky oproti vyúčtovaniam uhradených
nákladov, teda do 31. mája nasledujúceho roku. Súd preto zaviazal odporcu na úhradu úrokov z
omeškania vo výške podľa § 3 ods. 1 nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. od splatnosti preddavkov do
doby povinnosti ich zúčtovania, teda do 31. mája 2012 vo vzťahu k preddavkom splatným k 25. dňu
kalendárneho mesiaca v roku 2011 a do 31. mája 2013 vo vzťahu k preddavkom splatným k 25. dňu
kalendárneho mesiaca v roku 2012, pričom súd rozhodoval len vo vzťahu k jednotlivým žalobou
uplatneným nárokom. Súd preto nároky na priznaný rozsah zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., tak, že v prevažnej miere úspešnému
odporcovi právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože z obsahu spisu nezistil vznik trov konania
na jeho strane a odporca si takéto nároky neuplatnil.Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 25.9.2012 domáhal voči odporcovi zaplatenia 860,89 eur spolu s 9,25
% úrokom z omeškania ročne zo sumy 20,74 eur od 26.6.2011 do zaplatenia, 9,50 % úrokom z
omeškania ročne zo sumy 60,00 eur od 26.7.2011 do zaplatenia, 9,50 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy 60,00 eur od 26.8.2011 do zaplatenia, 9,50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 60,00 eur od
26.9.2011 do zaplatenia, 9,50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 60,00 eur od 26.10.2011 do
zaplatenia, 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 60,00 eur od 26.11.2011 do zaplatenia, 9 %
úrokom z omeškania ročne zo sumy 60,00 eur od 26.12.2011 do zaplatenia, 9 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 59,67 eur od 26.1.2012 do zaplatenia, 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 59,67
eur od 26.2.2012 do zaplatenia, 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 59,67 eur od 26.3.2012 do
zaplatenia, 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 59,67 eur od 26.4.2012 do zaplatenia, 9 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 59,67 eur od 26.5.2012 do zaplatenia, 9 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy 60,60 eur od 26.6.2012 do zaplatenia, 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 60,60 eur od
26.7.2012 do zaplatenia, 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 60,60 eur od 26.8.2012 do
zaplatenia a náhrady trov konania.
Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ na základe zmluvy o výkone správy č.
297/2796/H/2011 zo dňa 25.7.2011 podľa § 8 zák. č. 182/1993 Z.z. s vlastníkmi bytov na ul. Y. č. 6, 6,
8, XX, XX, XX, XX, XX, súp. č. XXXX v M., zabezpečuje ako správca prevádzku a údržbu domu v
ktorom sa nachádza byt odporcu. Odproca je vlastníkom bytu č. 11 na ul. Y. súp. č. XXXX, vchod XX v
M..
Aj napriek skutočnosti, že v zmysle čl. III. ods. 3.2. písm. f/ zmluvy bol odporca povinný
vždy do 25 dňa v mesiaci platiť preddavky, svoju povinnosť splnil len čiastočne a to úhradou za obdobie
január 2011 a február 2012 (na pojednávaní opravil úhradu ako za mesiac 02/2011) po 57 eur, ktoré
boli zaúčtované s preplatkom za ročné vyúčtovanie 2010 a 2011 na nedoplatky 2011 na mesiac január
2011 až máj 2011 a čiastočne 38,53 eur na mesiac jún 2011, pričom uviedol, že za mesiac jún 2011
eviduje nedoplatok 20,67 eur, za mesiace 07/2011 až 12/2011 mesačne po 60,- eur, 01/2012 až
05/2012 mesačne po 59,67 eur a jún 2012 až 08/2012 mesačne po 60,60 eur, spolu 860,89 eur.
Vzhľadom na omeškanie s úhradou peňažného dlhu požaduje aj úrok z omeškania od splatnosti
jednotlivých preddavkov.
Vo veci vydal súd dňa 19.10.2012 platobný rozkaz č. k. 17Ro 308/2012-38, ktorým v plnom rozsahu
vyhovel návrhu. Z dôvodu nedoručenia platobného rozkazu do vlastných rúk odporcu a nesplnenie
podmienok pre jeho vydanie podľa § 173 ods. 1 O.s.p. súd podľa ust. § 173 ods. 2 O.s.p. platobný
rozkaz zrušil.
Vo veci súd nariadil pojednávanie. Odporca sa na pojednávanie nedostavil, doručenie predvolania mal
doručené uložením zásielky v spise, preto súd vec prejednal v jeho neprítomnosti.
Navrhovateľ na pojednávaní vzal návrh v časti o zaplatenie istiny 248,38 eur bez vzťahu k úrokom z
omeškania späť, pričom súd konanie v tejto časti zastavil.
Uplatnený nárok kvalifikovala ako nárok o zaplatenie zostatku istiny a ktorým sa domáha úhrady
preddavkov od júna 2011 do augusta 2012, pretože odporca od februára 2011 neuhrádza žiadne
preddavky.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a to, zmluvou o výkone správy č.
297/2796/H/2011 z 25.7.2011, ktorou nadpolovičná väčšina vlastníkov bytov a nebytových priestorov
rozhodla o správe bytového domu navrhovateľa ako správcom.
Súd nezistil neplatnosť zmluvy o správe, pričom vychádzal zo záväzkového vzťahu s úpravou danou
zák. č. 182/1993 Z.z..
Súd zistil, že v čl. III. ods. 3.2. písm. f/ zmluvy bol vlastník bytu a nebytového priestoru v dome č.s.
XXXX. k.ú. M. povinný vždy do 25 dňa v mesiaci platiť preddavky a ostatné platby v lehote uvedenej v
zmluve ako aj odplatu podľa čl. IV. zmluvy s poukazom na čl. II. bod 3.1., písm. s/ a t/ zmluvy. Súd zistil,
že splatnosť preddavkov bola dohodnutá v čl. 4.2.3. zmluvy do 25-teho dňa príslušného mesiaca.
Súd z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 1.1.2011 do 31.12.2011 zistil, že
zálohy boli predpísané vo výške 715,62 eur, pričom skutočné náklady predstavovali 510,32 eur, s
uvedením stavu konta k 31.3.2012 pred vyúčtovaním vo výške mínus 765,05 eur. V súvislosti s
vyúčtovaním súd oboznámil a predpis výšky preddavkov, z ktorého zistil predpísanú výšku preddavkov
06/2011 až 12/2011 mesačne po 60,- eur, 01/2012 až 05/2012 mesačne po 59,67 eur a jún 2012 až
08/2012 mesačne po 60,60 eur.
Súd z prílohy k vyúčtovaniu za rok 2011 s podrobným vyúčtovaním meraní v bytovom dome a dome a
sumárnej analýzy platieb za obdobie od 1.9.2012 do 11.4.2013 zistil, že boli predpísané úhrady vo
výške 60,60 eur s narastajúcim zostatkom vo výške 1.285,09 eur k 31.3.2013.
Podľa vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu odporcu za rok 2012 boli správcom predpísané
zálohy vo výške 722,55 eur a skutočný náklad vo výške 474,14 eur, pričom nedoplatok po vyúčtovaní k
31.3.2013 predstavoval mínus 1.036,71 eur. Súd ďalej z sumárnej analýzy platieb od 1.5.2011 do
31.5.2013 zistil, že stav konta k 31.5.2013 po rozdiele mínus 248,38 eur predstavuje mínu 1.157,91 eur.
Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v
súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne
vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv
určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa
pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných
zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky
na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome
vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu, ak sa
dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome nedohodli
inak.
Podľa § 8a ods. 2 prvá veta zák. č. 182/1993 Z. z. správca je povinný najneskôr do 31. mája
nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti
za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných
častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so
správou domu. Zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv,
úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome.
Hoci navrhovateľ na pojednávaní predložil aj vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za
obdobie rokov 2011 a 2012, v tejto súvislosti nevykonal žiaden procesný úkon. Výslovne uviedol, že sa
domáha úhrady preddavkov po späťvzatí vo výške 612,51 eur bez bližšej špecifikácie. Podaním zo
dňa 12.6.2013 síce vyjadril vôľu domáhať sa úrokov z omeškania v inom rozsahu ako uvedenom
návrhom, avšak na výslovnú otázku súdu uviedol, že späťvzatie sa úrokov z omeškania netýka, teda
súd nemohol konania v časti úrokov z z omeškania na ohraničenú dobu splatných od 26.6.2011,
26.7.2011, 26.8.2011, 26.9.2011 a časti 47,64 eur od 26.10.2011 do 31.12.2012 zastaviť. Navrhovateľ,
naviac ak je zastúpený advokátom u ktorého je predpokladaná znalosť zákonov si musí uvedomiť, že
až žiada priznať niečo iné ako pôvodným návrhom, jedná sa o zmenu návrhu, ak žiada priznať nárok z
iného dôvodu, jedná sa o zmenu celého návrhu, ak žiada priznať to isté plnenie ale v nižšom alebo
vyššou rozsahu (a to aj pri príslušenstve), jedná sa o rozšírenie nárokov alebo čiastočné späťvaztie, na
ktoré musí procesne reagovať, t.j. uviesť v ktorom rozsahu nároky rozširuje alebo berie späť.
Navrhovateľ sa počas celého konania domáhal nárokov na zaplatenie preddavkov a to aj napriek tomu,
že sám predložil ročné zúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za roky 2011 a 2012.
Navrhovateľ si musí pri podaní návrhu uvedomiť čoho a z akého dôvodu sa domáha, nie len kopírovať
jednoduché účtovné zostavy o výkaze nedoplatkov. Aj keď navrhovateľ svoj návrh nemusí právne
kvalifikovať, resp. právna kvalifikácia nie je pre rozhodnutie súdu záväzná, súd je viazaný okrem
vyjadrenia sumy v petite aj skutkovým opisom nárokov, ktoré nárok kvalitatívne vymedzujú a definujú.
Súd na dôvažok považuje za dôležité uviesť, že navrhovateľ, hoci vykonáva správu bytového domu sa
nemôže úspešne domáhať ani nárokov zo zostatku na účte vlastníka domu (stav konta), pretože nárok
musí mať vždy odraz v hmotnom práve, teda záväzkových či iných nárokoch, pretože u správcu bytu sa
nejedná o nároky zo zmluvy o účte ale o správu bytového domu. Preto ak vznikajú vlastníkovi bytu
rôzne záväzky a pohľadávky zo zmluvy o správe (preplatky a nedoplatky z ročného či iného
vyúčtovania, sankcie, zmluvné pokuty ...), musí správca záväzky započítať voči pohľadávkam, inak sa
nároky nestretnú a vzájomne sa neovplyvňujú, teda bez ohľadu na „účtovanie zostatku účtu vlastníka
bytu - stav konta“ jednotlivé nároky nezanikajú. Správca spravuje bytový dom nie vedie účet!
Evidovaním dlhu na účte bez jeho reálnej špecifikácie sa obchádza aj ustanovenie § 566 ods. 2
Občianskeho zákonníka.
Napriek tomu, že navrhovateľ preukázal, že odporca bol povinný k úhrade nákladov spojených s
užívaním bytu za rok 2011 vo výške 510,- eur a tvrdil, že odporca v roku 2011 vykonal len dve platby
preddavkov v mesiacoch 1/ a 2/2011 po 57 eur, neuplatnil si nárok v mene ostatných vlastníkov bytov a
nebytových priestorov vo výške rozdielu, obdobne ako si neuplatnil nárok na úhradu nákladov
spojených s užívaním bytu za obdobie roku 2012 vo výške skutočných nákladov 474,17 eur, ale zotrval
na nároku na úhradu preddavkov.
Súd je viazaný návrhom (§ 153 ods. 2 O.s.p.). Súd je viazaný nie len výškou uplatneného nároku ale aj
skutkovým vymedzením návrhu. Podľa § 79 ods. 1 O.s.p. súčasťou návrhu musí byt aj pravdivé
opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z
neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha.
Základnou zásadou občianskeho procesu je rovnosť účastníkov konania a prejednacia zásada na
rozdiel od vyšetrovacej alebo inkvizičnej zásady. Súd v rámci zásady preto rozhoduje o uplatnenom
nároku nárok nevyhľadáva (mimo konaní podľa § 81 O.s.p., ktoré súd môže začať z úradnej
povinnosti). Každý nárok je definovaný nie len sumou ale aj dôvodom. Bez takéhoto vymedzenia
nároku by nemal odporca možnosť brániť právo, pretože by nevedel prečo a z akého dôvodu požaduje
navrhovateľ určitú sumu. Ak sa zmenia dôvody, znamená to aj zmenu návrhu bez toho, aby sa zmenila
uplatnená suma.
Vo vzťahu k nároku navrhovateľa na nárok z neuhradených preddavkov za rok 2011 a
2012 súd poukazuje na skutočnosť, že preddavky majú charakter zálohových platieb odmenu za
správu, odmenu domovníka a zástupca vlastníkov bytov, úhradu plnení dodávateľom energií pre
spoločné časti a zariadenia domu, odplata za ohrev vody a TÚV a ich účelom je vytvoriť fond na úhradu
plnení, prípadne udržanie chodu sezónnych služieb (dodávka kúrenia, ohrev) pomerným rozložením
plnení ako aj rentabilizovať ekonomiku chodu náročnosťou vyúčtovaní spotreby. Preto hoci je daná
povinnosť platiť preddavky na poskytované služby, výška nároku úhrady sa služby môže byť rozdielna
od výšky určených preddavkov, čoho výsledkom je aj navrhovateľom predložené vyúčtovanie.
Výrok rozsudku je záväzný, podľa § 159 ods. 2 O.s.p. pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním
rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého. Podľa § 163 ods. 1, 2 O.s.p. rozsudok
odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh
zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo
splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Rozsudky o výchove a
výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností,
alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. Iné rozsudky
nemožno zmeniť iba v konaní na základe riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov,
právoplatné rozsudky okrem dôvodov podľa § 163 O.s.p. zmeniť nemožno.
Preto súd v rámci zachovania záväznosti rozsudkov a právnej istoty nemôže vo výroku rozsudku
zaviazať odporcu na plnenie, ktoré je predbežné a môže sa uplynutím času meniť. Pri existencii
právoplatného rozhodnutia odsudzujúceho na plnenie sa nemožno spoliehať na vôľu jedného účastníka
či a ako vykoná vyúčtovanie, ak výsledok bude rozdielny od sumy uvedenej vo výroku súdu na úhradu
ktorej bol odporca zaviazaný. Zaviazaním odporcov na zaplatenie preddavkov by mohol vzniknúť stav,
že odporcovia by boli právoplatne zaviazaní na plnenie vyššie, ako by bol nárok zo skutočného
vyúčtovania, pričom rozhodnutie súdu by už pri vyúčtovaní nebolo možné zmeniť. Uvedená skutočnosť
vyplýva napokon aj zo samotných vyúčtovaní predložených navrhovateľom. Súd je preto názoru uložiť
vlastníkovi bytu súdnym rozhodnutím plniť preddavky ak ich dobrovoľne neplní je možné len prípadne
uložením povinnosti v predbežnom opatrení s tým, že v samotnom konaní sa bude domáhať
navrhovateľ zaplatenia nedoplatku. Charakter spoločenstva (zoskupenia, súboru) vlastníkov bytov ako
viacerých vlastníkov bytov v bytovom dome (aj vlastníkov nebytových priestorov), ktorí sú aj
podielovými spoluvlastníkmi spoločných častí a zariadení domu je podobný podielovému
spoluvlastnícku. Preto ak sa vyskytujú jedinci, ktorí preddavky neplatia a neprispievajú do spoločných
fondov, musia ostatní vlastníci znášať aj ich podiel pre zabezpečenie chodu a následne sa domáhať
vrátenia poskytnutého plnenia. Fond fondu prevádzky údržby a opráv vlastne tvorí súhrn prostriedkov
ktoré sú vytvárané na to, aby mohli byť z naakumulovaného objemu priebežne uhrádzané platby za
plnenia, odmeny a vytvárali sa prostriedky na obnovu. Súd uznáva, že čím je viac neplatičov tak o to je
ťažšie udržať možnosť zabezpečenia úhrad povinností voči dodávateľom energií, zabezpečiť opravy a
pod.. Vlastníci alebo spoločenstvo však pri omeškaní s úhradou preddavku sa môžu domáhať náhrady
škody vzniknutej nezaplatením preddavku, prípadne si môžu v zmluve o spoločenstve alebo o výkone
správy dohodnúť, že povinnosť platiť preddavky bude zabezpečená zmluvnou pokutou a pod.. Súd tu
analogicky poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu č.k. SR 4 Cdo 140/02 podľa ktorého nájomca
nie je v omeškaní s úhradou za plnenia spojené s užívaním bytu pred vykonaním vyúčtovania týchto
platieb; pred vyúčtovaním táto úhrada totiž nie je ešte splatná a prenajímateľovi nevzniká nárok na
poplatok z omeškania podľa § 697 Občianskeho zákonníka. Preto hoci je zákonom a aj v správe
dohodnutá povinnosť platiť preddavky a je aj určená ich splatnosť, nejedná sa o dlh vlastníka bytu,
preto že tento vznikne až po vyúčtovaní nárokov ale len o porušenie povinnosti, s porušením ktorej je
možné spájať napríklad vznik škody (nevyhnutnosť financovať dlh, ktorý mal byť hradený preddavkami
pôžičkou, úverom, poprípade škoda vzniknutím uplatnením sankcií zo strany dodávateľa tepla,
elektriny, vody a pod). Ani u dodávateľov energií nie je možné uplatniť napríklad sankcie spojené s
neuhradením preddavku, či už úrok z omeškania pre nezaplatenie preddavku, odpojenie od dodávky
energií a pod. (napr. nárok podľa § 32 ods. 1 písm. m/ zák. č. 442/2002 Z.z.), ale len v súvislosti s
omeškaním úhrady. Dlh, resp. záväzok predstavuje nárok na odplatu a zodpovedá poskytnutému
plneniu (napr. dodanie tovaru, dodanie energie, kúpna zmluva, zmluva o dielo a iné upravené zmluvy)
pri dohodnutej alebo určenej splatnosti, avšak samotný dlh nemôže vzniknúť len neposkytnutím
preddavku, pretože nie je ešte známa výška poskytnutého protiplnenia. Súd poukazuje aj na dikciu
ustanovenia § 8 ods. 2 písm. e/ zák. č. 182/1993 Z.z. podľa ktorého je správca povinný sledovať úhrady
za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky. Nedoplatok však môže vzniknúť až vyúčtovaním
nie neuhradením preddavku.
Pokiaľ však už uplynula lehota na vyúčtovanie preddavkov (podľa § 8a ods. 2 prvá veta zák. č.
182/1993 Z. z. správca je povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka), nárok na preddavok ako
taký zanikol, pretože sa navrhovateľ môže domáhať len nároku na úhradu vzniknutého nedoplatku. Aby
však súd v tomto prípade mohol priznať nároky vo výške nedoplatku (ktorý naviac vôbec navrhovateľ
pred súdom nevyčíslil a neuplatnil), musel by navrhovateľ zmeniť návrh, pretože návrhom sa domáha
úhrady preddavkov nie nedoplatku, pričom takýto návrh vykonal. Súd teda bol viazaný vymedzením
nároku nie je kvantitatívne (sumou toho čo žiada) ale aj kvalitatívne (prečo a z akého dôvodu nárok
žiada).
Súd preto nemal inú možnosť ako návrh na zaplatenie 612,51 eur zamietnuť.
Súd sa ďalej zaoberal vznikom povinnosti odporcu zaplatiť úroky z omeškania.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd zistil, že zmluvou o správe sa odporca zaviazal k úhrade preddavkov a omeškaním s úhradou
preddavku ako peňažného plnenia sa dostal do omeškania s peňažným plnením. Úroky z omeškania
predstavujú charakterom istý druh sankcie za omeškania a paušalizovanej náhrady škody. Vzhľadom
na jednotlivé omeškania odporcu s úhradou preddavkov od marca 2011 ako zmluvným peňažným
plnením, súd priznal navrhovateľovi ako správcovi, fakticky ostatným vlastníkom bytov a nebytových
priestorov v dome, sankciu úrokov z omeškania, avšak len do doby, kedy preddavky stratili charakter
zálohových platieb, t.j. do času, kedy podľa § 8a ods. 2 prvá veta zák. č. 182/1993 Z.z. je povinný
vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na
jednotlivé byty a nebytové priestory v dome, teda zúčtovať preddavky oproti vyúčtovaniam uhradených
nákladov, teda do 31. mája nasledujúceho roku. Súd preto zaviazal odporcu na úhradu úrokov z
omeškania vo výške podľa § 3 ods. 1 nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. od splatnosti preddavkov do
doby povinnosti ich zúčtovania, teda do 31. mája 2012 vo vzťahu k preddavkom splatným k 25. dňu
kalendárneho mesiaca v roku 2011 a do 31. mája 2013 vo vzťahu k preddavkom splatným k 25. dňu
kalendárneho mesiaca v roku 2012, pričom súd rozhodoval len vo vzťahu k jednotlivým žalobou
uplatneným nárokom. Súd preto nároky na priznaný rozsah zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., tak, že v prevažnej miere úspešnému
odporcovi právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože z obsahu spisu nezistil vznik trov konania
na jeho strane a odporca si takéto nároky neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred
súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím
dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu
(prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia
súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach
podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred
súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím
dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu
(prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia
súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach
podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).

http://otvorenesudy.sk/decrees/644272/document

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky


IV. ÚS 194/2012-17


Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. apríla 2012 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. P. D., T. D. a I. R., všetci bytom B., zastúpených Advokátskou kanceláriou D.., s. r. o., B., konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. P. D., ktorou namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 11 ods. 1 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3 Co 472/2011 z 1. decembra 2011, a takto


rozhodol:


Sťažnosť JUDr. P. D., T. D. a I. R. odmieta ako zjavne neopodstatnenú.


Odôvodnenie:

I.


Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. marca 2012 doručená sťažnosť JUDr. P. D., T. D. a I. R., všetci bytom B. (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených Advokátskou kanceláriou D., s. r. o., B., konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. P. D., ktorou namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 11 ods. 1 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 Co 472/2011 z 1. decembra 2011 (ďalej aj „namietaný rozsudok“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia sú vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na... ulici... v B. Žalobou podanou Okresnému súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) sa sťažovatelia domáhali určenia neplatnosti hlasovania o zvýšení príspevku do fondu opráv a o výmene rozvodov teplej úžitkovej vody a studenej vody v označenom bytovom dome, pričom za žalovanú označili obchodnú spoločnosť N., s. r. o. (ďalej len „žalovaná“), ktorá vykonáva správu bytového domu na... ulici... v B. Konanie bolo okresným súdom vedené pod sp. zn. 17 C 82/2010.

Sťažovatelia žalobu podali z dôvodu, že „a) hlasovacie lístky neboli vyhotovené v zákonom predpísanej forme, b) nie je možné zistiť, či boli doručené všetkým vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome, c) ako platné boli vyhodnotené lístky, ktoré nespĺňali predpísaný spôsob vyznačenia odpovede, d) ako platné boli vyhodnotené hlasovacie lístky, ktoré vyplnil len jeden zo spoluvlastníkov, e) ako platné boli vyhodnotené e – mailové správy bez elektronického podpisu, pričom takýto spôsob hlasovania zákon nepozná“. Sťažovatelia taktiež namietali, že v bytovom dome je v skutočnosti 61 priestorov, a nie 58 priestorov.

Rozsudkom okresného súdu sp. zn. 17 C 82/2010 zo 14. júna 2011 bola žaloba sťažovateľov zamietnutá a sťažovatelia boli zaviazaní nahradiť žalovanej trovy konania. Proti označenému rozsudku okresného súdu podali sťažovatelia odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd rozsudkom sp. zn. 3 Co 472/2011 z 1. decembra 2011 tak, že odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil.

Sťažovatelia nesúhlasia s názorom všeobecných súdov, že žalovaná nebola v predmetnom konaní pasívne legitimovaná. Podľa ich názoru „Vlastníci bytov a nebytových priestorov nemohli byť žalovanými subjektami, nakoľko títo okrem vyplnenia nesprávne vyhotovených hlasovacích lístkov do konania žalovaného správcu nezasahovali.
Všetky právne úkony, ktoré boli vykonané v súvislosti so zabezpečením hlasovania vykonal sám žalovaný správca.
Samotná žaloba sťažovateľov nebola svojim obsahom žalobou prehlasovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov proti vlastníkom bytov a nebytových priestorov, ktorí hlasovali za predložené otázky, ale bola žalobou vlastníkov bytov a nebytových priestorov proti subjektu ktorý v rozpore so zákonom predpísaným postupom a v rozpore s elementárnymi matematickými zásadami vyhotovil hlasovacie lístky, distribuoval ich, spočítal ich a konal podľa nich!!!“

Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd o sťažnosti po jej prijatí na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných hodnôt, základné právo vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR a podľa čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a právo na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3 Co/472/2011 z 1. decembra 2011 porušené bolo.
2. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3 Co/472/2011 z 1. decembra 2011 sa zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
3. Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť sťažovateľom trovy konania na účet Advokátskej kancelárie D., s. r. o. do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“


II.


Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98 tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).

Kľúčová námietka sťažovateľov spočíva v tom, že všeobecné súdy dospeli k nesprávnemu záveru o nedostatku pasívnej legitimácie žalovanej. Podľa tvrdenia sťažovateľov práve žalovaná zapríčinila neplatnosť hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na... ulici... o zvýšení príspevku do fondu opráv a o výmene rozvodov teplej úžitkovej vody a studenej úžitkovej vody. Sťažovatelia argumentujú, že žalovaná vyhotovila hlasovacie lístky, distribuovala ich, nesprávne ich spočítala a konala podľa záverov plynúcich z týchto hlasovacích lístkov, a preto je pasívne legitimovaným subjektom v spore o určenie neplatnosti hlasovania.

V namietanom rozsudku krajského súdu sa okrem iného uvádza:
„Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa odvolací súd potvrdil, pretože je vecne správny a nakoľko sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku vo vzťahu k nedostatku pasívnej legitimácie odporcu, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 1, 2 O. s. p.).
Odvolací súd k veci udáva, že predmetom konania vo veci samej je určenie neplatnosti hlasovania. Uvedené vyplýva z návrhu na začatie konania, označeného ako návrh na určenie neplatnosti hlasovania, z ktorého je dostatočne zrejmé, že navrhovatelia sa domáhajú určenia neplatnosti hlasovania hlasovacími lístkami o zvýšení príspevku do fondu opráv a o výmene rozvodov TUV a SV v obytnom dome na... ulici..., vykonaného odporcom, ktoré bolo vyhodnotené zápisnicou zo dňa 15. 6. 2010. Rovnako predniesol návrh na pojednávaní dňa 14. 6. 2011 navrhovateľ v 1. rade (zároveň právny zástupca navrhovateliek v 2. a 3. rade).
Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu, spoločných nebytových priestoroch, príslušenstve a pozemku na schôdzi vlastníkov (§ 14 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z.). Ak nejde o rozhodovanie o zmluve o spoločenstve alebo o zmluve o výkone správy môže správca, zástupca vlastníkov alebo predseda vyhlásiť písomné hlasovanie (§ 14 ods. 6 veta prvá zák. č. 182/1993 Z. z.). Na uvedených hlasovaniach, teda aj na písomnom hlasovaní, rozhodujú hlasovaním vlastníci bytov a nebytových priestorov a predmetné rozhodnutie je rozhodnutím vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Odporca je právnickou osobou, s ktorou vlastníci bytov a nebytových priestorov uzavreli zmluvu o výkone správy (§ 6 ods. 1, § 8 a nasl. zák. č. 182/1993 Z. z.) a ktorý na uvedenom základe vykonáva správu domu. Nerozhoduje však písomným hlasovaním v zmysle § 14 ods. 6 zák. č. 182/1993 Z. z.
Ak má byť určená neplatnosť hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov, musia sa konania zúčastniť všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov (obdobne pri určení neplatnosti zmluvy sa musia konania zúčastniť všetci účastníci zmluvy, resp. ich právni nástupcovia). V prípade, že účastníkmi konania na základe predmetného určujúceho návrhu nie sú všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov, rozhodnutie, ktoré by malo byť v konaní vydané by nemohlo byť záväzné aj pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorí neboli účastníkmi konania (§ 159 ods. 2 O. s. p.). Na uvedenom základe je poukaz navrhovateľov na čl. 5 zmluvy o výkone správy, na oprávnenie správcu domu vyhlásiť písomné hlasovanie v zmysle § 14 ods. 6 zák. č. 182/1993 Z. z. a na vadu vyhodnotenia zápisnice vzhľadom k predmetu konania vo veci samej irelevantný.“

V súvislosti s posudzovaním námietky sťažovateľov ústavný súd považoval za potrebné poukázať na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96). Preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, resp. či v konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.). O svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom možno uvažovať vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (napr. I. ÚS 115/02, I. ÚS 176/03).

Vychádzajúc z uvedeného bolo úlohou ústavného súdu posúdiť, či krajský súd ako odvolací súd svoj rozsudok sp. zn. 3 Co 472/2011 z 1. decembra 2011 primeraným spôsobom odôvodnil a či ho nemožno považovať za arbitrárny, a teda z ústavného hľadiska za neakceptovateľný a neudržateľný.

Poukazujúc najmä na citovanú časť odôvodnenia namietaného rozsudku krajského súdu ústavný súd zastáva názor, že namietaným rozsudkom krajského súdu nemohlo dôjsť k porušeniu sťažovateľmi označených základných práv podľa ústavy a listiny ani práv podľa dohovoru a dodatkového protokolu. Namietaný rozsudok je primeraným spôsobom odôvodnený a nemožno ho považovať ani za arbitrárny. Krajský súd jasne a zrozumiteľne vysvetlil, prečo v danom prípade žalovaná nie je pasívne legitimovanou v konaní o určenie neplatnosti hlasovania hlasovacími lístkami. Ústavný súd sa s odôvodnením krajského súdu o nedostatku pasívnej legitimácie žalovanej v celom rozsahu stotožňuje. Je nepochybné, že sú to iba a len vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, ktorí realizujú svoje vlastnícke práva práve hlasovaním, a závery v hlasovaní prijaté sú rozhodnutím vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Rozhodnutie prijaté príslušnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov je prejavom ich väčšinovej vôle. Následne je toto ich rozhodnutie realizované (v danom prípade správcom – žalovanou).

V prípade rozhodnutia súdu o neplatnosti hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov by došlo k anulovaniu rozhodnutia prijatého príslušnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov v rámci tohto hlasovania a vo svojej podstate k zmene rozhodnutia príslušnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Je preto samozrejmé, že účastníkmi konania o určenie neplatnosti hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov musia byť všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome.

Skutočnosť, že sťažovatelia sa s právnymi názormi krajského súdu nestotožňujú, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti týchto názorov a nezakladá ani právomoc ústavného súdu nahradiť právne názory krajského súdu svojimi vlastnými.

Odôvodnenie namietaného rozsudku krajského súdu nevykazuje nedostatky; je jasné, zrozumiteľné. Aj preto ústavný súd argumentáciu krajského súdu obsiahnutú v odôvodnení jeho rozhodnutia považuje z ústavného hľadiska za akceptovateľnú a udržateľnú.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že medzi namietaným rozsudkom krajského súdu a sťažovateľmi označenými základnými právami podľa ústavy a listiny a právami podľa dohovoru a dodatkového protokolu neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by naznačovala reálnu možnosť vysloviť ich porušenie po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie. Krajský súd rozhodol vo veci sťažovateľov spôsobom, s ktorým sťažovatelia síce nesúhlasia, ale rozhodnutie bolo náležite odôvodnené na základe jeho vlastných myšlienkových postupov a hodnotení, ktoré ústavný súd v danom prípade nie je oprávnený ani povinný nahrádzať.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateľov podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

Keďže ústavný súd odmietol sťažnosť, neprichádzalo už do úvahy rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľov uplatnených v petite ich sťažnosti.

Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. apríla 2012
http://portal.concourt.sk/SearchRozh...d_spisu=439071

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky



IV. ÚS 230/2012-6


Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. mája 2012 predbežne prerokoval sťažnosť R. B. a Š. B., T., ktorou namietajú porušenie práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C/63/2010 a jeho rozsudkom z 28. februára 2011 a postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Co/172/2011 a jeho rozsudkom z 23. novembra 2011 a takto


rozhodol:


Sťažnosť R. B. a Š. B. odmieta.


Odôvodnenie:

I.


Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. apríla 2012 doručená sťažnosť R. B. a Š. B., T. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Námestovo (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C/63/2010 a jeho rozsudkom z 28. februára 2011 a postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Co/172/2011 a jeho rozsudkom z 23. novembra 2011.

Zo sťažnosti sťažovateľov a z jej príloh vyplýva, že predmetom konania vedeného okresným súdom bolo rozhodovanie o žalobe sťažovateľov o neplatnosti zápisnice zo schôdze vlastníkov bytov z 29. júna 2009.

Sťažovatelia v sťažnosti namietajú okrem iného skutočnosť, že správca domu nezvoláva schôdze v lehotách ustanovených zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vlastníctve bytov“) a že oznámenie o schôdzi vlastníkov bytov, ktorá sa konala 29. júna 2009, nebolo vlastníkom doručené v súlade s § 14 zákona o vlastníctve bytov a na prezenčnej listine z predmetnej schôdze sú vo viacerých prípadoch nesplnomocnení zástupcovia vlastníkov bytov (napr. deti, prípadne rodičia).

V sťažnosti uvádzajú: „Pre uvedené nedodržanie zákonných ustanovení sme podali Okresnému súdu v Námestove žalobný návrh, ktorému súdom je pridelené č. k. 8 C 63/2010. Nepodali sme žalobný návrh preto, že sme sa o výsledku hlasovania nemohli dozvedieť ako to znie v § 14 odsek 4 zákona. Žalobný návrh sme podali, pretože správca dňa 29. 6. 2009 zvolal schôdzu vlastníkov uvedeným svojím spôsobom a nesplnil povinnosť vlastníkom bytov poslať písomné oznámenie o čase konania schôdze, o akom predmete - veci sa na schôdzi vlastníkov bude jednať ako ukladá zákon. Takéto písomné oznámenie nedal nám a ani žiadnemu vlastníkovi bytu v dome 123/10 .
Uvedené súdy a to Okresný súd v Námestove a Krajský súd v Žiline uvedenú žalobu posúdili a rozhodli, ako neskoro podaný žalobný návrh uvedené v rozsudkoch a na tomto základe žalobu zamietli. My sťažovatelia dokazujeme, že žalobný návrh podľa zákona o vlastníctve bytov bol podaný načas a uvedené súdy rozhodli nespravodlivo.
Tak isto nespravodlivé súdne konanie dokazuje aj Centrum právnej pomoci v T. v jeho odvolaní zo dňa 4. 4. 2011, ktorého kópiu prikladáme v prílohe.“

Na základe týchto skutočností sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„Ľudské právo sťažovateľov podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolu č.11 článok 6 právo na spravodlivé súdne konanie porušené bolo a rozsudok Okresného súdu v Námestove a Krajského súdu v Žiline sa zamieta. Okresnému súdu v Námestove sa ukladá bezodkladne vo veci znova konať.“

Sťažovatelia požiadali tiež o ustanovenie právneho zástupcu na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.


II.


Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

1. K namietanému porušeniu práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C/63/2010 a jeho rozsudkom z 28. februára 2011

Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy spočíva okrem iného aj v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v danom prípade predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

K namietanému porušeniu práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C/63/2010 a jeho rozsudkom z 28. februára 2011 ústavný súd poukazuje na princíp subsidiarity ustanovený v čl. 127 ods. 1 ústavy (premietnutý aj do § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde), z ktorého vyplýva, že právomoc ústavného súdu je daná iba vtedy, ak o ochrane základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd preto konštatuje, že nemá právomoc preskúmať napadnutý postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C/63/2010 a jeho rozsudkom z 28. februára 2011, pretože ich preskúmal na základe odvolania sťažovateľov podľa § 201 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku krajský súd.

V súvislosti s namietaným porušením práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je preto z ústavného hľadiska pre ústavný súd podstatné a určujúce len preskúmanie postupu krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Co/172/2011 a jeho rozsudku z 23. novembra 2011 (obdobne napr. m. m. III. ÚS 135/04, IV. ÚS 405/04, III. ÚS 133/05). Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

2. K namietanému porušeniu práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Co/172/2011 a jeho rozsudkom z 23. novembra 2011

Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu za zjavne neopodstatnenú možno považovať sťažnosť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98 tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03).

Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Z tohto ústavného postavenia vyplýva, že úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05).

Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o namietaných porušeniach ústavou alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou garantovaných práv a slobôd je založená na princípe subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný súd o namietaných zásahoch do týchto práv alebo slobôd rozhoduje len v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade, ak by účinky výkonu tejto právomoci všeobecným súdom neboli zlučiteľné s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou. V nadväznosti na to nie je ústavný súd zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02).

V sťažnosti sťažovatelia namietali porušenie práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Co/172/2011 a jeho rozsudkom z 23. novembra 2011.

Krajský súd v odôvodnení namietaného rozsudku z 23. novembra 2011, ktorým rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny, uviedol:
«Preskúmaním spisu odvolací súd zistil, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav dostatočne, vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, dôkazy hodnotil v súlade s ustanovením § 132 i nasl. ustanovení O. s. p. a z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil i s písomným odôvodnením napadnutého rozsudku a len na zvýraznenie správností jeho záverov poukazuje na súvisiace okolnosti, vzhľadom na vznesené odvolacie argumentácie odvolateľmi v odvolaní.
Preskúmaním spisu odvolací súd zistil, že navrhovatelia 1/, 2/ návrhom zo dňa 28. 9. 2009, doručený súdu 30. 9. 2009... sa domáhali vyhlásiť zápisnicu zo schôdze vlastníkov bytov, konanej dňa 29. 6. 2009 za neplatnú pre nedodržanie ustanovenia § 14 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. Tvrdili, že od ostatných spoluvlastníkov zistili, že schôdza sa konala 29. 6. 2009, bola na nej schválená žiadosť o úver vo výške 262.087 eur a zvýšený príspevok do fondu opráv na 0,498 eur za 1 m2 bytu. Odporca uskutočnil schôdzu vlastníkov, neoznámil im žiadnym spôsobom konanie schôdze (i keď túto povinnosť mal písomne), preto sa schôdze nemohli zúčastniť. Odporcu i osobne 24. 7. 2009 požiadali o vyhotovenie kópie zápisu zo schôdze vlastníkov, alebo písomného hlasovania, tieto doklady im navrhovateľ odmietol vydať.
Ako vyplýva zo skutkového vymedzenia návrhu na začatie konania, navrhovatelia sa domáhajú ochrany práva ako vlastníci bytu a nebytového priestoru na tom základe, že nemohli realizovať svoje právo garantované v ustanovení § 14 ods. 1 zákona. Bolo nespornou skutočnosťou, že 29. 6. 2009 sa konala schôdza vlastníkov bytov v bytovom dome a uvedenej schôdze sa navrhovatelia 1 /, 2/ nezúčastnili. Odporca v konaní nepreukázal, žeby navrhovateľom 1/, 2/ písomne doručil ako vlastníkom bytu oznámenie o schôdzi minimálne 5 dní pred dňom konania schôdze.
Vlastník bytu podľa § 14 ods. 1 „Zákona“ má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu, spoločných nebytových priestoroch, príslušenstve a pozemku na schôdzi vlastníkov. V rámci označeného ustanovenia vlastník bytu a nebytového priestoru sa podieľa na rozhodovaní o podstatných otázkach, čím vykonáva i oprávnenia plynúce z vlastníctva, napr. oprávnenie rozhodovať aj o úvere a o zabezpečení úveru (viď § 14 ods. 3 zákona). Za stavu, že vlastník svoje vlastnícke oprávnenie nemôže realizovať z dôvodov napr. uvedených v § 14 ods. 1 označeného zákona, môže sa ochrany svojho práva dovolať postupom podľa § 14 ods. 4 zákona, teda v prípade, že sa nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do 3 mesiacov od hlasovania, inak jeho právo zaniká. Zákon č. 182/1993 Z. z., podľa názoru odvolacieho súdu, vo vzťahu k Občianskemu zákonníku je špeciálnym právnym predpisom, pretože vo svojom ustanovení (§ 14 ods. 1 a 4) tento špeciálny predpis výslovne zakotvuje, akým postupom a v akej lehote sa môže dotknutý vlastník dovolať ochrany svojho práva na súde.
Je plne opodstatnený záver okresného súdu o tom, že lehota, v ktorej sa mohli navrhovatelia obrátiť na súd ochrany svojho práva (konkrétne z dôvodu nedodržania postupu zo strany odporcu v zmysle § 14 ods. 1), je lehotou hmotnoprávnou.
Bezpochyby schôdza vlastníkov bytu sa konala 29. 6. 2009, preto návrh na začatie konania navrhovatelia museli podať posledný deň 3-mesačnej lehoty, ktorý pripadol na 29. 9. 2009. Uvedený deň nepripadol ani na sobotu, ani na nedeľu, ani na sviatok. Na zachovanie hmotnoprávnej lehoty zákon vyžaduje, aby právo bolo uplatnené na súde najneskôr posledný deň lehoty, nestačí pre zachovanie lehoty, ak posledný deň lehoty sa podanie odovzdá na pošte.
Iba za tej situácie by bolo možné zaoberať sa s namietanými hmotnoprávnymi otázkami napr. či boli pri hlasovaní o úvere, prípadne zabezpečení úveru dodržané podmienky hlasovania tak, ako to je zakotvené v § 14 ods. 2, 3 Z. č. 182/1993 Z. z.,- ak by navrhovatelia podali predmetný návrh v zákonnej lehote.»

Pri preskúmavaní namietaného rozsudku krajského súdu ústavný súd vychádzal zo svojho ustáleného právneho názoru, podľa ktorého odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok. Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového, ako aj odvolacieho), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania (IV. ÚS 350/09).

Ústavný súd preto preskúmal aj rozsudok okresného súdu č. k. 8 C/63/2010-58 z 28. februára 2011, ktorým návrh sťažovateľov zamietol. Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol:
„V súdenej veci predložená zápisnica zo schôdze vlastníkov bytov bytového domu súp. č. 123/10 v T. na M. preukazuje (a ani navrhovatelia netvrdili niečo iné), že schôdza vlastníkov, ktorú navrhovatelia napádali a na ktorej sa hlasovalo o jednotlivých otázkach, ktoré boli jej predmetom, sa konala dňa 29. 06. 2009. Odhliadnuc od skutočnosti, či sa navrhovatelia z ospravedlniteľného dôvodu nemohli o konaní schôdze dozvedieť, je nesporné, že uvedeným dňom hlasovania 29. 06. 2009 začala plynúť trojmesačná prekluzívna lehota, počas ktorej sa mohol obrátiť na súd ktorýkoľvek z vlastníkov, ktorý sa nemohol dozvedieť o výsledku hlasovania. Posledným dňom lehoty určenej podľa mesiacov podľa, pravidiel počítania hmotnoprávnych lehôt určených v § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka bol deň 29. 09. 2009 ako deň, na ktorý pripadá deň číslom sa zhodujúci s dňom na ktorý pripadá udalosť určujúca začiatok lehoty, t. j. deň 29. 06. 2009 kedy sa konalo hlasovanie vlastníkov na schôdzi bytového domu.
Uvedené znamená, že najneskôr dňa 29. 09. 2009 museli navrhovatelia 1/ a 2/ na tunajšom súde podať návrh na určenie neplatnosti zápisnice zo schôdze vlastníkov bytov, pričom ako je z návrhu zrejmé, na súde bol návrh na začatie tohto konania podaný deň po uplynutí uvedenej lehoty, t. j. dňa 30. 09. 2009, kedy už však ich právo domáhať sa súdneho rozhodnutia vo veci zaniklo.
Aj keď teda bolo v konaní preukázané, že navrhovatelia 1/ a 2/ podali návrh na začatie konania na poštovú prepravu dňa 28. 09. 2009, o čom svedčí poštový podací lístok, z vyššie uvedených dôvodov nemožno použiť vzhľadom na hmotnoprávny charakter lehoty stanovenej v § 14 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov ustanovenie § 57 ods. 3 O. s. p. a mať tak za to, že návrh bol podaný v stanovenej lehote.
Súd preto z dôvodu zániku práva návrh zamietol. Súd nevykonal ďalšie navrhovateľmi navrhované dôkazy, pretože ani tieto by neboli spôsobilé vyvrátiť nepochybnú skutočnosť, že schôdza vlastníkov sa konala dňa 29. 06. 2009 a návrh na začatie tohto konania bol na tunajšom súde podaný dňa 30. 09. 2009.“

Základom argumentácie sťažovateľov je ich nesúhlas s právnym názorom krajského súdu ako odvolacieho súdu, ktorý potvrdil rozsudok okresného súdu a stotožnil sa s jeho právnym názorom o tom, že sťažovatelia podali návrh na súd po uplynutí trojmesačnej lehoty podľa § 14 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov.

Podľa § 14 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu, spoločných nebytových priestoroch, príslušenstve a pozemku na schôdzi vlastníkov. Oznámenie o schôdzi vlastníkov musí byť v písomnej forme doručené každému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome minimálne päť dní pred dňom konania schôdze. Výsledok hlasovania oznamuje ten, kto schôdzu vlastníkov alebo zhromaždenie zvolal, a to do piatich pracovných dní od konania schôdze vlastníkov alebo zhromaždenia spôsobom v dome obvyklým.

Podľa § 14 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od hlasovania, inak jeho právo zaniká. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina hlasov pri hlasovaní podľa odsekov 2 a 3 nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome súd.

Krajský súd v namietanom rozsudku dospel k záveru, že návrh sťažovateľov je potrebné právne posúdiť podľa § 14 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov z dôvodu, že tento zákon je lex specialis k Občianskemu zákonníku, preto v predmetnej veci v zásade nemožno aplikovať všeobecné ustanovenia o neplatnosti právnych úkonov. Krajský súd sa tiež stotožnil s právnym názorom okresného súdu o hmotnoprávnej povahe 3-mesačnej lehoty ustanovenej v § 14 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov. Pri hodnotení toho, či sťažovatelia uplatnili svoje právo na vyhlásenie zápisnice zo schôdze konanej 29. júna 2009 za neplatnú, vychádzal zo zistenia, že návrh podali sťažovatelia na poštovú prepravu 28. septembra 2009, a tiež zo zistenia, že návrh došiel na okresný súd 30. septembra 2009. Pre záver o zachovaní lehoty podľa § 14 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov je rozhodujúce, kedy došiel návrh na súd, čo v tomto prípade je 30. september 2009, preto dospel k záveru, že sťažovatelia uplatnili svoje právo po uplynutí prekluzívnej 3-mesačnej lehoty podľa § 14 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov. Z tohto dôvodu nemohol krajský súd a ani okresný súd preskúmať námietky sťažovateľov týkajúcich sa zvolávania schôdze a samotného hlasovania na schôdzi vlastníkov bytov.

Ústavný súd konštatuje, že závery krajského súdu sú dostatočne odôvodnené, nemajú znaky arbitrárnosti, teda svojvôle, sú logické a vyplývajú z relevantných skutkových zistení, je možné k nim dospieť aplikáciou a výkladom príslušných ustanovení zákona o vlastníctve bytov a Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, v ktorej už konštatoval, že postup súdneho orgánu, ktorý koná v súlade s procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi predpismi konania v občianskoprávnej alebo trestnoprávnej veci, nemožno považovať za porušenie práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (I. ÚS 8/96, I. ÚS 6/97). Ústavný súd nezistil také skutočnosti, ktoré by naznačovali možnosť porušenia práva sťažovateľov na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v namietanom konaní a jeho rozsudkom z 23. novembra 2011. Skutočnosť, že sťažovatelia sa s právnym názorom krajského súdu ako odvolacieho súdu nestotožňujú, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím vlastným. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam. Podľa názoru ústavného súdu predmetný právny výklad príslušných ustanovení zákona o vlastníctve bytov a Občianskeho zákonníka krajským súdom ako odvolacím súdom takéto nedostatky nevykazuje.

Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade neexistujú skutočnosti, ktoré by signalizovali možnosť vyslovenia porušenia práva sťažovateľov podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v namietanom konaní a jeho rozsudkom z 23. novembra 2011 po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, a preto ju pri predbežnom prerokovaní odmietol v tejto časti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku stratilo opodstatnenie zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľov uvedenými v sťažnosti.

Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. mája 2012

http://otvorenesudy.sk/decrees/245363/document

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ
REPUBLIKY
Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:
7108201408
3Co/190/2012
Krajský súd Košice
JUDr. Eva Feťková
ECLI:SK:KSKE:2013:7108201408.1
15.08.2013
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudcov JUDr.
Jarmily Sopkovej Maximovej a JUDr. Ľuboša Kunaya v právnej veci žalobkyne A.. E. P.F., X..
XX.X.XXXX, L. F., B. Č.. X, zastúpenej JUDr. Richardom Kovalčíkom advokátom Advokátskej
kancelárie v Košiciach, Južná tr. č. 2/A proti žalovaným v X. K. C. P., X.. XX.X.XXXX, L. F., L. Č.. XX,
zastúpenej JUDr. Miroslavom Sklenárom, advokátom so sídlom v Košiciach, Kováčska č. 40, v 2. rade
Mestu Košice, Tr. SNP č. 48//A, Košice, IČO: XX XXX XXX, v 3. rade J. Y., X.. XX.X.XXXX, L. F., J. Č..
X, zastúpenému advokátkou JUDr. Eva Ludvíková, s.r.o., Štefánikova č. 42, Košice v konaní o určenie
neplatnosti rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov, o odvolaní žalovanej v 1.
rade proti rozsudku Okresného súdu Košice I, č.k. 18C 21/2008-233 zo dňa 9. marca 2012 takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým súd prvého stupňa určil, že
rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na B. N.. Č.. X Y. F. B. dňa
18.12.2007 obsiahnuté v zápisnici zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov v obytnom
dome na B. N. Č.. X Y. F. zo dňa 18.12.2007 uvedené pod poradovým č. 4 a 7 sú neplatné, ako aj vo
výroku o trovách konania vo vzťahu žalobkyne a žalovanej v 1. rade.
Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v sume 79,58 eur na účet advokáta
JUDr. Richarda Kovalčíka do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom určil, že rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v bytovom dome X. B. N.. Č.. X v F. zo dňa 18.12.2007 obsiahnuté v zápisnici zo schôdze
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v obytnom dome na B. N.. Č.. X Y. F. zo dňa 18.12.2007
uvedené pod poradovým č. 4 a 7 sú neplatné. Žalobu proti žalovanému v 2. rade zamietol. Žalovanej
v 1. rade uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v sume 783,79 eur do rúk právneho
zástupcu žalobkyne, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V právnom vzťahu medzi
žalobcom a žalovanými v 2. a 3. rade účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi účastníkmi konania bolo nesporné a preukázané z výpisu listu
vlastníctva č. XXXXX Správy katastra pre okres Košice I, obec F.-R. H., katastrálne územie R. H., že v
čase začatia konania boli žalobkyňa v 1. rade, žalovaní v 1.a 2. rade podielovými spoluvlastníkmi
bytového domu súp. č. XXX X. N.. B. Č.. X Y. F. postaveného na parcele č. XXXX. Žalobkyňa vlastnila v
tomto bytovom dome byt Č.. X C. L. Č.. X, spoločné časti a zariadenia bytového domu, žalovaná v 1.
rade vlastnila byt č. 2, 4 a 5, spoločné časti a zariadenia domu a žalovaný v 2. rade vlastnil jeden
nebytový priestor, ako aj spoločné časti a zariadenia domu. Okrem toho žalobkyňa v 1. rade a žalovaná
v 1. rade vlastnili v tomto bytovom dome aj rozostavané bytové a nebytové priestory. Žalovaný v 3.
rade sa stal vlastníkom nebytového priestoru na základe darovacej zmluvy zo dňa 13.5.2009. Medzi
účastníkmi konania bola nesporná aj skutočnosť, že správcom bytového domu v čase konania schôdze
vlastníkov bytov, ktorá je predmetom tohto sporu: dňa 18.12.2007 bola You in media, s.r.o. zastúpená
konateľom Y. R..
Súd prvého stupňa sa v rámci dokazovania oboznámil so zmluvami o výkone správy uzavretými
správcom a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov bytového domu na B. N.. Č.. X Y. F. zo dňa 27.
júna 2006 a 12.02.2008 korešpondenciou žalobkyne so správcom You in media, s.r.o., s pozvánkou na
schôdzu vlastníkov bytov na 18.12.2007, so zápisnicou zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových
priestorov zo dňa 18.12.2007, s plnou mocou, ktorú predložila žalovaná v 1. rade na tejto schôdzi na
zastupovanie žalovaného v 2. rade a s výpismi LV č. XXXXX v čase začatia konania a v čase
rozhodnutia súdu, vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a svedka Viliama Schillera.
Z vykonaného dokazovania a v súlade s ust. § 14 ods. 1, ods. 3, ods. 4, ods. 5 ust. § 8a ods. 1 a ods. 6
zákona č. 182/1993 Z.z. v znení účinnom v čase konania schôdze vlastníkov bytov a nebytových
priestorov a ust. § 39 OZ ako aj ust. § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku, na základe
vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami dospel k záveru, že žaloba
žalobkyne je odôvodnená pokiaľ sa domáha určenia absolútnej neplatnosti rozhodnutia schôdze
vlastníkov bytov vo forme uznesenia č. 4 a č. 7 dňa 18.12.2007. Súd dospel k záveru, že existujú tu
viaceré dôvody neplatnosti rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov, ktoré spočívajú v tom, že táto
schôdza vlastníkov bytov sa uskutočnila v rozpore so zákonom. Žalobkyňa neobdržala pozvánku v 10
dňovej lehote pred dňom konania schôdze, pričom 10 dňová lehota bola určená v článku IV. bod 4, 6
Zmluvy o výkone správy zo dňa 27. júna 2006 platnej v čase konania tejto schôdze, žalovaná v 1. rade
mala na tejto schôdzi vlastníkov bytov 3 hlasy, keďže vlastnila tri byty v obytnom dome, a nemala
overenú plnú moc zo strany žalovaného v 2. rade na jeho zastupovanie na tejto schôdzi vlastníkov
bytov v súlade s ust. § 14 ods. 5 Zákona o vlastníctve bytov. Pri posudzovaní tejto plnej moci dospel
súd prvého stupňa k záveru, že zákon upravuje iba jednu formu plnej moci, ktorou môže vlastník bytu
alebo nebytového priestoru písomne splnomocniť niekoho iného na svoje zastupovanie: s úradne
overeným podpisom a nerozlišuje medzi vlastníkom fyzickou a právnickou osobou. Preto pokiaľ táto
plná moc nespĺňala zákonné podmienky, nebola platná a na základe nej žalovaná v 1. rade nemohla
zastupovať žalovaného v 2. rade na tejto schôdzi. Preto zo šiestich hlasov všetkých vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v obytnom dome na tejto schôdzi žalovaná v 1. rade disponovala iba tromi
hlasmi a preto schôdza vlastníkov bytov dňa 18.12.2007 nebola uznášania schopná.
Ďalej súd prvého stupňa zistil, že napriek programu, ktorý bol v pozvánke schôdze vlastníkov bytov
uvedený, sa schôdza zaoberala aj bodom naviac, a to schválením zmeny zmluvy o výkone správy,
ktorý bod programu v pozvánke vôbec obsiahnutý nebol. Preto schôdza vlastníkov bytov nebola
oprávnená o tomto bode programu rokovať a platne rozhodovať.
Naviac z plnej moci, ktorú predložila žalovaná v 1. rade na zastupovanie žalovaného v 2. rade
jednoznačne vyplýva, že bola oprávnená zastupovať žalovaného v 2. rade iba pri rokovaní o programe,
ktorý bol obsiahnutý v pozvánke, teda pokiaľ by plná moc aj bola platná, ani za takýchto okolností by
nebola oprávnená žalovaná v 1. rade zastupovať žalovaného v 2. rade v bode, ktorý v programe
obsiahnutý nebol.
Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že žalovaná obdržala písomné výsledky hlasovania vo
forme zápisnice z rokovania schôdze vlastníkov bytov až 3.1.2008 (žiadny iný dátum doručenia, ani iný
spôsob doručenia žalobkyni preukázaný nebol), a preto ňou podaná žaloba dňa 18.1.2008 bola
podaná včas. Zároveň však sa však súd prvého stupňa stotožnil aj s tvrdením právneho zástupcu
žalobkyne, ktorý uviedol, že vzhľadom na absolútnu neplatnosť napadnutých rozhodnutí schôdze
vlastníkov bytov, žalobkyňa by mala právo podať žalobu aj neskôr, a to kedykoľvek.
Na základe uvedeného dospel súd prvého stupňa k záveru, že rokovanie schôdze vlastníkov bytov
18.12.2007 nemohlo prijímať platné rozhodnutia, avšak vzhľadom na to, že v tomto konaní žalobkyňa
uplatnila iba neplatnosť uznesenia pod č. 4 a 7, súd bol viazaný petitom žaloby a tento petit prekročiť
nemohol.
Pokiaľ žalovaná v 1. rade namietala nedostatok naliehavého právneho záujmu zo strany žalobkyne
podľa ust. § 80 písm. c/ O.s.p., súd prvého stupňa dospel k tomu záveru, že vzhľadom na znenie § 14
ods. 4 Zákona o vlastníctve bytov, kedy samotný zákon predpokladá možnosť vlastníka bytov a
nebytových priestorov podať žalobu na súde, nie je potrebné osobitne preukazovať naliehavý právny
záujem žalobkyne na určení neplatnosti ňou napadnutých rozhodnutí schôdze vlastníkov bytov.
Podanie takejto žaloby samotný zákon predpokladá.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody neplatnosti rozhodnutí schôdze vlastníkov bytov zo dňa
18.12.2007 sa súd prvého stupňa ďalšími námietkami žalovanej v 1. rade nezoberal, lebo ich
považoval za právne irelevantné a z vyššie uvedených dôvodov súd žalobe žalobkyne v celom rozsahu
vyhovel. Žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol, pretože v čase rozhodnutia súdu žalovaný v 2.
rade nebol pasívne vecne legitimovaný, nebol vlastníkom žiadneho priestoru v obytnom dome na
Zvonárskej ul. č. 9 v Košiciach. Do práv a povinností žalovaného v 2. rade po predaji nebytového
priestoru v obytnom dome vstúpil žalovaný v 3. rade, ktorý sa stal účastníkom konania na strane
žalovaných. Výrok o trovách konania vo vzťahu žalobkyne a žalovanej v 1. rade odôvodnil úspechom
žalobkyne v konaní v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., ktoré trovy predstavovali zaplatený súdny
poplatok zo žaloby v sume 99,58 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 786,89 eur za 10 úkonov
právnej služby 10 x režijný paušál a DPH.
Trovy konania spolu predstavujú 786,89 eur. Pretože právny zástupca žalobkyne uplatnil trovy v nižšej
výške 783,79 eur, priznal mu náhradu trov konania v uplatnenej výške v súlade s § 151 ods. 1 O.s.p..
Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade súd prvého stupňa náhradu trov konania nepriznal, pretože
žalovanému v 2. rade trovy konania nevznikli a žalovaný v 3. rade sa stal účastníkom konania v
priebehu konania a strane žalovaných bez svojho pričinenia. Vzhľadom na jeho vyjadrenie, že so
žalobou súhlasí, náhradu trov konania vo vzťahu žalovaného v 3. rade a žalobkyne nepriznal v súlade s
ust. § 150 ods. 1 O.s.p., pričom prihliadol na toto osobitné postavenie žalovaného v 3. rade v tomto
súdnom spore.
Proti tomuto rozsudku, čo do výroku o neplatnosti rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov a nebytových
priestorov obsiahnuté v Zápisnici zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa
18.12.2007, ako aj čo do výroku o trovách konania vo vzťahu žalobkyne a žalovanej v 1. rade podala
odvolanie žalovaná v 1. rade. Uplatnila odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. ,
teda, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V dôvodoch odvolania poukázala na to, že z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, z akého dôvodu súd
vyhlásil schôdzu za neplatnú, či dôvod vidí v absolútnej neplatnosti konania tejto schôdze, alebo na
základe relatívnej neplatnosti a práva prehlasovaného spoluvlastníka podať žalobu na súd v
prekluzívnej lehote (navrhovateľka podľa odvolateľka nemôže používať právo prehlasovaného
spoluvlastníka). Žalovaná v 1. rade akcentovala na to, že svojim konaním nedala príčinu na dané súdne
konanie, pretože zvolávateľom schôdze bol správca domu a on zodpovedá za riadne zvolanie schôdze.
Žalovaná v 1. rade viackrát počas konania oznámila, že nemá záujem viesť dané súdne konanie a
navrhla, aby buď celá schôdza, všetky body boli vyhlásené za neplatné alebo všetky ponechané v
platnosti. Súd však pripustil čiastočné späťvzatie návrhu, čím zadal príčinu na ďalšie konanie, nakoľko
podľa odôvodnenia mal súd za to, že ide o pravdepodobne o absolútnu neplatnosť napadnutých
rozhodnutí schôdze vlastníkov bytov. Pretože základná vec riešená schôdzou, a to zníženie príspevku
do fondu prevádzky, údržby a opráv pre neplatenie príspevkov žalobkyne, svojim postupom a
rozhodnutím súd ponechal v platnosti, bude vecou nového správcu alebo žalovanej v 1. rade podať
ďalšiu žalobu na súd o neplatnosť aj ostatných ustanovení, čo je v rozpore so zásadou efektívnosti a
hospodárnosti súdneho konania.
Súd sa navyše nevysporiadal so vzájomným návrhom žalovanej v 1. rade prednesenom na poslednom
pojednávaní, aby sa rozhodovalo aj o rozhodnutiach vlastníkov bytov a nebytových priestorov
uvedených pod poradovým číslom 1 až 3, 5, 6. Žalovaná v 1. rade navyše súhlasila s rozhodnutím bez
nariadenia pojednávania, čím sa mohlo predísť trovám konania.
Z uvedených dôvodov je podľa odvolateľky nespravodlivé, aby bola zaviazaná na náhradu trov konania,
pretože tak ako žalovaný v 2. a v 3. rade aj žalovaná v 1. rade sa stala žalovanou bez svojho
pričinenia. Teda, aj keď už súd vyhlásil prijaté rozhodnutia za neplatné, nemal priznať žiadnemu z
účastníkov náhradu trov konania. Aj žalobkyňa veľkou mierou prispela svojim konaním ku stavu, ktorý
napáda žalobou. Žalovaná v 1. rade dáva do pozornosti, že žalobkyňa mala vedomosť o konaní
schôdze od 6. novembra 2007 a napriek tomu, že svoju prítomnosť dohodla so zvolávateľom, aj v deň
schôdze potvrdila žalovanej v 1. rade, že príde na schôdzu, následne poslala e-mail dve hodiny pred
konaním bez toho, aby na to niekoho osobne upozornila a to tak zvolávateľa ako aj ostatných susedov.
Súd ďalej nevzal na zreteľ skutočnosť, že žalobkyňa bola pozvaná na schôdzu 6 novembra 2007
pozvánkou zo dňa 11.10.2007 s tým istým programom ako schôdza 18.12.2007 s tým, že sa žalobkyňa
dňa 16. novembra 2007 so zvolávateľom schôdze dohodla na náhradnom termíne konania schôdze
dňa 18. decembra 2007 a bola jej aj navyše okrem toho dňa 7.12.2007 odoslaná pozvánka s tým, že
bola aj vyvesená v dome a teda bola žalobkyni doručená v zmluvnej aj zákonnej lehote. To, že si ju
žalobkyňa prevzala ako ona tvrdí 12.12.2007, nijako nepreukázala ani dôvod, prečo jej mala byť
doručená až v tento deň.
Podľa § 14 ods. 2, ak počet zúčastnených vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome
neumožňuje hodinu po začatí schôdze vlastníkov právoplatné hlasovanie, rozhoduje sa nadpolovičnou
väčšinou zúčastnených; teda podľa odvolateľky bez ohľadu na platnosť plnej moci, čo bolo aj v prípade
schôdze dňa 18.12.2007, ktorá sa začala hodinu po čase, na ktorú bola zvolaná , pretože bod 7 bol
obsiahnutý v pozvánke, nakoľko v pozvánke je uvedené pod bodom 8 prerokovanie ďalšej skutočnosti
týkajúcich sa domu. Prerokovanie zmeny zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov má
navyše len deklaratórny a nie konštitutívny charakter.
Žalovaný v 2. rade potvrdil listom zo dňa 13.2.2012, že ako vlastník nebytového priestoru platne udelil
písomnú generálnu plnú moc pre Bytový podnik mesta Košice a doložil to zriaďovacou listinou
Bytového podniku mesta Košice s úradne osvedčeným podpisom a uznesením MZ v F. Č.. XXX zo dňa
7.12.2004 tiež s úradným podpisom a navyše všeobecne záväznou platnosťou.
Podľa § 14 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov, vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome môže
písomne s úradne overeným podpisom splnomocniť inú osobu aby ho na schôdzi vlastníkov
zastupovala. Zákon neurčuje povinnosť mať úradne overenú plnú moc substitučného splnomocnenia,
je teda preukázané, že vlastník nebytového priestoru udelil Bytovému podniku mesta Košice generálnu
plnú moc s úradne overeným podpisom a nebolo povinnosťou Bytového podniku mesta Košice pri
udeľovaní plných mocí na zastupovanie vlastníka udeľovať tieto plné moci s úradne overeným
podpisom.
Z týchto dôvodov navrhla zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Žalobkyňa sa vo vyjadrení sa k odvolaniu žalovanej v 1. rade navrhla rozsudok v napadnutej časti
potvrdiť. Zotrvala na doteraz prezentovaných tvrdeniach a dôkazoch, ktoré počas priebehu konania
prvostupňovému súdu predložila. Akcentovala na to, že skutočnosť že zvolávateľom schôdze bol
správca domu, nemení nič na tej skutočnosti, že žalovaná v 1. rade nebola oprávnená na zastupovanie
a hlasovanie v mene žalovaného v 2. rade.
Skutočnosť, že prvostupňový súd rozhodoval výlučne len o platnosti, resp. neplatnosti bodov pod
poradovým číslom 4 až 7 rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome
vyplýva zo zásady občianskeho súdneho konania, podľa ktorej súd je viazaný návrhom žalobcu.
Nakoľko žalobkyňa navrhovala určiť len neplatnosť vo vzťahu k bodom 4 a 7 rozhodnutia schôdze,
prvostupňový súd nebol oprávnený svojvoľne rozhodnúť o zvyšných bodoch rozhodnutia.
Žalobkyňa sa nestotožnila s tvrdením žalovanej v 1. rade, že sa súd nevysporiadal so vzájomným
návrhom žalovanej v 1. rade predneseným na poslednom pojednávaní , aby sa rozhodlo aj o
rozhodnutiach vlastníkov bytov a nebytových priestorov uvedených pod poradovým číslom 1 až 3, 5, 6.
Vychádzajúc zo zápisnice z posledného pojednávania konaného dňa 9. marca 2012 je jednoznačne
zrejmé, že žalovaná v 1. rade nevzniesla protinávrh, podľa ktorého by prvostupňový súd mohol
rozhodnúť o neplatnosti aj v zvyšných bodov rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov a nebytových
priestorov.
Žalovaná v 1. rade vyjadrila len výlučne svoj názor: „teda podľa nich by mali byť určené všetky
rozhodnutia tejto schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov za neplatné“ uvedený názor však
nemožno považovať za protinávrh ako to tvrdí žalovaný v 1. rade. Skutočnosť, že žalovaný v 1. rade v
konaní súhlasil s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania je absolútne irelevantné. Medzi
účastníkmi konania existovalo viacero sporných otázok, pre náležité zistenie skutkového stavu bolo
potrebné vykonať dokazovanie aj prostredníctvom výsluchu účastníkov konania, resp. navrhovaného
svedka. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že aj ona sa stala žalovanou bez svojho pričinenia, z vykonaného
dokazovania je bezpochyby zrejmé, že bola to práve žalovaná v 1. rade, ktorá zastupovala a hlasovala
v mene žalovaného v 2. rade na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a to aj
napriek tomu, že od neho nemala plnú moc, ktorá by bola v súlade s ust. § 14 ods. 5 zákona č.
182/1993 Z.z. V dôsledku tejto skutočnosti boli na schôdzi prijaté rozhodnutia pod poradovým číslom 4
a 7, ktoré je nutné považovať za neplatné. Preto nie je možné akceptovať námietku žalovanej v 1. rade,
podľa ktorej konanie začalo bez jej pričinenia. V prípade doručenia pozvánky na schôdzu konanú dňa
18.12.2007 žalobkyňa nesúhlasí s tvrdením žalovanej v 1. rade, podľa ktorej bola pozvánka doručená
žalobkyni včas, resp. bola údajne vyvesená v dome. V tejto súvislosti žalobkyňa odkazuje v plnom
rozsahu na svoje tvrdenia a dôkazy, ktoré prezentovala v priebehu konania.
Pokiaľ odvolateľka odkazuje v odvolaní na ust. § 14 ods. 2 druhej vety zákona č. 182/1993 Z.z.; „Ak
počet zúčastnených vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome neumožňuje hodinu po začatí
schôdze vlastníkov právoplatné hlasovanie, rozhoduje sa nadpolovičnou väčšinou zúčastnených“;
žalobkyňa dodáva, že dikcia zákona v § 14 ods. 2 pokračuje „to neplatí, ak ide o hlasovanie podľa
odseku 3 § 7a ods. 1, § 7c ods. 2 písm. i/ a ods. 3, § 8 a ods. 1 a 6, § 8b ods. 2 písm. i a § 10 ods. 1 a §
16 ods. 3 až 4. Vzhľadom na celé väčšie citované ustanovenie a nielen extrahovanú časť ako ju uviedla
žalovaná v 1. rade (ako aj predmet hlasovania je zrejmé, že námietka žalovanej v 1. rade, že pri
hlasovaní na schôdzi postačovala nadpolovičná väčšina hlasov zúčastnených, nakoľko schôdza začala
hodinu po čase, na ktorú bola zvolaná, je v predmetnej veci absolútne irelevantná.
Zároveň žalobkyňa považuje za potrebné zdôrazniť, že počas konania nebolo vonkoncom preukázané,
kedy sa schôdza presne začala, čo potvrdzuje aj žalovaná v 1. rade na pojednávaní dňa 9.02.2012.
Nevie odhadnúť, že „koľko asi meškala a teda koľko sa čakalo na žalobkyňu“.
Tvrdenie žalovanej v 1. rade, podľa ktorého bol bod 7 obsiahnutý v pozvánke pod bodom 8
(„prerokovanie ďalších skutočností týkajúcich sa domu) považuje žalobkyňa za neakceptovateľné,
nakoľko z uvedeného bodu nie je zrejmé, že na schôdzi malo dôjsť aj k prerokovaniu zmeny Zmluvy o
výkone správy. Vzhľadom k tejto skutočnosti nemožno konštatovať, že by vlastníci bytov a nebytových
priestorov boli náležite oboznámení s týmto bodom programu - hlasovanie.
Okrem vyššie uvedeného sa žalobca ani nestotožňuje s názorom žalovanej v 1. rade., podľa ktorého
žalovaný v 2. rade udelil generálnu plnú moc pre Bytový podnik mesta Košice, pretože svoje tvrdenia
opiera o zriaďovaciu listinu Bytového podniku mesta Košice a uznesenie MZ Y. F. Č.. XXX zo dňa
7.12.2004. Skutočnosť, že zriaďovacia listina obsahuje úradne uverejnený podpis, je vzhľadom na
prejednávanú vec absolútne irelevantná. V prípade predloženia uznesenia je bez pochyby zrejmé, že
body, o ktoré žalovaná, resp. žalovaný v 2. rade opiera svoje tvrdenie (§ 35 písm. i/a j/ v znení :
i/ používať všetky právne prostriedky na ochranu zvereného majetku, vrátane včasného uplatňovania
práv a oprávnených záujmov týkajúcich sa tohto majetku pred príslušnými orgánmi
j/ zastupovať v mesto v sporoch a konaniach týkajúcich sa zvereného majetku a s tým súvisiacich práv,
nemajú povahu generálneho splnomocnenia pre účasť bytového podniku na schôdzach vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome.
Vychádzajúc z dikcie uvedených bodov je bezpochyby zrejmé, že splnomocnenie sa týka výlučne
rokovaní úradného charakteru, prípadne konaní pred súdom, avšak v žiadnom prípade nie
zastupovania žalovaného v 2. rade na schôdzach vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
Zároveň je nutné si uvedomiť, že z predmetného uznesenia vonkoncom nevyplýva, že by bol Bytový
podnik mesta Košice oprávnený splnomocniť tretiu osobu na výkon činnosti, na ktoré bol splnomocnený
žalovaný v 2. rade.
Aj keby bol odvolací súd toho názoru, že vyššie uvedené body splnomocňujú Bytový podnik mesta
Košice a aj na účasť na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, s čím žalobkyňa
nesúhlasí, takáto plná moc nemá náležitosti podľa ust. § 14 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov, nakoľko neobsahuje úradne overený podpis žalovaného v 2.
rade.
Zároveň žalobkyňa poukázala na to, že náležitosti podľa vyššie uvedeného ustanovenia § 14 ods. 5,
teda predovšetkým úradne overený podpis neobsahuje ani plnú moc udelená žalovanej v 1. rade zo
strany Bytového podniku mesta Košice. je teda bezpochyby zrejmé, že žalovaná nebola oprávnená na
schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome žalovaného v 2. rade zastupovať a hlasovať v
jeho mene. V neposlednom rade žalobkyňa poukazuje na nesprávnu interpretáciu ust. § 14 ods. 5, vety
druhej zákona č. 182/1993 Z.z., ktorá znie („ Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome môže
písomne, s úradne overeným podpisom splnomocniť inú osobu, aby ho na schôdzi vlastníkov
zastupovala“).
Vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia je teda bezpochyby zrejmé, že slovo môže označuje
oprávnenie vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome splnomocniť inú osobu, aby ho na
schôdzi vlastníkov zastupovala. V prípade, ak takéto oprávnenie vlastník bytu alebo nebytového
priestoru v dome využije, zákon mu priamo ukladá povinnosť, aby tak urobil na základe písomného
splnomocnenia s úradne overeným podpisom.
Výklad vyššie uvedeného ustanovenia podľa názoru žalovanej v 1. rade tým spôsobom, že pojem
„môže“ sa má vnímať ako možnosť vlastníka bytov alebo nebytových priestorov v dome písomne s
úradne overeným podpisom splnomocniť tretiu osobu, aby ho na schôdzi vlastníkov zastupovala, je
vonkoncom nesprávny. Žalobkyňa preto navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť a uplatnila trovy
odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby vo výške 79,58 eur za podané vyjadrenie.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala žalovaná v zákonnej
lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. v
jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
214 ods. 2 O.s.p.) a rozsudok verejne vyhlásil v súlade s ust. § 156 ods. 1 O.s.p. po tom, čo miesto a
čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade s
ust. § 156 ods. 3 O.s.p..
Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti s poukazom na ust.
§ 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok potvrdil.
Žalovaná v 1. rade uplatnila odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p..
Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. spočívajúci v nesprávnom skutkovom zistení sa
týka skutkových zistení, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a ktoré sú nesprávne v
tom zmysle, že nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorom aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, to znamená vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú účastníci podľa
príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav.
Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa je nepochybné, že rozhodol o neplatnosti rozhodnutia
vlastníkov bytov a nebytových priestorov obsiahnutých v zápisnici zo schôdze vlastníkov bytov a
nebytových priestorov zo dňa 18.12.2007 pod poradovým Č. Xa X, na základe práva prehlasovaného
spoluvlastníka podľa § 14 ods. 4 zák. č. 182/93 Z.z. podať v prekluzívnej lehote žalobu na súd.
Zároveň však súd prvého stupňa uviedol, že sú tu dôvody aj na vyslovenie absolútnej neplatnosti
rozhodnutia vlastníkov bytov.
Za prehlasovaného vlastníka bytu a nebytových priestorov v zmysle § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993
Z.z. je treba okrem vlastníka, ktorý bol na schôdzi zhromaždenia vlastníkov prítomný a hlasoval proti,
považovať rovnako aj vlastníka, ktorý na schôdzi nebol prítomný v dôsledku napr. chybného
predvolania na zhromaždenie (schôdzu vlastníkov), ako tomu bolo v danom prípade.
Rovnako neobstojí námietka žalovanej, že sa súd nevysporiadal so vzájomným návrhom žalovanej v 1.
rade predneseným na poslednom pojednávaní. Žalovaná v 1. rade protinávrh v konaní nevzniesla.
Rovnako je irelevantná aj námietka žalovanej v 1. rade, že pri hlasovaní na schôdzi postačovala
nadpolovičná väčšina hlasov zúčastnených, nakoľko schôdza začala hodinu po čase, keďže
ustanovenie § 14 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. vyslovene uvádza, v akých prípadoch hlasovania to
neplatí.
Zároveň súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že žalovaný v 2. rade neudelil platnú generálnu
plnú moc pre Bytový podnik mesta Košice, a navyše náležitostí uvedené v ust. § 14 ods. 5
predovšetkým úradne overený podpis neobsahuje ani plná moc udelená žalovanej v 1. rade zo strany
Bytového podniku mesta Košíc. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že ust. § 14 ods. 5 zákona č.
182/1993 Z.z. neumožňuje, aby splnomocnená osoba, ktorá má vlastníka bytu, alebo nebytového
priestoru na schôdzi zastupovať, splnomocnila ďalšiu osobu na zastupovanie.
Odvolací súd preto v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej
časti, t.j. vo výroku, ktorým určil, že rozhodnutie vlastníkov bytov a nebytových priestorov uvedené pod
poradovým číslom 4 a 7 sú neplatné ako aj vecne správny potvrdil.
Ako vecne správny potvrdil odvolací súd aj rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobkyne
a žalovaného v 1. rade.
Aj v odvolacom konaní bola žalobkyňa úspešná, preto odvolací súd aplikoval pre výrok o náhrade trov
konania ustanovenie § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a zaviazal neúspešnú žalovanú
nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v sume 79,58 eur, ktoré pozostávajú z jedného úkonu
právnej služby vyjadrenie sa k odvolaniu 58,69 eur, teda za jeden úkon právnej služby predstavujúci
1/13-inu výpočtového základu, keďže hodnotu veci alebo práva nie je možné vyjadriť v peniazoch +
režijný paušál 1 x 7,63 eur + 20% DPH 13,26 eur, spolu trovy žalobkyne v odvolacom konaní
predstavujú 79,58 eur.
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom určil, že rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v bytovom dome X. B. N.. Č.. X v F. zo dňa 18.12.2007 obsiahnuté v zápisnici zo schôdze
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v obytnom dome na B. N.. Č.. X Y. F. zo dňa 18.12.2007
uvedené pod poradovým č. 4 a 7 sú neplatné. Žalobu proti žalovanému v 2. rade zamietol. Žalovanej
v 1. rade uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v sume 783,79 eur do rúk právneho
zástupcu žalobkyne, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V právnom vzťahu medzi
žalobcom a žalovanými v 2. a 3. rade účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi účastníkmi konania bolo nesporné a preukázané z výpisu listu
vlastníctva č. XXXXX Správy katastra pre okres Košice I, obec F.-R. H., katastrálne územie R. H., že v
čase začatia konania boli žalobkyňa v 1. rade, žalovaní v 1.a 2. rade podielovými spoluvlastníkmi
bytového domu súp. č. XXX X. N.. B. Č.. X Y. F. postaveného na parcele č. XXXX. Žalobkyňa vlastnila v
tomto bytovom dome byt Č.. X C. L. Č.. X, spoločné časti a zariadenia bytového domu, žalovaná v 1.
rade vlastnila byt č. 2, 4 a 5, spoločné časti a zariadenia domu a žalovaný v 2. rade vlastnil jeden
nebytový priestor, ako aj spoločné časti a zariadenia domu. Okrem toho žalobkyňa v 1. rade a žalovaná
v 1. rade vlastnili v tomto bytovom dome aj rozostavané bytové a nebytové priestory. Žalovaný v 3.
rade sa stal vlastníkom nebytového priestoru na základe darovacej zmluvy zo dňa 13.5.2009. Medzi
účastníkmi konania bola nesporná aj skutočnosť, že správcom bytového domu v čase konania schôdze
vlastníkov bytov, ktorá je predmetom tohto sporu: dňa 18.12.2007 bola You in media, s.r.o. zastúpená
konateľom Y. R..
Súd prvého stupňa sa v rámci dokazovania oboznámil so zmluvami o výkone správy uzavretými
správcom a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov bytového domu na B. N.. Č.. X Y. F. zo dňa 27.
júna 2006 a 12.02.2008 korešpondenciou žalobkyne so správcom You in media, s.r.o., s pozvánkou na
schôdzu vlastníkov bytov na 18.12.2007, so zápisnicou zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových
priestorov zo dňa 18.12.2007, s plnou mocou, ktorú predložila žalovaná v 1. rade na tejto schôdzi na
zastupovanie žalovaného v 2. rade a s výpismi LV č. XXXXX v čase začatia konania a v čase
rozhodnutia súdu, vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a svedka Viliama Schillera.
Z vykonaného dokazovania a v súlade s ust. § 14 ods. 1, ods. 3, ods. 4, ods. 5 ust. § 8a ods. 1 a ods. 6
zákona č. 182/1993 Z.z. v znení účinnom v čase konania schôdze vlastníkov bytov a nebytových
priestorov a ust. § 39 OZ ako aj ust. § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku, na základe
vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami dospel k záveru, že žaloba
žalobkyne je odôvodnená pokiaľ sa domáha určenia absolútnej neplatnosti rozhodnutia schôdze
vlastníkov bytov vo forme uznesenia č. 4 a č. 7 dňa 18.12.2007. Súd dospel k záveru, že existujú tu
viaceré dôvody neplatnosti rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov, ktoré spočívajú v tom, že táto
schôdza vlastníkov bytov sa uskutočnila v rozpore so zákonom. Žalobkyňa neobdržala pozvánku v 10
dňovej lehote pred dňom konania schôdze, pričom 10 dňová lehota bola určená v článku IV. bod 4, 6
Zmluvy o výkone správy zo dňa 27. júna 2006 platnej v čase konania tejto schôdze, žalovaná v 1. rade
mala na tejto schôdzi vlastníkov bytov 3 hlasy, keďže vlastnila tri byty v obytnom dome, a nemala
overenú plnú moc zo strany žalovaného v 2. rade na jeho zastupovanie na tejto schôdzi vlastníkov
bytov v súlade s ust. § 14 ods. 5 Zákona o vlastníctve bytov. Pri posudzovaní tejto plnej moci dospel
súd prvého stupňa k záveru, že zákon upravuje iba jednu formu plnej moci, ktorou môže vlastník bytu
alebo nebytového priestoru písomne splnomocniť niekoho iného na svoje zastupovanie: s úradne
overeným podpisom a nerozlišuje medzi vlastníkom fyzickou a právnickou osobou. Preto pokiaľ táto
plná moc nespĺňala zákonné podmienky, nebola platná a na základe nej žalovaná v 1. rade nemohla
zastupovať žalovaného v 2. rade na tejto schôdzi. Preto zo šiestich hlasov všetkých vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v obytnom dome na tejto schôdzi žalovaná v 1. rade disponovala iba tromi
hlasmi a preto schôdza vlastníkov bytov dňa 18.12.2007 nebola uznášania schopná.
Ďalej súd prvého stupňa zistil, že napriek programu, ktorý bol v pozvánke schôdze vlastníkov bytov
uvedený, sa schôdza zaoberala aj bodom naviac, a to schválením zmeny zmluvy o výkone správy,
ktorý bod programu v pozvánke vôbec obsiahnutý nebol. Preto schôdza vlastníkov bytov nebola
oprávnená o tomto bode programu rokovať a platne rozhodovať.
Naviac z plnej moci, ktorú predložila žalovaná v 1. rade na zastupovanie žalovaného v 2. rade
jednoznačne vyplýva, že bola oprávnená zastupovať žalovaného v 2. rade iba pri rokovaní o programe,
ktorý bol obsiahnutý v pozvánke, teda pokiaľ by plná moc aj bola platná, ani za takýchto okolností by
nebola oprávnená žalovaná v 1. rade zastupovať žalovaného v 2. rade v bode, ktorý v programe
obsiahnutý nebol.
Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že žalovaná obdržala písomné výsledky hlasovania vo
forme zápisnice z rokovania schôdze vlastníkov bytov až 3.1.2008 (žiadny iný dátum doručenia, ani iný
spôsob doručenia žalobkyni preukázaný nebol), a preto ňou podaná žaloba dňa 18.1.2008 bola
podaná včas. Zároveň však sa však súd prvého stupňa stotožnil aj s tvrdením právneho zástupcu
žalobkyne, ktorý uviedol, že vzhľadom na absolútnu neplatnosť napadnutých rozhodnutí schôdze
vlastníkov bytov, žalobkyňa by mala právo podať žalobu aj neskôr, a to kedykoľvek.
Na základe uvedeného dospel súd prvého stupňa k záveru, že rokovanie schôdze vlastníkov bytov
18.12.2007 nemohlo prijímať platné rozhodnutia, avšak vzhľadom na to, že v tomto konaní žalobkyňa
uplatnila iba neplatnosť uznesenia pod č. 4 a 7, súd bol viazaný petitom žaloby a tento petit prekročiť
nemohol.
Pokiaľ žalovaná v 1. rade namietala nedostatok naliehavého právneho záujmu zo strany žalobkyne
podľa ust. § 80 písm. c/ O.s.p., súd prvého stupňa dospel k tomu záveru, že vzhľadom na znenie § 14
ods. 4 Zákona o vlastníctve bytov, kedy samotný zákon predpokladá možnosť vlastníka bytov a
nebytových priestorov podať žalobu na súde, nie je potrebné osobitne preukazovať naliehavý právny
záujem žalobkyne na určení neplatnosti ňou napadnutých rozhodnutí schôdze vlastníkov bytov.
Podanie takejto žaloby samotný zákon predpokladá.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody neplatnosti rozhodnutí schôdze vlastníkov bytov zo dňa
18.12.2007 sa súd prvého stupňa ďalšími námietkami žalovanej v 1. rade nezoberal, lebo ich
považoval za právne irelevantné a z vyššie uvedených dôvodov súd žalobe žalobkyne v celom rozsahu
vyhovel. Žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol, pretože v čase rozhodnutia súdu žalovaný v 2.
rade nebol pasívne vecne legitimovaný, nebol vlastníkom žiadneho priestoru v obytnom dome na
Zvonárskej ul. č. 9 v Košiciach. Do práv a povinností žalovaného v 2. rade po predaji nebytového
priestoru v obytnom dome vstúpil žalovaný v 3. rade, ktorý sa stal účastníkom konania na strane
žalovaných. Výrok o trovách konania vo vzťahu žalobkyne a žalovanej v 1. rade odôvodnil úspechom
žalobkyne v konaní v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., ktoré trovy predstavovali zaplatený súdny
poplatok zo žaloby v sume 99,58 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 786,89 eur za 10 úkonov
právnej služby 10 x režijný paušál a DPH.
Trovy konania spolu predstavujú 786,89 eur. Pretože právny zástupca žalobkyne uplatnil trovy v nižšej
výške 783,79 eur, priznal mu náhradu trov konania v uplatnenej výške v súlade s § 151 ods. 1 O.s.p..
Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade súd prvého stupňa náhradu trov konania nepriznal, pretože
žalovanému v 2. rade trovy konania nevznikli a žalovaný v 3. rade sa stal účastníkom konania v
priebehu konania a strane žalovaných bez svojho pričinenia. Vzhľadom na jeho vyjadrenie, že so
žalobou súhlasí, náhradu trov konania vo vzťahu žalovaného v 3. rade a žalobkyne nepriznal v súlade s
ust. § 150 ods. 1 O.s.p., pričom prihliadol na toto osobitné postavenie žalovaného v 3. rade v tomto
súdnom spore.
Proti tomuto rozsudku, čo do výroku o neplatnosti rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov a nebytových
priestorov obsiahnuté v Zápisnici zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa
18.12.2007, ako aj čo do výroku o trovách konania vo vzťahu žalobkyne a žalovanej v 1. rade podala
odvolanie žalovaná v 1. rade. Uplatnila odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. ,
teda, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V dôvodoch odvolania poukázala na to, že z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, z akého dôvodu súd
vyhlásil schôdzu za neplatnú, či dôvod vidí v absolútnej neplatnosti konania tejto schôdze, alebo na
základe relatívnej neplatnosti a práva prehlasovaného spoluvlastníka podať žalobu na súd v
prekluzívnej lehote (navrhovateľka podľa odvolateľka nemôže používať právo prehlasovaného
spoluvlastníka). Žalovaná v 1. rade akcentovala na to, že svojim konaním nedala príčinu na dané súdne
konanie, pretože zvolávateľom schôdze bol správca domu a on zodpovedá za riadne zvolanie schôdze.
Žalovaná v 1. rade viackrát počas konania oznámila, že nemá záujem viesť dané súdne konanie a
navrhla, aby buď celá schôdza, všetky body boli vyhlásené za neplatné alebo všetky ponechané v
platnosti. Súd však pripustil čiastočné späťvzatie návrhu, čím zadal príčinu na ďalšie konanie, nakoľko
podľa odôvodnenia mal súd za to, že ide o pravdepodobne o absolútnu neplatnosť napadnutých
rozhodnutí schôdze vlastníkov bytov. Pretože základná vec riešená schôdzou, a to zníženie príspevku
do fondu prevádzky, údržby a opráv pre neplatenie príspevkov žalobkyne, svojim postupom a
rozhodnutím súd ponechal v platnosti, bude vecou nového správcu alebo žalovanej v 1. rade podať
ďalšiu žalobu na súd o neplatnosť aj ostatných ustanovení, čo je v rozpore so zásadou efektívnosti a
hospodárnosti súdneho konania.
Súd sa navyše nevysporiadal so vzájomným návrhom žalovanej v 1. rade prednesenom na poslednom
pojednávaní, aby sa rozhodovalo aj o rozhodnutiach vlastníkov bytov a nebytových priestorov
uvedených pod poradovým číslom 1 až 3, 5, 6. Žalovaná v 1. rade navyše súhlasila s rozhodnutím bez
nariadenia pojednávania, čím sa mohlo predísť trovám konania.
Z uvedených dôvodov je podľa odvolateľky nespravodlivé, aby bola zaviazaná na náhradu trov konania,
pretože tak ako žalovaný v 2. a v 3. rade aj žalovaná v 1. rade sa stala žalovanou bez svojho
pričinenia. Teda, aj keď už súd vyhlásil prijaté rozhodnutia za neplatné, nemal priznať žiadnemu z
účastníkov náhradu trov konania. Aj žalobkyňa veľkou mierou prispela svojim konaním ku stavu, ktorý
napáda žalobou. Žalovaná v 1. rade dáva do pozornosti, že žalobkyňa mala vedomosť o konaní
schôdze od 6. novembra 2007 a napriek tomu, že svoju prítomnosť dohodla so zvolávateľom, aj v deň
schôdze potvrdila žalovanej v 1. rade, že príde na schôdzu, následne poslala e-mail dve hodiny pred
konaním bez toho, aby na to niekoho osobne upozornila a to tak zvolávateľa ako aj ostatných susedov.
Súd ďalej nevzal na zreteľ skutočnosť, že žalobkyňa bola pozvaná na schôdzu 6 novembra 2007
pozvánkou zo dňa 11.10.2007 s tým istým programom ako schôdza 18.12.2007 s tým, že sa žalobkyňa
dňa 16. novembra 2007 so zvolávateľom schôdze dohodla na náhradnom termíne konania schôdze
dňa 18. decembra 2007 a bola jej aj navyše okrem toho dňa 7.12.2007 odoslaná pozvánka s tým, že
bola aj vyvesená v dome a teda bola žalobkyni doručená v zmluvnej aj zákonnej lehote. To, že si ju
žalobkyňa prevzala ako ona tvrdí 12.12.2007, nijako nepreukázala ani dôvod, prečo jej mala byť
doručená až v tento deň.
Podľa § 14 ods. 2, ak počet zúčastnených vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome
neumožňuje hodinu po začatí schôdze vlastníkov právoplatné hlasovanie, rozhoduje sa nadpolovičnou
väčšinou zúčastnených; teda podľa odvolateľky bez ohľadu na platnosť plnej moci, čo bolo aj v prípade
schôdze dňa 18.12.2007, ktorá sa začala hodinu po čase, na ktorú bola zvolaná , pretože bod 7 bol
obsiahnutý v pozvánke, nakoľko v pozvánke je uvedené pod bodom 8 prerokovanie ďalšej skutočnosti
týkajúcich sa domu. Prerokovanie zmeny zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov má
navyše len deklaratórny a nie konštitutívny charakter.
Žalovaný v 2. rade potvrdil listom zo dňa 13.2.2012, že ako vlastník nebytového priestoru platne udelil
písomnú generálnu plnú moc pre Bytový podnik mesta Košice a doložil to zriaďovacou listinou
Bytového podniku mesta Košice s úradne osvedčeným podpisom a uznesením MZ v F. Č.. XXX zo dňa
7.12.2004 tiež s úradným podpisom a navyše všeobecne záväznou platnosťou.
Podľa § 14 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov, vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome môže
písomne s úradne overeným podpisom splnomocniť inú osobu aby ho na schôdzi vlastníkov
zastupovala. Zákon neurčuje povinnosť mať úradne overenú plnú moc substitučného splnomocnenia,
je teda preukázané, že vlastník nebytového priestoru udelil Bytovému podniku mesta Košice generálnu
plnú moc s úradne overeným podpisom a nebolo povinnosťou Bytového podniku mesta Košice pri
udeľovaní plných mocí na zastupovanie vlastníka udeľovať tieto plné moci s úradne overeným
podpisom.
Z týchto dôvodov navrhla zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Žalobkyňa sa vo vyjadrení sa k odvolaniu žalovanej v 1. rade navrhla rozsudok v napadnutej časti
potvrdiť. Zotrvala na doteraz prezentovaných tvrdeniach a dôkazoch, ktoré počas priebehu konania
prvostupňovému súdu predložila. Akcentovala na to, že skutočnosť že zvolávateľom schôdze bol
správca domu, nemení nič na tej skutočnosti, že žalovaná v 1. rade nebola oprávnená na zastupovanie
a hlasovanie v mene žalovaného v 2. rade.
Skutočnosť, že prvostupňový súd rozhodoval výlučne len o platnosti, resp. neplatnosti bodov pod
poradovým číslom 4 až 7 rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome
vyplýva zo zásady občianskeho súdneho konania, podľa ktorej súd je viazaný návrhom žalobcu.
Nakoľko žalobkyňa navrhovala určiť len neplatnosť vo vzťahu k bodom 4 a 7 rozhodnutia schôdze,
prvostupňový súd nebol oprávnený svojvoľne rozhodnúť o zvyšných bodoch rozhodnutia.
Žalobkyňa sa nestotožnila s tvrdením žalovanej v 1. rade, že sa súd nevysporiadal so vzájomným
návrhom žalovanej v 1. rade predneseným na poslednom pojednávaní , aby sa rozhodlo aj o
rozhodnutiach vlastníkov bytov a nebytových priestorov uvedených pod poradovým číslom 1 až 3, 5, 6.
Vychádzajúc zo zápisnice z posledného pojednávania konaného dňa 9. marca 2012 je jednoznačne
zrejmé, že žalovaná v 1. rade nevzniesla protinávrh, podľa ktorého by prvostupňový súd mohol
rozhodnúť o neplatnosti aj v zvyšných bodov rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov a nebytových
priestorov.
Žalovaná v 1. rade vyjadrila len výlučne svoj názor: „teda podľa nich by mali byť určené všetky
rozhodnutia tejto schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov za neplatné“ uvedený názor však
nemožno považovať za protinávrh ako to tvrdí žalovaný v 1. rade. Skutočnosť, že žalovaný v 1. rade v
konaní súhlasil s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania je absolútne irelevantné. Medzi
účastníkmi konania existovalo viacero sporných otázok, pre náležité zistenie skutkového stavu bolo
potrebné vykonať dokazovanie aj prostredníctvom výsluchu účastníkov konania, resp. navrhovaného
svedka. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že aj ona sa stala žalovanou bez svojho pričinenia, z vykonaného
dokazovania je bezpochyby zrejmé, že bola to práve žalovaná v 1. rade, ktorá zastupovala a hlasovala
v mene žalovaného v 2. rade na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a to aj
napriek tomu, že od neho nemala plnú moc, ktorá by bola v súlade s ust. § 14 ods. 5 zákona č.
182/1993 Z.z. V dôsledku tejto skutočnosti boli na schôdzi prijaté rozhodnutia pod poradovým číslom 4
a 7, ktoré je nutné považovať za neplatné. Preto nie je možné akceptovať námietku žalovanej v 1. rade,
podľa ktorej konanie začalo bez jej pričinenia. V prípade doručenia pozvánky na schôdzu konanú dňa
18.12.2007 žalobkyňa nesúhlasí s tvrdením žalovanej v 1. rade, podľa ktorej bola pozvánka doručená
žalobkyni včas, resp. bola údajne vyvesená v dome. V tejto súvislosti žalobkyňa odkazuje v plnom
rozsahu na svoje tvrdenia a dôkazy, ktoré prezentovala v priebehu konania.
Pokiaľ odvolateľka odkazuje v odvolaní na ust. § 14 ods. 2 druhej vety zákona č. 182/1993 Z.z.; „Ak
počet zúčastnených vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome neumožňuje hodinu po začatí
schôdze vlastníkov právoplatné hlasovanie, rozhoduje sa nadpolovičnou väčšinou zúčastnených“;
žalobkyňa dodáva, že dikcia zákona v § 14 ods. 2 pokračuje „to neplatí, ak ide o hlasovanie podľa
odseku 3 § 7a ods. 1, § 7c ods. 2 písm. i/ a ods. 3, § 8 a ods. 1 a 6, § 8b ods. 2 písm. i a § 10 ods. 1 a §
16 ods. 3 až 4. Vzhľadom na celé väčšie citované ustanovenie a nielen extrahovanú časť ako ju uviedla
žalovaná v 1. rade (ako aj predmet hlasovania je zrejmé, že námietka žalovanej v 1. rade, že pri
hlasovaní na schôdzi postačovala nadpolovičná väčšina hlasov zúčastnených, nakoľko schôdza začala
hodinu po čase, na ktorú bola zvolaná, je v predmetnej veci absolútne irelevantná.
Zároveň žalobkyňa považuje za potrebné zdôrazniť, že počas konania nebolo vonkoncom preukázané,
kedy sa schôdza presne začala, čo potvrdzuje aj žalovaná v 1. rade na pojednávaní dňa 9.02.2012.
Nevie odhadnúť, že „koľko asi meškala a teda koľko sa čakalo na žalobkyňu“.
Tvrdenie žalovanej v 1. rade, podľa ktorého bol bod 7 obsiahnutý v pozvánke pod bodom 8
(„prerokovanie ďalších skutočností týkajúcich sa domu) považuje žalobkyňa za neakceptovateľné,
nakoľko z uvedeného bodu nie je zrejmé, že na schôdzi malo dôjsť aj k prerokovaniu zmeny Zmluvy o
výkone správy. Vzhľadom k tejto skutočnosti nemožno konštatovať, že by vlastníci bytov a nebytových
priestorov boli náležite oboznámení s týmto bodom programu - hlasovanie.
Okrem vyššie uvedeného sa žalobca ani nestotožňuje s názorom žalovanej v 1. rade., podľa ktorého
žalovaný v 2. rade udelil generálnu plnú moc pre Bytový podnik mesta Košice, pretože svoje tvrdenia
opiera o zriaďovaciu listinu Bytového podniku mesta Košice a uznesenie MZ Y. F. Č.. XXX zo dňa
7.12.2004. Skutočnosť, že zriaďovacia listina obsahuje úradne uverejnený podpis, je vzhľadom na
prejednávanú vec absolútne irelevantná. V prípade predloženia uznesenia je bez pochyby zrejmé, že
body, o ktoré žalovaná, resp. žalovaný v 2. rade opiera svoje tvrdenie (§ 35 písm. i/a j/ v znení :
i/ používať všetky právne prostriedky na ochranu zvereného majetku, vrátane včasného uplatňovania
práv a oprávnených záujmov týkajúcich sa tohto majetku pred príslušnými orgánmi
j/ zastupovať v mesto v sporoch a konaniach týkajúcich sa zvereného majetku a s tým súvisiacich práv,
nemajú povahu generálneho splnomocnenia pre účasť bytového podniku na schôdzach vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome.
Vychádzajúc z dikcie uvedených bodov je bezpochyby zrejmé, že splnomocnenie sa týka výlučne
rokovaní úradného charakteru, prípadne konaní pred súdom, avšak v žiadnom prípade nie
zastupovania žalovaného v 2. rade na schôdzach vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
Zároveň je nutné si uvedomiť, že z predmetného uznesenia vonkoncom nevyplýva, že by bol Bytový
podnik mesta Košice oprávnený splnomocniť tretiu osobu na výkon činnosti, na ktoré bol splnomocnený
žalovaný v 2. rade.
Aj keby bol odvolací súd toho názoru, že vyššie uvedené body splnomocňujú Bytový podnik mesta
Košice a aj na účasť na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, s čím žalobkyňa
nesúhlasí, takáto plná moc nemá náležitosti podľa ust. § 14 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov, nakoľko neobsahuje úradne overený podpis žalovaného v 2.
rade.
Zároveň žalobkyňa poukázala na to, že náležitosti podľa vyššie uvedeného ustanovenia § 14 ods. 5,
teda predovšetkým úradne overený podpis neobsahuje ani plnú moc udelená žalovanej v 1. rade zo
strany Bytového podniku mesta Košice. je teda bezpochyby zrejmé, že žalovaná nebola oprávnená na
schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome žalovaného v 2. rade zastupovať a hlasovať v
jeho mene. V neposlednom rade žalobkyňa poukazuje na nesprávnu interpretáciu ust. § 14 ods. 5, vety
druhej zákona č. 182/1993 Z.z., ktorá znie („ Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome môže
písomne, s úradne overeným podpisom splnomocniť inú osobu, aby ho na schôdzi vlastníkov
zastupovala“).
Vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia je teda bezpochyby zrejmé, že slovo môže označuje
oprávnenie vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome splnomocniť inú osobu, aby ho na
schôdzi vlastníkov zastupovala. V prípade, ak takéto oprávnenie vlastník bytu alebo nebytového
priestoru v dome využije, zákon mu priamo ukladá povinnosť, aby tak urobil na základe písomného
splnomocnenia s úradne overeným podpisom.
Výklad vyššie uvedeného ustanovenia podľa názoru žalovanej v 1. rade tým spôsobom, že pojem
„môže“ sa má vnímať ako možnosť vlastníka bytov alebo nebytových priestorov v dome písomne s
úradne overeným podpisom splnomocniť tretiu osobu, aby ho na schôdzi vlastníkov zastupovala, je
vonkoncom nesprávny. Žalobkyňa preto navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť a uplatnila trovy
odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby vo výške 79,58 eur za podané vyjadrenie.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala žalovaná v zákonnej
lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. v
jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
214 ods. 2 O.s.p.) a rozsudok verejne vyhlásil v súlade s ust. § 156 ods. 1 O.s.p. po tom, čo miesto a
čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade s
ust. § 156 ods. 3 O.s.p..
Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti s poukazom na ust.
§ 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok potvrdil.
Žalovaná v 1. rade uplatnila odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p..
Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. spočívajúci v nesprávnom skutkovom zistení sa
týka skutkových zistení, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a ktoré sú nesprávne v
tom zmysle, že nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorom aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, to znamená vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú účastníci podľa
príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav.
Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa je nepochybné, že rozhodol o neplatnosti rozhodnutia
vlastníkov bytov a nebytových priestorov obsiahnutých v zápisnici zo schôdze vlastníkov bytov a
nebytových priestorov zo dňa 18.12.2007 pod poradovým Č. Xa X, na základe práva prehlasovaného
spoluvlastníka podľa § 14 ods. 4 zák. č. 182/93 Z.z. podať v prekluzívnej lehote žalobu na súd.
Zároveň však súd prvého stupňa uviedol, že sú tu dôvody aj na vyslovenie absolútnej neplatnosti
rozhodnutia vlastníkov bytov.
Za prehlasovaného vlastníka bytu a nebytových priestorov v zmysle § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993
Z.z. je treba okrem vlastníka, ktorý bol na schôdzi zhromaždenia vlastníkov prítomný a hlasoval proti,
považovať rovnako aj vlastníka, ktorý na schôdzi nebol prítomný v dôsledku napr. chybného
predvolania na zhromaždenie (schôdzu vlastníkov), ako tomu bolo v danom prípade.
Rovnako neobstojí námietka žalovanej, že sa súd nevysporiadal so vzájomným návrhom žalovanej v 1.
rade predneseným na poslednom pojednávaní. Žalovaná v 1. rade protinávrh v konaní nevzniesla.
Rovnako je irelevantná aj námietka žalovanej v 1. rade, že pri hlasovaní na schôdzi postačovala
nadpolovičná väčšina hlasov zúčastnených, nakoľko schôdza začala hodinu po čase, keďže
ustanovenie § 14 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. vyslovene uvádza, v akých prípadoch hlasovania to
neplatí.
Zároveň súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že žalovaný v 2. rade neudelil platnú generálnu
plnú moc pre Bytový podnik mesta Košice, a navyše náležitostí uvedené v ust. § 14 ods. 5
predovšetkým úradne overený podpis neobsahuje ani plná moc udelená žalovanej v 1. rade zo strany
Bytového podniku mesta Košíc. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že ust. § 14 ods. 5 zákona č.
182/1993 Z.z. neumožňuje, aby splnomocnená osoba, ktorá má vlastníka bytu, alebo nebytového
priestoru na schôdzi zastupovať, splnomocnila ďalšiu osobu na zastupovanie.
Odvolací súd preto v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej
časti, t.j. vo výroku, ktorým určil, že rozhodnutie vlastníkov bytov a nebytových priestorov uvedené pod
poradovým číslom 4 a 7 sú neplatné ako aj vecne správny potvrdil.
Ako vecne správny potvrdil odvolací súd aj rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobkyne
a žalovaného v 1. rade.
Aj v odvolacom konaní bola žalobkyňa úspešná, preto odvolací súd aplikoval pre výrok o náhrade trov
konania ustanovenie § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a zaviazal neúspešnú žalovanú
nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v sume 79,58 eur, ktoré pozostávajú z jedného úkonu
právnej služby vyjadrenie sa k odvolaniu 58,69 eur, teda za jeden úkon právnej služby predstavujúci
1/13-inu výpočtového základu, keďže hodnotu veci alebo práva nie je možné vyjadriť v peniazoch +
režijný paušál 1 x 7,63 eur + 20% DPH 13,26 eur, spolu trovy žalobkyne v odvolacom konaní
predstavujú 79,58 eur.
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom určil, že rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v bytovom dome X. B. N.. Č.. X v F. zo dňa 18.12.2007 obsiahnuté v zápisnici zo schôdze
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v obytnom dome na B. N.. Č.. X Y. F. zo dňa 18.12.2007
uvedené pod poradovým č. 4 a 7 sú neplatné. Žalobu proti žalovanému v 2. rade zamietol. Žalovanej
v 1. rade uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v sume 783,79 eur do rúk právneho
zástupcu žalobkyne, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V právnom vzťahu medzi
žalobcom a žalovanými v 2. a 3. rade účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi účastníkmi konania bolo nesporné a preukázané z výpisu listu
vlastníctva č. XXXXX Správy katastra pre okres Košice I, obec F.-R. H., katastrálne územie R. H., že v
čase začatia konania boli žalobkyňa v 1. rade, žalovaní v 1.a 2. rade podielovými spoluvlastníkmi
bytového domu súp. č. XXX X. N.. B. Č.. X Y. F. postaveného na parcele č. XXXX. Žalobkyňa vlastnila v
tomto bytovom dome byt Č.. X C. L. Č.. X, spoločné časti a zariadenia bytového domu, žalovaná v 1.
rade vlastnila byt č. 2, 4 a 5, spoločné časti a zariadenia domu a žalovaný v 2. rade vlastnil jeden
nebytový priestor, ako aj spoločné časti a zariadenia domu. Okrem toho žalobkyňa v 1. rade a žalovaná
v 1. rade vlastnili v tomto bytovom dome aj rozostavané bytové a nebytové priestory. Žalovaný v 3.
rade sa stal vlastníkom nebytového priestoru na základe darovacej zmluvy zo dňa 13.5.2009. Medzi
účastníkmi konania bola nesporná aj skutočnosť, že správcom bytového domu v čase konania schôdze
vlastníkov bytov, ktorá je predmetom tohto sporu: dňa 18.12.2007 bola You in media, s.r.o. zastúpená
konateľom Y. R..
Súd prvého stupňa sa v rámci dokazovania oboznámil so zmluvami o výkone správy uzavretými
správcom a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov bytového domu na B. N.. Č.. X Y. F. zo dňa 27.
júna 2006 a 12.02.2008 korešpondenciou žalobkyne so správcom You in media, s.r.o., s pozvánkou na
schôdzu vlastníkov bytov na 18.12.2007, so zápisnicou zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových
priestorov zo dňa 18.12.2007, s plnou mocou, ktorú predložila žalovaná v 1. rade na tejto schôdzi na
zastupovanie žalovaného v 2. rade a s výpismi LV č. XXXXX v čase začatia konania a v čase
rozhodnutia súdu, vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a svedka Viliama Schillera.
Z vykonaného dokazovania a v súlade s ust. § 14 ods. 1, ods. 3, ods. 4, ods. 5 ust. § 8a ods. 1 a ods. 6
zákona č. 182/1993 Z.z. v znení účinnom v čase konania schôdze vlastníkov bytov a nebytových
priestorov a ust. § 39 OZ ako aj ust. § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku, na základe
vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami dospel k záveru, že žaloba
žalobkyne je odôvodnená pokiaľ sa domáha určenia absolútnej neplatnosti rozhodnutia schôdze
vlastníkov bytov vo forme uznesenia č. 4 a č. 7 dňa 18.12.2007. Súd dospel k záveru, že existujú tu
viaceré dôvody neplatnosti rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov, ktoré spočívajú v tom, že táto
schôdza vlastníkov bytov sa uskutočnila v rozpore so zákonom. Žalobkyňa neobdržala pozvánku v 10
dňovej lehote pred dňom konania schôdze, pričom 10 dňová lehota bola určená v článku IV. bod 4, 6
Zmluvy o výkone správy zo dňa 27. júna 2006 platnej v čase konania tejto schôdze, žalovaná v 1. rade
mala na tejto schôdzi vlastníkov bytov 3 hlasy, keďže vlastnila tri byty v obytnom dome, a nemala
overenú plnú moc zo strany žalovaného v 2. rade na jeho zastupovanie na tejto schôdzi vlastníkov
bytov v súlade s ust. § 14 ods. 5 Zákona o vlastníctve bytov. Pri posudzovaní tejto plnej moci dospel
súd prvého stupňa k záveru, že zákon upravuje iba jednu formu plnej moci, ktorou môže vlastník bytu
alebo nebytového priestoru písomne splnomocniť niekoho iného na svoje zastupovanie: s úradne
overeným podpisom a nerozlišuje medzi vlastníkom fyzickou a právnickou osobou. Preto pokiaľ táto
plná moc nespĺňala zákonné podmienky, nebola platná a na základe nej žalovaná v 1. rade nemohla
zastupovať žalovaného v 2. rade na tejto schôdzi. Preto zo šiestich hlasov všetkých vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v obytnom dome na tejto schôdzi žalovaná v 1. rade disponovala iba tromi
hlasmi a preto schôdza vlastníkov bytov dňa 18.12.2007 nebola uznášania schopná.
Ďalej súd prvého stupňa zistil, že napriek programu, ktorý bol v pozvánke schôdze vlastníkov bytov
uvedený, sa schôdza zaoberala aj bodom naviac, a to schválením zmeny zmluvy o výkone správy,
ktorý bod programu v pozvánke vôbec obsiahnutý nebol. Preto schôdza vlastníkov bytov nebola
oprávnená o tomto bode programu rokovať a platne rozhodovať.
Naviac z plnej moci, ktorú predložila žalovaná v 1. rade na zastupovanie žalovaného v 2. rade
jednoznačne vyplýva, že bola oprávnená zastupovať žalovaného v 2. rade iba pri rokovaní o programe,
ktorý bol obsiahnutý v pozvánke, teda pokiaľ by plná moc aj bola platná, ani za takýchto okolností by
nebola oprávnená žalovaná v 1. rade zastupovať žalovaného v 2. rade v bode, ktorý v programe
obsiahnutý nebol.
Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že žalovaná obdržala písomné výsledky hlasovania vo
forme zápisnice z rokovania schôdze vlastníkov bytov až 3.1.2008 (žiadny iný dátum doručenia, ani iný
spôsob doručenia žalobkyni preukázaný nebol), a preto ňou podaná žaloba dňa 18.1.2008 bola
podaná včas. Zároveň však sa však súd prvého stupňa stotožnil aj s tvrdením právneho zástupcu
žalobkyne, ktorý uviedol, že vzhľadom na absolútnu neplatnosť napadnutých rozhodnutí schôdze
vlastníkov bytov, žalobkyňa by mala právo podať žalobu aj neskôr, a to kedykoľvek.
Na základe uvedeného dospel súd prvého stupňa k záveru, že rokovanie schôdze vlastníkov bytov
18.12.2007 nemohlo prijímať platné rozhodnutia, avšak vzhľadom na to, že v tomto konaní žalobkyňa
uplatnila iba neplatnosť uznesenia pod č. 4 a 7, súd bol viazaný petitom žaloby a tento petit prekročiť
nemohol.
Pokiaľ žalovaná v 1. rade namietala nedostatok naliehavého právneho záujmu zo strany žalobkyne
podľa ust. § 80 písm. c/ O.s.p., súd prvého stupňa dospel k tomu záveru, že vzhľadom na znenie § 14
ods. 4 Zákona o vlastníctve bytov, kedy samotný zákon predpokladá možnosť vlastníka bytov a
nebytových priestorov podať žalobu na súde, nie je potrebné osobitne preukazovať naliehavý právny
záujem žalobkyne na určení neplatnosti ňou napadnutých rozhodnutí schôdze vlastníkov bytov.
Podanie takejto žaloby samotný zákon predpokladá.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody neplatnosti rozhodnutí schôdze vlastníkov bytov zo dňa
18.12.2007 sa súd prvého stupňa ďalšími námietkami žalovanej v 1. rade nezoberal, lebo ich
považoval za právne irelevantné a z vyššie uvedených dôvodov súd žalobe žalobkyne v celom rozsahu
vyhovel. Žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol, pretože v čase rozhodnutia súdu žalovaný v 2.
rade nebol pasívne vecne legitimovaný, nebol vlastníkom žiadneho priestoru v obytnom dome na
Zvonárskej ul. č. 9 v Košiciach. Do práv a povinností žalovaného v 2. rade po predaji nebytového
priestoru v obytnom dome vstúpil žalovaný v 3. rade, ktorý sa stal účastníkom konania na strane
žalovaných. Výrok o trovách konania vo vzťahu žalobkyne a žalovanej v 1. rade odôvodnil úspechom
žalobkyne v konaní v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., ktoré trovy predstavovali zaplatený súdny
poplatok zo žaloby v sume 99,58 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 786,89 eur za 10 úkonov
právnej služby 10 x režijný paušál a DPH.
Trovy konania spolu predstavujú 786,89 eur. Pretože právny zástupca žalobkyne uplatnil trovy v nižšej
výške 783,79 eur, priznal mu náhradu trov konania v uplatnenej výške v súlade s § 151 ods. 1 O.s.p..
Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade súd prvého stupňa náhradu trov konania nepriznal, pretože
žalovanému v 2. rade trovy konania nevznikli a žalovaný v 3. rade sa stal účastníkom konania v
priebehu konania a strane žalovaných bez svojho pričinenia. Vzhľadom na jeho vyjadrenie, že so
žalobou súhlasí, náhradu trov konania vo vzťahu žalovaného v 3. rade a žalobkyne nepriznal v súlade s
ust. § 150 ods. 1 O.s.p., pričom prihliadol na toto osobitné postavenie žalovaného v 3. rade v tomto
súdnom spore.
Proti tomuto rozsudku, čo do výroku o neplatnosti rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov a nebytových
priestorov obsiahnuté v Zápisnici zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa
18.12.2007, ako aj čo do výroku o trovách konania vo vzťahu žalobkyne a žalovanej v 1. rade podala
odvolanie žalovaná v 1. rade. Uplatnila odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. ,
teda, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V dôvodoch odvolania poukázala na to, že z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, z akého dôvodu súd
vyhlásil schôdzu za neplatnú, či dôvod vidí v absolútnej neplatnosti konania tejto schôdze, alebo na
základe relatívnej neplatnosti a práva prehlasovaného spoluvlastníka podať žalobu na súd v
prekluzívnej lehote (navrhovateľka podľa odvolateľka nemôže používať právo prehlasovaného
spoluvlastníka). Žalovaná v 1. rade akcentovala na to, že svojim konaním nedala príčinu na dané súdne
konanie, pretože zvolávateľom schôdze bol správca domu a on zodpovedá za riadne zvolanie schôdze.
Žalovaná v 1. rade viackrát počas konania oznámila, že nemá záujem viesť dané súdne konanie a
navrhla, aby buď celá schôdza, všetky body boli vyhlásené za neplatné alebo všetky ponechané v
platnosti. Súd však pripustil čiastočné späťvzatie návrhu, čím zadal príčinu na ďalšie konanie, nakoľko
podľa odôvodnenia mal súd za to, že ide o pravdepodobne o absolútnu neplatnosť napadnutých
rozhodnutí schôdze vlastníkov bytov. Pretože základná vec riešená schôdzou, a to zníženie príspevku
do fondu prevádzky, údržby a opráv pre neplatenie príspevkov žalobkyne, svojim postupom a
rozhodnutím súd ponechal v platnosti, bude vecou nového správcu alebo žalovanej v 1. rade podať
ďalšiu žalobu na súd o neplatnosť aj ostatných ustanovení, čo je v rozpore so zásadou efektívnosti a
hospodárnosti súdneho konania.
Súd sa navyše nevysporiadal so vzájomným návrhom žalovanej v 1. rade prednesenom na poslednom
pojednávaní, aby sa rozhodovalo aj o rozhodnutiach vlastníkov bytov a nebytových priestorov
uvedených pod poradovým číslom 1 až 3, 5, 6. Žalovaná v 1. rade navyše súhlasila s rozhodnutím bez
nariadenia pojednávania, čím sa mohlo predísť trovám konania.
Z uvedených dôvodov je podľa odvolateľky nespravodlivé, aby bola zaviazaná na náhradu trov konania,
pretože tak ako žalovaný v 2. a v 3. rade aj žalovaná v 1. rade sa stala žalovanou bez svojho
pričinenia. Teda, aj keď už súd vyhlásil prijaté rozhodnutia za neplatné, nemal priznať žiadnemu z
účastníkov náhradu trov konania. Aj žalobkyňa veľkou mierou prispela svojim konaním ku stavu, ktorý
napáda žalobou. Žalovaná v 1. rade dáva do pozornosti, že žalobkyňa mala vedomosť o konaní
schôdze od 6. novembra 2007 a napriek tomu, že svoju prítomnosť dohodla so zvolávateľom, aj v deň
schôdze potvrdila žalovanej v 1. rade, že príde na schôdzu, následne poslala e-mail dve hodiny pred
konaním bez toho, aby na to niekoho osobne upozornila a to tak zvolávateľa ako aj ostatných susedov.
Súd ďalej nevzal na zreteľ skutočnosť, že žalobkyňa bola pozvaná na schôdzu 6 novembra 2007
pozvánkou zo dňa 11.10.2007 s tým istým programom ako schôdza 18.12.2007 s tým, že sa žalobkyňa
dňa 16. novembra 2007 so zvolávateľom schôdze dohodla na náhradnom termíne konania schôdze
dňa 18. decembra 2007 a bola jej aj navyše okrem toho dňa 7.12.2007 odoslaná pozvánka s tým, že
bola aj vyvesená v dome a teda bola žalobkyni doručená v zmluvnej aj zákonnej lehote. To, že si ju
žalobkyňa prevzala ako ona tvrdí 12.12.2007, nijako nepreukázala ani dôvod, prečo jej mala byť
doručená až v tento deň.
Podľa § 14 ods. 2, ak počet zúčastnených vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome
neumožňuje hodinu po začatí schôdze vlastníkov právoplatné hlasovanie, rozhoduje sa nadpolovičnou
väčšinou zúčastnených; teda podľa odvolateľky bez ohľadu na platnosť plnej moci, čo bolo aj v prípade
schôdze dňa 18.12.2007, ktorá sa začala hodinu po čase, na ktorú bola zvolaná , pretože bod 7 bol
obsiahnutý v pozvánke, nakoľko v pozvánke je uvedené pod bodom 8 prerokovanie ďalšej skutočnosti
týkajúcich sa domu. Prerokovanie zmeny zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov má
navyše len deklaratórny a nie konštitutívny charakter.
Žalovaný v 2. rade potvrdil listom zo dňa 13.2.2012, že ako vlastník nebytového priestoru platne udelil
písomnú generálnu plnú moc pre Bytový podnik mesta Košice a doložil to zriaďovacou listinou
Bytového podniku mesta Košice s úradne osvedčeným podpisom a uznesením MZ v F. Č.. XXX zo dňa
7.12.2004 tiež s úradným podpisom a navyše všeobecne záväznou platnosťou.
Podľa § 14 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov, vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome môže
písomne s úradne overeným podpisom splnomocniť inú osobu aby ho na schôdzi vlastníkov
zastupovala. Zákon neurčuje povinnosť mať úradne overenú plnú moc substitučného splnomocnenia,
je teda preukázané, že vlastník nebytového priestoru udelil Bytovému podniku mesta Košice generálnu
plnú moc s úradne overeným podpisom a nebolo povinnosťou Bytového podniku mesta Košice pri
udeľovaní plných mocí na zastupovanie vlastníka udeľovať tieto plné moci s úradne overeným
podpisom.
Z týchto dôvodov navrhla zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Žalobkyňa sa vo vyjadrení sa k odvolaniu žalovanej v 1. rade navrhla rozsudok v napadnutej časti
potvrdiť. Zotrvala na doteraz prezentovaných tvrdeniach a dôkazoch, ktoré počas priebehu konania
prvostupňovému súdu predložila. Akcentovala na to, že skutočnosť že zvolávateľom schôdze bol
správca domu, nemení nič na tej skutočnosti, že žalovaná v 1. rade nebola oprávnená na zastupovanie
a hlasovanie v mene žalovaného v 2. rade.
Skutočnosť, že prvostupňový súd rozhodoval výlučne len o platnosti, resp. neplatnosti bodov pod
poradovým číslom 4 až 7 rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome
vyplýva zo zásady občianskeho súdneho konania, podľa ktorej súd je viazaný návrhom žalobcu.
Nakoľko žalobkyňa navrhovala určiť len neplatnosť vo vzťahu k bodom 4 a 7 rozhodnutia schôdze,
prvostupňový súd nebol oprávnený svojvoľne rozhodnúť o zvyšných bodoch rozhodnutia.
Žalobkyňa sa nestotožnila s tvrdením žalovanej v 1. rade, že sa súd nevysporiadal so vzájomným
návrhom žalovanej v 1. rade predneseným na poslednom pojednávaní , aby sa rozhodlo aj o
rozhodnutiach vlastníkov bytov a nebytových priestorov uvedených pod poradovým číslom 1 až 3, 5, 6.
Vychádzajúc zo zápisnice z posledného pojednávania konaného dňa 9. marca 2012 je jednoznačne
zrejmé, že žalovaná v 1. rade nevzniesla protinávrh, podľa ktorého by prvostupňový súd mohol
rozhodnúť o neplatnosti aj v zvyšných bodov rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov a nebytových
priestorov.
Žalovaná v 1. rade vyjadrila len výlučne svoj názor: „teda podľa nich by mali byť určené všetky
rozhodnutia tejto schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov za neplatné“ uvedený názor však
nemožno považovať za protinávrh ako to tvrdí žalovaný v 1. rade. Skutočnosť, že žalovaný v 1. rade v
konaní súhlasil s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania je absolútne irelevantné. Medzi
účastníkmi konania existovalo viacero sporných otázok, pre náležité zistenie skutkového stavu bolo
potrebné vykonať dokazovanie aj prostredníctvom výsluchu účastníkov konania, resp. navrhovaného
svedka. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že aj ona sa stala žalovanou bez svojho pričinenia, z vykonaného
dokazovania je bezpochyby zrejmé, že bola to práve žalovaná v 1. rade, ktorá zastupovala a hlasovala
v mene žalovaného v 2. rade na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a to aj
napriek tomu, že od neho nemala plnú moc, ktorá by bola v súlade s ust. § 14 ods. 5 zákona č.
182/1993 Z.z. V dôsledku tejto skutočnosti boli na schôdzi prijaté rozhodnutia pod poradovým číslom 4
a 7, ktoré je nutné považovať za neplatné. Preto nie je možné akceptovať námietku žalovanej v 1. rade,
podľa ktorej konanie začalo bez jej pričinenia. V prípade doručenia pozvánky na schôdzu konanú dňa
18.12.2007 žalobkyňa nesúhlasí s tvrdením žalovanej v 1. rade, podľa ktorej bola pozvánka doručená
žalobkyni včas, resp. bola údajne vyvesená v dome. V tejto súvislosti žalobkyňa odkazuje v plnom
rozsahu na svoje tvrdenia a dôkazy, ktoré prezentovala v priebehu konania.
Pokiaľ odvolateľka odkazuje v odvolaní na ust. § 14 ods. 2 druhej vety zákona č. 182/1993 Z.z.; „Ak
počet zúčastnených vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome neumožňuje hodinu po začatí
schôdze vlastníkov právoplatné hlasovanie, rozhoduje sa nadpolovičnou väčšinou zúčastnených“;
žalobkyňa dodáva, že dikcia zákona v § 14 ods. 2 pokračuje „to neplatí, ak ide o hlasovanie podľa
odseku 3 § 7a ods. 1, § 7c ods. 2 písm. i/ a ods. 3, § 8 a ods. 1 a 6, § 8b ods. 2 písm. i a § 10 ods. 1 a §
16 ods. 3 až 4. Vzhľadom na celé väčšie citované ustanovenie a nielen extrahovanú časť ako ju uviedla
žalovaná v 1. rade (ako aj predmet hlasovania je zrejmé, že námietka žalovanej v 1. rade, že pri
hlasovaní na schôdzi postačovala nadpolovičná väčšina hlasov zúčastnených, nakoľko schôdza začala
hodinu po čase, na ktorú bola zvolaná, je v predmetnej veci absolútne irelevantná.
Zároveň žalobkyňa považuje za potrebné zdôrazniť, že počas konania nebolo vonkoncom preukázané,
kedy sa schôdza presne začala, čo potvrdzuje aj žalovaná v 1. rade na pojednávaní dňa 9.02.2012.
Nevie odhadnúť, že „koľko asi meškala a teda koľko sa čakalo na žalobkyňu“.
Tvrdenie žalovanej v 1. rade, podľa ktorého bol bod 7 obsiahnutý v pozvánke pod bodom 8
(„prerokovanie ďalších skutočností týkajúcich sa domu) považuje žalobkyňa za neakceptovateľné,
nakoľko z uvedeného bodu nie je zrejmé, že na schôdzi malo dôjsť aj k prerokovaniu zmeny Zmluvy o
výkone správy. Vzhľadom k tejto skutočnosti nemožno konštatovať, že by vlastníci bytov a nebytových
priestorov boli náležite oboznámení s týmto bodom programu - hlasovanie.
Okrem vyššie uvedeného sa žalobca ani nestotožňuje s názorom žalovanej v 1. rade., podľa ktorého
žalovaný v 2. rade udelil generálnu plnú moc pre Bytový podnik mesta Košice, pretože svoje tvrdenia
opiera o zriaďovaciu listinu Bytového podniku mesta Košice a uznesenie MZ Y. F. Č.. XXX zo dňa
7.12.2004. Skutočnosť, že zriaďovacia listina obsahuje úradne uverejnený podpis, je vzhľadom na
prejednávanú vec absolútne irelevantná. V prípade predloženia uznesenia je bez pochyby zrejmé, že
body, o ktoré žalovaná, resp. žalovaný v 2. rade opiera svoje tvrdenie (§ 35 písm. i/a j/ v znení :
i/ používať všetky právne prostriedky na ochranu zvereného majetku, vrátane včasného uplatňovania
práv a oprávnených záujmov týkajúcich sa tohto majetku pred príslušnými orgánmi
j/ zastupovať v mesto v sporoch a konaniach týkajúcich sa zvereného majetku a s tým súvisiacich práv,
nemajú povahu generálneho splnomocnenia pre účasť bytového podniku na schôdzach vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome.
Vychádzajúc z dikcie uvedených bodov je bezpochyby zrejmé, že splnomocnenie sa týka výlučne
rokovaní úradného charakteru, prípadne konaní pred súdom, avšak v žiadnom prípade nie
zastupovania žalovaného v 2. rade na schôdzach vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
Zároveň je nutné si uvedomiť, že z predmetného uznesenia vonkoncom nevyplýva, že by bol Bytový
podnik mesta Košice oprávnený splnomocniť tretiu osobu na výkon činnosti, na ktoré bol splnomocnený
žalovaný v 2. rade.
Aj keby bol odvolací súd toho názoru, že vyššie uvedené body splnomocňujú Bytový podnik mesta
Košice a aj na účasť na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, s čím žalobkyňa
nesúhlasí, takáto plná moc nemá náležitosti podľa ust. § 14 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov, nakoľko neobsahuje úradne overený podpis žalovaného v 2.
rade.
Zároveň žalobkyňa poukázala na to, že náležitosti podľa vyššie uvedeného ustanovenia § 14 ods. 5,
teda predovšetkým úradne overený podpis neobsahuje ani plnú moc udelená žalovanej v 1. rade zo
strany Bytového podniku mesta Košice. je teda bezpochyby zrejmé, že žalovaná nebola oprávnená na
schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome žalovaného v 2. rade zastupovať a hlasovať v
jeho mene. V neposlednom rade žalobkyňa poukazuje na nesprávnu interpretáciu ust. § 14 ods. 5, vety
druhej zákona č. 182/1993 Z.z., ktorá znie („ Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome môže
písomne, s úradne overeným podpisom splnomocniť inú osobu, aby ho na schôdzi vlastníkov
zastupovala“).
Vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia je teda bezpochyby zrejmé, že slovo môže označuje
oprávnenie vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome splnomocniť inú osobu, aby ho na
schôdzi vlastníkov zastupovala. V prípade, ak takéto oprávnenie vlastník bytu alebo nebytového
priestoru v dome využije, zákon mu priamo ukladá povinnosť, aby tak urobil na základe písomného
splnomocnenia s úradne overeným podpisom.
Výklad vyššie uvedeného ustanovenia podľa názoru žalovanej v 1. rade tým spôsobom, že pojem
„môže“ sa má vnímať ako možnosť vlastníka bytov alebo nebytových priestorov v dome písomne s
úradne overeným podpisom splnomocniť tretiu osobu, aby ho na schôdzi vlastníkov zastupovala, je
vonkoncom nesprávny. Žalobkyňa preto navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť a uplatnila trovy
odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby vo výške 79,58 eur za podané vyjadrenie.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala žalovaná v zákonnej
lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. v
jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
214 ods. 2 O.s.p.) a rozsudok verejne vyhlásil v súlade s ust. § 156 ods. 1 O.s.p. po tom, čo miesto a
čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade s
ust. § 156 ods. 3 O.s.p..
Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti s poukazom na ust.
§ 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok potvrdil.
Žalovaná v 1. rade uplatnila odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p..
Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. spočívajúci v nesprávnom skutkovom zistení sa
týka skutkových zistení, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a ktoré sú nesprávne v
tom zmysle, že nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorom aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, to znamená vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú účastníci podľa
príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav.
Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa je nepochybné, že rozhodol o neplatnosti rozhodnutia
vlastníkov bytov a nebytových priestorov obsiahnutých v zápisnici zo schôdze vlastníkov bytov a
nebytových priestorov zo dňa 18.12.2007 pod poradovým Č. Xa X, na základe práva prehlasovaného
spoluvlastníka podľa § 14 ods. 4 zák. č. 182/93 Z.z. podať v prekluzívnej lehote žalobu na súd.
Zároveň však súd prvého stupňa uviedol, že sú tu dôvody aj na vyslovenie absolútnej neplatnosti
rozhodnutia vlastníkov bytov.
Za prehlasovaného vlastníka bytu a nebytových priestorov v zmysle § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993
Z.z. je treba okrem vlastníka, ktorý bol na schôdzi zhromaždenia vlastníkov prítomný a hlasoval proti,
považovať rovnako aj vlastníka, ktorý na schôdzi nebol prítomný v dôsledku napr. chybného
predvolania na zhromaždenie (schôdzu vlastníkov), ako tomu bolo v danom prípade.
Rovnako neobstojí námietka žalovanej, že sa súd nevysporiadal so vzájomným návrhom žalovanej v 1.
rade predneseným na poslednom pojednávaní. Žalovaná v 1. rade protinávrh v konaní nevzniesla.
Rovnako je irelevantná aj námietka žalovanej v 1. rade, že pri hlasovaní na schôdzi postačovala
nadpolovičná väčšina hlasov zúčastnených, nakoľko schôdza začala hodinu po čase, keďže
ustanovenie § 14 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. vyslovene uvádza, v akých prípadoch hlasovania to
neplatí.
Zároveň súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že žalovaný v 2. rade neudelil platnú generálnu
plnú moc pre Bytový podnik mesta Košice, a navyše náležitostí uvedené v ust. § 14 ods. 5
predovšetkým úradne overený podpis neobsahuje ani plná moc udelená žalovanej v 1. rade zo strany
Bytového podniku mesta Košíc. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že ust. § 14 ods. 5 zákona č.
182/1993 Z.z. neumožňuje, aby splnomocnená osoba, ktorá má vlastníka bytu, alebo nebytového
priestoru na schôdzi zastupovať, splnomocnila ďalšiu osobu na zastupovanie.
Odvolací súd preto v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej
časti, t.j. vo výroku, ktorým určil, že rozhodnutie vlastníkov bytov a nebytových priestorov uvedené pod
poradovým číslom 4 a 7 sú neplatné ako aj vecne správny potvrdil.
Ako vecne správny potvrdil odvolací súd aj rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobkyne
a žalovaného v 1. rade.
Aj v odvolacom konaní bola žalobkyňa úspešná, preto odvolací súd aplikoval pre výrok o náhrade trov
konania ustanovenie § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a zaviazal neúspešnú žalovanú
nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v sume 79,58 eur, ktoré pozostávajú z jedného úkonu
právnej služby vyjadrenie sa k odvolaniu 58,69 eur, teda za jeden úkon právnej služby predstavujúci
1/13-inu výpočtového základu, keďže hodnotu veci alebo práva nie je možné vyjadriť v peniazoch +
režijný paušál 1 x 7,63 eur + 20% DPH 13,26 eur, spolu trovy žalobkyne v odvolacom konaní
predstavujú 79,58 eur.
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom určil, že rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v bytovom dome X. B. N.. Č.. X v F. zo dňa 18.12.2007 obsiahnuté v zápisnici zo schôdze
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v obytnom dome na B. N.. Č.. X Y. F. zo dňa 18.12.2007
uvedené pod poradovým č. 4 a 7 sú neplatné. Žalobu proti žalovanému v 2. rade zamietol. Žalovanej
v 1. rade uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v sume 783,79 eur do rúk právneho
zástupcu žalobkyne, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V právnom vzťahu medzi
žalobcom a žalovanými v 2. a 3. rade účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi účastníkmi konania bolo nesporné a preukázané z výpisu listu
vlastníctva č. XXXXX Správy katastra pre okres Košice I, obec F.-R. H., katastrálne územie R. H., že v
čase začatia konania boli žalobkyňa v 1. rade, žalovaní v 1.a 2. rade podielovými spoluvlastníkmi
bytového domu súp. č. XXX X. N.. B. Č.. X Y. F. postaveného na parcele č. XXXX. Žalobkyňa vlastnila v
tomto bytovom dome byt Č.. X C. L. Č.. X, spoločné časti a zariadenia bytového domu, žalovaná v 1.
rade vlastnila byt č. 2, 4 a 5, spoločné časti a zariadenia domu a žalovaný v 2. rade vlastnil jeden
nebytový priestor, ako aj spoločné časti a zariadenia domu. Okrem toho žalobkyňa v 1. rade a žalovaná
v 1. rade vlastnili v tomto bytovom dome aj rozostavané bytové a nebytové priestory. Žalovaný v 3.
rade sa stal vlastníkom nebytového priestoru na základe darovacej zmluvy zo dňa 13.5.2009. Medzi
účastníkmi konania bola nesporná aj skutočnosť, že správcom bytového domu v čase konania schôdze
vlastníkov bytov, ktorá je predmetom tohto sporu: dňa 18.12.2007 bola You in media, s.r.o. zastúpená
konateľom Y. R..
Súd prvého stupňa sa v rámci dokazovania oboznámil so zmluvami o výkone správy uzavretými
správcom a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov bytového domu na B. N.. Č.. X Y. F. zo dňa 27.
júna 2006 a 12.02.2008 korešpondenciou žalobkyne so správcom You in media, s.r.o., s pozvánkou na
schôdzu vlastníkov bytov na 18.12.2007, so zápisnicou zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových
priestorov zo dňa 18.12.2007, s plnou mocou, ktorú predložila žalovaná v 1. rade na tejto schôdzi na
zastupovanie žalovaného v 2. rade a s výpismi LV č. XXXXX v čase začatia konania a v čase
rozhodnutia súdu, vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a svedka Viliama Schillera.
Z vykonaného dokazovania a v súlade s ust. § 14 ods. 1, ods. 3, ods. 4, ods. 5 ust. § 8a ods. 1 a ods. 6
zákona č. 182/1993 Z.z. v znení účinnom v čase konania schôdze vlastníkov bytov a nebytových
priestorov a ust. § 39 OZ ako aj ust. § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku, na základe
vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami dospel k záveru, že žaloba
žalobkyne je odôvodnená pokiaľ sa domáha určenia absolútnej neplatnosti rozhodnutia schôdze
vlastníkov bytov vo forme uznesenia č. 4 a č. 7 dňa 18.12.2007. Súd dospel k záveru, že existujú tu
viaceré dôvody neplatnosti rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov, ktoré spočívajú v tom, že táto
schôdza vlastníkov bytov sa uskutočnila v rozpore so zákonom. Žalobkyňa neobdržala pozvánku v 10
dňovej lehote pred dňom konania schôdze, pričom 10 dňová lehota bola určená v článku IV. bod 4, 6
Zmluvy o výkone správy zo dňa 27. júna 2006 platnej v čase konania tejto schôdze, žalovaná v 1. rade
mala na tejto schôdzi vlastníkov bytov 3 hlasy, keďže vlastnila tri byty v obytnom dome, a nemala
overenú plnú moc zo strany žalovaného v 2. rade na jeho zastupovanie na tejto schôdzi vlastníkov
bytov v súlade s ust. § 14 ods. 5 Zákona o vlastníctve bytov. Pri posudzovaní tejto plnej moci dospel
súd prvého stupňa k záveru, že zákon upravuje iba jednu formu plnej moci, ktorou môže vlastník bytu
alebo nebytového priestoru písomne splnomocniť niekoho iného na svoje zastupovanie: s úradne
overeným podpisom a nerozlišuje medzi vlastníkom fyzickou a právnickou osobou. Preto pokiaľ táto
plná moc nespĺňala zákonné podmienky, nebola platná a na základe nej žalovaná v 1. rade nemohla
zastupovať žalovaného v 2. rade na tejto schôdzi. Preto zo šiestich hlasov všetkých vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v obytnom dome na tejto schôdzi žalovaná v 1. rade disponovala iba tromi
hlasmi a preto schôdza vlastníkov bytov dňa 18.12.2007 nebola uznášania schopná.
Ďalej súd prvého stupňa zistil, že napriek programu, ktorý bol v pozvánke schôdze vlastníkov bytov
uvedený, sa schôdza zaoberala aj bodom naviac, a to schválením zmeny zmluvy o výkone správy,
ktorý bod programu v pozvánke vôbec obsiahnutý nebol. Preto schôdza vlastníkov bytov nebola
oprávnená o tomto bode programu rokovať a platne rozhodovať.
Naviac z plnej moci, ktorú predložila žalovaná v 1. rade na zastupovanie žalovaného v 2. rade
jednoznačne vyplýva, že bola oprávnená zastupovať žalovaného v 2. rade iba pri rokovaní o programe,
ktorý bol obsiahnutý v pozvánke, teda pokiaľ by plná moc aj bola platná, ani za takýchto okolností by
nebola oprávnená žalovaná v 1. rade zastupovať žalovaného v 2. rade v bode, ktorý v programe
obsiahnutý nebol.
Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že žalovaná obdržala písomné výsledky hlasovania vo
forme zápisnice z rokovania schôdze vlastníkov bytov až 3.1.2008 (žiadny iný dátum doručenia, ani iný
spôsob doručenia žalobkyni preukázaný nebol), a preto ňou podaná žaloba dňa 18.1.2008 bola
podaná včas. Zároveň však sa však súd prvého stupňa stotožnil aj s tvrdením právneho zástupcu
žalobkyne, ktorý uviedol, že vzhľadom na absolútnu neplatnosť napadnutých rozhodnutí schôdze
vlastníkov bytov, žalobkyňa by mala právo podať žalobu aj neskôr, a to kedykoľvek.
Na základe uvedeného dospel súd prvého stupňa k záveru, že rokovanie schôdze vlastníkov bytov
18.12.2007 nemohlo prijímať platné rozhodnutia, avšak vzhľadom na to, že v tomto konaní žalobkyňa
uplatnila iba neplatnosť uznesenia pod č. 4 a 7, súd bol viazaný petitom žaloby a tento petit prekročiť
nemohol.
Pokiaľ žalovaná v 1. rade namietala nedostatok naliehavého právneho záujmu zo strany žalobkyne
podľa ust. § 80 písm. c/ O.s.p., súd prvého stupňa dospel k tomu záveru, že vzhľadom na znenie § 14
ods. 4 Zákona o vlastníctve bytov, kedy samotný zákon predpokladá možnosť vlastníka bytov a
nebytových priestorov podať žalobu na súde, nie je potrebné osobitne preukazovať naliehavý právny
záujem žalobkyne na určení neplatnosti ňou napadnutých rozhodnutí schôdze vlastníkov bytov.
Podanie takejto žaloby samotný zákon predpokladá.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody neplatnosti rozhodnutí schôdze vlastníkov bytov zo dňa
18.12.2007 sa súd prvého stupňa ďalšími námietkami žalovanej v 1. rade nezoberal, lebo ich
považoval za právne irelevantné a z vyššie uvedených dôvodov súd žalobe žalobkyne v celom rozsahu
vyhovel. Žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol, pretože v čase rozhodnutia súdu žalovaný v 2.
rade nebol pasívne vecne legitimovaný, nebol vlastníkom žiadneho priestoru v obytnom dome na
Zvonárskej ul. č. 9 v Košiciach. Do práv a povinností žalovaného v 2. rade po predaji nebytového
priestoru v obytnom dome vstúpil žalovaný v 3. rade, ktorý sa stal účastníkom konania na strane
žalovaných. Výrok o trovách konania vo vzťahu žalobkyne a žalovanej v 1. rade odôvodnil úspechom
žalobkyne v konaní v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., ktoré trovy predstavovali zaplatený súdny
poplatok zo žaloby v sume 99,58 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 786,89 eur za 10 úkonov
právnej služby 10 x režijný paušál a DPH.
Trovy konania spolu predstavujú 786,89 eur. Pretože právny zástupca žalobkyne uplatnil trovy v nižšej
výške 783,79 eur, priznal mu náhradu trov konania v uplatnenej výške v súlade s § 151 ods. 1 O.s.p..
Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade súd prvého stupňa náhradu trov konania nepriznal, pretože
žalovanému v 2. rade trovy konania nevznikli a žalovaný v 3. rade sa stal účastníkom konania v
priebehu konania a strane žalovaných bez svojho pričinenia. Vzhľadom na jeho vyjadrenie, že so
žalobou súhlasí, náhradu trov konania vo vzťahu žalovaného v 3. rade a žalobkyne nepriznal v súlade s
ust. § 150 ods. 1 O.s.p., pričom prihliadol na toto osobitné postavenie žalovaného v 3. rade v tomto
súdnom spore.
Proti tomuto rozsudku, čo do výroku o neplatnosti rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov a nebytových
priestorov obsiahnuté v Zápisnici zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa
18.12.2007, ako aj čo do výroku o trovách konania vo vzťahu žalobkyne a žalovanej v 1. rade podala
odvolanie žalovaná v 1. rade. Uplatnila odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. ,
teda, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V dôvodoch odvolania poukázala na to, že z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, z akého dôvodu súd
vyhlásil schôdzu za neplatnú, či dôvod vidí v absolútnej neplatnosti konania tejto schôdze, alebo na
základe relatívnej neplatnosti a práva prehlasovaného spoluvlastníka podať žalobu na súd v
prekluzívnej lehote (navrhovateľka podľa odvolateľka nemôže používať právo prehlasovaného
spoluvlastníka). Žalovaná v 1. rade akcentovala na to, že svojim konaním nedala príčinu na dané súdne
konanie, pretože zvolávateľom schôdze bol správca domu a on zodpovedá za riadne zvolanie schôdze.
Žalovaná v 1. rade viackrát počas konania oznámila, že nemá záujem viesť dané súdne konanie a
navrhla, aby buď celá schôdza, všetky body boli vyhlásené za neplatné alebo všetky ponechané v
platnosti. Súd však pripustil čiastočné späťvzatie návrhu, čím zadal príčinu na ďalšie konanie, nakoľko
podľa odôvodnenia mal súd za to, že ide o pravdepodobne o absolútnu neplatnosť napadnutých
rozhodnutí schôdze vlastníkov bytov. Pretože základná vec riešená schôdzou, a to zníženie príspevku
do fondu prevádzky, údržby a opráv pre neplatenie príspevkov žalobkyne, svojim postupom a
rozhodnutím súd ponechal v platnosti, bude vecou nového správcu alebo žalovanej v 1. rade podať
ďalšiu žalobu na súd o neplatnosť aj ostatných ustanovení, čo je v rozpore so zásadou efektívnosti a
hospodárnosti súdneho konania.
Súd sa navyše nevysporiadal so vzájomným návrhom žalovanej v 1. rade prednesenom na poslednom
pojednávaní, aby sa rozhodovalo aj o rozhodnutiach vlastníkov bytov a nebytových priestorov
uvedených pod poradovým číslom 1 až 3, 5, 6. Žalovaná v 1. rade navyše súhlasila s rozhodnutím bez
nariadenia pojednávania, čím sa mohlo predísť trovám konania.
Z uvedených dôvodov je podľa odvolateľky nespravodlivé, aby bola zaviazaná na náhradu trov konania,
pretože tak ako žalovaný v 2. a v 3. rade aj žalovaná v 1. rade sa stala žalovanou bez svojho
pričinenia. Teda, aj keď už súd vyhlásil prijaté rozhodnutia za neplatné, nemal priznať žiadnemu z
účastníkov náhradu trov konania. Aj žalobkyňa veľkou mierou prispela svojim konaním ku stavu, ktorý
napáda žalobou. Žalovaná v 1. rade dáva do pozornosti, že žalobkyňa mala vedomosť o konaní
schôdze od 6. novembra 2007 a napriek tomu, že svoju prítomnosť dohodla so zvolávateľom, aj v deň
schôdze potvrdila žalovanej v 1. rade, že príde na schôdzu, následne poslala e-mail dve hodiny pred
konaním bez toho, aby na to niekoho osobne upozornila a to tak zvolávateľa ako aj ostatných susedov.
Súd ďalej nevzal na zreteľ skutočnosť, že žalobkyňa bola pozvaná na schôdzu 6 novembra 2007
pozvánkou zo dňa 11.10.2007 s tým istým programom ako schôdza 18.12.2007 s tým, že sa žalobkyňa
dňa 16. novembra 2007 so zvolávateľom schôdze dohodla na náhradnom termíne konania schôdze
dňa 18. decembra 2007 a bola jej aj navyše okrem toho dňa 7.12.2007 odoslaná pozvánka s tým, že
bola aj vyvesená v dome a teda bola žalobkyni doručená v zmluvnej aj zákonnej lehote. To, že si ju
žalobkyňa prevzala ako ona tvrdí 12.12.2007, nijako nepreukázala ani dôvod, prečo jej mala byť
doručená až v tento deň.
Podľa § 14 ods. 2, ak počet zúčastnených vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome
neumožňuje hodinu po začatí schôdze vlastníkov právoplatné hlasovanie, rozhoduje sa nadpolovičnou
väčšinou zúčastnených; teda podľa odvolateľky bez ohľadu na platnosť plnej moci, čo bolo aj v prípade
schôdze dňa 18.12.2007, ktorá sa začala hodinu po čase, na ktorú bola zvolaná , pretože bod 7 bol
obsiahnutý v pozvánke, nakoľko v pozvánke je uvedené pod bodom 8 prerokovanie ďalšej skutočnosti
týkajúcich sa domu. Prerokovanie zmeny zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov má
navyše len deklaratórny a nie konštitutívny charakter.
Žalovaný v 2. rade potvrdil listom zo dňa 13.2.2012, že ako vlastník nebytového priestoru platne udelil
písomnú generálnu plnú moc pre Bytový podnik mesta Košice a doložil to zriaďovacou listinou
Bytového podniku mesta Košice s úradne osvedčeným podpisom a uznesením MZ v F. Č.. XXX zo dňa
7.12.2004 tiež s úradným podpisom a navyše všeobecne záväznou platnosťou.
Podľa § 14 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov, vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome môže
písomne s úradne overeným podpisom splnomocniť inú osobu aby ho na schôdzi vlastníkov
zastupovala. Zákon neurčuje povinnosť mať úradne overenú plnú moc substitučného splnomocnenia,
je teda preukázané, že vlastník nebytového priestoru udelil Bytovému podniku mesta Košice generálnu
plnú moc s úradne overeným podpisom a nebolo povinnosťou Bytového podniku mesta Košice pri
udeľovaní plných mocí na zastupovanie vlastníka udeľovať tieto plné moci s úradne overeným
podpisom.
Z týchto dôvodov navrhla zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Žalobkyňa sa vo vyjadrení sa k odvolaniu žalovanej v 1. rade navrhla rozsudok v napadnutej časti
potvrdiť. Zotrvala na doteraz prezentovaných tvrdeniach a dôkazoch, ktoré počas priebehu konania
prvostupňovému súdu predložila. Akcentovala na to, že skutočnosť že zvolávateľom schôdze bol
správca domu, nemení nič na tej skutočnosti, že žalovaná v 1. rade nebola oprávnená na zastupovanie
a hlasovanie v mene žalovaného v 2. rade.
Skutočnosť, že prvostupňový súd rozhodoval výlučne len o platnosti, resp. neplatnosti bodov pod
poradovým číslom 4 až 7 rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome
vyplýva zo zásady občianskeho súdneho konania, podľa ktorej súd je viazaný návrhom žalobcu.
Nakoľko žalobkyňa navrhovala určiť len neplatnosť vo vzťahu k bodom 4 a 7 rozhodnutia schôdze,
prvostupňový súd nebol oprávnený svojvoľne rozhodnúť o zvyšných bodoch rozhodnutia.
Žalobkyňa sa nestotožnila s tvrdením žalovanej v 1. rade, že sa súd nevysporiadal so vzájomným
návrhom žalovanej v 1. rade predneseným na poslednom pojednávaní , aby sa rozhodlo aj o
rozhodnutiach vlastníkov bytov a nebytových priestorov uvedených pod poradovým číslom 1 až 3, 5, 6.
Vychádzajúc zo zápisnice z posledného pojednávania konaného dňa 9. marca 2012 je jednoznačne
zrejmé, že žalovaná v 1. rade nevzniesla protinávrh, podľa ktorého by prvostupňový súd mohol
rozhodnúť o neplatnosti aj v zvyšných bodov rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov a nebytových
priestorov.
Žalovaná v 1. rade vyjadrila len výlučne svoj názor: „teda podľa nich by mali byť určené všetky
rozhodnutia tejto schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov za neplatné“ uvedený názor však
nemožno považovať za protinávrh ako to tvrdí žalovaný v 1. rade. Skutočnosť, že žalovaný v 1. rade v
konaní súhlasil s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania je absolútne irelevantné. Medzi
účastníkmi konania existovalo viacero sporných otázok, pre náležité zistenie skutkového stavu bolo
potrebné vykonať dokazovanie aj prostredníctvom výsluchu účastníkov konania, resp. navrhovaného
svedka. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že aj ona sa stala žalovanou bez svojho pričinenia, z vykonaného
dokazovania je bezpochyby zrejmé, že bola to práve žalovaná v 1. rade, ktorá zastupovala a hlasovala
v mene žalovaného v 2. rade na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a to aj
napriek tomu, že od neho nemala plnú moc, ktorá by bola v súlade s ust. § 14 ods. 5 zákona č.
182/1993 Z.z. V dôsledku tejto skutočnosti boli na schôdzi prijaté rozhodnutia pod poradovým číslom 4
a 7, ktoré je nutné považovať za neplatné. Preto nie je možné akceptovať námietku žalovanej v 1. rade,
podľa ktorej konanie začalo bez jej pričinenia. V prípade doručenia pozvánky na schôdzu konanú dňa
18.12.2007 žalobkyňa nesúhlasí s tvrdením žalovanej v 1. rade, podľa ktorej bola pozvánka doručená
žalobkyni včas, resp. bola údajne vyvesená v dome. V tejto súvislosti žalobkyňa odkazuje v plnom
rozsahu na svoje tvrdenia a dôkazy, ktoré prezentovala v priebehu konania.
Pokiaľ odvolateľka odkazuje v odvolaní na ust. § 14 ods. 2 druhej vety zákona č. 182/1993 Z.z.; „Ak
počet zúčastnených vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome neumožňuje hodinu po začatí
schôdze vlastníkov právoplatné hlasovanie, rozhoduje sa nadpolovičnou väčšinou zúčastnených“;
žalobkyňa dodáva, že dikcia zákona v § 14 ods. 2 pokračuje „to neplatí, ak ide o hlasovanie podľa
odseku 3 § 7a ods. 1, § 7c ods. 2 písm. i/ a ods. 3, § 8 a ods. 1 a 6, § 8b ods. 2 písm. i a § 10 ods. 1 a §
16 ods. 3 až 4. Vzhľadom na celé väčšie citované ustanovenie a nielen extrahovanú časť ako ju uviedla
žalovaná v 1. rade (ako aj predmet hlasovania je zrejmé, že námietka žalovanej v 1. rade, že pri
hlasovaní na schôdzi postačovala nadpolovičná väčšina hlasov zúčastnených, nakoľko schôdza začala
hodinu po čase, na ktorú bola zvolaná, je v predmetnej veci absolútne irelevantná.
Zároveň žalobkyňa považuje za potrebné zdôrazniť, že počas konania nebolo vonkoncom preukázané,
kedy sa schôdza presne začala, čo potvrdzuje aj žalovaná v 1. rade na pojednávaní dňa 9.02.2012.
Nevie odhadnúť, že „koľko asi meškala a teda koľko sa čakalo na žalobkyňu“.
Tvrdenie žalovanej v 1. rade, podľa ktorého bol bod 7 obsiahnutý v pozvánke pod bodom 8
(„prerokovanie ďalších skutočností týkajúcich sa domu) považuje žalobkyňa za neakceptovateľné,
nakoľko z uvedeného bodu nie je zrejmé, že na schôdzi malo dôjsť aj k prerokovaniu zmeny Zmluvy o
výkone správy. Vzhľadom k tejto skutočnosti nemožno konštatovať, že by vlastníci bytov a nebytových
priestorov boli náležite oboznámení s týmto bodom programu - hlasovanie.
Okrem vyššie uvedeného sa žalobca ani nestotožňuje s názorom žalovanej v 1. rade., podľa ktorého
žalovaný v 2. rade udelil generálnu plnú moc pre Bytový podnik mesta Košice, pretože svoje tvrdenia
opiera o zriaďovaciu listinu Bytového podniku mesta Košice a uznesenie MZ Y. F. Č.. XXX zo dňa
7.12.2004. Skutočnosť, že zriaďovacia listina obsahuje úradne uverejnený podpis, je vzhľadom na
prejednávanú vec absolútne irelevantná. V prípade predloženia uznesenia je bez pochyby zrejmé, že
body, o ktoré žalovaná, resp. žalovaný v 2. rade opiera svoje tvrdenie (§ 35 písm. i/a j/ v znení :
i/ používať všetky právne prostriedky na ochranu zvereného majetku, vrátane včasného uplatňovania
práv a oprávnených záujmov týkajúcich sa tohto majetku pred príslušnými orgánmi
j/ zastupovať v mesto v sporoch a konaniach týkajúcich sa zvereného majetku a s tým súvisiacich práv,
nemajú povahu generálneho splnomocnenia pre účasť bytového podniku na schôdzach vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome.
Vychádzajúc z dikcie uvedených bodov je bezpochyby zrejmé, že splnomocnenie sa týka výlučne
rokovaní úradného charakteru, prípadne konaní pred súdom, avšak v žiadnom prípade nie
zastupovania žalovaného v 2. rade na schôdzach vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
Zároveň je nutné si uvedomiť, že z predmetného uznesenia vonkoncom nevyplýva, že by bol Bytový
podnik mesta Košice oprávnený splnomocniť tretiu osobu na výkon činnosti, na ktoré bol splnomocnený
žalovaný v 2. rade.
Aj keby bol odvolací súd toho názoru, že vyššie uvedené body splnomocňujú Bytový podnik mesta
Košice a aj na účasť na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, s čím žalobkyňa
nesúhlasí, takáto plná moc nemá náležitosti podľa ust. § 14 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov, nakoľko neobsahuje úradne overený podpis žalovaného v 2.
rade.
Zároveň žalobkyňa poukázala na to, že náležitosti podľa vyššie uvedeného ustanovenia § 14 ods. 5,
teda predovšetkým úradne overený podpis neobsahuje ani plnú moc udelená žalovanej v 1. rade zo
strany Bytového podniku mesta Košice. je teda bezpochyby zrejmé, že žalovaná nebola oprávnená na
schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome žalovaného v 2. rade zastupovať a hlasovať v
jeho mene. V neposlednom rade žalobkyňa poukazuje na nesprávnu interpretáciu ust. § 14 ods. 5, vety
druhej zákona č. 182/1993 Z.z., ktorá znie („ Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome môže
písomne, s úradne overeným podpisom splnomocniť inú osobu, aby ho na schôdzi vlastníkov
zastupovala“).
Vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia je teda bezpochyby zrejmé, že slovo môže označuje
oprávnenie vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome splnomocniť inú osobu, aby ho na
schôdzi vlastníkov zastupovala. V prípade, ak takéto oprávnenie vlastník bytu alebo nebytového
priestoru v dome využije, zákon mu priamo ukladá povinnosť, aby tak urobil na základe písomného
splnomocnenia s úradne overeným podpisom.
Výklad vyššie uvedeného ustanovenia podľa názoru žalovanej v 1. rade tým spôsobom, že pojem
„môže“ sa má vnímať ako možnosť vlastníka bytov alebo nebytových priestorov v dome písomne s
úradne overeným podpisom splnomocniť tretiu osobu, aby ho na schôdzi vlastníkov zastupovala, je
vonkoncom nesprávny. Žalobkyňa preto navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť a uplatnila trovy
odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby vo výške 79,58 eur za podané vyjadrenie.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala žalovaná v zákonnej
lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. v
jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
214 ods. 2 O.s.p.) a rozsudok verejne vyhlásil v súlade s ust. § 156 ods. 1 O.s.p. po tom, čo miesto a
čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade s
ust. § 156 ods. 3 O.s.p..
Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti s poukazom na ust.
§ 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok potvrdil.
Žalovaná v 1. rade uplatnila odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p..
Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. spočívajúci v nesprávnom skutkovom zistení sa
týka skutkových zistení, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a ktoré sú nesprávne v
tom zmysle, že nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorom aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, to znamená vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú účastníci podľa
príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav.
Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa je nepochybné, že rozhodol o neplatnosti rozhodnutia
vlastníkov bytov a nebytových priestorov obsiahnutých v zápisnici zo schôdze vlastníkov bytov a
nebytových priestorov zo dňa 18.12.2007 pod poradovým Č. Xa X, na základe práva prehlasovaného
spoluvlastníka podľa § 14 ods. 4 zák. č. 182/93 Z.z. podať v prekluzívnej lehote žalobu na súd.
Zároveň však súd prvého stupňa uviedol, že sú tu dôvody aj na vyslovenie absolútnej neplatnosti
rozhodnutia vlastníkov bytov.
Za prehlasovaného vlastníka bytu a nebytových priestorov v zmysle § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993
Z.z. je treba okrem vlastníka, ktorý bol na schôdzi zhromaždenia vlastníkov prítomný a hlasoval proti,
považovať rovnako aj vlastníka, ktorý na schôdzi nebol prítomný v dôsledku napr. chybného
predvolania na zhromaždenie (schôdzu vlastníkov), ako tomu bolo v danom prípade.
Rovnako neobstojí námietka žalovanej, že sa súd nevysporiadal so vzájomným návrhom žalovanej v 1.
rade predneseným na poslednom pojednávaní. Žalovaná v 1. rade protinávrh v konaní nevzniesla.
Rovnako je irelevantná aj námietka žalovanej v 1. rade, že pri hlasovaní na schôdzi postačovala
nadpolovičná väčšina hlasov zúčastnených, nakoľko schôdza začala hodinu po čase, keďže
ustanovenie § 14 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. vyslovene uvádza, v akých prípadoch hlasovania to
neplatí.
Zároveň súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že žalovaný v 2. rade neudelil platnú generálnu
plnú moc pre Bytový podnik mesta Košice, a navyše náležitostí uvedené v ust. § 14 ods. 5
predovšetkým úradne overený podpis neobsahuje ani plná moc udelená žalovanej v 1. rade zo strany
Bytového podniku mesta Košíc. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že ust. § 14 ods. 5 zákona č.
182/1993 Z.z. neumožňuje, aby splnomocnená osoba, ktorá má vlastníka bytu, alebo nebytového
priestoru na schôdzi zastupovať, splnomocnila ďalšiu osobu na zastupovanie.
Odvolací súd preto v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej
časti, t.j. vo výroku, ktorým určil, že rozhodnutie vlastníkov bytov a nebytových priestorov uvedené pod
poradovým číslom 4 a 7 sú neplatné ako aj vecne správny potvrdil.
Ako vecne správny potvrdil odvolací súd aj rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobkyne
a žalovaného v 1. rade.
Aj v odvolacom konaní bola žalobkyňa úspešná, preto odvolací súd aplikoval pre výrok o náhrade trov
konania ustanovenie § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a zaviazal neúspešnú žalovanú
nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v sume 79,58 eur, ktoré pozostávajú z jedného úkonu
právnej služby vyjadrenie sa k odvolaniu 58,69 eur, teda za jeden úkon právnej služby predstavujúci
1/13-inu výpočtového základu, keďže hodnotu veci alebo práva nie je možné vyjadriť v peniazoch +
režijný paušál 1 x 7,63 eur + 20% DPH 13,26 eur, spolu trovy žalobkyne v odvolacom konaní
predstavujú 79,58 eur.
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom určil, že rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v bytovom dome X. B. N.. Č.. X v F. zo dňa 18.12.2007 obsiahnuté v zápisnici zo schôdze
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v obytnom dome na B. N.. Č.. X Y. F. zo dňa 18.12.2007
uvedené pod poradovým č. 4 a 7 sú neplatné. Žalobu proti žalovanému v 2. rade zamietol. Žalovanej
v 1. rade uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v sume 783,79 eur do rúk právneho
zástupcu žalobkyne, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V právnom vzťahu medzi
žalobcom a žalovanými v 2. a 3. rade účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi účastníkmi konania bolo nesporné a preukázané z výpisu listu
vlastníctva č. XXXXX Správy katastra pre okres Košice I, obec F.-R. H., katastrálne územie R. H., že v
čase začatia konania boli žalobkyňa v 1. rade, žalovaní v 1.a 2. rade podielovými spoluvlastníkmi
bytového domu súp. č. XXX X. N.. B. Č.. X Y. F. postaveného na parcele č. XXXX. Žalobkyňa vlastnila v
tomto bytovom dome byt Č.. X C. L. Č.. X, spoločné časti a zariadenia bytového domu, žalovaná v 1.
rade vlastnila byt č. 2, 4 a 5, spoločné časti a zariadenia domu a žalovaný v 2. rade vlastnil jeden
nebytový priestor, ako aj spoločné časti a zariadenia domu. Okrem toho žalobkyňa v 1. rade a žalovaná
v 1. rade vlastnili v tomto bytovom dome aj rozostavané bytové a nebytové priestory. Žalovaný v 3.
rade sa stal vlastníkom nebytového priestoru na základe darovacej zmluvy zo dňa 13.5.2009. Medzi
účastníkmi konania bola nesporná aj skutočnosť, že správcom bytového domu v čase konania schôdze
vlastníkov bytov, ktorá je predmetom tohto sporu: dňa 18.12.2007 bola You in media, s.r.o. zastúpená
konateľom Y. R..
Súd prvého stupňa sa v rámci dokazovania oboznámil so zmluvami o výkone správy uzavretými
správcom a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov bytového domu na B. N.. Č.. X Y. F. zo dňa 27.
júna 2006 a 12.02.2008 korešpondenciou žalobkyne so správcom You in media, s.r.o., s pozvánkou na
schôdzu vlastníkov bytov na 18.12.2007, so zápisnicou zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových
priestorov zo dňa 18.12.2007, s plnou mocou, ktorú predložila žalovaná v 1. rade na tejto schôdzi na
zastupovanie žalovaného v 2. rade a s výpismi LV č. XXXXX v čase začatia konania a v čase
rozhodnutia súdu, vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a svedka Viliama Schillera.
Z vykonaného dokazovania a v súlade s ust. § 14 ods. 1, ods. 3, ods. 4, ods. 5 ust. § 8a ods. 1 a ods. 6
zákona č. 182/1993 Z.z. v znení účinnom v čase konania schôdze vlastníkov bytov a nebytových
priestorov a ust. § 39 OZ ako aj ust. § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku, na základe
vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami dospel k záveru, že žaloba
žalobkyne je odôvodnená pokiaľ sa domáha určenia absolútnej neplatnosti rozhodnutia schôdze
vlastníkov bytov vo forme uznesenia č. 4 a č. 7 dňa 18.12.2007. Súd dospel k záveru, že existujú tu
viaceré dôvody neplatnosti rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov, ktoré spočívajú v tom, že táto
schôdza vlastníkov bytov sa uskutočnila v rozpore so zákonom. Žalobkyňa neobdržala pozvánku v 10
dňovej lehote pred dňom konania schôdze, pričom 10 dňová lehota bola určená v článku IV. bod 4, 6
Zmluvy o výkone správy zo dňa 27. júna 2006 platnej v čase konania tejto schôdze, žalovaná v 1. rade
mala na tejto schôdzi vlastníkov bytov 3 hlasy, keďže vlastnila tri byty v obytnom dome, a nemala
overenú plnú moc zo strany žalovaného v 2. rade na jeho zastupovanie na tejto schôdzi vlastníkov
bytov v súlade s ust. § 14 ods. 5 Zákona o vlastníctve bytov. Pri posudzovaní tejto plnej moci dospel
súd prvého stupňa k záveru, že zákon upravuje iba jednu formu plnej moci, ktorou môže vlastník bytu
alebo nebytového priestoru písomne splnomocniť niekoho iného na svoje zastupovanie: s úradne
overeným podpisom a nerozlišuje medzi vlastníkom fyzickou a právnickou osobou. Preto pokiaľ táto
plná moc nespĺňala zákonné podmienky, nebola platná a na základe nej žalovaná v 1. rade nemohla
zastupovať žalovaného v 2. rade na tejto schôdzi. Preto zo šiestich hlasov všetkých vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v obytnom dome na tejto schôdzi žalovaná v 1. rade disponovala iba tromi
hlasmi a preto schôdza vlastníkov bytov dňa 18.12.2007 nebola uznášania schopná.
Ďalej súd prvého stupňa zistil, že napriek programu, ktorý bol v pozvánke schôdze vlastníkov bytov
uvedený, sa schôdza zaoberala aj bodom naviac, a to schválením zmeny zmluvy o výkone správy,
ktorý bod programu v pozvánke vôbec obsiahnutý nebol. Preto schôdza vlastníkov bytov nebola
oprávnená o tomto bode programu rokovať a platne rozhodovať.
Naviac z plnej moci, ktorú predložila žalovaná v 1. rade na zastupovanie žalovaného v 2. rade
jednoznačne vyplýva, že bola oprávnená zastupovať žalovaného v 2. rade iba pri rokovaní o programe,
ktorý bol obsiahnutý v pozvánke, teda pokiaľ by plná moc aj bola platná, ani za takýchto okolností by
nebola oprávnená žalovaná v 1. rade zastupovať žalovaného v 2. rade v bode, ktorý v programe
obsiahnutý nebol.
Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že žalovaná obdržala písomné výsledky hlasovania vo
forme zápisnice z rokovania schôdze vlastníkov bytov až 3.1.2008 (žiadny iný dátum doručenia, ani iný
spôsob doručenia žalobkyni preukázaný nebol), a preto ňou podaná žaloba dňa 18.1.2008 bola
podaná včas. Zároveň však sa však súd prvého stupňa stotožnil aj s tvrdením právneho zástupcu
žalobkyne, ktorý uviedol, že vzhľadom na absolútnu neplatnosť napadnutých rozhodnutí schôdze
vlastníkov bytov, žalobkyňa by mala právo podať žalobu aj neskôr, a to kedykoľvek.
Na základe uvedeného dospel súd prvého stupňa k záveru, že rokovanie schôdze vlastníkov bytov
18.12.2007 nemohlo prijímať platné rozhodnutia, avšak vzhľadom na to, že v tomto konaní žalobkyňa
uplatnila iba neplatnosť uznesenia pod č. 4 a 7, súd bol viazaný petitom žaloby a tento petit prekročiť
nemohol.
Pokiaľ žalovaná v 1. rade namietala nedostatok naliehavého právneho záujmu zo strany žalobkyne
podľa ust. § 80 písm. c/ O.s.p., súd prvého stupňa dospel k tomu záveru, že vzhľadom na znenie § 14
ods. 4 Zákona o vlastníctve bytov, kedy samotný zákon predpokladá možnosť vlastníka bytov a
nebytových priestorov podať žalobu na súde, nie je potrebné osobitne preukazovať naliehavý právny
záujem žalobkyne na určení neplatnosti ňou napadnutých rozhodnutí schôdze vlastníkov bytov.
Podanie takejto žaloby samotný zákon predpokladá.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody neplatnosti rozhodnutí schôdze vlastníkov bytov zo dňa
18.12.2007 sa súd prvého stupňa ďalšími námietkami žalovanej v 1. rade nezoberal, lebo ich
považoval za právne irelevantné a z vyššie uvedených dôvodov súd žalobe žalobkyne v celom rozsahu
vyhovel. Žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol, pretože v čase rozhodnutia súdu žalovaný v 2.
rade nebol pasívne vecne legitimovaný, nebol vlastníkom žiadneho priestoru v obytnom dome na
Zvonárskej ul. č. 9 v Košiciach. Do práv a povinností žalovaného v 2. rade po predaji nebytového
priestoru v obytnom dome vstúpil žalovaný v 3. rade, ktorý sa stal účastníkom konania na strane
žalovaných. Výrok o trovách konania vo vzťahu žalobkyne a žalovanej v 1. rade odôvodnil úspechom
žalobkyne v konaní v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., ktoré trovy predstavovali zaplatený súdny
poplatok zo žaloby v sume 99,58 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 786,89 eur za 10 úkonov
právnej služby 10 x režijný paušál a DPH.
Trovy konania spolu predstavujú 786,89 eur. Pretože právny zástupca žalobkyne uplatnil trovy v nižšej
výške 783,79 eur, priznal mu náhradu trov konania v uplatnenej výške v súlade s § 151 ods. 1 O.s.p..
Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade súd prvého stupňa náhradu trov konania nepriznal, pretože
žalovanému v 2. rade trovy konania nevznikli a žalovaný v 3. rade sa stal účastníkom konania v
priebehu konania a strane žalovaných bez svojho pričinenia. Vzhľadom na jeho vyjadrenie, že so
žalobou súhlasí, náhradu trov konania vo vzťahu žalovaného v 3. rade a žalobkyne nepriznal v súlade s
ust. § 150 ods. 1 O.s.p., pričom prihliadol na toto osobitné postavenie žalovaného v 3. rade v tomto
súdnom spore.
Proti tomuto rozsudku, čo do výroku o neplatnosti rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov a nebytových
priestorov obsiahnuté v Zápisnici zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa
18.12.2007, ako aj čo do výroku o trovách konania vo vzťahu žalobkyne a žalovanej v 1. rade podala
odvolanie žalovaná v 1. rade. Uplatnila odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. ,
teda, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V dôvodoch odvolania poukázala na to, že z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, z akého dôvodu súd
vyhlásil schôdzu za neplatnú, či dôvod vidí v absolútnej neplatnosti konania tejto schôdze, alebo na
základe relatívnej neplatnosti a práva prehlasovaného spoluvlastníka podať žalobu na súd v
prekluzívnej lehote (navrhovateľka podľa odvolateľka nemôže používať právo prehlasovaného
spoluvlastníka). Žalovaná v 1. rade akcentovala na to, že svojim konaním nedala príčinu na dané súdne
konanie, pretože zvolávateľom schôdze bol správca domu a on zodpovedá za riadne zvolanie schôdze.
Žalovaná v 1. rade viackrát počas konania oznámila, že nemá záujem viesť dané súdne konanie a
navrhla, aby buď celá schôdza, všetky body boli vyhlásené za neplatné alebo všetky ponechané v
platnosti. Súd však pripustil čiastočné späťvzatie návrhu, čím zadal príčinu na ďalšie konanie, nakoľko
podľa odôvodnenia mal súd za to, že ide o pravdepodobne o absolútnu neplatnosť napadnutých
rozhodnutí schôdze vlastníkov bytov. Pretože základná vec riešená schôdzou, a to zníženie príspevku
do fondu prevádzky, údržby a opráv pre neplatenie príspevkov žalobkyne, svojim postupom a
rozhodnutím súd ponechal v platnosti, bude vecou nového správcu alebo žalovanej v 1. rade podať
ďalšiu žalobu na súd o neplatnosť aj ostatných ustanovení, čo je v rozpore so zásadou efektívnosti a
hospodárnosti súdneho konania.
Súd sa navyše nevysporiadal so vzájomným návrhom žalovanej v 1. rade prednesenom na poslednom
pojednávaní, aby sa rozhodovalo aj o rozhodnutiach vlastníkov bytov a nebytových priestorov
uvedených pod poradovým číslom 1 až 3, 5, 6. Žalovaná v 1. rade navyše súhlasila s rozhodnutím bez
nariadenia pojednávania, čím sa mohlo predísť trovám konania.
Z uvedených dôvodov je podľa odvolateľky nespravodlivé, aby bola zaviazaná na náhradu trov konania,
pretože tak ako žalovaný v 2. a v 3. rade aj žalovaná v 1. rade sa stala žalovanou bez svojho
pričinenia. Teda, aj keď už súd vyhlásil prijaté rozhodnutia za neplatné, nemal priznať žiadnemu z
účastníkov náhradu trov konania. Aj žalobkyňa veľkou mierou prispela svojim konaním ku stavu, ktorý
napáda žalobou. Žalovaná v 1. rade dáva do pozornosti, že žalobkyňa mala vedomosť o konaní
schôdze od 6. novembra 2007 a napriek tomu, že svoju prítomnosť dohodla so zvolávateľom, aj v deň
schôdze potvrdila žalovanej v 1. rade, že príde na schôdzu, následne poslala e-mail dve hodiny pred
konaním bez toho, aby na to niekoho osobne upozornila a to tak zvolávateľa ako aj ostatných susedov.
Súd ďalej nevzal na zreteľ skutočnosť, že žalobkyňa bola pozvaná na schôdzu 6 novembra 2007
pozvánkou zo dňa 11.10.2007 s tým istým programom ako schôdza 18.12.2007 s tým, že sa žalobkyňa
dňa 16. novembra 2007 so zvolávateľom schôdze dohodla na náhradnom termíne konania schôdze
dňa 18. decembra 2007 a bola jej aj navyše okrem toho dňa 7.12.2007 odoslaná pozvánka s tým, že
bola aj vyvesená v dome a teda bola žalobkyni doručená v zmluvnej aj zákonnej lehote. To, že si ju
žalobkyňa prevzala ako ona tvrdí 12.12.2007, nijako nepreukázala ani dôvod, prečo jej mala byť
doručená až v tento deň.
Podľa § 14 ods. 2, ak počet zúčastnených vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome
neumožňuje hodinu po začatí schôdze vlastníkov právoplatné hlasovanie, rozhoduje sa nadpolovičnou
väčšinou zúčastnených; teda podľa odvolateľky bez ohľadu na platnosť plnej moci, čo bolo aj v prípade
schôdze dňa 18.12.2007, ktorá sa začala hodinu po čase, na ktorú bola zvolaná , pretože bod 7 bol
obsiahnutý v pozvánke, nakoľko v pozvánke je uvedené pod bodom 8 prerokovanie ďalšej skutočnosti
týkajúcich sa domu. Prerokovanie zmeny zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov má
navyše len deklaratórny a nie konštitutívny charakter.
Žalovaný v 2. rade potvrdil listom zo dňa 13.2.2012, že ako vlastník nebytového priestoru platne udelil
písomnú generálnu plnú moc pre Bytový podnik mesta Košice a doložil to zriaďovacou listinou
Bytového podniku mesta Košice s úradne osvedčeným podpisom a uznesením MZ v F. Č.. XXX zo dňa
7.12.2004 tiež s úradným podpisom a navyše všeobecne záväznou platnosťou.
Podľa § 14 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov, vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome môže
písomne s úradne overeným podpisom splnomocniť inú osobu aby ho na schôdzi vlastníkov
zastupovala. Zákon neurčuje povinnosť mať úradne overenú plnú moc substitučného splnomocnenia,
je teda preukázané, že vlastník nebytového priestoru udelil Bytovému podniku mesta Košice generálnu
plnú moc s úradne overeným podpisom a nebolo povinnosťou Bytového podniku mesta Košice pri
udeľovaní plných mocí na zastupovanie vlastníka udeľovať tieto plné moci s úradne overeným
podpisom.
Z týchto dôvodov navrhla zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Žalobkyňa sa vo vyjadrení sa k odvolaniu žalovanej v 1. rade navrhla rozsudok v napadnutej časti
potvrdiť. Zotrvala na doteraz prezentovaných tvrdeniach a dôkazoch, ktoré počas priebehu konania
prvostupňovému súdu predložila. Akcentovala na to, že skutočnosť že zvolávateľom schôdze bol
správca domu, nemení nič na tej skutočnosti, že žalovaná v 1. rade nebola oprávnená na zastupovanie
a hlasovanie v mene žalovaného v 2. rade.
Skutočnosť, že prvostupňový súd rozhodoval výlučne len o platnosti, resp. neplatnosti bodov pod
poradovým číslom 4 až 7 rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome
vyplýva zo zásady občianskeho súdneho konania, podľa ktorej súd je viazaný návrhom žalobcu.
Nakoľko žalobkyňa navrhovala určiť len neplatnosť vo vzťahu k bodom 4 a 7 rozhodnutia schôdze,
prvostupňový súd nebol oprávnený svojvoľne rozhodnúť o zvyšných bodoch rozhodnutia.
Žalobkyňa sa nestotožnila s tvrdením žalovanej v 1. rade, že sa súd nevysporiadal so vzájomným
návrhom žalovanej v 1. rade predneseným na poslednom pojednávaní , aby sa rozhodlo aj o
rozhodnutiach vlastníkov bytov a nebytových priestorov uvedených pod poradovým číslom 1 až 3, 5, 6.
Vychádzajúc zo zápisnice z posledného pojednávania konaného dňa 9. marca 2012 je jednoznačne
zrejmé, že žalovaná v 1. rade nevzniesla protinávrh, podľa ktorého by prvostupňový súd mohol
rozhodnúť o neplatnosti aj v zvyšných bodov rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov a nebytových
priestorov.
Žalovaná v 1. rade vyjadrila len výlučne svoj názor: „teda podľa nich by mali byť určené všetky
rozhodnutia tejto schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov za neplatné“ uvedený názor však
nemožno považovať za protinávrh ako to tvrdí žalovaný v 1. rade. Skutočnosť, že žalovaný v 1. rade v
konaní súhlasil s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania je absolútne irelevantné. Medzi
účastníkmi konania existovalo viacero sporných otázok, pre náležité zistenie skutkového stavu bolo
potrebné vykonať dokazovanie aj prostredníctvom výsluchu účastníkov konania, resp. navrhovaného
svedka. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že aj ona sa stala žalovanou bez svojho pričinenia, z vykonaného
dokazovania je bezpochyby zrejmé, že bola to práve žalovaná v 1. rade, ktorá zastupovala a hlasovala
v mene žalovaného v 2. rade na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a to aj
napriek tomu, že od neho nemala plnú moc, ktorá by bola v súlade s ust. § 14 ods. 5 zákona č.
182/1993 Z.z. V dôsledku tejto skutočnosti boli na schôdzi prijaté rozhodnutia pod poradovým číslom 4
a 7, ktoré je nutné považovať za neplatné. Preto nie je možné akceptovať námietku žalovanej v 1. rade,
podľa ktorej konanie začalo bez jej pričinenia. V prípade doručenia pozvánky na schôdzu konanú dňa
18.12.2007 žalobkyňa nesúhlasí s tvrdením žalovanej v 1. rade, podľa ktorej bola pozvánka doručená
žalobkyni včas, resp. bola údajne vyvesená v dome. V tejto súvislosti žalobkyňa odkazuje v plnom
rozsahu na svoje tvrdenia a dôkazy, ktoré prezentovala v priebehu konania.
Pokiaľ odvolateľka odkazuje v odvolaní na ust. § 14 ods. 2 druhej vety zákona č. 182/1993 Z.z.; „Ak
počet zúčastnených vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome neumožňuje hodinu po začatí
schôdze vlastníkov právoplatné hlasovanie, rozhoduje sa nadpolovičnou väčšinou zúčastnených“;
žalobkyňa dodáva, že dikcia zákona v § 14 ods. 2 pokračuje „to neplatí, ak ide o hlasovanie podľa
odseku 3 § 7a ods. 1, § 7c ods. 2 písm. i/ a ods. 3, § 8 a ods. 1 a 6, § 8b ods. 2 písm. i a § 10 ods. 1 a §
16 ods. 3 až 4. Vzhľadom na celé väčšie citované ustanovenie a nielen extrahovanú časť ako ju uviedla
žalovaná v 1. rade (ako aj predmet hlasovania je zrejmé, že námietka žalovanej v 1. rade, že pri
hlasovaní na schôdzi postačovala nadpolovičná väčšina hlasov zúčastnených, nakoľko schôdza začala
hodinu po čase, na ktorú bola zvolaná, je v predmetnej veci absolútne irelevantná.
Zároveň žalobkyňa považuje za potrebné zdôrazniť, že počas konania nebolo vonkoncom preukázané,
kedy sa schôdza presne začala, čo potvrdzuje aj žalovaná v 1. rade na pojednávaní dňa 9.02.2012.
Nevie odhadnúť, že „koľko asi meškala a teda koľko sa čakalo na žalobkyňu“.
Tvrdenie žalovanej v 1. rade, podľa ktorého bol bod 7 obsiahnutý v pozvánke pod bodom 8
(„prerokovanie ďalších skutočností týkajúcich sa domu) považuje žalobkyňa za neakceptovateľné,
nakoľko z uvedeného bodu nie je zrejmé, že na schôdzi malo dôjsť aj k prerokovaniu zmeny Zmluvy o
výkone správy. Vzhľadom k tejto skutočnosti nemožno konštatovať, že by vlastníci bytov a nebytových
priestorov boli náležite oboznámení s týmto bodom programu - hlasovanie.
Okrem vyššie uvedeného sa žalobca ani nestotožňuje s názorom žalovanej v 1. rade., podľa ktorého
žalovaný v 2. rade udelil generálnu plnú moc pre Bytový podnik mesta Košice, pretože svoje tvrdenia
opiera o zriaďovaciu listinu Bytového podniku mesta Košice a uznesenie MZ Y. F. Č.. XXX zo dňa
7.12.2004. Skutočnosť, že zriaďovacia listina obsahuje úradne uverejnený podpis, je vzhľadom na
prejednávanú vec absolútne irelevantná. V prípade predloženia uznesenia je bez pochyby zrejmé, že
body, o ktoré žalovaná, resp. žalovaný v 2. rade opiera svoje tvrdenie (§ 35 písm. i/a j/ v znení :
i/ používať všetky právne prostriedky na ochranu zvereného majetku, vrátane včasného uplatňovania
práv a oprávnených záujmov týkajúcich sa tohto majetku pred príslušnými orgánmi
j/ zastupovať v mesto v sporoch a konaniach týkajúcich sa zvereného majetku a s tým súvisiacich práv,
nemajú povahu generálneho splnomocnenia pre účasť bytového podniku na schôdzach vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome.
Vychádzajúc z dikcie uvedených bodov je bezpochyby zrejmé, že splnomocnenie sa týka výlučne
rokovaní úradného charakteru, prípadne konaní pred súdom, avšak v žiadnom prípade nie
zastupovania žalovaného v 2. rade na schôdzach vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
Zároveň je nutné si uvedomiť, že z predmetného uznesenia vonkoncom nevyplýva, že by bol Bytový
podnik mesta Košice oprávnený splnomocniť tretiu osobu na výkon činnosti, na ktoré bol splnomocnený
žalovaný v 2. rade.
Aj keby bol odvolací súd toho názoru, že vyššie uvedené body splnomocňujú Bytový podnik mesta
Košice a aj na účasť na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, s čím žalobkyňa
nesúhlasí, takáto plná moc nemá náležitosti podľa ust. § 14 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov, nakoľko neobsahuje úradne overený podpis žalovaného v 2.
rade.
Zároveň žalobkyňa poukázala na to, že náležitosti podľa vyššie uvedeného ustanovenia § 14 ods. 5,
teda predovšetkým úradne overený podpis neobsahuje ani plnú moc udelená žalovanej v 1. rade zo
strany Bytového podniku mesta Košice. je teda bezpochyby zrejmé, že žalovaná nebola oprávnená na
schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome žalovaného v 2. rade zastupovať a hlasovať v
jeho mene. V neposlednom rade žalobkyňa poukazuje na nesprávnu interpretáciu ust. § 14 ods. 5, vety
druhej zákona č. 182/1993 Z.z., ktorá znie („ Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome môže
písomne, s úradne overeným podpisom splnomocniť inú osobu, aby ho na schôdzi vlastníkov
zastupovala“).
Vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia je teda bezpochyby zrejmé, že slovo môže označuje
oprávnenie vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome splnomocniť inú osobu, aby ho na
schôdzi vlastníkov zastupovala. V prípade, ak takéto oprávnenie vlastník bytu alebo nebytového
priestoru v dome využije, zákon mu priamo ukladá povinnosť, aby tak urobil na základe písomného
splnomocnenia s úradne overeným podpisom.
Výklad vyššie uvedeného ustanovenia podľa názoru žalovanej v 1. rade tým spôsobom, že pojem
„môže“ sa má vnímať ako možnosť vlastníka bytov alebo nebytových priestorov v dome písomne s
úradne overeným podpisom splnomocniť tretiu osobu, aby ho na schôdzi vlastníkov zastupovala, je
vonkoncom nesprávny. Žalobkyňa preto navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť a uplatnila trovy
odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby vo výške 79,58 eur za podané vyjadrenie.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala žalovaná v zákonnej
lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. v
jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
214 ods. 2 O.s.p.) a rozsudok verejne vyhlásil v súlade s ust. § 156 ods. 1 O.s.p. po tom, čo miesto a
čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade s
ust. § 156 ods. 3 O.s.p..
Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti s poukazom na ust.
§ 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok potvrdil.
Žalovaná v 1. rade uplatnila odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p..
Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. spočívajúci v nesprávnom skutkovom zistení sa
týka skutkových zistení, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a ktoré sú nesprávne v
tom zmysle, že nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorom aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, to znamená vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú účastníci podľa
príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav.
Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa je nepochybné, že rozhodol o neplatnosti rozhodnutia
vlastníkov bytov a nebytových priestorov obsiahnutých v zápisnici zo schôdze vlastníkov bytov a
nebytových priestorov zo dňa 18.12.2007 pod poradovým Č. Xa X, na základe práva prehlasovaného
spoluvlastníka podľa § 14 ods. 4 zák. č. 182/93 Z.z. podať v prekluzívnej lehote žalobu na súd.
Zároveň však súd prvého stupňa uviedol, že sú tu dôvody aj na vyslovenie absolútnej neplatnosti
rozhodnutia vlastníkov bytov.
Za prehlasovaného vlastníka bytu a nebytových priestorov v zmysle § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993
Z.z. je treba okrem vlastníka, ktorý bol na schôdzi zhromaždenia vlastníkov prítomný a hlasoval proti,
považovať rovnako aj vlastníka, ktorý na schôdzi nebol prítomný v dôsledku napr. chybného
predvolania na zhromaždenie (schôdzu vlastníkov), ako tomu bolo v danom prípade.
Rovnako neobstojí námietka žalovanej, že sa súd nevysporiadal so vzájomným návrhom žalovanej v 1.
rade predneseným na poslednom pojednávaní. Žalovaná v 1. rade protinávrh v konaní nevzniesla.
Rovnako je irelevantná aj námietka žalovanej v 1. rade, že pri hlasovaní na schôdzi postačovala
nadpolovičná väčšina hlasov zúčastnených, nakoľko schôdza začala hodinu po čase, keďže
ustanovenie § 14 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. vyslovene uvádza, v akých prípadoch hlasovania to
neplatí.
Zároveň súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že žalovaný v 2. rade neudelil platnú generálnu
plnú moc pre Bytový podnik mesta Košice, a navyše náležitostí uvedené v ust. § 14 ods. 5
predovšetkým úradne overený podpis neobsahuje ani plná moc udelená žalovanej v 1. rade zo strany
Bytového podniku mesta Košíc. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že ust. § 14 ods. 5 zákona č.
182/1993 Z.z. neumožňuje, aby splnomocnená osoba, ktorá má vlastníka bytu, alebo nebytového
priestoru na schôdzi zastupovať, splnomocnila ďalšiu osobu na zastupovanie.
Odvolací súd preto v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej
časti, t.j. vo výroku, ktorým určil, že rozhodnutie vlastníkov bytov a nebytových priestorov uvedené pod
poradovým číslom 4 a 7 sú neplatné ako aj vecne správny potvrdil.
Ako vecne správny potvrdil odvolací súd aj rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobkyne
a žalovaného v 1. rade.
Aj v odvolacom konaní bola žalobkyňa úspešná, preto odvolací súd aplikoval pre výrok o náhrade trov
konania ustanovenie § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a zaviazal neúspešnú žalovanú
nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v sume 79,58 eur, ktoré pozostávajú z jedného úkonu
právnej služby vyjadrenie sa k odvolaniu 58,69 eur, teda za jeden úkon právnej služby predstavujúci
1/13-inu výpočtového základu, keďže hodnotu veci alebo práva nie je možné vyjadriť v peniazoch +
režijný paušál 1 x 7,63 eur + 20% DPH 13,26 eur, spolu trovy žalobkyne v odvolacom konaní
predstavujú 79,58 eur.
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom určil, že rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v bytovom dome X. B. N.. Č.. X v F. zo dňa 18.12.2007 obsiahnuté v zápisnici zo schôdze
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v obytnom dome na B. N.. Č.. X Y. F. zo dňa 18.12.2007
uvedené pod poradovým č. 4 a 7 sú neplatné. Žalobu proti žalovanému v 2. rade zamietol. Žalovanej
v 1. rade uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v sume 783,79 eur do rúk právneho
zástupcu žalobkyne, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V právnom vzťahu medzi
žalobcom a žalovanými v 2. a 3. rade účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi účastníkmi konania bolo nesporné a preukázané z výpisu listu
vlastníctva č. XXXXX Správy katastra pre okres Košice I, obec F.-R. H., katastrálne územie R. H., že v
čase začatia konania boli žalobkyňa v 1. rade, žalovaní v 1.a 2. rade podielovými spoluvlastníkmi
bytového domu súp. č. XXX X. N.. B. Č.. X Y. F. postaveného na parcele č. XXXX. Žalobkyňa vlastnila v
tomto bytovom dome byt Č.. X C. L. Č.. X, spoločné časti a zariadenia bytového domu, žalovaná v 1.
rade vlastnila byt č. 2, 4 a 5, spoločné časti a zariadenia domu a žalovaný v 2. rade vlastnil jeden
nebytový priestor, ako aj spoločné časti a zariadenia domu. Okrem toho žalobkyňa v 1. rade a žalovaná
v 1. rade vlastnili v tomto bytovom dome aj rozostavané bytové a nebytové priestory. Žalovaný v 3.
rade sa stal vlastníkom nebytového priestoru na základe darovacej zmluvy zo dňa 13.5.2009. Medzi
účastníkmi konania bola nesporná aj skutočnosť, že správcom bytového domu v čase konania schôdze
vlastníkov bytov, ktorá je predmetom tohto sporu: dňa 18.12.2007 bola You in media, s.r.o. zastúpená
konateľom Y. R..
Súd prvého stupňa sa v rámci dokazovania oboznámil so zmluvami o výkone správy uzavretými
správcom a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov bytového domu na B. N.. Č.. X Y. F. zo dňa 27.
júna 2006 a 12.02.2008 korešpondenciou žalobkyne so správcom You in media, s.r.o., s pozvánkou na
schôdzu vlastníkov bytov na 18.12.2007, so zápisnicou zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových
priestorov zo dňa 18.12.2007, s plnou mocou, ktorú predložila žalovaná v 1. rade na tejto schôdzi na
zastupovanie žalovaného v 2. rade a s výpismi LV č. XXXXX v čase začatia konania a v čase
rozhodnutia súdu, vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a svedka Viliama Schillera.
Z vykonaného dokazovania a v súlade s ust. § 14 ods. 1, ods. 3, ods. 4, ods. 5 ust. § 8a ods. 1 a ods. 6
zákona č. 182/1993 Z.z. v znení účinnom v čase konania schôdze vlastníkov bytov a nebytových
priestorov a ust. § 39 OZ ako aj ust. § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku, na základe
vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami dospel k záveru, že žaloba
žalobkyne je odôvodnená pokiaľ sa domáha určenia absolútnej neplatnosti rozhodnutia schôdze
vlastníkov bytov vo forme uznesenia č. 4 a č. 7 dňa 18.12.2007. Súd dospel k záveru, že existujú tu
viaceré dôvody neplatnosti rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov, ktoré spočívajú v tom, že táto
schôdza vlastníkov bytov sa uskutočnila v rozpore so zákonom. Žalobkyňa neobdržala pozvánku v 10
dňovej lehote pred dňom konania schôdze, pričom 10 dňová lehota bola určená v článku IV. bod 4, 6
Zmluvy o výkone správy zo dňa 27. júna 2006 platnej v čase konania tejto schôdze, žalovaná v 1. rade
mala na tejto schôdzi vlastníkov bytov 3 hlasy, keďže vlastnila tri byty v obytnom dome, a nemala
overenú plnú moc zo strany žalovaného v 2. rade na jeho zastupovanie na tejto schôdzi vlastníkov
bytov v súlade s ust. § 14 ods. 5 Zákona o vlastníctve bytov. Pri posudzovaní tejto plnej moci dospel
súd prvého stupňa k záveru, že zákon upravuje iba jednu formu plnej moci, ktorou môže vlastník bytu
alebo nebytového priestoru písomne splnomocniť niekoho iného na svoje zastupovanie: s úradne
overeným podpisom a nerozlišuje medzi vlastníkom fyzickou a právnickou osobou. Preto pokiaľ táto
plná moc nespĺňala zákonné podmienky, nebola platná a na základe nej žalovaná v 1. rade nemohla
zastupovať žalovaného v 2. rade na tejto schôdzi. Preto zo šiestich hlasov všetkých vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v obytnom dome na tejto schôdzi žalovaná v 1. rade disponovala iba tromi
hlasmi a preto schôdza vlastníkov bytov dňa 18.12.2007 nebola uznášania schopná.
Ďalej súd prvého stupňa zistil, že napriek programu, ktorý bol v pozvánke schôdze vlastníkov bytov
uvedený, sa schôdza zaoberala aj bodom naviac, a to schválením zmeny zmluvy o výkone správy,
ktorý bod programu v pozvánke vôbec obsiahnutý nebol. Preto schôdza vlastníkov bytov nebola
oprávnená o tomto bode programu rokovať a platne rozhodovať.
Naviac z plnej moci, ktorú predložila žalovaná v 1. rade na zastupovanie žalovaného v 2. rade
jednoznačne vyplýva, že bola oprávnená zastupovať žalovaného v 2. rade iba pri rokovaní o programe,
ktorý bol obsiahnutý v pozvánke, teda pokiaľ by plná moc aj bola platná, ani za takýchto okolností by
nebola oprávnená žalovaná v 1. rade zastupovať žalovaného v 2. rade v bode, ktorý v programe
obsiahnutý nebol.
Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že žalovaná obdržala písomné výsledky hlasovania vo
forme zápisnice z rokovania schôdze vlastníkov bytov až 3.1.2008 (žiadny iný dátum doručenia, ani iný
spôsob doručenia žalobkyni preukázaný nebol), a preto ňou podaná žaloba dňa 18.1.2008 bola
podaná včas. Zároveň však sa však súd prvého stupňa stotožnil aj s tvrdením právneho zástupcu
žalobkyne, ktorý uviedol, že vzhľadom na absolútnu neplatnosť napadnutých rozhodnutí schôdze
vlastníkov bytov, žalobkyňa by mala právo podať žalobu aj neskôr, a to kedykoľvek.
Na základe uvedeného dospel súd prvého stupňa k záveru, že rokovanie schôdze vlastníkov bytov
18.12.2007 nemohlo prijímať platné rozhodnutia, avšak vzhľadom na to, že v tomto konaní žalobkyňa
uplatnila iba neplatnosť uznesenia pod č. 4 a 7, súd bol viazaný petitom žaloby a tento petit prekročiť
nemohol.
Pokiaľ žalovaná v 1. rade namietala nedostatok naliehavého právneho záujmu zo strany žalobkyne
podľa ust. § 80 písm. c/ O.s.p., súd prvého stupňa dospel k tomu záveru, že vzhľadom na znenie § 14
ods. 4 Zákona o vlastníctve bytov, kedy samotný zákon predpokladá možnosť vlastníka bytov a
nebytových priestorov podať žalobu na súde, nie je potrebné osobitne preukazovať naliehavý právny
záujem žalobkyne na určení neplatnosti ňou napadnutých rozhodnutí schôdze vlastníkov bytov.
Podanie takejto žaloby samotný zákon predpokladá.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody neplatnosti rozhodnutí schôdze vlastníkov bytov zo dňa
18.12.2007 sa súd prvého stupňa ďalšími námietkami žalovanej v 1. rade nezoberal, lebo ich
považoval za právne irelevantné a z vyššie uvedených dôvodov súd žalobe žalobkyne v celom rozsahu
vyhovel. Žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol, pretože v čase rozhodnutia súdu žalovaný v 2.
rade nebol pasívne vecne legitimovaný, nebol vlastníkom žiadneho priestoru v obytnom dome na
Zvonárskej ul. č. 9 v Košiciach. Do práv a povinností žalovaného v 2. rade po predaji nebytového
priestoru v obytnom dome vstúpil žalovaný v 3. rade, ktorý sa stal účastníkom konania na strane
žalovaných. Výrok o trovách konania vo vzťahu žalobkyne a žalovanej v 1. rade odôvodnil úspechom
žalobkyne v konaní v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., ktoré trovy predstavovali zaplatený súdny
poplatok zo žaloby v sume 99,58 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 786,89 eur za 10 úkonov
právnej služby 10 x režijný paušál a DPH.
Trovy konania spolu predstavujú 786,89 eur. Pretože právny zástupca žalobkyne uplatnil trovy v nižšej
výške 783,79 eur, priznal mu náhradu trov konania v uplatnenej výške v súlade s § 151 ods. 1 O.s.p..
Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade súd prvého stupňa náhradu trov konania nepriznal, pretože
žalovanému v 2. rade trovy konania nevznikli a žalovaný v 3. rade sa stal účastníkom konania v
priebehu konania a strane žalovaných bez svojho pričinenia. Vzhľadom na jeho vyjadrenie, že so
žalobou súhlasí, náhradu trov konania vo vzťahu žalovaného v 3. rade a žalobkyne nepriznal v súlade s
ust. § 150 ods. 1 O.s.p., pričom prihliadol na toto osobitné postavenie žalovaného v 3. rade v tomto
súdnom spore.
Proti tomuto rozsudku, čo do výroku o neplatnosti rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov a nebytových
priestorov obsiahnuté v Zápisnici zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa
18.12.2007, ako aj čo do výroku o trovách konania vo vzťahu žalobkyne a žalovanej v 1. rade podala
odvolanie žalovaná v 1. rade. Uplatnila odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. ,
teda, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V dôvodoch odvolania poukázala na to, že z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, z akého dôvodu súd
vyhlásil schôdzu za neplatnú, či dôvod vidí v absolútnej neplatnosti konania tejto schôdze, alebo na
základe relatívnej neplatnosti a práva prehlasovaného spoluvlastníka podať žalobu na súd v
prekluzívnej lehote (navrhovateľka podľa odvolateľka nemôže používať právo prehlasovaného
spoluvlastníka). Žalovaná v 1. rade akcentovala na to, že svojim konaním nedala príčinu na dané súdne
konanie, pretože zvolávateľom schôdze bol správca domu a on zodpovedá za riadne zvolanie schôdze.
Žalovaná v 1. rade viackrát počas konania oznámila, že nemá záujem viesť dané súdne konanie a
navrhla, aby buď celá schôdza, všetky body boli vyhlásené za neplatné alebo všetky ponechané v
platnosti. Súd však pripustil čiastočné späťvzatie návrhu, čím zadal príčinu na ďalšie konanie, nakoľko
podľa odôvodnenia mal súd za to, že ide o pravdepodobne o absolútnu neplatnosť napadnutých
rozhodnutí schôdze vlastníkov bytov. Pretože základná vec riešená schôdzou, a to zníženie príspevku
do fondu prevádzky, údržby a opráv pre neplatenie príspevkov žalobkyne, svojim postupom a
rozhodnutím súd ponechal v platnosti, bude vecou nového správcu alebo žalovanej v 1. rade podať
ďalšiu žalobu na súd o neplatnosť aj ostatných ustanovení, čo je v rozpore so zásadou efektívnosti a
hospodárnosti súdneho konania.
Súd sa navyše nevysporiadal so vzájomným návrhom žalovanej v 1. rade prednesenom na poslednom
pojednávaní, aby sa rozhodovalo aj o rozhodnutiach vlastníkov bytov a nebytových priestorov
uvedených pod poradovým číslom 1 až 3, 5, 6. Žalovaná v 1. rade navyše súhlasila s rozhodnutím bez
nariadenia pojednávania, čím sa mohlo predísť trovám konania.
Z uvedených dôvodov je podľa odvolateľky nespravodlivé, aby bola zaviazaná na náhradu trov konania,
pretože tak ako žalovaný v 2. a v 3. rade aj žalovaná v 1. rade sa stala žalovanou bez svojho
pričinenia. Teda, aj keď už súd vyhlásil prijaté rozhodnutia za neplatné, nemal priznať žiadnemu z
účastníkov náhradu trov konania. Aj žalobkyňa veľkou mierou prispela svojim konaním ku stavu, ktorý
napáda žalobou. Žalovaná v 1. rade dáva do pozornosti, že žalobkyňa mala vedomosť o konaní
schôdze od 6. novembra 2007 a napriek tomu, že svoju prítomnosť dohodla so zvolávateľom, aj v deň
schôdze potvrdila žalovanej v 1. rade, že príde na schôdzu, následne poslala e-mail dve hodiny pred
konaním bez toho, aby na to niekoho osobne upozornila a to tak zvolávateľa ako aj ostatných susedov.
Súd ďalej nevzal na zreteľ skutočnosť, že žalobkyňa bola pozvaná na schôdzu 6 novembra 2007
pozvánkou zo dňa 11.10.2007 s tým istým programom ako schôdza 18.12.2007 s tým, že sa žalobkyňa
dňa 16. novembra 2007 so zvolávateľom schôdze dohodla na náhradnom termíne konania schôdze
dňa 18. decembra 2007 a bola jej aj navyše okrem toho dňa 7.12.2007 odoslaná pozvánka s tým, že
bola aj vyvesená v dome a teda bola žalobkyni doručená v zmluvnej aj zákonnej lehote. To, že si ju
žalobkyňa prevzala ako ona tvrdí 12.12.2007, nijako nepreukázala ani dôvod, prečo jej mala byť
doručená až v tento deň.
Podľa § 14 ods. 2, ak počet zúčastnených vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome
neumožňuje hodinu po začatí schôdze vlastníkov právoplatné hlasovanie, rozhoduje sa nadpolovičnou
väčšinou zúčastnených; teda podľa odvolateľky bez ohľadu na platnosť plnej moci, čo bolo aj v prípade
schôdze dňa 18.12.2007, ktorá sa začala hodinu po čase, na ktorú bola zvolaná , pretože bod 7 bol
obsiahnutý v pozvánke, nakoľko v pozvánke je uvedené pod bodom 8 prerokovanie ďalšej skutočnosti
týkajúcich sa domu. Prerokovanie zmeny zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov má
navyše len deklaratórny a nie konštitutívny charakter.
Žalovaný v 2. rade potvrdil listom zo dňa 13.2.2012, že ako vlastník nebytového priestoru platne udelil
písomnú generálnu plnú moc pre Bytový podnik mesta Košice a doložil to zriaďovacou listinou
Bytového podniku mesta Košice s úradne osvedčeným podpisom a uznesením MZ v F. Č.. XXX zo dňa
7.12.2004 tiež s úradným podpisom a navyše všeobecne záväznou platnosťou.
Podľa § 14 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov, vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome môže
písomne s úradne overeným podpisom splnomocniť inú osobu aby ho na schôdzi vlastníkov
zastupovala. Zákon neurčuje povinnosť mať úradne overenú plnú moc substitučného splnomocnenia,
je teda preukázané, že vlastník nebytového priestoru udelil Bytovému podniku mesta Košice generálnu
plnú moc s úradne overeným podpisom a nebolo povinnosťou Bytového podniku mesta Košice pri
udeľovaní plných mocí na zastupovanie vlastníka udeľovať tieto plné moci s úradne overeným
podpisom.
Z týchto dôvodov navrhla zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Žalobkyňa sa vo vyjadrení sa k odvolaniu žalovanej v 1. rade navrhla rozsudok v napadnutej časti
potvrdiť. Zotrvala na doteraz prezentovaných tvrdeniach a dôkazoch, ktoré počas priebehu konania
prvostupňovému súdu predložila. Akcentovala na to, že skutočnosť že zvolávateľom schôdze bol
správca domu, nemení nič na tej skutočnosti, že žalovaná v 1. rade nebola oprávnená na zastupovanie
a hlasovanie v mene žalovaného v 2. rade.
Skutočnosť, že prvostupňový súd rozhodoval výlučne len o platnosti, resp. neplatnosti bodov pod
poradovým číslom 4 až 7 rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome
vyplýva zo zásady občianskeho súdneho konania, podľa ktorej súd je viazaný návrhom žalobcu.
Nakoľko žalobkyňa navrhovala určiť len neplatnosť vo vzťahu k bodom 4 a 7 rozhodnutia schôdze,
prvostupňový súd nebol oprávnený svojvoľne rozhodnúť o zvyšných bodoch rozhodnutia.
Žalobkyňa sa nestotožnila s tvrdením žalovanej v 1. rade, že sa súd nevysporiadal so vzájomným
návrhom žalovanej v 1. rade predneseným na poslednom pojednávaní , aby sa rozhodlo aj o
rozhodnutiach vlastníkov bytov a nebytových priestorov uvedených pod poradovým číslom 1 až 3, 5, 6.
Vychádzajúc zo zápisnice z posledného pojednávania konaného dňa 9. marca 2012 je jednoznačne
zrejmé, že žalovaná v 1. rade nevzniesla protinávrh, podľa ktorého by prvostupňový súd mohol
rozhodnúť o neplatnosti aj v zvyšných bodov rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov a nebytových
priestorov.
Žalovaná v 1. rade vyjadrila len výlučne svoj názor: „teda podľa nich by mali byť určené všetky
rozhodnutia tejto schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov za neplatné“ uvedený názor však
nemožno považovať za protinávrh ako to tvrdí žalovaný v 1. rade. Skutočnosť, že žalovaný v 1. rade v
konaní súhlasil s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania je absolútne irelevantné. Medzi
účastníkmi konania existovalo viacero sporných otázok, pre náležité zistenie skutkového stavu bolo
potrebné vykonať dokazovanie aj prostredníctvom výsluchu účastníkov konania, resp. navrhovaného
svedka. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že aj ona sa stala žalovanou bez svojho pričinenia, z vykonaného
dokazovania je bezpochyby zrejmé, že bola to práve žalovaná v 1. rade, ktorá zastupovala a hlasovala
v mene žalovaného v 2. rade na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a to aj
napriek tomu, že od neho nemala plnú moc, ktorá by bola v súlade s ust. § 14 ods. 5 zákona č.
182/1993 Z.z. V dôsledku tejto skutočnosti boli na schôdzi prijaté rozhodnutia pod poradovým číslom 4
a 7, ktoré je nutné považovať za neplatné. Preto nie je možné akceptovať námietku žalovanej v 1. rade,
podľa ktorej konanie začalo bez jej pričinenia. V prípade doručenia pozvánky na schôdzu konanú dňa
18.12.2007 žalobkyňa nesúhlasí s tvrdením žalovanej v 1. rade, podľa ktorej bola pozvánka doručená
žalobkyni včas, resp. bola údajne vyvesená v dome. V tejto súvislosti žalobkyňa odkazuje v plnom
rozsahu na svoje tvrdenia a dôkazy, ktoré prezentovala v priebehu konania.
Pokiaľ odvolateľka odkazuje v odvolaní na ust. § 14 ods. 2 druhej vety zákona č. 182/1993 Z.z.; „Ak
počet zúčastnených vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome neumožňuje hodinu po začatí
schôdze vlastníkov právoplatné hlasovanie, rozhoduje sa nadpolovičnou väčšinou zúčastnených“;
žalobkyňa dodáva, že dikcia zákona v § 14 ods. 2 pokračuje „to neplatí, ak ide o hlasovanie podľa
odseku 3 § 7a ods. 1, § 7c ods. 2 písm. i/ a ods. 3, § 8 a ods. 1 a 6, § 8b ods. 2 písm. i a § 10 ods. 1 a §
16 ods. 3 až 4. Vzhľadom na celé väčšie citované ustanovenie a nielen extrahovanú časť ako ju uviedla
žalovaná v 1. rade (ako aj predmet hlasovania je zrejmé, že námietka žalovanej v 1. rade, že pri
hlasovaní na schôdzi postačovala nadpolovičná väčšina hlasov zúčastnených, nakoľko schôdza začala
hodinu po čase, na ktorú bola zvolaná, je v predmetnej veci absolútne irelevantná.
Zároveň žalobkyňa považuje za potrebné zdôrazniť, že počas konania nebolo vonkoncom preukázané,
kedy sa schôdza presne začala, čo potvrdzuje aj žalovaná v 1. rade na pojednávaní dňa 9.02.2012.
Nevie odhadnúť, že „koľko asi meškala a teda koľko sa čakalo na žalobkyňu“.
Tvrdenie žalovanej v 1. rade, podľa ktorého bol bod 7 obsiahnutý v pozvánke pod bodom 8
(„prerokovanie ďalších skutočností týkajúcich sa domu) považuje žalobkyňa za neakceptovateľné,
nakoľko z uvedeného bodu nie je zrejmé, že na schôdzi malo dôjsť aj k prerokovaniu zmeny Zmluvy o
výkone správy. Vzhľadom k tejto skutočnosti nemožno konštatovať, že by vlastníci bytov a nebytových
priestorov boli náležite oboznámení s týmto bodom programu - hlasovanie.
Okrem vyššie uvedeného sa žalobca ani nestotožňuje s názorom žalovanej v 1. rade., podľa ktorého
žalovaný v 2. rade udelil generálnu plnú moc pre Bytový podnik mesta Košice, pretože svoje tvrdenia
opiera o zriaďovaciu listinu Bytového podniku mesta Košice a uznesenie MZ Y. F. Č.. XXX zo dňa
7.12.2004. Skutočnosť, že zriaďovacia listina obsahuje úradne uverejnený podpis, je vzhľadom na
prejednávanú vec absolútne irelevantná. V prípade predloženia uznesenia je bez pochyby zrejmé, že
body, o ktoré žalovaná, resp. žalovaný v 2. rade opiera svoje tvrdenie (§ 35 písm. i/a j/ v znení :
i/ používať všetky právne prostriedky na ochranu zvereného majetku, vrátane včasného uplatňovania
práv a oprávnených záujmov týkajúcich sa tohto majetku pred príslušnými orgánmi
j/ zastupovať v mesto v sporoch a konaniach týkajúcich sa zvereného majetku a s tým súvisiacich práv,
nemajú povahu generálneho splnomocnenia pre účasť bytového podniku na schôdzach vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome.
Vychádzajúc z dikcie uvedených bodov je bezpochyby zrejmé, že splnomocnenie sa týka výlučne
rokovaní úradného charakteru, prípadne konaní pred súdom, avšak v žiadnom prípade nie
zastupovania žalovaného v 2. rade na schôdzach vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
Zároveň je nutné si uvedomiť, že z predmetného uznesenia vonkoncom nevyplýva, že by bol Bytový
podnik mesta Košice oprávnený splnomocniť tretiu osobu na výkon činnosti, na ktoré bol splnomocnený
žalovaný v 2. rade.
Aj keby bol odvolací súd toho názoru, že vyššie uvedené body splnomocňujú Bytový podnik mesta
Košice a aj na účasť na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, s čím žalobkyňa
nesúhlasí, takáto plná moc nemá náležitosti podľa ust. § 14 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov, nakoľko neobsahuje úradne overený podpis žalovaného v 2.
rade.
Zároveň žalobkyňa poukázala na to, že náležitosti podľa vyššie uvedeného ustanovenia § 14 ods. 5,
teda predovšetkým úradne overený podpis neobsahuje ani plnú moc udelená žalovanej v 1. rade zo
strany Bytového podniku mesta Košice. je teda bezpochyby zrejmé, že žalovaná nebola oprávnená na
schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome žalovaného v 2. rade zastupovať a hlasovať v
jeho mene. V neposlednom rade žalobkyňa poukazuje na nesprávnu interpretáciu ust. § 14 ods. 5, vety
druhej zákona č. 182/1993 Z.z., ktorá znie („ Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome môže
písomne, s úradne overeným podpisom splnomocniť inú osobu, aby ho na schôdzi vlastníkov
zastupovala“).
Vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia je teda bezpochyby zrejmé, že slovo môže označuje
oprávnenie vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome splnomocniť inú osobu, aby ho na
schôdzi vlastníkov zastupovala. V prípade, ak takéto oprávnenie vlastník bytu alebo nebytového
priestoru v dome využije, zákon mu priamo ukladá povinnosť, aby tak urobil na základe písomného
splnomocnenia s úradne overeným podpisom.
Výklad vyššie uvedeného ustanovenia podľa názoru žalovanej v 1. rade tým spôsobom, že pojem
„môže“ sa má vnímať ako možnosť vlastníka bytov alebo nebytových priestorov v dome písomne s
úradne overeným podpisom splnomocniť tretiu osobu, aby ho na schôdzi vlastníkov zastupovala, je
vonkoncom nesprávny. Žalobkyňa preto navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť a uplatnila trovy
odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby vo výške 79,58 eur za podané vyjadrenie.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala žalovaná v zákonnej
lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. v
jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
214 ods. 2 O.s.p.) a rozsudok verejne vyhlásil v súlade s ust. § 156 ods. 1 O.s.p. po tom, čo miesto a
čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade s
ust. § 156 ods. 3 O.s.p..
Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti s poukazom na ust.
§ 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok potvrdil.
Žalovaná v 1. rade uplatnila odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p..
Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. spočívajúci v nesprávnom skutkovom zistení sa
týka skutkových zistení, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a ktoré sú nesprávne v
tom zmysle, že nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorom aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, to znamená vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú účastníci podľa
príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav.
Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa je nepochybné, že rozhodol o neplatnosti rozhodnutia
vlastníkov bytov a nebytových priestorov obsiahnutých v zápisnici zo schôdze vlastníkov bytov a
nebytových priestorov zo dňa 18.12.2007 pod poradovým Č. Xa X, na základe práva prehlasovaného
spoluvlastníka podľa § 14 ods. 4 zák. č. 182/93 Z.z. podať v prekluzívnej lehote žalobu na súd.
Zároveň však súd prvého stupňa uviedol, že sú tu dôvody aj na vyslovenie absolútnej neplatnosti
rozhodnutia vlastníkov bytov.
Za prehlasovaného vlastníka bytu a nebytových priestorov v zmysle § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993
Z.z. je treba okrem vlastníka, ktorý bol na schôdzi zhromaždenia vlastníkov prítomný a hlasoval proti,
považovať rovnako aj vlastníka, ktorý na schôdzi nebol prítomný v dôsledku napr. chybného
predvolania na zhromaždenie (schôdzu vlastníkov), ako tomu bolo v danom prípade.
Rovnako neobstojí námietka žalovanej, že sa súd nevysporiadal so vzájomným návrhom žalovanej v 1.
rade predneseným na poslednom pojednávaní. Žalovaná v 1. rade protinávrh v konaní nevzniesla.
Rovnako je irelevantná aj námietka žalovanej v 1. rade, že pri hlasovaní na schôdzi postačovala
nadpolovičná väčšina hlasov zúčastnených, nakoľko schôdza začala hodinu po čase, keďže
ustanovenie § 14 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. vyslovene uvádza, v akých prípadoch hlasovania to
neplatí.
Zároveň súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že žalovaný v 2. rade neudelil platnú generálnu
plnú moc pre Bytový podnik mesta Košice, a navyše náležitostí uvedené v ust. § 14 ods. 5
predovšetkým úradne overený podpis neobsahuje ani plná moc udelená žalovanej v 1. rade zo strany
Bytového podniku mesta Košíc. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že ust. § 14 ods. 5 zákona č.
182/1993 Z.z. neumožňuje, aby splnomocnená osoba, ktorá má vlastníka bytu, alebo nebytového
priestoru na schôdzi zastupovať, splnomocnila ďalšiu osobu na zastupovanie.
Odvolací súd preto v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej
časti, t.j. vo výroku, ktorým určil, že rozhodnutie vlastníkov bytov a nebytových priestorov uvedené pod
poradovým číslom 4 a 7 sú neplatné ako aj vecne správny potvrdil.
Ako vecne správny potvrdil odvolací súd aj rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobkyne
a žalovaného v 1. rade.
Aj v odvolacom konaní bola žalobkyňa úspešná, preto odvolací súd aplikoval pre výrok o náhrade trov
konania ustanovenie § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a zaviazal neúspešnú žalovanú
nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v sume 79,58 eur, ktoré pozostávajú z jedného úkonu
právnej služby vyjadrenie sa k odvolaniu 58,69 eur, teda za jeden úkon právnej služby predstavujúci
1/13-inu výpočtového základu, keďže hodnotu veci alebo práva nie je možné vyjadriť v peniazoch +
režijný paušál 1 x 7,63 eur + 20% DPH 13,26 eur, spolu trovy žalobkyne v odvolacom konaní
predstavujú 79,58 eur.
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom určil, že rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v bytovom dome X. B. N.. Č.. X v F. zo dňa 18.12.2007 obsiahnuté v zápisnici zo schôdze
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v obytnom dome na B. N.. Č.. X Y. F. zo dňa 18.12.2007
uvedené pod poradovým č. 4 a 7 sú neplatné. Žalobu proti žalovanému v 2. rade zamietol. Žalovanej
v 1. rade uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v sume 783,79 eur do rúk právneho
zástupcu žalobkyne, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V právnom vzťahu medzi
žalobcom a žalovanými v 2. a 3. rade účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi účastníkmi konania bolo nesporné a preukázané z výpisu listu
vlastníctva č. XXXXX Správy katastra pre okres Košice I, obec F.-R. H., katastrálne územie R. H., že v
čase začatia konania boli žalobkyňa v 1. rade, žalovaní v 1.a 2. rade podielovými spoluvlastníkmi
bytového domu súp. č. XXX X. N.. B. Č.. X Y. F. postaveného na parcele č. XXXX. Žalobkyňa vlastnila v
tomto bytovom dome byt Č.. X C. L. Č.. X, spoločné časti a zariadenia bytového domu, žalovaná v 1.
rade vlastnila byt č. 2, 4 a 5, spoločné časti a zariadenia domu a žalovaný v 2. rade vlastnil jeden
nebytový priestor, ako aj spoločné časti a zariadenia domu. Okrem toho žalobkyňa v 1. rade a žalovaná
v 1. rade vlastnili v tomto bytovom dome aj rozostavané bytové a nebytové priestory. Žalovaný v 3.
rade sa stal vlastníkom nebytového priestoru na základe darovacej zmluvy zo dňa 13.5.2009. Medzi
účastníkmi konania bola nesporná aj skutočnosť, že správcom bytového domu v čase konania schôdze
vlastníkov bytov, ktorá je predmetom tohto sporu: dňa 18.12.2007 bola You in media, s.r.o. zastúpená
konateľom Y. R..
Súd prvého stupňa sa v rámci dokazovania oboznámil so zmluvami o výkone správy uzavretými
správcom a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov bytového domu na B. N.. Č.. X Y. F. zo dňa 27.
júna 2006 a 12.02.2008 korešpondenciou žalobkyne so správcom You in media, s.r.o., s pozvánkou na
schôdzu vlastníkov bytov na 18.12.2007, so zápisnicou zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových
priestorov zo dňa 18.12.2007, s plnou mocou, ktorú predložila žalovaná v 1. rade na tejto schôdzi na
zastupovanie žalovaného v 2. rade a s výpismi LV č. XXXXX v čase začatia konania a v čase
rozhodnutia súdu, vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a svedka Viliama Schillera.
Z vykonaného dokazovania a v súlade s ust. § 14 ods. 1, ods. 3, ods. 4, ods. 5 ust. § 8a ods. 1 a ods. 6
zákona č. 182/1993 Z.z. v znení účinnom v čase konania schôdze vlastníkov bytov a nebytových
priestorov a ust. § 39 OZ ako aj ust. § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku, na základe
vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami dospel k záveru, že žaloba
žalobkyne je odôvodnená pokiaľ sa domáha určenia absolútnej neplatnosti rozhodnutia schôdze
vlastníkov bytov vo forme uznesenia č. 4 a č. 7 dňa 18.12.2007. Súd dospel k záveru, že existujú tu
viaceré dôvody neplatnosti rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov, ktoré spočívajú v tom, že táto
schôdza vlastníkov bytov sa uskutočnila v rozpore so zákonom. Žalobkyňa neobdržala pozvánku v 10
dňovej lehote pred dňom konania schôdze, pričom 10 dňová lehota bola určená v článku IV. bod 4, 6
Zmluvy o výkone správy zo dňa 27. júna 2006 platnej v čase konania tejto schôdze, žalovaná v 1. rade
mala na tejto schôdzi vlastníkov bytov 3 hlasy, keďže vlastnila tri byty v obytnom dome, a nemala
overenú plnú moc zo strany žalovaného v 2. rade na jeho zastupovanie na tejto schôdzi vlastníkov
bytov v súlade s ust. § 14 ods. 5 Zákona o vlastníctve bytov. Pri posudzovaní tejto plnej moci dospel
súd prvého stupňa k záveru, že zákon upravuje iba jednu formu plnej moci, ktorou môže vlastník bytu
alebo nebytového priestoru písomne splnomocniť niekoho iného na svoje zastupovanie: s úradne
overeným podpisom a nerozlišuje medzi vlastníkom fyzickou a právnickou osobou. Preto pokiaľ táto
plná moc nespĺňala zákonné podmienky, nebola platná a na základe nej žalovaná v 1. rade nemohla
zastupovať žalovaného v 2. rade na tejto schôdzi. Preto zo šiestich hlasov všetkých vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v obytnom dome na tejto schôdzi žalovaná v 1. rade disponovala iba tromi
hlasmi a preto schôdza vlastníkov bytov dňa 18.12.2007 nebola uznášania schopná.
Ďalej súd prvého stupňa zistil, že napriek programu, ktorý bol v pozvánke schôdze vlastníkov bytov
uvedený, sa schôdza zaoberala aj bodom naviac, a to schválením zmeny zmluvy o výkone správy,
ktorý bod programu v pozvánke vôbec obsiahnutý nebol. Preto schôdza vlastníkov bytov nebola
oprávnená o tomto bode programu rokovať a platne rozhodovať.
Naviac z plnej moci, ktorú predložila žalovaná v 1. rade na zastupovanie žalovaného v 2. rade
jednoznačne vyplýva, že bola oprávnená zastupovať žalovaného v 2. rade iba pri rokovaní o programe,
ktorý bol obsiahnutý v pozvánke, teda pokiaľ by plná moc aj bola platná, ani za takýchto okolností by
nebola oprávnená žalovaná v 1. rade zastupovať žalovaného v 2. rade v bode, ktorý v programe
obsiahnutý nebol.
Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že žalovaná obdržala písomné výsledky hlasovania vo
forme zápisnice z rokovania schôdze vlastníkov bytov až 3.1.2008 (žiadny iný dátum doručenia, ani iný
spôsob doručenia žalobkyni preukázaný nebol), a preto ňou podaná žaloba dňa 18.1.2008 bola
podaná včas. Zároveň však sa však súd prvého stupňa stotožnil aj s tvrdením právneho zástupcu
žalobkyne, ktorý uviedol, že vzhľadom na absolútnu neplatnosť napadnutých rozhodnutí schôdze
vlastníkov bytov, žalobkyňa by mala právo podať žalobu aj neskôr, a to kedykoľvek.
Na základe uvedeného dospel súd prvého stupňa k záveru, že rokovanie schôdze vlastníkov bytov
18.12.2007 nemohlo prijímať platné rozhodnutia, avšak vzhľadom na to, že v tomto konaní žalobkyňa
uplatnila iba neplatnosť uznesenia pod č. 4 a 7, súd bol viazaný petitom žaloby a tento petit prekročiť
nemohol.
Pokiaľ žalovaná v 1. rade namietala nedostatok naliehavého právneho záujmu zo strany žalobkyne
podľa ust. § 80 písm. c/ O.s.p., súd prvého stupňa dospel k tomu záveru, že vzhľadom na znenie § 14
ods. 4 Zákona o vlastníctve bytov, kedy samotný zákon predpokladá možnosť vlastníka bytov a
nebytových priestorov podať žalobu na súde, nie je potrebné osobitne preukazovať naliehavý právny
záujem žalobkyne na určení neplatnosti ňou napadnutých rozhodnutí schôdze vlastníkov bytov.
Podanie takejto žaloby samotný zákon predpokladá.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody neplatnosti rozhodnutí schôdze vlastníkov bytov zo dňa
18.12.2007 sa súd prvého stupňa ďalšími námietkami žalovanej v 1. rade nezoberal, lebo ich
považoval za právne irelevantné a z vyššie uvedených dôvodov súd žalobe žalobkyne v celom rozsahu
vyhovel. Žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol, pretože v čase rozhodnutia súdu žalovaný v 2.
rade nebol pasívne vecne legitimovaný, nebol vlastníkom žiadneho priestoru v obytnom dome na
Zvonárskej ul. č. 9 v Košiciach. Do práv a povinností žalovaného v 2. rade po predaji nebytového
priestoru v obytnom dome vstúpil žalovaný v 3. rade, ktorý sa stal účastníkom konania na strane
žalovaných. Výrok o trovách konania vo vzťahu žalobkyne a žalovanej v 1. rade odôvodnil úspechom
žalobkyne v konaní v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., ktoré trovy predstavovali zaplatený súdny
poplatok zo žaloby v sume 99,58 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 786,89 eur za 10 úkonov
právnej služby 10 x režijný paušál a DPH.
Trovy konania spolu predstavujú 786,89 eur. Pretože právny zástupca žalobkyne uplatnil trovy v nižšej
výške 783,79 eur, priznal mu náhradu trov konania v uplatnenej výške v súlade s § 151 ods. 1 O.s.p..
Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade súd prvého stupňa náhradu trov konania nepriznal, pretože
žalovanému v 2. rade trovy konania nevznikli a žalovaný v 3. rade sa stal účastníkom konania v
priebehu konania a strane žalovaných bez svojho pričinenia. Vzhľadom na jeho vyjadrenie, že so
žalobou súhlasí, náhradu trov konania vo vzťahu žalovaného v 3. rade a žalobkyne nepriznal v súlade s
ust. § 150 ods. 1 O.s.p., pričom prihliadol na toto osobitné postavenie žalovaného v 3. rade v tomto
súdnom spore.
Proti tomuto rozsudku, čo do výroku o neplatnosti rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov a nebytových
priestorov obsiahnuté v Zápisnici zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa
18.12.2007, ako aj čo do výroku o trovách konania vo vzťahu žalobkyne a žalovanej v 1. rade podala
odvolanie žalovaná v 1. rade. Uplatnila odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. ,
teda, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V dôvodoch odvolania poukázala na to, že z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, z akého dôvodu súd
vyhlásil schôdzu za neplatnú, či dôvod vidí v absolútnej neplatnosti konania tejto schôdze, alebo na
základe relatívnej neplatnosti a práva prehlasovaného spoluvlastníka podať žalobu na súd v
prekluzívnej lehote (navrhovateľka podľa odvolateľka nemôže používať právo prehlasovaného
spoluvlastníka). Žalovaná v 1. rade akcentovala na to, že svojim konaním nedala príčinu na dané súdne
konanie, pretože zvolávateľom schôdze bol správca domu a on zodpovedá za riadne zvolanie schôdze.
Žalovaná v 1. rade viackrát počas konania oznámila, že nemá záujem viesť dané súdne konanie a
navrhla, aby buď celá schôdza, všetky body boli vyhlásené za neplatné alebo všetky ponechané v
platnosti. Súd však pripustil čiastočné späťvzatie návrhu, čím zadal príčinu na ďalšie konanie, nakoľko
podľa odôvodnenia mal súd za to, že ide o pravdepodobne o absolútnu neplatnosť napadnutých
rozhodnutí schôdze vlastníkov bytov. Pretože základná vec riešená schôdzou, a to zníženie príspevku
do fondu prevádzky, údržby a opráv pre neplatenie príspevkov žalobkyne, svojim postupom a
rozhodnutím súd ponechal v platnosti, bude vecou nového správcu alebo žalovanej v 1. rade podať
ďalšiu žalobu na súd o neplatnosť aj ostatných ustanovení, čo je v rozpore so zásadou efektívnosti a
hospodárnosti súdneho konania.
Súd sa navyše nevysporiadal so vzájomným návrhom žalovanej v 1. rade prednesenom na poslednom
pojednávaní, aby sa rozhodovalo aj o rozhodnutiach vlastníkov bytov a nebytových priestorov
uvedených pod poradovým číslom 1 až 3, 5, 6. Žalovaná v 1. rade navyše súhlasila s rozhodnutím bez
nariadenia pojednávania, čím sa mohlo predísť trovám konania.
Z uvedených dôvodov je podľa odvolateľky nespravodlivé, aby bola zaviazaná na náhradu trov konania,
pretože tak ako žalovaný v 2. a v 3. rade aj žalovaná v 1. rade sa stala žalovanou bez svojho
pričinenia. Teda, aj keď už súd vyhlásil prijaté rozhodnutia za neplatné, nemal priznať žiadnemu z
účastníkov náhradu trov konania. Aj žalobkyňa veľkou mierou prispela svojim konaním ku stavu, ktorý
napáda žalobou. Žalovaná v 1. rade dáva do pozornosti, že žalobkyňa mala vedomosť o konaní
schôdze od 6. novembra 2007 a napriek tomu, že svoju prítomnosť dohodla so zvolávateľom, aj v deň
schôdze potvrdila žalovanej v 1. rade, že príde na schôdzu, následne poslala e-mail dve hodiny pred
konaním bez toho, aby na to niekoho osobne upozornila a to tak zvolávateľa ako aj ostatných susedov.
Súd ďalej nevzal na zreteľ skutočnosť, že žalobkyňa bola pozvaná na schôdzu 6 novembra 2007
pozvánkou zo dňa 11.10.2007 s tým istým programom ako schôdza 18.12.2007 s tým, že sa žalobkyňa
dňa 16. novembra 2007 so zvolávateľom schôdze dohodla na náhradnom termíne konania schôdze
dňa 18. decembra 2007 a bola jej aj navyše okrem toho dňa 7.12.2007 odoslaná pozvánka s tým, že
bola aj vyvesená v dome a teda bola žalobkyni doručená v zmluvnej aj zákonnej lehote. To, že si ju
žalobkyňa prevzala ako ona tvrdí 12.12.2007, nijako nepreukázala ani dôvod, prečo jej mala byť
doručená až v tento deň.
Podľa § 14 ods. 2, ak počet zúčastnených vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome
neumožňuje hodinu po začatí schôdze vlastníkov právoplatné hlasovanie, rozhoduje sa nadpolovičnou
väčšinou zúčastnených; teda podľa odvolateľky bez ohľadu na platnosť plnej moci, čo bolo aj v prípade
schôdze dňa 18.12.2007, ktorá sa začala hodinu po čase, na ktorú bola zvolaná , pretože bod 7 bol
obsiahnutý v pozvánke, nakoľko v pozvánke je uvedené pod bodom 8 prerokovanie ďalšej skutočnosti
týkajúcich sa domu. Prerokovanie zmeny zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov má
navyše len deklaratórny a nie konštitutívny charakter.
Žalovaný v 2. rade potvrdil listom zo dňa 13.2.2012, že ako vlastník nebytového priestoru platne udelil
písomnú generálnu plnú moc pre Bytový podnik mesta Košice a doložil to zriaďovacou listinou
Bytového podniku mesta Košice s úradne osvedčeným podpisom a uznesením MZ v F. Č.. XXX zo dňa
7.12.2004 tiež s úradným podpisom a navyše všeobecne záväznou platnosťou.
Podľa § 14 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov, vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome môže
písomne s úradne overeným podpisom splnomocniť inú osobu aby ho na schôdzi vlastníkov
zastupovala. Zákon neurčuje povinnosť mať úradne overenú plnú moc substitučného splnomocnenia,
je teda preukázané, že vlastník nebytového priestoru udelil Bytovému podniku mesta Košice generálnu
plnú moc s úradne overeným podpisom a nebolo povinnosťou Bytového podniku mesta Košice pri
udeľovaní plných mocí na zastupovanie vlastníka udeľovať tieto plné moci s úradne overeným
podpisom.
Z týchto dôvodov navrhla zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Žalobkyňa sa vo vyjadrení sa k odvolaniu žalovanej v 1. rade navrhla rozsudok v napadnutej časti
potvrdiť. Zotrvala na doteraz prezentovaných tvrdeniach a dôkazoch, ktoré počas priebehu konania
prvostupňovému súdu predložila. Akcentovala na to, že skutočnosť že zvolávateľom schôdze bol
správca domu, nemení nič na tej skutočnosti, že žalovaná v 1. rade nebola oprávnená na zastupovanie
a hlasovanie v mene žalovaného v 2. rade.
Skutočnosť, že prvostupňový súd rozhodoval výlučne len o platnosti, resp. neplatnosti bodov pod
poradovým číslom 4 až 7 rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome
vyplýva zo zásady občianskeho súdneho konania, podľa ktorej súd je viazaný návrhom žalobcu.
Nakoľko žalobkyňa navrhovala určiť len neplatnosť vo vzťahu k bodom 4 a 7 rozhodnutia schôdze,
prvostupňový súd nebol oprávnený svojvoľne rozhodnúť o zvyšných bodoch rozhodnutia.
Žalobkyňa sa nestotožnila s tvrdením žalovanej v 1. rade, že sa súd nevysporiadal so vzájomným
návrhom žalovanej v 1. rade predneseným na poslednom pojednávaní , aby sa rozhodlo aj o
rozhodnutiach vlastníkov bytov a nebytových priestorov uvedených pod poradovým číslom 1 až 3, 5, 6.
Vychádzajúc zo zápisnice z posledného pojednávania konaného dňa 9. marca 2012 je jednoznačne
zrejmé, že žalovaná v 1. rade nevzniesla protinávrh, podľa ktorého by prvostupňový súd mohol
rozhodnúť o neplatnosti aj v zvyšných bodov rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov a nebytových
priestorov.
Žalovaná v 1. rade vyjadrila len výlučne svoj názor: „teda podľa nich by mali byť určené všetky
rozhodnutia tejto schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov za neplatné“ uvedený názor však
nemožno považovať za protinávrh ako to tvrdí žalovaný v 1. rade. Skutočnosť, že žalovaný v 1. rade v
konaní súhlasil s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania je absolútne irelevantné. Medzi
účastníkmi konania existovalo viacero sporných otázok, pre náležité zistenie skutkového stavu bolo
potrebné vykonať dokazovanie aj prostredníctvom výsluchu účastníkov konania, resp. navrhovaného
svedka. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že aj ona sa stala žalovanou bez svojho pričinenia, z vykonaného
dokazovania je bezpochyby zrejmé, že bola to práve žalovaná v 1. rade, ktorá zastupovala a hlasovala
v mene žalovaného v 2. rade na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a to aj
napriek tomu, že od neho nemala plnú moc, ktorá by bola v súlade s ust. § 14 ods. 5 zákona č.
182/1993 Z.z. V dôsledku tejto skutočnosti boli na schôdzi prijaté rozhodnutia pod poradovým číslom 4
a 7, ktoré je nutné považovať za neplatné. Preto nie je možné akceptovať námietku žalovanej v 1. rade,
podľa ktorej konanie začalo bez jej pričinenia. V prípade doručenia pozvánky na schôdzu konanú dňa
18.12.2007 žalobkyňa nesúhlasí s tvrdením žalovanej v 1. rade, podľa ktorej bola pozvánka doručená
žalobkyni včas, resp. bola údajne vyvesená v dome. V tejto súvislosti žalobkyňa odkazuje v plnom
rozsahu na svoje tvrdenia a dôkazy, ktoré prezentovala v priebehu konania.
Pokiaľ odvolateľka odkazuje v odvolaní na ust. § 14 ods. 2 druhej vety zákona č. 182/1993 Z.z.; „Ak
počet zúčastnených vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome neumožňuje hodinu po začatí
schôdze vlastníkov právoplatné hlasovanie, rozhoduje sa nadpolovičnou väčšinou zúčastnených“;
žalobkyňa dodáva, že dikcia zákona v § 14 ods. 2 pokračuje „to neplatí, ak ide o hlasovanie podľa
odseku 3 § 7a ods. 1, § 7c ods. 2 písm. i/ a ods. 3, § 8 a ods. 1 a 6, § 8b ods. 2 písm. i a § 10 ods. 1 a §
16 ods. 3 až 4. Vzhľadom na celé väčšie citované ustanovenie a nielen extrahovanú časť ako ju uviedla
žalovaná v 1. rade (ako aj predmet hlasovania je zrejmé, že námietka žalovanej v 1. rade, že pri
hlasovaní na schôdzi postačovala nadpolovičná väčšina hlasov zúčastnených, nakoľko schôdza začala
hodinu po čase, na ktorú bola zvolaná, je v predmetnej veci absolútne irelevantná.
Zároveň žalobkyňa považuje za potrebné zdôrazniť, že počas konania nebolo vonkoncom preukázané,
kedy sa schôdza presne začala, čo potvrdzuje aj žalovaná v 1. rade na pojednávaní dňa 9.02.2012.
Nevie odhadnúť, že „koľko asi meškala a teda koľko sa čakalo na žalobkyňu“.
Tvrdenie žalovanej v 1. rade, podľa ktorého bol bod 7 obsiahnutý v pozvánke pod bodom 8
(„prerokovanie ďalších skutočností týkajúcich sa domu) považuje žalobkyňa za neakceptovateľné,
nakoľko z uvedeného bodu nie je zrejmé, že na schôdzi malo dôjsť aj k prerokovaniu zmeny Zmluvy o
výkone správy. Vzhľadom k tejto skutočnosti nemožno konštatovať, že by vlastníci bytov a nebytových
priestorov boli náležite oboznámení s týmto bodom programu - hlasovanie.
Okrem vyššie uvedeného sa žalobca ani nestotožňuje s názorom žalovanej v 1. rade., podľa ktorého
žalovaný v 2. rade udelil generálnu plnú moc pre Bytový podnik mesta Košice, pretože svoje tvrdenia
opiera o zriaďovaciu listinu Bytového podniku mesta Košice a uznesenie MZ Y. F. Č.. XXX zo dňa
7.12.2004. Skutočnosť, že zriaďovacia listina obsahuje úradne uverejnený podpis, je vzhľadom na
prejednávanú vec absolútne irelevantná. V prípade predloženia uznesenia je bez pochyby zrejmé, že
body, o ktoré žalovaná, resp. žalovaný v 2. rade opiera svoje tvrdenie (§ 35 písm. i/a j/ v znení :
i/ používať všetky právne prostriedky na ochranu zvereného majetku, vrátane včasného uplatňovania
práv a oprávnených záujmov týkajúcich sa tohto majetku pred príslušnými orgánmi
j/ zastupovať v mesto v sporoch a konaniach týkajúcich sa zvereného majetku a s tým súvisiacich práv,
nemajú povahu generálneho splnomocnenia pre účasť bytového podniku na schôdzach vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome.
Vychádzajúc z dikcie uvedených bodov je bezpochyby zrejmé, že splnomocnenie sa týka výlučne
rokovaní úradného charakteru, prípadne konaní pred súdom, avšak v žiadnom prípade nie
zastupovania žalovaného v 2. rade na schôdzach vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
Zároveň je nutné si uvedomiť, že z predmetného uznesenia vonkoncom nevyplýva, že by bol Bytový
podnik mesta Košice oprávnený splnomocniť tretiu osobu na výkon činnosti, na ktoré bol splnomocnený
žalovaný v 2. rade.
Aj keby bol odvolací súd toho názoru, že vyššie uvedené body splnomocňujú Bytový podnik mesta
Košice a aj na účasť na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, s čím žalobkyňa
nesúhlasí, takáto plná moc nemá náležitosti podľa ust. § 14 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov, nakoľko neobsahuje úradne overený podpis žalovaného v 2.
rade.
Zároveň žalobkyňa poukázala na to, že náležitosti podľa vyššie uvedeného ustanovenia § 14 ods. 5,
teda predovšetkým úradne overený podpis neobsahuje ani plnú moc udelená žalovanej v 1. rade zo
strany Bytového podniku mesta Košice. je teda bezpochyby zrejmé, že žalovaná nebola oprávnená na
schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome žalovaného v 2. rade zastupovať a hlasovať v
jeho mene. V neposlednom rade žalobkyňa poukazuje na nesprávnu interpretáciu ust. § 14 ods. 5, vety
druhej zákona č. 182/1993 Z.z., ktorá znie („ Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome môže
písomne, s úradne overeným podpisom splnomocniť inú osobu, aby ho na schôdzi vlastníkov
zastupovala“).
Vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia je teda bezpochyby zrejmé, že slovo môže označuje
oprávnenie vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome splnomocniť inú osobu, aby ho na
schôdzi vlastníkov zastupovala. V prípade, ak takéto oprávnenie vlastník bytu alebo nebytového
priestoru v dome využije, zákon mu priamo ukladá povinnosť, aby tak urobil na základe písomného
splnomocnenia s úradne overeným podpisom.
Výklad vyššie uvedeného ustanovenia podľa názoru žalovanej v 1. rade tým spôsobom, že pojem
„môže“ sa má vnímať ako možnosť vlastníka bytov alebo nebytových priestorov v dome písomne s
úradne overeným podpisom splnomocniť tretiu osobu, aby ho na schôdzi vlastníkov zastupovala, je
vonkoncom nesprávny. Žalobkyňa preto navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť a uplatnila trovy
odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby vo výške 79,58 eur za podané vyjadrenie.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala žalovaná v zákonnej
lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. v
jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
214 ods. 2 O.s.p.) a rozsudok verejne vyhlásil v súlade s ust. § 156 ods. 1 O.s.p. po tom, čo miesto a
čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade s
ust. § 156 ods. 3 O.s.p..
Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti s poukazom na ust.
§ 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok potvrdil.
Žalovaná v 1. rade uplatnila odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p..
Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. spočívajúci v nesprávnom skutkovom zistení sa
týka skutkových zistení, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a ktoré sú nesprávne v
tom zmysle, že nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorom aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, to znamená vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú účastníci podľa
príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav.
Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa je nepochybné, že rozhodol o neplatnosti rozhodnutia
vlastníkov bytov a nebytových priestorov obsiahnutých v zápisnici zo schôdze vlastníkov bytov a
nebytových priestorov zo dňa 18.12.2007 pod poradovým Č. Xa X, na základe práva prehlasovaného
spoluvlastníka podľa § 14 ods. 4 zák. č. 182/93 Z.z. podať v prekluzívnej lehote žalobu na súd.
Zároveň však súd prvého stupňa uviedol, že sú tu dôvody aj na vyslovenie absolútnej neplatnosti
rozhodnutia vlastníkov bytov.
Za prehlasovaného vlastníka bytu a nebytových priestorov v zmysle § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993
Z.z. je treba okrem vlastníka, ktorý bol na schôdzi zhromaždenia vlastníkov prítomný a hlasoval proti,
považovať rovnako aj vlastníka, ktorý na schôdzi nebol prítomný v dôsledku napr. chybného
predvolania na zhromaždenie (schôdzu vlastníkov), ako tomu bolo v danom prípade.
Rovnako neobstojí námietka žalovanej, že sa súd nevysporiadal so vzájomným návrhom žalovanej v 1.
rade predneseným na poslednom pojednávaní. Žalovaná v 1. rade protinávrh v konaní nevzniesla.
Rovnako je irelevantná aj námietka žalovanej v 1. rade, že pri hlasovaní na schôdzi postačovala
nadpolovičná väčšina hlasov zúčastnených, nakoľko schôdza začala hodinu po čase, keďže
ustanovenie § 14 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. vyslovene uvádza, v akých prípadoch hlasovania to
neplatí.
Zároveň súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že žalovaný v 2. rade neudelil platnú generálnu
plnú moc pre Bytový podnik mesta Košice, a navyše náležitostí uvedené v ust. § 14 ods. 5
predovšetkým úradne overený podpis neobsahuje ani plná moc udelená žalovanej v 1. rade zo strany
Bytového podniku mesta Košíc. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že ust. § 14 ods. 5 zákona č.
182/1993 Z.z. neumožňuje, aby splnomocnená osoba, ktorá má vlastníka bytu, alebo nebytového
priestoru na schôdzi zastupovať, splnomocnila ďalšiu osobu na zastupovanie.
Odvolací súd preto v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej
časti, t.j. vo výroku, ktorým určil, že rozhodnutie vlastníkov bytov a nebytových priestorov uvedené pod
poradovým číslom 4 a 7 sú neplatné ako aj vecne správny potvrdil.
Ako vecne správny potvrdil odvolací súd aj rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobkyne
a žalovaného v 1. rade.
Aj v odvolacom konaní bola žalobkyňa úspešná, preto odvolací súd aplikoval pre výrok o náhrade trov
konania ustanovenie § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a zaviazal neúspešnú žalovanú
nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v sume 79,58 eur, ktoré pozostávajú z jedného úkonu
právnej služby vyjadrenie sa k odvolaniu 58,69 eur, teda za jeden úkon právnej služby predstavujúci
1/13-inu výpočtového základu, keďže hodnotu veci alebo práva nie je možné vyjadriť v peniazoch +
režijný paušál 1 x 7,63 eur + 20% DPH 13,26 eur, spolu trovy žalobkyne v odvolacom konaní
predstavujú 79,58 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

http://www.supcourt.gov.sk/data/att/18267_subor.pdf
Okresný súd
Trebišov
rozsudkom z 20.novembra 2009
č.k.12 C 235/2007
-
476
zamietol ţalobcu ţalobcov 1/, 4/ a
5/, ktorou sa domáhali určenia, ţe hlasovanie ţalovaných
na schôdzi vlastníkov bytov a
nebytových priestorov, konanej dňa 22.10.2007 a
tieţ uznesenie

Súd návrh navrhovateľky , ktorým žiadala aby súd určil, že uznesenie č. X/XX XXXX a X/X/XXXX
prijaté na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na D. ulici vchod XX v Q.
U. dňa X.X.XXXX sú neplatné, z a m i e t a .
Vo zvyšku súd konanie z a s t a v u j e .
Odporcom v 1., 2., 3., 4., 5. a 6. rade sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľka ako výlučná vlastníčka bytu č. XX nachádzajúceho sa na 1. posch. bytového
domu súpisné číslo XXXX, na D. vchod XX, v Q. sa návrhom doručeným súdu dňa 23.09.2010
domáhala voči odporcovi v 1. rade určenia, že všetky rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v bytovom dome na D. ul. č. XX v Q. - U. a schôdze členskej samosprávy BD U.
č. XXXX na D. ul.č. XX v Q. - U., ktoré sa konali dňa 08.09.2010 sú neplatné.
Svoj návrh zdôvodnila tým, že iba všetci vlastníci bytov nachádzajúcich sa v oboch vchodoch
bytového domu na D. XX ako aj na D. XX, tvoria legálny okruh nevyhnutný za účelom tvorby
autoritatívnej skupinovej vôle v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z.. Všetky rozhodnutia akýchkoľvek
schôdzí vlastníkov bytov, či schôdzí samospráv, ktoré nespĺňajú uvedenú podmienku, sú ex lege
neplatné a nemôžu byť sprevádzané právnymi účinkami. Rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v bytovom dome
na D. ul. vchod XX v Q., konanej dňa 08.09.2010, sú neplatné, na ktoré skutočnosti poukázala na
schôdzi dňa 08.09.2010 a ako vlastníčka bytu v predmetnom bytovom dome má oprávnený záujem na
tom, aby rozhodovanie o spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu, spoločných
nebytových priestoroch, príslušenstve, pozemku a iných otázkach týkajúcich sa bytového domu
prebiehalo v súlade so zákonom.
Z rovnakého dôvodu považovala za neplatné i rozhodnutia zo schôdze členskej samosprávy BD
U. č. XXXX na D. XX v Q. z 08.09.2010
http://otvorenesudy.sk/decrees/82808/document

Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj, ako príslušný správny orgán podľa § 3 ods. 1, § 3 ods. 2 písm. e/, § 4 ods. 1 a § 4 ods. 2 zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov, § 20 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, v znení neskorších predpisov v znení zák. č. 397/2008 Z. z. a podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, v znení neskorších predpisov

r o z h o d o l takto:
účastníkovi konania: Nociarová Jaroslava – byty, s.r.o., Bystrická cesta 60/1921,
034 01 Ružomberok
prevádzkareň: Správa bytového hospodárstva, Hviezdoslavova 5, Ružomberok
IČ:

pre porušenie povinností predávajúceho podľa § 4 ods. 8 - v zmysle ktorého predávajúci – poskytovateľ služby nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Kontrolami dňa 23.9.2009 a dňa 7.10.2009 bolo zistené, že správca porušil zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, keď predávajúci – poskytovateľ služby ako správca bytov nedoručil Zmluvu o výkone správy číslo 53/2009 zo dňa 6.3.2009 každému vlastníkovi bytu a nebytového priestoru

zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zák. č. 397/2008 Z. z.

u k l a d á

účastníkovi konania podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa pokutu vo výške € 500,-, slovom päťsto euro, ktorú je účastník konania povinný (á) zaplatiť do 15 dní
./.
- 2 - P/0625/05/2009

od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty priloženou poštovou poukážkou, resp. príkazom na úhradu na účet: vedený v Štátnej pokladnici, č. ú:7000065068/8180, VS-O625O5O9.

O d ô v o d n e n i e
Dňa 23.9.2009 a dňa 7.10.2009 v prevádzkarni Správa bytového hospodárstva, Nociarová Jaroslava – byty, s.r.o., Hviezdoslavova 5, Ružomberok, pri šetrení spotrebiteľského podnetu evidovaného pod číslom P – 504/2009, vykonali inšpektori Slovenskej obchodnej inšpekcie kontrolu, pri ktorej boli zistené nedostatky, za ktoré zodpovedáte.
Nezabezpečili ste dodržanie povinností predávajúceho:
Podľa § 4 ods. 8 zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci – poskytovateľ služby nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi, teda v rozpore so vžitými tradíciami, ktoré vykazuje zjavné známky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri poskytovaní služby využívajúc výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
Predávajúci – poskytovateľ služby – správcom bytov a nebytových priestorov na základe zmlúv o výkone správy.

Kontrolou bolo zistené, že došlo k porušeniu povinností uvedených v zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, nakoľko:

- správca porušil svoju povinnosť doručiť Zmluvu o výkone správy číslo 53/2009 zo dňa 6.3.2009 každému vlastníkovi bytu a nebytového priestoru na Kollárovej ulici 1946, Liptovský Mikuláš.

Týmto konaním poskytovateľ služby porušil ustanovenie § 8a ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a konal v rozpore s dobrými mravmi.

Za zistené nedostatky, a tým aj preukázané porušenie zákona citovaného vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, zodpovedá v plnom rozsahu účastník konania, nakoľko v zmysle ustanovenia § 2 písm. b/ bod 1 zák. č. ods. 250/2007 Z. z. v znení zák. č. 397/2008 Z. z. je predávajúci, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky a poskytuje služby, a teda zodpovedá za zistené porušenie zákona – Nociarová Jaroslava – byty, s.r.o.

Na základe uvedených skutočností bolo účastníkovi konania listom zo dňa 16.11.2009, zaslané oznámenie o začatí správneho konania o uložení pokuty, ktoré bolo doručené dňa 18.11.2009.
Vo vysvetlivkách zo dňa 23.9.2009 Jaroslava Nociarová, prokuristka a splnomocnená zástupkyňa účastníka konania, uviedla, že vzhľadom k tomu, že v súčasnosti je ohľadom predmetnej veci podanie na súd, ktorý ešte vo veci nerozhodol čakajú na rozhodnutie súdu.
Vo vyjadrení zo dňa 20.11.2009 Dušan Nociar, konateľ a splnomocnený zástupca účastníka konania, uviedol, že zmluva o výkone správy bola doručená každému vlastníkovi bytu na ul. Kolárova 1946/18,20,22 v Liptovskom Mikuláši, dôkazom toho je podpisová listina o jej prevzatí. Vlastníkom bytov, ktorí neboli na svojej uvedenej adrese zastihnuteľní, boli tieto zaslané doporučenou zásielkou.
./.
- 3 - P/0625/05/2009


V zák. č. 182/1993 Z. z. nie je definovaný presný termín, resp. dátum, kedy má vlastník bytu obdržať zmluvu o výkone správy. S obsahom zmluvy boli vlastníci bytov podrobne oboznámení na schôdzi vlastníkov bytov, kde bola prerokovaná, pripomienkovaná a schválená. Z uvedeného dôvodu teda nemôže byť v rozpore s morálkou, resp. dobrými mravmi, keďže ju podpísali a schválili 2/3 vlastníkov bytov.
Slovenská obchodná inšpekcia, ako orgán štátnej správy, sa pri svojej kontrolnej činnosti striktne riadi platnou právnou úpravou, ktorá vymedzuje hranice jej právomoci a kompetencie.
Podstatou celého problému je tá skutočnosť, že predávajúci – poskytovateľ služieb v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa si nesplnil svoju povinnosť zaslal Zmluvu o výkone správy č. 53/2009 zo dňa 6.3.2009 všetkým vlastníkom bytov a nebytových priestorov. Toto účastník konania urobil až po kontrole správneho orgánu, a to dňa 19.11.2009, resp. dňa 20.11.2009.
Podľa § 8a ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. v platnom znení je správca povinný schválenú zmluvu alebo jej zmenu doručiť každému vlastníkovi bytu a nebytového priestoru v dome. Zmluva bola schválená dňa 6. marca 2009 a doručená až 19., resp. 20. novembra 2009. Aj keď nie je v zákone uložená lehota alebo dátum doručenia zmluvy, k výkladu tohto pojmu sa musí pristupovať v súlade s interpretačnými pravidlami v rámci celého právneho systému, a to doručiť zmluvu ihneď, resp. bez zbytočného odkladu.
Zmluva bola schválená 6. marca 2009, kontroly správneho orgánu, ktoré šetrili spotrebiteľský podnet boli vykonané dňa 23. septembra a 7. októbra 2009 a zmluvy boli doručené až dňa 19., resp. 20. novembra 2009. Termín od 6.3.2009 do 19., resp. 20.11.2009 sa vymyká bežnému ponímaniu lehoty na doručenie. Teda, ako vyplýva z vyššie uvedených skutočností, nie zmluva je v rozpore dobrými mravmi, ale konanie správcu, ktoré vybočuje z pravidiel morálky uznávanej pri poskytovaní služieb, pričom využíva výraznú nerovnosť zmluvných strán Zmluvy o výkone správy.
Ako predávajúci podľa § 2 písm. b/ bod 1 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení zák. č. 397/2008 Z. z. nesmie Nociarová Jaroslava – byty, s.r.o. v zmysle ustanovenia § 4 ods. 8 vyššie citovanej právnej úpravy, konať v rozpore s dobrými mravmi, teda v rozpore so vžitými tradíciami, ktoré vykazuje zjavné známky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri poskytovaní služby. Zodpovednosť predávajúceho – poskytovateľa služby je objektívna.

Rozhodujúcim pre konštatovanie, či bol zákon dodržaný, alebo porušený, je stav zistený v čase kontroly.

Tým bol porušený § 4 ods. 8 zákona o ochrane spotrebiteľa.

Na základe § 24 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa sa pri určení pokuty prihliada najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti.
./.

- 4 - P/0625/05/2009


Predávajúci svojim konaním, teda nerešpektovaním povinností správcu pri správe bytov a nebytových priestorov konal v rozpore s dobrými mravmi a vžitými tradíciami tým, že nezaslal všetkým majiteľom bytov a nebytových priestorov Zmluvu o výkone správy č. 53/2009.
Z hľadiska miery zavinenia správny orgán prihliadol i na tú skutočnosť, že účastník konania ako predávajúci, ktorý poskytuje služby konečnému spotrebiteľovi, nesie objektívnu zodpovednosť za dodržanie všetkých zákonom stanovených podmienok poskytovania služieb bez ohľadu na okolnosti, ktoré spôsobili ich porušenie.
Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj, ako príslušný správny orgán, preskúmal podkladový materiál v predmetnej veci v celom rozsahu a dospel k záveru, že protiprávny skutkový stav bol v tomto prípade spoľahlivo preskúmaný.
Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj v zmysle § 24 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z. z. v znení zák. č. 397/2008 Z. z., ukladá predávajúcemu, ktorý porušil svoje povinnosti pokutu až do výšky 66 387,83 €.
Keďže správny orgán napriek uvedenému uložil pokutu v spodnej hranici zákonnej sadzby, má za to, že pokuta uložená v tejto výške je vzhľadom na jej represívno-výchovnú funkciu, ako aj s prihliadnutím na zákonom stanovené medze a hľadiská, pokutou primeranou a zároveň pokutou zodpovedajúcou zistenému protiprávnemu stavu a charakteru porušenia zákona.

P O U Č E N I E :
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia, prostredníctvom Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj, Ústredného inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave. Toto rozhodnutie je preskúmateľné súdom len za predpokladu, ak pôjde o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudne právoplatnosť.

Slovenská obchodná inšpekcia
Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave,
Prievozská 32, pošt. prieč. 29, 827 99 Bratislava

Číslo : SK/0145/99/2011 Dňa: 30.09.2011

Podľa ustanovenia § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), Slovenská obchodná inšpekcia Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, vo veci odvolania účastníka konania – Okresné stavebné bytové družstvo, Gočárova 252, 022 47 Čadca, IČO: 31 622 704, kontrola vykonaná dňa: 28.09.2010, dňa 05.10.2010 (Pokračovanie inšpekčného záznamu zo dňa 28.09.2010), dňa 14.10.2010 (Dokončenie inšpekčného záznamu zo dňa 28.09.2010) a dňa 25.11.2010 (Dodatok k inšpekčnému záznamu zo dňa 28.09.2010 a 05.10.2010 a 14.10.2010) v sídle účastníka konania Okresné stavebné bytové družstvo, Gočárova 252, 022 47 Čadca, proti rozhodnutiu Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj, č. P/0402/05/2010, zo dňa 21.1.2011, ktorým bola podľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, v znení neskorších predpisov uložená peňažná pokuta vo výške 470 EUR, slovom: štyristosedemdesiat eur, pre porušenie § 4 ods. 8; § 18 ods. 4, § 18 ods. 9, 18 ods. 10 vyššie cit. zákona o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku takto

r o z h o d o l:

napadnuté rozhodnutie m e n í tak, že z výrokovej časti ako aj v príslušnej časti odôvodnenia tohto rozhodnutia vypúšťa porušenie povinnosti podľa § 4 ods. 8 zákona o ochrane spotrebiteľa.
Za porušenie povinností ustanovených v § 18 ods. 4; § 18 ods. 9; § 18 ods. 10 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, zistených pri kontrole uskutočnenej dňa 28.09.2010, dňa 05.10.2010, dňa 14.10.2010 a dňa 25.11.2010 v sídle účastníka konania Okresné stavebné bytové družstvo, Gočárova 252, 022 47 Čadca, sa účastníkovi konania - Okresné stavebné bytové družstvo - Gočárova 252, 022 47 Čadca, IČO: 31 622 704, podľa § 24 ods. 1 vyššie cit. zákona o ochrane spotrebiteľa, ukladá peňažná pokuta vo výške 320 EUR, slovom: tristodvadsať eur. Uloženú pokutu je účastník konania povinný uhradiť do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia priloženou poštovou poukážkou alebo príkazom na úhradu na účet: Štátna pokladnica, č. ú.: 7000065068, numerický kód-8180, VS-04020510.

O d ô v o d n e n i e :

Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie (ďalej len „SOI“) so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj rozhodnutím uložil účastníkovi konania – Okresné stavebné bytové družstvo - peňažnú pokutu vo výške 470,- €, pre porušenie povinností vyplývajúcich z § 4 ods. 8; § 18 ods. 4, § 18 ods. 9, 18 ods. 10 zákona o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) v nadväznosti na zákon č. 182/1993 Z .z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Inšpektormi SOI bolo kontrolami uskutočnenými dňa 28.09.2010, dňa 05.10.2010 (Pokračovanie inšpekčného záznamu zo dňa 28.09.2010), dňa 14.10.2010 (Dokončenie inšpekčného záznamu zo dňa 28.09.2010) a dňa 25.11.2010 (Dodatok k inšpekčnému záznamu zo dňa 28.09.2010 a 05.10.2010 a 14.10.2010) v sídle účastníka konania Okresné stavebné bytové družstvo, Gočárova 252, 022 47 Čadca, zistené, že účastník konania konal v rozpore s dobrými mravmi a vžitými tradíciami využívajúc výraznú nerovnosť zmluvných strán; že účastník konania si nesplnil povinnosť predávajúceho vybaviť reklamáciu spotrebiteľa najneskôr do 30 dní odo dňa jej uplatnenia; povinnosť vydať spotrebiteľovi písomný doklad o spôsobe vybavenia reklamácie najneskôr do 30 dní odo dňa jej uplatnenia; povinnosť viesť evidenciu o reklamáciách s údajom o dátume a spôsobe vybavenia reklamácie.
Proti rozhodnutiu o uložení pokuty podal účastník konania odvolanie.
Odvolací orgán podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Podľa ods. 2 ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
Odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie č. P/0402/05/2010 zo dňa 21.01.2011 ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom zistil dôvod na jeho zmenu. V napadnutom rozhodnutí správny orgán skonštatoval, že účastník konania porušil o.i. povinnosť predávajúceho ako poskytovateľa služby v zmysle § 4 ods. 8 zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi a vžitými tradíciami využívajúc výraznú nerovnosť zmluvných strán, nakoľko vyššie uvedenými kontrolami bolo zistené, že účastník konania ako správca porušil ustanovenie § 8a ods. 2 a 4 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov“), nakoľko si nesplnil svoju povinnosť najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu, vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome na Hurbanovej ulici číslo 160/50 v Čadci za rok 2007. Odvolací orgán v tejto súvislosti prihliadal na znenie § 24 ods. 7 zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého pokutu možno uložiť do jedného roku odo dňa, keď orgán dozoru zistil porušenie povinnosti podľa tohto zákona, najneskôr do troch rokov podľa odsekov 1 a 3 odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo a dané porušenie § 4 ods. 8 zákona o ochrane spotrebiteľa z výroku ako aj z príslušnej časti odôvodnenia tohto rozhodnutia vypustil a zároveň primerane znížil výšku pokuty.
Povinnosťou účastníka konania bolo vybaviť reklamáciu spotrebiteľa najneskôr do 30 dní odo dňa jej uplatnenia; vydať spotrebiteľovi písomný doklad o spôsobe vybavenia reklamácie najneskôr do 30 dní odo dňa jej uplatnenia; viesť evidenciu o reklamáciách s údajom o dátume a spôsobe vybavenia reklamácie; čo účastník konania porušil.
Inšpektormi SOI bolo kontrolami vykonanými dňa 28.09.2010, dňa 05.10.2010 (Pokračovanie inšpekčného záznamu zo dňa 28.09.2010), dňa 14.10.2010 (Dokončenie inšpekčného záznamu zo dňa 28.09.2010) a dňa 25.11.2010 (Dodatok k inšpekčnému záznamu zo dňa 28.09.2010 a 05.10.2010 a 14.10.2010) v sídle účastníka konania Okresné stavebné bytové družstvo, Gočárova 252, 022 47 Čadca presne a spoľahlivo zistené, že účastník konania ku dňu vykonaných kontrol uskutočňoval správu bytových a nebytových priestorov bytového domu na ul. Hurbanova 160/50, Čadca, na základe Zmluvy o výkone správy uzavretej dňa 20.04.2006.
Inšpektormi SOI bolo hore uvedenými kontrolami v sídle účastníka konania Okresné stavebné bytové družstvo, Gočárova 252, 022 47 Čadca na základe spotrebiteľského podnetu č. 374/2010 presne a spoľahlivo zistené, že účastník konania ako predávajúci – poskytovateľ služby vybavil reklamáciu spotrebiteľa p. M. Ch., vlastníka bytu a nebytového priestoru v predmetom bytovom dome, uplatnenú u účastníka konania dňa 21.10.2009 („Ročné vyúčtovanie nákladov za rok 2007 – reklamácia“ zo dňa 19.10.2009), a reklamáciu tohto spotrebiteľa uplatnenú u účastníka konania dňa 15.06.2009 („Ročné vyúčtovanie nákladov za rok 2008 – reklamácia“ zo dňa 12.06.2009) listom „Ročné vyúčtovanie nákladov za rok 2008 – reklamácia – odpoveď“ zo dňa 15.07.2010. Vo „Vyúčtovaní zálohových úhrad a nákladov za užívanie bytu za kalendárny rok 2007“ predmetného spotrebiteľa je uvedený ako deň vyhotovenia tohto dokumentu 10.06.2008. Uvedeným konaním došlo k porušeniu § 18 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa a § 18 ods. 9 zákona o ochrane spotrebiteľa.
Ďalej bolo vyššie uvedenými kontrolami zistené, že účastník konania predmetné reklamácie zaevidoval vo svojej knihe reklamácií pod poradovým číslom 759 a 922, pričom k daným reklamáciám nebol uvedený údaj o dátume a spôsobe vybavenia reklamácie, čím došlo k porušeniu § 18 ods. 10 zákona o ochrane spotrebiteľa.
Za zistené nedostatky účastník konania ako predávajúci v zmysle § 2 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa v plnom rozsahu zodpovedá.
V odvolaní účastník konania neuviedol žiadne nové skutočnosti ani dôkazy, ktoré by ho zbavovali zodpovednosti za zistené nedostatky.
V odvolaní účastník konania v zastúpení svojho právneho zástupcu uviedol, že účastník konania vykonával na základe zmluvy o výkone správy správu predmetného bytového domu v mene vlastníkov domu. Podľa názoru účastníka konania, preto v tomto prípade neposkytoval vlastníkovi domu žiadne služby pre osobnú potrebu. V jeho mene len uzatváral zmluvy súvisiace so správou domu, a to na základe vždy schválených zmlúv. Správca je povinný len rešpektovať a vykonávať rozhodnutia vlastníkov bytov, ktorí tieto rozhodnutia prijímajú na svojej schôdzi nadpolovičnou väčšinou. Ak prehlasovaný vlastník bytu nesúhlasí s takýmto rozhodnutím väčšiny vlastníkov bytov, zákon umožňuje toto rozhodnutie zmeniť cestou súdu. Podľa účastníka konania teda vlastník nemohol podať „reklamáciu“ proti vyúčtovaniu použitia finančných prostriedkov v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa. Účastník konania teda nemohol porušiť ustanovenie § 18 ods. 4, ods. 9 zákona o ochrane spotrebiteľa z dôvodu, že vzťah účastníka konania a sťažovateľa nie je vzťahom predávajúci a spotrebiteľ. Účastník konania ďalej nesúhlasil s tvrdením správneho orgánu, že svojím konaním zneužil svoje dominantné postavenie na trhu, keď na túto skutočnosť nevykonal správny orgán žiadne dokazovanie. Účastník konania takisto uvažoval o situácii, kedy by správu domu vykonávali samostatne vlastníci bytov pri zriadení spoločenstva vlastníkov bytov, pričom uviedol, že v tomto prípade podľa jeho názoru by bolo vylúčené použitie zákona o ochrane spotrebiteľa, a ak by aj správny orgán konal na podnet niektorého z vlastníkov bytov, prípadnú sankciu by znášal aj samotný sťažovateľ, ako účastník tohto spoločenstva. Účastník konania ďalej vo svojom odvolaní uviedol, že zmluva o výkone správy bola uzavretá v zmysle zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov nadpolovičnou väčšinou všetkých vlastníkov bytov. Pokiaľ by niektorý z vlastníkov bytov nesúhlasil s obsahom tejto zmluvy, nemôže od zmluvy odstúpiť tak, ako uviedol správny orgán vo svojom odôvodnení ...„mal poučiť spotrebiteľa o jeho právach podľa osobitných predpisov - § 622 až 623 Ob. zák.“ Pokiaľ prehlasovaný vlastník nesúhlasí s rozhodnutím nadpolovičnej väčšiny, môže použiť len postup podľa § 14 ods. 4 cit. zák. Pokiaľ sú vlastníci bytov nespokojní so správcom, môžu dať správcovi domu výpoveď zo zmluvy, keď rozhodnú na schôdzi nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov. Ďalej účastník konania poukazoval na ust. § 8a ods. 2 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v nadväznosti na ods. 4 tohto ustanovenia cit. zákona, v zmysle ktorých predložil správca prostredníctvom zástupcu vlastníkov bytov, p. Ing. B., dňa 31.05.2008 listiny uvedené v § 8a ods. 2 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Účastník konania uviedol, že postupoval pri doručení vyúčtovania v zmysle uzatvorenej zmluvy o výkone správy, v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa. Ďalej opísal postup v prípade, ak sa nepodarí zástupcovi vlastníkov predložiť tieto doklady jednotlivým vlastníkom. Následne sú na náklady správcu doručené jednotlivým vlastníkom bytov poštou. Účastník konania je teda toho názoru, že ako správca predložil prostredníctvom zástupcu ročné vyúčtovanie jednotlivým vlastníkom v lehote stanovenej zákonom. Pokiaľ sťažovateľ odmietol prevziať ročné zúčtovanie za rok 2007 prostredníctvom zástupcu vlastníkov bytov, nemôže byť podľa názoru účastníka konania toto odmietnutie prevzatia vyúčtovania sťažovateľa klasifikované ako porušenie povinností účastníka konania. Ďalej účastník konania namietal skutočnosť, že porušenie § 4 ods. 8 zákona o ochrane spotrebiteľa nie je správnym orgánom konkretizované, z toho dôvodu je rozhodnutie nepreskúmateľné. Z uvedených dôvodov účastník konania navrhoval, aby odvolací orgán zrušil prvostupňové rozhodnutie, resp. zastavil správne konanie voči účastníkovi konania.
K tomu odvolací orgán uvádza, že účastník konania vo svojom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by spochybňovali zistený skutkový stav a boli tak dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia.
Odvolací orgán uvádza, že v zmysle ustanovenia § 2 písm. i) zákona o ochrane spotrebiteľa, je službou akákoľvek činnosť alebo výkon, ktorý je ponúkaný spotrebiteľovi odplatne alebo bezodplatne s výnimkou činností upravených osobitnými predpismi, nad ktorými vykonávajú dozor profesijné komory alebo iné orgány štátnej správy, ako sú uvedené v § 19. Zo Zmluvy o výkone správy predmetného bytového domu, uzavretej dňa 20.04.2006, z čl. 2 Práva a povinnosti správcu bod 1 písm. c/ vyplýva, že správca je povinný zabezpečovať ďalšie služby, na poskytovaní ktorých sa zmluvné strany dohodnú. Článok 10 Prechodné ustanovenia, bod 2 tejto zmluvy ustanovuje, že vlastníci bytov /nebytových priestorov/ sa zaväzujú uhrádzať správcovi odo dňa nadobudnutia vlastníctva príspevok do fondu a paušálny poplatok za výkon správy mesačne vo výške určenej jednotlivým vlastníkom v prílohe tejto zmluvy. Z uvedeného je nepochybné, že vlastníci bytov a nebytových priestorov predmetného bytového domu, teda aj sťažovateľ, za vykonávanú správu, teda službu, platili paušálny poplatok. Vyúčtovanie zálohových úhrad a nákladov za užívanie bytu za kalendárny rok 2007 je takisto služba poskytnutá správcom domu. Nakoľko účastník konania výkonom správy bytov a nebytových priestorov predmetného bytového domu jednoznačne poskytuje služby, za ktoré si od vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa zmluvy aj účtuje poplatok, jedná sa o vzťah poskytovateľ služby a spotrebiteľ, teda spotrebiteľ (vlastník bytu a nebytového priestoru v predmetnom bytovom dome) bol oprávnený reklamovať vady jemu poskytovaných služieb (konkrétne Ročné vyúčtovanie nákladov za rok 2007 a Ročné vyúčtovanie nákladov za rok 2008) u účastníka konania. Odvolací orgán v tejto súvislosti zároveň poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 20S/93/2010 zo dňa 16.11.2010, ktorý vo svojom rozhodnutí uviedol, že zmluva o výkone správy je spotrebiteľskou zmluvou, vo vzťahu k vlastníkom bytov a nebytových priestorov ako spotrebiteľom vystupuje správca bytov a nebytových priestorov ako poskytovateľ služby (§ 2 písm. b) bod 1 zákona o ochrane spotrebiteľa v spojení s § 2 písm. i) tohto zákona). Odvolací orgán nespochybňuje názor účastníka konania ohľadom postupu, keď prehlasovaný vlastník bytu nesúhlasí s rozhodnutím väčšiny vlastníkov bytov a zákon mu umožňuje toto rozhodnutie zmeniť cestou súdu. Odvolací orgán však uvádza, že v predmetnej veci sa nejednalo o nesúhlas vlastníka bytu a nebytového priestoru predmetného bytového domu v súvislosti s hlasovaním na schôdzi vlastníkov bytov, ale o reklamáciu vyúčtovania zálohových úhrad a nákladov za užívanie bytu za rok 2007 a 2008, týkajúce sa jedného konkrétneho vlastníka bytu a nebytového priestoru v predmetnom bytovom dome. Odvolací orgán teda nesúhlasí s tvrdením účastníka konania, že nemohol porušiť ustanovenie § 18 ods. 4, ods. 9 zákona o ochrane spotrebiteľa z dôvodu, že vzťah účastníka konania a sťažovateľa nie je vzťahom predávajúci a spotrebiteľ. Pokiaľ ide o úvahu účastníka konania o situácii, kedy by správu domu vykonávali samostatne vlastníci bytov pri zriadení spoločenstva vlastníkov bytov, odvolací orgán na ňu neprihliadal, nakoľko v danej veci sa nejednalo o tento prípad. Odvolací orgán nesúhlasí s tvrdením účastníka konania, že správny orgán v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol, že v prípade nesúhlasu niektorého z vlastníkov bytov s obsahom zmluvy o výkone správy, tento môže od zmluvy odstúpiť, a to na základe formulácie...„mal poučiť spotrebiteľa o jeho právach podľa osobitných predpisov - § 622 až 623 Ob. zák.“. Odvolací orgán uvádza, že správny orgán týmto poukázal na povinnosť predávajúceho, resp. poskytovateľa služby v zmysle § 18 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, pri uplatnení reklamácie poučiť spotrebiteľa o jeho právach podľa § 622 a 623 Občianskeho zákonníka. Čo sa týka tvrdení účastníka konania vo svojom odvolaní v súvislosti s porušením povinnosti § 4 ods. 8 zákona o ochrane spotrebiteľa v nadväznosti na porušenie povinnosti podľa § 8a ods. 2 a 4 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, odvolací orgán sa nimi v tomto rozhodnutí nezaoberal, nakoľko z výroku ako aj z príslušnej časti odôvodnenia tohto rozhodnutia bolo toto porušenie zákona o ochrane spotrebiteľa vypustené. Rozhodujúcim pre posúdenie daného prípadu je skutkový stav zistený v čase kontrol, z ktorých nepochybne vyplýva, že uvedené povinnosti stanovené zákonom o ochrane spotrebiteľa boli účastníkom konania porušené.
Cieľom kontrolnej činnosti SOI je zisťovanie a zabezpečenie súladu plnenia povinností stanovených zákonom so skutočným stavom. Podľa § 2 písm. b) bod 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, na účely tohto zákona sa rozumie predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby, alebo jeho splnomocnenec. Podľa § 2 písm. i) zákona o ochrane spotrebiteľa, na účely tohto zákona sa rozumie službou akákoľvek činnosť alebo výkon, ktorý je ponúkaný spotrebiteľovi odplatne alebo bezodplatne s výnimkou činností upravených osobitnými predpismi, nad ktorými vykonávajú dozor profesijné komory alebo iné orgány štátnej správy, ako sú uvedené v § 19. Na základe § 18 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, po určení spôsobu vybavenia reklamácie sa reklamácia vybaví ihneď, v odôvodnených prípadoch možno reklamáciu vybaviť aj neskôr; vybavenie reklamácie však nesmie trvať dlhšie ako 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie. V zmysle § 18 ods. 9 zákona o ochrane spotrebiteľa, predávajúci je povinný o vybavení reklamácie vydať písomný doklad najneskôr do 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie. Podľa § 18 ods. 10 zákona o ochrane spotrebiteľa, predávajúci je povinný viesť evidenciu o reklamáciách, ktorá musí obsahovať údaje o dátume uplatnenia reklamácie, dátume a spôsobe vybavenia reklamácie a poradové číslo dokladu o uplatnení reklamácie. Kontrolami bolo nepochybne zistené, že účastník konania tieto povinnosti nesplnil. Odvolací orgán trvá na kontrolných zisteniach uvedených v inšpekčnom zázname zo dňa 28.09.2010, dňa 05.10.2010 (Pokračovanie inšpekčného záznamu zo dňa 28.09.2010), dňa 14.10.2010 (Dokončenie inšpekčného záznamu zo dňa 28.09.2010) a dňa 25.11.2010 (Dodatok k inšpekčnému záznamu zo dňa 28.09.2010 a 05.10.2010 a 14.10.2010). Za zistené nedostatky zodpovedá účastník konania v plnom rozsahu.
Na základe hore uvedených skutočností odvolací orgán pokladá skutkový stav za spoľahlivo zistený a jeho protiprávnosť za nepochybne preukázanú a preto nezistil v odvolacom konaní dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia.
Odvolací orgán súčasne uvádza, že v prípade záujmu o dohodu ohľadom splácania uloženej pokuty formou splátkového kalendára je potrebné sa obrátiť na odbor vymáhania pohľadávok na Ústrednom inšpektoráte SOI v Bratislave.
O výške pokuty rozhoduje inšpektorát SOI, ktorý podľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, uloží predávajúcemu za porušenie povinností ustanovených v tomto zákone pokutu až do výšky 66 387,83 €.
Podľa § 24 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa sa pri určení výšky pokuty prihliada najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti. Správny orgán pri určení výšky uloženej pokuty zohľadnil skutočnosť, že pri kontrole SOI bolo zistené zo strany účastníka konania ako poskytovateľa služby porušenie viacerých povinností vzťahujúcich sa k reklamačnému konaniu. Účastník konania je zo strany SOI sankcionovaný za to, že nebol dodržaný formálny postup pri vybavovaní reklamácií požadovaný zákonom o ochrane spotrebiteľa. Vyriešenie otázky, ako účastník konania ako poskytovateľ služby rozhodne o prijatej reklamácii, je plne v kompetencii samotného poskytovateľa služby, SOI do procesu rozhodovania nezasahuje. Na konštatovanie dozorného orgánu o porušení niektorej z povinností vzťahujúcich sa k reklamačnému konaniu účastníkom konania ako poskytovateľom služby nemá žiadny vplyv opodstatnenosť reklamácie, poskytovateľ služby je povinný každú reklamáciu, teda aj z jeho pohľadu neopodstatnenú, vybaviť zákonom požadovaným spôsobom. Pri určení výšky pokuty správny orgán prihliadol na skutočnosť, že nevybavením predmetných reklamácií v zákonom stanovenej lehote, nevydaním spotrebiteľovi písomného dokladu o vybavení predmetných reklamácií v zákonom stanovenej lehote a vedením evidencie o reklamáciách bez údaju o dátume a spôsobe vybavenia predmetných reklamácií, boli porušené práva spotrebiteľa chránené zákonom. Následkom nesplnenia si povinnosti vyplývajúcej účastníkovi konania ako poskytovateľovi služby z § 18 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, bol spotrebiteľ ukrátený na jeho práve na riadne vybavenie reklamácií spôsobom ustanoveným zákonom. V súvislosti s porušením povinnosti vyplývajúcej z § 18 ods. 9 zákona o ochrane spotrebiteľa bolo danému spotrebiteľovi upreté právo mať v zákonom stanovenej lehote k dispozícii doklad jednoznačne preukazujúci skutočnosť, že tento spotrebiteľ Ročné vyúčtovanie nákladov za užívanie bytu za rok 2007 a Ročné vyúčtovanie nákladov za užívanie bytu za rok 2008 skutočne reklamoval. Uvedený doklad je pritom dôležitým dôkazom o skutočnosti, aké stanovisko bolo zaujaté vo veci vybavenia podaných reklamácií napr. v prípade riešenia sporu súdnou cestou, nakoľko v procese vybavovania reklamácie je práve predávajúci, príp. poskytovateľ služby tou osobou, ktorá v konečnom dôsledku rozhoduje o konečnom riešení reklamácie. Nevydanie relevantného dokladu o vybavení reklamácie zo strany účastníka konania ako poskytovateľa služby v zákonom stanovenej lehote súčasne neumožňuje spotrebiteľovi vykonať prípadné ďalšie úkony pre uplatňovanie si svojich práv zo zodpovednosti za vady voči nemu v prípade, keď nie je spokojný so spôsobom vybavenia reklamácie. Evidencia reklamácií plní funkciu zdroja informácií pre kontrolné orgány pri zisťovaní závažnosti ohrozenia oprávnených záujmov spotrebiteľov v prípade výskytu vady výrobkov alebo služieb, pričom musí obsahovať zákonom stanovené údaje, a to údaje o dátume uplatnenia reklamácie, dátume a spôsobe vybavenia reklamácie a poradové číslo dokladu o uplatnení reklamácie. Vedenie neúplnej evidencie, teda bez dátumu a spôsobu vybavenia predmetných reklamácií, je porušením povinnosti v zmysle § 18 ods. 10 zákona o ochrane spotrebiteľa a takisto neumožňuje inšpektorom SOI dostatočne preveriť, akým spôsobom sú vybavované reklamácie spotrebiteľov. Z hľadiska posudzovania miery zavinenia za zistené protiprávne konanie, správny orgán pri určovaní výšky pokuty prihliadol na skutočnosť, že účastník konania ako poskytovateľ služby je povinný dodržiavať všetky zákonom stanovené podmienky predaja výrobkov, za dodržiavanie ktorých zodpovedá objektívne, teda bez ohľadu na akékoľvek okolnosti, ktoré spôsobili ich porušenie. Takisto správny orgán prihliadal na skutočnosť, že povinnosťou predávajúceho, ktorým je v zmysle § 2 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa najmä podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby, je zabezpečiť splnenie všetkých povinností tak, ako to určuje zákon a osobitné predpisy, čo však vzhľadom k hore uvedenému nebolo splnené. Keďže v čase vyššie uvedených kontrol inšpektormi SOI boli preukázateľne zistené nedostatky a porušenie povinností zo strany účastníka konania, stanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa, odvolací orgán je toho názoru, že uloženie pokuty bolo plne v súlade s danou právnou úpravou. Pri určení výšky pokuty odvolací orgán prihliadol na všetky okolnosti daného prípadu a postupoval v súlade s § 24 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom uložil pokutu v spodnej hranici zákonnej sadzby v súlade s ustanovením § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa. Odvolací orgán zároveň pristúpil vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam k zníženiu pokuty, ktorú považuje za pokutu primeranú a zodpovedajúcu zistenému protiprávnemu stavu a charakteru porušenia zákona.
Podkladom pre vydanie rozhodnutia bol presne a spoľahlivo zistený skutkový stav veci na základe čoho podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku bolo I. stupňové rozhodnutie zmenené tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.


Poučenie: Rozhodnutie o odvolaní je konečné a proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. V prípade nezaplatenia uloženej pokuty v stanovenej lehote bude jej plnenie vymáhané. Rozhodnutie je preskúmateľné súdom.

ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a Členov senátu JUDr. Eriky Šobichovej a JUDr. Martina Bargela, v právnej veci žalobcu: Stavebné bytové družstvo Liptovský Mikuláš, Kollárova 3588, Liptovský Mikuláš, IČO: 00222011, zastúpený advokátkou: JUDr. Jana ČonČolová, M. Pišúta 3,
so sídlom Prievozská 32, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/1270/99/2010 zo dňa 15.8.2011, takto
Žalobca sa žalobou zo dňa 30.8.2011 doručenou Krajskému súdu dňa 5.9.2011 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. SK/1270/99/2010 zo dňa 15.8.2011, ktorým bolo zmenené rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej Žilina pre Žilinský kraj č. P/0313/05/2010 zo dňa 25.10.2010 (ďalej len „prvostupňový správny orgán"). Prvostupňovým rozhodnutím správny orgán podľa § 3 ods. 1, § 3 ods. 2e), f), § 4 ods. la), § 4 ods. 2 zák. č. 128/2000 Z. z., § 20 zák. č. 250/2007 Z. z. v spojení s ust. § 46 zák. č. 71/1967 Zb. rozhodol tak, že žalobcovi uložil za porušenie povinností predávajúceho podľa § 4 ods. 8 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pokutu podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane
Liptovský Mikuláš, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia. Ústredný inšpektorát
rozhodol :
Krajský súd žalobu zamieta.
Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.
Odôvodnenie :

Žalobca sa žalobou zo dňa 30.8.2011 doručenou Krajskému súdu dňa 5.9.2011 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. SK/1270/99/2010 zo dňa 15.8.2011, ktorým bolo zmenené rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej Žilina pre Žilinský kraj č. P/0313/05/2010 zo dňa 25.10.2010 (ďalej len „prvostupňový správny orgán"). Prvostupňovým rozhodnutím správny orgán podľa § 3 ods. 1, § 3 ods. 2e), f), § 4 ods. la), § 4 ods. 2 zák. č. 128/2000 Z. z., § 20 zák. č. 250/2007 Z. z. v spojení s ust. § 46 zák. č. 71/1967 Zb. rozhodol tak, že žalobcovi uložil za porušenie povinností predávajúceho podľa § 4 ods. 8 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pokutu podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane
spotrebiteľa vo výške 550 Eur za to, že žalobca porušil povinnosti predávajúceho, keď ako poskytovatel' služby nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko kontrolami dňa 4.8.2010, dňa 12.8.2010 a dňa 2.9.2010 bolo zistené, že žalobca porušil zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Nakoľko v zmysle ustanovenia § 8a ods. 2 ak správca končí svoju činnosť je povinný do 30 dní pred jej skončením, najneskôr v deň skončenia činnosti predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti týkajúcej sa tohto domu a odovzdať všetky písomné materiály, ktoré súvisia so správou domu, vrátane vyúčtovania použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenia a predávajúci - správca bytov si voči spotrebiteľom - vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome Kollárova 1946 Liptovský Mikuláš túto svoju povinnosť v zákonom stanovenej lehote nesplnil, a tým konat v rozpore s dobrými mravmi.
Žalobca v žalobe tvrdil, že rozhodnutiami správnych orgánov oboch stupňov bol ukrátený na svojich právach a tieto rozhodnutia boli vydané v rozpore so zákonom. Podľa názoru žalobcu napadnuté rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a sú nepreskúmateľné pre nedostatok riadneho odôvodnenia.
Žalobca v žalobe ďalej namietal, že žalovaný konal rozhodol o uložení sankcie v zmysle zák. č. 250/2007 Z. z. na základe podnetu, ktorý nepodal spotrebiteľ, ale podnikateľský subjekt. Správne konanie sa začalo na základe tohto konkrétneho podnetu, nie na základe plánu činnosti žalovaného, prípadne na základe podnetu spotrebiteľa, preto na prejednávanú vec nemožno aplikovať ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa. Kto je spotrebiteľom, upravuje ustanovenie § 52 ods.4 Občianskeho zákonníka. Žalovaný konanie žalobcu spočívajúce v tom, že žalobca v lehote 30 dní pred skončením výkonu správy* najneskôr však v deň jej skončenia, nepredložil vlastníkom bytov správu o svojej činnosti týkajúcej sa tohto domu a neodovzdal všetky písomné materiály, ktoré súvisia so správou domu vrátane vyúčtovania použitia fondu prevádzky, údržby a opráv týkajúcich sa domu a vyúčtovania úhrad za plnenia, kvalifikoval ako poskytovanie služby spôsobom, ktorý neumožňuje ich riadne použitie v zmysle § 4 ods. 1 písm. h) zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Žalovaný mal v zmysle ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku v konaní vypočuť na zistené skutočnosti aj nového správcu, ako účastníka dohody a po takomto zistení posúdiť, či nový správca tiež neparticipuje na žalovaným tvrdenom dopade tejto celkom logickej dohody dvoch správcov, na postavenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Žalobca v súvislosti s ukončením správy domu vykonal pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome na Kollárovej ul. 1946 v Liptovskom Mikuláši činnosť nad rámec svojich povinností a na základe dohody s novým správcom obsiahnutej v protokole o odovzdaní správy domu, poskytol služby v súlade so záujmom vlastníkov bytov - spotrebiteľov, mať uzavreté účtovné prípady zo zmluvných vzťahov týkajúcich sa domu a vzťahujúcich sa na obdobie výkonu správy doterajšieho správcu.
Podľa žalobcu, žalovaný napadnutým rozhodnutím porušil nielen povinnosti uložené mu ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku tým, že si nesplnil povinnosť zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom obstarať si potrebné podklady pre rozhodnutie, ale na zistený skutkový stav aplikoval nesprávnu právnu normu, resp. právnu normu ust. § 4 ods. 1 písm. h) zák.č.250/2007 Z. z. nesprávne právne vyložil. Žalobca v žalobe ďalej tvrdil, že výška pokuty nie je riadne zdôvodnená, v rozhodnutí absentuje posúdenie stupňa závažnosti protiprávneho konania, posúdenie následkov porušenia právnej povinnosti, posúdenie miery ohrozenia práv spotrebiteľa, ako vyššie zistené porušenie práva doterajším správcom pociťuje samotný spotrebiteľ. Poukázal za na § 47 ods. 3 Správneho poriadku a mal za to, že rozhodnutie pre nedostatok dôvodov je nepreskúmateľné.
Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
3
21 S/70/2011
Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril. Vo vyjadrení uviedol, že žalobca nebol postupom správnych orgánov poškodený na svojich zákonom stanovených právach, práve naopak, konaním žalobcu mohlo dôjsť k poškodeniu práv spotrebiteľov. Prvostupňový ako aj druhostupňový správny orgán rozhodol na základe a v medziach zákona, pričom skutkový stav žalovaný zistil vykonanými kontrolami SOI spoľahlivo zistený. Žalovaný ďalej vo vyjadrení uviedol, že dodržal požiadavku čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, konal na základe ústavy, v jej medziach, rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovil zákon. Súčasne rešpektoval základné pravidlá správneho konania, keďže skutkový stav veci zistil presne a úplne. Žalovaný zastáva názor, že sa zaoberal dôvodmi odvolania v dostatočnom rozsahu v rámci odvolacieho konania, čoho dôkazom je aj zmena prvostupňového rozhodnutia č. SK/1270/99/2011 zo dňa 15.08.2011. V súvislosti s námietkou žalobcu, že žalovaný konal na základe podnetu, ktorý nepodal spotrebiteľ, ale podnikateľský subjekt (nový správca), žalovaný uviedol, že postih účastníka konania nevychádzal z podnetu, ale z vlastných zistení žalovaného. Správne konanie v tomto prípade nie je návrhovým konaním, teda nezačína sa na návrh, žalovaný ako orgán kontroly vnútorného trhu v oblasti ochrany spotrebiteľa je oprávnený začať konať aj z vlastnej iniciatívy v zmysle § 18 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v nadväznosti na § 27 zákona o ochrane spotrebiteľa. Nie je rozhodujúce, čije podnet podaný zo strany spotrebiteľa, podnikateľa alebo aj anonymne. Žalovaný ako orgán dozoru je oprávnený po vyhodnotení vykonať kontrolu za účelom preverenia dodržiavania zákonných povinností. Vykonanou kontrolou bolo zistené porušenie povinnosti stanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa v nadväznosti na zákon o vlastníkoch bytov a nebytových priestorov, teda nemožno konštatovať, že kontrola žalobcu zo strany žalovaného by bola neopodstatnená.
K námietke žalobcu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, žalovaný uviedol, že zo samotného spisového materiálu vyplýva skutočnosť, že vykonal v sídle žalobcu tri kontroly a to dňa 4.8.2010, dňa 12.8.2010 a dňa 2.9.2010, ktorých cieľom bolo presne zistiť skutkový stav veci.
K námietke žalobcu, že mal v konaní vypočuť na zistené skutočnosti aj nového správcu, uviedol, že skutkový stav považoval za dostatočne zistení a ústne pojednávanie nepovažoval za opodstatnené nariaďovať. Žalobca sa vo svojom vyjadrení k Oznámeniu o začatí správneho konania - P/0313/05/2010 zo dňa 5.10.2010 ako aj vo svojom Odvolaní proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 28.10.2010 nedožadoval ústneho pojednávania, resp. vypočutia nového správcu. Žalovaný považuje za dôležité zdôrazniť, že v zmysle § 8a ods. 2 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ak správca končí svoju činnosť, je povinný 30 dní pred jej skončením, najneskôr v deň skončenia činnosti, predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej Činnosti týkajúcej sa tohto domu a odovzdať všetky písomné materiály, ktoré súvisia so správou domu vrátane vyúčtovania použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenia. Zároveň je povinný previesť zostatok majetku vlastníkov na účtoch v banke na účty nového správcu alebo spoločenstva.
K námietke žalobcu, že nedostatočne odôvodnil výšku uloženej pokuty, uviedol, že s touto skutočnosťou sa vysporiadal už v odôvodnení druhostupňového rozhodnutia. Správne orgány sa dostatočne vysporiadali s charakterom a závažnosťou konania, ako aj s následkami zisteného porušenia právnej povinnosti. Žalovaný v druhostupňovom rozhodnutí uviedol, že, že predmetné povinnosti mali dôležitý význam najmä vo vzťahu k prevereniu hospodárenia správcu predmetného bytového domu zo strany vlastníkov bytov a nebytových priestorov -spotrebiteľov, teda predmetnou úpravou bola sledovaná ochrana majetkových práv spotrebiteľov ako aj rešpektovanie práva spotrebiteľov na informácie. V odôvodnení výšky uloženej pokuty žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že nebol naplnený cieľ sledovaný úpravou § 8a ods. 2 tretia veta zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, a to zabezpečiť nerušený a kontinuálny prechod správy bytového domu, pričom takúto skutočnosť
nemožno pokladať za konanie v záujme vlastníkov bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome. Povinnosťou účastníka konania ako predávajúceho, ktorým je v zmysle § 2 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa najmä podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby, je zabezpečiť splnenie všetkých povinností tak, ako to určuje zákon a osobitné predpisy, Čo však vzhľadom k hore uvedenému nebolo splnené. Žalovaný pri určovaní výšky pokuty prihliadol na skutočnosť, že z hľadiska miery zavinenia za zistené protiprávne konanie, je účastník konania ako poskytovatel" služby povinný dodržiavať všetky zákonom stanovené podmienky predaja výrobkov či poskytovania služieb, za dodržiavanie ktorých zodpovedá objektívne, teda bez ohľadu na akékoľvek okolnosti, ktoré spôsobili ich porušenie.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhuje, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.
Krajský súd v Žiline ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods.
1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods.
2 O.s.p.) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 244 ods. 2 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu").
Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok") vust. § 47 ustanovuje povinné obsahové náležitosti výroku.
Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.
Podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.
Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Z pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že prvostupňový správny orgán - Slovenská obchodná inšpekcia, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj rozhodnutím č. P/0313/05/2010 zo dňa 25.10.2010 uložil žalobcovi podľa § 24 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pokutu vo výške 550,- Eur pre porušenie povinností predávajúceho podľa § 4 ods. 8 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého predávajúci - poskytovatel' služby nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi, keď kontrolami dňa 4.8.2010, dňa 12.8.2010 a dňa 2.9.2010 bolo zistené, že správca porušil zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, nakoľko v zmysle ustanovenia § 8a ods. 2, ak správca končí svoju činnosť je povinný do 30 dní pred jej skončením, najneskôr v deň skončenia činnosti predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti týkajúcej sa tohto domu a odovzdať všetky písomné materiály, ktoré súvisia so správou domu, vrátane vyúčtovania použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenia a predávajúci -správca bytov si voči spotrebiteľom - vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome Kollárova 1946 Liptovský Mikuláš túto svoju povinnosť v zákonom stanovenej lehote nesplnil, a tým konal v rozpore s dobrými mravmi a vžitými tradíciami, využívajúc výraznú nerovnosť zmluvných strán.
Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu žalobca podal dňa 28.10.2010 ' odvolanie. Žalovaný preskúmal napadnuté rozhodnutie č, P/0313/05/2010 zo dňa 25.10,2010 ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom zistil dôvod na jeho zmenu. Y napadnutom rozhodnutí správny orgán konštatoval, že účastník konania porušil povinnosť predávajúceho ako poskytovateľa služby v zmysle § 4 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. V nadväznosti na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 20S/93/2010 zo dňa 16.11.2010 ako aj vzhľadom na ust. § 3 ods. 4 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní žalovaný dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný preto pristúpil k zmene napadnutého rozhodnutia a zistený skutkový stav kvalifikoval ako porušenie § 4 ods. I písm. h) zákona o ochrane spotrebiteľa tak, aby vyššie uvedenými kontrolami zistený skutkový stav bol správne subsumovaný pod jemu zodpovedajúce porušenie ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa. Ako aj aby z výroku rozhodnutia bol jednoznačne zrejmý skutok, ktorý je predmetom postihu z dôvodu nezameniteľnosti skutku s inými konania. Iná zmena právnej kvalifikácie nemá vplyv na zistenie skutkový stav a ani na výšku uloženej sankcie. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ďalej uviedol, že postih žalobcu nevychádzal z podnetu, ale z vlastných zistení. Správne konanie v tomto prípade nie je návrhovým konaním, teda sa nezačína len na návrh SOI ako orgán kontroly vnútorného trhu v oblasti ochrany spotrebiteľa je oprávnený začať konať aj z vlastnej iniciatívy. Žalovaný má za to, že bez ohľadu na skutočnosť, či j podnet podaný zo strany spotrebiteľa, podnikateľa alebo aj anonymne, je SOI ako orgán dozoru oprávnený vykonávať kontrolu za účelom preverenia dodržiavania zákonných povinností. Vykonanou kontrolou bolo zistené porušenie povinností stanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa v nadväznosti na zákon o vlastníkoch bytov a nebytových priestorov. Nový správca predmetného bytového domu bol na základe uznesenia z domovej schôdze konanej dňa 11.6.2010 poverený, aby podal podnet v mene všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov predmetného bytového domu, teda spotrebiteľov. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že orgán kontroly vec nesprávne právne posúdil, po preskúmaní argumentov žalobcu uvedený v podanom odvolaní ako aj právneho názoru Krajského súdu v Žiline sp. zn. 20S/93/2010 zo dňa 16.11.2010 dospel žalovaný k záveru, že zistený skutkový stav bol prvostupňovým správnym orgánom nesprávne právne kvalifikovaný a preto aj pristúpil k jeho zmene. Žalobca v odvolaní ďalej namietal, že za porušenie povinností ustanovených v § 8a ods. 2 zák. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorých sa môže domáhať každý dotknutý vlastník na súde, mu bola udelená
pokuta na základe zákona o ochrane spotrebiteľa, teda iného právneho predpisu, ktorý neupravuje túto povinnosť a najviac nie je iným ako dotknutým subjektom. Žalovaný poukázal na zákon č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa v ustanoví v § 2 je upravený predmet kontroly vnútorného trhu, z ktorého vyplýva, že predmetom kontroly vnútorného trhu je predaj výrobkov a poskytovanie služieb v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzi ktoré je výslovne zaradený aj zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Zákon č. 128/2002 Z, z. v ustanovení § 4 ods. 1 stanovil pôsobnosť SOI, keď vymedzil, že SOI kontroluje vnútorný trh podľa § 2 a podľa osobitných predpisov, medzi ktoré, tak ako opätovne vyplýva z poznámky č. 1 je zaradený aj zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Nesporné je, že zmluva o výkone správy bytov č. 115/2003 zo dňa 18.8.2003 a zmluvný vzťah medzi správcom bytov a nebytových priestorov ako poskytovateľom služby a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov ako spotrebiteľmi, je spotrebiteľská zmluva. V tejto súvislosti teda vznikajú žalobcovi ako poskytovateľovi uvedenej služby povinnosti vyplývajúce z § 4 ods. 1 písm. h) zák. o ochrane spotrebiteľa, teda poskytovať služby spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne a bezpečné použitie. Pod riadnym poskytnutím služby sa pritom rozumie poskytnutie služieb v súlade so zmluvnými podmienkami a v súlade so zákonnými podmienkami. Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v § 8a ods. 2 tretia veta ustanovuje, že ak správca končí svoju činnosť, je povinný 30 dní pred jej skončením, najneskôr v deň skončenia činnosti predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti týkajúcej sa tohto domu a odovzdať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv ako aj úhrad za plnenia. Žalobca ako správca bytov a nebytových priestorov túto povinnosť voči vlastníkom bytov a nebytových priestorov si nesplnil, tým došlo k porušeniu práv spotrebiteľa zo strany predávajúceho - poskytovateľa služby.
O výške pokuty rozhodol žalovaný podľa § 24 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, pri určení výšky pokuty prihliadol najmä na charakter protiprávneho , konania, závažnosť porušenia povinností, spôsob a následky porušenia povinností (§ 24 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa). Správny orgán prihliadol na charakter ako aj rozsah zisteného porušenia § 4 ods. 1 písm. h) zák. o ochrane spotrebiteľa v nadväznosti na § 8a ods. 2 tretia veta zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Nakoľko zo znenia § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa vyplýva skutočnosť, že správny orgán je povinný sankcionovať každé zistené porušenie povinností vyplývajúcej zo zákona o ochrane spotrebiteľa, nebolo možné v danom prípade upustiť od uloženia postihu.
V konaní nebolo sporným, že prvostupňový správny orgán vykonal u žalobcu kontrolu, ktorou zistil, že žalobca ako správca bytov na základe zmluvy o výkone správy č. 115/2003 z 18.8.2003 postupoval v zmysle § 8a ods. 2 tretia veta zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, z ktorého vyplýva, že ak správca ukončí svoju činnosť, je povinný 30 dní pred jej skončením, najneskôr v deň skončenia činnosti predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome okrem iného správu o svojej činnosti týkajúcej sa tohto domu a odovzdať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv ako aj úhrad za plnenia. Pokiaľ ide o námietku, že orgán kontroly nemal aplikovať ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa, pretože podnet, na základe ktorého bola kontrola vykonaná, nepodal spotrebiteľ, je potrebné uviesť, že táto otázka bola už predmetom preskúmania, o ktorej rozhodol Krajský súd v Žiline rozsudkom č. k. 20S/93/2010-39. V označenom rozsudku krajský súd uviedol, že zákon 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa v znení a doplnení niektorých zákonov v § 2 označenej ako predmet kontroly vnútorného trhu stanovuje, že kontrolou vnútorného trhu sa zisťuje, či výrobky a služby pri ich predaji a poskytovaní sú v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, najmä či sa predávajú a poskytujú bezpečne, v správnom množstve, miere a hmotnosti a kvalite. V ust. §
4 citovaného zákona zákonodarca stanovil pôsobnosť Slovenskej obchodnej inšpekcii, keď v § 4 ods. 1 vymedzil, že Slovenská obchodná inšpekcia kontroluje vnútorný trh podľa § 2 a podľa osobitných predpisov. Tuje odkaz priamo na ust. zák. č. 182/1993 Z. z..
Vzhľadom na uvedené je jednoznačne dané, že Slovenská obchodná inšpekcia a jej prvostupňové a druhostupňové orgány, ktoré sú vymedzené zákonom, teda inšpektoráty a ústredný inšpektorát majú jednoznačne kompetenciu kontrolovať vnútorný trh aj podľa osobitných predpisov, teda z hľadiska poskytovania služieb podľa zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Slovenská obchodná inšpekcia je tým orgánom štátu, ktorý je oprávnený kontrolovať vnútorný trh a teda aj kontrolovať, či spotrebiteľom sú poskytované služby v súlade so zmluvnými a zákonnými podmienkami vrátane služieb, ktoré poskytujú správcovia bytov a domov vo vzťahu k vlastníkom bytov a domov. Keďže v ust. § 4 ods. 1 zák. č. 128/2002 Z. z. je priamy odkaz na osobitný predpis, ktorým je aj zák. č. 182/1993 Z. z., priamo z tohto ustanovenia vyplýva kompetencia Slovenskej obchodnej inšpekcie kontrolovať práve správcom bytov a nebytových priestorov, či si plnia svoje zákonné povinnosti uložené zák. č. 182/1993 Z. z. a zmluvné povinnosti.
Podľa § 4 ods. 1 písm. h) zák. č. 250/2007 Z. z. predávajúci je povinný zabezpečiť predaj výrobkov a poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne a bezpečné použitie.
Podľa § 4 ods. 8 zák. Č. 250/2007 Z. z. predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavne znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujrnu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušenie zmluvnej slobody.
Podľa § 2 písm. b) bod 1 zák. Č. 250/2007 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby, alebo jeho splnomocnenec.
Podľa § 2 písm. i zák. č. 250/2007 Z. z, na účely tohto zákona sa rozumie službou akákoľvek činnosť alebo výkon, ktorý je ponúkaný spotrebiteľovi odplatne alebo bezodplatne s výnimkou činností upravených osobitnými predpismi, nad ktorými vykonávajú dozor profesijné komory alebo iné orgány štátnej správy, ako sú uvedené v § 19.
Podľa § 24 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z. z. za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo právnymi aktmi Európskych spoločenstiev v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží orgán dozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi alebo dodávateľovi alebo osobe uvedenej v § 26 pokutu do 2.000.000 Sk; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 5.000.000 Sk.
Vzhľadom na uvedené krajský súd vyhodnotil túto námietku ako nedôvodnú.
Pokiaľ ide o námietku vo vzťahu k nepreskúmateľnosti odôvodnenia výšky pokuty, súd konštatuje, že aj táto námietka je nedôvodná.
Podľa ust. § 24 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa pri učení výšky pokuty sa prihliada na charakter protiprávneho konania a na rozsah jeho následkov.
Ak zákon o ochrane spotrebiteľa ukladá správnemu orgánu pri uložení pokuty prihliadnuť na charakter protiprávneho konania kontrolovaného subjektu, ako aj na rozsah následkov jeho konania, potom správny orgán musí zdôvodniť nielen v čom bol porušený zákon, ale musí zdôvodniť aj výšku uloženej pokuty. Zákon totiž umožňuje správnemu orgánu uložiť pokutu v pomerne širokom rozsahu a výška uloženej pokuty závisí síce od subjektívneho hľadiska správneho orgánu, ale s prihliadnutím na charakter porušenia právneho predpisu, jeho následky, prípadne výšky spôsobenej škody nielen materiálnej ale aj morálnej. Tieto skutočnosti musí správny orgán vo svojom rozhodnutí uviesť.
V preskúmavanej veci žalovaný správny orgán rozsah uloženej sankcie náležíte odôvodnil v intenciách ust. § 24 ods. 1. Žalovaný sa vysporiadal pri tom so všetkými okolnosťami podstatnými pre posúdenie závažnosti zisteného konania žalobcu a tým aj primeranosti uloženej sankcie.
Podľa § 245 ods. 2 O.s.p. pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, Či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že súd je oprávnený preskúmavať iba to, či došlo zo strany správneho orgánu k výberu z niektorých dovolených možností, ale výber sám zásadne prieskumu nepodlieha. Ak je správne uváženie v súlade s pravidlami logického uvažovania, ak podmienky takej úvahy boli zistené riadnym procesným postupom, potom súd nemôže z tých istých skutočností vyvodzovať iné, alebo aj opačné závery, lebo by. tým zasiahol do voľnej úvahy správneho orgánu. Aj v prejednávanej veci umožňoval zákon o ochrane spotrebiteľa uložiť pokutu žalobcovi v pomerne širokom rozsahu. Rozsah a výška uloženej pokuty závisela od voľnej úvahy správneho orgánu, avšak pri rešpektovaní hľadísk stanovených zákonom. Súd na základe obsahu spisu nemohol dospieť k záveru, že žalovaný ustálením výšky pokuty ako výsledku voľnej úvahy prekročil medze správneho uváženia.
Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že žalovaný mal vypočuť na zistenie skutočností aj nového správcu, na túto námietku súd nemohol prihliadnuť, nakoľko nebolo uplatnená v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Predmetom súdneho prieskumu môžu byť len tie námietky vznesené v žalobe (žalobné dôvody), ktoré už boli uplatnené v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu a s ktorými sa musel žalovaný ako odvolací orgán vysporiadať vo svojom druhostupňovom rozhodnutí napadnutou žalobou. Inak by preskúmavanie nahrádzalo inštitút odvolacieho konania ako nevyhnutného predpokladu na podanie žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného súdom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. Súd zároveň konštatuje, že aj keď odvolací správny orgán preskúmava napadnuté prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu, nemôže predvídať všetky možné dôvody, ktorých použitie zo strany žalobcu, resp. účastníka konania prichádza do úvahy.
Preskúmaním napadnutého rozhodnutia súd nezistil žiadne skutočnosti svedčiace o ukrátení práv žalobcu tým, že bolo vydané napadnuté rozhodnutie, ktoré je v súlade so zákonom a ostatnými právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a obsahuje predpísané náležitosti (§ 46 Správneho poriadku)
9
21 S/70/2011
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že postup žalovaného v danom prípade ako aj napadnuté rozhodnutie sú v súlade so zákonom. Preto žalobu podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p. ako nedôvodnú zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý v konaní bol úspešný právo na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.
Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p. V Žiline, dňa 30. novembra 2011
JUDr. Veronika Poláčková predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Ivana Blašková

Najvyšší súd Slovenskej republiky
22SŽO/7/2012
KRAJSKÝ SÚD V ŽILINE
ROZHODNUTIE NADOBUDLO PRÁVOPLATNOSŤ dňa
Došlo: 13.11.2012

ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD., v právnej veci žalobcu: Stavebné bytové družstvo Liptovský Mikuláš, Kollárova 3588, Liptovský Mikuláš, IČO: 00 222 011, zastúpený JUDr. Jankou Čončolovou, advokátkou so sídlom M. Pišúta J, Liptovský Mikuláš, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/1270/99/2010 zo dňa 15.8.2011, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 21 S/70/2011-26 zo dňa 30. novembra 2011, takto
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline, č. k. 21 S/70/2011-26 zo dňa 30. novembra 2011 potvrdzuje.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
rozhodol:
Odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobný návrh, ktorým sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ktorým v odvolacom konaní bolo zmenené rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj zo dňa 25.10.2010, ktorým prvostupňový správny orgán žalobcovi uložil za porušenie povinností predávajúceho podľa § 4 ods. 8 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa") pokutu podľa § 24 ods. 1 tohto zákona vo výške 550 € za to, že žalobca porušil povinnosti predávajúceho, keď ako poskytovatel' služby konal v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko kontrolami v dňoch 4.8.2010, 12.8.2010 a 2.9.2010 bolo zistené, že žalobca porušil zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z. z."), pretože ako správca bytov v zmysle § 8a ods. 2 tohto zákona, keď končí správca svoju činnosť, je povinný do 30 dní pred jej skončením, najneskôr v deň skončenia činnosti predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti týkajúcej sa tohto domu a odovzdať všetky písomné materiály, ktoré súvisia so správou domu, vrátane vyúčtovania použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenia, ktorú povinnosť si žalobca ako správca bytov voči spotrebiteľom - vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome Kollárova 1946 Liptovský Mikuláš, nesplnil a tým konal v rozpore s dobrými mravmi. Krajský súd takto rozhodol, keď sa stotožnil so žalovaným, že je nesporné, že zmluva o výkone správy bytov č. 115/2003 zo dňa 18.8.2003 a zmluvný vzťah medzi správcom bytov a nebytových priestorov ako poskytovateľom služby a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov ako spotrebiteľmi, je zmluvou spotrebiteľskou. V tejto súvislosti vznikli žalobcovi ako poskytovateľovi uvedenej služby povinnosti vyplývajúce z § 4 ods. 1 písm. h) zákona o ochrane spotrebiteľa, teda poskytovať služby spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne a bezpečné použitie a žalobca si svoje povinnosti v zmysle § 8a ods. 2 tretia veta zákona č. 182/1993 Z. z. nesplnil, čím došlo k porušeniu práv spotrebiteľov zo strany predávajúceho ako poskytovateľa služby. Krajský súd ďalej dôvodil, že Slovenská obchodná inšpekcia je orgánom štátu oprávneným kontrolovať vnútorný trh a aj kontrolovať, či sú spotrebiteľom poskytované služby v súlade so zmluvnými a zákonnými podmienkami vrátane služieb, ktoré poskytujú správcovia bytov a domov vo vzťahu k vlastníkom bytov a domov a poukázal na ust. § 4 ods. 1 zák. č. 128/2002 Z. z., kde je priamy odkaz na osobitný predpis, ktorým je aj zákon č. 182/1993 Z. z.
Proti rozsudku krajského súdu žalobca podal odvolanie a žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie resp. aby napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil a rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie v Žiline pre Žilinský kraj zrušil a zaviazal žalovaného zaplatiť náhradu trov konania žalobcovi. Uviedol, že krajský súd nesprávne na vec aplikoval ust. § 4 ods. 1 písm. h) zákona o ochrane spotrebiteľa, keď konanie žalobcu skutkovo vyhodnotil ako poskytovanie služby spôsobom, ktorý neumožňuje ich riadne použitie a takéto konanie bez ďalšieho po právnej stránke vyhodnotil ako porušenie § 4 ods. 1 písm. h) zákona o ochrane spotrebiteľa, avšak podľa žalobcu uvedené ustanovenie nemá kogentný charakter a umožňuje širší výklad a nemožno ho vykladať výlučne formalistickým spôsobom, k akému sa priklonil krajský súd, keď neskúmal, či v prejednávanej veci žalobca skutočne vykonal Činnosť správcu nie riadne. Žalobca ďalej uviedol, že rozhodnutím krajského súdu došlo k odňatiu jeho práva na spravodlivé súdne konanie v dôsledku tzv. opomenutého dôkazu a tým k nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Nedostatok spočívajúci v tzv. opomenutom dôkaze zakladá vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia. V zmysle skutkových zistení už správnym orgánom prvého stupňa sa zistila skutková okolnosť, a to že v protokole o odovzdaní domu na Kollárovej 1946 v Liptovskom Mikuláši zo dňa 26,8.2009 sa žalobca a nový správca domu dohodli, že zostatok finančných prostriedkov na účte domu žalobca prevedie na účet založený novým správcom nie v lehote 30 dní od skončenia správy domu ale až 20.9.2009. Logickým dôvodom uvedenej dohody žalobcu a nového správcu domu bolo riadne uzavretie všetkých účtovných záležitostí zo zmluvných vzťahov, ktoré sa týkajú domu a vzťahujú sa na obdobie výkonu správy žalobcu. Žalobca uviedol, že vykonal pre vlastníkov bytov ďalšiu prácu naviac a v každom prípade služby v súlade so záujmom vlastníkov bytov, spotrebiteľov, mať uzavreté účtovné záležitosti zo zmluvných vzťahov týkajúcich sa domu a vzťahujúcich sa na obdobie výkonu správy doterajšieho správcu, a túto skutočnosť mal krajský súd skutkovo a právne vyhodnotiť, čo neurobil. Čo sa týka výšky uloženej sankcie, nie je zdôvodnená v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p. ako i judikatúry Ústavného súdu SR a v tejto časti je rozhodnutie krajského súdu nepreskúmateľné a došlo k odňatiu práva žalobcu na spravodlivé súdne konanie.
Žalobca už v žalobe poukázal na nedostatok zákonnosti v postupe žalovaného pri odôvodnení výšky uloženej sankcie a jej príslušných zákonných kritérií. Skutkový záver krajského súdu spočívajúci v tom, že žalovaný sa pri uložení sankcie vysporiadal so všetkými okolnosťami, nie je pravdivý a z konštatácie krajského súdu, že rozsah a výška uloženej sankcie závisí od voľnej úvahy správneho orgánu a že rozhodnutie správneho orgánu nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, nie je možné takýto rozsudok krajského súdu preskúmať odvolacím súdom.
Žalovaný správny orgán sa písomne vyjadril k odvolaniu žalobcu a žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok ako súladný so zákonom potvrdil. Uviedol, že v odvolaní žalobcu nie sú uvedené žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by spochybňovali jednak odvolacie rozhodnutie vydané v správnom konaní ako aj rozsudok krajského súdu. Čo sa týka ust. § 4 ods. 1 písm. h) zákona o ochrane spotrebiteľa, tak pre jeho porušenie stačí, ak sa zistí, že predávajúci, ktorým bol v danom prípade aj žalobca, nevytvoril podmienky na poskytovanie služby spôsobom, ktorý vyžaduje zákon a ktorý vyplýva vzhľadom na charakter predmetnej služby zo zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Tieto zákonné povinnosti žalobcu sa viazali k ukončeniu služby výkonu správy, nakoľko riadne ukončenie správy domu je predpokladom na poskytovanie služby zákonom predpísaným spôsobom aj zo strany nového správcu alebo spoločenstva vlastníkov bytov v dome.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 4 ods. 1 písm. h) zák. č. 250/2007 Z. z. predávajúci je povinný zabezpečiť predaj výrobkov a poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne a bezpečné použitie.
Podľa § 4 ods. 8 zák. č. 250/2007 Z. z. predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavne znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, Čestnosti, zvyklosti a praxe využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušenie zmluvnej slobody.
Podľa § 2 písm. b) bod 1 zák. č. 250/2007 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby, alebo jeho splnomocnenec.
Podľa § 2 písm. i) zák. č. 250/2007 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie službou akákoľvek činnosť alebo výkon, ktorý je ponúkaný spotrebiteľovi odplatne alebo bezodplatne s výnimkou činností upravených osobitnými predpismi, nad ktorými vykonávajú dozor profesijné komory alebo iné orgány štátnej správy, ako sú uvedené v § 19.
Podľa § 24 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z. z. za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo právnymi aktmi Európskych spoločenstiev v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží orgán dozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi alebo dodávateľovi alebo osobe uvedenej v § 26 pokutu do 2.000.000,—Sk; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 5.000.000,-Sk.
Najvyšší súd SR sa stotožňuje s krajským súdom, keď dôvodí, že Slovenská obchodná inšpekcia je tým orgánom Štátu, ktorý je oprávnený kontrolovať vnútorný trh a teda aj kontrolovať, či spotrebiteľom sú poskytované služby v súlade so zmluvnými a zákonnými podmienkami vrátane služieb, ktoré poskytujú správcovia bytov a domov vo vzťahu k vlastníkom bytov.
6
2Sžo/7/2012
Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa vyplýva, že Slovenská obchodná inšpekcia kontroluje vnútorný trh podľa § 2 a podľa osobitných predpisov.
Z poznámky pod čiarou k tomuto ustanoveniu pod bodom 1) uvádza zákonodarca príkladmo viaceré právne predpisy avšak tiež i zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti postupovali správne orgány súladne so zákonom ako i krajský súd, keď dôvodili potrebu na daný prípad aplikovať ustanovenie § 4 ods. 1 písm. h) zákona o ochrane spotrebiteľa a taktiež je potrebné na rozdiel od žalobcu dôvodiť, že z tohto ustanovenia vyplýva jeho kogentný charakter, pretože priamo a bezprostredne z neho pre žalobcu vyplýva povinnosť poskytovania služieb takým spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne a bezpečné použitie a preto výklad, aký zaujíma pri tomto ustanovení žalobca vo svojom odvolaní považuje odvolací súd za účelový až špekulatívny.
Taktiež žalobca mylne dôvodí tým, že sa s novým správcom domu dohodol, že zostatok finančných prostriedkov na účte domu prevedie žalobca na účet založený novým správcom (pisateľom podnetu) nie v lehote 30 dní od skončenia správy domu, ale až po dni 20.9.2009 a že výsledkom uvedenej dohody bolo riadne uzavretie všetkých účtovných prípadov zo zmluvných vzťahov týkajúcich sa domu, vzťahujúcich sa na obdobie výkonu správy žalobcu (ku dňu 31.8.2009). Totiž z protokolu o odovzdaní domu na Kollárovej 1946 v Liptovskom Mikuláši zo dňa 26.8.2009 síce vyplýva uvedená dohoda, avšak ušlo pozornosti žalobcu, že správnym orgánom bol sankcionovaný pre porušenie § 4 ods. 1 písm. h) zákona o ochrane spotrebiteľa v nadväznosti na § 8a ods. 2 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, keď si nesplnil povinnosť najneskôr do 31. augusta 2009 predložiť správu o svojej činnosti týkajúcej sa uvedeného domu a vyúčtovania použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenia, čím nezabezpečil poskytnutie služby spôsobom, ktorý umožňuje jej riadne použitie. Pokiaľ žalobca poukazuje na účet nového správcu ako o činnosti resp. práci naviac v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov, tak v tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že
7
2SŽO/7/2012
žalobca neurobil žiadnu nadprácu, ale v skutočnosti si len plnil svoju zákonnú povinnosť, ktorá mu okrem iného vyplýva i z ust. § 8a bytového zákona.
Odvolací súd je toho názoru, že taktiež i námietky žalobcu ohľadne uloženia pokuty a jej výšky sú neopodstatnené. V tejto Časti poukazuje na riadne odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu, pretože Najvyšší súd SR sa s jeho dôvodením stotožňuje a obmedzuje sa na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Správne orgány pri ukladaní pokuty postupovali v súlade so zásadami administratívneho trestania a nevybočili z medzí stanovených pre použitie správnej úvahy.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd SR napadnutý rozsudok krajského súdu ako súladný so zákonom podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil za použitia ust. § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd SR v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 246c ods. 1 O.s.p. Žalobca v odvolacom konaní úspech nemal a žalovanému trovy konania nevznikli a tieto mu neprináležia.
Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave, dňa 23. októbra 2012
JUDr. Elena Kováčová, v. r. predsedníčka senátu

zdroj: http://www.soi.sk/files/documents/in...k_07122012.pdf

Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj, ako príslušný správny orgán podľa § 3 ods. 1, § 3 ods. 2 písm. e/, § 4 ods. 1 a § 4 ods. 2 zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov, § 20 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov a podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, v znení neskorších predpisov

r o z h o d o l takto:
účastníkovi konania: BSS, s.r.o., Závodná 459, 027 43 Nižná
kontroly boli vykonané v sídle účastníka konania: Závodná 459, Nižná
dátumy kontrol: 5.8.2011, 18.8.2011, 20.9.2011, 28.10.2011, 9.11.2011
a 22.11.2011
IČ:
pre porušenie povinností predávajúceho podľa § 4 ods. 1 písm. h/ - v zmysle ktorého predávajúci – poskytovateľ služby – správca bytov a nebytových priestorov je povinný zabezpečiť poskytovanie služieb spôsobom, ktoré umožňuje ich riadne vykonávanie, keď kontrolami dňa 5.8.2011, dňa 18.8.2011, dňa 20.9.2011, dňa 28.10.2011, dňa 9.11.2011 a dňa 22.11.2011 bolo zistené, že poskytovateľ služieb – správca bytov v zmluve o výkone správy zo dňa 1.1.2010 nesprávne uviedol, že:
- správca vypočíta vlastníkom výšku mesačných preddavkov za dodávku tepla a teplej vody, dodávku vody z verejných vodovodov, odvádzanie odpadových vôd a dažďových vôd, osvetlenie spoločných častí bytového domu a spoločných zariadení domu, poistenie bytového domu, havarijnú službu, deratizáciu a dezinsekciu a tieto mesačné preddavky sa mali správcovi platiť mesačne, najneskôr do posledného dňa bežného mesiaca, aj keď novelou zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, bola správcovi uložená povinnosť v zmluve o výkone správy dohodnúť s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov zmenu spôsobu úhradu z mesačne na mesačne vopred, túto povinnosť mal správca od 1.7.2007,
/.

- 2 - P/0314/05/2011
- predávajúci – poskytovateľ služieb – správca bytov a nebytových priestorov nesprávne vypočítal vlastníkovi bytu číslo 5 v Novej Dobe č. 505 v Nižnej povinnosť uhrádzať náklady do fondu prevádzky, údržby a opráv od 15. marca 2010, pričom ale k zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností prišlo až 15. marca 2010 a právna povinnosť uhrádzať preddavok novému vlastníkovi vznikla až 1. dňom mesiaca nasledujúceho po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, teda od 1. apríla 2010,
- dňom vkladu do katastra nehnuteľností, teda dňom 15. marca 2010 však nový vlastník pristúpil k Zmluve o výkone správy, ktorá bola odsúhlasená nadpolovičnou väčšinou všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, stala sa všeobecne záväznou pre tento bytový dom, spotrebiteľ sa stal jej zmluvnou stranou, hoci so všetkými jej ustanoveniami nesúhlasil, ale na všeobecný súd odporcu sa neobrátil. Predávajúci - poskytoval služieb - správca bytov a nebytových priestorov však nezaslal spotrebiteľovi zmenu Zmluvy o výkone správy, čo je povinný v zmysle ustanovenia § 8a ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov nakoľko zmenou subjektu došlo aj ku zmene Zmluvu o výkone správy,
- ďalej predávajúci – poskytovateľ služieb – správca bytov a nebytových priestorov porušil svoju povinnosť predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov správu o svojej činnosti, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o ostatných významných skutočnostiach, ktorú súvisia so správou domu v zmysle ustanovenia § 8a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z., nakoľko takáto správa vlastníkovi bytu číslo 5, Nová Doba č. 505, Nižná predložená nebola,

pre porušenie povinností predávajúceho podľa § 4 ods. 2 písm. a/ zákona o ochrane spotrebiteľa - keď kontrolami dňa 5.8.2011, dňa 18.8.2011, dňa 20.9.2011, dňa 9.11.2011 a dňa 22.11.2011 bolo zistené, že hoci nový vlastník byt č. 5 v Novej Dobe č. 505, Nižná neuzavrel s predávajúcim – poskytovateľom služieb – správcom bytov a nebytových priestorov Zmluvu o prevádzkovaní televíznych káblových rozvodov, neakceptoval list spotrebiteľa zo dňa 14.4.2010, v ktorom spotrebiteľ žiadal vyňatie tejto položka z účtovania za byt, na túto požiadavku spotrebiteľa vôbec nereagoval, a to ani v liste zo dňa 20.4.2010, no vo vyúčtovaní za rok 2010 účtoval za tieto služby čiastku 36,50 €,

pre porušenie povinností predávajúceho podľa § 4 ods. 2 písm. b/ v spojitosti s ustanovením § 3 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa - v zmysle ktorého predávajúci - poskytovateľ služby nesmie ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu, keď kontrolami dňa 5.8.2011, dňa 18.8.2011, dňa 20.9.2011, dňa 28.10.2011, dňa 9.11.2011 a dňa 22.11.2011 bolo zistené, že v zmluve o výkone správy zo dňa 1.1.2010 bolo uvedené, že vyúčtovaním zistený preplatok je vlastník povinný zaplatiť správcovi do 30 dní odo dňa doručenia vyúčtovania, ak neuplatňuje oprávnenú reklamáciu a vo vyúčtovaní dodávky tepla, vodného a stočného a ostatných služieb spojených s užívaním bytu za rok 2010 bolo uvedené, že „... nejasnosti z vyúčtovania uplatnite do 15 dní. Po tomto termíne reklamácie nebudú akceptované.




/.





- 3 - P/0314/05/2011


zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov

u k l a d á

účastníkovi konania podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa pokutu vo výške 600,- €, slovom šesťsto eur, ktorú je účastník konania povinný (á) zaplatiť do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty priloženou poštovou poukážkou, resp. príkazom na úhradu na účet: vedený v Štátnej pokladnici, č. ú: 7000065068/8180, VS-03140511.

O d ô v o d n e n i e

Dňa 5.8.2011, dňa 18.8.2011, dňa 20.9.2011, dňa 28.10.2011, dňa 9.11.2011 a dňa 22.11.2011 vykonali inšpektori Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj kontroly v sídle účastníka konania BSS, s.r.o., Závodná 459, Nižná pri šetrení spotrebiteľského podnetu evidovaného pod číslom P – 440/2011, pri ktorých boli zistené nedostatky, za ktoré zodpovedá účastník konania ako predávajúci – poskytovateľ služieb – správca bytov a nebytových priestorov.
Nezabezpečili ste dodržanie povinností predávajúceho, poskytovateľa služby – správcu bytov a nebytových priestorov:
Podľa § 4 ods. 1 písm. h/ zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci – poskytovateľ služby je povinný poskytovanie služieb zabezpečiť spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne vykonávanie.
Kontrolami bolo zistené, že účastník konania je poskytovateľom služieb a správcom bytov a nebytových priestorov v zmysle zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov v bytovom dome Nová Doba č. 505, Nižná.
V zmluve o výkone správy zo dňa 1.1.2011 bolo nesprávne uvedené, že:

- správca vypočíta vlastníkom výšku mesačných preddavkov za plnenia uvedené
v odseku 2 písm. b/ - dodávka tepla a teplej vody, dodávka vody z verejných
vodovodov, odvádzanie odpadových vôd a dažďových vôd, osvetlenie spoločných častí bytového domu a spoločných zariadení bytového domu, poistenie bytového domu, havarijnú službu, deratizáciu a dezinsekciu. Mesačné preddavky mali vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome uhrádzať správcovi mesačne, najneskôr do posledného dňa bežného mesiaca, čo však nezodpovedá zákonu č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, ktorý novelou zákona stanovil, že zmluvy o výkone správy uzavreté po 1. júli 2007 musia zodpovedať požiadavke zákona, t. j. že úhrady za plnenia a preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv vlastníci uhrádzajú mesačne vopred. Účastník konania nesplnil svoju povinnosť, zmluvu o výkone správy domu Nová Doba č. 505 uzavrel dňa 1.1.2011 a neuviedol v tejto zmluve o výkone správy povinnosť platiť vopred,


/.





- 4 - P/0314/05/2011

- predchádzajúci vlastník bytu č. 5 v Novej Dobe č. 505, Nižná vykonal úhradu za plnenia a poukázal preddavok do fondu prevádzky, údržby a opráv za mesiac február 2010 a nakoľko zmluva nebola upravená v zmysle novelizácie zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vlastníci neplatili vopred, platba teda bola len za február 2010 a na strane starého vlastníka nebol vykázaný žiadny nedoplatok, hoci k prepisu vlastníckeho práva na nového majiteľa bytu č. 5 v Novej Dobe č. 505, Nižná došlo až dňa 15.3.2010 a právna povinnosť platiť uhrádzať preddavok, novému vlastníkovi vznikla až 1. dňom mesiaca nasledujúceho po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, v tomto prípade od 1. apríla 2010. Nedoplatky do tohto termínu mal znášať predávajúci – pôvodný vlastník bytu č. 5, Nová Doba č. 505, Nižná,

- dňom vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, t. j. dňom 15.3.2010 sa spotrebiteľ stal novým vlastníkom bytu č. 5, Nová Doba č. 505, Nižná a ex lege pristúpil k zmluve o výkone správy namiesto pôvodného vlastníka, ktorá bola odsúhlasená nadpolovičnou väčšinou všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Takáto zmluva o výkone správy je všeobecne záväzná, a to nielen pre tú stanovenú väčšinu vlastníkov, ale aj pre tých, ktorí predstavujú minoritu, domovej schôdze sa nezúčastnili, boli neaktívni, ale aj pre tých, ktorí zmluvu nepodpísali a s jej obsahom nesúhlasia. K rozhodovaniu v týchto otázkach je kompetentný len všeobecný súd odporcu a správny orgán sleduje len plnenie povinností správcu z hľadiska zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. V zmysle ustanovenia § 8a ods. 1 tohto zákona predávajúci – správca – poskytovateľ služieb nepreukázal doručenie zmeny zmluvy o výkone správy pri zmene jednej zo taxatívne stanovených náležitostí, akou je zmena subjektu zmluvy novému vlastníkovi,

- účastník konania v zmluve o výkone správy nesplnil všetky povinnosti, ktoré pre neho vyplývajú z ustanovenia § 8a ods. 2 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, a to predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v termíne do 31.5.2011 správu o svojej činnosti, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia do správou domu za rok 2010. Relevantný dôkaz, že účastník konania predložil novému vlastníkovi bytu č. 5, Nová Doba č. 505, Nižná správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok, nebol predložený.
Týmto konaním účastník konania neposkytoval spotrebiteľom služby spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne vykonávanie.

Podľa § 4 ods. 2 písm. a/ zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci – poskytovateľ služby nesmie spotrebiteľovi ukladať povinnosti bez právneho dôvodu.
- Nový vlastník bytu číslo 5 dňa 20. januára 2011 prevzal Zmluvu o výkone správy, ale s týmto novým vlastníkom bytu číslo 5, Nová Doba č. 505, Nižná účastník konania neuzavrel novú Zmluvu o prevádzkovaní televíznych káblových rozvodov, neakceptoval list zo dňa 4.4.2010, v ktorom spotrebiteľ žiadal o vyňatie bodov o dodávke televízno - káblových rozvodov a vo svojej odpovedi na tento list zo dňa 20.4.2010 sa k tomuto bodu vôbec nevyjadril,




/.
- 5 - P/0314/05/2011

- S novým majiteľom – spotrebiteľom, ktorý byt kúpil v roku 2010, nebola uzavretá Zmluva prevádzkovaní televíznych káblových rozvodov, ale vo vyúčtovaní za rok 2010 účtoval účastník konania spotrebiteľovi čiastku 36,50 €,

Týmto konaním teda účastník konania ako správca bytov a nebytových priestorov ukladal spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu.

Na základe kontrol dňa 5.8.2011, dňa 18.8.2011 a dňa 20.9.2011 bolo vypracované Oznámenie o začatí správneho konania zo dňa 5.10.2011, ktoré bolo účastníkovi konania doručené dňa 10.10.2011.
Dňa 16.11.2011 boli správnemu orgánu doručené námietky k uloženému opatreniu z kontroly dňa 9.11.2011.
Dňa 21.11.2011 vydal správny orgán Rozhodnutie o podaných námietkach, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.11.2011.
Rozhodnutie o podaných námietkach je nedeliteľnou súčasťou spisu číslo P/0314/05/2011.

V Rozhodnutí o podaných námietkach zo dňa 21.11.2011 je uvedené:
Dňa 5.8.2011, dňa 18.8.2011, dňa 20.9.2011, dňa 28.10.2011 a dňa 9.11.2011 v sídle účastníka konania BSS, s.r.o., Závodná 459, Nižná, pri šetrení spotrebiteľského podnetu evidovaného pod číslom P – 440/2011, vykonali inšpektori Slovenskej obchodnej inšpekcie kontroly, pri ktorých bolo zistené, že účastník konania ako správca bytového domu bytu číslo 5, Nová doba 505, Nižná porušil zákon o ochrane spotrebiteľa, a to tým, že

- nezabezpečil vykonávanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne vykonávanie v zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 písm. h/ zákona o ochrane spotrebiteľa, keď
- porušil ustanovenie § 8a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov tým, že nedoručil novému vlastníkovi bytu písomnú Zmluvu o výkone správy, nakoľko došlo k zmene pôvodnej zmluvy tým, že sa zmenili zmluvné strany,
- účastník konania ďalej porušil svoju povinnosť, a to uviesť zmluvy o výkone správy do súladu so zákonom o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v termíne najneskôr do 31. decembra 2007 v tomto prípade v tom zmysle, aby vlastníci bytov a nebytových priestorov uhrádzali úhrady za plnenia mesačne vopred a nie, ako je to u účastníka konania : vlastník je povinný poukazovať správcovi platby mesačne, najneskôr do posledného dňa bežného mesiaca, preddavky sa teda podľa zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov platia mesačne vopred podľa § 10 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov,
- nedodržal svoju povinnosť v zmysle ustanovenia § 8a ods. 2 zák. č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov, a to najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu,


/.




- 6 - P/0314/05/2011

- spotrebiteľovi ukladal povinnosti bez právneho dôvodu podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a/ zákona o ochrane spotrebiteľa, keď
–účtoval spotrebiteľovi poplatok za šírenie TV signálu, hoci so spotrebiteľom nemal uzavretú žiadnu zmluvu,
- požadoval od spotrebiteľa platbu za služby spojené s užívaním bytu číslo 5, Nová doba č. 505, Nižná mesiac marec 2010 a platenie príspevku do fondu prevádzky, údržby a opráv a odmenu za domovníka za mesiac marec 2010, hoci vlastnícke právo spotrebiteľa vzniklo až jeho zápisom do katastra nehnuteľností s účinnosťou od 15.3.2010 a jeho povinnosť hradiť služby spojené s užívaním bytu vznikla až prvý deň mesiaca nasledujúceho po zápise vlastníckeho práva do KN, t. j. dňa 1.4.2010, povinnosť zaplatiť za mesiac marec 2010 mal predchádzajúci majiteľ,

- upieral spotrebiteľovi právo podľa § 3 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa na uplatnenie reklamácie podľa § 4 ods. 2 písm. b/ zákona o ochrane spotrebiteľa, keď
- vo vyúčtovaní za rok 2010 uviedol: nejasnosti z vyúčtovania uplatnite do 15 dní. Po tomto termíne reklamácie nebudú akceptované.

Podnikateľský subjekt ako predávajúci – poskytovateľ služby – správca bytov teda nedodržal § 4 ods. 1 písm. h/, § 4 ods. 2 písm. a/ a § 4 ods. 2 písm. b/ v nadväznosti na ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa.

Na základe týchto skutočností dňa 6.10.2011 bolo vydané Opatrenie na mieste podľa § 6 ods. 1 písm. d/ zák. č. 128/2002 Z. z. znení neskorších predpisov.

V námietkach, ktoré boli správnemu orgánu doručené dňa 16.11.2011 ( dané na poštovú prepravu dňa 11.11.2011) Ing. Marián Medveď, konateľ a splnomocnený zástupca účastníka konania, uviedol, že im bol doručený zápis z kontroly zo dňa 9.11.2011, ktorým bolo ich spoločnosti uložené opatrenie s termínom vykonania ihneď/ trvalý.
Voči takto stanovenému termínu vykonania podáva námietky:
V poslednom termíne vykonania sú kontrolným orgánom stanovené lehoty a povinnosti v takom rozsahu, ktoré nie je možné vykonať ihneď, pretože spoločnosť je správcom viac ako 1200 bytov, preto vzhľadom na takýto rozsah správy je potrebné, aby kontrolný orgán stanovil na vykonanie týchto povinností spoločnosti primeranú lehotu.
Primeraná lehota je podľa ich názoru pri splnení týchto povinností do 60 dní.
Čo sa týka upozornenia neupierať spotrebiteľovi právo na uplatnenie si reklamácie, s týmto upozornením spoločnosť nemôže súhlasiť, pretože pre každého spotrebiteľa platí náš právny poriadok a ak spotrebiteľ nie je s týmto spokojný, má právo obrátiť sa na súd. V tomto prípade však spotrebiteľ vôbec nevyužil svoje zákonné možnosti a na súd sa neobrátil. Je potrebné si uvedomiť, že stanovenie daného termínu na reklamáciu nie sú nijako obmedzované práva spotrebiteľa, tie sú stanovené ďalšími zákonmi. Skôr cieľom uvedeného je, aby pri zásadných námietkach vlastníkov bytov, napr. žiadosti o prepracovanie vyúčtovania za bytový dom nedošlo ku chaotickej situácii ohľadom nedoplatkov a preplatkov. Prehlasuje, že individuálne právo na uplatnenie reklamácie nie sú dotknuté.




/.




- 7 - P/0314/05/2011

Záverom uvádza, že všetky námietky vlastníka bytu ohľadom si plnenia platieb sú len v zálohovej časti, ktorá by nemala byť predmetom kontroly SOI. Pri skutočnom plnení platieb, vlastník bytu nebol poškodený ani v jednej položke.

Slovenská obchodná inšpekcia, ako správny orgán, sa pri svojej činnosti striktne riadi platnou právnou úpravou, ktorá vymedzuje hranice jej právomoci a kompetencie. Pri svojej kontrolnej činnosti využíva poznatky iných orgánov a podnety spotrebiteľov.
Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 150/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov je predávajúci – poskytovateľ služby povinný tieto poskytovať spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne vykonávanie.
Podľa § 4 ods. 2 písm. a/ zákona o ochrane spotrebiteľa nesmie predávajúci – poskytovateľ služby – správca bytov a nebytových priestorov ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu.
Podľa § 8a ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov nedodržal správca svoju povinnosť zmenu zmluvy o výkone správy doručiť každému vlastníkovi bytu, ktorého sa zmena týka.
Podľa § 8a ods. 2 zák. č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov nedodržal správca svoju povinnosť najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu a zároveň vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome.
Podľa § 4 ods. 2 písm. b/ v nadväznosti na ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa nesmie poskytovateľ služby upierať spotrebiteľovi právo na uplatnenie reklamácie.

Predávajúci – poskytovateľ služby – správca bytov a nebytových priestorov je nositeľom objektívnej zodpovednosti za plnenie všetkých povinností, ktoré pre neho zo zákona o ochrane spotrebiteľa, ako aj zákona č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov vyplývajú.
S účinnosťou od 29.12.2007 je v zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 zák. č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa v znení neskorších predpisov Slovenská obchodná inšpekcia oprávnená kontrolovať dodržiavanie povinností správcu bytov a nebytových priestorov, ktoré sú ustanovené v taxatívne uvedených prípadoch v zmysle zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.

Názor splnomocneného zástupcu účastníka konania v námietkach zo dňa 11.11.2011, správny orgán cituje:

„... Čo sa týka upozornenia neupierať spotrebiteľovi právo na uplatnenie si reklamácie, s týmto upozornením spoločnosť nemôže súhlasiť, pretože pre každého spotrebiteľa platí náš právny poriadok a ak spotrebiteľ nie je s týmto spokojný, má právo obrátiť sa na súd. V tomto prípade však spotrebiteľ vôbec nevyužil svoje zákonné možnosti a na súd sa neobrátil. Je potrebné si uvedomiť, že stanovenie daného termínu na reklamáciu nie sú nijako obmedzované práva spotrebiteľa, tie sú stanovené ďalšími zákonmi.



/.

- 8 - P/0314/05/2011

Skôr cieľom uvedeného je, aby pri zásadných námietkach vlastníkov bytov, napr. žiadosti o prepracovanie vyúčtovania za bytový dom nedošlo ku chaotickej situácii ohľadom nedoplatkov a preplatkov. Prehlasuje, že individuálne právo na uplatnenie reklamácie nie sú dotknuté“ koniec citátu – nie je lege artis, nakoľko v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, každý vlastník bytu alebo nebytového priestoru má právo na uplatnenie reklamácie poskytovaných služieb a účastník konania je povinný takúto reklamáciu prijať, vydať spotrebiteľovi potvrdenie o uplatnení reklamácie, vybaviť reklamáciu v lehote, ktorá nesmie byť dlhšia ako 30 dní, v tej istej lehote vydať písomný doklad o vybavení reklamácie a viesť evidenciu o uplatnených reklamáciách, túto na požiadanie orgánu dozoru predložiť na nahliadnutie, pričom evidencia reklamácií musí obsahovať dátum uplatnenia reklamácie, dátum a spôsob jej vybavenia a poradové číslo dokladu o uplatnení reklamácie.
Zákon o ochrane spotrebiteľa má postavenie lex specialis a Občiansky zákonník má postavenie lex generalis.
O spôsobe vybavenia reklamácie rozhoduje predávajúci – poskytovateľ služby – správca bytov a nebytových priestorov v zmysle Občianskeho zákonníka a až vtedy, ak nie je vlastník bytu alebo nebytového priestoru so spôsobom vybavenia spokojný, je oprávnený obrátiť na sa všeobecný súd odporcu, ktorý vo veci meritórne rozhodne.
Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj v rozhodnutí o podaných námietkach zo dňa 21.11.2011 trval na záväzných pokynoch uvedených na strane 4 inšpekčného záznamu zo dňa 9.11.2011, ktoré boli uložené Opatrením na mieste podľa § 6 ods. 1 písm. d/ zák. č. 128/2002 Z. z., v znení neskorších predpisov.
Na základe vyššie uvedených skutočností boli námietky zo dňa 11.11.2011, doručené dňa 16.11.2011 neopodstatnené, a preto ich riaditeľka Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj z a m i e t l a .
Súčasne však predĺžila termín na splnenie záväzných pokynov uvedených na strane 4 inšpekčného záznamu zo dňa 9.11.2011 na 60 dní.

Za zistené nedostatky, a tým aj preukázané porušenie zákona citovaného vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, zodpovedá v plnom rozsahu účastník konania, nakoľko v zmysle ustanovenia § 2 písm. b/ bod 1 zák. č. ods. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov je predávajúci, ktorý spotrebiteľovi poskytuje služby, a teda zodpovedá za zistené porušenie zákona – BSS, s.r.o.

Na základe uvedených skutočností bolo účastníkovi konania listom zo dňa 5.10.2011, zaslané oznámenie o začatí správneho konania o uložení pokuty, ktoré bolo doručené dňa 10.10.2011.
Spotrebiteľ dopĺňal svoj podnet o ďalšie skutočnosti, a tak dňa 28.10.2011, dňa 9.11.2011 a dňa 22.11.2011 boli vykonané ďalšie došetrenia.
Dňa 11.11.2011 bolo účastníkovi konania oznámené, že v zmysle ustanovenia § 49 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov sa predlžuje termín na vydanie rozhodnutia na 60 dní.

Dňa 28.11.2011 bola účastníkovi konania zaslaná Oprava a doplnenie oznámenia o začatí správneho konania zo dňa 5.10.2011, ktorá bola doručená dňa 30.11.2011.



/.




- 9 - P/0314/05/2011

Vo vyjadrení zo dňa 5.8.2011 Ing. Martin Medveď, konateľ a splnomocnený zástupca účastníka konania, uviedol, že všetky požadované doklady pripravia v dohodnutom termíne, t.j. na 18.8.2011, kedy bude prítomný aj vedúci bytového hospodárstva Milan Snapko.
Vo vyjadrení zo dňa 18.8.2011 Ing. Martin Medveď, konateľ a splnomocnený zástupca účastníka konania, uviedol, že káblové rozvody sú súčasťou kúpy bytu, pretože predchádzajúci vlastník za zariadenie TKR zaplatil poplatok vo výške 2 000,- SKK ( dôkaz: prvotná zmluva o zriadení TKR). Povinnosťou nového vlastníka je oznámiť prevádzkovateľovi TKR o zrušenie, čo učinil listom zo dňa 31.12.2010. Od tohto dátumu mu nebolo účtované za TKR.
K tomuto vyjadreniu správny orgán uvádza, že spotrebiteľ predložil list zo dňa 4.4.2010, kde žiadal o neúčtovanie tohto poplatok a v odpovedi účastníka konania zo dňa 20.4.2010 sa tejto žiadosti nevenovala žiadna pozornosť. Nie je teda pravdou, že spotrebiteľ požiadal o tom, aby mu nebol poplatok účtovaný až dňa 31.12.2010.

Vo vysvetlivkách zo dňa 20.9.2011 Milan Šnapko, vedúci bytového hospodárstva, uviedol, že list zo dňa 4.4.2010 od sťažovateľa nebol doručený, z toho dôvodu nemohla byť daná odpoveď.
Stanovisko správneho orgánu:
Dňa 4.4.2010 napísal spotrebiteľ účastníkovi konania list, v ktorom napísal, správny orgán cituje:
...ďalej žiadam, aby zo zmluvy boli vyňaté body o dodávke teplej úžitkovej vody, udržiavanie televízno – káblových rozvodov, STA a deratizácia dezinsekcia..“ koniec citátu.
Dňa 20.4.2010 účastník konania napísal list spotrebiteľovi, vybavuje Šnapko Milan, ved. Správy bytov, správny orgán list v celom znení cituje:
„ Vec: Žiadosť
K Vašej žiadosti zo dňa 4.4.2010 Vám oznamujem, že BSS, s.r.o., ako správcovská spoločnosť vôbec nevie s kým komunikuje, nepreukázali ste list vlastníctva a následne nám bolo oznámené, že uskutočňujete úpravu bytu a nik s kompetentných o tom nie je informovaný.
Bývanie v spoločnom dome má určité pravidlá a tie sa musia rešpektovať. Správcu nemusíte rešpektovať, ale následne si nájdite nového správcu, prípadne si založte spoločenstvo vlastníkov bytov a tam môžete určiť nové pravidlá nažívania v spoločnom dome.
Preukázaným návrhom na vklad do katastra, správcovská spoločnosť reagovala správne, a to podpísaním zmluvy o výkone správy. Osobným zničením tejto zmluvy, komunikácia skončila. V Nižnej dňa 20.4.2010, podpísaný: BSS, s.r.o., Správca bytov, otlačok pečiatky a nečitateľný podpis“ koniec citátu.
Z vyššie uvedených písomných dokladov je zrejmé, že spotrebiteľ už prišiel s účastníkom konania do styku ( poznámka o zničení Zmluvy o výkone správy), teda nemohol byť pre neho spotrebiteľ neznámou osobou a taktiež z doslovného znenia tohto list, ktorý vybavovala osoba prítomná pri kontrole dňa 18.8.2011 je zrejmé, že list zo dňa 4.4.2010 bol nielenže doručený účastníkovi konania, ale tento naň aj dňa 20.4.2010 písomne reagoval, a to v zastúpení osoby, ktorá pri kontrole dňa 18.8.2011 napísala do vysvetlivky, že žiadny list nebol doručený, a preto nemohli naň ani reagovať.





/.
- 10 - P/0314/05/2011

V liste zo dňa 19.9.2011, ktorý bol správnemu orgánu doručený dňa 22.9.2011 konateľ spoločnosti uviedol, že nakoľko im bolo oznámené, že spotrebiteľ, ktorý podal podnet a je vlastníkom bytu bytového domu s. č. 505 Nová Doba, Nižná nad Oravou, svoj postoj k spoločnému bývaniu a následne plneniu povinností zákona č. 182/1993 Z. z. zaťažuje i inštitúciu MH SR, tak správnemu orgánu v prílohe zaslal reakciu od vlastníkov bytov adresovanú spotrebiteľovi.
Prílohou sú dva listy, a to:
- výpoveď zmluvy o výkone správy bytového domu č. 505, v ktorom majitelia bytov obytného domu č. 505, Nižná dávajú účastníkovi konania, v súvislosti s jeho výpoveďou zmluvy o výkone správy, na vedomie ich upozornenie pre sťažovateľov,
- list majiteľovi bytov obytného domu č. 505, Nižná spotrebiteľovi, ktorý podal podnet.

V liste zo dňa 10.10.2011, ktorý bol správnemu orgánu doručený dňa 13.10.2011, konateľ uviedol, že začatie správneho konania považuje za predčasné., a to z týchto dôvodov:
- vlastníci bytového domu č. 505, Nižná majú uzavretú zmluvu o zriadení a prevádzke TKR. Túto zmluvu číslo 82656555/99 mal uzavretú aj právny predchodca sťažovateľa.
- Podľa článku VIII. Bod 8 tejto zmluvy ak právo užívať priestory, v ktorých sa prípojka nachádza, prechádza na inú osobu, ktorá je oprávnená, ak sa prípojka neodstaví, vstúpiť do terajšej zmluvy o pripojení, ak o to požiada a včas uhradí cenu za prehlásenie, stáva sa účastníkom.
- Pretože sťažovateľ nepožiadal o vstup do terajšej zmluvy, ani nezaplatil cenu za prehlásenie, nestal sa účastníkom zmluvy horeuvedeného čísla, s preto nemá oprávnenie žiadať o úpravu tejto zmluvy.
Vyjadrenie správneho orgánu:
Právna situácia je teda nasledovná: účastník konania uzavrel s pôvodným vlastníkom bytu číslo 5 v Novej Dobe č. 505, Nižná Zmluvu číslo 82656555/99 o zriadení a prevádzke TKR. Nový vlastník bytu, ktorého vlastnícke právo vzniklo dňa 15.3.2010, a to zápisom do katastra nehnuteľností, dňa 4.4.2010 požiadal účastníka konania o, správny orgán cituje:
... ...ďalej žiadam, aby zo zmluvy boli vyňaté body o dodávke teplej úžitkovej vody, udržiavanie televízno – káblových rozvodov, STA a deratizácia dezinsekcia..“ koniec citátu.
Splnomocnený zástupca účastníka konania uvádza, že prípojka prechádza na inú osobu, ktorá je oprávnená ( nového vlastníka), ak sa prípojka neodstaví, nový vlastník bytu požiada o vstúpenie do pôvodnej zmluvy namiesto pôvodného vlastníka bytu a ešte aj účastníkovi konania zaplatí za toto prehlásenie.
Ako vyplýva z predložených dôkazov, oprávnenosť účtovania úhrad spojených s užívaním bytu číslo 5 v Novej Dobe č. 505, Nižná vzniklo 1.4.2010, nakoľko k zápisu vlastníckeho práva došlo dňa 15.3.2010 a spotrebiteľ hneď dňa 4.4.2010 žiadal vyňať zo zmluvy o výkone správy udržiavanie TKR a STA. Svoj úmysel nevstupovať do pôvodnej zmluvy o zriadení a prevádzke TKR už nemohol vyjadriť jasnejšie aj napriek tomu, že účastník konania o tejto skutočnosti vedel, vyúčtoval mu vo vyúčtovaní čiastku 36,50 €.








/.
- 11 - P/0314/05/2011
Vo vyjadrení zo dňa 11.10.2011, ktoré bolo správnemu orgánu doručené dňa 17.10.2011, konateľ a splnomocnený zástupca účastníka konania, uviedol, že spotrebiteľ v liste zo dňa 4.4.2011 žiadal o vyňatie bodu udržiavanie televízneho rozvodu a nie dodávku televízno – káblového rozvodu, ako je uzavretá zmluva pod číslom 8265655/99.
- vyjadrenie zo strany správcu bolo plne v súlade s dotazom neoprávnenej požiadavkami tohto odstavcu. Zmluvu o výkone správy zničil osobne za prítomnosti troch pracovníkov BSS, s.r.o. a jeho následným odchodom sa mu už zmluva o prevádzkovaní TKR nemohla dať podpísať.
- Vo vyúčtovaní za rok 2010 mu bola účtovaná suma vo výške 36,50 € a nie 43,80 €, správny orgán na základe tejto pripomienky zmenil sumu 43,80 € a sumu správnu 36,50 €. Prípadné nejasnosti z vyúčtovania mal vlastník bytu právo sa odvolať do 15 dní, čo neučinil,
- Odpojenie TKR požiadal v 12. mesiaci 2010, čo pre rok 2011 akceptovali,
- Záverom pripomína, že k žiadnemu poškodeniu vlastníka bytu nedošlo, čím toto oznámenie o začatí správneho konania je predčasné a podľa jeho názoru neopodstatnené.

Stanovisko správneho orgánu:
Pokiaľ sa týka zmluvy o výkone správy, skúmanie či spotrebiteľ zmluvu roztrhal alebo inak zničil, nepatrí do právomoci a kompetencie orgánu štátnej správy. K zmluve o výkone správy sa v tomto zmysle a v tomto bode správny orgán nevyjadruje, ale len zdôrazňuje, že v zmysle ustanovenia § 8a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov je správca povinný doručiť schválenú zmluvu alebo jej zmenu každému vlastníkovi bytu a nebytového priestoru v dome. Splnenie tejto povinnosti účastník konania správnemu orgánu nepreukázal, nepredložil žiadny právne relevantný dôkaz, že doručil zmenu zmluvy o výkone správy v súvislosti so zmenou zmluvnej strany.
Čo sa týka poznámky o udržiavaní TKR a STA správny orgán nesúhlasí, že spotrebiteľ – vlastník bytu č. 5 v Novej Dobe č. 505, Nižná bol účastníkom zmluvy o zriadení a prevádzkovaní TKR, a teda mal pripomienky len k technickej časti udržiavania TKR a STA. Spotrebiteľ s poskytovateľom služby TKR žiadnu zmluvu neuzavrel, stále bola uzavretá len pôvodná zmluva s pôvodným vlastníkom a neexistoval žiadny právny dôvod, na základe ktorého bol poplatok vo výške 36,50 € účtovaný.
Čo sa týka vyúčtovania za rok 2010 zo dňa 23.5.2011 za obdobie od 28.2.2010 do 31.12.2010 pre byt č. 5 v Novej Dobe č. 505, Nižná bolo vyúčtovaných 36,50 € za televízny kábel. rozvod.
Až v opakovanom vyúčtovaní za rok 2010 zo dňa 12.10.2011, ale stále od 28.2.2011 do 31.12.2011 bol stav v tejto položke: O ( nula), čím sa znížila aj celková položka z 248,42 € na 211,92 €.
Správny orgán ešte v danej veci podotýka, že opravu vyúčtovania vykonal účastník konania nie z vlastného popudu, ale na základe Rozsudku Okresného súdu v Námestove číslo 8C/227/2010-99 zo dňa 9.3.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 1.4.2011.
Vo vyjadrení zo dňa 18.10.2011, ktoré bolo správnemu orgánu doručené dňa 21.10.2011, konateľ a splnomocnený zástupca účastníka konania, uviedol, že v prílohe listu zasiela zápis z domovej schôdze vlastníkov bytového domu Nová doba 505, Nižná, kde vlastníci odsúhlasili schválenie fondu opráv na údržbu bytového domu.


/.

- 12 - P/0314/05/2011

Správny orgán uvádza, že je predložená fotokópia zápisnice z 5. apríla 2008, na ktorej bol prejednaný aj bod 2/ - zvýšenie fondu opráv zo 7,- SKK na 10,- SKK od 1. 7.2008.
Vo vyjadrení zo dňa 28.10.2011 Ing. Marián Medveď, konateľ a splnomocnený zástupca účastníka konania, uviedol, že v liste zo dňa 4.4.2011 žiada v zmluve o výkone správy vypustiť o. i. aj údržbu STA a káblových rozvodov, preto aj odpoveď bola smerovaná k daným skutočnostiam. Na základe rozporným stanoviskám (?) dal rozhodnutie na prepracovanie vyúčtovania za rok 2010, v ktorom nie je účtovaná položka TKR a bude vedená ako samostatná položka pre ďalšie prípadné vymáhanie.
Vo vyjadrení zo dňa 9.11.2011 Ing. Marián Medveď, konateľ a splnomocnený zástupca účastníka konania, uviedol, že BSS, s.r.o. podá námietku.
Stanovisko správneho orgánu:
Rozhodnutie o podaných námietkach zo dňa 21.11.2011 nadobudlo právoplatnosť dňa 22.11.2011, námietky účastníka konania boli zamietnuté.
Rozhodnutie o námietkach je nedeliteľnou súčasťou spisu číslo P/0314/05/2011.
Vo vyjadrení zo dňa 22.11.2011 Ing.Marián Medveď, konateľ a splnomocnený zástupca účastníka konania, uviedol, že s zápisom súhlasí.
V liste zo dňa 28.11.2011, ktorý bol správnemu orgánu doručený dňa 1.12.2011 konateľ a splnomocnený zástupca účastníka konania požiadal správny orgán o vysvetlenie:
- úloha: neukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu, t. j. účtovať poplatok za šírenie TV signálu bez uzatvorenej zmluvy s užívateľom. Táto úloha je pre účastníka konania nejasná a z jej obsahu nevyplýva spôsob jej splnenia, či sa jedná o plnenie do budúcnosti, pretože pri kontrole už bola užívateľovi táto služba zrušená,
- úloha: doručiť vlastníkovi zmluvu o výkone správy. Pri kontrole bol kontrolný orgán informovaný o spôsobe doručenia zmluvy o výkone správy. Pracovníci však netrvali na vyhotovení kópií. Touto cestou ich správnemu orgánu predkladá. Podotýka, že na OR PZ Tvrdošín sa nachádza trestné oznámenie spotrebiteľa, ktorý podal podnet aj na správny orgán, na ich právnu zástupkyňu z dôvodu, že mu doručila do vlastných rúk zmluvu o výkone správy. Pýta sa, akým spôsobom má spoločnosť túto úlohu splniť,
- úloha: najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. Spoločnosť v súlade s ustanovením § 8a ods. 2 každý rok predkladá všetkým vlastníkom bytov v bytových domoch, ktoré spravuje, správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok v súlade s ustanovením § 8 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z., prostredníctvom zástupcov vlastníkov bytov – domovníkov.
Zákon striktne neprikazuje túto správu doručiť každému vlastníkovi bytu. Keďže spoločnosť tieto správy, ktoré sú dosť objemné, každý rok odovzdáva zástupcom vlastníkom bytov na oboznámenie na schôdzi vlastníkov bytov. Tento spôsob predkladania nie je v rozpore so zákonom a kontrolný orgán bol informovaný o spôsobe predkladania správy o činnosti.
Tento list posielajú len za účelom správneho výkladu plnenia uložených úloh, aby pri následnej kontrole nedošlo k nejasnostiam.







/.
- 13 - P/0314/05/2011

Stanovisko správneho orgánu:
V zmysle oprávnení vyplývajúcich z ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa správny orgán kontroluje vnútorný trh podľa § 2 a podľa osobitných predpisov, medzi ktoré patrí aj zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, zisťuje nedostatky a podľa § 6 ods. 1 písm. d/ nariaďuje záväznými pokynmi kontrolovanej osobe vykonať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov, a to ako týkajúce sa zistených nedostatkov, ako aj týkajúcich sa zabránenia ich vzniku v budúcnosti.
Správu o svojej činnosti má účastník konania povinnosť predložiť v termíne do 31. mája nasledujúceho roka vlastníkom bytov a túto skutočnosť je povinný správnemu orgánu preukázať. Nejde teda o doručenie každému vlastníkovi bytu a o oboznámenie každého vlastníka bytu so správou o činnosti. Každému vlastníkovi bytu a nebytového priestoru je účastník konania povinný vykonať vyúčtovanie v tej istej lehote.

Vo vyjadrení zo dňa 5.12.2011 konateľ a splnomocnený zástupca účastníka konania, uviedol, že spoločnosť ako správca a kontrolovaný subjekt predpokladá, že predmetom kontroly mali byť zmluvy o výkone správy platné v čase kontroly. V čase kontroly, ktorá bola v ich spoločnosti vykonávaná od 5.8.2011 do 22.11.2011 boli v platnosti zmluvy platné od 1.1.2011. Z obsahu listu zo dňa 28.11.2011 vyplýva, že predmetom kontroly kontrolného orgánu, ako aj následne prijatých opatrení na nápravu sú zmluvy o výkone správy, ktoré boli platné pred 1.1.2011. Vyplýva to z dátumov, ktoré sú uvedené v tomto liste.
Podotýka, že niektoré nedostatky (TKR) boli v priebehu kontroly vyriešené, napriek tomu sa kontrolný orgán nimi v liste zaoberá.
Nemôže súhlasiť s upozornením správneho orgánu, že spoločnosť porušila ustanovenie § 4 ods. 2 písm. b/ v nadväznosti na ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko kontrolný orgán nenašiel v postupe spoločnosti žiadnu chybu.
Čo sa týka platieb mesačne vopred všetko zariadil, ale následne od spotrebiteľa dostali už list, že ako si to dovoľujú vyberať preddavky 13 krát ročne. Vlastníci sami sa dohodli o spôsobe platenia preddavkov a oni to len, ako správca, rešpektovali.
Čo sa týka predkladania správ o činnosti túto si plnia podľa § 8 ods. 5 a zákon neporušujú, ako to uviedli aj MF SR. Všetci zástupcovia potvrdia dodaní týchto materiálov s tým,. Že sú poučení o ich zverejňovaní a nástenných tabuliach.

Stanovisko právneho orgánu:
Pri kontrolách správny orgán zisťuje, či skutočný stav zodpovedá stavu, ktorý je predpísaný zákonom – zákon o vlastníctve bytov ako lex specialis a zákon o ochrane spotrebiteľa ako lex generalis.
V zmysle ustanovenia § 24 ods. 7 zákona o ochrane spotrebiteľa možno pokutu uložiť do jedného roka odo dňa, keď orgán dozoru zistil porušenie povinnosti podľa tohto zákona, najneskôr do 3 rokov podľa § 24 ods. 1 ods. 3 a do 10 rokov podľa odseku 2 odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.
Čo sa týka platenia mesačných záloh, ustanovenie o tom, že sa preddavky majú platiť mesačne vopred bola taxatívne stanovená zákonom a v takomto prípade nie je dohoda s vlastníkmi lege artis, ale contra legem.
S statnými skutočnosťami sa správy orgán už zaoberal vyššie.




/.
- 14 - P/0314/05/2011
Slovenská obchodná inšpekcia, ako orgán štátnej správy, sa pri svojej kontrolnej činnosti striktne riadi platnou právnou úpravou, ktorá vymedzuje hranice jej právomoci a kompetencie.
V zmysle ustanovenia § 8a ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov je správca povinný schválenú zmluvu alebo jej zmenu doručiť každému vlastníkovi bytu a nebytového priestoru v dome. Na doručovanie sa vzťahuje osobitný predpis - § 46 Občianskeho súdneho poriadku, kde sa uvádza:
„ Doručuje sa spravidla poštou. Súd môže však podľa okolností doručiť písomnosť sám alebo prostredníctvom orgánu obce alebo príslušného policajného zboru a v prípadoch ustanovených osobitnými predpismi aj prostredníctvom ministerstva spravodlivosti“.
Správny orgán sa podrobne a dôkladne zaoberal spotrebiteľským podnetom evidovaným pod číslom P-440/2011, skutkovými zisteniami uvedenými v inšpekčných záznamoch zo dňa 5.8.2011, dňa 18.8.2011, dňa 20.9.2011, dňa 28.10.2011, dňa 9.11.2011 a dňa 22.11.2011, vyjadrením Milana Šnapku, vedúceho bytového hospodárstva, ako aj vyjadreniami splnomocneného zástupcu účastníka konania zo dňa 5.8.2011, dňa 18.8.2011, dňa 19.9.2011, dňa 10.10.2011, dňa 11.10.2011, dňa 18.10.2011, dňa 28.10.2011, dňa 9.11.2011, dňa 28.11.2011 a dňa 5.12.2011, považuje skutkový stav za objektívne prešetrený a riadne zdokumentovaný a pri jeho subsumpcii pod príslušné právne normy zákona o ochrane spotrebiteľa vychádzal aj z právneho názoru Okresného súdu Námestove číslo 8C/2207/2010 - 11 a Krajského súdu v Žiline číslo 20S/93/2010-39.
Správny orgán na tomto základe uložil účastníkovi konania pokutu, ktorá zodpovedá plne rozsahu a významu zistených nedostatkov, neposkytnutiu žiadnych právne relevantných dôkazov, že k porušeniu povinnosti v zmysle zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a zákona o ochrane spotrebiteľa nedošlo, ako aj tých skutočností, že spotrebiteľ bol nútený obrátiť sa na orgán štátnej správy, aby tento ochránil ich práva a právom chránené záujmy.

Ako predávajúci - poskytovateľ služieb – správca bytov a nebytových priestorov podľa § 2 písm. b/ bod 1 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov je BSS, s.r.o. v zmysle ustanovení § 4 ods. 1 písm. h/, § 4 ods. 2 písm. a/ a § 4 ods. 2 písm. b/ v spojitosti s ustanovením § 3 ods. 1 vyššie citovanej právnej úpravy, povinná zabezpečiť poskytovanie služieb správcu bytov a nebytových priestorov v zmysle zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne vykonávanie, nesmie spotrebiteľovi ukladať povinnosti bez právneho dôvodu, teda bez zmluvy a nesmie upierať spotrebiteľovi právo na reklamáciu.

Rozhodujúcim pre konštatovanie, či bol zákon dodržaný, alebo porušený, je stav zistený v čase kontrol.
Tým bol porušený § 4 ods. 1 písm. h/, § 4 ods. 2 písm. a/ a § 4 ods. 2 písm. b/ v spojitosti s ustanovením § 3 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa.
Na základe § 24 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa sa pri určení pokuty prihliada najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti.




/.
- 15 - P/0314/05/2011
Predávajúci – poskytovateľ služieb – správca bytov a nebytových priestorov svojim konaním, teda nerešpektovaním povinností správcu doručiť spotrebiteľovi Zmluvu o výkone správy, porušil § 8a ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v spôsobe účtovania, dať do súladu Zmluvu o výkone správy s požiadavkami novely zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov o spôsobe platenia preddavkov a predložiť vlastníkovi bytu č. 5 v Novej Dobe č. 505, Nižná správu o svojej činnosti do 31. mája za predchádzajúci rok, t. j. za rok 2010 neposkytoval služby spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne vykonávanie.
Ďalšieho porušenia zákona o ochrane spotrebiteľa sa účastník konania dopustil tým, že nezabezpečil právny rámec na poskytovanie a prevádzkovanie základného súboru televíznych a rozhlasových programov, teda neuzavrel zmluvu s novým vlastníkom bytu, hoci mu bola zmena vo vlastníckych pomeroch známa, čoho dôkazom je aj tá skutočnosť, že vyúčtoval spotrebiteľovi – novému vlastníkovi vo vyúčtovaní zo dňa 23.5.2010 poplatok vo výške 36,50 €.
Práva spotrebiteľa boli porušené aj tým, že účastník konania upieral a obmedzoval právo spotrebiteľa na uplatnenie reklamácie jej opodstatnenosťou a lehotou 15 dní od doručenia vyúčtovania.
Z hľadiska miery zavinenia správny orgán prihliadol i na tú skutočnosť, že účastník konania ako predávajúci, ktorý poskytuje služby konečnému spotrebiteľovi, nesie objektívnu zodpovednosť za dodržanie všetkých zákonom stanovených podmienok poskytovania služieb bez ohľadu na okolnosti, ktoré spôsobili ich porušenie.
Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj, ako príslušný správny orgán, preskúmal podkladový materiál v predmetnej veci v celom rozsahu a dospel k záveru, že protiprávny skutkový stav bol v tomto prípade spoľahlivo preskúmaný.
Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj v zmysle § 24 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov ukladá predávajúcemu – poskytovateľovi služieb, ktorý porušil svoje povinnosti pokutu až do výšky 66 387,83 €.
Keďže správny orgán napriek uvedenému uložil pokutu vo výrazne spodnej hranicu zákonnej sadzby, má za to, že pokuta uložená v tejto výške je vzhľadom na jej represívno-výchovnú a preventívnu funkciu, ako aj s prihliadnutím na zákonom stanovené medze a hľadiská, pokutou primeranou a zároveň pokutou zodpovedajúcou zistenému protiprávnemu stavu a charakteru porušenia zákona.
P O U Č E N I E :
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia, prostredníctvom Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj, Ústredného inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcieso sídlom v Bratislave. Toto rozhodnutie je preskúmateľné súdom len za predpokladu, ak pôjde o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudne právoplatnosť.

Číslo: P/O383/O5/2O11 Dňa: 11. 1. 2012










Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj, ako príslušný správny orgán podľa § 3 ods. 1, § 3 ods. 2 písm. e/, § 4 ods. 1, § 4 ods. 2 zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov, § 20 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov a podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, v znení neskorších predpisov

r o z h o d o l takto:

účastníkovi konania: KRASBYT, s.r.o., Struhy 83, 023 02 Krásno nad Kysucou
kontrola bola vykonaná v sídle účastníka konania: Struhy 83, Krásno nad Kysucou
dátum kontroly: 29.11.2011


pre porušenie povinností predávajúceho podľa § 4 ods. 2 písm. b/ v nadväznosti na ustanovenie § 3 ods. 1 - podľa ktorého predávajúci nesmie spotrebiteľovi upierať právo na ochranu ekonomických záujmov, keď kontrolou dňa 29.11.2011 bolo zistené, že účastník konania ako poskytovateľ služieb a správca bytov a nebytových priestorov podľa zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov v dome číslo 1160 na Lesníckej ulici v Krásne nad Kysucou pri obstarávaní dodávateľa projektovej dokumentácie stavby – dodatočné zatepľovanie a výmena okien sa neriadil rozhodnutím väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov, čím nepreukázal, že pri obstarávaní týchto služieb dojednal čo najvýhodnejšie podmienky, aké sa dali v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov vyjednať


zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov



/.
-2- P/O383/O5/2O11
u k l a d á
účastníkovi konania podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa pokutu vo výške € 400,-, slovom štyristo eur, ktorú je účastník konania povinný (á) zaplatiť do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty priloženou poštovou poukážkou, resp. príkazom na úhradu na účet: vedený v Štátnej pokladnici, č. ú: 7000065068/8180, VS-O383O511.
O d ô v o d n e n i e
Dňa 29.11.2011 v sídle účastníka konania KRASBYT, s.r.o., Struhy 83, Krásno nad Kysucou, pri šetrení spotrebiteľského podnetu evidovaného pod číslom P – 636/2011, vykonali inšpektori Slovenskej obchodnej inšpekcie kontrolu, pri ktorej boli zistené nedostatky, za ktoré zodpovedá predávajúci:

Nezabezpečili ste dodržiavanie povinností predávajúceho:
V zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b/ v spojitosti s ustanovením § 3 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie spotrebiteľovi upierať právo na ochranu ekonomických záujmov.
Kontrolou bolo zistené, že účastník konania – poskytovateľ služieb – správca bytov a nebytových priestorov v zmysle zák. č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov má s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome číslo 1160 na Lesníckej ulici v Krásne nad Kysucou uzavretú Zmluvu o výkone správy v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.
V zápisnici číslo 1/2010 zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 28.2.2011 z celkového počtu vlastníkov 32, 25 vlastníkov schválilo uznesenie o čerpaní úveru na realizáciu stavby dodatočné zatepľovanie a výmena okien bytového domu na Lesníckej ulici číslo 1160 v Krásne nad Kysucou a zároveň schválili dodávateľov stavby.
Uvedený a ani schválený však nebol dodávateľ projektovej dokumentácie.

Týmto konaním predávajúci - poskytovateľ služby – správca bytov a nebytových priestorov porušil zákon o ochrane spotrebiteľa, nakoľko pri obstarávaní dodávateľa projektovej dokumentácie sa neriadil rozhodnutím väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov, čím nepreukázal, že pri obstarávaní tejto služby dojednal čo najvýhodnejšie podmienky, aké sa dali vyjednať v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov, a teda upieral spotrebiteľom – vlastníkom bytov a nebytových priestorov právo na ochranu ich ekonomických záujmov.

Za zistené nedostatky, a tým aj preukázané porušenie zákona citovaného vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, zodpovedá v plnom rozsahu účastník konania, nakoľko v zmysle ustanovenia § 2 písm. b/ vyššie uvedeného zák. č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov je predávajúci, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky a poskytuje služby, a teda zodpovedá za zistené porušenia zákona o ochrane spotrebiteľa – KRASBYT, s.r.o. Na základe uvedených skutočností bolo účastníkovi konania listom zo dňa 7.12.2011, zaslané oznámenie o začatí správneho konania o uložení pokuty, ktoré bolo doručené dňa 12.12.2011.
/.
-3- P/O383/O5/2O11
Vo vyjadrení zo dňa 29.11.2011 Stanislav Sýkora, konateľ a splnomocnený zástupca účastníka konania, uviedol, že s uvedenými zisteniami súhlasí.
Dňa 23.12.2011 bolo správnemu orgánu doručené vyjadrenie, v ktorom splnomocnený zástupca ďalej uviedol, že projektová dokumentácia na stavbu zatepľovania bytového domu č. 1160 na Lesníckej ulici bola vypracovaná v časovej tiesni, pretože správca domu chcel využiť dotáciu z Fondu rozvoja bývania v roku 2009. Projektovú dokumentáciu vypracoval Ing. Miroslav Šumský, vlastník bytu v uvedenom dome, na základe cenovej ponuky, ktorá je prílohou listu.
V tejto súvislosti správny orgán uvádza, že list Miroslava Šumského – INVESTAV, projektová a inžinierska činnosť, ulica Lesnícka 1160, 023 02 Krásno nad Kysucou, ktorý tvoril prílohu k vyjadreniu splnomocneného zástupcu účastníka konania zo dňa 23.12.2011, bol už predložený kontrole správneho orgánu dňa 29.11.2011 a tvorí Prílohu č. 2 k inšpekčnému záznamu.
V podnete spotrebiteľa číslo P – 636/2011 je uvedené, správny orgán cituje:
„......Dňa 13.7.2009 chodili podpisovať po bytoch súhlas s čerpaním úveru z Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR s dobou splatnosti 15 rokov s nulovou úrokovou sadzbou....
.... Žiaden projekt na zatepľovanie bytovky číslo 1160 od 7.7.2009 až doteraz nebol odsúhlasený vlastníkmi bytov...
....Veľmi podstatná vec, že celú záležitosť inicioval ešte v roku 2009 Ing. Šumský Miroslav, manažér projektu a nalákal vlastníkov bytov „poďme zatepľovať, však bezúročný úver bude pre všetkých výhodný od Ministerstva výstavby“. Ale pozor, nikde nebol predložený doklad, že naša bytovka číslo 1160 požiadala Ministerstvo výstavby SR a aký bol jeho výsledok. V roku 2010 bolo zaujímavé ticho okolo zateplenia. Až v roku 2011 sa objavil zápis s prezenčnou listinou, že sa schvaľuje výška úveru zo Slovenskej sporiteľne vo výške 146 552 € so žiadnym dátumom splatnosti ani stanovenou úrokovou sadzbou“ – koniec citátu.
Z tohto hľadiska nepovažuje správny orgán tvrdenie účastníka konania, že by tento využíval dotáciu Fondu na rozvoj bývania v roku 2009 za preukázateľné, nakoľko nebola predložená žiadna dokumentácia, ktorá by o takomto kroku svedčila ( pochopiteľne, iná vec je žiadosť o dotáciu a iná vec je jej schválenie, resp. neschválenie zo strany Fondu rozvoja bývania). Účastník konania v čase kontroly a ani následne nepredložil správnemu orgánu rozhodnutie väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov o tom, že ponuka Ing. Miroslava Šumského zo dňa 4.9.2009 je tou najvýhodnejšou ponukou, ktorú sa pre nich podarilo vyjednať.
Slovenská obchodná inšpekcia ako orgán štátnej správy sa pri svojej kontrolnej činnosti striktne riadi platnou právnou úpravou, ktorá vymedzuje hranice jej právomoci a kompetencie.

Predávajúci - účastník konania - podľa § 2 písm. b/ bod 1 zákona o ochrane spotrebiteľa je povinný pri predaji výrobkov a poskytovaní služieb dodržiavať všetky povinnosti, ktoré pre neho zo zákona o ochrane spotrebiteľa a súvisiacich osobitných právnych predpisov vyplývajú, a to z dôvodu objektívnej zodpovednosti predávajúceho bez ohľadu na subjektívne zavinenie a kauzálny nexus ./.
- 4 - P/O383/O5/2O11

V zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b/ v spojitosti s ustanovením § 3 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa nesmie predávajúci upierať spotrebiteľovi právo na ochranu jeho ekonomických záujmov.
Správny orgán sa podrobne a dôkladne zaoberal spotrebiteľských podnetom evidovaným pod číslom P – 636/2011, skutkovými zisteniami uvedenými v inšpekčnom zázname zo dňa 29.11.2011, vyjadreniami splnomocneného zástupcu účastníka konania zo dňa 29.11.2011 a dňa 23.12.2011 a uložil účastníkovi konania pokutu, ktorá v plnej miere zodpovedá rozsahu a významu zistených nedostatkov, ako i tomu faktu, že spotrebiteľ bol nútený sa obrátiť na orgán štátnej správy, aby tento zasiahol na ochranu jeho práv a právom chránených záujmov ex lege.

Ako predávajúci podľa § 2 písm. b/ bod 1 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov nesmie KRASBYT, s.r.o. v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b/ v spojitosti s ustanovením § 3 ods. 1 vyššie citovanej právnej úpravy, upierať spotrebiteľovi právo na ochranu jeho ekonomických záujmov.

Rozhodujúcim pre konštatovanie, či bol zákon dodržaný, alebo porušený, je stav zistený v čase kontroly.
Tým bol porušený § 4 ods. 2 písm. b/ v spojitosti s ustanovením § 3 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa.
Pri určovaní výšky pokuty prihliadol správny orgán na charakter protiprávneho konania a na závažnosť a rozsah zistených nedostatkov, ako aj ich následky, spočívajúce v reálnom nebezpečenstve ohrozenia majetku spotrebiteľov nedodržaním zákazu pre predávajúceho neumožniť spotrebiteľovi ochranu jeho ekonomických záujmov pri správe jeho bytu a nebytového priestoru, čo môže v spotrebiteľovi vzbudiť dojem, že je hračkou v rukách predávajúceho, nakoľko tento využíva výraznú nerovnosť zmluvných strán. Toho dôkazom je skutočnosť, že sa jednalo o šetrenie spotrebiteľského podnetu.
Z hľadiska miery zavinenia správny orgán prihliadol i na tú skutočnosť, že účastník konania ako predávajúci – poskytovateľ služieb – správca bytov a nebytových priestorov, ktorý predáva výrobky a poskytuje služby konečnému spotrebiteľovi, nesie objektívnu zodpovednosť za dodržanie všetkých zákonom stanovených podmienok predaja výrobkov bez ohľadu na okolnosti, ktoré spôsobili ich porušenie.
Predávajúci – poskytovateľ služby – správca bytov a nebytových priestorov je nositeľom objektívnej zodpovednosti za plnenie všetkých povinností, ktoré pre neho zo zákona o ochrane spotrebiteľa, ako aj zákona č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov vyplývajú. S účinnosťou od 29.12.2007 je v zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 zák. č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa v znení neskorších predpisov Slovenská obchodná inšpekcia oprávnená kontrolovať dodržiavanie povinností správcu bytov a nebytových priestorov, ktoré sú ustanovené v taxatívne uvedených prípadoch v zmysle zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.
Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj, ako príslušný správny orgán, preskúmal podkladový materiál v predmetnej veci v celom rozsahu a dospel k záveru, že protiprávny skutkový stav bol v tomto prípade spoľahlivo preskúmaný.
/.
- 5 - P/O383/O5/2O11

Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj v zmysle § 24 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov ukladá predávajúcemu, ktorý porušil svoje povinnosti pokutu až do výšky 66 387,83 €.
Podľa § 24 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa sa pri určení výšky pokuty prihliada najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti.
Správny orgán aj napriek vyššie uvedeným skutočnostiam, ktoré tvoria v odôvodnenie tohto rozhodnutia uložil účastníkovi pokutu v spodnej hranici zákonnej sadzby, nakoľko má za to, že pokuta uložená v tejto výške je vzhľadom na jej represívno-výchovnú a najmä preventívnu funkciu, s prihliadnutím na zákonom stanovené medze a hľadiská, pokutou primeranou a zároveň pokutou zodpovedajúcou zistenému protiprávnemu stavu a charakteru porušenia.



P O U Č E N I E :
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia, prostredníctvom Inšpektorátu SOI so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj, Ústrednému inšpektorátu SOI v Bratislave. Toto rozhodnutie je preskúmateľné súdom ak ide o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudne právoplatnosť.

SLOVENSKÁ OBCHODNÁ INŠPEKCIA
Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj,
Predmestská 71, PO box 89, 011 79 Žilina
__________________________________________________ ____________________
Číslo: P/0138/05/2013 Dňa: 1. 7. 2013





Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj, ako príslušný správny orgán podľa § 3 ods. 1, § 3 ods. 2 písm. e/, § 4 ods. 1 a § 4 ods. 2 zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov, § 20 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov a podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, v znení neskorších predpisov

r o z h o d o l takto:

účastníkovi konania: KRASBYT, s.r.o., Struhy 83, 023 02 Krásno nad Kysucou
kontrola bola vykonaná v sídle účastníka konania: Struhy 83, Krásno nad Kysucou
dátum kontroly: 17.5.2013
IČ:


pre porušenie povinností predávajúceho podľa § 4 ods. 1 písm. h/ - v zmysle ktorého predávajúci – poskytovateľ služby je povinný zabezpečiť poskytovanie služieb spôsobom, ktoré umožňuje ich riadne vykonávanie, keď kontrolou dňa 17.5.2013 bolo zistené, že poskytovateľ služieb ako správca bytov a nebytových priestorov vykonáva správu v bytovom dome na Lesníckej ulici číslo 1160, Krásno nad Kysucou, dňa 1.6.2007 uzavrel s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov Zmluvu o výkone správy, podľa § 8a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov v termíne do 31. mája 2012 nepredložil vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, nevykonal vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv podľa
./.
- 2 - P/0138/05/2013



§ 8b ods. 2 písm. g/ zákona č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov a nezvolal schôdzu vlastníkov bytov a nebytových priestorov za rok 2011 napriek žiadosti štvrtiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 1. augusta 2012, čím neposkytoval služby spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne vykonávanie,

pre porušenie povinností predávajúceho podľa § 4 ods. 2 písm. b/ v nadväznosti na ustanovenie § 3 ods. 1 - podľa ktorého predávajúci nesmie spotrebiteľovi upierať právo na ochranu ich ekonomických záujmov, keď kontrolou dňa 17.5.2013 bolo zistené, že nezvolaním schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov aspoň raz ročne alebo vtedy, ak o tom rozhodne aspoň štvrtina vlastníkov bytov a nebytových priestorov upieral spotrebiteľom právo na ochranu ich ekonomických záujmov

zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov


u k l a d á


účastníkovi konania podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa pokutu vo výške € 400,-, slovom štyristo eur, ktorú je účastník konania povinný (á) zaplatiť do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty priloženou poštovou poukážkou, resp. príkazom na úhradu na účet: vedený v Štátnej pokladnici, č. ú: 7000065068/8180, VS-01380513.

O d ô v o d n e n i e

Dňa 17.52013 v sídle účastníka konania KRASBYT, s.r.o., Struhy 83, Krásno nad Kysucou, pri šetrení spotrebiteľského podnetu evidovaného pod číslom P – 299/2013, vykonali inšpektori Slovenskej obchodnej inšpekcie kontrolu, pri ktorej boli zistené nedostatky, za ktoré zodpovedá účastník konania ako predávajúci – poskytovateľ služby – správca bytov a nebytových priestorov.
Nezabezpečili ste dodržanie povinností predávajúceho - poskytovateľa služby - správcu bytov a nebytových priestorov:
Podľa § 4 ods. 1 písm. h/ zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci – poskytovateľ služby je povinný poskytovanie služieb zabezpečiť spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne vykonávanie.

Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov správcom môže byť právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá má v predmete podnikania alebo v predmete činnosti správu a údržbu bytového fondu. Činnosť správcu môže byť vykonávaná len podľa tohto zákona.

./.

- 3 - P/0138/05/2013



Podľa § 8a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov vlastníci bytov a nebytových priestorov uzatvoria so správcom písomnú zmluvu o výkone správy. Zmluva o výkone správy, jej zmena alebo jej zánik sa schvaľuje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Schválená zmluva o výkone správy alebo jej zmena alebo jej zánik je záväzná pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak je podpísaná nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a správcom. Správca je povinný schválenú zmluvu alebo jej zmenu doručiť každému vlastníkovi bytu a nebytového priestoru v dome.

Podľa § 8a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov správca je povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení dome, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu. Zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenie rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome.

Podľa § 8b ods. 2 písm. g/ zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov pri správe domu je správca povinný zvolať schôdzu vlastníkov podľa potreby, najmenej raz za rok, alebo keď o to požiada najmenej štvrtina vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.

Podľa § 4 ods. 2 písm. b/ v nadväznosti na ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci – poskytovateľ služieb nesmie spotrebiteľovi upierať právo ochranu jeho ekonomických záujmov.

Pri výkone kontroly bolo zistené, že účastník konania – poskytovateľ služby vykonáva správu v bytovom dome na ulici Lesnícka číslo 1160 v Krásne nad Kysucou.

Účastník konania ako správca bytov a nebytových priestorov uzavrel s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov Zmluvu o výkone správy dňa 1.6.2007.
Účastník konania - správca bytov a nebytových priestorov však porušil ustanovenie § 8a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, keď najneskôr do 31. mája 2012 nepredložil vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu. Zároveň nevykonal vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv.

Ďalej bolo pri výkone kontroly zistené, účastník konania nezvolal schôdzu vlastníkov bytov a nebytových priestorov za rok 2011, dňa 1. augusta 2012 deväť vlastníkov bytov z celkového počtu 32 požiadalo správcu o zvolanie schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov, a to písomnou formou, ale účastník konania – správca bytov
./.
- 4 - P/0138/05/2013



a nebytových priestorov nezvolal schôdzu vlastníkov bytov a nebytových priestorov za rok 2012 vôbec a ani vyššie uvedenej žiadosti z 1.8.2012 nevyhovel a schôdzu vlastníkov bytov a nebytových priestorov, napriek tomu, že o to požiadala štvrtina vlastníkov bytov a nebytových priestorov, nezvolal, čím porušil ustanovenie § 8b ods. 2 písm. g/ zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

Týmto konaním teda predávajúci – poskytovateľ služieb neposkytoval služby spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne vykonávanie.
Pod pojmom riadne vykonávanie sa rozumie poskytovanie služieb v súlade s dohodnutými zmluvnými alebo zákonnými podmienkami.

Zároveň účastník konania nezvolaním schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov aspoň raz ročne a ani na žiadosť štvrtiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov upieral spotrebiteľom – vlastníkom bytov a nebytových priestorov právo na ochranu ich ekonomických záujmov.

Za zistené nedostatky, a tým aj preukázané porušenie zákona citovaného vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, zodpovedá v plnom rozsahu účastník konania, nakoľko v zmysle ustanovenia § 2 písm. b/ bod 1 zák. č. ods. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov je predávajúci, ktorý spotrebiteľovi poskytuje služby, a teda zodpovedá za zistené porušenie zákona – KRASBYT, s.r.o.

Na základe uvedených skutočností bolo účastníkovi konania listom zo dňa 29.5.2013, zaslané oznámenie o začatí správneho konania o uložení pokuty, ktoré bolo doručené dňa 31.5.2013.
Vo vyjadrení zo dňa 17.5.2013 Stanislav Sýkora, konateľ a splnomocnený zástupca účastníka konania, uviedol, že pri kontrole bol osobne prítomný. K obsahu inšpekčného záznamu sa vyjadrí v termíne do 5 dní.
Vo vyjadrení zo dňa 6.6.2013, ktoré bolo správnemu orgánu doručené dňa 7.6.2013, splnomocnený zástupca účastníka konania uviedol, správny orgán cituje:
„Správca bytov KRASBYT, s.r.o. Krásno nad Kysucou v dome č. 1160, ako aj vo všetkých ostatných, ktoré má v správe vykonáva evidenciu tvorby a čerpania fondu opráv domu a taktiež toto vedie v analytickej evidencii účtovníctva podľa § 8a ods. 1 zákona 182/1993 Zb.
Správca domu vykonal vyúčtovanie prostriedkov z fondu opráv a stav finančných prostriedkov bol každému vlastníkovi doručený v ročnom vyúčtovaní.
Nakoľko vlastníci domu nemajú určeného zástupcu domu, výpis z FO domu bol niekoľkokrát na vyžiadanie poskytnutý vlastníkom domu a tiež bol vystavený v spoločných priestoroch domu a na vývesnej tabuli KRASBYTu, s.r.o.
Schôdza vlastníkov bytov nebola zvolaná z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti (kolaudácia bytov, odovzdávanie bytov v Krásne – Zákysučie, príprava podkladov pre zatepľovanie byt. domu).
./.
- 5 - P/0138/05/2013


V prílohe – 1 x Výpis z fondu opráv byt. domu č. 1160 za rok 2011 a 2012“ – koniec citátu.
Slovenská obchodná inšpekcia, ako orgán štátnej správy, sa pri svojej kontrolnej činnosti striktne riadi platnou právnou úpravou, ktorá vymedzuje hranice jej právomoci a kompetencie.
K vyjadreniu splnomocneného zástupcu účastníka konania zo dňa 6.6.2013 správny orgán uvádza nasledovné:

Vo veci zvolania schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov minimálne raz ročne alebo na žiadosť aspoň štvrtiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov sa správny orgán a účastník konania zhodujú. Účastník konania iba uvádza „iba ospravedlniteľné dôvody“, ktoré ho viedli k nezvolaniu schôdze.

Vo veci nevykonania vyúčtovania použitia fondu prevádzky, údržby a opráv však uvádza, že takéto vyúčtovanie dostal každý vlastník bytu a nebytového priestoru v ročnom vyúčtovaní.

Pri kontrole dňa 17.5.1013 bol v prílohe č. 1 správnemu orgánu predložený dokument nazvaný, správny orgán cituje:

„KRASBYT, s.r.o., Struhy 83, 023 02 Krásno nad Kysucou

Vyúčtovanie zálohových úhrad nákladov za používanie bytu za kalendárny rok 2011.

Na strane 2 vyúčtovania, ktoré sa týka pisateľa podnetu je uvedené:

Stav Fondov k 1.1.2011 tvorba čerpanie k 31.12.2011
Fond domu 917,14 9 437,64 7 944,20 2 410,58
Fond vchodu
Fond bytu“
koniec citátu.

Z tohto dokumentu, ktorý bol predložený kontrole je zrejmé, že k žiadnemu vyúčtovaniu použitia fondu prevádzky, údržby a opráv nedošlo.

K vyjadreniu zo dňa 6.6.2013 splnomocnený zástupca účastníka konania v prílohe predložil Výpisy fondu prevádzky, údržby a opráv domu s účtovným číslom: 160, s dátumom 8.3.2012 a 22.5.2013. Takéto vyúčtovanie nebolo kontrolnému orgánu v čase kontroly predložené, o jeho existencii sa vo vyjadrení ku kontrole splnomocnený zástupca účastníka konania ani nezmienil a preukázateľne nebolo toto vyúčtovanie súčasťou ročného vyúčtovania, ktorého obsah správny orgán vyššie cituje a podotýka, že tento dokument dal správnemu orgánu k dispozícii účastník konania.

./.



- 6 - P/0138/05/2013


Čo sa týka ustanovenia § 8a ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, toto explicitne uvádza, že správa musí byť vlastníkom bytov a nebytových priestorov predložená a nositeľom tejto povinnosti je účastník konania, ktorý musí túto skutočnosť objektívne správnemu orgánu preukázať, teda že správa predložená bola, Slovné tvrdenia nie sú vecným dôkazom, preto ho správny orgán odmieta.
Správny orgán sa podrobne a dôkladne zaoberal spotrebiteľským podnetom evidovaným pod číslom P-299/2013, skutkovými zisteniami uvedenými v inšpekčnom zázname zo dňa 17.5.2013, ako vyjadreniami splnomocneného zástupcu účastníka konania zo dňa 17.5.2013 a dňa 6.6.2013 a považuje skutkový stav za objektívne prešetrený a riadne zdokumentovaný.
Správny orgán na tomto základe uložil účastníkovi konania pokutu, ktorá zodpovedá plne rozsahu a významu zistených nedostatkov, ako aj tej skutočnosti, že spotrebiteľ bol nútený obrátiť sa na orgán štátnej správy, aby tento ochránil jeho práva a právom chránené záujmy.
Pri výške uloženej pokuty bral správny do úvahy, že účastník konania bol aktívny a splnil si svoju povinnosť uloženú mu ustanovením § 7 ods. 3 zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, a to podať správnemu orgánu správu o odstránení zistených nedostatkov a o vykonaných opatreniach.

Ako predávajúci - poskytovateľ služieb podľa § 2 písm. b/ bod 1 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov je KRASBYT, s.r.o. v zmysle ustanovení § 4 ods. 1 písm. h/ a § 4 ods. 2 písm. b/ v spojitosti s ustanovením § 3 ods. 1 vyššie citovanej právnej úpravy, povinná zabezpečiť poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne vykonávanie a nesmie spotrebiteľovi upierať právo na ochranu jeho ekonomických záujmov.

Rozhodujúcim pre konštatovanie, či bol zákon dodržaný, alebo porušený, je stav zistený v čase kontroly.

Tým bol porušený § 4 ods. 1 písm. h/ a § 4 ods. 2 písm. b/ v spojitosti s ustanovením § 3 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa.

Na základe § 24 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa sa pri určení pokuty prihliada najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti.

Pri určovaní výšky pokuty správny orgán prihliadal na skutočnosť, že služba nebola spotrebiteľovi poskytovaná riadnym spôsobom. Správny orgán pristúpil k určeniu výšky postihu po vyhodnotení skutočností, že došlo k vážnemu zásahu do práv spotrebiteľa.
Správny orgán zároveň prihliadol k tomu, že účel sledovaný zákonom o ochrane spotrebiteľa vyjadrený v ustanovení § 4 ods. 1 písm. h/, podľa ktorého predávajúci alebo poskytovateľ služieb tieto musí poskytovať spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne vykonávanie, vzhľadom na zistené nedostatky v zákonom požadovanej miere a úrovni dosiahnutý nebol.

./.
- 7 - P/0138/05/2013


Ďalej prihliadal k tomu, že účastník konania obmedzil právo spotrebiteľa na ochranu jeho ekonomických záujmov, a to tým, že nielenže nezvolal schôdzu vlastníkov bytov a nebytových priestorov minimálne raz ročne, ale nereagoval ani na žiadosť štvrtiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov na zvolanie schôdze a riešenie vzniknutých problémov.
Z hľadiska miery zavinenia správny orgán prihliadol i na tú skutočnosť, že účastník konania ako predávajúci, ktorý poskytuje služby konečnému spotrebiteľovi, nesie objektívnu zodpovednosť za dodržanie všetkých zákonom stanovených podmienok poskytovania služieb bez ohľadu na okolnosti, ktoré spôsobili ich porušenie.
Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj, ako príslušný správny orgán, preskúmal podkladový materiál v predmetnej veci v celom rozsahu a dospel k záveru, že protiprávny skutkový stav bol v tomto prípade spoľahlivo preskúmaný.
Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj v zmysle § 24 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov ukladá predávajúcemu – poskytovateľovi služieb, ktorý porušil svoje povinnosti pokutu až do výšky 66 387,83 €.
Keďže správny orgán napriek uvedenému uložil pokutu v spodnej hranicu zákonnej sadzby, má za to, že pokuta uložená v tejto výške je vzhľadom na jej represívno-výchovnú a preventívnu funkciu, ako aj s prihliadnutím na zákonom stanovené medze a hľadiská, pokutou primeranou a zároveň pokutou zodpovedajúcou zistenému protiprávnemu stavu a charakteru porušenia zákona.

P O U Č E N I E :
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa doručenia, prostredníctvom Inšpektorátu SOI so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj, Ústrednému inšpektorátu SOI v Bratislave. V prípade, že uložená pokuta nebude v stanovenej lehote zaplatená ani podané odvolanie, bude jej plnenie vymáhané v zmysle zákona. Toto rozhodnutie je preskúmateľné súdom po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov.