SLOVENSKÁ OBCHODNÁ INŠPEKCIA
Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj,
Predmestská 71, PO box 89, 011 79 Žilina
__________________________________________________ ____________________
Číslo: P/0138/05/2013 Dňa: 1. 7. 2013





Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj, ako príslušný správny orgán podľa § 3 ods. 1, § 3 ods. 2 písm. e/, § 4 ods. 1 a § 4 ods. 2 zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov, § 20 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov a podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, v znení neskorších predpisov

r o z h o d o l takto:

účastníkovi konania: KRASBYT, s.r.o., Struhy 83, 023 02 Krásno nad Kysucou
kontrola bola vykonaná v sídle účastníka konania: Struhy 83, Krásno nad Kysucou
dátum kontroly: 17.5.2013
IČ:


pre porušenie povinností predávajúceho podľa § 4 ods. 1 písm. h/ - v zmysle ktorého predávajúci – poskytovateľ služby je povinný zabezpečiť poskytovanie služieb spôsobom, ktoré umožňuje ich riadne vykonávanie, keď kontrolou dňa 17.5.2013 bolo zistené, že poskytovateľ služieb ako správca bytov a nebytových priestorov vykonáva správu v bytovom dome na Lesníckej ulici číslo 1160, Krásno nad Kysucou, dňa 1.6.2007 uzavrel s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov Zmluvu o výkone správy, podľa § 8a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov v termíne do 31. mája 2012 nepredložil vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, nevykonal vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv podľa
./.
- 2 - P/0138/05/2013



§ 8b ods. 2 písm. g/ zákona č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov a nezvolal schôdzu vlastníkov bytov a nebytových priestorov za rok 2011 napriek žiadosti štvrtiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 1. augusta 2012, čím neposkytoval služby spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne vykonávanie,

pre porušenie povinností predávajúceho podľa § 4 ods. 2 písm. b/ v nadväznosti na ustanovenie § 3 ods. 1 - podľa ktorého predávajúci nesmie spotrebiteľovi upierať právo na ochranu ich ekonomických záujmov, keď kontrolou dňa 17.5.2013 bolo zistené, že nezvolaním schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov aspoň raz ročne alebo vtedy, ak o tom rozhodne aspoň štvrtina vlastníkov bytov a nebytových priestorov upieral spotrebiteľom právo na ochranu ich ekonomických záujmov

zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov


u k l a d á


účastníkovi konania podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa pokutu vo výške € 400,-, slovom štyristo eur, ktorú je účastník konania povinný (á) zaplatiť do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty priloženou poštovou poukážkou, resp. príkazom na úhradu na účet: vedený v Štátnej pokladnici, č. ú: 7000065068/8180, VS-01380513.

O d ô v o d n e n i e

Dňa 17.52013 v sídle účastníka konania KRASBYT, s.r.o., Struhy 83, Krásno nad Kysucou, pri šetrení spotrebiteľského podnetu evidovaného pod číslom P – 299/2013, vykonali inšpektori Slovenskej obchodnej inšpekcie kontrolu, pri ktorej boli zistené nedostatky, za ktoré zodpovedá účastník konania ako predávajúci – poskytovateľ služby – správca bytov a nebytových priestorov.
Nezabezpečili ste dodržanie povinností predávajúceho - poskytovateľa služby - správcu bytov a nebytových priestorov:
Podľa § 4 ods. 1 písm. h/ zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci – poskytovateľ služby je povinný poskytovanie služieb zabezpečiť spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne vykonávanie.

Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov správcom môže byť právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá má v predmete podnikania alebo v predmete činnosti správu a údržbu bytového fondu. Činnosť správcu môže byť vykonávaná len podľa tohto zákona.

./.

- 3 - P/0138/05/2013



Podľa § 8a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov vlastníci bytov a nebytových priestorov uzatvoria so správcom písomnú zmluvu o výkone správy. Zmluva o výkone správy, jej zmena alebo jej zánik sa schvaľuje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Schválená zmluva o výkone správy alebo jej zmena alebo jej zánik je záväzná pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak je podpísaná nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a správcom. Správca je povinný schválenú zmluvu alebo jej zmenu doručiť každému vlastníkovi bytu a nebytového priestoru v dome.

Podľa § 8a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov správca je povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení dome, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu. Zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenie rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome.

Podľa § 8b ods. 2 písm. g/ zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov pri správe domu je správca povinný zvolať schôdzu vlastníkov podľa potreby, najmenej raz za rok, alebo keď o to požiada najmenej štvrtina vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.

Podľa § 4 ods. 2 písm. b/ v nadväznosti na ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci – poskytovateľ služieb nesmie spotrebiteľovi upierať právo ochranu jeho ekonomických záujmov.

Pri výkone kontroly bolo zistené, že účastník konania – poskytovateľ služby vykonáva správu v bytovom dome na ulici Lesnícka číslo 1160 v Krásne nad Kysucou.

Účastník konania ako správca bytov a nebytových priestorov uzavrel s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov Zmluvu o výkone správy dňa 1.6.2007.
Účastník konania - správca bytov a nebytových priestorov však porušil ustanovenie § 8a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, keď najneskôr do 31. mája 2012 nepredložil vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu. Zároveň nevykonal vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv.

Ďalej bolo pri výkone kontroly zistené, účastník konania nezvolal schôdzu vlastníkov bytov a nebytových priestorov za rok 2011, dňa 1. augusta 2012 deväť vlastníkov bytov z celkového počtu 32 požiadalo správcu o zvolanie schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov, a to písomnou formou, ale účastník konania – správca bytov
./.
- 4 - P/0138/05/2013



a nebytových priestorov nezvolal schôdzu vlastníkov bytov a nebytových priestorov za rok 2012 vôbec a ani vyššie uvedenej žiadosti z 1.8.2012 nevyhovel a schôdzu vlastníkov bytov a nebytových priestorov, napriek tomu, že o to požiadala štvrtina vlastníkov bytov a nebytových priestorov, nezvolal, čím porušil ustanovenie § 8b ods. 2 písm. g/ zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

Týmto konaním teda predávajúci – poskytovateľ služieb neposkytoval služby spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne vykonávanie.
Pod pojmom riadne vykonávanie sa rozumie poskytovanie služieb v súlade s dohodnutými zmluvnými alebo zákonnými podmienkami.

Zároveň účastník konania nezvolaním schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov aspoň raz ročne a ani na žiadosť štvrtiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov upieral spotrebiteľom – vlastníkom bytov a nebytových priestorov právo na ochranu ich ekonomických záujmov.

Za zistené nedostatky, a tým aj preukázané porušenie zákona citovaného vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, zodpovedá v plnom rozsahu účastník konania, nakoľko v zmysle ustanovenia § 2 písm. b/ bod 1 zák. č. ods. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov je predávajúci, ktorý spotrebiteľovi poskytuje služby, a teda zodpovedá za zistené porušenie zákona – KRASBYT, s.r.o.

Na základe uvedených skutočností bolo účastníkovi konania listom zo dňa 29.5.2013, zaslané oznámenie o začatí správneho konania o uložení pokuty, ktoré bolo doručené dňa 31.5.2013.
Vo vyjadrení zo dňa 17.5.2013 Stanislav Sýkora, konateľ a splnomocnený zástupca účastníka konania, uviedol, že pri kontrole bol osobne prítomný. K obsahu inšpekčného záznamu sa vyjadrí v termíne do 5 dní.
Vo vyjadrení zo dňa 6.6.2013, ktoré bolo správnemu orgánu doručené dňa 7.6.2013, splnomocnený zástupca účastníka konania uviedol, správny orgán cituje:
„Správca bytov KRASBYT, s.r.o. Krásno nad Kysucou v dome č. 1160, ako aj vo všetkých ostatných, ktoré má v správe vykonáva evidenciu tvorby a čerpania fondu opráv domu a taktiež toto vedie v analytickej evidencii účtovníctva podľa § 8a ods. 1 zákona 182/1993 Zb.
Správca domu vykonal vyúčtovanie prostriedkov z fondu opráv a stav finančných prostriedkov bol každému vlastníkovi doručený v ročnom vyúčtovaní.
Nakoľko vlastníci domu nemajú určeného zástupcu domu, výpis z FO domu bol niekoľkokrát na vyžiadanie poskytnutý vlastníkom domu a tiež bol vystavený v spoločných priestoroch domu a na vývesnej tabuli KRASBYTu, s.r.o.
Schôdza vlastníkov bytov nebola zvolaná z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti (kolaudácia bytov, odovzdávanie bytov v Krásne – Zákysučie, príprava podkladov pre zatepľovanie byt. domu).
./.
- 5 - P/0138/05/2013


V prílohe – 1 x Výpis z fondu opráv byt. domu č. 1160 za rok 2011 a 2012“ – koniec citátu.
Slovenská obchodná inšpekcia, ako orgán štátnej správy, sa pri svojej kontrolnej činnosti striktne riadi platnou právnou úpravou, ktorá vymedzuje hranice jej právomoci a kompetencie.
K vyjadreniu splnomocneného zástupcu účastníka konania zo dňa 6.6.2013 správny orgán uvádza nasledovné:

Vo veci zvolania schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov minimálne raz ročne alebo na žiadosť aspoň štvrtiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov sa správny orgán a účastník konania zhodujú. Účastník konania iba uvádza „iba ospravedlniteľné dôvody“, ktoré ho viedli k nezvolaniu schôdze.

Vo veci nevykonania vyúčtovania použitia fondu prevádzky, údržby a opráv však uvádza, že takéto vyúčtovanie dostal každý vlastník bytu a nebytového priestoru v ročnom vyúčtovaní.

Pri kontrole dňa 17.5.1013 bol v prílohe č. 1 správnemu orgánu predložený dokument nazvaný, správny orgán cituje:

„KRASBYT, s.r.o., Struhy 83, 023 02 Krásno nad Kysucou

Vyúčtovanie zálohových úhrad nákladov za používanie bytu za kalendárny rok 2011.

Na strane 2 vyúčtovania, ktoré sa týka pisateľa podnetu je uvedené:

Stav Fondov k 1.1.2011 tvorba čerpanie k 31.12.2011
Fond domu 917,14 9 437,64 7 944,20 2 410,58
Fond vchodu
Fond bytu“
koniec citátu.

Z tohto dokumentu, ktorý bol predložený kontrole je zrejmé, že k žiadnemu vyúčtovaniu použitia fondu prevádzky, údržby a opráv nedošlo.

K vyjadreniu zo dňa 6.6.2013 splnomocnený zástupca účastníka konania v prílohe predložil Výpisy fondu prevádzky, údržby a opráv domu s účtovným číslom: 160, s dátumom 8.3.2012 a 22.5.2013. Takéto vyúčtovanie nebolo kontrolnému orgánu v čase kontroly predložené, o jeho existencii sa vo vyjadrení ku kontrole splnomocnený zástupca účastníka konania ani nezmienil a preukázateľne nebolo toto vyúčtovanie súčasťou ročného vyúčtovania, ktorého obsah správny orgán vyššie cituje a podotýka, že tento dokument dal správnemu orgánu k dispozícii účastník konania.

./.



- 6 - P/0138/05/2013


Čo sa týka ustanovenia § 8a ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, toto explicitne uvádza, že správa musí byť vlastníkom bytov a nebytových priestorov predložená a nositeľom tejto povinnosti je účastník konania, ktorý musí túto skutočnosť objektívne správnemu orgánu preukázať, teda že správa predložená bola, Slovné tvrdenia nie sú vecným dôkazom, preto ho správny orgán odmieta.
Správny orgán sa podrobne a dôkladne zaoberal spotrebiteľským podnetom evidovaným pod číslom P-299/2013, skutkovými zisteniami uvedenými v inšpekčnom zázname zo dňa 17.5.2013, ako vyjadreniami splnomocneného zástupcu účastníka konania zo dňa 17.5.2013 a dňa 6.6.2013 a považuje skutkový stav za objektívne prešetrený a riadne zdokumentovaný.
Správny orgán na tomto základe uložil účastníkovi konania pokutu, ktorá zodpovedá plne rozsahu a významu zistených nedostatkov, ako aj tej skutočnosti, že spotrebiteľ bol nútený obrátiť sa na orgán štátnej správy, aby tento ochránil jeho práva a právom chránené záujmy.
Pri výške uloženej pokuty bral správny do úvahy, že účastník konania bol aktívny a splnil si svoju povinnosť uloženú mu ustanovením § 7 ods. 3 zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, a to podať správnemu orgánu správu o odstránení zistených nedostatkov a o vykonaných opatreniach.

Ako predávajúci - poskytovateľ služieb podľa § 2 písm. b/ bod 1 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov je KRASBYT, s.r.o. v zmysle ustanovení § 4 ods. 1 písm. h/ a § 4 ods. 2 písm. b/ v spojitosti s ustanovením § 3 ods. 1 vyššie citovanej právnej úpravy, povinná zabezpečiť poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne vykonávanie a nesmie spotrebiteľovi upierať právo na ochranu jeho ekonomických záujmov.

Rozhodujúcim pre konštatovanie, či bol zákon dodržaný, alebo porušený, je stav zistený v čase kontroly.

Tým bol porušený § 4 ods. 1 písm. h/ a § 4 ods. 2 písm. b/ v spojitosti s ustanovením § 3 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa.

Na základe § 24 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa sa pri určení pokuty prihliada najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti.

Pri určovaní výšky pokuty správny orgán prihliadal na skutočnosť, že služba nebola spotrebiteľovi poskytovaná riadnym spôsobom. Správny orgán pristúpil k určeniu výšky postihu po vyhodnotení skutočností, že došlo k vážnemu zásahu do práv spotrebiteľa.
Správny orgán zároveň prihliadol k tomu, že účel sledovaný zákonom o ochrane spotrebiteľa vyjadrený v ustanovení § 4 ods. 1 písm. h/, podľa ktorého predávajúci alebo poskytovateľ služieb tieto musí poskytovať spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne vykonávanie, vzhľadom na zistené nedostatky v zákonom požadovanej miere a úrovni dosiahnutý nebol.

./.
- 7 - P/0138/05/2013


Ďalej prihliadal k tomu, že účastník konania obmedzil právo spotrebiteľa na ochranu jeho ekonomických záujmov, a to tým, že nielenže nezvolal schôdzu vlastníkov bytov a nebytových priestorov minimálne raz ročne, ale nereagoval ani na žiadosť štvrtiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov na zvolanie schôdze a riešenie vzniknutých problémov.
Z hľadiska miery zavinenia správny orgán prihliadol i na tú skutočnosť, že účastník konania ako predávajúci, ktorý poskytuje služby konečnému spotrebiteľovi, nesie objektívnu zodpovednosť za dodržanie všetkých zákonom stanovených podmienok poskytovania služieb bez ohľadu na okolnosti, ktoré spôsobili ich porušenie.
Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj, ako príslušný správny orgán, preskúmal podkladový materiál v predmetnej veci v celom rozsahu a dospel k záveru, že protiprávny skutkový stav bol v tomto prípade spoľahlivo preskúmaný.
Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj v zmysle § 24 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov ukladá predávajúcemu – poskytovateľovi služieb, ktorý porušil svoje povinnosti pokutu až do výšky 66 387,83 €.
Keďže správny orgán napriek uvedenému uložil pokutu v spodnej hranicu zákonnej sadzby, má za to, že pokuta uložená v tejto výške je vzhľadom na jej represívno-výchovnú a preventívnu funkciu, ako aj s prihliadnutím na zákonom stanovené medze a hľadiská, pokutou primeranou a zároveň pokutou zodpovedajúcou zistenému protiprávnemu stavu a charakteru porušenia zákona.

P O U Č E N I E :
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa doručenia, prostredníctvom Inšpektorátu SOI so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj, Ústrednému inšpektorátu SOI v Bratislave. V prípade, že uložená pokuta nebude v stanovenej lehote zaplatená ani podané odvolanie, bude jej plnenie vymáhané v zmysle zákona. Toto rozhodnutie je preskúmateľné súdom po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov.

SLOVENSKÁ OBCHODNÁ INŠPEKCIA
Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Trnave pre Trnavský kraj
Trhová 2, 917 01 T r n a v a
––––––––––––––––� �––––––––––––––––� ��–––––––––––––––– ––––––––––––––––� �––––-
Číslo: P/416/2/2013 Dňa: 04.02.2014

Slovenská obchodná inšpekcia (ďalej len SOI), Inšpektorát SOI so sídlom v Trnave pre Trnavský kraj, ako príslušný správny orgán podľa § 3 ods. 1, ods. 2 písm. b), § 4 ods. 1 a § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a § 20 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v súlade s § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov,

ukladá účastníkovi konania:

obchodné meno: JUDr. Jozef Urban ABEX
miesto podnikania: 921 01 Piešťany, Komenského 24
IČO: 22 694 498

pre porušenie povinnosti predávajúceho zabezpečiť poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne použitie v zmysle § 4 ods. 1 písm. h) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, nakoľko pri kontrole vykonanej dňa 03.10.2013 bolo u správcu bytov JUDr. Jozef Urban ABEX, Komenského 24, Piešťany zistené, že v čase kontroly správca nepredložil správu o svojej činnosti za rok 2012 týkajúcej sa bytových domov na ul. Komenského 5247/24, Piešťany a ul. Komenského 5248/26, Piešťany, túto nepredložil ani vlastníkom bytov do 31. mája 2013. Kontrolou bolo tiež zistené, že správca nevedie samostatné analytické účty za každý bytový dom, ktorý spravuje,

podľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov

p o k u t u

vo výške: 300 € (slovom: tristo eur),

ktorú je účastník konania povinný zaplatiť do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia na účet: Štátna pokladnica, Bratislava, č.ú.: SK57 8180 0000 0070 0006 5068, VS: 04160213.

O d ô v o d n e n i e :

Dňa 03.10.2013 bola inšpektormi Inšpektorátu SOI so sídlom v Trnave pre Trnavský kraj vykonaná kontrola u správcu bytov JUDr. Jozef Urban ABEX, Komenského 24, Piešťany za účelom prešetrenia spotrebiteľského podania č. 774/2013. Pri kontrole bolo zistené, že účastník konania je v zmysle § 2 písm. b) bod 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o ochrane spotrebiteľa) vo vzťahu k spotrebiteľom, ktorí podali podnet na prešetrenie, predávajúcim.

Spotrebitelia ako vlastníci bytov v podnete č. 774/2013 žiadajú preveriť činnosť správcu a vedenie účtovníctva správcu, či správca vedie analytické účty osobitne za každý obytný dom, ktorý spravuje. V podnete poukazujú na to, že správca je povinný do dňa 31.5. nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcu sa domu, najmä o finančnom hospodárení, ako aj vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za údržbu a obstarávanie tovaru. Vlastníci majú podozrenie z protizákonného a netransparentného používania spoločných, finančných prostriedkov prichádzajúcich do fondu najmä z prenájmu z podnikateľských priestorov. Ďalej žiadajú prekontrolovať odmeny vyplácané správcovi a platby, ktoré správca realizuje zmluvným obchodným partnerom, spojené s výkonom správy.

Kontrolou bolo zistené, že v čase kontroly účastník konania ako správca bytov nepredložil správu o svojej činnosti za rok 2012 týkajúcu sa bytových domov na ul. Komenského 5247/24, Piešťany a ul. Komenského 5248/26, Piešťany, túto nepredložil ani vlastníkom bytov do 31. mája 2013. Kontrolou bolo tiež zistené, že správca nevedie samostatné analytické účty za každý bytový dom, ktorý spravuje.

Uvedeným konaním účastník konania porušil § 4 ods. 1 písm. h) zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý mu ako predávajúcemu ukladá povinnosť zabezpečiť poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne použitie.

Zistené skutočnosti sú zaznamenané v inšpekčnom zázname zo dňa 03.10.2013, ktorého kópiu prevzal účastník konania, ktorý bol prítomný pri kontrole.

Na základe zisteného a preukázateľného porušenia zákona o ochrane spotrebiteľa a objektívnej zodpovednosti predávajúceho bolo účastníkovi konania listom zo dňa 02.01.2014 zaslané oznámenie o začatí správneho konania o uložení postihu podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré účastník konania prevzal dňa 07.01.2014.

Vo vyjadrení v inšpekčnom zázname účastník konania kontrolné zistenia nespochybňuje, uvádza, že jeho obsah berie na vedomie a vyjadrenie zašle do dňa 10.10.2013.

Vo vyjadrení v liste zo dňa 09.10.2013 účastník konania k obsahu inšpekčného záznamu uvádza, že predmetná správa nebola vypracovaná v lehote do 31. mája 2013, nakoľko sa ako vlastníci bytov a nebytových priestorov (v oboch domoch) dohodli (celkovo 8 z 10-tich) v mesiaci apríl 2013 (pri organizovaní spoločnej brigády) na tom, že vzhľadom na rozsah vykonávania správy a celkovej činnosti nie je potrebné zvolávať v mesiaci máj 2013 schôdzu vlastníkov a predkladať správu a tiež na tom, že to bude postačujúce aj pre budúce obdobia – vzhľadom na to, že pri 13-tich bytoch v oboch obytných domoch, ktoré vlastnia 10-ti vlastníci, nie je hospodárne a účelné zvolávať schôdzu (kvalifikovaná väčšina). Vypracovanú správu o činnosti za rok 2012 účastník konania priložil v prílohe predmetnej písomnosti.

K vedeniu samostatných analytických účtov účastník konania uvádza, že vlastníci bytov a nebytových priestorov sa dohodli, že bude vedený spoločný účet za oba obytné domy a to z dôvodu, že v čase realizácie stavby oboch obytných domov boli takto dohodnuté zásady hospodárenia, na základe takejto dohody (vtedy ešte investorov budúcich objektov a budúcich vlastníkov obytných domov) sa realizovala projektová dokumentácia a následne i samotná výstavba. Vzhľadom na realizovanie stavieb a celkové stavebno-technické riešenie sa javí a je spoločné hospodárenie pre oba obytné domy voči vlastníkom spravodlivejšie a tiež pri vyúčtovaniach prehľadnejšie a otvorenejšie. Takéto hospodárenie je úspornejšie z ohľadu na náklady na vedenie účtovníctva, platenie bankových poplatkov a pod., čím sa vlastne šetria finančné prostriedky vlastníkov bytov kumulované na spoločnom účte. Účastník konania informuje, že s výsledkom kontroly oboznámil zástupcov vlastníkov bytov a predmetný inšpekčný záznam bude predložený k prerokovaniu na najbližšej schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov pre rozhodnutie o ďalšom spôsobe, zabezpečení a realizácii spracovania a vedenia účtov.

Vo vyjadrení v liste zo dňa 14.01.2014 účastník konania k oznámeniu o začatí správneho konania uvádza, že nepredloženie správy o činnosti správcu za kalendárny rok do 31. mája nasledujúceho roka vyplývalo z dohody s vlastníkmi. Nakoľko sa jedná o malý počet vlastníkov bytov o činnosti správcu je drvivá väčšina týchto vlastníkov informovaná počas roka a v priebehu roka priebežne a aktuálne. V záujme spravodlivého delenia nákladov vynaložených na správu a údržbu spoločných častí nie je možné účelne a spravodlivo rozdeľovať finančné prostriedky na každý dom zvlášť. Účastník konania informuje, že žiadnemu z vlastníkov nevznikla predmetným konaním žiadna ujma, neboli žiadnym spôsobom obmedzené ich práva na zabezpečenie riadneho a komfortného užívania bytov a spoločných častí a zariadení oboch domov. Na základe uvedených skutočností žiada o upustenie od postihu.

K tomu uvádzame, že aj keď odstránenie zisteného nedostatku vypracovaním správy o činnosti za rok 2012 hodnotíme pozitívne, následná náprava zistených nedostatkov nezbavuje účastníka konania zodpovednosti za protiprávny stav zistený v čase kontroly. Následné odstránenie nedostatkov je v zmysle § 7 ods. 3 zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa v znení neskorších predpisov povinnosťou účastníka konania a nie je okolnosťou, ktorá by ho mohla zbaviť zodpovednosti za zistené porušenie zákona. Pre posúdenie zodpovednosti predávajúceho je rozhodujúci stav zistený v čase kontroly.

K predmetným vyjadreniam správny orgán uvádza, že dôvody vzniku nedostatku hodnotí ako subjektívne, na ktoré zákon o ochrane spotrebiteľa neumožňuje prihliadať. Uvedené skutočnosti nemajú vplyv na rozhodnutie správneho orgánu, nakoľko zákon o ochrane spotrebiteľa stanovuje objektívnu zodpovednosť predávajúceho za nedostatky zistené v čase kontroly a existenciu subjektívnych okolností nezohľadňuje. Rozhodujúca je skutočnosť, že bol porušený zákon o ochrane spotrebiteľa. Zákon o ochrane spotrebiteľa ukladá povinnosti priamo predávajúcemu, ktorý za zistené nedostatky objektívne zodpovedá. Správny orgán nepreukazuje úmysel v konaní.

V zmysle § 8 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov je správca povinný viesť samostatné analytické účty osobitne za každý dom, ktorý spravuje. Prostriedky získané z úhrad za plnenia od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a prostriedky fondu prevádzky, údržby a opráv (ďalej len "majetok vlastníkov") musí správca viesť oddelene od účtov správcu v banke, a to osobitne pre každý spravovaný dom. Majiteľom účtu domu zriadeného správcom v banke sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome; správca je príslušný disponovať s finančnými prostriedkami na účte domu a vykonávať k tomuto účtu práva a povinnosti vkladateľa podľa osobitného zákona o ochrane vkladov. Majetok vlastníkov nie je súčasťou majetku správcu. Majetok vlastníkov nesmie správca použiť na krytie alebo úhradu záväzkov, ktoré bezprostredne nesúvisia s činnosťou spojenou so správou domu. Správca nesmie využiť majetok vlastníkov vo vlastný prospech alebo v prospech tretích osôb.

V zmysle § 8a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov je správca povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu. Zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome. Ak správca končí svoju činnosť, je povinný 30 dní pred jej skončením, najneskôr v deň skončenia činnosti, predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti týkajúcej sa tohto domu a odovzdať všetky písomné materiály, ktoré súvisia so správou domu vrátane vyúčtovania použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenia. Zároveň je povinný previesť zostatok majetku vlastníkov na účtoch v banke na účty nového správcu alebo spoločenstva.

Povinnosťou predávajúceho, ktorým je v zmysle § 2 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa najmä podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby, je zabezpečiť splnenie všetkých povinností tak, ako to určuje zákon a osobitné predpisy, čo však vzhľadom k hore uvedenému nebolo splnené.

Po preskúmaní celej veci je správny orgán toho názoru, že skutkový stav bol náležite zistený a preukázaný, a preto bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Pri určení výšky pokuty bolo v zmysle § 24 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa prihliadnuté najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti predávajúceho zabezpečiť poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne použitie.

Nesplnením povinnosti predávajúceho zabezpečiť poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne použitie v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa boli porušené základné práva spotrebiteľa, a to právo na riadne, úplné a pravdivé informácie o službe poskytovanej spotrebiteľom.

V zmysle § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo právnymi aktmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží orgán dozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi alebo dodávateľovi alebo osobám, ktoré prevádzkujú činnosti bez oprávnenia na podnikanie pokutu do 66 387,83 €; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží správny orgán pokutu do 165 969,59 €. Keďže nebolo konštatované opakované porušenie povinností predávajúceho v priebehu jedného roka, správny orgán využil pri ukladaní pokuty prvú vetu § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa. Pokuta bola účastníkovi konania s prihliadnutím na kontrolné zistenia uložená v dolnej hranici zákonom stanovenej sadzby.

Správny orgán má za to, že uložená pokuta v tejto výške je vzhľadom na jej represívno-výchovnú funkciu, ako aj s prihliadnutím na zákonom stanovené medze pokutou primeranou a zároveň pokutou zodpovedajúcou zistenému protiprávnemu stavu a charakteru porušenia zákona.


Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa doručenia, prostredníctvom Inšpektorátu SOI so sídlom v Trnave pre Trnavský kraj, Ústrednému Inšpektorátu SOI so sídlom v Bratislave. V prípade, že uložená pokuta nebude v stanovenej lehote zaplatená ani podané odvolanie, bude jej plnenie vymáhané v zmysle zákona. Rozhodnutie je preskúmateľné súdom po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov.

Súd:
Krajský súd Nitra
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
11S/97/2012 4012200980 25.06.2013
JUDr. Marta Molnárová ECLI:SK:KSNR:2013:4012200980.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ
REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: ALTERNATÍVA, s.r.o., so sídlom Kossúthovo nám. 12, Komárno, zastúpený advokátkou Mgr. Cyntia Takács Szalai, so sídlom Nám. M. R. Štefánika 6, Komárno, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia - Ústredný inšpektorát SOI, Prievozská 32, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 31. augusta 2012 č. SK/0130/99/2012, takto
Rozhodnutím č. SK/0130/99/2012 zo dňa 31. 08. 2012 žalovaný správny orgán zmenil rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v Nitre pre Nitriansky kraj č. P/0247/04/11 zo dňa 01. 02. 2012 tak, že za porušenie povinností ustanovených v § 4 ods. 1 písm. h/, § 5 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov žalobcovi uložil peňažnú pokutu vo výške 300,- eur.
Žalobca nezákonnosť rozhodnutia odôvodnil tak, že nesúhlasí so skutkovými a právnymi závermi žalovaného, lebo žalovaný pri vyvodení zodpovednosti za porušenie povinnosti postupoval v rozpore so zákonom a pri určení výške sankcie neprihliadol na charakter, závažnosť a následky porušenia zákona. Je toho názoru, že nezákonným rozhodnutím a postupom žalovaného bol ukrátený na svojich právach, t. j. žalovaný mu nezákonne uložil pokutu vo výške 300,- eur. Ďalej uviedol, že žalovaný nesprávne vyložil ust. § 8a ods. 2 zákona o vlastníctva bytov a nebytových priestorov a nesprávne sa vyporiadal s námietkou žalobcu, že vyvesenie ročnej správy predstavuje len spôsob, ktorý si žalobca zvolil na splnenie svojej povinnosti vyplývajúcej z § 8a ods. 2 zákona o vlastníctva bytov a nebytových priestorov v súlade s § 561 OZ, keďže zákon to nevylučuje a v danom prípade nejde o prenesenie uvedenej povinnosti na inú osobu. Žalovaný neuviedol a presvedčivo neodôvodnil, akými úvahami bol vedený pri hodnotení predloženého dôkazu, t. j. čestné prehlásenie zástupcu vlastníkov K. H. zo dňa 05. 01. 2012, ktorý predložil ročnú správu vlastníkom bytov a vyvesil ju i na úradnej tabuli predmetného obytného domu. Žalobca si preto splnil svoju povinnosť, vyplývajúcu z § 4 ods. 1 písm. h/ zákona o ochrane spotrebiteľa zabezpečiť poskytovanie služieb spôsobom umožňujúcim ich riadne a bezpečné použitie. Rozhodnutie žalovaného považuje za nezákonné i v časti týkajúcej sa porušenia § 5 ods. 1 citovaného zákona poskytnúť vlastníkom bytov úplné údaje o nákupných podmienkach. Žalobca poukázal na článok II ods. 2 písm. a/, b/ Zmluvy o výkone správy (dodávka tepla a teplej úžitkovej vody, dodávka vody z verejného vodovodu), v ktorej sú obsiahnuté všetky použité zásady platenia úhrad za plnenia v súlade s § 8a ods. 1 písm. d/ zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, keďže z citovanej časti zmluvy o výkone správy jednoznačne vyplýva, že cena za spotrebu studenej a teplej vody sa vypočítava v súlade s príslušným právnym predpisom. Nebol preto povinný bližšie určiť príslušný
r o z h o d o l :
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
právny predpis a z objektívnych dôvodov nemal ani možnosť, pretože zmluva o výkone správy bola uzatvorená 30. 11. 2007, pričom opatrenie MF SR č. R-7/2009 upravujúce Podmienky regulácie cien pitnej a úžitkovej vody pre domácnosti a pre odvádzanie odpadových vôd z domácností bolo vydané až v roku 2009. Žiadal preto zrušiť žalobou napadnuté rozhodnutie a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný správny orgán, na výzvu súdu, podal písomné vyjadrenie k žalobe a žiadal žalobu zamietnuť, lebo nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že predmetné rozhodnutie je nezákonné, lebo práva žalobcu v správnom konaní neboli zo strany žalovaného žiadnym spôsobom porušené. Oba správne orgány rozhodli na základe a v medziach zákona a postupovali v súlade s § 32, § 46 až 47 Správneho poriadku a v odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, úvahy, akými bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol. Slovenská obchodná inšpekcia je všeobecným orgánom trhového dozoru vo veciach ochrany spotrebiteľa na vnútornom trhu. Predmetom kontroly SOI je vykonať dozor a zábezpeku nad dodržiavaním ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa. Pri plnení tejto úlohy SOI presadzuje u kontrolovaných osôb dodržiavanie platných právnych predpisov. Žalovaný preto odmieta tvrdenia žalobcu, že nesprávne interpretoval zákon o ochrane spotrebiteľa. Právnu normu aplikoval na prípad žalobcu v súlade so znením zákona o ochrane spotrebiteľa a osobitného právneho predpisu - zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Poukázal na znenie ust. § 4 ods. 1 písm. h/ zákona o ochrane spotrebiteľa, ako i ust. § 5 ods. 1 zákona, v spojení s § 8a ods. 1 písm. d/ zák. č. 182/2003 Z. z. a zistil, že žalobca poskytol neúplné údaje o nákupných podmienkach, nakoľko v Zmluve o výkone správy pre bytový dom G. XX, L., platnej pre rok 2010, neuviedol, že konečná suma bude vynásobená koeficientom získaným ako podiel vyfakturovanej spotreby studenej vody a spotreby na bytových vodomeroch. Zákon porušil aj tým, že Prehľad fondu údržby a opráv za rok 2010 neposkytol všetkým vlastníkom bytov.
Žalobca sa v podanom odvolaní bránil tým, že ročná správa bola vyvesená na úradnej tabuli obytného domu a poskytol ju aj domovému dôverníkovi. S poukazom na § 8a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. však správca je povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome Správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu. Zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome. Zo znenia citovaného zákona vyplýva povinnosť správcu bytov predložiť správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok priamo vlastníkom bytov a nebytových priestorov, a nie správu vyvesiť, resp. ju predložiť iba zástupcovi vlastníkov bytov.
Žalovaný tiež uviedol, že nespochybňuje skutočnosť, že opatrenie MF SR č. R-7/2009 bolo vydané až v roku 2009, pričom zmluva bola uzatvorená dňa 30. 11. 2007. Má však za to, že žalobca je povinný v predloženej Zmluve o výkone správy uviesť všetky používané zásady platenia úhrad za plnenie súvisiace s užívaním bytu. Vlastníkom bytu neboli poskytnuté úplné údaje o nákupných podmienkach. Žalovaný záverom uviedol a je toho názoru, že žalobca neuviedol žiaden dôkaz, ktorým by vyvrátil zistenia inšpektorov SOI a vyvinil sa zo zodpovednosti za zistené nedostatky. Čestné vyhlásenie zástupcu vlastníkov bytov žalobcu nezbavuje zodpovednosti za porušenie zákona, nakoľko žalobca mal povinnosť poskytnúť správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok priamo vlastníkom bytov a nebytových priestorov. Pokiaľ ide o námietku žalobcu z hľadiska dôvodnosti uloženia sankcie, táto je neopodstatnená, keďže výška postihu je riadne odôvodnená a primeraná skutkovým zisteniam. Poznamenal, že v odvolacom konaní bola sankcia znížená. Taktiež žalovaný dodal, že pri kontrole SOI bolo zistené zo strany žalobcu porušenie viacerých povinností vzťahujúcich práve k nedodržaniu povinností súvisiacich s výkonom správy bytov.
Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie (v rozsahu uvedených dôvodov podľa § 249 ods. 2 OSP), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na pojednávaní a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Vo veci súd rozhodol bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 250f ods. 2 OSP (žalovaný sa nevyjadril k tomu, či súhlasí s rozhodnutím súdu bez nariadenia pojednávania a žalobca súhlasil s rozhodnutím súdu bez nariadenia pojednávania). Rozsudok súd dňa 25. 06. 2013 verejne
vyhlásil (§ 246c a § 156 ods. 1 OSP).
V preskúmavanej veci z obsahu administratívneho spisu žalovaného, súčasťou ktorého je i spis prvostupňového správneho orgánu, vyplýva a nie je sporné, že na základe písomného oznámenia prvostupňového správneho orgánu zo dňa 23. 12. 2011 správny orgán oznámil začatie správneho konania a vykonanie kontroly u žalobcu v dňoch 22. 09. 2011 a 27. 09. 2011 na základe spotrebiteľského podnetu č. 551/2011, zameranú na dodržiavanie povinností v zmysle zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v spojení so zákonom č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Kontrolou bolo zistené, že žalobca ako kontrolovaný subjekt a zároveň správca bytov v obytnom dome s. č. XXX G. XX, L. poskytol neúplné údaje o nákupných podmienkach, nakoľko v zmluve o výkone správy pre uvedený bytový dom platnej pre tok 2010, nie je uvedené, že konečná suma bude vynásobená koeficientom získaným ako podiel vyfakturovanej spotreby studenej vody a spotreby na bytových vodomeroch. Žalobca vykonal vyúčtovanie spotreby studenej vody spôsobom, že za účtované obdobie bol od konečného stavu vodomera odpočítaný počiatočný stav vodomera a rozdiel, ktorý vznikol, bol vynásobený cenou za m3 a táto suma bola vynásobená koeficientom 1,082378, ktorý je uvedený vo vyúčtovaní za rok 2010. Ďalej bolo zistené, že v zmluve o výkone správy, čl. II. bod 3 písm. d/ je povinný vyúčtovať skutočné náklady za plnenie podľa nameraných hodnôt na bytových a nebytových vodomeroch , ak sú k dispozícii, inak podľa počtu bývajúcich. Predmetná zmluva neobsahuje odkaz na skutočnosť, že končená suma bude vynásobená koeficientom získaným ako podiel vyfakturovanej spotreby studenej vody a spotreby na bytových vodomeroch. Podľa § 8a ods. 1 písm. d/ zák. č. 182/1993 Z. z. zmluva obsahuje najmä zásady platenia úhrad za plnenie a hospodárenie s nimi, avšak v zmluve nie sú uvedené všetky používané zásady platenia úhrad za plnenie súvisiace s užívaním bytu, teda vlastníkom bytu neboli poskytnuté úplné údaje o nákupných podmienkach podľa § 5 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa.
Kontrolou SOI bolo zistené, že žalobca porušil § 4 ods. 1 písm. h/ zákona o ochrane spotrebiteľa aj tým, že porušil svoju povinnosť poskytnúť služby spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne použitie. Pod riadnym poskytnutím služby sa pritom rozumie poskytnutie služieb v súlade so zmluvami, ako aj zákonnými podmienkami (§ 8a ods. 2 zák. č. 182/1993 Z. z.). Vykonanou kontrolou bolo zistené, že žalobca neposkytol všetkým vlastníkom bytov Prehľad fondu údržby a opráv za rok 2010, ale len zástupcom vlastníkov bytov. Za zistené porušenia (§ 4 ods. 1 písm. c/, písm. h/ a § 5 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa) prvostupňový správny orgán žalobou napadnutým rozhodnutím uložil žalobcovi ako účastníkovi konania pokutu podľa § 24 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z. z. v sume 400,- eur. Na odvolanie žalobcu žalovaný správny orgán rozhodnutím uvedeným v záhlaví tohto rozsudku podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že peňažnú pokutu znížil na sumu 300,- eur, keďže dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán riadne zistil skutkový stav, avšak v odvolacom konaní nebolo preukázané porušenie ust. § 4 ods. 1 písm. c/ zákona o ochrane spotrebiteľa (účtovanie paušálneho poplatku za byt), preto toto porušenie vypustil a výšku uloženej pokuty odôvodnil s poukazom na charakter a závažnosť porušenia povinnosti žalobcu a uviedol, že nie je vzhľadom na hornú hranicu sadzby represívna, ale plní funkciu preventívnu.
Podľa ustanovenia druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).
Podľa § 4 ods. 1 písm. h/ zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, predávajúci je povinný zabezpečiť predaj výrobkov a poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne a bezpečné použitie,
Podľa § 2 ods. 2 cit. zákona, na účely tohto zákona sa rozumie predávajúcim 1.
podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby, alebo jeho splnomocnenec.
Podľa § 5 ods. 1, 2 cit. zákona, výrobca, predávajúci, dovozca alebo dodávateľ nesmú klamať spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné alebo dvojzmyselné údaje alebo zamlčať údaje o vlastnostiach výrobku alebo služby alebo o nákupných podmienkach. Za klamanie spotrebiteľa sa považuje tiež ponuka alebo predaj výrobkov alebo poskytovanie služieb porušujúcich práva duševného vlastníctva, ako aj skladovanie takých výrobkov s cieľom ponuky alebo predaja.
Podľa § 8a ods. 2 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, správca je povinný
najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu. Zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome. Ak správca končí svoju činnosť, je povinný 30 dní pred jej skončením, najneskôr v deň skončenia činnosti, predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti týkajúcej sa tohto domu a odovzdať všetky písomné materiály, ktoré súvisia so správou domu vrátane vyúčtovania použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenia. Zároveň je povinný previesť zostatok majetku vlastníkov na účtoch v banke na účty nového správcu alebo spoločenstva.
Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kontrolu vnútorného trhu vykonáva Slovenská obchodná inšpekcia prostredníctvom inšpektorov, ktorí sú zamestnancami Slovenskej obchodnej inšpekcie.
V preskúmavanej veci súd poukazuje na dôvody nezákonnosti uvedené v žalobe, a preto bolo potrebné vychádzať zo zásady „iudex ne eat ultra petita partium" (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorá vyplýva z ust. § 249 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, teda za osobitnú náležitosť žaloby je potrebné považovať konkrétne tvrdenie žalobkyne, že bola ukrátená na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva, vyplývajúce z právneho predpisu.
Z Ústavy SR (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR) vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva na úvahu či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava alebo zákon. Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas.
Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. správny orgán môže podľa svojej úvahy posúdiť (§ 34 ods. 5 Správneho poriadku), či sa určitá skutočnosť v rámci dokazovania ukázala ako pravdivá; t. j. môže dospieť k záveru, že určitý dôkaz je dostačujúci alebo sa rozhodnúť, že treba zadovážiť ďalšie dôkazy, ktoré majú relevantnejší podklad pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov ide o myšlienkovú činnosť správneho orgánu, v rámci ktorej je vykonaným dôkazom prisudzovaná hodnota závažnosti (dôležitosti) pre rozhodnutie, hodnota zákonnosti a napokon hodnota ich pravdivosti.
Podľa výpisu z Obchodného registra OS Nitra je žalobca zapísaný pod obchodným názvom Alternatíva, s.r.o., s predmetom podnikania, okrem iných činností, správa a údržba bytového a nebytového fondu v rozsahu voľných živností (ust. § 8 zák. č. 182/1993 Z. z.). V zmysle § 8a cit. zákona žalobca uzatvoril v roku 2007 s vlastníkmi bytov (prví vlastníci) obytného domu s. č. XXX, G. XX, L. zmluvu o výkone správy a stal sa správcom domu (odborne špecializovaný subjekt), na ktorého vlastníci bytov preniesli mnohé závažné rozhodnutia o výkone vlastníckych práv ustanovených zákonmi, aby vlastníci boli odbremenení od samotného výkonu správy.
Vychádzajúc z obsahu spisového materiálu oboch správnych orgánov a vyššie uvedených ustanovení citovaných zákonov, súd je toho názoru, že žalobca ako správca obytného domu, na základe podnikateľskej činnosti a uzavretej zmluvy o výkone správy, poskytuje vlastníkom obytného domu služby a je povinný sa riadiť zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a v zmysle ust. § 2 písm. b/ citovaného zákona, v danom prípade služby spojené s § 4 ods. 1 písm. h/ a § 8a ods. 2 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.
Neobstojí preto námietka žalobcu, že nie je povinný poskytnúť všetkým vlastníkom bytov prehľad fondu údržby a opráv za rok 2010, ale len zástupcom vlastníkov bytov, nakoľko zákon túto jeho povinnosť taxatívne upravuje a na túto povinnosť sa i sám zaviazal v Zmluve o výkone správy v čl. II. bod 3 písm. h/. Znenie písm. d/ citovaného článku Zmluvy je nejasné, nekonkrétne v označení zákonov (napr." zák. č. 657 Z. z.", bez uvedenia roku vydania a pod.) Vykonanou kontrolou bolo zistené porušenie § 5 ods.
1 zákona na ochranu spotrebiteľa v spojení s citovaným § 8a ods. 1 písm. d/ zák. č. 182/1993 Z. z., keďže v Zmluve o výkone správy pre bytový dom G. XX, L., platné na rok 2010 neboli stanovené jasné pravidlá pri zúčtovaní spotreby studenej vody u jednotlivých vlastníkov (užívateľov) bytov a spotreby na bytových vodomeroch, keďže v Zmluve o výkone správy žalobca neuviedol postup, ktorý zvolil a realizoval pri konečnom vyúčtovaní studenej vody, t. j. v zmluve neuviedol, že konečná suma bude vynásobená koeficientom získaným ako podiel vyfakturovanej spotreby studenej vody a spotreby na bytových vodomeroch. Povinnosťou žalobcu ako správcu domu bolo oboznámiť vlastníkov bytov s opatrením MF SR č. R-7/2009 upravujúce Podmienky regulácie cien pitnej a úžitkovej vody pre domácnosti a pre odvádzanie odpadových vôd z domácností, ešte pred vyúčtovaním spotreby studenej vody a formou dodatku k zmluve dohodnúť nový postup zúčtovania. Žalobca však ako správca domu vykonal vyúčtovanie spotreby studenej vody spôsobom, že za účtovné obdobie bol od konečného stavu vodomera odpočítaný počiatočný stav vodomera a rozdiel, ktorý vznikol, bol vynásobený cenou za m3 a táto suma bola vynásobená koeficientom 1,082378, ktorý uviedol vo vyúčtovaní za rok 2010 bez zmeny pravidiel dohodnutých v pôvodnej zmluve.
Žalobca si potom, podľa názoru súdu, nesprávne vysvetľuje povinnosti podnikateľ poskytujúceho služby podľa zák. č. 182/1993 Z. z., v spojení so zák. č. 250/2007 Z. z., čo možno vyvodiť aj z jeho tvrdenia, že zo znenia zákona nevyplýva povinnosť pre správcu bytov predložiť správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok priamo vlastníkom bytov a nebytových priestorov, a že Zmluva o výkone správy obsahuje úplné údaje o nákupných podmienkach (dodávka tepla a teplej úžitkovej vody, dodávka vody z verejného vodovodu), sú v nej obsiahnuté všetky použité zásady platenia úhrad za plnenia v súlade s § 8a ods. 1 písm. d/ zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, keďže z citovanej časti zmluvy o výkone správy jednoznačne vyplýva, že cena za spotrebu studenej a teplej vody sa vypočítava v súlade s príslušným právnym predpisom, pretože zamestnanci SOI ako orgánu štátnej moci sú povinní konať iba na základe ústavy a v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. V danom prípade ide nesporne o zákon č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontroly vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.
Súd zdôrazňuje a upriamuje pozornosť na tú skutočnosť, že účelom zákona o ochrane spotrebiteľa je ustanoviť niektoré podmienky podnikania významné pre ochranu spotrebiteľa, úlohy verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa a oprávnenia spotrebiteľov, združení spotrebiteľov alebo iných právnických osôb založených na ochranu spotrebiteľa. Zákon sa vzťahuje nielen na predaj výrobkov, ale i poskytnutie služieb podľa § 4 ods. 1 písm. h/ a § 8a ods. 2 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, ktoré však žalobca v kontrolovanom období poskytol v rozpore so zákonom.
Pokiaľ ide o námietky žalobcu (nesprávna právna kvalifikácia, nedostatočné odôvodnenie), je potrebné uviesť, že pri preskúmavaní zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu sa súd obmedzil len na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal a ktoré samotný žalobca v žalobe spochybňuje, sú relevantné, najmä kvôli prameňu, z ktorého vychádzajú, alebo či neboli porušené niektoré procesné zásady správneho konania a ďalej skúmal, či vykonané dôkazy logicky robia možný skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia, a preto skúmal, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec príslušný právny predpis a dospel k záveru, že oba správne orgány sa dôsledne riadili procesnými zásadami upravenými vo všeobecne záväznom právnom predpise (§ 3 ods. 4, § 32 ods. 1, § 34 ods. 3 zákon č. 71/1967 Zb. o Správnom poriadku, v znení neskorších predpisov), na ktorý zákon o ochrane spotrebiteľa (§ 23 ods. 3) odkazuje a či si zadovážili podklady pre rozhodnutie zákonným spôsobom.
Súd dospel k záveru, že žalovaný správny orgán, ako i prvostupňový správny orgán sa dôsledne riadili procesnými zásadami, ktoré sú obsiahnuté v § 3 ods. 4, § 32 a § 34 Správneho poriadku zadovážil si podklady pre rozhodnutie zákonným spôsobom, vyporiadal sa s námietkami žalobcu, a preto žalobou napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne a zákonné, keďže žalovaný odôvodnil aj výšku sankcie podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa za zistené porušenia žalobcu ako správcu obytného domu podľa zákona č. 182/1993 Z. z. Žalovaný správny orgán riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci (v súlade s nálezom napr. Ústavného súdu SR I ÚS 241/07, I ÚS 342/2010 a pod.). Článok 46 a nasl. Ústavy SR (na ktorý sa odvoláva i žalobca) a článok 6 ods. 1 Dohovoru predstavujú procesný rámec, a to najmä princípy riadneho a spravodlivého procesu, ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. Žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok rozhodnutia zakladá a ktorý má odraz v odôvodnení po hmotnoprávnej stránke, ktoré skutočnosti a dôkazy boli
zohľadnené. V tejto súvislosti súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR č. II. ÚS 10/99, č. II. ÚS 234/03, v zmysle ktorého neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného v článku I. Ústavy SR je aj princíp právnej istoty a spravodlivosti (princíp materiálneho právneho štátu), ktorý spočíva okrem iného v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa právnych platných predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať). Podľa názoru súdu tento princíp v preskúmavanej veci oba správne orgány dodržali a rešpektovanie princípu právnej istoty bolo premietnuté v ich rozhodnutiach ako orgánov verejnej moci. Správne žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca ako správca obytného domu mal konať profesionálne a pri ročnom zúčtovaní nákladov dodržiavať zákon č. 182/1993 Z. z., teda mal rešpektovať zákon, bez ohľadu kto podal sťažnosť (podnet) na správny orgán prvého stupňa, lebo zamestnanci SOI kontrolovali dodržiavanie zákonov žalobcom ako správcom obytného domu v preskúmavanej veci. Nebolo možné potom prihliadnuť ani na námietku žalobcu, že si splnil svoju zákonnú povinnosť o oboznámení vlastníkov obytného domu s ročnou správou tak, že bola vyvesená na úradnej tabuli obytného domu prostredníctvom domového dôverníka, čo dokumentoval predložením čestného vyhlásenia zástupcu vlastníkov predmetného obytného domu zo dňa 05. 01. 2012, a to z dôvodu, že podľa § 39 Správneho poriadku čestné vyhlásenie je jedným z podkladov pre rozhodnutie správneho orgánu, avšak môže sa týkať len skutkových otázok (napríklad v danej veci, že zástupca vlastníkov vyvesil ročnú správu na úradnej tabuli obytného domu), nie otázok právnych, t. j. že zákon žalobcovi ukladá doručiť predmetnú správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok priamo vlastníkom bytov a nebytových priestorov (§ 8a ods. 2 zák. č. 182/1993 Z. z.). Čestné vyhlásenie preto nie je možné z právneho hľadiska zamieňať s dôkazom, nakoľko čestné vyhlásenie nie je výsledkom dokazovania, ale iba osvedčuje faktický stav.
Vychádzajúc z dôvodov nezákonnosti uvedených v žalobe, súd dospel k záveru, že žalovaný správny orgán postupoval v súlade so zákonom o ochrane spotrebiteľa a procesného predpisu, t. j. zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní vzhľadom na vyššie uvedené a uložil pokutu v zákonom rozpätí v sume 300,- eur, teda na spodnej hranici a jej výšku odôvodnil v zmysle zákonných ustanovení s prihliadnutím na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti a je v súlade s ust. §24 ods. 5 zákona. Súd u žalobcu nezistil dôvody na postup podľa § 250j ods. 5 OSP. Žalovaný správny orgán svoje rozhodnutie (ako i prvostupňový správny orgán) logicky, v súlade s procesnými i hmotnoprávnymi ustanoveniami, odôvodnil a vyporiadal sa náležite, v súlade so zákonom s námietkami žalobcu, ktoré i dostatočne vyargumentoval. Súd nezistil také vady konania, na ktoré by podľa § 250i ods. 3 OSP musel prihliadnuť, preto žalobu podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Najvyšší súd SR
v Bratislave, do 15-tich dní odo dňa doručenia, cestou podpísaného súdu, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).

Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj, ako príslušný správny orgán podľa § 3 ods. 1, § 3 ods. 2 písm. e/, § 4 ods. 1, § 4 ods. 2 zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov, § 20 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov a podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, v znení neskorších predpisov

r o z h o d o l takto:

účastníkovi konania: Okresné stavebné bytové družstvo Martin, Kozmonautov
35, 036 01 Martin
kontroly boli vykonané v sídle účastníka konania: Kozmonautov 35, Martin
dátumy kontrol: 15.10.2014 a 12.11.2014


pre porušenie povinností predávajúceho podľa § 4 ods. 2 písm. b) v nadväznosti na ustanovenie § 3 ods. 1 - podľa ktorého predávajúci nesmie spotrebiteľovi upierať právo na ochranu ekonomických záujmov, keď kontrolami dňa 15.10.2014 a dňa 12.11.2014 bolo zistené, že poskytovateľ služieb – správca bytov a nebytových priestorov v zmysle uzavretej zmluvy o výkone správy porušil ustanovenie § 8b ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, keď nepreukázal, že dojednal čo najvýhodnejšie podmienky, aké sa dali dojednať v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome na ulici Janka Alexyho č. 1,3,5, a 7 v Martine, keď sa neriadil rozhodnutím nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov pri výbere dodávateľa na demontáž, úradné overenie a následnú montáž kompaktných meračov tepla v roku 2012 a túto činnosť, bez schválenia vlastníkov
./.
-2- P/0363/05/2014


bytov a nebytových priestorov, dal vykonať spoločnosti ENERGO CONTROLS, s.r.o., Martinská 21, Žilina, čím upieral spotrebiteľovi jeho právo na ochranu ekonomických záujmov

zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“)

u k l a d á

účastníkovi konania podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa pokutu vo výške € 400,-, slovom štyristo eur, ktorú je účastník konania povinný zaplatiť do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty priloženou poštovou poukážkou, resp. príkazom na úhradu na účet: vedený v Štátnej pokladnici, č. ú: SK57 8180 0000 0070 0006 5068, VS-03630514.

O d ô v o d n e n i e

Dňa 15.10.2014 a dňa 12.11.2014 v sídle účastníka konania Okresné stavebné bytové družstvo Martin, Kozmonautov 35, Martin, Nižná, pri šetrení spotrebiteľského podnetu evidovaného pod číslom P – 775/2014, vykonali inšpektori Slovenskej obchodnej inšpekcie kontroly, pri ktorých boli zistené nedostatky, za ktoré zodpovedá predávajúci – poskytovateľ služieb.

Nezabezpečili ste dodržiavanie povinností predávajúceho – poskytovateľa služieb:

V zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b) v spojitosti s ustanovením § 3 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie spotrebiteľovi upierať právo na ochranu ekonomických záujmov.

V zmysle § 2 písm. i) zákona o ochrane spotrebiteľa službou je akákoľvek činnosť alebo výkon, ktorý je ponúkaný spotrebiteľovi odplatne alebo bezodplatne s výnimkou činností upravených osobitnými predpismi, nad ktorými vykonávajú dozor profesijné komory alebo iné orgány štátnej správy, ako sú uvedené v § 19.

Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov správcom môže byť právnická osoba alebo fyzická osoba , ktorá má v predmete podnikania alebo v predmete činnosti správu a údržbu bytového fondu. Činnosť správcu môže byť vykonávaná len podľa tohto zákona.

Podľa § 8a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov vlastníci bytov a nebytových priestorov uzatvoria so správcom písomnú zmluvu o výkone správy. Zmluva o výkone správy, jej zmena alebo jej zánik sa schvaľuje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov
./.
-3- P/0363/05/2014



a nebytových priestorov v dome. Schválená zmluva o výkone správy alebo jej zmena alebo jej zánik je záväzná pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak je podpísaná nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a správcom. Správca je povinný schválenú zmluvu alebo jej zmenu doručiť každému vlastníkovi bytu a nebytového priestoru v dome.

V zmysle § 8b ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov pri obstarávaní služieb a tovaru je správca povinný dojednať čo najvýhodnejšie podmienky, aké sa dali dojednať v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Správca je povinný riadiť sa rozhodnutím nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome o výbere dodávateľa.

Pri výkone kontrol bolo zistené, že účastník konania – poskytovateľ služby vykoná správu v bytovom dome na ulici Janka Alexyho č. 1,3,5,7 a 9 na základe uzavretej Zmluvy o výkone správy zo dňa 19.9.2007. V tomto bytovom dome sa nachádza aj byt pisateľa podnetu , a to byt číslo 72 vo vchode číslo 7.

V roku 2012 bola vykonaná demontáž, úradné overenie a následná montáž kompaktných meračov tepla, ktorú na základe objednávky účastníka konania zo dňa 30.5.2012 vykonala spoločnosť ENERGO CONTROL, s.r.o., Martinská 21, Žilina. Náklady spojené s touto činnosťou neboli hradené z fondu opráv bytového domu, nakoľko určené meradlá sú vo vlastníctve jednotlivých vlastníkov bytov. Náklady na demontáž, overenie a následnú opätovnú montáž určeného meradla hradí každý vlastník teda individuálne, tvorí si na tento účel vlastný fond bytu a tento fond je vlastníkovi bytu (spotrebiteľovi) vyúčtovaný v ročnom vyúčtovaní nákladov spojených s užívaním bytu za príslušný kalendárny rok.

Účastník konania – poskytovateľ služieb pri výkone svojej činnosti ako správca bytov a nebytových priestorov nepreukázal správnemu orgánu, že i keď sa jednalo o činnosť, ktorá účastníkovi konania vyplýva ex lege v zmysle zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov, že dojednal čo najvýhodnejšie podmienky, aké sa dali dojednať v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, neriadil sa rozhodnutím nadpolovičnej väčšiny vlastníkov, a teda svojim konaním porušil ustanovenie § 8b ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.

Týmto konaním teda predávajúci – poskytovateľ služieb upieral spotrebiteľom právo na ochranu ich ekonomických záujmov.

Za zistené nedostatky, a tým aj preukázané porušenie zákona citovaného vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, zodpovedá v plnom rozsahu účastník konania, nakoľko v zmysle ustanovenia § 2 písm. b) zák. č. ods. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov je predávajúci, ktorý spotrebiteľovi poskytuje služby, a teda zodpovedá za zistené porušenie zákona – Okresné stavebné bytové družstvo Martin.
./.

-4- P/0363/05/2014


Na základe uvedených skutočností bolo účastníkovi konania listom zo dňa 4.12.2013, zaslané oznámenie o začatí správneho konania o uložení pokuty, ktoré bolo doručené dňa 8.12.2013.
Vo vysvetlivkách zo dňa 15.10.2014 riaditeľ družstva Ing. František Kamenišťák uviedol, správny orgán cituje:

„Pri kontrole som bol prítomný“ – koniec citátu.

Vo vysvetlivkách zo dňa 12.11.2014 riaditeľ družstva Ing. František Kamenišťák uviedol, správny orgán cituje:

„Pri kontrole som bol osobne prítomný. K obsahu Inšpekčného záznamu sa vyjadrím v termíne do 5 dní“ – koniec citátu.

Vo vysvetlivkách zo dňa 18.11.2014, ktoré boli správnemu orgánu doručené dňa 19.11.2014, riaditeľ družstva Ing. František Kamenišťák uviedol, správny orgán cituje:

„VEC: Vyjadrenie OSBD Martin k Inšpekčnému záznamu Slovenskej obchodnej inšpekcie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj, Predmestská 71, 01179 ŽILINA zo dňa 15.10.2014 k časti „Záväzné pokyny“

K bodu 1/ Správca vykonáva opravu domu na základe uzatvorenej zmluvy o výkone správy. Zmluva o výkone správy obsahuje najmä:
vzájomné práva a povinnosti správcu a vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri zabezpečovaní prevádzky, údržby a opráv domu,
spôsob výkonu správy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a pozemku,
zásady hospodárenia s prostriedkami fondu prevádzky, údržby a opráv vrátane rozsahu oprávnenia disponovať s nimi,
zásady platenia úhrad za plnenia a hospodárenie s nimi,
zásady určenia výšky platieb za správu,
rozsah a obsah správy o činnosti správcu.

V článku 3) zmluvy o výkone správy „ práva a povinnosti správcu“ v bode 2.2 je povinnosťou správcu zabezpečiť revízie a odborné prehliadky vyhradených technických zariadení domu, vodomerov na studenú vodu, vodomerov na teplú vodu a pod. v časových lehotách stanovených zákonov alebo všeobecne záväzným predpisom. V bode 2.5 povinnosťou správcu je zabezpečiť kontrolu, prehliadky a výmeny všetkých meracích a regulačných zariadení slúžiacich k rozúčtovaniu nákladov na dodávku energií a médií.
Ako z uvedeného vyplýva, správca aj v tomto prípade zabezpečil podľa zmluvy o výkone správy pre vlastníkov bytov prehliadku meračov na meranie množstva dodaného tepla do bytov. Zákon182/93 Z. z. v znení neskorších predpisov nariaďuje schvaľovanie


./.

-5- P/0363/05/2014


dodávateľov na schôdzi vlastníkov nadpolovičnou väčšinou všetkých vlastníkov, resp. po hodine rokovania nadpolovičnou väčšinou prítomných vlastníkov v prípadoch kedy sa jedná o dodávky, resp. práce na spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu, priľahlom pozemku, hradených t fondu opráv domu, ktorí si vlastníci tvoria cez spoluvlastnícky podiel.
V prípade, ktorý šetrila Slov. obchod. Inšpekcia si vlastníci netvoria prostriedky vo fonde opráv, nejedná sa o spoločnú časť, spoločné zariadenie a priľahlý pozemok, ale správca zabezpečuje overenie meradiel cez firmy certifikované úradom pre metrológiu, vlastníci si v predpise nájomného na túto činnosť vytvárajú preddavok s tým, že meradlo je vlastníctvom každého vlastníka. Vlastník je povinný starať sa o toto vlastníctvo, sledovať jeho funkčnosť a v prípade akejkoľvek nezrovnalosti (poruchy) požiadať správcu, aby ho vymenil na náklady vlastníka. Nejedná sa teda o spoluvlastníctvo podľa zákona 182/1993 Z. z. na ktoré sa vzťahuje hlasovanie na schôdzi vlastníkov, ale o vlastníctvo jednotlivca, o ktorom nemôžu rozhodovať ostatní vlastníci. Zmluvu o výkone správy, ako aj predpis nájomného sme odovzdali Inšpektorátu Slov. obch. inšpekcie. Z uvedeného dôvodu nie je možné vykonať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov v lehote do 7 dní po odstránení nedostatkov a ihneď podať o tom správu na I SOI ŽILINA“ – koniec citátu.

Vo vysvetlivkách zo dňa 10.12.2014, ktoré boli správnemu orgánu doručené dňa 15.12.2014, riaditeľ družstva Ing. František Kamenišťák uviedol, správny orgán cituje:

„VEC: Vyjadrenie k správnemu konaniu č. P/0363/05/2014 zo dňa 4.12.2014

V našom písomnom vyjadrení zo dňa 18.11.2014 k inšpekčnému záznamu SOI Žilina sme podrobne argumentovali, že bytové merače tepla nie sú spoluvlastníctvom domu podľa zákona č. 182/93 Z. z., ale vlastníctvom jednotlivca, teda bytu. Práve pre túto skutočnosť musel byť pri demontáži merača na následné overenie, ako aj montáži po overení prítomný vlastník bytu a svojim podpisom potvrdiť, že s uvedenou činnosťou a jej výsledkom súhlasí. V prípade akýchkoľvek pochybností vlastníka o firme zabezpečujúcej toto overenie alebo o cene, za ktorú bude táto činnosť vykonávaná, mal možnosť podať námietky a svoj merač tepla nevydať. Že sa tak nikdy nestalo, zdôvodňuje aj fakt, že následné overovanie bytových meračov tepla môže vykonávať len určená organizácia alebo autorizovaná osoba, ktorých je v Slovenskej republike veľmi málo. Nám sú známe tri firmy a to Embra B. Bystrica, ZEN Bratislava a Bratislavská metrologická spoločnosť. Nie každá z týchto spoločností zabezpečuje následné overenie všetkých typov meračov ako aj nie je schopná dodržať časové termíny, letné mesiace, kedy je nutné tieto overenia vykonať. V roku 2012 tento typ meračov „ Delta Tech“ overovala len firma ZEN Bratislava, čo je možné overiť si u firmy Energocontrols Žilina, resp. u uvedených firiem.
Z horeuvedených dôvodov žiadame SOI Žilina, aby prehodnotila správnosť správneho konania v danej veci voči našej organizácii“ – koniec citátu.

Štatutárny zástupca účastníka konania alebo jeho zástupca na základe plnej moci, ako predávajúceho, ktorý poskytuje služby v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, mal možnosť podľa ustanovenia § 33 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, v znení neskorších predpisov vyjadriť sa k dôvodom konania, príp. navrhnúť doplnenie
./.
-6- P/0363/05/2014


dokazovania, čo však v lehote 8 dní odo dňa doručenia oznámenia o začatí správneho konania a ani neskôr nevyužil. Toto rozhodnutie je vydané na základe spoľahlivo a objektívne zisteného skutkového stavu.
Osoba, ktorá podávala vyjadrenia dňa 15.10.2014, dňa 12.11.2014, dňa 18.11.2014 a dňa 10.12.2014 nie je štatutárnym orgánom uvedeným v obchodnom registri Okresného súdu v Žiline, oddiel: Dr, vložka číslo: 61/L a nepreukázala sa ani plnou mocou a jej rozsahom na právne účinné zastupovanie účastníka konania. Podpisovanie za družstvo sa deje tak, že k názvu družstva pripoja svoje podpisy predseda alebo podpredseda a jeden člen predstavenstva.

Slovenská obchodná inšpekcia, ako orgán štátnej správy, sa vo svojej činnosti striktne riadi právnou úpravou, ktorá stanovuje hranice jej právomoci a kompetencie.

Správa domu je obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca zabezpečuje:
- pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov prevádzku a údržbu, opravy a udržiavanie spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, priľahlého pozemku a príslušenstva,
- služby spojené s užívaním bytu a nebytového priestoru
- vedenie účtu domu v banke
- vymáhanie škody, nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv a iných nedoplatkov,
- iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome.
Z vyššie uvedených úloh správcu bytov však jednoznačne vyplýva, že prvom rade má prioritné postavenie vlastník bytu a nebytového priestoru a až potom nastupuje správca tohto bytu, aby na základe inštrukcií vlastníka vykonával činnosti v jeho prospech, za čo mu dáva vlastník odmenu.
Toto je základný právny vzťah medzi vlastníkom bytu a nebytového priestoru a správcom bytov a nebytových priestorov. Nie správca, ale vlastníci bytov a nebytových priestorov musia rozhodnúť, ktorý dodávateľ je pre nich najvýhodnejší a za akých podmienok. Na takéto rozhodnutie treba kvalifikovanú väčšinu vlastníkov bytov a nebytových priestorov.
Je nepochybne preukázané, že účastník konania musel vykonať ako správca overenie určených meradiel tak, ako mu to ukladá zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov. Ale jedná sa o merač, ktorý je vo vlastníctve majiteľa bytu a iba tento môže rozhodnúť, kto a za koľko bude demontáž, overenie a montáž jeho vlastníctva robiť. Keďže sa jednalo o koordinovanú akciu, ktorú uskutočnil účastník konania koordinovane naraz vo všetkých bytoch, je zarážajúce, že ho ani nezaujímal názor vlastníka. Účastník konania nespravuje svoj majetok, ale spravuje za poplatok majetok cudzí, a preto je podstatné, aby počúval pri svojej činnosti hlas toho, komu majetok patrí a kto ho platí.
Keďže správny orgán pri svojich kontrolách zistil porušenie zákona, zasllal účastníkovi konania oznámenie o zahájení správneho konania.

./.

-7- P/0363/05/2014



Správny orgán sa podrobne a dôkladne zaoberal spotrebiteľským podnetom evidovaným pod číslom P-775/2014, skutkovými zisteniami uvedenými v inšpekčných záznamoch zo dňa 15.10.2014 a dňa 12.11.2014, vyjadreniami riaditeľa zo dňa 15.10.2013, dňa 12.11.2013, dňa 18.11.2014 a dňa 10.12.2014 a považuje skutkový stav za objektívne prešetrený a riadne zdokumentovaný.

Správny orgán na tomto základe uložil účastníkovi konania pokutu, ktorá zodpovedá plne rozsahu a významu zistených nedostatkov, ako aj tej skutočnosti, že spotrebiteľ bol nútený obrátiť sa na orgán štátnej správy, aby tento ochránil jeho práva a právom chránené záujmy.

Pri ukladaní konkrétnej pokuty vzal správny orgán do úvahy aj tú skutočnosť, že upieraním práva spotrebiteľa – vlastníka bytu a nebytového priestoru na ochranu jeho ekonomických záujmov tým, že účastník konania nedodržal svoju povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 8b ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov – pri obstarávaní služieb a tovaru dojednať čo najvýhodnejšie podmienky, aké sa dali dojednať v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov a riadiť sa pritom rozhodnutím nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome o výbere dodávateľa, predávajúci – poskytovateľ služieb – správca bytov výrazne znížil rozsah práv spotrebiteľa garantovaných zákonom. Správny orgán prihliadal na skutočnosť, že predávajúci je povinný dodržiavať všetky zákonom stanovené podmienky predaja výrobkov. Za ich dodržiavanie zodpovedá objektívne.

Ako predávajúci - poskytovateľ služieb podľa § 2 písm. b) zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov nesmie Okresné stavebné bytové družstvo Martin v zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 písm. b) v spojitosti s ustanovením § 3 ods. 1 vyššie citovanej právnej úpravy, upierať spotrebiteľovi – vlastníkovi bytu a nebytového priestoru jeho právo na ochranu ekonomických záujmov.

Rozhodujúcim pre konštatovanie, či bol zákon dodržaný, alebo porušený, je stav zistený v čase kontrol.

Tým bol porušený § 4 ods. 1 písm. b) v spojitosti s ustanovením § 3 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa.

Na základe § 24 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa sa pri určení pokuty prihliada najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti.

Správny orgán pristúpil k určeniu výšky postihu po vyhodnotení skutočností, že došlo k vážnemu zásahu do práv spotrebiteľa.
Správny orgán zároveň prihliadol k tomu, že účel sledovaný zákonom o ochrane spotrebiteľa vyjadrený v ustanoveniach § 4 ods. 1 písm. b) a § 3 ods. 1 citovaného zákona, vzhľadom na zistené nedostatky, v zákonom požadovanej miere a úrovni dosiahnutý nebol.
./.
-8- P/0363/05/2014


Z hľadiska miery zavinenia správny orgán prihliadol i na tú skutočnosť, že účastník konania ako predávajúci, ktorý poskytuje služby konečnému spotrebiteľovi, nesie objektívnu zodpovednosť za dodržanie všetkých zákonom stanovených podmienok poskytovania služieb bez ohľadu na okolnosti, ktoré spôsobili ich porušenie.
Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj, ako príslušný správny orgán, preskúmal podkladový materiál v predmetnej veci v celom rozsahu a dospel k záveru, že protiprávny skutkový stav bol v tomto prípade spoľahlivo preskúmaný.
Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj v zmysle § 24 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov ukladá za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo právne záväznými aktmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi, dodávateľovi alebo osobe podľa § 9a alebo § 26 pokutu do výšky 66 400,00 €.

Správny orgán uložil pokutu vo výške uvedenej vo výrokovej časti rozhodnutia, má za to, že pokuta uložená v tejto výške je vzhľadom na jej represívno-výchovnú a preventívnu funkciu, ako aj s prihliadnutím na zákonom stanovené medze a hľadiská, pokutou primeranou a zároveň pokutou zodpovedajúcou zistenému protiprávnemu stavu a charakteru porušenia zákona.

P O U Č E N I E :
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia, prostredníctvom Inšpektorátu SOI so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj, Ústrednému inšpektorátu SOI v Bratislave. V prípade, že uložená pokuta nebude v stanovenej lehote zaplatená ani podané odvolanie, bude jej plnenie vymáhané v zmysle zákona. Toto rozhodnutie je preskúmateľné súdom po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov.

21S/119/2014-47 5014200813
UZNESENIE
Krajský súd v Žiline, v právnej veci žalobcu: BSS, s. r. o., Závodná 459, 027 43 Nižná, IČO: 36 377 082 právne zast. advokátkou JUDr. Veronikou Leppovou, Medvedzie 45/19, 027 44 Tvrdošín, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, p.p. 29, 827 99 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/0078/99/2014 zo dňa 29.5.2014, takto
rozhodol:
Súd opravuje v záhlaví rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 21 S/l 19/2014-42 zo dňa 05.11.2014 označenie žalovaného na správne označenie žalovaného, ktoré znie:
Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, p.p. 29, 827 99 Bratislava.
Odôvodnenie:
Žalobca sa domáhal žalobou zo dňa 30.06.2014 preskúmania rozhodnutia žalovaného a to Slovenskej obchodnej inšpekcie, Ústredného inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, Bratislava č. SK/0078/99/2014 zo dňa 29.05.2014.
Krajský súd v Žiline o predmetnej žalobe rozhodol rozsudkom pod č.k. 21 S/l 19/2014-42 zo dňa 05.11.2014 tak, že žalobu zamietol.
V záhlaví rozsudku došlo k chybe v písaní a to v časti označenia žalovaného, kde bol žalovaný označený ako Slovenská obchodná inšpekcia, Inšpektorát slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj. Správne označenie žalovaného, s ktorým súd aj v predmetnej veci konal bolo označenie tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Podľa § 246c ods. 1 O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný.

Podľa § 164 O.s.p. súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby vpísaní a v počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O návrhu na opravu súd rozhodne do 30 dní od jeho podania. O oprave vydá opravné uznesenie, ktoré doručí účastníkom. Pritom môže odložiť vykonateľnosť rozsudku na čas, kým opravné uznesenie nenadobudne právoplatnosť.
Súd vzhľadom k uvedeným zisteným skutočnostiam rozhodol o oprave označenia Žalovaného a to tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia pri aplikácii vyššie uvedeného ustanovenia § 164 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.
Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p..
V Žiline 05.01.2015
JUJDr. Erika Šohichová predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Alžbeta Krajčíová

ROZSUDOK
Došlo: 28. 11. 2014

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v senáte zlomenom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej a členov senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: BSS, s. r. o., Závodná 459, 027 43 Nižná, IČO: 36 377 082 právne zast. advokátkou JUDr. Veronikou Leppovou, Medvedzie 45/19, 027 44 Tvrdošín, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekeia, Inšpektorát slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj, Predmestská 71, 011 79 Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/0078/99/2014 zo dňa 29.5.2014, takto jednomyseľne
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu zamieta.
Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.
Odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.) domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného správneho orgánu č. SK/0078/99/2014 zo dňa 29.05.2014, ktorým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu slovenskej obchodnej inšpekcie č. P/0280/05/2013 zo dňa 06.12.2013, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 220,- € podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa. V žalobe žalobca namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného. Nestotožnil sa
2
21S/119/2014
s porušením zákona o ochrane spotrebiteľa, pretože žalovaný uviedol porušenie povinnosti, ale toto porušenie žiadnym spôsobom nezdôvodnil. Ak za porušenie povinnosti žalovaný považuje zvýšenie poplatkov na platenie poistného, s týmto žalobca nemôže súhlasiť, pretože zmenu poistenia vykonal z dôvodu, že od uzavretia predchádzajúcej poistnej zmluvy sa zvýšili ceny nehnuteľností a hodnota bytového domu č. 505 Nová Doba, Nižná nepomerne vzrástla. Žalobca predložil žalovanému dôkazy o tom, že pri uzavretí predchádzajúcej poistnej zmluvy bola hodnota bytového domu stanovená na čiastku cca 2 000 000,- Sk. Pri uzavretí poistnej zmluvy zo dňa 24.01.2012 bola poistná hodnota bytového domu stanovená na čiastku 400 000,- €, pričom okrem budovy bolo pripoistenie hnuteľných vecí ako aj poistenie zodpovednosti za škodu jednotlivých bytov. Hodnota nehnuteľnosti je teda navýšená šesťnásobne. Poistná hodnota bytového domu zodpovedá hodnote jednotlivých bytov, ktorých ceny sa pohybujú od 20 000 do 30 000,- € zajeden byt. V bytovom dome je ich 27. Žalobca sa domnieva, že v tomto prípade postupoval v súlade s ust. § 8b ods. 2 písm. a) zákona č. 182/1993, pretože s majetkom vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu hospodáril s odbornou starostlivosťou. Žalobcovi bolo žalovaným vytknuté, že nepreukázal, že dojednal čo najvýhodnejšie podmienky, aké sa dali dojednať v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu, neriadil sa rozhodnutím nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu. S takýmto zdôvodnením žalobca nesúhlasí, pretože už k listu zo dňa 18.09.2013 pripojil stanovisko zodpovedného pracovníka poisťovne, že zmluva bola pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu veľmi výhodná, mala benefity a musela byť zmenená len z dôvodu, že od uzavretia predchádzajúcej poistnej zmluvy sa hodnota nehnuteľnosti podstatne zvýšila. Platnosť doterajších poistných zmlúv z tohto dôvodu končila a žalobca ako správca bytového domu bol nútený aj vo výpovednej lehote ukončenia správy bytového domu túto zmluvu uzavrieť. Povinnosťou žalovaného pri vydaní rozhodnutia je dostatočne zdôvodniť, v čom spočíva porušenie povinnosti žalobcu, pričom v rozhodnutí okrem citácie ustanovenia zákonov a citácie písomností žalovaný nepreukázal, akým spôsobom porušil žalobca jednak zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a jednak zákon o ochrane spotrebiteľa. Žalobca sa domnieva, že aj kontrolný orgán musí preukázať a dostatočne zdôvodniť, v čom spočíva porušenie povinnosti zákona. Žalobca nemôže súhlasiť s tvrdením, že nepredložil poistnú zmluvu č. 511052001, podľa ktorej dodatku účtuje poistenie vo výške 402,22 €, nakoľko spolu s podstatnou dokumentáciou a listom zo dňa 16.10.2013 bolo žalovanému predložené aj uznesenie z domovej schôdze vlastníkov bytov bytového domu č. 505 v Nižnej zo dňa 17.03.2002, v ktorom bode 7 uznesenia poverujú správcu BSS, s. r. o., poistiť bytový dom č. 505, Nižná v rámci svojich kompetencií pre poistenie bytových domov. Toto považuje žalobca za generálnu plnú moc pre uzavretie poistnej zmluvy na poistenie bytového domu č. 505, Nová Doba, Nižná. Zo samotného znenia v tomto uznesení neboli žiadne obmedzenia pre správcu bytového domu. K uzneseniu žalobca pripojil aj prezenčnú listinu, z ktorej vyplýva, že schôdze sa zúčastnilo 21 vlastníkov bytov a 1 splnomocnený zástupca z celkového počtu^ 27 vlastníkov bytov, čo je nadpolovičná väčšina z celkového počtu vlastníkov bytov. Žalovaný sa s týmito skutočnosťami nevysporiadal. Žalobca má za to, že plnil uznesenie nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov bytového domu č. 505, Nižná, pričom dbal, aby bytový dom bol všestranne poistený. Tento bol poistený už pri predaji jednotlivých bytov v Slovenskej poisťovni, a. s., pretože vlastníci bytov nezmenili poisťovňu, nebolo potrebné robiť výberové konanie na výber inej poisťovne ako dodávateľa služieb. Žalobca sa teda domnieva, že mu nebolo preukázané porušenie povinností a ustanovení zákona, ktoré žalovaný uvádza vo svojom rozhodnutí. Žiadal teda rozhodnutie žalovaného zrušiť, pričom si uplatnil aj náhradu trov konania.
3
21 S/l 19/2014
K predmetnej žalobe sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 12.08.2014. Uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že porušenie povinnosti vytýkanej žalobcovi nebolo dostatočne zdôvodnené a že sa správny orgán nevysporiadal s námietkami žalobcu. V rozhodnutí dostatočne zdôvodnil porušenie zákona a vysvetlil ho jasne a zrozumiteľne, rovnako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je dostatočne zdôvodnené. Správny orgán podrobne opísal skutkový stav, vyrovnal sa s námietkami žalobcu a svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil. Žalobca porušil zákonnú povinnosť tým, že s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov nekonzultoval, resp. neriadil sa rozhodnutím nadpolovičnej väčšiny o výbere dodávateľa, nakoľko zo spisového materiálu ako aj z listín, ktoré predložil žalobca, nevyplýva, že žalobca zvolal schôdzu vlastníkov bytov za účelom schválenia výberu predmetnej poistnej zmluvy, a teda sa neriadil rozhodnutím nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Tak ako uviedol žalovaný správny orgán v napadnutom rozhodnutí uznesenie z domovej schôdze zo dňa 17.03.2012 aj s priloženou prezenčnou listinou nemožno zamieňať za domovú schôdzu konanú za účelom hlasovania o výbere najvýhodnejšej poistnej zmluvy v danom prípade. Správca nemôže samovoľne na základe vlastného usúdenia bez predchádzajúceho rozhodnutia nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov rozhodnúť o výbere poistnej zmluvy na bytový dom. Podľa názoru žalovaného uvedené možno vyložiť ako poverenie na uzavretie zmluvy za vlastníkov bytov po ich odsúhlasení s konkrétnou poistnou zmluvou. Taktiež poukázal na to, že stanovisko zodpovedného pracovníka poisťovne, ktorý tvrdil, že zmluva je veľmi výhodná, má benefity, nemožno chápať ako preukázanie dojednania čo najvýhodnejších podmienok, aké sa mali dojednať v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Vzhľadom na uvedené žiadal žalobu zamietnuť.
Krajský súd v Žiline vyzval právnu zástupkyňu žalobcu výzvou zo dňa 22.07.2014, aby sa vyjadril s poukazom na § 250f ods. 2 O.s.p., či súhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. Zároveň žalobcu upozornil, že ak sa v stanovenej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania nemá námietky.
Uvedenú výzvu právna zástupkyňa žalobcu prevzala dňa 29.07.2014. Písomným podaním doručeným súdu 07.08.2014 súhlasila s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania.
Žalovaný bol písomne vyzvaný výzvou zo dňa 22.07.2014, ktorá mu bola doručená dňa 24.07.2014 s poukazom na § 250f ods. 2 O.s.p., aby sa vyjadril v lehote 30 dní, či súhlasí s prejednaním vcci bez nariadenia pojednávania s poučením, žc v prípade, ak sa nevyjadrí, bude sa predpokladať, že k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania nemá námietky. Žalovaný sa k výzve nevyjadril, súd uplatnil fikciu, že k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania nemá žalovaný správny orgán žiadne námietky.
Krajský súd v Žiline v predmetnej veci vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok § 250f ods. 1 a 2 O.s.p a § 156 ods.3 O.s.p..
Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, vrátane postupov oboch správnych orgánov v rozsahu danom žalobnými dôvodmi žalobcu mal za to, že v predmetnej veci správne orgány dostatočne zistili skutkový stav a na takto zistený skutkový stav potom aplikovali správne ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa a zákona o vlastníctve bytov.
2
21S/119/2014
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa Slovenská obchodná inšpekcia kontroluje vnútorný trh podľa § 2 a podľa osobitných predpisov (napr. Občiansky zákonník, zákon č. 281/2001 Z.z., zákon č. 182/1993 Z.z.).
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami.
Podľa § 2 písm. i) zákona č. 250/2007 Z.z. službou na účely tohto zákona sa rozumie službou akákoľvek činnosť alebo výkon, ktorý je ponúkaný spotrebiteľovi odplatne alebo bezodplatne s výnimkou činností upravených osobitnými predpismi, nad ktorými vykonávajú dozor profesijné komory alebo iné orgány štátnej správy, ako sú uvedené v § 19.
Podľa § 3 zákona č. 250/2007 Z.z. každý spotrebiteľ má právo na výrobky a služby v bežnej kvalite, uplatnenie reklamácie, náhradu škody, vzdelávanie, informácie, ochranu svojho zdravia, bezpečnosti a ekonomických záujmov a na podávanie podnetov a sťažností orgánov dozoru a kontroly (ďalej len orgán dozoru) a obcí pri porušení zákonom priznaných práv spotrebiteľa.
Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie spotrebiteľovi písm. b) upierať práva podľa § 3.
Podľa § 8b ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov pri obstarávaní služieb a tovaru je správca povinný dojednať čo najvýhodnejšie podmienky, aké sa dali dojednať v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Správca je povinný riadiť sa rozhodnutím nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome o výbere dodávateľa.
Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo právne záväznými aktmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží orgán dozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi alebo dodávateľovi alebo osobe uvedenej v § 26 pokutu do 2 000 000,-Sk; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 5 000 000,-Sk.
Podľa § 24 ods. 5 predmetného zákona pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti.
2
21S/119/2014
Podľa § 27 zákona č. 250/2007 Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb.) okrem § 20 ods. 3 písm. e) až h) a § 21, § 26a, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 06.12.2013 Slovenská obchodná inšpekcia Inšpektorát slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj uložila žalobcovi podľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. pokutu vo výške 220,- €, a to pre porušenie povinnosti predávajúceho podľa § 4 ods. 2 písm. b) v nadväznosti na ust. § 3 ods. 1, podľa ktorého predávajúci nesmie spotrebiteľovi upierať právo na ochranu ekonomických záujmov, keď kontrolami dňa 02.08.2013, 22.08.2013 a 17.09.2013 bolo zistené, že poskytovatel' služieb - správca bytov a nebytových priestorov v zmysle uzavretej zmluvy o výkone správy porušil ust. § 8b ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, keď nepreukázal, že dojednal čo najvýhodnejšie podmienky, aké sa dali dojednať v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome č. 505 Nová Doba, Nižná, že sa neriadil rozhodnutím nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov pri dojednaní poistenia nehnuteľnosti na obdobie od 01.01.2012 do 31.12.2012 - poistka č. 511052001 zo dňa 24.01.2012, čím upieral spotrebiteľovi jeho právo na ochranu ekonomických záujmov.
V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán poukázal na zistené nedostatky, ktoré zistil správny orgán pri výkone inšpekcie. Bolo zistené pri výkone kontroly, že žalobca vykonával správu v bytovom dome č. 505, Nová Doba, Nižná na základe uzavretej zmluvy o výkone správy. Špecifikovaným konaním vo výrokovej časti rozhodnutia predávajúci - poskytovatel' služieb upieral spotrebiteľom právo na ochranu ich ekonomických záujmov. Za zistené nedostatky, a tým aj preukázané porušenia zákona vo výrokovej časti rozhodnutia zodpovedá v plnom rozsahu, nakoľko v zmysle § 2 písm. b) bod 1 zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa je predávajúci, ktorý spotrebiteľovi poskytuje služby, a teda zodpovedá za zistené porušenia zákona, žalobca. Vo vzťahu k námietke, že vyrokoval žalobca najnižšiu možnú cenu poistenia bytového domu, že bytový dom bol poistený ešte bývalým štátnym podnikom Tesla Orava, k zmene poisťovateľa nedošlo, pričom správca len zdedil poistenie, ktoré bolo v poriadku, bolo zistené, že dňa 24.01.2012 bola dojednaná poistka č. 511052001 - komplexné poistenie podnikateľov uzavretá medzi Allianz, Slovenskou poisťovňou, a. s. a poistníkom BSS, s. r. o. s dátumom poistenia od 30.12.2011, začiatok poistenia od 01.01.2012, ako poistná zmluva dlhodobá na dobu neurčitú s poistným vo výške 402,22 €. Účastník konania nepredložil poistnú zmluvu č. 511052001, podľa ktorej dodatku účtuje poistné vo výške 402,22 €, pričom správca bytov a nebytových priestorov je nositeľom objektívnej zodpovednosti za plnenie všetkých povinností, ktoré preňho zo zákona o ochrane spotrebiteľa ako aj zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vyplývajú. Námietky žalobcu považoval za neopodstatnené, čo sa týka uznesenia domovej schôdze, predložený dokument nemá priloženú prezenčnú listinu, z ktorej by sa dalo zistiť, kto sa schôdze zúčastnil a či bola splnená požiadavka nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ani aké boli najvýhodnejšie podmienky, ktoré sa dali v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov dojednať. Čo sa týka zaujatosti správneho orgánu, kontroly boli u účastníka konania vykonávané len na základe podnetu spotrebiteľov -
2
21S/119/2014
vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Vo vzťahu k uloženej sankcii bral do úvahy, že žalobca bol v konaní aktívny, ale nesplnil si povinnosť uloženú zákonom § 7 ods. 3, a to podať správnemu orgánu správu o odstránení zistených nedostatkov ako vykonaných opatreniach. Poukázal na výrazné zníženie rozsahu práv spotrebiteľa garantovaných zákonom. Pokuta bola uložená v spodnej hranici zákonnej sadzby, mal za to, že pokuta v takejto výške vzhľadom na jej represívno-výchovnú a preventívnu funkciu je primeranou a zodpovedajúcou zistenému protiprávnemu stavu a charakteru porušenia zákona.
Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, nestotožnil sa s tým, že by mal porušiť povinnosti ustanovené v zákone. Námietky boli totožné s námietkami, ktoré podával v priebehu správneho konania.
Žalovaný rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu rozhodnutím zo dňa 29.05.2014 potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. V odôvodnení rozhodnutia poukázala na to, že bolo preukázané, že účastník konania porušil zákon tým, že s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov nekonzultoval, resp. neriadil sa rozhodnutím nadpolovičnej väčšiny o výbere dodávateľa, nakoľko zo spisového materiálu, ako aj z listín, ktoré predložil sám účastník konania nevyplýva, že bola účastníkom konania zvolaná schôdza vlastníkov bytov za účelom schválenia výberu predmetnej poistnej zmluvy, a teda sa neriadil rozhodnutím nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov. Čo sa týka uznesenia domovej schôdze zo dňa 17.03.2002 aj s priloženou listinou prítomných, toto nemôže byť účastníkom konania zaměněné za domovú schôdzu konanú za účelom hlasovania o výbere najvýhodnejšej poistnej zmluvy v danom prípade. Hlasovanie, resp. domová schôdza o výbere poistnej zmluvy neprebehla, jej porušenie zákonného ustanovenia zo správcu bytového domu, teda účastníka konania bolo dostatočne preukázané. V čase kontroly vyplynul zistený skutkový stav, z ktorého jednoznačne vyplýva porušenie povinností uvedených v § 4 ods. 2 písm. b) v nadväznosti na § 3 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa. Žalobca ako predávajúci, resp. podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky alebo poskytuje služby, je povinný dodržiavať všetky zákonom stanovene podmienky ponuky alebo predaja výrobkov alebo poskytovania služieb. Za ich dodržiavanie zodpovedá objektívne, teda bez ohľadu na akékoľvek okolnosti, ktoré spôsobili ich porušenie. Vo vzťahu k uloženej pokute mal za to, že prvostupňový správny orgán prihliadol na všetky okolnosti uvedené v § 24 ods. 1, resp. prihliadol na všetky okolnosti prípadu, opatrenia uskutočnené zo strany účastníka konania, a táto zodpovedá v plnej miere rozsahu a významu zistených nedostatkov.
Krajský súd v Žiline poukazuje na to, že Slovenská obchodná inšpekcia je Lým orgánom štátu, ktorý je oprávnený kontrolovať vnútorný trh, a teda aj kontrolovať, či spotrebiteľom sú poskytované služby v súlade so zmluvnými a zákonnými podmienkami vrátane služieb, ktoré poskytujú správcovia bytov a domov vo vzťahu k vlastníkom bytov. Podľ a § 4 ods. 1 zákona č. 182/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa vyplýva, že Slovenská obchodná inšpekcia kontroluje vnútorný trh podľa § 2 a podľa osobitných predpisov. Z poznámky pod čiarou k tomuto ustanoveniu pod bodom 1 uvádza zákonodarca príkladom viaceré právne predpisy, avšak tiež zákon č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.
Podľa názoru súdu správne orgány postupovali súladne so zákonom, keď dôvodili potrebu na daný prípad a na daný zistený skutkový stav aplikovať ustanovenia zákona č. 250/2007 Z.z., a to konkrétne ust. § 4 ods. 2 písm. b) v spojení s § 3 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z..
2
21S/119/2014
Nebolo sporné, že žalobca vykonával správu bytového domu č. 505 Nová Doba, Nižná v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.
Z predloženej poistnej zmluvy č. 933-1070130, ktorá bola uzatvorená medzi Slovenskou poisťovňou, a. s., Bratislava a BSS, s. r. o., Nižná - žalobcom bolo zistené, že táto poistná zmluva bola uzatvorená dňa 21.03.2000 vrátane dodatku 06 k tejto zmluve zo dňa 27.01.2001, kde je uvedený ako objekt poistenia budova na bývanie.
Z poistky č. 511052001 číslo návrhu 9979385700 mal súd preukázané, že žalobca uzatvoril poistenie, a to konkrétne poistenie budov, pripoistenie k poisteniu budov a hnuteľných vecí, poistenie za škodu - vlastníci v bytovom dome s dátumom dojednania 30.12.2011 začiatok poistenia od 01.01.2012, poistná zmluva je dojednaná ako dlhodobá na dobu neurčitú.
Z obsahu administratívneho spisu mal súd ďalej preukázané, že do spisu bolo doložené zo strany žalobcu - uznesenie z domovej schôdze vlastníkov bytového domu č. 505 v Nižnej, vrátane prílohy, a to zo dňa 17.03.2002. Príloha bola označená ako listina prítomných zo schôdze vlastníkov domu č. 505 v Nižnej konanej dňa 17.03.2002.
Súd sa nestotožňuje so žalobnými námietkami žalobcu, že rozhodnutie žalovaného správneho orgánu nie je dostatočne zdôvodnené, resp. nie je z neho zrejmé porušenie povinnosti zo strany žalobcu. Podľa názoru súdu prvostupňový správny orgán dostatočne jednak vo výrokovej časti, čo je najdôležitejšia časť rozhodnutia z hľadiska výkonu rozhodnutia a aj z odôvodnení rozhodnutí oboch správnych orgánov vyplýva konkrétne porušenie zákona - porušenie povinností zo strany žalobcu ako správcu bytového domu, s vymedzením konkrétnych ustanovení zákona a aj dostatočné skutkové vymedzenie porušenia povinnosti zo strany žalobcu, tak aby nebolo zameniteľné s iným konaním. Zodpovednosť žalobcu za porušenie povinností je objektívna, t.j. bez ohľadu na zavinenie, ako správne konštatuje žalovaný správny orgán. Žalovaný sa tiež dostatočným spôsobom, relevantným k veci vyjadril aj k jednotlivým odvolacím námietkam žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu.
V danom prípade bolo preukázané, že žalobca ako správca bytového domu dojednal vo vzťahu k vlastníkom bytov špecifikovaného bytového domu podľa zákona č. 182/1993 Z.z. novú poistnú zmluvu so špecifikovanou poisťovňou, v rozsahu poistenia, ktorá je uvedená v predmetnej poistnej zmluve na obdobie od 01.01.2012 s ročnou platbou poisteného vo výške 402,22 € na dobu neurčitú. Je možné poukazovať na ust. § 8b ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z., ktoré žalobca ako správca nerešpektoval stým, že vôbec nebolo preukázané, že by sa žalobca riadil rozhodnutím nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome o výbere dodávateľa - poisťovateľa. Z uvedeného je zrejmé, že sa dojednávala v podstate nová poistná zmluva. Z konania žalobcu ako správcu nevyplývalo, že by vôbec oslovoval (konzultoval) vlastníkov bytov predmetného bytového domu. Súd sa stotožnil s názorom žalovaného správneho orgánu, že v danom prípade nemožno akceptovať ani námietku žalobcu, čo sa týka predloženia listinných dôkazov, a to uznesenia alebo splnomocnenia na uzatvorenie poistnej zmluvy vrátane predloženej prílohy, nakoľko toto ani podľa názoru súdu neznamená, že by správca mohol samovoľne na základe vlastného rozhodnutia bez predchádzajúceho rozhodnutia a posúdenia samotných vlastníkov, resp. rozhodnutia nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov rozhodnúť o výbere konkrétnej poistnej zmluvy, konkrétneho poisťovateľa.
2
21S/119/2014
Podľa názoru súdu majú právo vlastníci bytov a nebytových priestorov o tejto skutočnosti rozhodovať, a to s poukazom na ust. § 8b ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z., aby konkrétne vedeli v podstate akú zmluvu idú uzatvárať, aký rozsah poistenia bude vyplývať z predloženého návrhu poistnej zmluvy a predovšetkým koľko, aká suma sa bude platiť za predmetnú poistnú zmluvu do budúcnosti. Z týchto dôvodov súd mal nepochybne za preukázané porušenie povinnosti žalobcu ako správcu predmetného bytového domu, a to porušenie ust. §§4 ods. 2 pís. b) v nadväznosti na § 3 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z., za čo mu bola uložená pokuta s poukazom na § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. s tým, že pokuta bola dostatočným spôsobom odôvodnená, táto nevybočuje z medzí a hľadísk stanovených zákonom. Podľa názoru súdu táto plní nielen preventívno-výchovnú funkciu ale aj represívnu funkciu do budúcnosti vzhľadom na žalobcu ako poskytovateľa služieb správcu podľa zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Z týchto dôvodov nemal za to, že by žalobné dôvody žalobcu boli spôsobilé privodiť zrušenie rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, a preto súd žalobu ako nedôvodnú s poukazom na § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol pri aplikácii § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého má úspešný účastník právo na náhradu trov konania. Vzhľadom k tomu, že nedošlo k zrušeniu rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, žalobca nebol úspešným účastníkom konania, preto mu náhrada trov konania nebola priznaná.
Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p.
V Žiline, dňa 5. novembra 2014
Za správnosť vyhotovenia: Alžbeta Krajčíová
JUDr. Erika Šobichová predsedníčka senátu

Súd:
Krajský súd Banská Bystrica 16Co/433/2013 6312205519 14.11.2013
JUDr. Ivica Hanusková ECLI:SK:KSBB:2013:6312205519.1
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ
REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a členov senátu Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci navrhovateľa U.. Q. T., nar. XX.XX.R., bytom Q. XX, W., právne zastúpeného JUDr. Petrom Šramkom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Moyzesova 12, Brezno, proti odporcovi Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov JUST, so sídlom Sládkovičova 9, Brezno, IČO: 37 898 485, o určenie neplatnosti uznesenia zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 6C/117/2012-122 zo dňa 16. 04. 2013, takto
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 67,08 eur na účet jeho právneho zástupcu, advokáta, do 3 dní.
Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že Uznesenie č. 8/6/2012, prijaté na 11. riadnom zhromaždení Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorovo JUST, so sídlom v Brezne, Sládkovičova 9, konanom 8. júna 2012 v jedálni ZŠ Pionierska 2 v Brezne, upravujúce výšku mesačných úhrad za správu a odmien zástupcov domov v časti týkajúcej sa skrátenia výšky odmeny navrhovateľa ako zástupcu domu Q. XX, z 11 € mesačne na 5 € mesačne, je neplatné.
V odôvodnení uznesenia uviedol, že v prípade vytýkaných nedostatkov zo strany odporcu voči navrhovateľovi, ani jeden z nich nebol dostatočný na to, aby odporca mohol spravodlivo rozhodnúť o znížení odmeny pre navrhovateľa, ako zástupcu bytového domu Q. XX.. V prvom prípade, a to pokiaľ bol vytýkaný ročný odpočet studenej vody za jeho bytový dom, bol tento navrhovateľom vykonaný bezprostredne po ukončení kalendárneho roka, bol pripravený na odovzdanie predsedovi spoločenstva, avšak k tomuto odovzdaniu nakoniec nedošlo napriek obojstrannej snahe, keď navrhovateľ a predseda spoločenstva sa rozchádzali v spôsobe, akým majú byť tieto údaje z vykonaného odpočtu odovzdané. Samotné neúspešné odovzdávania odpočtov za bytový dom Q. XX, však podľa vykonaného dokazovania jednoznačne nemožno pripísať len na vrub navrhovateľa a z tohto dôvodu mu ako zástupcovi domu znižovať odmenu.
K druhému dôvodu, teda k používaniu nezaplombovaného vodomeru v nebytovom priestore uviedol, že zodpovednosť za stav vodomeru je vo vzťahu vlastníka nebytového priestoru a správcu vodovodu a prípadné sankcie za takýto stav je množné prijímať práve vo vzťahu vlastníka nebytového priestoru a správcu vodovodu. Bez ohľadu na to, za akých okolností bola vykonaná kontrola tohto vodomeru v nebytových priestoroch, spoločenstvo nemalo právomoc vyvodzovať dôsledky voči samotnému vlastníkovi nebytového priestoru. Zodpovednosť za stav vodomeru zaťažuje vlastníka bytu alebo nebytového priestoru, a to jedine voči dodávateľovi služby, a nie voči spoločenstvu.
r o z h o d o l :
o d ô v o d n e n i e :
Pri treťom dôvode na zníženie odmeny, a to pre nezabezpečenie výmeny vodomerov v dome v stanovenom termíne okresný súd uzavrel, že rozhodovanie o porušení práv zo strany navrhovateľa bolo u spoločenstva jednostranné a neobjektívne. Mal za preukázané, že bytový dom Q. XX nebol jediným, ktorý vykonal výmenu vodomerov s omeškaním. Nezistil ani to, že by pre oneskorenú výmenu, ktorá bola oneskorene aj plánovaná, bola znížená odmena pre zástupcov bytového domu Q. XX -XX, resp. že by bola vyvodená nejaká zodpovednosť za túto oneskorenú výmenu voči ktorejkoľvek osobe v orgánoch spoločenstva.
Posledným dôvodom pre zníženie odmeny pre navrhovateľa malo byť použitie prostriedkov z fondu opráv vo výške 120 Eur "bez rozhodnutia schôdze svojho domu, ako aj bez predchádzajúceho prejednania s predsedom spoločenstva nad rámec svojej kompetencie". Súd pri hodnotení tohto dôvodu vychádzal zo znenia čl. XIII zmluvy o spoločenstve, kde sú stanovené pravidlá pre nakladanie s prostriedkami fondu prevádzky údržby a opráv, pričom tieto oprávnenia patria predsedovi spoločenstva a zástupcom domu. Okresný súd uzavrel, že ani v prípade čerpania sumy pod 70 €, ani v prípade čerpania vyššej sumy po súhlase schôdze nie je zmluvou stanovená povinnosť zástupcu domu prerokovať čerpanie s predsedom spoločenstva. Naviac, v súdnom konaní boli predložené dve varianty zápisnice, z ktorých vyplýval buď súhlas alebo jeho absencia s takýmto čerpaním prostriedkov. Nepochybným pre súd však boli čestné prehlásenia vlastníkov v bytovom dome, z ktorých vyplynulo, že vlastníci bytov v bytovom dome Q. XX, ktorí vedeli o výmene vchodových dverí na bytových domoch, už určité obdobie uvažovali o výmene zámku aj na zadných vchodových dverách za elektrický a na schôdzi v septembri 2010 poverili zástupcu domu, teda navrhovateľa na zariadenie tejto výmeny. Následné čerpanie sumy 120 € z fondu navrhovateľom teda nebolo svojvoľné a spadalo pod režim tohto ustanovenia, a z toho dôvodu nemohlo založiť dôvod pre vytýkanie pochybenia či nedodržania zásad hospodárenia navrhovateľovi, resp. zároveň byť dôvodom pre znižovanie odmeny pre navrhovateľa ako zástupcu bytového domu.
Na základe uvedených záverov považoval okresný súd návrh navrhovateľa za dôvodný a vyslovil neplatnosť prijatého uznesenia zhromaždenia spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov JUST z 08.06.2012 č. 8/6/2012, a to v časti, ktorá sa týkala výšky odmeny pre navrhovateľa.
O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p., teda podľa úspechu v konaní.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej 15 dňovej lehote ( ust. § 204 ods. 1, veta prvá, O. s. p.) odvolanie odporca. Mal za to, že okresný súd v tomto rozsudku dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu i skutkovému zisteniu. Najmä: „nevyhodnotil správne záver svojho rozhodnutia prijať žalobu navrhovateľa, ktorou sa domáha ako prehlasovaný vlastník bytu v zmysle § 14 ods. 4 zák. č. 182/1993 Z. z. o bytoch a nebytových priestorov v platnom znení (ďalej v texte len „Zákon o bytoch") o neplatnosť prijatého uznesenia spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov JUST, ktoré upravovalo výšku mesačných náhrad za správu a odmien zástupcov domu v časti týkajúcej sa skrátenia výšky odmeny navrhovateľa". V tomto prípade nejde o prehlasovaného vlastníka bytu v zmysle vyššie uvedeného zákona o bytoch a uvedené hlasovanie žiadnym spôsobom nezasahovalo do vlastníckych práv, hodnôt a hmotného statku navrhovateľa ako vlastníka bytu alebo iného vlastníka bytu v spoločenstve, ale v danom prípade ide o klasický pracovnoprávny vzťah založený na dohode o pracovnej činnosti, a teda „o vzťah medzi predsedom spoločenstva - riadiacim pracovníkom a riadeným - zástupca domu v spoločenstve". Nestotožnil sa s právnym záverom okresného súdu, ktorý hodnotil väčšinovú vôľu vlastníkov bytom spoločenstva a princíp zachovania spravodlivosti, keď k uvedenému právnemu záveru nikto nebol vypočutý. Naviac, v konkrétnom prípade s doručovaním a odovzdávaním ročného odpočtu vody za uvedený dom, mal problémy výlučne navrhovateľ. Nesúhlasil s tým, že za nezaplombovaný vodomer v nebytovom priestore a za jeho stav je zodpovedný vlastník nebytového priestoru a správca vodovodu ale za jeho stav zodpovedá majiteľ nebytového priestoru a správca vodovodu, a spoločenstvo nemalo žiadnu právomoc vyvodzovať dôsledky voči samotnému vlastníkovi. Hlavným dôvodom pre zníženie odmeny navrhovateľa bolo jeho ignorovanie majiteľa nebytového priestoru, ktorý je zároveň aj zástupcom domu v spoločenstve. K výmene vodomerov s omeškaním uviedol, že samotná výmena bola vykonaná neskoršie z objektívnych dôvodov a nie z dôvodov na strane odporcu. K čerpaniu prostriedkov z fondov konštatoval, že zo strany zástupcu domu došlo k svojvoľnej realizácii diela a v prípade plánovaného čerpania z fondov musia byť oslovení minimálne traja dodávatelia. V súvislosti s vykonaným dokazovaním pred okresným súdom namietal, že navrhol výsluchy svedkov, ktoré boli okresným súdom odmietnuté napriek tomu, že mohli odstrániť rozpory v skutkových zisteniach. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, alebo aby rozsudok okresného súdu zmenil tak, že vyššie uvedené v petite špecifikované uznesenie je platné.
Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že jedným zo základných práv
vlastníka bytu je právo zúčastňovať sa správy bytového fondu či priamo ako vlastník bytu alebo aj prostredníctvom výkonu funkcie v niektorom z orgánov spoločenstva, a takým orgánom v tomto spoločenstve je aj zástupca domu a do funkcie domu bol vlastníkmi tohto domu navrhovateľ riadne zvolený. Je preto, podľa neho, legitímne očakávať, že pri rovnakom využití práva zúčastňovať sa na správe prostredníctvom funkcie zástupcu domu, by mali mať zástupcovia domu rovnaké podmienky vrátane odmeny. Poprel, že by medzi navrhovateľom a odporcom bol pracovnoprávny vzťah, nakoľko dohoda o pracovnej činnosti je len spôsob ako vyplácať odmeny za výkon funkcie v spoločenstve, a uvedený vzťah vyplýva zo Zákona o spoločenstve. Pokiaľ ide o dokazovanie mal za to, že okresný súd dostatočne zistil skutkový stav a ďalšie dokazovanie by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti. Stotožnil sa s právnymi závermi okresného súdu o nedôvodnom znížení odmeny navrhovateľa a zotrval na doposiaľ uvedených ústnych či písomných vyjadreniach pred prvostupňovým súdom. Naviac zdôraznil, že pri zástupcoch domov krátenie odmeny zmluva vôbec neumožňuje. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu potvrdil.
Krajský súd, ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 O. s. p.), prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle ust. § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.") a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým určil, že Uznesenie č. 8/6/2012, prijaté na 11. riadnom zhromaždení odporcu, konanom 8. júna 2012 v časti týkajúcej sa skrátenia výšky odmeny navrhovateľa ako zástupcu domu z 11 € mesačne na 5 € mesačne, je neplatné a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania, podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.
Krajský súd, ako súd odvolací, skúmal aj jednu z procesných podmienok odvolacieho konania z dôvodu námietky vznesenej navrhovateľom, či odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, ako jednu z procesných podmienok odvolacieho konania.
Navrhovateľ v písomnom podaní zo dňa 06. 11. 2013 namietal, že odvolanie odporcu nebolo podpísané osobou oprávnenou konať za odporcu, keď poukázal na zápisnicu z 12. valného zhromaždenia spoločenstva konaného dňa 29. 07. 2013, a to pod ad.) 14, v ktorom bolo konštatované, že predsedkyňa zhromaždenia oznámila, že predseda spoločenstva sa vzdal v apríli svojej funkcie s tým, že dokončí ročné vyúčtovanie. Vlastníci tak mali možnosť a ešte mohli navrhnúť kandidáta za nového predsedu spoločenstva na obdobie rokov 2013 až 2016.
Odvolací súd poznamenáva, že z uvedenej zápisnice nie je zrejmé, ku ktorému dátumu sa predseda spoločenstva vzdal svojej funkcie a navrhovateľ v tomto podaní len predpokladal, že predsedníčka rady H. D. bola Radou spoločenstva určená na zastupovanie predsedu spoločenstva po tom, ako sa vzdal funkcie. Ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu v danej veci ( verejného vyhlásenia rozsudku ) nebol zvolený nový predseda spoločenstva po tom, ako sa pôvodný predseda vzdal svojej funkcie.
V zmysle ust. § 7c ods. 3 Zákona o bytoch, ak je predseda odvolaný a nie je súčasne zvolený nový predseda, ak sa predseda vzdá funkcie alebo ju nie je schopný vykonávať z iných dôvodov, najmä po dobu troch po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, do zvolenia nového predsedu vykonáva funkciu predsedu člen rady určený radou.
Z obsahu spisu odvolací súd ale nezistil, že by bol po tom, ako sa pôvodný predseda vzdal svojej funkcie k neurčitému dátumu v mesiaci apríl 2013, zvolený nový predseda a súčasne nebolo zistené, ktorý člen rady určený radou mal vykonávať funkciu predsedu v čase podania odvolania. V zmysle ust. § 7c ods. 2 Zákona o bytoch práve predseda je štatutárnym orgánom, ktorý riadi činnosť spoločenstva a koná v jeho mene. Predseda rozhoduje o všetkých záležitostiach spoločenstva, ak nie sú týmto zákonom, zmluvou o spoločenstve alebo stanovami zverené inému orgánu spoločenstva. Z uvedeného potom vyplýva, že podanie odvolania v danej veci prislúchalo pôvodnému predsedovi spoločenstva bytov a nebytových priestorov JUST U. U., ktorý v tomto prípade urobil neodkladný úkon v záujme odporcu, ak v čase plynutia odvolacej lehoty nebol zvolený nový predseda spoločenstva a zároveň nebol určený člen rady, ktorý by mal až do zvolenia nového predsedu túto funkciu vykonávať. Za daného zisteného skutkového stavu nebolo možné uviesť, že by bolo odvolanie podané neoprávnenou osobou, ak aj vyššie uvedené ustanovenie § 7c ods. 3 Zákona o bytoch umožňuje, aby do zvolenia nového predsedu vykonával funkciu predsedu člen rady určený radou, a k uvedenému určeniu člena rady nedošlo.
Vzhľadom na tú skutočnosť, že odvolací súd mal procesné podmienky odvolacieho konania za splnené, pristúpil k vecnému prejednaniu odvolania.
Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Okresný súd v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie vo veci, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa § 132 O. s. p. a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa § 157 ods. 2 O. s. p.
Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia okresného súdu a na tieto v podrobnostiach odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia vzhľadom na argumenty uvádzané odporcom v odvolaní, odvolací súd dodáva nasledovné :
Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, okresný súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných skutočností aj náležite vyhodnotil. Okresný súd sa s každou jednotlivou námietkou odporcu, na ktoré poukazoval vo svojich ústnych či písomných vyjadrenia, ako aj na pojednávaní a následne i v samotnom odvolaní voči rozhodnutiu okresného súdu, vysporiadal. Prvostupňový súd je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty podporujú príslušný záver o dôvodne podanej žalobe navrhovateľom. Rozhodnutie prvostupňového súdu je presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís prvostupňový súd dospel, sú pre právnickú, ale i laickú verejnosť prijateľné, racionálne a aj spravodlivé. Obsah predmetného odvolania je zhodný s tvrdeniami odporcu počas konania a odporca v ňom neuvádza nové relevantné skutočnosti, nepredkladá žiadne nové ďalšie dôkazy, ktoré by neboli zistené a zároveň vyhodnotené prvostupňovým súdom.
Ak odporca spochybňuje úplnosť a správnosť skutkových zistení súdu, procesu dokazovania a hodnotenia vykonaných dôkazov, k tomu odvolací súd uvádza nasledovné :
I keď čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej v texte len „Dohovor") zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené; tieto záležitosti preto musia byť primárne upravené vnútroštátnym právom a vnútroštátnymi súdmi. Ústava SR neupravuje prípustnosť dôkazov, ale ponecháva jej úpravu na príslušné zákony, spravidla na procesné kódexy. Tak isto význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu, inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Odôvodnenie rozhodnutia okresným súdom spĺňa podmienky vyžadované ust. § 157 ods. 2 O. s. p., keď okresný súd jednoznačne uviedol, že rozhodnutie najvyššieho orgánu spoločenstva, ktoré vyjadruje vôľu väčšiny, by okrem zohľadnenia záujmov spoločenstva aj jednotlivých bytových domov, ak je ich viac, malo byť vydané v súlade so zásadami spravodlivosti a oprávnených zásahov do chodu spoločenstva, resp. do výkonu oprávnenia vlastníkov bytov na samosprávu bytových domov. Na jednej strane tu stojí autonómia vôle väčšiny vlastníkov bytov spoločenstva, na druhej strane však ani táto väčšinová vôľa nemusí za každých okolností spĺňať požiadavku spravodlivosti a odôvodnenosti vykonaných krokov či prijatých rozhodnutí. Zdôraznil, že práve pre takýto prípad je tu daná právomoc súdu zasiahnuť, resp. negovať vyslovenú vôľu väčšiny, a to na návrh prehlasovaného vlastníka. Dôsledne sa preto vysporiadal s otázkou aktívnej legitimácie navrhovateľa v zmysle ust. § 14 ods. 4 Zákona o bytoch, ako aj vecnými dôvodmi napadnutého uznesenia. Vykonal dostatočné dokazovanie pre posúdenie návrhu a vyvodil z neho správne právne závery. Ďalšie dokazovanie navrhované odporcom výsluchmi svedkov by bolo nadbytočné a nehospodárne.
Podľa § 7 ods. 1 Zákona o bytoch spoločenstvo je právnická osoba založená podľa tohto zákona, ktorá spravuje spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu, nebytové priestory, ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov (ďalej len "spoločné nebytové priestory"), príslušenstvo a priľahlý pozemok vrátane ich údržby a obnovy. Spoločenstvo zabezpečuje plnenia
spojené
s
užívaním bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo vzniká dňom zápisu do registra spoločenstiev vedenom obvodným úradom v sídle kraja (ďalej len "správny orgán") príslušným podľa sídla spoločenstva (ďalej len "register").
Podľa § 7c ods. 1, 2, 9 Zákona o bytoch (1) Orgánmi spoločenstva sú
a) predseda,
b)
rada
,
c) zhromaždenie,
d) iný orgán, ak tak ustanoví zmluva o spoločenstve.
Predseda je štatutárny orgán, ktorý riadi činnosť spoločenstva a koná v jeho mene. Predsedu volí zhromaždenie nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome na tri roky. Za predsedu môže byť zvolená len fyzická osoba, ktorá je spôsobilá na právne úkony a je bezúhonná. Predseda rozhoduje o všetkých záležitostiach spoločenstva, ak nie sú týmto zákonom, zmluvou o spoločenstve alebo stanovami zverené inému orgánu spoločenstva. Predseda navrhuje po prerokovaní v rade zhromaždeniu na schválenie
a) rozpočet spoločenstva na príslušný kalendárny rok,
b) ročnú účtovnú závierku spoločenstva,
c) výšku mesačných úhrad za plnenia,
d) výšku mesačných platieb za správu,
e) použitie prostriedkov fondu prevádzky, údržby a opráv,
f) výšku príspevkov do fondu prevádzky, údržby a opráv,
g) vyúčtovanie úhrad za plnenia,
h) podanie návrhu na exekučné konanie, 12ab)
i) vykonanie dobrovoľnej dražby 12ac) bytu alebo nebytového priestoru v dome na uspokojenie pohľadávok podľa § 15. Zhromaždenie tvoria všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome. Zhromaždenie zvoláva rada podľa potreby, najmenej raz za rok, alebo keď o to požiada predseda alebo najmenej štvrtina vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Zhromaždenie
a) schvaľuje zmeny zmluvy o spoločenstve, stanovy spoločenstva a zásady hospodárenia,
b) schvaľuje rozpočet,
c) schvaľuje ročnú účtovnú závierku a vyúčtovanie úhrad za plnenia,
d) schvaľuje výšku mesačných úhrad za plnenia, mesačných platieb za správu a príspevkov do fondu prevádzky, údržby a opráv,
e) rozhoduje o použití prostriedkov fondu prevádzky, údržby a opráv,
f) volí a odvoláva členov rady,
g) volí a odvoláva predsedu,
h) rozhoduje o zrušení, zlúčení, splynutí alebo rozdelení spoločenstva,
i) rozhoduje o úvere a o zabezpečení pohľadávok vyplývajúcich z poskytnutého úveru a o vstavbe a nadstavbe bytov alebo nebytových priestorov,
j) rozhoduje o správe alebo o zmene spôsobu výkonu správy, k) určuje odmenu predsedovi spoločenstva a členom rady,
l) rozhoduje o ďalších skutočnostiach, o ktorých podľa tohto zákona nerozhoduje iný orgán.
Podľa § 14 ods. 1, 4 Zákona o bytoch, vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu, spoločných nebytových priestoroch, príslušenstve a pozemku na schôdzi vlastníkov. Oznámenie o schôdzi vlastníkov musí byť v písomnej forme doručené každému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome minimálne päť dní pred dňom konania schôdze. Výsledok hlasovania oznamuje ten, kto schôdzu vlastníkov alebo zhromaždenie zvolal, a to do piatich pracovných dní od konania schôdze vlastníkov alebo zhromaždenia spôsobom v dome obvyklým. Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od hlasovania, inak jeho právo zaniká. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina hlasov pri hlasovaní podľa odsekov 2 a 3 nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome súd.
Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že právom a aj povinnosťou každého vlastníka bytu v bytovom dome je zúčastňovať sa na správe bytového domu. Vlastník koná týmto spôsobom, okrem iného aj prostredníctvom svojej účasti na zhromaždení vlastníkov, kde má právo hlasovať a ovplyvniť tak výsledok hlasovania vo veciach správy domu. Vlastník bytu alebo nebytového priestoru môže slobodne prejaviť svoju vôľu bez postihu za prejavený názor. Zákon uvedený princíp obmedzuje (§ 14 ods. 4
Zákona o
bytoch ) v situácii, keď by rozhodnutie väčšiny vlastníkov pre spoločenstvo mohlo privodiť škodu alebo ak by znamenalo vážne porušenie zákona.
Z obsahu spisu je zrejmé, a uvedená skutočnosť nie je sporná ani na strane odporcu, že navrhovateľ ako vlastník bytu v bytovom dome sa zúčastňuje na správe bytového domu a koná týmto spôsobom, okrem iného, aj prostredníctvom svojej účasti na zhromaždení vlastníkov. Navrhovateľ sa zúčastnil zhromaždenia vlastníkov, na ktorom hlasoval, bol prehlasovaný, na základe čoho mu vzniklo právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol. V danej veci preto v žiadnom prípade nejde o pracovnoprávny vzťah medzi „riadeným" a „riadiacim", ako na to poukazoval odporca v odvolaní, a preto v tomto rozsahu odvolací súd námietku odporcu nepovažoval za dôvodnú. Naopak, okresný súd správne právne vyhodnotil tak aktívnu ako aj pasívnu vecnú legitimáciu v danom konaní, a následne dôsledne skúmal dôvodnosť, resp. nedôvodnosť zníženia odmeny navrhovateľa. V tomto rozsahu odvolací súd poukazuje na podrobné odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu na str. 6 až 8 a v podrobnostiach naň odvolací súd odkazuje. Odporca v odvolaní ohľadne týchto skutočností so závermi prvostupňového súdu len polemizuje, bez vecnej súvislosti s prejednávanou vecou. Naopak, okresný súd sa správne v odôvodnení rozhodnutia zameral len na argumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považované za rozhodujúce, pretože všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Okresný súd podrobne a zrozumiteľne objasnil nielen skutkový, ale i právny základ rozhodnutia, ktorý postačuje pre záver o tom, že navrhovateľ sa domáhal určenia neplatnosti uznesenia dôvodne.
Odvolací súd sa preto stotožňuje s právnym záverom okresného súdu, že krátenie odmeny navrhovateľovi, ako zástupcovi domu, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, ani v zákone, či v zmluve o spoločenstve a nedošlo k nemu ani v súlade s dobrými mravmi.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil vrátane rozhodnutia o trovách prvostupňového konania, o ktorých rozhodol okresný súd správne v zmysle ust. § 142 ods. 1 O. s. p., keď náhradu trov konania priznal v konaní plne úspešnému navrhovateľovi. Trovy konania pozostávajú z iných trov a trov právneho zastúpenia, ktoré boli vyčíslené v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej v texte len „vyhláška"), preto aj v tomto rozsahu považoval odvolací súd rozhodnutie okresného súdu za vecne správne.
0 trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods.
1 O. s. p., teda podľa úspechu v odvolacom konaní. Odporca, ktorý podal odvolanie úspešný nebol, preto mu súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Pokiaľ ide o navrhovateľa, tento bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby, a to za podanie vyjadrenia k odvolaniu v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky vo výške 60,07 € + režijný paušál vo výške 7,81 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky). Trovy odvolacieho konania je odporca povinný nahradiť navrhovateľovi v zmysle § 149 ods. 1 O. s. p. vo výške 67,08 € na účet právneho zástupcu navrhovateľa, advokáta, do troch dní.
Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

nestacilo pripojit link? Na na toto niekto cas toto cele citat?

a nestačilo by aby si to nečítala? linky vznikajú, linky zanikajú...porada ostáva, (zatial)

ved som to ani necitala

Alaya1 - to robíš chybu. Je to celkom zaujímavé čítanie, ktoré pomôže vyhnúť sa častým chybám, ktoré správcovia či spoločenstvá robia a zbytočne končia na súdoch.

Kvitujem túto rubriku, avšak chcel by som nunenka poprosiť o úpravu textu (formátovanie, úprava odsekov a pod.) predtým, než to sem vloží, aby to bolo naozaj lepšie čitateľné.
Prípadne mi to pošli a ja to upravím a vložím. Ďakujem za pochopenie.

peton, snažím sa aj upraviť, ale vždy NEmám ćas.
BOLO BY DOBRE, ABY SEM PRIDÁVALI ROZSUDKY VšETCI, KEĎ SA K NEJAKÉMU DOSTANÚ-
SAMOZREJME, KTO MÁLO ČÍTA, MÁLO VIE.
Dám si záväzok, že všetko pred uverejnením preformátujem, ak bude treba.

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a sudkýň JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Jany Baricovej v právnej veci žalobcu S., s. r. o., zastúpeného JUDr. A. M., advokátom, proti žalovanej Štátnej energetickej inšpekcii Trenčín, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. j.: 415/2000/2006 zo dňa 10. februára 2006, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 5S/13/2006-65 zo dňa 13. februára 2008, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 5S/13/2006-65 zo dňa 13. februára 2008 z m e ň u j e tak, že rozhodnutie žalovanej č. j.: 415/2000/2006 zo dňa 10. februára 2006 z r u š u j e a vec jej vracia na ďalšie konanie.
Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. j.: 415/2000/2006 zo dňa 10.2.2006 o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Krajského inšpektorátu Štátnej energetickej inšpekcie Košice č. j: 453/1700/2005 zo dňa 18.11.2005, ktorým bola žalobcovi v zmysle § 35 ods. 1 písm. b/ zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike uložená pokuta vo výške 50.000,--Sk za porušenie jeho povinnosti ako odberateľa, ktorý rozpočítava množstvo tepla dodaného na vykurovanie a súčasne rozpočítava aj množstvo tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody konečnému spotrebiteľovi, spočívajúcej v porušení ustanovenia § 17 ods. 3 písm. b/ zákona č. 657/2004 Z. z. tým, že v kontrolovanom období od 1.1.2005 do 8.6.2005 nezabezpečil overovanie určených meradiel na meranie pretečeného množstva teplej úžitkovej vody spotrebovaným konečným spotrebiteľom. Vyššie uvedeným rozhodnutím žalovaná prvostupňové rozhodnutie potvrdila s tým, že žalobca je povinný uloženú pokutu vo výške 50.000,--Sk uhradiť do piatich dní odo dňa prevzatia rozhodnutia, na účet Štátnej pokladnice Bratislava. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal.
2
6Sžo/157/2008
V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovanej z dôvodov uvedených v žalobe a po oboznámení sa s administratívnym spisom žalovanej i správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žalovaná postupovala v súlade s platnou právnou úpravou, a preto aj preskúmavané rozhodnutie je vecne správne a zákonné. Mal za to, že v správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav a na jeho základe bol žalovanou vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa stotožnil. Podľa názoru krajského súdu sa žalovaná vysporiadala so všetkými námietkami vznesenými žalobcom v podanom odvolaní a preskúmavané rozhodnutie zodpovedá zákonu aj po jeho formálnej stránke. Konštatoval, že z dokazovania vykonaného v správnom konaní vychádzajúc z príslušnej právnej úpravy i zmlúv uzavretých žalobcom o dodávke tepla s dodávateľom E., spol. s r. o. a o výkone správy s vlastníkmi bytov v jednotlivých bytových domoch nepochybne vyplynulo, že žalobca je odberateľom v zmysle § 2 písm. e/ zákona o tepelnej energetike, pretože je právnickou osobou, ktorá množstvo dodaného tepla rozpočítava konečnému spotrebiteľovi. S ohľadom na túto skutočnosť bolo podľa názoru krajského súdu v zmysle § 17 ods. 3 písm. b/ zákona o tepelnej energetike jeho povinnosťou zabezpečiť obstaranie, zapojenie, udržiavanie a overovanie určených meradiel na meranie pretečeného množstva teplej úžitkovej vody spotrebovanej konečným spotrebiteľom v súlade s osobitným predpisom, ktorým je § 8 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Poukázal však na to, že tento odkaz v právnej úprave sa vzťahuje iba na špecifikáciu meradiel, preto zákon o metrológii vo vzťahu k predmetu tohto konania, pokiaľ ide o zodpovednostný vzťah žalobcu ako odberateľa v súvislosti s porušením povinnosti uvedenej v § 17 ods. 3 písm. b/ zákona o tepelnej energetike, nie je možné považovať za relevantný. Rozhodnutie Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR z 20.2.2001 č.X., na ktoré poukazoval žalobca, bolo vydané v súvislosti s kontrolou zameranou na plnenie povinností vyplývajúcich zo zákona č. 505/1990 Zb. o metrológii (zrušeného zákonom č. 142/2000 Z. z. s účinnosťou od 1.7.2000), a preto názor uvedeného správneho orgánu nie je možné podľa krajského súdu použiť analogicky na prejednávaný prípad. Podľa názoru krajského súdu bolo v konaní pred správnym orgánom jednoznačne preukázané porušenie povinnosti žalobcu ako odberateľa, o čom svedčí najmä protokol o výsledku z kontroly č. 7/020/05 zo dňa 16.6.2005 vykonanej v dňoch 8.6.2005 až 16.6.2005 za obdobie od 1.1.2005 do 8.6.2005, ktorej predmetom bolo plnenie zákonných povinností žalobcu vyplývajúcich z § 17 ods. 3 písm. d/ zákona o tepelnej energetike ako odberateľa, a nie konečného spotrebiteľa, vzhľadom na ktorú skutočnosť sa žalobca nemohol zbaviť právnej zodpovednosti za porušenie povinnosti. Krajský súd považoval za právne irelevantnú námietku žalobcu týkajúcu sa toho, že meradlá teplej úžitkovej vody nie sú jeho majetkom, a preto nemôže robiť overenie vodomerov na svoje náklady bez súhlasu vlastníkov a niesť za to zodpovednosť, k čomu krajský súd uviedol, že predmetná sankcia je sankciou za nesplnenie zákonnej povinnosti zo strany žalobcu ako odberateľa a neviaže sa na porušenie povinnosti konečného spotrebiteľa vyplývajúcej zo znenia ustanovenia § 17 ods. 5 zákona o tepelnej energetike. Krajský súd poukázal na to, že na základe zmlúv o výkone správy bytov jednotlivých bytových domov uzavretých podľa zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov si môže žalobca uplatniť voči vlastníkom bytov v prípade porušenia ich zmluvných povinností regresný nárok. Rovnako za právne irelevantný považoval krajský súd aj argument žalobcu, že súhlas na použitie prostriedkov z fondu prevádzky, opráv a údržby na overenie vodomerov nebol daný bez ohľadu na dôvod. Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd žalobu podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP") ako nedôvodnú zamietol. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 250k ods. 1 OSP, v zmysle ktorého neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal.
2
6Sžo/157/2008
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca navrhujúc, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil v zmysle § 220 Občianskeho súdneho poriadku a rozhodnutie žalovanej v celom rozsahu zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Zároveň navrhol žalobcovi priznať náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia. Žalobca odvolanie odôvodnil ustanovením § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ OSP, a teda tým, že krajský súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Krajský súd podľa žalobcu nedostatočným spôsobom vyhodnotil jeho povinnosti ako správcu vyplývajúcich mu zo zákona č. 182/1993 Zb. a zmluvu o výkone správy a svoje rozhodnutie zameral bez vzájomných súvislostí len na vyhodnotenie § 17 ods. 3 písm. b/ zákona o tepelnej energetike. Žalobca mal za to, že krajský súd bol povinný pri vydaní rozhodnutia dôsledne posúdiť vo vzájomných súvislostiach možnosti plnenia povinností žalobcu s prihliadnutím najmä na tú skutočnosť, že zákon o tepelnej energetike nie je v súlade s bytovým zákonom, keď žalobcovi ukladá povinnosť, ktorú svojou činnosťou nevie splniť ani zabezpečiť, môže ju len ovplyvniť. Závery krajského súdu považoval žalobca za nesprávne aj z dôvodu, že vykonávací predpis v zmysle § 17 ods. 6 zákona o tepelnej energetike nebol včas vydaný a neexistovala žiadna právna norma o spôsobe rozúčtovania nákladov tepla a teplej úžitkovej vody, a preto rozhodli vlastníci bytov o spôsobe rozúčtovania v zmluve o výkone správy. Namietal, že podľa článku 2 odsek b/ zmluvy o výkone správy a článku 6 odsek 4 bod b/ zmluvy vodomery musia byť overené, a podľa článku 3 odsek 11 zmluvy vlastníci bytov znášajú náklady na opravu resp. výmenu vodomerov. Žalobca mal za to, že ako správca si povinnosť podľa § 17 ods. 3 písm. b/ zákona o tepelnej energetike splnil tým, že na domových schôdzach na potrebu overenia vodomerov upozornil a tieto náklady navrhol zahrnúť aj do rozpočtu použitia fondu opráv a údržby za rok 2005, avšak vlastníci bytov tento jeho návrh neakceptovali. S ohľadom na uvedené mal žalobca za to, že urobil všetky potrebné opatrenia, ktoré mu umožňuje bytový zákon a zmluva o výkone správy, a preto nemôže niesť právnu zodpovednosť za nesplnenie povinnosti podľa § 17 ods. 3 písm. b/ zákona o tepelnej energetike, preto uloženú pokutu považuje za nezákonnú.
Žalovaný správny orgán v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že krajský súd sa v napadnutom rozsudku vysporiadal s dôkaznými prostriedkami žalovanej a zistil, že rozhodnutie je po vecnej stránke správne, v súlade so zákonom a platnou právnou úpravou. K odvolacím námietkam uviedol, že nevydanie vykonávacieho právneho predpisu v zmysle § 17 ods. 6 zákona o tepelnej energetike nemalo žiadny vplyv na plnenie si povinností žalobcu ako odberateľa v zmysle § 17 ods. 3 písm. b/ tohto zákona.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) prejednal vec preskúmajúc napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce v medziach odvolania (§ 212 ods. 1 OSP s použitím § 246c ods. 1 vety prvej OSP) na odvolacom pojednávaní nariadenom podľa § 250ja ods. 3 vety druhej OSP a dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovanej je potrebné zrušiť.
Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplynulo, že Krajský inšpektorát Štátnej energetickej inšpekcie Košice rozhodnutím č. j.: 453/1700/2005 zo dňa 18.11.2005, ktorým bola žalobcovi v zmysle § 35 ods. 1 písm. b/ zákona č. 657/2004 Z. z. uložená pokuta vo výške 50.000,--Sk za porušenie jej povinnosti ako odberateľa, ktorý rozpočítava množstvo tepla dodaného na vykurovanie a súčasne rozpočítava aj množstvo tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody konečnému spotrebiteľovi tým, že porušil ustanovenia § 17 ods. 3 písm. b/ zákona č. 657/2004 Z. z. v kontrolovanom období od 1.1.2005 do 8.6.2005 tým, že
2
6Sžo/157/2008
nezabezpečil overovanie určených meradiel na meranie pretečeného množstva teplej úžitkovej vody spotrebovaným konečným spotrebiteľom, tak, že citované prvostupňové rozhodnutie potvrdila s tým, že na základe uvedeného je žalobca povinný uloženú pokutu vo výške 50.000,--Sk uhradiť do piatich dní odo dňa prevzatia tohto rozhodnutia, na účet Štátnej pokladnice Bratislava.
Žalovaná ako druhostupňový správny orgán na odvolanie žalobcu proti vyššie špecifikovanému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa vydala dňa 10.2.2006 rozhodnutie č. j.: 415/2000/2006, vo výroku ktorého uviedla, že preskúmala v celom rozsahu odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu Štátnej energetickej inšpekcie Košice vo veci uloženia pokuty vo výške 50.000,--Sk, a toto rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa v zmysle ustanovenia § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. potvrdila. Vo výroku zároveň uviedla, že „na základe hore uvedeného je žalobca povinný uloženú pokutu v celkovej výške 50.000,--Sk uhradiť do 5 dní odo dňa prevzatia tohto rozhodnutia na účet Štátnej pokladnice".
Najvyšší súd sa predovšetkým zaoberal otázkou, či výrok rozhodnutia žalovanej, ktorým potvrdila rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a zároveň uložila povinnosť zaplatiť pokutu 50.000,--Sk do 5 dní odo dňa prevzatia predmetného rozhodnutia, je zrozumiteľný.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť dotknuté.
Podľa § 37 zákona o tepelnej energetike na rozhodovanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní /správny poriadok/), ak tento zákon neustanovuje inak.
Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy občanov a organizácií a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností (§ 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní /správny poriadok/ v znení neskorších predpisov).
Zakotvená zásada zákonnosti vyjadruje požiadavku, aby správne orgány v konaní a pri vydávaní rozhodnutia zachovali procesné predpisy ako aj predpisy hmotnoprávne, ktoré sa vzťahujú na prejednávanú vec.
Podľa § 46 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 47 ods. 1, 2 Správneho poriadku upravujúceho náležitosti rozhodnutia rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.
2
6Sžo/157/2008
Správny poriadok odvolacie konanie podrobne neupravuje. Správne konanie od jeho začatia až po rozhodnutie odvolacieho orgánu tvorí jeden celok. Ustanovenia správneho poriadku vzťahujúce sa na vydanie prvostupňového administratívneho rozhodnutia, majú všeobecnú platnosť a vzťahujú sa aj na odvolacie konanie.
Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehote nesmie byť kratšia než ustanovuje osobitný právny predpis.
Výrok rozhodnutia predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia. Určujú sa v ňom konkrétne práva a povinnosti účastníkov správneho konania. Výrok je potrebné odlíšiť od ostatných obsahových náležitostí rozhodnutia. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci, je teda jadrom celého rozhodnutia, preto len výrok je záväzný, schopný nadobudnúť právoplatnosť a byť vykonateľný.
Správny poriadok vo vyššie citovanom ustanovení § 47 obsahuje povinné obsahové náležitosti výroku. Vždy je potrebné uviesť ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo. Rovnako je nevyhnutné, aby z výroku bolo jasné, kto je adresátom rozhodnutia (účastník konania) a čo sa rozhodnutím zakladá, mení alebo ruší (konkrétne právo alebo povinnosť) resp. autoritatívne potvrdzuje.
Výrok rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu musí - v zmysle § 59 ods. 2 Správneho poriadku - obsahovať rozhodnutie, či sa prvostupňové rozhodnutie potvrdzuje a odvolanie zamieta, či sa prvostupňové rozhodnutie mení alebo či sa prvostupňové rozhodnutie zrušuje.
Výrok musí byť formulovaný jasne, stručne a pritom určite, aby účastník konania i orgán, ktorý má rozhodnutie preskúmať, resp. vykonať, mohol bezpečne a bez pochybností poznať výsledok konania. Túto požiadavku určitosti, presnosti a zrozumiteľnosti výroku treba dôsledne rešpektovať aj pri vydávaní rozhodnutia odvolacieho orgánu, aby účastník konania mohol jednoznačne a určite poznať konečný výsledok konania.
V konkrétnom prípade žalovaný správny orgán uvedené zásady určitosti a zrozumiteľnosti nerešpektoval.
Výroku rozhodnutia žalovanej, ktorým rozhodla, že preskúmala v celom rozsahu odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu vo veci uloženia pokuty vo výške 50.000,--Sk, rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdila a zároveň rozhodla, že na základe hore uvedeného je žalobca povinný uloženú pokutu v celkovej výške 50.000,--Sk uhradiť do 5 dní odo dňa prevzatia tohto rozhodnutia na účet Štátnej pokladnice, nie je formulovaný dostatočne jasne a určite, pretože o uložení pokuty bolo už raz rozhodnuté prvostupňovým rozhodnutím, čo nebolo namieste zdôrazňovať opätovne vo výroku druhostupňového rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu odvolací súd považuje rozhodnutie žalovanej v časti výroku za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť.
Bude úlohou správneho orgánu, aby vyššie vytknuté vady v ďalšom konaní odstránil s tým, že sa tiež vysporiada s námietkami žalobcu v odvolaní.
6
2 6Sžo/157/2008
Na uvedené procesné vady rozhodnutí správneho orgánu odvolací súd prihliadol z úradnej moci z dôvodu, že spôsobili nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej a prvostupňového rozhodnutia v zmysle § 250i ods. 3 OSP, pričom v tomto prípade nebol viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby a odvolania, nakoľko krajský súd tieto vady preskúmavaných rozhodnutí nechal bez povšimnutia. Z dôvodu zrušenia rozhodnutí správneho orgánu z procesných dôvodov (nezrozumiteľnosť výroku druhostupňového rozhodnutia) sa odvolací súd vecou meritórne nezaoberal.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vychádzajúc z vyššie uvedeného dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného správneho orgánu nie je v súlade so zákonom, a keďže súd prvého stupňa žalobu zamietol, odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie správneho orgánu zrušil podľa § 250j ods. 3 OSP pre nepreskúmateľnosť z dôvodu nezrozumiteľnosti jeho výroku a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Podľa ust. § 250j ods. 3 OSP je správny orgán viazaný právnym názorom súdu.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 vety druhej OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a s použitím § 246c ods. 1 vety prvej OSP tak, že úspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa, nakoľko preskúmavané rozhodnutie žalovanej bolo zrušené z dôvodov, ktoré neboli namietané v žalobe.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je opravný prostriedok prípustný. V Bratislave dňa 13. mája 2009
JUDr. Jozef Hargaš, v. r. predseda senátu

Slovenská obchodná inšpekcia
Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave
Prievozská 32, pošt. prieč. 29, 827 99 Bratislava

Číslo : SK/0145/99/2009 Dňa : 04.06.2009

Podľa ustanovenia § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), Slovenská obchodná inšpekcia Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, vo veci odvolania účastníka konania – CENTRUM BYT spol. s r.o., Pečnianska 29, 851 01 Bratislava, IČO: 35 871 776, kontrola vykonaná v spoločnosti – CENTRUM BYT, Wolkrova 4, Bratislava, proti rozhodnutiu Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Trnave pre Trnavský kraj, č. P/291/2/2008, zo dňa 07.02.2009, ktorým bola podľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov uložená peňažná pokuta vo výške 1 700 EUR slovom: jedentisícsedemsto eur, pre porušenie § 4 ods. 1 písm. a/, § 4 ods. 1 písm. d/ vyššie cit. zákona o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku takto

r o z h o d o l :

Slovenská obchodná inšpekcia Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave odvolanie účastníka konania zamieta a rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Trnave pre Trnavský kraj č. P/291/2/2008, zo dňa 07.02.2009 potvrdzuje.
O d ô v o d n e n i e :

Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie (ďalej len SOI) so sídlom v Trnave pre Trnavský kraj rozhodnutím uložil účastníkovi konania – CENTRUM BYT spol. s r.o. - peňažnú pokutu vo výške 1 700 €, pre porušenie povinnosti § 4 ods. 1 písm. a/ a § 4 ods. 1 písm. d/ zákona o ochrane spotrebiteľa.
Inšpektormi SOI bolo pri kontrolách vykonaných dňa 05.06.2008, 11.06.2008, 18.06.2008, 25.06.2008, 26.06.2008, 28.10.2008 a 29.10.2008 v spoločnosti: CENTRUM BYT, Wolkrova 4, Bratislava zistené porušenie povinnosti predávať výrobky v správnom množstve a porušenie povinnosti správne účtovať ceny pri poskytovaní služieb.
Proti rozhodnutiu o uložení pokuty podal účastník konania odvolanie.
Odvolací orgán podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Podľa ods. 2 ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
Preskúmaním veci v odvolacom konaní nebol zistený dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Povinnosťou účastníka konania bolo predávať výrobky v správnom množstve; správne účtovať ceny pri poskytovaní služieb; čo účastník konania porušil.
Inšpektormi SOI bola v dňoch 05.06.2008, 11.06.2008, 18.06.2008, 25.06.2008, 26.06.2008, 28.10.2008 a 29.10.2008 vykonaná kontrola v spoločnosti: CENTRUM BYT, Wolkrova 4, Bratislava zameraná na prešetrenie spotrebiteľského podania č. 150/2/2008. Pri porovnaní množstiev studenej vody (SV) a teplej úžitkovej vody (TÚV) uvádzanými v jednotlivých vyúčtovaniach s podkladmi vyhotovenými pri odpise predmetných vodomerov bolo zistené, že účastník konania niektorým spotrebiteľom naúčtoval vyššie množstvá spotrebovanej SV a TÚV ako boli namerané jednotlivými meračmi. Konkrétne išlo o tieto nedostatky:
Spotreba studenej vody za rok 2005:

Spotrebiteľ Hodnota uvedená v odpise Hodnota uvedená vo vyúčtovaní Rozdiel
Anna T. 5 m3 15 m3 10 m3
Ján B. 0 m3 30 m3 30 m3

Spotreba teplej úžitkovej vody za rok 2005

Spotrebiteľ Hodnota uvedená v odpise Hodnota uvedená vo vyúčtovaní Rozdiel
Ľuboš P. 6 m3 9 m3 3 m3
Peter L. 36 m3 37 m3 1 m3
Dita L. 0 m3 6 m3 6 m3
Karol B. 23 m3 25 m3 2 m3
Ľubica A. 2 m3 3 m3 1 m3
Štefan H. 40 m3 45 m3 5 m3
Hana D. 8 m3 12 m3 4 m3
Jozef G. 18 m3 27 m3 9 m3
Markéta B. 21 m3 22 m3 1 m3

Kontrolou bolo taktiež zistené, že účastník konania rozúčtoval medzi jednotlivých spotrebiteľov obývajúcich bytový dom nachádzajúci sa na Clementisovej ulici, v Trnave za rok 2006 celkom 59 900,-Sk za upratovanie spoločných priestorov. Z tejto sumy bolo upratovačke poskytnutých 56 300,-Sk. Zvyšných 3 600,-Sk je podľa vyjadrenia účastníka konania poplatok správcovi za vzniknuté náklady vedenia upratovačky vo vlastnom stave.
Vo vyúčtovaní za rok 2006 účastník konania uviedol sumu 29 048,-Sk pre 81 bytových jednotiek vedenú ako „ostatné náklady na byt.“ Účastník konania pri kontrole predložil Likvidačný list faktúry č. 91006049 za vyúčtovanie služieb za byt v roku 2005 zo dňa 16.06.2006. Vyúčtovanie bolo vykonané na základe násobku 81 bytových jednotiek a sumou 150,-Sk/merná jednotka (pričom táto nebola ničím podložená) , t.j. 12 150,-Sk.
Ďalej účastník konania predložil Likvidačný list faktúry č. 91007004 za vyúčtovanie služieb za byt v roku 2006 zo dňa 15.02.2007. Vyúčtovanie bolo vykonané na základe násobku 82 (bytových jednotiek + spoločnosť CORA) a sumou 150,-Sk/merná jednotka (táto nebola opäť ničím podložená) t.j. 14 637,-Sk. Za rok 2005 však vo vyúčtovaniach spotrebitelia nemali zahrnutú položku súvisiacu s „ostatnými nákladmi.“
Taktiež bola predložená dohoda o vykonávaní práce pre zamestnanca Miroslava J. pre odpočet bytových vodomerov v sume 8,-Sk/vodomer. V predmetnom objekte bolo odpočítaných 190 ks vodomerov v celkovej sume 1520,-Sk, pričom do položky „ostatné náklady“ bola zahrnutá suma 2 261,-Sk. Podľa vyjadrenia účastníka konania je rozdiel 741,-Sk poplatok za vzniknuté náklady vedenia zamestnanca pre odpis vodomerov vedeného vo vlastnom stave.
Vo vyúčtovaní za rok 2006 je uvedená suma 337,037,-Sk ako odmena zástupcu vlastníkov bytov. Zmluvne dohodnutá odmena zástupcu vlastníkov bola vo výške 25,-Sk za mesiac/byt. Podľa vyjadrenia účastníka konania je rozdiel 37,037,-Sk/rok poplatok správcovi za vzniknuté náklady pre zástupcu vlastníkov vedeného vo vlastnom stave.
Kontrolou bolo zistené, že účtovaním vyššie spomenutých položiek uvedených ako „vzniknuté náklady“ a účtovaním ničím nepodloženej sumy 150,-Sk zahrnutej do položky „ostatné náklady na byt“ účastník konania porušil povinnosť správne účtovať ceny pri poskytovaní služieb.
Za zistené nedostatky, ako predávajúci v zmysle § 2 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa v plnom rozsahu zodpovedá účastník konania.
V odvolaní účastník konania neuviedol žiadne nové skutočnosti ani dôkazy, ktoré by účastníka konania zbavovali zodpovednosti za zistené nedostatky.
V podanom odvolaní účastník konania uvádza, že na strane 3 vyúčtovania za rok 2006 sa uvádza, že suma 150,-sk/merná jednotka nie je ničím podložená. V prílohe predkladá kópiu sadzobníka poplatkov s účinnosťou od 01.01.2005 a s účinnosťou 01.01.2007, kde je tento poplatok uvedený. Tieto sadzobníky poplatkov boli vyvesené na viditeľných miestach a boli k nahliadnutiu pre nájomcov resp. vlastníkov bytov. Dňa 01.01.2007 sa spoločnosť stala v zmysle platnej legislatívy povinným platcom DPH.
Uvádza, že vo vyúčtovaní za rok 2006 je v položke „ostatné náklady za byt“ tento poplatok vyúčtovaný aj za rok 2005, nakoľko bol vyfakturovaný až po vykonaní vyúčtovania za uvedené obdobie v 06/2006. Uvádza, že v roku 2005 vo vyúčtovaní spotrebiteľov sa tento poplatok vyúčtoval v zmysle uvedených skutočnosti. Poukazuje na to, že uvedený dom prešiel do jeho správy dňom 01.01.2005.
Vyjadruje sa, že uvedené položky t.j. za upratovanie spoločných priestorov, odpočet bytových vodomerov a odmenu zástupcu vlastníkov vykonali pracovníci, ktorí boli v pracovnom vzťahu k jeho spoločnosti, čím mu vznikli náklady. Tvrdí, že spomenuté služby si vlastníci bytov schválili a v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. ich zabezpečuje správca na účet vlastníkov bytov. Uvádza, že náklady mu vznikajú v súvislosti s vypracovaním pracovnej zmluvy, mzdy, bankových poplatkov a odvodov do sociálnej poisťovne. V prípade zamietnutia odvolania žiada vzhľadom na prebiehajúcu finančnú krízu o zaplatenie uloženej pokuty v splátkach.
K tomu odvolací orgán uvádza, že vo svojom odvolaní účastník konania nepoukazuje na skutočnosti, ktoré by ho zbavovali zodpovednosti za zistené nedostatky a zistený skutkový stav nepopiera. Skutočnosti uvedené v odvolaní účastníka konania pokladá odvolací orgán za subjektívne. Pre posúdenie celého prípadu je rozhodujúce, že došlo k porušeniu povinnosti uvedenej v zákone o ochrane spotrebiteľa. Pri určovaní výšky postihu bol zohľadnený rozsah následkov protiprávneho konania. Na ostatné okolnosti, ktoré účastník konania uviedol vo svojom odvolaní, odvolací orgán neprihliadal.
Odvolací orgán rovnako ako aj prvostupňový správny orgán vychádzal pri rozhodovaní z platného zákona o ochrane spotrebiteľa. V zmysle § 2 písm. b./ uvedeného zákona je predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby alebo jeho splnomocnenec.
V zmysle § 4 ods. 1 písm. a/ zákona o ochrane spotrebiteľa je predávajúci povinný predávať výrobky v správnej hmotnosti, miere alebo v správnom množstve a umožniť prekontrolovať si správnosť týchto údajov.
Odvolací správny orgán pokladá za nutné podotknúť, že uvedenú zákonnú povinnosť účastník konania ako správca bytov porušil tým, že účtoval vyššie množstvá studenej a teplej úžitkovej vody. Odvolací orgán poukazuje skutočnosť, že hoci zamestnanec účastníka konania poverený odpisom jednotlivých meračov zabezpečil správne namerané hodnoty meračov, ktoré potvrdili svojím podpisom aj vlastníci bytov, účastník aj napriek tomu účtoval vyššie množstvá spotrebovanej studenej vody a teplej úžitkovej vody ako bola nameraná príslušným meračom, čím došlo k vážnemu poškodeniu spotrebiteľa.
Účastník konania sa dopustil porušenia aj ďalšej zákonnej povinnosti, keď v rozpore so zákonom nesprávne účtoval ceny pri poskytovaní služieb. Správny orgán nemôže prihliadať na cenník poskytovaných služieb nad rámec výkonu správy, predložený účastníkom konania. Správny orgán má za to, že účastník konania počas vykonanej kontroly SOI nepredložil dohodu medzi správcom a vlastníkmi bytov, z ktorej by vyplývala skutočnosť, že účtovanie „vzniknutých nákladov na byt“ ako napríklad: poplatok správcovi za vzniknuté náklady vedenia upratovačky vo výške 3600,-Sk, poplatok za vedenie zamestnanca pre odpis vodomerov vo výške 741,-Sk, poplatok správcovi za vzniknuté náklady pre zástupcu vlastníkov v hodnote 37,037,-Sk sú dohodnuté v zmysle zákona, tzn. uvedené poplatky účtované správcom bytov boli schválené vlastníkmi bytov.
Predložený sadzobník za nadštandardné služby nemôže správny orgán zobrať do úvahy a nazdáva sa, že predloženie uvedeného cenníka bolo účelové. Správny orgán je toho názoru, že sadzobník predložený účastníkom nie je možné posúdiť ako hodnoverný dôkaz dohody vlastníkov a účastníka a to z dôvodu, že správca bytu ho mohol vytvoriť aj dodatočne po vykonanej kontrole SOI a rovnako z neho nevyplýva súhlas vlastníkov bytov so službami nad rámec štandardu.
Správny orgán zdôrazňuje, že uvedeným konaním bol porušený zákon a účastník konania je povinný poznať zákon a zabezpečiť jeho dodržiavanie. Dodáva, že účastník zodpovedá za porušenie zákonnej povinnosti na základe objektívnej zodpovednosti a odvolací orgán nemôže prihliadať na jeho snahu vyviniť sa z porušenia zákonných povinností uvedením subjektívnych dôvodov.
Odvolací orgán trvá na kontrolných zisteniach, uvedených v inšpekčnom zázname zo dňa 05.06.2008, 11.06.2008, 18.06.2008, 25.06.2008, 26.06.2008, 28.10.2008 a 29.10.2008. Za zistené nedostatky zodpovedá účastník konania v plnom rozsahu. Pre postih za zistený skutkový stav je rozhodujúca skutočnosť, že bol porušený zákon.
V odvolaní účastník konania neuvádza žiadne nové skutočnosti, ani dôkazy, ktoré by účastníka konania zbavovali zodpovednosti za nedostatky a mali by vplyv na zmenu vydaného rozhodnutia. Na základe vyššie uvedených skutočnosti pokladá odvolací orgán skutkový stav za spoľahlivo zistený a jeho protiprávnosť za nepochybne preukázanú. Výšku uloženej pokuty pokladá odvolací orgán za primeranú zistenému skutkovému stavu.
Na základe hore uvedených skutočnosti pokladá odvolací orgán skutkový stav za spoľahlivo zistený a jeho protiprávnosť za nepochybne preukázanú, správny orgán nezistil v odvolacom konaní dôvod na zrušenie alebo zmenu napadnutého rozhodnutia.
V prípade záujmu o dohodu splácania uloženej pokuty formou splátkového kalendára je potrebné obrátiť sa na odbor vymáhania pohľadávok na Ústrednom inšpektoráte SOI v Bratislave
O výške pokuty rozhoduje inšpektorát SOI, ktorý podľa § 24 ods. 1 zákona za porušenie povinnosti ustanovených týmto zákonom alebo právnymi aktmi Európskych spoločenstiev v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží orgán dozoru výrobcovi, dovozcovi alebo dodávateľovi alebo osobe uvedenej v § 26 pokutu do 66 387,83 EUR; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 165 969,59 EUR.
Podľa § 24 ods. 5 cit. zákona sa pri určení výšky pokuty prihliada najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti.
Pri určení pokuty správny orgán prihliadol na skutočnosť, že účastník konania účtovaním vyšších hodnôt spotrebovanej vody SV a TÚV a nesprávnym účtovaním služieb spôsobil spotrebiteľovi majetkovú ujmu. Následkom protiprávneho konania bolo porušené práva spotrebiteľa chránené zákonom. Správny orgán vzal v danom prípade do úvahy aj čas trvania zisteného protiprávneho stavu. Účastník konania ako predávajúci je povinný dodržiavať všetky zákonom stanovené podmienky predaja výrobkov, za dodržiavanie ktorých zodpovedá objektívne, teda bez ohľadu na akékoľvek okolnosti, ktoré spôsobili ich porušenie.
Účastník konania nesie objektívnu zodpovednosť za zistené nedostatky. Zároveň bolo prihliadnuté aj na to, že účastník konania je povinný dodržiavať podmienky podnikania uvedené v príslušných právnych predpisoch vrátane zákona o ochrane spotrebiteľa od začiatku vykonávania podnikateľskej činnosti. Výšku pokuty považuje odvolací orgán za primeranú k zistenému skutkovému stavu.
Podkladom pre vydanie rozhodnutia bol presne a spoľahlivo zistený skutkový stav veci na základe čoho podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku druhostupňový správny orgán odvolanie zamieta ako nedôvodné.
Zároveň upozorňujeme účastníka konania, že pokutu uloženú I. st. rozhodnutím je povinný uhradiť do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia priloženou poštovou poukážkou alebo príkazom na úhradu na účet: Štátna pokladnica, č. ú.: 7000065068, numerický kód-8180, VS-02910208.


Poučenie: Rozhodnutie o odvolaní je konečné a proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. V prípade nezaplatenia uloženej pokuty v stanovenej lehote bude jej plnenie vymáhané. Rozhodnutie je preskúmateľné súdom.

Slovenská obchodná inšpekcia
Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave
Prievozská 32, pošt. prieč. 29, 827 99 Bratislava

Číslo : SK/0152/99/2009 Dňa : 03.06.2009

Podľa ustanovenia § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), Slovenská obchodná inšpekcia Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, vo veci odvolania účastníka konania – Okresné stavebné bytové družstvo, Dlhá 4, 950 50 Nitra, IČO: 36 526 029, kontrola vykonaná v prevádzke Okresné stavebné bytové družstvo, Dlhá 4, Nitra, proti rozhodnutiu Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v Nitre pre Nitriansky kraj, č. P/0315/04/08, zo dňa 11.02.2009, ktorým bola podľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov uložená peňažná pokuta vo výške 1 000 EUR slovom: jedentisíc eur, pre porušenie § 4 ods. 1 písm. d/ vyššie cit. zákona o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku takto

r o z h o d o l :

Slovenská obchodná inšpekcia Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave odvolanie účastníka konania zamieta a rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v Nitre pre Nitriansky kraj č. P/0315/04/08, zo dňa 11.02.2009 potvrdzuje.
O d ô v o d n e n i e :

Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie (ďalej len SOI) v Nitre pre Nitriansky kraj rozhodnutím uložil účastníkovi konania – Okresné stavebné bytové družstvo - peňažnú pokutu vo výške 1 000 €, pre porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 4 ods. 1 písm. d) vyššie cit. zákona o ochrane spotrebiteľa. Inšpektormi SOI bolo pri kontrole vykonanej dňa 13.03.2008 v Okresnom stavebnom bytovom družstve, Dlhá 4, Nitra, zistené, že účastník konania v koncoročnom vyúčtovaní za roky 2005 a 2006 predražil nedoplatky za oba roky v neprospech spotrebiteľa.
Proti rozhodnutiu o uložení pokuty podal účastník konania odvolanie.
Odvolací orgán podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Podľa ods. 2 ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
Preskúmaním veci v odvolacom konaní nebol zistený dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Povinnosťou účastníka konania bolo správne účtovať ceny pri poskytovaní služieb, čo porušil.
Inšpektormi SOI bolo presne a spoľahlivo zistené, že v koncoročnom vyúčtovaní za rok 2005 v prípade spotrebiteľa pána P. došlo k nesprávnemu účtovaniu nedoplatku o sumu 388,-- Sk v neprospech spotrebiteľa. Taktiež v koncoročnom vyúčtovaní za rok 2006 bol spotrebiteľovi pánovi P. nesprávne účtovaný nedoplatok a to o sumu 437,-- Sk v jeho neprospech. Výpočty, na základe ktorých dospel prvostupňový správny orgán k sumám, o ktoré bola navýšená výška nedoplatku, sú uvedené v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia. K rozdielu v prípade oboch koncoročných vyúčtovaní došlo z dôvodu, že spoločnosť v obidvoch prípadoch odúčtovala v mesiaci december v prospech mesiaca január nasledujúceho roku predpísanú platbu platnú k 1.1. nasledujúceho kalendárneho roku a nie sumu, ktorú skutočne uhradil spotrebiteľ na mesiac január nasledujúceho roku.
Za zistený nedostatok Okresné stavebné bytové družstvo ako predávajúci v zmysle § 2 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa v plnom rozsahu zodpovedá.
V odvolaní účastník konania neuviedol také skutočnosti a ani dôkazy, ktoré by ho zbavovali zodpovednosti za zistené nedostatky.
Vo svojom odvolaní spoločnosť uviedla, že podstata problému spočíva vo výške sumy odúčtovanej v mesiaci decembri z platieb užívateľ a v prospech mesiaca január nasledujúceho kalendárneho roka. Užívateľovi bola odúčtovaná z platieb bežného roka v decembri čiastka vo výške zálohovaného predpisu platného k 01.01. nasledujúceho kalendárneho roka a nie suma zaplatená v mesiaci december. V konkrétnom prípade užívateľ uhradil v mesiaci december nižšiu sumu, ako mal predpísanú v zálohovanom predpise, čím mu odúčtovaním sumy vo výške zálohovaného predpisu vznikol nedoplatok a správca v zmysle rozhodnutia pochybil. Je veľa prípadov, v ktorých užívateľ v posledný kalendárny mesiac vyrovná dlh voči zálohovanému predpisu úhradou niekoľkonásobne vyššou ako je výška zálohovaného predpisu, čím by mu pri metodike odúčtovania celej platby uhradenej v decembri v prospech nasledujúceho mesiaca vznikol nedoplatok vo vyúčtovaní vo výške jeho celej decembrovej platby. Ďalšie prípady úhrad sú také, keď užívateľ uhradí zálohové platby vo výške
3-4 mesačných záloh vopred, teda v posledný kalendárny mesiac priama úhrada nie je a v zmysle metodiky odúčtovania by správca nedoúčtoval za mesiac december žiadnu platbu a užívateľovi by vznikol nedoplatok vo výške zálohovaného predpisu a to i napriek skutočnosti, že mal úhrady vopred vyrovnané. Vzhľadom na množstvo spravovaných bytových jednotiek nie je možné individuálne selektovať platby tak, aby sa odúčtovalo užívateľovi menej ako je výška zálohovaného predpisu a užívateľovi, ktorý uhradí viac za účelom dorovnania platieb bežného roka len výška zálohovaného predpisu. Spoločnosť sa domnieva, že odúčtovaním sumy vo výške zálohovaného predpisu v mesiaci december hospodári s majetkom vlastníkov s odbornou starostlivosťou a vykonáva práva k majetku vlastníkov len v záujme vlastníkov bytov podľa zákona č. 182/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov.
K tomu uvádzame, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj celého konania správneho orgánu, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia, odvolací správny orgán nezistil pochybenie, ktoré by malo za následok nedostatočne zistenie skutkového stavu veci, príp. nesprávne právne posúdenie celého prípadu.
Odvolací správny orgán po oboznámení sa s obsahom podaného odvolania vyhodnotil skutočnosti uvedené účastníkom konania v tomto odvolaní ako neopodstatnené a nemajúce vplyv na skutkové zistenia, ako aj na zodpovednosť spoločnosti za porušenie § 4 ods. 1
písm. d) zákona o ochrane spotrebiteľa. Vo svojom odvolaní účastník konania popísal dôvody vzniku stavu, ktorý správny orgán posúdil ako porušenie zákona o ochrane spotrebiteľa. Poukázal aj na rôzne spôsoby úhrady platieb zo strany užívateľov, pri ktorých by nemohol byť realizovaný spôsob odúčtovania, na ktorý poukázal správny orgán, lebo inak by vznikali spotrebiteľom nedoplatky napriek skutočnosti, že by mali úhrady vopred vyrovnané. Individuálne selektovanie platieb vzhľadom na počet spravovaných bytových jednotiek by nebolo možné. V súvislosti s argumentmi účastníka konania považujeme za potrebné poukázať na skutočnosť, že vyúčtovanie má byť rozdielom medzi skutočnými nákladmi a skutočne uhradenými zálohovanými platbami, čo potvrdzuje aj vyjadrenie Ministerstva financií SR zo dňa 08.09.1994, ktoré použil prvostupňový správny orgán aj pri posudzovaní predmetného prípadu. Tým, že spotrebiteľovi v koncových vyúčtovaniach za rok 2005 a 2006 bola odúčtovaná z platieb na december čiastka vo výške zálohového predpisu v prospech mesiaca január nasledujúceho kalendárneho roka, účastník konania umelo navýšil výšku nedoplatkov za príslušné roky.
Zastávame názor, že rešpektovanie vyššie uvedenej požiadavky by nemalo byť problematické a hlavne by nemalo poškodzovať spotrebiteľov ani v prípadoch, na ktoré poukázal samotný účastník konania vo svojom odvolaní. Zdôrazňujeme tiež, že Slovenská obchodná inšpekcia v danom prípade preverila dodržanie povinností účastníka konania vyplývajúcich zo zákona o ochrane spotrebiteľa, spôsob, akým samotný účastník konania zabezpečí, aby do budúcnosti plne rešpektoval aj povinnosť vyplývajúcu z § 4 ods. 1 písm. d) zákona o ochrane spotrebiteľa a to v prípade všetkých spotrebiteľov, je na zvážení a rozhodnutí samotného účastníka konania.
Zákon o ochrane spotrebiteľa ukladá sankcionovať každé zistené porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zákona o ochrane spotrebiteľa a to bez ohľadu, že ide o prvé porušenie zákona. Výšku uloženej pokuty pokladáme za primeranú zistenému skutkovému stavu, predovšetkým povahe zisteného porušenia zákona a rozsahu porušenia.
Na základe hore uvedených skutočností pokladáme skutkový stav za spoľahlivo zistený a jeho protiprávnosť za nepochybne preukázanú a preto sme nezistili v odvolacom konaní dôvod na zrušenie alebo zmenu napadnutého rozhodnutia.
O výške pokuty rozhoduje inšpektorát SOI, ktorý § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, uloží predávajúcemu za porušenie povinností ustanovených v tomto zákone pokutu až do výšky 66 387,83 EUR. Uloženú pokutu považujeme za primeranú zistenému skutkovému stavu.
Podľa § 24 ods. 5 citovaného zákona sa pri určení výšky pokuty prihliada najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti. Pri určení výšky postihu bolo prihliadnuté na charakter zisteného porušenia zákona, ktoré spočívalo v nesprávnom účtovaní pri koncoročných vyúčtovaniach za roky 2005 a 2006 v položke nedoplatok, ktorý bol za rok 2005 predražený o 388,-- Sk v neprospech spotrebiteľa a za rok 2006 predražený o 437,-- Sk v neprospech spotrebiteľa. Zohľadnená bola skutočnosť, že vytknuté porušenie zákona bolo zistené v prípade
1 spotrebiteľa. Samotná položka nedoplatok a jej výška je pritom dôležitá pri určovaní výšky sankcií v prípade, ak si spotrebiteľ riadne nesplní svoje povinnosti súvisiace s úhradou platieb za užívanie bytu. Spôsob, akým postupoval účastník konania pri vyhotovovaní koncoročného vyúčtovania v prípade dotknutého spotrebiteľa, môže navyše sťažiť a zneprehľadniť kontrolu uskutočneného vyúčtovania zo strany samotného spotrebiteľa, na čo aj poukázal vo svojom podnete. Účastník konania ako predávajúci je povinný dodržiavať všetky zákonom stanovené podmienky predaja výrobkov, za dodržiavanie ktorých zodpovedá objektívne, teda bez ohľadu na akékoľvek okolnosti, ktoré spôsobili ich porušenie.
Podkladom pre vydanie rozhodnutia bol presne a spoľahlivo zistený skutkový stav veci na základe čoho podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie zamietame ako nedôvodné.
Zároveň upozorňujeme účastníka konania, že pokutu uloženú I. st. rozhodnutím je povinný uhradiť do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia priloženou poštovou poukážkou alebo príkazom na úhradu na účet: Štátna pokladnica, č. ú.: 7000065068, numerický kód-8180, VS-03150408.


Poučenie: Rozhodnutie o odvolaní je konečné a proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. V prípade nezaplatenia uloženej pokuty v stanovenej lehote bude jej plnenie vymáhané. Rozhodnutie je preskúmateľné súdom

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ
REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a sudcov JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci žalobcu: BYTOVÉ DRUŽSTVO PREŠOV, IČO: 173665, so sídlom Prešov, Bajkalská č. 32, zastúpeného JUDr. Jolanou Karabinošovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Konštantínova č. 3, proti žalovanému: LONLER, s.r.o., IČO: 36454729, so sídlom v Sabinove, Nezábudova č. 31, zastúpeného advokátom JUDr. Marekom Sahuľom so sídlom v Prešove, Hlavná č. 111, o zaplatenie 1.774,87 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov z 1.12.2010, č.k. 12C 257/09-99 jednohlasne takto
I. P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých vyhovujúcich výrokoch s výnimkou výroku o zmluvnej pokute.
II. M e n í výrok o priznaní zmluvnej pokuty tak, že v tejto časti žalobu zamieta.
III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 66% z celkových trov; výška trov bude vyčíslená po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
V predmetnej veci sa žalobca ako správca bytov a nebytových priestorov domáha proti žalovanému ako vlastníkovi jedného z priestorov splnenia povinnosti zo zmluvy o výkone správy vrátane príslušenstva a sankcii. Presnejšie ide o povinnosť vlastníka platiť do fondu prevádzky, údržby a opráv, za plnenia spojené s užívaním priestorov a za správu priestorov.
Okresný súd Prešov (ďalej len „prvostupňový súd") žalobe vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 791,21 eur s 8,5 % úrokom z omeškania od 5.12.2007 do zaplatenia a sumu 1.721,34 eur. V časti o zmluvnú pokutu prvostupňový súd po moderácii vyhovel žalobe len čiastočne v rozsahu 246,15 eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. V dôsledku späťvzatia žaloby o 181,39 eur konanie v tejto časti zastavil a neúspešnému žalovanému uložil povinnosť uhradiť žalobcovi trovy konania 730,52 eur.
Prvostupňový súd vychádzal zo skutkového stavu, podľa ktorého „medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalovaný je vlastníkov nebytového priestoru a to nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX k.ú. N., č. 101 o výmere 101 m2, pričom ide o priestor, ktorý je súčasťou obytného domu vedeného pod č.s. 865, stojaceho na parcele č. KNC 569/5. Z obsahu spisu mal súd zistené, že žalovaný namietal vyúčtovanie mesačných zálohových platieb a úhrad spojených s užívaním bytu za mesiace január až december 2007, a to náklady na ústredné kúrenie, kde poukazoval v písomnom podaní zo dňa 10.6.2007 určenému Bytovému družstvu Prešov, že o úhrade nákladov za dodávku tepelnej energie pre ÚK, dodávku tepelnej energie pre TÚV a vodné a stočné koná Okresný súd v Prešove, v konaní pod sp. zn. 7 C 54/2007 a do právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia neakceptuje úhradu nákladov, ktoré nespotreboval. Poukázal na to, že za priestor č. 101 roku 2007 uhradil 20.190,- Sk, náklady bez spotreby za dodávku tepelnej energie pre ÚK, dodávku tepelnej energie pre TÚV a vodné
r o z h o d o l :
o d ô v o d n e n i e :
a stočné
k 31.12.2007 predstavovali 12.165,43 Sk, takže k 31.12.2007 má preplatok vo výške 8.024,57 Sk.
Žalobca žalovanému podaním zo dňa 4.7.2008 oznámil, že sa zaoberal námietkami k vyúčtovaniu za mesiace 1-12/2007 k bytovému priestoru a konštatoval, že k 31.3.2008 eviduje celkový dlh vo výške 74.066,60 Sk, poukazujúc na to, že vyúčtovanie za rok 2007 bolo správne vykonané a na tomto v celom rozsahu zotrval.
Vo veci vedenej pod č. 21Cb 341/07 sa žalobca vyjadril a poukázal na to, že vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 7 C 54/07 bol vypracovaný znalecký posudok na vyúčtovanie za rok 2006, z ktorého vyplýva, že žalobca iba v nepatrnej časti účtoval žalovanému na teplej úžitkovej vode o 131,57 Sk viac a na dodávke tepla účtoval o 2.072,32 Sk ako aj na studenej vode menej o 122,15 Sk.
V priebehu konania však žalovaný už nenamietal samotné vyúčtovanie - správnosť vyúčtovaných položiek ani v tomto smere nenavrhoval vykonávať dokazovanie avšak poukazoval na to, že predmetné priestory proti jeho vôli užíva tretia osoba, pričom ohľadom jej vypratania je vedené konanie už niekoľko rokov. Žalovaný si však plní povinnosti vyplývajúce z vlastníctva priestoru č. 101.
Z ročného vyúčtovania žalobcu ako správcu bytového domu (podľa Zmluvy z 1.1.2006) boli náklady na nebytový priestor č. 101 vo vlastníctve žalovaného za rok 2006 v sume 61.248,-Sk (čl. 6 21Cd 341/2007). Za tento rok žalobca žalobou uplatnil zálohovú platbu za mesiac december kde bol predpis v sume 7.021,-Sk. V roku 2006 vznikol preplatok v sume 18.953,53,-Sk ktorý bol odpočítavaný z uplatňovaných súm za jednotlivé zálohové platby, ktoré mal vykonať podľa predpisu v roku 2007 žalovaný. V celovej sume za december 2006 a január až november 2007 spolu v sume 42.790,50 ,-Sk po odpočítaní preplatku za rok 2006 v sume 18.953,-Sk = 23.837,-Sk t.j. 791,24 eur.
V roku 2007 boli náklady na nebytový priestor č. 101 byt v celkovej sume 42.242,56,- Sk. V tomto roku žalovaný mal zaplatiť na základe predpisu zálohových platbách 58.456,-Sk.
V roku 2008 tvorili náklady sumu 50.008,71,-Sk, žalovaný mal zaplatiť na základe predpisu zálohových platbách 55.780,-Sk, zaplatil 435,52 eur. V roku 2009 tvorili náklady sumu 1.488,65 eur, žalovaný mal zaplatiť na základe predpisu zálohových platbách 1670,04 eur, zaplatil 562,64 eur.
Za december 2007 predpis 151,83 eur bol požadovaný rozdiel medzi zaplatenou úhradou-117, 47eur a nasledujúce mesiace takto :
Január 2008 predpis 151,83 požadovaný rozdiel medzi zaplatenou úhradou - 117, 47 eur
Február 2008 predpis 151,83 požadovaný rozdiel medzi zaplatenou úhradou - 117, 47 eur Marec 2008
predpis 162,21 požadovaný rozdiel medzi zaplatenou úhradou - 127,86 eur
Apríl 2008 predpis 162,21 požadovaný rozdiel medzi zaplatenou úhradou - 127,86 eur
Máj 2008 predpis 162,21 požadovaný rozdiel medzi zaplatenou úhradou - 127,86 eur
Jún 2008 predpis 162,21 požadovaný rozdiel medzi zaplatenou úhradou - 127,86 eur
Júl 2008 predpis 142,97 požadovaný rozdiel medzi zaplatenou úhradou - 99,01 eur
August 2008 predpis 142,97 požadovaný rozdiel medzi zaplatenou úhradou - 99,01 eur September
2008 predpis 142,97 požadovaný rozdiel medzi zaplatenou úhradou - 99,01 eur Október 2008 predpis
142,97 požadovaný rozdiel medzi zaplatenou úhradou - 99,01 eur November 2008 predpis 163,59
požadovaný rozdiel medzi zaplatenou úhradou -119.63 eur December 2008 predpis 163,59
požadovaný rozdiel medzi zaplatenou úhradou -119.63 eur
Január 2009 predpis 163,59 požadovaný rozdiel medzi zaplatenou úhradou -119.62 eur Február 2009 predpis 163,59 požadovaný rozdiel medzi zaplatenou úhradou -119.62 eur Marec 2009 predpis 163,59 požadovaný rozdiel medzi zaplatenou úhradou -119.6 eur Apríl 2009 predpis 126,61 požadovaný rozdiel medzi zaplatenou úhradou -82,64 eur Máj 2009 predpis 126,61 požadovaný rozdiel medzi zaplatenou úhradou -82,64 eur Jún 2009 predpis 126,61 požadovaný rozdiel medzi zaplatenou úhradou -82,64 eur Júl 2009 predpis 133,24 požadovaný rozdiel medzi zaplatenou úhradou -87,76 eur August 2009 predpis 133,24 požadovaný rozdiel medzi zaplatenou úhradou -87,76 eur September 2009 predpis 133,24 požadovaný rozdiel medzi zaplatenou úhradou -87,76 eur Október 2009 predpis 133,24 požadovaný rozdiel medzi zaplatenou úhradou -87,76 eur November 2009 predpis 133,24 požadovaný rozdiel medzi zaplatenou úhradou -87,76 eur December 2009 predpis 133,24 požadovaný rozdiel medzi zaplatenou úhradou -87,76 eur Spolu : 2.632,49 eur po odpočítaní preplatku
- preplatok za rok 2007 -538,19 eur
- preplatok za rok 2008 -191,57 eur
- preplatok za rok 2009 - 181,39 eur
čo predstavuje sumu za obdobie od decembra 2007 do decembra 2009 sumu : 1.721,34 eur.
K takto špecifikovaným sumám istiny žalobca žiadal priznať úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 791,24 od 5.12.2007 z istiny požadovanej za špecifikované obdobie nerealizovaných zálohových platieb od decembra 2006 do novembra 2007. A za obdobie nerealizovaných platieb za čas od 1.7.2008 do 7.12.2009 (špecifikácia čl. 4 spisu 12C 257/2009) požadoval zmluvnú pokutu v sume 1230,77 eur a to podľa zmluvy o výkone správy 0,25% denne.
Z obsahu spisu mal súd zistené, že žalobca uzatvoril dňa 1.1.2006 s nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov zmluvu o výkone správy, čo súd zistil z predmetnej zmluvy (č.l. spisu 29-56 21Cb 341/07). Ďalšia zmluva bola uzavretá dňa 14.12.2007, ktorá taktiež bola prijatá nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov v bytovom dome.
Žalovaný k zmluve nikdy nepristúpil, hoci mu to ukladá zákon č. 182/93 Zbierky zákonov v znení neskorších predpisov.
Podľa čl. II. bodu 2 zmluvy zo dňa 1.1.2006 na zabezpečenie prevádzky, údržby a opráv bytového domu sú vlastníci bytov a nebytových priestorov povinní poukazovať mesačné preddavky vopred do fondu prevádzky a opráv bytového domu a preddavky na náklady spojené s užívaním bytu. Podľa čl. II. bodu 3 zmluvy o výkone správy, platby sú vlastníci bytov a nebytových priestorov povinní poukazovať spolu, najneskôr do konca predchádzajúceho mesiaca. Podľa čl. II. bodu 4 v prípade omeškania s platbami podľa ods. 3 tohto článku je vlastník povinný zaplatiť správcovi poplatok z omeškania vo výške 0,5% z dlžnej čiastky za každý deň omeškania.
Rovnako podľa čl. III. bodu 2 zmluvy zo dňa 14.12.2007 na zabezpečenie prevádzky, údržby a opráv bytového domu sú vlastníci bytov a nebytových priestorov povinní poukazovať mesačné preddavky vopred do fondu prevádzky a opráv bytového domu a preddavky na náklady spojené s užívaním bytu. Podľa čl. III. bodu 3 zmluvy o výkone správy, platby sú vlastníci bytov a nebytových priestorov povinní poukazovať spolu, najneskôr do konca predchádzajúceho mesiaca. Podľa čl. III bodu 4 zmluvy o výkone správy uzavretej dňa 14.12.2007 v prípade omeškania s platbami podľa ods. 3 je vlastník povinný zaplatiť správcovi úrok z omeškania a zmluvnú pokutu vo výške 0,25 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania."
Na základe uvedeného skutkového stavu prvostupňový súd považoval žalované nedoplatky za správne a za nesporné. Uviedol ďalej, že „podľa § 6 ods. 1 zák. č. 182/93 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov účinného ku dňu 15.11.1998, na správu domu sa zriaďuje spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak vlastníci bytov a nebytových priestorov neuzavrú zmluvu o výkone správy s inou právnickou osobou, alebo fyzickou osobou (ďalej len správca).
Podľa § 2 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov spoločnými zariadeniami domu sa na účely tohto zákona rozumejú zariadenia, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu, a to aj v prípade, ak sú umiestnené mimo domu. Takýmito zariadeniami sú najmä výťahy, práčovne a kotolne vrátane technologického zariadenia, sušiarne, kočikárne, spoločné televízne antény, bleskozvody, komíny, vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické, telefónne a plynové prípojky.
Podľa § 489 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len OZ) záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Žalobcom žalované nedoplatky z vyúčtovaní sú vyúčtované správne. Uvedené žalovaný ani nenamietal.
Žalovaným vznesené námietky ohľadne stále platnej Zmluvy o výkone správy a povinností žalobcu dbať na záujmy vlastníkov bytov s tým, že žiadal správcu o dopojenie (zrejme odpojenie, pozn. odvolacieho súdu) dodávky tepla, teplej a studenej vody nakoľko proti jeho vôli tieto boli užívané treťou osobou a táto aj spotrebováva predmetné energie súd považoval za účelové a irelevantné. Žalovaný sa stal vlastníkom priestorov označených ako byt č.1 nachádzajúcich sa na prízemí stavby v Sabinove na Nezábudovej č. 31, kúpnou zmluvou zo dňa 24.7.1998 od predávajúceho - ZŤS Sabinov, a.s. Sabinov, v budove slobodárne v tým, že v tejto zmluve predávajúci oboznámil kupujúceho s existenciou nájomného vzťahu na služobný byt na prízemí a ako vlastníkovi tým mu vznikli aj povinnosti vyplývajúce zo špeciálneho právneho predpisu zák. 182/93 Z.z. o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov.
Zo zápisnice schôdze vlastníkov bytového domu Nezábudova č. 31, Sabinov, konanej dňa 14.12.2007 o 18.00 hod. ako aj z jeho písomnej výzvy vyplýva, že žalovaný vo vzťahu k žalobcovi, žiadal o odpojenie tepla, teplej a studenej vody privádzanej do nebytového priestoru č. 101. Avšak s poukazom na nižšie citované ustanovenie ide o úpravy bytu resp. nebytového priestoru, kde bol potrebný predovšetkým súhlas väčšiny všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ktorý mal zabezpečiť žalobca, rovnako ak mal záujem o takéto úpravy nebytového priestoru bolo potrebne zabezpečiť ďalšie požiadavky vyplývajúce z osobitného predpisu upravujúceho stavebné konanie ako vlastník nebytového priestoru. Bez týchto vyjadrení a príslušných povolení naopak správca bytového domu, by porušil svoje povinnosti vyplývajúce zo zákona o vlastníctve bytov.
Podľa § 11 ods. 1, 4 zákona o vlastníctve bytov vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome je povinný na svoje náklady byt a nebytový priestor v dome udržiavať v stave spôsobilom na riadne užívanie, najmä včas zabezpečovať údržbu a opravy. Je povinný konať tak, aby pri užívaní, udržiavaní, zmenách, pri prenajatí bytu alebo nebytového priestoru v dome, prípadne jeho časti a pri inom nakladaní s bytom a nebytovým priestorom v dome nerušil a neohrozoval ostatných vo výkone ich vlastníckych, spoluvlastníckych a spoluužívacích práv. Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemôže vykonávať úpravy bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktorými by ohrozoval alebo rušil ostatných v neprimeranom rozsahu alebo by menil vzhľad domu bez súhlasu spoločenstva; ak sa spoločenstvo nezriaďuje, je potrebný súhlas väčšiny všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Ustanovenia osobitných predpisov nie sú tým dotknuté. (zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku).
Podľa § 2 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov Spoločnými zariadeniami domu sa na účely tohto zákona rozumejú zariadenia, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu, a to aj v prípade, ak sú umiestnené mimo domu. Takýmito zariadeniami sú najmä výťahy, práčovne a kotolne vrátane technologického zariadenia, sušiarne, kočikárne, spoločné televízne antény, bleskozvody, komíny, vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické, telefónne a plynové prípojky.
Čo sa týka nároku žalobcu ohľadom príslušenstva a to v prvej časti výroku čo do uplatňovaného úroku z omeškania tu súd návrhu vyhovel, keďže žalovaný sa dostal do omeškania s platením vymáhaných zálohových platieb od 5.12.2007.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. O úrokoch z omeškania bolo rozhodnuté podľa § 3 vl. nar. č. 87/1995 Z.z., v spojení s § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Výška úrokov z omeškania tvorí dvojnásobok diskontnej sadzby stanovenej NBS a platnej k prvému dňu s omeškaním plnenia dlhu.
Čo sa týka uplatnenej zmluvnej pokuty tu súd vychádzal z posúdenia skutočností, že aj zmluva o výkone správy je spotrebiteľskou zmluvou.
Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 1 OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.
Súd nepriznal žalobcovi žiadanú zmluvnú pokutu, pretože túto považoval za neprijateľnú podmienku v zmluve podľa § 53 ods. 4, písm. k/ OZ, (v znení účinnom od 1.1.2008) keďže jej výška ročne predstavuje 91,25 % p.a., čo je neprimeraná sankcia za omeškania dlžníka (za obdobie od 1.7.2008 do 7.12.2009) a preto ju súd považoval za neprijateľnú, ktorý je zo zákona neplatná a v tejto časti návrh žalobcu v časti zamietol.
Podľa § 545a OZ v znení účinnom od 1.1.2008 neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.
Podľa § 4 vyhl. č. 87/1995 v znení účinnom od 1.7.2010 poplatok z omeškania je za každý deň omeškania 0,5 promile dlžnej sumy, najmenej však 0,83 eura za každý i začatý mesiac omeškania.
V časti o zaplatenie 181,39 eur zastavil vzhľadom na správanie sa žalobcu, ktorý s podaným návrhom disponuje a návrh na začatie konania v uvedenej časti vzal späť.
Súd sa preto spravoval pri určovaní neprimerane vysokej zmluvnej pokuty vyššie citovaným ustanovením ako merítkom a priznal z požadovanej zmluvnej pokuty vo výške 1.230,77 eur 1/5 čo je 0,5 promile, t.j. 246,15 eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
V časti o zaplatenie 181,39 eur zastavil vzhľadom na správanie sa žalobcu, ktorý s podaným návrhom disponuje a návrh na začatie konania v uvedenej časti vzal späť.
Súd zamietol aj návrh na doplnenie dokazovanie výsluchom svedka p. G., nakoľko vo veci mal súd zistené z pripojených kópií rozhodnutí tunajšieho súdu a Krajského súdu v Prešove ako aj Najvyššie ho súdu SR, že tento užíva predmetný nebytový priestor, ktorého však je vlastníkom žalovaný a spor medzi žalovaným a touto osobou nič nemení na skutočnosti, že podľa § 10 ods. 1 zák. o vlastníctve bytov vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.
Na druhej strane domu je správca povinný sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia podľa ustanovenia § 142 ods. 2 v spojení s ustanovením § 146 ods. 2 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, keď zohľadnil skutočnosť, že návrhu v časti o zaplatenie spolu bol 3.794,91 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 5.12.2007 zo sumy 791,21 eur do zaplatenia vyhovel a konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške spolu 2.758,73 eur, úroku z omeškania, a v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,25 % denne v časti zamietol.
Súd priznal z takto vyčísleného nároku na tarifnú odmenu a paušálnu náhradu režijných výdavkov - podľa ust. § 10 ods.1 § 14 ods. 1 písm. a/ c/ a § 16 ods. 3 a súvisiacich ust. vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (v spojení s ust. § 22 ods.1, 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov) v sadzbách vyčíslených právnou zástupkyňou žalobcu, vrátane DPH (ktorej je podľa predloženého osvedčenia o registrácii právna zástupkyňa žalobcu platiteľom). Za tieto úkony právnej služby:
príprava a prevzatie vo veci 21Cb 314/2008 51, 45 eur + 5,91 eur rež. Paušál,
podanie návrhu 51, 45 eur + 5,91 eur rež. paušál,
vyjadrenie vo veci samej 7.10.2009 51, 45 eur + 6,95 eur rež. paušál,
účasť na pojednávaní 24.11.2009 51, 45 eur + 6,95 eur rež. paušál,
vyjadrenie vo veci samej 14.12.2009 51, 45 eur + 6,95 eur rež. paušál,
príprava a prevzatie vo veci 12C 257/2009 121,16 eur + 6,95 eur rež. paušál,
- podanie návrhu 121,16 eur + 6,95 eur rež. paušál,
- účasť na pojednávaní 15.4.2010 bez prejednania vo veci samej 1 12,86 eur + 7,21 eur rež. paušál,
- vyjadrenie žalobcu vo veci samej 4.5.2010 141,89 eur + 7,21 eur rež. paušál,
- účasť na pojednávaní 22.6.2010 141,89 eur + 7,21 eur rež. paušál,
- účasť na pojednávaní 1.10.2010 141,89 eur + 7,21 eur rež. paušál,
- účasť na pojednávaní 12.11.2010 141,89 eur + 7,21 eur rež. paušál,
Spolu 1.162,62 eur 19% DPH 220,90 zo sumy 1162,62 eur = 1.384,52 eur + zaplatený súdny poplatok (180 eur + 47,40eur) = 1611,92 eur
Plný úspech žalobcu v konaní by predstavoval sumu 3.794,91 eur, čistý úspech žalobcu v konaní však predstavoval sumu 2.758,73 eur, percento úspechu žalobcu vo veci je 72,66 %,
Vzhľado
m na pomer úspechu a neúspechu súd priznal žalobcovi náhradu vo výške 56 % z vyčíslených trov konania, čo predstavuje sumu 8.825, - Sk (72,66 % úspechu mínus 27,34 % neúspechu = 45,32 %). Čo predstavuje sumu 730,52 eur.
Pretože žalobca ktorému súd priznal náhradu trov konania, je v konaní právne zastúpený, platobným miestom na poukázanie priznanej sumy na náhradu trov a to v celom rozsahu je v zmysle ust. § 149 ods.1 O.s.p. účet (adresa sídla) jeho právneho zástupcu."
Žalovaný v odvolaní navrhol zmeniť rozsudok a žalobu zamietnuť.
Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd") preskúmal vec v rozsahu suspenzívneho (odkladného) účinku odvolania teda vo vyhovujúcom výroku a výroku o trovách konania (§ 206 O.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok prvostupňového súdu je s výnimkou časti o moderácii neprijateľnej zmluvnej pokuty vecne správny.
Prvostupňový súd rozhodol na základe skutkového stavu, ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní a vec správne právne posúdil s výnimkou záveru o moderácii neprijateľnej zmluvnej pokuty. Na zdôraznenie správnosti a v súvislosti s odvolacími námietkami žalovaného odvolací súd doplňuje dôvody.
Podľa záverov prvostupňového súdu a podľa vyjadrení účastníkov pred odvolacím súdom by nemali byť sporné následovné skutočnosti:
Žalovaný ako podnikateľ kúpil budovu určenú síce na prechodné ubytovanie (slobodáreň), no v ktorej mal v čase kúpy a doteraz stále má obydlie S. G., a to v priestoroch, ktoré sú účelovo určené ako nebytové priestory. Priestory mu pôvodne pridelil jeho bývalý zamestnávateľ ako byt.
Po kúpe budovy žalovaný zmenil účel užívania stavby a okrem iného rozpredal miestnosti ako byty. Žalovanému sa však s S. G. nepodarilo uzavrieť na predmetné priestory žiadnu zmluvu. Vlastníkom týchto priestorov je žalovaný.
S. G. nepreukázal nájomnú zmluvu (uznesenie Najvyššieho súdu SR vo veci 5Cdo 113/2008). S. G. je dôchodca a odmieta sa vypratať. Žalovaný doposiaľ právoplatne neuspel na súdoch o vypratanie pána G. z priestorov, naopak žaloba o vypratanie bola zamietnutá z dôvodu, že vypratanie by odporovalo dobrým mravom (rozsudok KS v Prešove vo veci 2Co 458/01). Žalovanému súd priznal proti S. G. plnenia za užívanie priestorov.
Na budovu sa vzťahuje režim zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (Bytový zákon). Správcom bytov je žalobca (ďalej len „správca"). Dodáva vlastníkom v budove správcovské služby pri správe bytov a nebytových priestorov ( vyberá platby do fondu prevádzky, údržby a opráv, ďalej platby za plnenia spojené s užívaním priestorov a vykonáva ďalšie povinností správcu; ďalej len „správcovské služby").
Žalobca dodáva služby správcu aj žalovanému ako vlastníkovi vo vzťahu k priestorom užívaným pánom G.. Žalovaný s dodávkou služieb k týmto priestorom vyjadril žalobcovi nesúhlas, pretože pán G. neplatí za užívanie priestorov. .Podľa žalovaného pán G. nemá právo nájmu a preto niet dôvod mu dodávať akékoľvek plnenia. Žalobca napriek nesúhlasu žalovaného však dodáva plnenia spojené s užívaním priestorov a za tieto plnenia si uplatňuje od žalovaného ako vlastníka týchto priestorov aj cenu týchto služieb.
Žalobca argumentuje, že nemá možnosť ovplyvniť vzťahy medzi vlastníkom priestorov (žalovaný) a osobami bývajúcimi v týchto priestoroch a že má zákonnú povinnosť dodávať správcovské služby žalovanému ako vlastníkovi a následne uplatňovať cenu tejto služby. Žalovaný pre zmenu odporúča žalobcovi uplatniť náhradu škody za neoprávnený odber priamo od pána G., ktorý odoberá službu bez zmluvy, a teda neoprávnene v zmysle § 22 zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike. Z uvedeného dôvodu sa žalovaný necíti byť ani pasívne legitimovaný.
Právne významnou otázkou je otázka, či má žalobca právnu možnosť vynechať z poskytovania správcovských služieb vybrané priestory podľa predstav vlastníkov bytov alebo nebytových priestorov, v danom prípade podľa predstavy žalovaného ako jedného z vlastníkov. Podľa žalovaného k tomu má postačovať nesúhlas s dodávkou služieb k predmetným priestorom.
V občianskom súdnom konaní je možné domáhať sa okrem iného splnenia povinnosti nielen zo zmluvy, či z porušenia práva, ale aj zákonnej povinnosti (§ 80 písm. b/ O.s.p.). V súlade so zmluvou má takúto povinnosť práve žalovaný ako jeden z vlastníkov a to povinnosť uhrádzať preddavky správcovi (§ 10 ods. 1 Bytového zákona). Podľa citovaného ustanovenia
„Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade10) vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu".
Odvolacia námietka žalovaného, že žalobca mal rešpektovať jeho požiadavku nedodávať teplo a vodu do predmetných priestorov nie je dôvodná. V rámci povinnosti uhrádzať preddavky Bytový zákon neupravuje výnimku. Ťažko si predstaviť, ako by sa reálne dalo naplniť , ak by jeden prípadne viacerí vlastníci prestali využívať plnenia spojené s užívaním bytu (prechádzanie po spoločne vykurovaných a osvetlených priestoroch, odpad, používanie výťahu návštevami a iné) alebo ak by prestali niektoré priestory vytápať. Pri väčšom počte vlastníkov, ktorí by odmietli služby, by bolo ohrozené celkové fungovanie spoločného systému služieb spojených s užívaním bytových a nebytových priestorov.
Zákonodarca vybral vlastníka bytového či nebytového priestoru ako povinný subjekt. Ak by povinnosť platiť za správcovské služby mali osoby odlišné od vlastníka, značne by sa sťažilo vyberanie úhrad. Bolo by problematické pre správcov bytov identifikovať osoby a právny dôvod užívania bytových či nebytových priestorov (nájom, výpožička, odvodené právo bývania od vlastníka či nájomcu, užívanie bez právneho dôvodu a pod.). Na povinnosti žalovaného ako vlastníka platiť cenu správcovských služieb nič nemení ani skutočnosť, že sám je dodávateľom tepla. Je totiž vo vzťahu k správcovi tiež aj vlastníkom priestorov. Odvolacia námietka s poukazom na existujúci stav dodávky a spotreby energií je preto nedôvodná.
Odvolanie nie je dôvodné ani s poukazom na neúspech S. G. o strpenie napojenia sa na elektrickú energiu. Žalobca túto energiu nedodáva, no zákonnú povinnosť má dodávať tepelnú energiu, ktorú si aj od žalovaného ako vlastníka vyúčtoval.
Popri zákonnej povinnosti vlastníkov platiť úhrady za správcovské služby je upravená aj povinnosť správcu, podľa ktorej má sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky (§ 8b ods. 2 písm. e/ Bytového zákona).
Žalovaný v odvolaní poukazuje na neoprávnený (čierny) odber služieb, pretože žalobca dodával pánovi G. služby bez zmluvy, a to s poukazom na § 22 ods. 1 zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike.
Uvedenú odvolaciu námietku nepovažuje odvolací súd za dôvodnú, pretože zmluva o výkone správy legalizuje dodávky správcovských služieb. Neoprávneným odberom tepla je odber tepla bez uzavretej písomnej zmluvy o dodávke a odbere tepla s výnimkou uvedenou v § 19 ods. 3 písm. b) alebo v rozpore s uzavretou zmluvou alebo odber tepla z verejného rozvodu tepla alebo z tepelnej prípojky sa uskutočňuje bez vedomia a súhlasu dodávateľa (§ 22 ods.1 zákona č. 657/2004 Z.z.).
Neoprávnený odber na účely § 22 ods.1 zákona č. 657/2004 Z.z. odvolací súd neuznáva u osoby
ktorá využíva priestory v bytovom dome ako svoje obydlie a ktorá nie je oprávnená pristúpiť k zmluve o výkone správy. Odvolací argument žalovaného, že sa S. G. dopúšťa neoprávneného odberu a pritom nemá možnosť zmluvu uzavrieť, je nedôvodný.
Odvolací súd poznamenáva, že žalovaný musel vedieť už pri kúpe stavby za účelom podnikateľských aktivít, že kupuje slobodáreň a že v nej majú obydlie osoby. Ak sa predsa len rozhodol kúpiť stavbu aj s osobami s právom na obydlie, je dôležité rešpektovať právo týchto osôb na obydlie.
Právo na obydlie ako základné právo je veľmi významné právo. Je spojené so súkromím, načerpaním síl, oddychom. Bez tepla, teplej a studenej vody by bol život v takomto obydlí ťažko znesiteľný. Preto je nepochopiteľné odvolanie a požiadavka žalovaného na odpojenie priestorov od dôležitých energii a vody. Naopak prístup žalobcu dodávať služby aj do predmetných priestorov je v súlade so zákonom a princípmi morálky.
Právo na obydlie sa môže viazať podľa okolnosti konkrétneho prípadu nie len na bytové priestory, ale aj na iné priestory , ktoré aktuálne predstavujú obydlie človeka vrátane aj iných ako bytových priestorov. Právo na obydlie treba chrániť aj osobe, ktorá nemá právo nájmu a v tomto smere odvolací súd dáva do pozornosti judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva.
„Každopádne, garancie, ktoré poskytuje Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd („Dohovor") požadujú, aby zásah do sťažovateľovho práva na rešpektovanie jeho obydlia nebol iba legálny, ale taktiež primeraný podľa odseku 2 článku 8 k cieľu sledovanému, a to s ohľadom na okolnosti prípadu. Následne, žiadne ustanovenie vnútroštátneho práva by nemalo byť vkladané a aplikované spôsobom nezlučiteľným so záväzkami Chorvátska vyplývajúcimi z Dohovoru (pozri Stanková v. Slovensko, citovaný vyššie, § 24, 9. október 2007)." (Rozsudok Paulic v. Chorvátsko z 1. marca 2010 (Sťažnosť 3572/06).
„V tejto súvislosti Súd opakuje, že strata obydlia je najextrémnejšou formou zásahu do práva na rešpektovanie obydlia." (Rozsudok Čosic v. Chorvátsko z 5. júna 2009 (Sťažnosť č. 28261/06). „V tejto súvislosti Súd znovu opakuje, že „akákoľvek osoba, ktorej hrozí zásah do práva na obydlie, by mala v princípe mať možnosť dať si preskúmať proporcionalitu a odôvodnenosť zásahu nezávislým súdom vo svetle relevantných princípov podľa článku 8 Dohovoru a to napriek tomu, že podľa vnútroštátneho práva nemá právo bývať v byte (pozri McCann v. Spojené kráľovstvo, č. 19009/04, para. 50, 13. mája 2008)...Ako už bolo predtým povedané, Súd neakceptuje tvrdenie, že udelenie práva nájomníkovi odvolávať sa na článok 8 by malo vážne dôsledky pre fungovanie vnútroštátneho systému alebo práva upravujúceho vzťahy medzi nájomcom a prenajímateľom (pozri, McCann v. Spojené kráľovstvo, citovaný vyššie, ods. 28 a 54)." (Rozsudok Paulic v. Chorvátsko z 1. marca 2010 (Sťažnosť 3572/06).
„Je pravdou, že čiastočne vďaka úradu prokurátora, súdy obnovili sťažovateľovo právo na užívanie sporného bytu, hoci po neprimeranom oneskorení. Akokoľvek, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, toto nepostačuje na nápravu porušenia (obnovenie) sťažovateľovho práva na rešpektovanie jeho obydlia a jeho súkromného a rodinného života." (Rozsudok Novoseletskiy v. Ukrajina (Sťažnosť 47148/99).
„Predpokladom vzniku pozitívnej povinnosti je zistenie, že štátne orgány v danom čase vedeli alebo mali vedieť o existencii skutočného a bezprostredného rizika hroziaceho životu konkrétnej fyzickej osoby z dôvodu trestnej činnosti tretej osoby a neprijali v rámci svojich právomocí opatrenia, ktoré by sa odôvodnene zdali byť primeranými na odvrátenie tohto nebezpečenstva...". (argumentácia súdu per analogiam aj pri konštatovaní porušenia čl. 8 Dohovoru).
„Pri posudzovaní rozsahu takéhoto pozitívneho záväzku podľa článku 2 Dohovoru je potrebné brať do úvahy povinnosť zmluvných štátov podľa čl. 1 Dohovoru zabezpečiť skutočnú a účinnú ochranu práv a slobôd, ktoré sú v ňom stanovené..." (argumentácia súdu per analogiam aj pri konštatovaní porušenia čl. 8 Dohovoru). (Rozsudok Kontrová v. Slovenská republika z 31. mája 2007 (Sťažnosť 7510/04).
„Vypratanie bytu nebolo v demokratickej spoločnosti nevyhnutné" (Rozsudok Stanková proti Slovenskej republike).
Odvolanie v tom smere, že súd nevypočul S. G. je nedôvodné. Súd rozhoduje, ktorý dôkaz vykoná (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Spor je o zaplatenie ceny služieb a žalovaný je pasívne legitimovaný. Skutočnosti, ktoré by mal preukázať svedok G. ani nie sú sporné. S. G. nemá nájomný vzťah, neplatí, do priestorov sa mu dodáva teplo a voda a že spotrebúva teplo práve on, je neodškriepiteľné. Na pasívnej legitimácii
žalovaného nič nezmenia ani rokovania žalobcu s S. G.
Žalovaný v odvolaní
ďalej poukazuje, že chcel zabrániť obohacovaniu na úkor ostatných vlastníkov. Odvolací súd udáva, že práve neplatením služieb zo strany žalovaného vzniká ujma ostatným vlastníkom a ktorí nijako nemôžu ovplyvniť vzťah žalovaného s S. G.. Je to predovšetkým vzťah žalovaného a S. G., ktorý zdá sa, žalovaný rieši nekonštruktívne. Odvolaciemu súdu sa nechce veriť, aby neexistovali adekvátne náhradne priestory. Žalovaný predsa nemohol počítať s tým, že ako podnikateľ kúpi za účelom zisku budovu, vstúpi do dlhotrvajúceho pokojného stavu užívania obydlia a deložuje S. G. s rodinou na ulicu.
Právo žalovaného na plnenie za užívanie priestorov týmto rozsudkom nijako nie je dotknuté, čo v konečnom dôsledku žalovaný aj využil (rozsudok OS Prešov vo veci 14C/89/2006, rozsudok KS v Prešove vo veci 7Co/204/05.
Žalovaný v odvolaní spomína, že doteraz rešpektuje rozsudok ,,26/458/01" (správne vo veci 2Co 458/01). Nijako nie je dotknuté ani právo žalovaného na vypratanie priestorov, ak sa garantuje adekvátne a ľudsky dôstojné náhradné obydlie. Odvolací súd poukazuje práve na to, že práve tu je priestor na efektívne riešenie dlhodobého problému. Žalobcovi, ktorý riadne dodáva teplo a dokonca si tým plní zákonnú povinnosť, nebolo dôvodné nepriznať právo na cenu za správcovské služby a plnenia len preto, že žalovaný nedokáže dostatočne efektívne vyriešiť vzájomný vzťah s S. G., o ktorom musel mať vedomosť, keď kupoval budovu.
Žalovaný ďalej v odvolaní poukazuje na nespravodlivosť a porušenie dobrých mravov, ak musí trpieť takýto stav. Odvolací súd naopak považuje za odporujúce dobrým mravom pokusy odpojiť rodinu S. G. od vody a tepla, pretože to by znamenalo až ohrozenie celej rodiny na živote a zdraví. Vzťahy o obydlí sú založené na principiálnych veciach a vyššom práve na súkromie a obydlie, a preto vo svetle tohto práva sa žalovaný ako podnikateľ má správať.
Žalovaný ako vlastník je povinný hradiť služby aj za takto zaberané priestory a prvostupňový súd v tomto smere rozhodol správne.
Odvolací súd s osvojením si dôvodov napadnutého rozsudku potvrdil rozsudok vo výroku o zaplatenie ceny správcovskej služby ako vecne správny (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).
Odvolací súd sa stotožňuje s prvostupňovým súdom o neprijateľnosti zmluvnej pokuty 91,25% p.a. v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ide o zjavne neprimeranú sankciu voči spotrebiteľom v rámci správcovskej služby. Zmluva o výkone správy je spotrebiteľskou zmluvou . Zákon č. 250/2007 Z.z. nevylučuje ani právnické osoby z ochrany spotrebiteľa a to je jeden z prípadov, kedy právnická osoba (žalovaný) je na strane spotrebiteľov správcovskej služby. Odvolací súd však pripomína, že neprijateľná zmluvná podmienka je absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka) a ak je neplatná voči fyzickým osobám-spotrebiteľom správcovskej služby, je neplatná aj voči ostatným účastníkom zmluvy o výkone správy v tej istej budove.. Ustanovenia určené na ochranu spotrebiteľa (§ 52 a nasl. OZ) sú osobitné a majú prednosť pred ostatnými všeobecnými inštitútmi upravenými v Občianskom zákonníku vrátane moderácie zmluvnej pokuty, ktorá je skôr typická pre vzťahy C2C (consumer to consumer, teda medzi dvoma nepodnikateľmi). Zmluvná pokuta takmer stopercentne navýši dlh a jej výška je bez ďalšieho neobhájiteľná.
Odvolací súd preto čiastočne zmenil rozsudok (§ 232 O.s.p.) a žalobu o zmluvnú pokutu zamietol. Odvolací súd predpokladá, že si žalobca dá do súladu problémovú sankciu s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu odvolací súd priznal úspešnému žalobcovi trovy konania v rozsahu 66%. Z pôvodne žalovanej sumy spolu 3.005,64€ bolo priznaných 2.512,55€ (83%). Odvolací súd priznal preto podľa pomeru úspechu a neúspechu 66% (83-17 = 66 ). Po právoplatnosti budú špecifikované trovy konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Okresný súd Trnava
16C/25/2011
2110229777
09.10.2012
JUDr. Jana Hanzlíková
ECLI:SK:OSTT:2012:2110229777.8

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ
REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci navrhovateľov: X. D. U., F.. XX. X. XXXX, T. T. X, Q., X. C. U., F.. XX. X. XXXX, T. T. X, Q., obaja zastúpení JUDr. Vladimírou Dankovou, advokátkou, Kolárska 4, Bratislava, proti odporcovi: TTKOMFORT s. r. o., Františkánska 16, Trnava, IČO 36277215, o zaplatenie 4.864,87 eur s prísl., t a k t o rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľom v 1. a 2. rade 4.864,87 eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 27. 12. 2010 do zaplatenia, 952,79 eur s 9,25% úrokom z omeškania ročne od 12. 7. 2011 do zaplatenia, trovy konania 448,62 eur a k rukám zástupcu navrhovateľov trovy právneho zastúpenia vo výške 911,24 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. O trovách štátu bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovatelia sa podaným návrhom domáhali voči odporcovi zaplatenia pôvodne čistky 4.864,87 eur, v priebehu konania tiež čistky 952,79 eur titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo odporcovi tým, že za roky 2007, 2008, 2009, 2010 uhradili navrhovatelia preplatok z vyúčtovania, ktoré vychádzalo z vyššieho koeficientu za odber studenej vody oproti ostatným vlastníkom bytu. Za rok 2007 im odporca zarátal koeficient 11,3767, r. 2008 - 2,0591, za r. 2009 - 8,2549, r. 2020-16,2247, keď ostatným vlastníkom bol uvádzaný koeficient 1.1. Navrhovatelia nedoplatky uhradili z dôvodu, že odporca podal návrh na vykonanie dražby ich bytu, čím vznikli ďalšie ich náklady vo výške 167,69 eur. K samotnej dražbe v dôsledku úhrady nedošlo.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovatelia v konaní uviedli, že odporcovi uhradili nedoplatky vyúčtovaní za roky 20072010, pričom odporca použil nesprávny koeficient. Vec prešetrovala aj SOU, ktorá zistila, že ich merač nie je ciachovaný. V roku 2008 im mali meniť merače, č osa nestalo, až v marci 2009 po odpise spotreby vody menil odporca merače. Treba postupovať podľa zákona a vyhl. Č. 397/2003, 630/2005, pričom odporca sa odvoláva na internú smernici. Pohľadávka, pre ktorú mal síť byt do dražby, bola veľmi nízka, teda navrhovatelia konali pod tlakom, keď žalovanú čistku uhradili.
Odporca žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že Smernica bola vypracovaná v nadväznosti na vyhl. Č. 397/2003 ohľadne merania studenej vody a 630/2005 na teplú vodu, výmer MF SR, ktoré stanovujú rozúčtovanie teplej a studenej vody. Smernica nadväzuje na zákonné normy a pre odporcu je pracovnou pomôckou, aj pre vlastníkov bytov v zjednodušenej forme. Navrhovatelia od r. 2004 nemali merače, tieto boli v r. 2007 ciachované, vyúčtovanie sa urobilo podľa počtu osôb, nie meraní. Ostatní vlastníci mali merače platné, navrhovatelia si ich nedali včas vymeniť napriek výzvam. Aj u niektorých Ďalších vlastníkov boli merače neplatné, lebo dodávateľ neuskutočnil výmenu včas. Platné boli len do 30. 10. 2008 a od 1. 11: 2008 do 9. 3. 2009 boli neplatné, za toto obdobie sa u všetkých vlastníkov vrátane navrhovateľov vyúčtovanie robilo na osobu za mesiace, nie podľa nameranej spotreby.
Vyúčtovanie preverovala SOI a po jej zistení práve týkajúceho sa sporného bytu všetky vyúčtovania vlastníkom prerobili. SOI potvrdila správnosť postupu od r. 2007 až 20909. Návrh na dražbu dávali vlastníci bytov, ktorí hlasovali nadpolovičnou väčšinou, odporca podľa § 8b ods. 2 zák. č. 182/93 Zb. Je povinný podať návrh, č osa aj stalo. Odporca ako správca vlastníkovi ba zastupuje. Navrhovatelia uhradili pohľadávku, od dražby sa upustilo, dražobná spoločnosť mala náklady, ktoré na ich dom vyúčtovala. Navrhovatelia zložili peniaze na účet domu, z toho sa pohľadávka uhradila. Odporcovi neuhradili nič. Namietal teda pasívnu legitimáciu, keď iba spravuje účet, s týmto sám nedisponuje a nepatrí mu.
Z predložených dokladov vyplýva, že navrhovateľka je vlastníčkou bytu v Q. Z vyúčtovania zálohových úhrad a nákladov za užívanie bytu vyplýva, že odporca navrhovateľom vykázal na týchto úhradách nedoplatok za r. 2007 vo výške 48.299 Sk, za rok 2008 vo výške 1.979,79 eur, za rok 2009 - 2.062,33 eur, za rok 2010 - 952,79 eur. V položke studenej vody použil odporca za r. 2007 koeficient 11,3767, v roku 2008 - 2,0591, r. 2009 - 8,2549, r. 2010 - 16,2247. V konaní nebolo sporné, že navrhovatelia vyúčtované čiastky uhradili, nenamietal to ani odporca. Rovnako nebolo ani sporné, že navrhovatelia tieto vyúčtovanie namietali práve s ohľadom na vyúčtovanú spotrebu studenej vody, o tomto boli predložené súdu dôkazy a odporca sám tieto tvrdenia nenamietal. Reklamácie vyúčtovaní však neuznal. Odporca vystavil v prospech navrhovateľov dobropisy.
Odporca súdu predložil Smernicu Rozpočítavanie studenej a teplej vody zo dňa 2. 1. 2007 a Smernicu platnú od 1. 1: 2009.
Z Inšpekčného záznamu SOI Trnava zo dňa 12. 6. 2009 vyplýva, že navrhovateľ podal podnet na prešetrenie správnosti vyúčtovania za rok 2007. V tomto je konštatované, že navrhovateľ si nedal vymeniť bytový merač TÚV, bol mu vyúčtovaný 3-násobok priemernej hodnoty indikovaných údajov určených meradiel v objekte rozpočítania vo výške 76 m3. Po predložení daňového dokladu s uvedením skutočných nákladov na ohrev TÚV a ÚK bola zistená správnosť vyúčtovania TÚV. Z dôvodu, že na kontrolovanom objekte nie sú nainštalované pomerové merače tepla výpočet na základe veľkosti podlahovej plochy je správny. Koeficient 11,3767 pre SV vychádza spätným prepočtom z nákladov na SV pre byt a smerného čísla /70 pre dve osoby/ 69,81 v zmysle zák. č. 397/2003 Z. z. Z Inšpekčného záznamu SOI Trnava zo dňa 30. 7. 2009 vyplývajú závery vyúčtovania za r. 2008, kde je uvedené, že posledná doba ciachovania vodomerov bola vykonaná v roku 2004, výmena vodomerov v r. 2009 bola v čase, keď tieto už nemali platné overenie. Vodomery mali byť navrhovateľovi vymenené v novembri 2008, čo správca - odporca neurobil. Odpis vodomerov TÚV na konci roka je z dôvodu neplatného overenia vodomerov neplatný. Predmet podania navrhovateľa na nesprávne vyúčtovanie TÚV sa potvrdil.
Z Inšpekčného záznamu SOI Trnava zo dňa 18. 1. 2010 vyplýva, že odberateľ rozpočíta konečným spotrebiteľom odobraté množstvo vody podľa smerných čísel spotreby vody - keď MF SR prestalo byť kompetentným ako cenový orgán a nebol stanovený postup pri takomto vyúčtovaní studenej vody, mal by sa uplatniť zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach, § 28 ods. 4.. Rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Bratislava zo dňa 21. 12. 2006 bola určená pevná cena na výrobu, dodávku pitnej vody - 19 sk/m3, za distribúciu pitnej vody verejným vodovodom - 16,22 Sk/m3, cena za odvedenie a čistenie odpadovej vody verejnou kanalizáciou - 22,47 m3.
Rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Bratislava zo dňa 11. 12. 2007 bola určená pevná cena na výrobu, dodávku pitnej vody - 19,78 sk/m3, za distribúciu pitnej vody verejným vodovodom 16,80 Sk/m3, cena za odvedenie a čistenie odpadovej vody verejnou kanalizáciou - 23,84 m3. Rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Bratislava zo dňa 14. 11. 2008 bola určená pevná cena na výrobu, dodávku pitnej vody - 19,78 sk/m3, za distribúciu pitnej vody verejným vodovodom 16,80 Sk/m3, cena za odvedenie a čistenie odpadovej vody verejnou kanalizáciou - 25,03 m3.
Zo znaleckého posudku W. č. 4/2011 vyplýva, že vyúčtovanie spotreby studenej vody za rok 2007 bol vykonaný v neprospech navrhovateľov vo výške 36588,67 Sk s DPH, za rok 2008 vo výške 3215,86 Sk s DPH,za rok 2009 vo výške 929,23 eur s DPH. Spotreba studenej vody bola vypočítaná z prehľadu osobomesiacov , keď za rok 2007 spotreba bola 56,86655856 m3, náklad za dodávku SV - 2806,36 Sk, za rok 2008 spotreba - 45,4093691 m3, náklad 2357,10 Sk, za rok 2009 spotreba 52,85888152 m2, náklad 93,56 EUR. Znalkyňa použila podklady predložené odporcom i doklady zo spisu. Koeficient spotreby SV za rok 2007 je 1,0878 medzi nahlásenou spotrebou a skutočnou spotrebou po prerozdelení, za rok 2008 - 0,9132, za rok 2009 - 0,9738. Znalkyňa vychádzala zo zák. č. 397/2002, 630/2005. Na pojednávaní znalkyňa uviedla, že odporca vo vyúčtovaniach používa nesprávne koeficienty, vnútorná smernica je v rozpore so zákonom. Zákon č. 630/2005 z. Z. sa týka len rozúčtovania TUV, námietky navrhovateľov sú správne. Takisto nie je správne vyúčtovanie za rok 2010, jednoznačne koeficient 16,2247 je nesprávny.Náklady účtované navrhovateľom sú neadekvátne a nereálne. Vychádzala z faktúr a priemernej spotreby na osobu. vykonaný v neprospech navrhovateľov vo výške 36588,67 Sk s DPH, za rok 2008 vo výške 3215,86 Sk s DPH,za rok 2009 vo výške 929,23 eur s DPH. Spotreba studenej vody bola vypočítaná z prehľadu osobomesiacov , keď za rok 2007 spotreba bola 56,86655856 m3, náklad za dodávku SV - 2806,36 Sk,
za rok 2008 spotreba - 45,4093691 m3, náklad 2357,10 Sk, za rok 2009 spotreba 52,85888152 m2, náklad 93,56 EUR. Znalkyňa použila podklady predložené odporcom i doklady zo spisu. Koeficient spotreby SV za rok 2007 je 1,0878 medzi nahlásenou spotrebou a skutočnou spotrebou po prerozdelení, za rok 2008 - 0,9132, za rok 2009 - 0,9738. Znalkyňa vychádzala zo zák. č. 397/2002, 630/2005. Na pojednávaní znalkyňa uviedla, že odporca vo vyúčtovaniach používa nesprávne koeficienty, vnútorná smernica je v rozpore so zákonom. Zákon č. 630/2005 z. Z. sa týka len rozúčtovania TUV, námietky navrhovateľov sú správne. Takisto nie je správne vyúčtovanie za rok 2010, jednoznačne koeficient 16,2247 je nesprávny.Náklady účtované navrhovateľom sú neadekvátne a nereálne. Vychádzala z faktúr a priemernej spotreby na osobu.
Z hľadiska pasívnej legitimácie odporcu súd dospel k záveru, že táto námietka nie je dôvodná. Podľa § 8 ods. 3 zák. č. 182/93 Z. z. správca je povinný viesť samostatné analytické účty osobitne za každý dom, ktorý spravuje. Prostriedky získané z úhrad za plnenia od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a prostriedky fondu prevádzky, údržby a opráv (ďalej len "majetok vlastníkov") musí správca viesť oddelene od účtov správcu v banke, a to osobitne pre každý spravovaný dom. Majiteľom účtu domu zriadeného správcom v banke sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome; správca je príslušný disponovať s finančnými prostriedkami na účte domu a vykonávať k tomuto účtu práva a povinnosti vkladateľa podľa osobitného zákona o ochrane vkladov1. Majetok vlastníkov nie je súčasťou majetku správcu. Majetok vlastníkov nesmie správca použiť na krytie alebo úhradu záväzkov, ktoré bezprostredne nesúvisia s činnosťou spojenou so správou domu. Správca nesmie využiť majetok vlastníkov vo vlastný prospech alebo prospech tretích osôb.
Podľa § 5 cit. Zák. správca zodpovedá vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome za všetky škody vzniknuté v dôsledku neplnenia alebo nedostatočného plnenia svojich povinností vyplývajúcich z tohto zákona alebo zo zmluvy o výkone správy. Podľa § 8b ods. 1 cit. Zák. správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom. Podľa § 8b ods. 2 pri správe domu je správca povinný
a) hospodáriť s majetkom vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome s odbornou starostlivosťou v súlade s podmienkami zmluvy o výkone správy,
b) dbať na ochranu práv vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a prednostňovať ich záujmy pred vlastnými,
c) zastupovať vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri vymáhaní škody, ktorá im vznikla
činnosťou tretích osôb alebo činnosťou vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome,
d) vykonávať práva k majetku vlastníkov len v záujme vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome,
e) sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky.

Z uvedeného vyplýva, že odporca je pasívne legitimovaným v tomto konaní, keď ako správca spravuje účet vlastníkov bytov, vykonáva rozúčtovanie nákladov a i keď sa nejedná o jeho prostriedky na účte, s týmito disponuje. Vlastník bytu má sice vzťah ku spoločenstvu vlastníkov bytov, spoločenstvo ako také má samostatný právny vzťah so správcom. Tento však má v súlade s cit. ust. Zákona právo a povinnosť vystupovať na súde, keď v danom prípade sa jedná o správu domu, pokiaľ ide o rozúčtovanie nákladov. Odporca ako správca má zmluvný vzťah s dodávateľmi energií, vody, fakturované služby potom ďalej rozúčtováva, a teda tu nastupuje jeho zodpovednosť za správnosť tohto rozúčtovania. Z uvedeného vyplýva, že sa jedná o až štyri samostatné vzťahy - odporca vo vzťahu s dodávateľmi, odporca ako správca vo vzťahu so spoločenstvom, navrhovatelia síce vo vzťahu k spoločenstvu, ale v konkrétnom prípade pokiaľ ide o rozúčtovanie nákladov, vo vzťahu s odporcom.
Odporca teda má pasívnu legitimáciu v tomto konaní, pretože samotné rozúčtovanie realizoval nesprávne voči vlastníkom bytov. Následne potom nastupuje jeho vzťah so spoločenstvom. Treba uviesť, že platby za užívanie a služby sú realizované v prospech správcu, ktorý s nimi ďalej nakladá, nie sú hradené priamo spoločenstvu.
Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že odporca vykonal rozúčtovanie nákladov nesprávne, v rozpore so zákonom, čo vyplýva i zo znaleckého posudku, keď pri tomto rozúčtovaní vychádzal zo Smernice, ktorá je v rozpore so zákonom / i keď zákon o vodách a kanalizácii pripúšťa dohodu s vlastníkmi bytov, takáto dohoda nemôže byť v rozpore so zákonom/. V dôsledku nesprávneho rozúčtovania v príčinnej súvislosti /vykazovanie nedoplatku na strane navrhovateľov/ bol daný návrh na vykonanie dražby bytu.
Rovnako námietka pasívnej legitimácie z hľadiska nákladov na dražbu neobstojí. § 9 ods. 2 zák. č. 182/93 Z. z. právne úkony týkajúce sa domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku zaväzujú spoločenstvo, a ak sa spoločenstvo nezriaďuje, zaväzujú všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. V danom prípade bol návrh na vykonanie dražby z podnetu spoločenstva vlastníkov bytov, avšak v dôsledku nesprávneho rozúčtovania nákladov a z toho vyplývajúceho nedoplatku na úhradách za užívanie bytu a služby s tým spojené. Od dražby bolo v zmysle § 25 ods. 2 ZoDD upustené z dôvodu plnenia dlhu, avšak odmena dražobníka bola zo strany navrhovateľov uhradená. Skutočnosť, že aj táto platba bola realizovaná v prospech vlastníkov bytov - fondu údržby a opráv a faktúra uhradená dražobnej spoločnosti, nezbavuje odporcu zodpovednosti za tieto náklady. V danom prípade na rozdiel od nesprávneho rozúčtovania s pripúšťa dohodu s vlastníkmi bytov, takáto dohoda nemôže byť v rozpore so zákonom/. V dôsledku nesprávneho rozúčtovania v príčinnej súvislosti /vykazovanie nedoplatku na strane navrhovateľov/ bol daný návrh na vykonanie dražby bytu. Rovnako námietka pasívnej legitimácie z hľadiska nákladov na dražbu neobstojí. § 9 ods. 2 zák. č. 182/93 Z. z. právne úkony týkajúce sa domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku zaväzujú spoločenstvo, a ak sa spoločenstvo nezriaďuje, zaväzujú všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. V danom prípade bol návrh na vykonanie dražby z podnetu spoločenstva vlastníkov bytov, avšak v dôsledku nesprávneho rozúčtovania nákladov a z toho vyplývajúceho nedoplatku na úhradách za užívanie bytu a služby s tým spojené. Od dražby bolo v zmysle § 25 ods. 2 ZoDD upustené z dôvodu plnenia dlhu, avšak odmena dražobníka bola zo strany navrhovateľov uhradená. Skutočnosť, že aj táto platba bola realizovaná v prospech vlastníkov bytov - fondu údržby a opráv a faktúra uhradená dražobnej spoločnosti, nezbavuje odporcu zodpovednosti za tieto náklady. V danom prípade na rozdiel od nesprávneho rozúčtovania s prihliadnutím na úhradu faktúry dražobnej spoločnosti, odporca sám za tieto náklady zodpovedá bez ohľadu na to, že platba bola realizovaná v prospech vlastníkov bytov /čiastka bola uhradená po fakturácii/. Navrhovatelia však platbu realizovali v prospech odporcu a z tohto hľadiska nemá dôvod ani právny titul domáhať sa zaplatenia tejto čiastky od spoločenstva vlastníkov bytov. Podľa § 451 ods. 1 Obč. zák. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je podľa § 451 ods. 2 Obč. zák. majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 456 Obč. zák. predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na koho úkor bol získaný. Bezdôvodné obohatenie spočíva vo zväčšení majetku obohateného.
V danom prípade na strane odporcu vzniklo bezdôvodné obohatenie tým, že prijal plnenie bez právneho dôvodu - keď navrhovatelia uhradili práve odporcovi /nie priamo spoločenstvu vlastníkov bytov/ nedoplatky účtované odporcom nesprávne odporcom. Odporca vykonal vyúčtovanie v rozpore s vyhl. č. 397/2003, 630/2005 Z. z.. Pri posudzovaní nárokov súd vychádzal predovšetkým zo záverov znaleckého posudku, v zmysle ktorého nepochybne bolo vyúčtovanie nesprávne, spotreba bola vyúčtovaná podľa nesprávneho koeficientu. Nesporné je, že navrhovatelia v žalovanej výške uhradili nedoplatky tak, ako ich vyúčtoval odporca /po zohľadnení dobropisov/. Znalec určil koeficient podľa nahlásenej a skutočnej spotreby po prerozdelení po zohľadnení fakturácie a vo všetkých vyúčtovaniach bol zistený rozdiel v neprospech vlastníka bytu, teda žalobcov. Pokiaľ sa odporca odvoláva na spôsob rozúčtovania v zmysle zák. č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, zák. č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach, konkrétne § 28 ods. 4 - ak sa odberateľ s končenými spotrebiteľmi nedohodne inak, odberateľ rozpočíta konečným spotrebiteľom odobraté množstvo vody podľa smerných čísel, a teda odkazuje odporca v tomto smere na dohodu vlastníkov bytov, nepovažuje súd jeho postup za správny. Žiadna takáto dohoda, resp. smernica, nemôže byť v rozpore so zákonom.
Práve v súlade so zákonnými ustanoveniami postupoval znalec, so závermi ktorého sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Sám odporca priznáva, že všetky spotreby namerané v bytoch boli upravené koeficientom spotreby vody 1,1 a rozdiel bol vyúčtovaný na nemeraný byt navrhovateľov s použitím príslušného koeficientu. Takýto postup nemá oporu v zákone, nakoľko čiastky fakturované navrhovateľom sú nereálne, neadekvátne a nezodpovedajú reálnej spotrebe navrhovateľov. Už samotný spôsob rozúčtovania podľa internej smernice, keď vlastníkom bytov, ktorí mali merače, bola účtovaná skutočná nameraná spotreba a rozdiel na nemerané byty, je nezákonný, nakoľko takýto spôsob rozúčtovania nezohľadňuje prípadné straty a potom dochádza k vyúčtovaniu všetkých strát výlučne na nemerané byty bez toho, aby sa ostatní vlastníci akýmkoľvek spôsobom podieľali na týchto stratách. Postup odporcu je nepochybne nesprávny. Podľa záverov znaleckého posudku správne mala byť vyúčtovaná spotreba SV za rok 2007 vo výške 2806,36 eur, za rok 2008 vo výške 2357,10 eur, za rok 2009 vo výške 93,56 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že celý postup odporcu je nesprávny, súd nárok považoval za dôvodný v celom rozsahu, nakoľko rozúčtovanie nákladov ako takých je v celom rozsahu nesprávne.
Podľa § 3 ods. 7 vyhl. č. 397/2003 Z. z. ak množstvo vody dodanej verejným vodovodom nie je merané určeným meradlom, množstvo odoberanej vody sa určí smernými číslami spotreby vody na jednotlivé druhy spotreby vody alebo ich kombináciou. Smerné čísla tvoria prílohu vyhlášky.
Podľa § 5 ods.2 vyhl. Č. 630/2005 ak sú v objekte rozpočítavania aj byty alebo nebytové priestory s individuálnym vykurovaním, náklady za dodané teplo na vykurovanie sa rozdelia na základnú zložku a spotrebnú zložku, pričom základná zložka tvorí 10 % a spotrebná zložka 90 % z celkových nákladov. Obidve zložky sa rozpočítavajú konečným spotrebiteľom v pomere podlahovej plochy bytu, nebytových priestorov a spoluvlastníckeho podielu na spoločných priestoroch konečného spotrebiteľa k celkovej podlahovej ploche všetkých bytov, nebytových priestorov a spoločných priestorov v objekte rozpočítavania, pričom základná zložka nákladov sa rozpočítava aj medzi užívateľov bytov a nebytových priestorov s individuálnym vykurovaním okrem prípadov, keď byt alebo nebytový priestor s individuálnym vykurovaním má polohu podľa § 7 ods. 3 písm. a). V prípade, že navrhovatelia nemali merače, resp. tieto neboli správne /ciachované/, bolo potrebné postupovať podľa § 7 ods. 4 cit. vyhl. Pri posudzovaní výšky nároku súd považoval za potrebné priznať navrhovateľom celú uplatnenú čiastku, o ktorú sa odporca bezdôvodne obohatil, z dôvodu, že v takejto výške sa nepochybne odporca bezdôvodne obohatil a vzhľadom na skutočnosť, že v konečnom dôsledku tu nastupuje vzťah odporcu so spoločenstvom vlastníkov bytov /ktorému sú platby nakoniec určené/, bude vecou odporcu, akým spôsobom zrealizuje opravu vyúčtovania. Citované právne predpisy nepripúšťajú rozpočítanie nákladov tak, ako to urobil odporca, tento teda konal v rozpore s právnymi predpismi, čo bolo potvrdené aj znaleckým posudkom. Nebolo pritom sporné, že merače, pokiaľ aj boli namontované, neboli podlahovej ploche všetkých bytov, nebytových priestorov a spoločných priestorov v objekte rozpočítavania, pričom základná zložka nákladov sa rozpočítava aj medzi užívateľov bytov a nebytových priestorov s individuálnym vykurovaním okrem prípadov, keď byt alebo nebytový priestor s individuálnym vykurovaním má polohu podľa § 7 ods. 3 písm. a). V prípade, že navrhovatelia nemali merače, resp. tieto neboli správne /ciachované/, bolo potrebné postupovať podľa § 7 ods. 4 cit. vyhl. Pri posudzovaní výšky nároku súd považoval za potrebné priznať navrhovateľom celú uplatnenú čiastku, o ktorú sa odporca bezdôvodne obohatil, z dôvodu, že v takejto výške sa nepochybne odporca bezdôvodne obohatil a vzhľadom na skutočnosť, že v konečnom dôsledku tu nastupuje vzťah odporcu so spoločenstvom vlastníkov bytov /ktorému sú platby nakoniec určené/, bude vecou odporcu, akým spôsobom zrealizuje opravu vyúčtovania. Citované právne predpisy nepripúšťajú rozpočítanie nákladov tak, ako to urobil odporca, tento teda konal v rozpore s právnymi predpismi, čo bolo potvrdené aj znaleckým posudkom. Nebolo pritom sporné, že merače, pokiaľ aj boli namontované, neboli ciachované, a teda odporca nemohol ani v prípade domácností s meračmi z týchto vychádzať. Za tohto stavu potom má súd za to, že rozpočítanie nákladov ako také je v celom rozsahu nesprávne. Vyplýva to aj zo záverov znaleckého posudku. Postup odporcu bol nepochybne nesprávny a jeho konaním došlo na jeho strane k vzniku bezdôvodného obohatenia v žalovanej výške.
Pokiaľ ide o náklady dražby, zaplatenie nákladov nebolo v konaní sporné a bolo preukázané. Ako bolo uvedené, odporca je i v tejto časti pasívne legitimovaný, keď vlastníci bytov podnet na podanie dražby dali z dôvodu vykazovania nedoplatku a tento zapríčinil odporca, rovnako aj samotné konanie o dobrovoľnej dražbe. Vlastníci bytov teda nemôžu zodpovedať za náklady spojené s dražbou bytu, a teda odporca je povinný vydať bezdôvodné obohatenie v prospech navrhovateľov i v tejto časti.
Odporca teda prijal plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol /keď právny dôvod - podanie návrhu na dobrovoľnú dražbu zapríčinil svojím konaním/. S poukazom na uvedené má súd za to, že návrh je v celom rozsahu dôvodný, a preto mu vyhovel.
V zmysle ust. § 517 ods. 2 O. s.p. úspešnej navrhovateľke priznal súd úroky z omeškania odo dňa omeškania v zmysle návrhu v časti pôvodne žalovanej istiny od podania návrhu a v ďalšej časti odo dna omeškania do zaplatenia, keď dlžník je v omeškaní s platením peňažného dlhu, a to vo výške určenej nar. vl. č. 87/95 Zb. Podľa § 142 ods. 1 O.s .p. úspešnému navrhovateľovi priznal súd náhradu trov konania za súdny poplatok 291,50 eur, 57,12 eur, , preddavok znalečného 100 eur, ako aj ako aj trovy právneho zastúpenia za prevzatie a prípravu zastúpenia, , napísanie žaloby, účasť na pojednávaní 10. 5. 2011 á 170,97 eur, rozšírenie návrhu 51,45 eur, pojednávanie 20. 9. 2012 - 200,85 eur, paušál 2x7,21 eur, 1x7,41 eur, 2x7,63 eur, cestovné 2,80 eur, 3 eur, 2,90 eur - spolu 8,70 eur, strata času 100,24 eur, v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z. z. O trovách štátu rozhodne súd dodatočne po právoplatnosti tohto rozhodnutia s prihliadnutím na skutočnosť, že proti rozhodnutiu o priznaní znalečného bolo podané odvolanie a vec nebola v záujme hospodárnosti konania pred rozhodnutím súdu vo veci samej predložená odvolaciemu súdu.

Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 209 O. s. p. súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa § 205, aby chýbajúce náležitosti doplnil podľa § 218 ods. 1 písm. d/ O. s. p. (odmietnutie odvolania).
Ak aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní alebo ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto naň nie je oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolaciemu súdu. V takom prípade bude rovnako odvolanie odmietnuté.

Najvyšší súd 6Sžo/42/2011
Slovenskej republiky
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a členiek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Zdenky Reisenauerovej, v právnej veci žalobcu: B. d. „C." v B., so sídlom Z. X., B., IČO: X., v zastúpení JUDr. D. J., advokátom, so sídlom D. č. X., B., proti žalovanému: Úrad pre normalizáciu,
metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, Štefanovičova 3, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2009/300/003816/01124 zo dňa 8. júna 2009, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. 4S 112/2009 - 40 zo dňa 8. júla 2011, jednomyseľne, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 4S 112/2009 - 40 zo dňa 8. júla 2011, m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. 2009/300/003816/01124 zo dňa 8. júna 2009 v spojení s rozhodnutím Slovenského metrologického inšpektorátu č. 1083/600/2008/R zo dňa 20. februára 2009 v časti výroku o výške uloženej pokuty 6.000 €, slovom šesťtisíc eur, za porušenie ust. § 33 ods. 7 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, m e n í tak, že žalobcovi ukladá pokutu vo výške 3.000 €, slovom tritisíc eur.
Vo zvyšnej časti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 4S 112/2009 - 40 zo dňa 8. júla 2011 p o t v r d z u j e .
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e
2
6Sžo/42/2011
Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 4S 112/2009 - 40 zo dňa 8.7.2011, podľa ust. § 250j ods. 1 Občianskeho právneho poriadku (ďalej len „O.s.p."), zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2009/300/003816/01124 zo dňa 8.6.2009, ktorým žalovaný podľa ust. § 31 ods. 2 písm. i) zák. č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o metrológii") a podľa ust. § 59 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok"), zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Slovenského metrologického inšpektorátu č. 1083/600/2008/R zo dňa 20.2.2009, ktorým mu bola podľa ust. § 36 ods. 1 písm. f) zákona o metrológii, uložená peňažná pokuta vo výške 6.000 € za porušenie ust. § 33 ods. 7 citovaného zákona tým, že kontrolovaná osoba (žalobca) v čase od 24.6.2008 do 11.8.2008, aj napriek uloženému nápravnému opatreniu z kontroly zo dňa 24.6.2008, Protokol č. 1083/08 (zaslanie evidencie používaných určených meradiel - meračov pretečeného množstva vody na studenú a teplú vodu v spravovaných bytoch s uvedením dátumov ich overenia) odmietla opakovane poskytnúť potrebné dokumenty, informácie a vysvetlenia pri následnej kontrole zo dňa 14.7.2008 Protokol č. 1092/08, na výzvy na predloženie dokumentov a poskytnutie informácií, posledná zo dňa 8.8.2008, čím sťažovala a marila výkon metrologického dozoru. Pokutu uložil žalobcovi zaplatiť inšpektorátu do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia na jeho účet, ktorý označil s tým, že inak sa prikročí k výkonu rozhodnutia podľa § 71 a nasl. správneho poriadku a zároveň vo výroku rozhodnutia uviedol, že ak kontrolovaná osoba pokutu nezaplatí v určenej lehote, je povinná zaplatiť aj úroky z omeškania z dlžnej sumy až do zaplatenia, pričom podľa § 36 ods. 8 zákona o metrológii výška úrokov z omeškania je dvojnásobok základnej úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
O trovách konania rozhodol krajský súd poukazom na ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal.
Z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu vyplýva, že skutkový stav ako aj konanie žalobcu bolo podľa jeho názoru kontrolnými orgánmi zaznamenané v predmetných protokoloch, výzvach, vyjadreniach, pričom odôvodnenie rozhodnutí správnych orgánov
3
6Sžo/42/2011
považoval za dostatočné, obsahujúce opis protiprávneho konania, spôsob akým k protiprávnemu konaniu došlo a rovnako obsahuje aj zdôvodnenie závažnosti konania, ako aj odôvodnenie výšky pokuty. Na základe uvedeného nemal krajský súd pochybnosť o tom, že žalobca nepredložením dokladov požadovaných inšpektorátom naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa ust. § 36 ods. 1 písm. f) zákona o metrológii. Krajský súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu ohľadne nesprávneho postupu žalovaného, keď tento od začiatku nepostupoval v zmysle ustanovení správneho poriadku, pretože žalovanému takáto povinnosť zo žiadnych ustanovení zákona o metrológii nevyplýva. Uviedol, že práva a povinnosti určené správnym poriadkom začali plynúť účastníkom tohto správneho konania odo dňa, kedy správny orgán doručil žalovanému oznámenie listom o začatí správneho konania za sťažovanie a marenie výkonu metrologického dozoru, a okrem toho žalovaný následne postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami. Žalobca bol od počiatku so zameraním kontroly oboznámený, pričom krajský súd poukázal na fakt, že činnosť družstva organizuje a riadi predstavenstvo a z tohto titulu má právo rozhodovať o všetkých záležitostiach družstva, ktoré podľa zákona alebo stanov nie sú vyhradené inému orgánu napr. členskej schôdzi. Z uvedeného dôvodu vyhodnotil námietku ohľadne zaujatého postupu žalovaného voči žalobcovi, keď napr. neakceptoval dovolenku pracovníčky, ako nedôvodnú, pretože tieto okolnosti nemajú vplyv na postup žalovaného v zmysle zákona o metrológii. Krajský súd vyhodnotil aj ďalšiu námietku žalobcu ako účelovú, keď súhlasil s názorom žalovaného, že žalobca mal predložiť požadované údaje o užívateľoch predmetných meračov po vykonaní opatrení na ochranu ich osobných údajov v zmysle zákona o ochrane osobných údajov, pričom v konečnom dôsledku v predmetnom prípade vykonával dozor aj pre ochranu práv spotrebiteľov, ktorí platia za odobraté množstvo vody. Poukazom na zásadu materiálnej pravdy vyjadrenú v ust. § 3 ods. 4 správneho poriadku, z ktorej vyplýva povinnosť správnych orgánov zistiť všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie, krajský súd konštatoval, že pochybenie žalobcu, keď nepredložil požadovanú evidenciu, a to ani následne, nepovažoval za pochybenie správneho orgánu, ktoré by viedlo k nespoľahlivo zistenému stavu veci. Práve naopak uvedenú skutočnosť považoval za potrebné posúdiť tak, že pokiaľ žalobca požadovanú evidenciu správnemu orgánu nepredložil, rovnako nepredložil ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania, neuniesol tak dôkazné bremeno, čo nemožno vyhodnotiť spôsobom navrhovaným žalobcom, že správne orgány vychádzali z neúplného zistenia skutkového stavu veci. Krajský súd v súvislosti s výškou uloženej sankcie, ktorá bola uložená na hornej hranici zákonom povolenej sadzby, poukázal na zdôvodnenie uvedené v žalobou napadnutom rozhodnutí, kde je správna úvaha správneho orgánu riadne a podľa názoru súdu
4
6Sžo/42/2011
dostatočne zrozumiteľne prezentovaná. Za dostatočne jasné považoval krajský súd zdôvodnenie nezákonného postupu kontrolovanej osoby, kde marenie a sťaženie dozoru bolo jednoznačne preukázané, ako aj skutočnosť, že v danom prípade ide o 1500 bytov, kedy prípadné porušenie povinností ustanovených zákonom o metrológii, by sa mohlo týkať veľkého počtu meradiel a dôsledkov súvisiacich s konečným spotrebiteľom. Vzhľadom na vyššie uvedené krajský súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.
Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie. Ako dôvod uviedol, že krajský súd nesprávne vec právne posúdil, pričom odvolacie dôvody sú totožné s dôvodmi žalobnými, kde žalobca namietal zmätočnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, jeho nedostatočné odôvodnenie, keď neobsahuje popis skutkového a právneho stavu, čím je podľa jeho názoru nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť. Poukázal na zaujatý postoj správneho orgánu, kedy v rozpore so zákonom o metrológii a správnym poriadkom žalovaný nerešpektoval žiadosť žalobcu o predĺženie lehoty resp. prítomnosť poverenej osoby p. B.. Ďalej uviedol, že bytové vodomery nemožno v žiadnom prípade považovať za meradlá určené a tým pádom ani vykonať kontrolu, pretože neslúžia na priame účtovanie a rozhodujúci je stav centrálneho meradla - na tzv. päte bytového domu. Zastal názor, že osobné údaje nemohol poskytnúť bez súhlasu druhej strany, čo by bolo v rozpore so zákonom o ochrane osobných údajov. Skonštatoval tiež, že dňa 24.7.2008 zaslal inšpektorátu evidenciu určených meradiel. Namietal i výšku pokuty, ktorú považuje vzhľadom na popis skutkového stavu za neprimeranú. Tým, že sa správny orgán nevysporiadal s otázkou klasifikácie meračov, nezistil dostatočne skutkový stav. Vzhľadom na uvedené žiadal žalobca odvolaním napadnuté rozhodnutie krajského súdu zmeniť tak, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal uložiť žalovanému povinnosť nahradiť mu trovy konania, vrátane trov právneho zastúpenia.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu, vzhľadom na to, že odvolanie je identické so žalobnými námietkami, uviedol, že sa pridržiava svojho vyjadrenia, ktoré podal k samotnej žalobe, a i naďalej zotrval na svojich doterajších tvrdeniach. Nestotožnil sa s dôvodmi odvolania žalobcu a žalobou napadnuté rozhodnutie považoval za zákonné, a preto žiadal, aby odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie krajského súdu potvrdil a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
5
6Sžo/42/2011
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. s použitím § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne opodstatnené.
V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).
Podľa ust. § 1 písm. a) až h) zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení, tento zákon na zabezpečenie jednotnosti a správnosti merania upravuje
a) zákonné meracie jednotky,
b) požiadavky na určené meradlá a ich metrologickú kontrolu,
c) podmienky úradného merania,
d) požiadavky na spotrebiteľsky balené výrobky,
e) podmienky autorizácie a registrácie,
f) pôsobnosť orgánov štátnej správy pre oblasť metrológie,
g) metrologický dozor,
h) ukladanie pokút.
Podľa ust. § 5 písm. a) až c) zák. č. 142/2000 Z. z., meradlá sa členia na skupiny:
a) národné etalóny a ostatné etalóny,
b) certifikované referenčné materiály a ostatné referenčné materiály,
c) určené meradlá.
Podľa ust. § 8 ods. 2 písm. a) až e) zák. č. 142/2000 Z. z., o zaradení meradla do skupiny určených meradiel rozhoduje účel jeho použitia a používanie
a) pri meraniach súvisiacich s platbami,
6
6Sžo/42/2011
b) pri ochrane zdravia, bezpečnosti, majetku a životného prostredia,
c) pri príprave spotrebiteľsky balených výrobkov,
d) v iných oblastiach verejného života, kde môžu vzniknúť konfliktné záujmy na výsledku merania alebo kde nesprávne výsledky merania môžu poškodiť záujmy fyzických osôb, právnických osôb alebo spoločnosti,
e) pri meraniach, ak tak ustanovuje osobitný predpis. 4)
Podľa ust. § 3 vyhlášky Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky o meradlách a metrologickej kontrole druhy určených meradiel, oblasti ich použitia, podrobnosti o spôsobe ich metrologickej kontroly alebo posúdenia zhody 1) a čas platnosti overenia jednotlivých druhov určených meradiel sú uvedené v prílohe č. 1.
Podľa prílohy č. 1 citovanej vyhlášky DRUHY URČENÝCH MERADIEL, 1.3.15 Merače pretečeného množstva vody 2)
a) na studenú vodu (schválenie typu) áno 11) (prvotné overenie) áno 6 rokov 8 (čas
platnosti overenia)
b) na teplú vodu áno 12) áno 4 roky 9
Podľa ust. § 33 ods. 2 zák. č. 142/2000 Z. z., metrologický inšpektorát je orgánom metrologického dozoru.
Podľa ust. § 33 ods. 3 písm. a) až h) zák. č. 142/2000 Z. z., metrologický inšpektorát kontroluje, ako orgány štátnej správy, podnikatelia a iné právnické osoby (ďalej len "'kontrolované osoby") plnia povinnosti ustanovené týmto zákonom. Metrologický inšpektorát kontroluje u kontrolovaných osôb najmä dodržiavanie,
a) používania jednotiek a ich symbolov,
b) povinností používateľmi určených meradiel,
c) povinností výrobcami a dovozcami určených meradiel pred ich uvedením na trh,
d) podmienok, rozsahu a úrovne metrologických činností vykonávaných ústavom, určenou organizáciou alebo autorizovanými osobami,
e) technických, priestorových a personálnych podmienok, ako aj rozsahu a úrovne činností vykonávaných registrovanými osobami v rámci predmetu ich registrácie,
f) parametrov vyrábaných určených meradiel v súlade so schváleným typom,
g) povinností prevádzkovateľmi baliarní a dovozcami označených spotrebiteľských balení,
7
6Sžo/42/2011
h) zhody skutočného obsahu s menovitým množstvom v spotrebiteľskom balení.
Podľa ust. § 33 ods. 6 zák. č. 142/2000 Z. z., ak metrologický inšpektorát zistí porušenie povinností podľa odseku 3, uloží kontrolovanej osobe, aby v určenej lehote zistené nedostatky odstránila.
Podľa ust. § 33 ods. 7 zák. č. 142/2000 Z. z., kontrolovaná osoba je povinná umožniť zamestnancom metrologického inšpektorátu vykonávajúcim metrologický dozor (ďalej len "inšpektor") a prizvaným osobám vstup do priestorov, umožniť nahliadať do metrologickej dokumentácie a je povinná poskytnúť potrebné dokumenty, informácie a vysvetlenia.
Podľa ust. § 36 ods. 1 písm. f) zák. č. 142/2000 Z. z., metrologický inšpektorát uloží pokutu do 200.000,--Sk (6.638.78 €) tomu, kto poruší ustanovenia tohto zákona tým, že sťažuje alebo marí výkon metrologického dozoru.
Podľa ust. § 36 ods. 3 zák. č. 142/2000 Z. z., pri určení výšky pokuty sa prihliadne na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania.
Podľa ust. § 39 ods. 1 zák. č. 142/2000 Z. z., na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa ust. § 3 ods. 1, 5 veta prvá zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci.
Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona o správnom konaní, účastníci konania (§ 14) spolupracujú so správnymi orgánmi v priebehu celého konania.
Podľa ust. § 18 ods. 1 zákona o správnom konaní, konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo na podnet správneho orgánu.
8
6Sžo/42/2011
Podľa ust. § 18 ods. 2 druhá veta správneho poriadku, pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon.
Podľa ust. § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie.
Podľa ust. § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa ust. § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že dňa 24.6.2008 vykonali inšpektori Slovenského metrologického inšpektorátu v sídle žalobcu kontrolu za účelom preverenia povinností používateľa určených meradiel v b. d. „C." a prenajímaných nebytových priestorov. Z uvedenej kontroly bol spísaný Protokol č. 1083/08, na základe ktorého sú zrejmé kontrolné zistenia, že žalobca v čase kontroly nepredložil evidenciu používaných určených meradiel - meračov pretečeného množstva teplej a studenej vody v spravovaných bytoch s uvedením dátumov ich overenia, čím porušil ust. § 19 ods. 2 písm. e) zákona
o metrológii. Následne mu boli uložené nápravné opatrenia zaviesť evidenciu určených meradiel - meračov pretečeného množstva teplej a studenej vody v spravovaných bytoch, zaslať zmluvu o prenájme a faktúry za prenájom nebytových priestorov a zaslať kompletnú evidenciu používaných určených meradiel - meračov pretečeného množstva teplej a studenej vody v spravovaných bytoch s uvedením dátumov ich overenia Slovenskému metrologickému inšpektorátu, do 4.7.2008. Žalobca zobral uvedené na vedomie bez výhrad s tým, že po zistení stavu bude termín uložený v nápravných opatreniach dodržaný. Následne žalobca požiadal listom zo dňa 26.6.2008 o poskytnutie primeranej 30 dňovej lehoty za účelom
poskytnutia kvalifikovanej súčinnosti pri výkone kontroly, ktorej žalovaný nevyhovel. Následne bolo žalobcovi listom zo dňa 11.7.2008 oznámené, že sa 14.7.2008 vykoná následná
9
6Sžo/42/2011
kontrola k Protokolu č. 1083/08. Dňa 14.7.2008 sa konala ďalšia, už
avizovaná kontrola, ktorej predmetom bola kontrola určených meradiel - meračov pretečeného množstva studenej a teplej vody, ktorej evidenciu žalobca na požiadanie inšpektorov nepredložil, čím sťažoval a maril výkon metrologického dozoru, za čo mu mohla byť uložená v zmysle ust. § 36 ods. 1 písm. f) zákona o metrológii pokuta. Z predmetnej kontroly bol spísaný Protokol č. 1092/08 a bolo uložené nápravné opatrenie, a to okamžitá povinnosť predložiť požadovanú evidenciu určených meradiel. Žalobca sa vyjadril k protokolu, pričom konštatoval okrem iného, že on ako správca nepoužíva určené meradlá (určené meradlá používajú vlastníci bytov) evidencia je vedená, nebola však v dobe kontroly predložená. Žalobca bol opätovne vyzvaný listom zo dňa 15.7.2008 na predloženie dokumentov a upozornený na okolnosti odôvodňujúce uloženie pokuty podľa ust. § 36 ods. 1 písm. f) zákona o metrológii.
Žalovaný listom zo dňa 15.7.2008, č. 1083/08/ZK začal správne konanie voči žalobcovi za zistené porušenia zákona o metrológii tým, že v čase kontroly dňa 14.7.2008 sťažoval a maril výkon metrologického dozoru nepredložením požadovaných dokumentov v zmysle ust. § 33 ods. 7 citovaného zákona, čo odôvodňuje uloženie pokuty v zmysle ust. § 36 ods. 1 písm. f) citovaného zákona. Dňa 25.7.2008 bola žalovanému predložená evidencia používaných určených meradiel s uvedeným dátumom overenia v spravovaných bytoch. Následne bolo žalovanému doručené vyjadrenie žalobcu k začatému správnemu konaniu s tým, že keďže žalobca nepoužíva meradlá ani jedným zákonne definovaným spôsobom, mal za to, že meradlá vlastníkov bytov (bytové vodomery) nemožno v žiadnom prípade považovať za meradlá určené, a tým pádom vykonávať ich kontrolu. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 20.2.2009 č. 1083/600/2008/R uložil žalobcovi pokutu vo výške 6.000 € za porušenie ust. § 33 ods. 7 zákona o metrológii tým, že žalobca ako kontrolovaná osoba v čase od 24.6.2008, aj napriek uloženému nápravnému opatreniu - Protokol č. 1083/08, odmietol opakovane poskytnúť potrebné dokumenty, informácie a vysvetlenia pri následnej kontrole zo dňa 14.7.2008, Protokol č. 1092/08, na výzvy na predloženie dokumentov a poskytnutie informácií, posledná zo dňa 8.8.2008, čím sťažoval a maril výkon metrologického dozoru. Žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté prvostupňové rozhodnutie rozhodnutím zo dňa 8.6.2009, č. 2009/300/003816/01124, potvrdil.
Úlohou krajského súdu v posudzovanej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku - upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti
10
6Sžo/42/2011
rozhodnutiam a postupom správnych orgánov - preskúmať zákonnosť uvedeného rozhodnutia žalovaného.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, dospel k záveru o vecnej správnosti žalobou napadnutého rozhodnutia, a to tak v rovine skutkovej, ako i v rovine právnej . Nemožno sa preto stotožniť so žalobcovou odvolacou námietkou ohľadne nesprávneho právneho posúdenia. Z tohto pohľadu je nutné uviesť, že krajský súd pri preskúmavaní žalobou napadnutého rozhodnutia vec správne právne posúdil a na zistený skutkový stav správnym orgánom, ktorý považoval za dostatočný a jasný, s čím sa stotožňuje aj súd odvolací, aplikoval správny právny predpis. Okrem iného je potrebné uviesť, že krajský súd sa v dostatočnom rozsahu vysporiadal i so žalobnými námietkami, ktoré vyhodnotil ako nedôvodné a žalobou napadnuté rozhodnutie z toho pohľadu za zákonné. Odvolací súd sa v rovine skutkovej stotožnil s jeho závermi. Odvolacie námietky sú úplne totožné so vznesenými v žalobe, s ktorými sa podľa názoru odvolacieho súdu krajský súd dostatočne vysporiadal. Pre zdôraznenie správnosti jeho záverov, najmä ohľadne námietky týkajúcej sa nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, a tým aj jeho nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť - z dôvodu, že neobsahuje popis skutkového a právneho stavu tým, že sa nevysporiadal s otázkou klasifikácie meradiel a tým aj oprávnenosti kontroly ako takej -odvolací súd podotýka, že z rozhodnutia žalovaného vyplývajú skutkové zistenia, ktoré sú v súlade so zápismi zachytenými v protokoloch o kontrole spísaných pri vykonaní kontroly v sídle žalobcu. Uvedené sa zhoduje aj s obsahom administratívneho spisu a je zrejmé, že žalobcovi tým, že nepredložil pri kontrole evidenciu používaných určených meradiel meračov pretečeného množstva teplej a studenej vody v spravovaných bytoch s uvedením dátumov ich overenia, boli uložené nápravné opatrenia, ktorých plnenie sa následnou kontrolou nepodarilo preukázať. Zo zisteného skutkového stavu mal žalovaný za to, že k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu podľa ust. § 36 ods. 1 písm. f) zákona o metrológii, došlo, keď si žalobca neplnil zákonné povinnosti, a to konkrétne povinnosť upravenú v ust. § 33 ods. 7 zákona o metrológii - poskytnúť potrebné dokumenty, informácie a vysvetlenia (a to opakovane) a nerešpektovaním tejto povinnosti sťažoval a maril výkon metrologického dozoru. Krajský súd sa s uvedeným stotožnil pričom zdôraznil, že správne orgány podľa jeho názoru vychádzali zo stavu veci, ktorý v konaní zistili v rozsahu oprávnení, ktoré im správny poriadok ukladá a žalobca nepredložením požadovaných dokladov nepreukázal, aké určené meradlá pri svojej činnosti používa, čím nebolo potvrdené alebo vyvrátené tvrdenie žalobcu,
11
6Sžo/42/2011
že žalovaným uvádzané meradlá nepoužíva. Z vyššie uvedeného je dostatočne zrejmé, že skutkový stav bol preukázateľné zistený, napĺňajúci skutkovú podstatu správneho deliktu podľa ust. § 36 ods. 1 písm. f) zákona o metrológii.
Z takto zisteného a posúdeného skutkového stavu nemožno vyvodiť záver o povinnosti správneho orgánu zodpovedať, resp. sa vysporiadať aj s otázkou klasifikácie meračov ako takých a z toho potom odvodzovať oprávnenosť kontroly. Kontrolná právomoc správneho orgánu, ako aj jednotlivé povinnosti kontrolovanej osoby vyplývajú priamo zo zákona o metrológii. Kontrolná právomoc správneho orgánu je vymedzená príkladmo v ust. § 33 ods. 3 zákona o metrológii, kedy Metrologický inšpektorát kontroluje, ako orgány štátnej správy, podnikatelia a iné právnické osoby plnia povinnosti ustanovené týmto zákonom. Jednou z povinností je aj povinnosť viesť evidenciu používaných určených meradiel s uvedením dátumov ich overenia (ust. § 19 ods. 2 písm. e/). Na preukázanie plnenia povinností žalobcu vyplývajúcich mu zo zákona o metrológii sú inšpektori oprávnení požadovať príslušné informácie, doklady a údaje, ktoré keď kontrolovaná osoba preukázateľne neplní (čo vyplýva z obsahu spisu), dopúšťa sa sťažovania resp. marenia výkonu metrologického dozoru, pretože objektívne znemožní resp. v danom prípade v určitom časovom horizonte znemožnila výkon kontroly dodržiavania povinnosti vyplývajúcej kontrolovanej osobe z ust. § 19 ods. 2 písm. e) zákona o metrológii. Z tohto pohľadu sa zistenie skutkového stavu, ako i jeho právne posúdenie, či už správnym orgánom alebo krajským súdom javí ako dostatočné a správne. V konaní bolo preukázané, že žalobca porušil ustanovenie § 33 ods. 7 zákona o metrológii, čím naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu, za čo mu bola podľa ust. § 36 ods. 1 písm. f) zákona o metrológii uložená pokuta vo výške 6.000 €.
V súvislosti s výškou uloženej pokuty sa krajský súd stotožnil s odôvodnením rozhodnutia správneho orgánu a správnu úvahu správneho orgánu považoval za dostatočne a zrozumiteľne prezentovanú. Odvolací súd však na tomto mieste považuje za potrebné uviesť, že s uvedeným záverom sa nestotožňuje a odvolanie žalobcu v časti výšky uloženej pokuty - ktorá je podľa žalobcu neprimeraná vo vzťahu k popísanému skutkovému stavu -považuje za dôvodné. Z podkladov spisu je zrejmé, že správny orgán považoval pokutu, uloženú žalobcovi na hornej hranici zákonom ustanoveného rozpätia, za odôvodnenú. Bolo tomu tak preto, že podľa jeho názoru kontrolovaná osoba jednak opakovane odmietla poskytnúť inšpektorátom požadované doklady, a to napriek opätovným upozorneniam
12
6Sžo/42/2011
zo strany inšpektorátu a tiež z dôvodu, že kontrolovaná osoba svojím konaním výkon metrologického dozoru v rozhodujúcom období aj skutočne zmarila. Na výšku uloženej pokuty mala vplyv aj tá skutočnosť, že kontrolovaná osoba spravuje veľké množstvo bytov (1500), v ktorých minimálne pri dodávkach tepla v teplej úžitkovej vode musia byť podľa ust. § 17 ods. 3 písm. d) zák. č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov, na meranie množstva teplej úžitkovej vody spotrebovanej konečným spotrebiteľom používané určené meradlá, čiže prípadné porušenie povinností ustanovených zákonom o metrológii, by sa mohlo týkať veľkého počtu meradiel, a teda mohlo by mať veľký rozsah a s tým súvisiacu vysokú závažnosť.
Ukladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v rámci úvahy správneho orgánu (diskrečná právomoc), kedy správny orgán v zákonom stanovených limitoch uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie. Použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie musí byť náležite odôvodnené. Je síce pravdou, že pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy (správne uváženie), preskúmava správny súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom (ust. § 245 ods. 2 O.s.p.), ale v prípade, že správna úvaha je z pohľadu zákonných aspektov ukladania pokút riadne odôvodnená, táto nesmie byť v rozpore so zásadami logického myslenia. V predmetnej veci sa dá konštatovať, že správny orgán pri ukladaní pokuty a odôvodňovaní jej výšky síce prihliadal na zákonné aspekty uvedené v ust. § 36 ods. 3 zákona o metrológii - kedy musí pri určení výšky pokuty prihliadnuť na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania - avšak vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu, aj podľa názoru senátu Najvyššieho súdu SR uložil neprimerane vysokú pokutu. Voľná úvaha aj pri takomto rozhodovaní je myšlienkový proces, v rámci ktorého má príslušný orgán zvažovať závažnosť porušenia predpisov vo vzťahu ku každému zisteniu, jeho následky, dobu protiprávnosti, aby uložená pokuta spĺňala nielen požiadavku represie, ale aj preventívny účel s prognózou budúceho pozitívneho správania dotknutej osoby. Samo rozpätie sadzby pokuty pritom nemôže zvádzať k uloženiu pokuty neprimeranej charakteru a výsledkom činnosti pokutovanej osoby, pretože bezdôvodne uložená vysoká pokuta nemôže plniť preventívnu funkciu. Z pohľadu zákonných atribútov správny orgán podľa názoru odvolacieho súdu nesprávne vyhodnotil závažnosť protiprávneho konania žalobcu v spojení s následkom takéhoto konania, pretože následkom bolo, že žalobca ako kontrolovaná osoba znemožnil v určitom čase výkon kontroly a z toho plynúca závažnosť konania však nemôže byť posudzovaná v rovine hypotetickej v tom zmysle, že čo by sa
13
6Sžo/42/2011
teoreticky kontrolou mohlo zistiť, a to v prípade zistenia porušenia povinností žalobcu ako kontrolovanej osoby (čo ani nebolo predmetom konania) z pohľadu množstva spravovaných bytov, by mohlo dôjsť k zvýšeniu miery závažnosti. Z uvedeného dôvodu sa uvedená úvaha vymyká zásadám logického myslenia a nemožno nechať bez povšimnutia aj tú skutočnosť, že žalobca zoznam používaných meradiel v správnom konaní napokon predložil. Pri ukladaní sankcie je potrebné okrem uvedeného prihliadať aj na charakter sankcie ako takej, ktorou je jej preventívna a represívna funkcia. Na to, aby sankcia plnila svoju preventívnu funkciu, musí byť jej výška stanovená tak, aby sa sankcionovaná osoba do budúcna vyvarovala porušení zákonných povinností, ale zasa pri splnení jej represívnej funkcie nie až tak, aby bola neprimeraná vo vzťahu k porušenej povinnosti s ohľadom na okolnosti prípadu. Vzhľadom na uvedené preto nezostávalo odvolaciemu súdu iné, ako využiť jeho diskrečné oprávnenie (moderačné právo) vyplývajúce mu z ust. § 250i ods. 2 O.s.p., ktoré je faktickou transpozíciou požiadavky tzv. „plnej jurisdikcie", ako atribútu práva na spravodlivý proces a výšku pokuty upraviť tak, aby bola vzhľadom na zistený skutkový stav a okolnosti prípadu primeraná. Podklady pre prijatie takéhoto názoru boli dostatočné a je v záujme náležitej ochrany fyzických a právnických osôb, aby mal správny súd možnosť podľa okolností prípadu, aj vo veci sám rozhodnúť a nahradiť pôvodné rozhodnutie správneho orgánu vlastným rozhodnutím o výške uloženej pokuty. Vzhľadom na vyššie uvedené má odvolací súd za to, že pokuta uložená vo výške 3.000 €, je vzhľadom na okolnosti prípadu, ako i na funkcie sankcie ako takej primeraná a dôvodná.
S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta prvá O.s.p. zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím v časti výroku o výške uloženej pokuty zmenil a vo zvyšnej časti rozhodnutie krajského súdu, stotožniac sa s jeho dôvodmi, potvrdil (§ 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1 O.s.p.).
O trovách konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 246c veta prvá O.s.p. a s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní len čiastočne úspešný, náhradu trov konania nepriznal. V posudzovanej veci bolo porušenie horeuvedenej zákonnej povinnosti zo strany žalobcu nesporne preukázané, skutočnosť ktorú odvolací súd v súvislosti s rozhodovaním o náhrade trov konania, vyhodnotil ako dôvod hodný osobitného zreteľa.
14
6Sžo/42/2011
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave, dňa 26. septembra 2012
JUDr. Jozef Hargaš, v. r. predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Krajský súd Trenčín
4Co/314/2011
3110225775
12.06.2013
JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI:SK:KSTN:2013:3110225775.4

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ
REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. AliceBeňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľa: J. so sídlom v L. K., P. XX/XX, IČO XX XXX XXX, zastúpeného C.. X. K., advokátkou so sídlom v K., J. XXXX/XXX proti odporcom 1/ C. J., bytom L. K., G. D. XX/X-XX, 2/ R. J., bytom J. XXX, odporkyňa 2/ zastúpená odporcom 1/, o zaplatenie 1.125,34 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 12. júla 2011, č.k. 27C/43/2011-93, takto
rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o zamietnutí návrhu
navrhovateľa v prevyšujúcej časti
potvrdzuje.
odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcom povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi čiastku 856,82 Eur spolu s 10 % úrokom z omeškania ročne z čiastky 68,34 Eur od 01.02.2009 do zaplatenia, z čiastky 71,68 Eur od 01.03.2009 do zaplatenia, s 9,5 % úrokom z omeškania ročne z čiastky 71,68 Eur od 01.04.2009 do zaplatenia, s 9,25 % úrokom z omeškania ročne z čiastky 71,68 Eur od 26.04.2009 do zaplatenia a s 9 % úrokom z omeškania ročne z čiastky 71,68 Eur od 26.05.2009 do zaplatenia, z čiastky 71,68 Eur od 26.06.2009 do zaplatenia, z čiastky 71,68 Eur od 26.07.2009 do zaplatenia, z čiastky 71,68 Eur od 26.08.2009 do zaplatenia, z čiastky 71,68 Eur od 26.09.2009 do zaplatenia, z čiastky 71,68 Eur od 26.10.2009 do zaplatenia, z čiastky 71,68 Eur od 26.11.2009 do zaplatenia, z čiastky 71,68 Eur od 26.12.2009 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o trovách bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ ako správca bytového domu zahŕňajúci i byt odporcov 1/, 2/ sa podaným návrhom domáhal od odporcov 1/, 2/ spoločne a nerozdielne zaplatenia čiastky 1.125,34 Eur s príslušenstvom titulom nedoplatku na úhradách za služby spojené s užívaním
bytu, ktorý je vo vlastníctve odporcov 1/ a 2/ za obdobie 01.01.2009 - 31.12.2009 úhrnom vo výške 856,82 Eur, ako i nedoplatku na ročnom vyúčtovaní dodávky tepla, TÚV a ostatných služieb za rok 2009 vo výške 268,52 Eur. Úhrnom sa tak navrhovateľ domáha od odporcov 1/, 2/ spoločne a nerozdielne zaplatenia čiastky 1.125,34 Eur. Konštatoval, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľ je správcom bytového domu, v ktorom sa nachádza byt vo vlastníctve odporcov 1/ a 2/.
Taktiež medzi stranami nebolo sporné a súd vzal za preukázané, že odporcovia 1/ a 2/ ako vlastníci predmetného bytu majú dlh na úhradách za služby spojené s užívaním bytu za obdobie 01.01.2009 31.12.2009 voči navrhovateľovi vo výške 856,82 Eur. Zo zmluvy o výkone správy domu správcom zo dňa 18.04.2009 zistil, že navrhovateľ ako správca vykonáva správu bytového domu, v ktorom sa nachádza byt patriaci odporcom 1/, 2/. Z článku VIII. bod 6 predmetnej zmluvy o výkone správy súd ďalej zistil, že vlastník bytu je povinný v prípade zistenia nedoplatku na ročnom vyúčtovaní tento uhradiť na účet domu v lehote splatnosti vyúčtovania. Z vyúčtovania dodávky tepla, TÚV a ostatných služieb za rok 2009 na byt odporcov 1/, 2/ zo dňa 26.05.2010 súd zistil, že navrhovateľ ako správca vyúčtoval odporcom 1/, 2/ ako vlastníkom bytu nedoplatok za rok 2009 na službách spojených s užívaním bytu úhrnom vo výške 268,52 Eur s dátumom splatnosti 30.06.2010. Z rozhodnutí Slovenského metrologického inšpektorátu zo dňa 30.03.2010 č. XXXX/XXX/XXXX/R a zo dňa 05.05.2010 č. XXXX/XXX/XXXX/R/A súd zistil, že navrhovateľovi bola uložená pokuta z dôvodu, že v období roku 2008 a roku 2009 používal pri meraniach súvisiacich s platbami a rozúčtovaním spotreby studenej a
teplej vody konečnému spotrebiteľovi meradlá bez platného overenia. Navrhovateľovi bolo uložené nepoužívať tieto meradlá a zabezpečiť montáž určených meradiel registrovanou osobou, a to v termíne do 30.06.2009. Právne súd vec posúdil podľa ust. § 76 ods. 4 veta prvá zákona č. 182/1993 Z.z. o31.12.2009 voči navrhovateľovi vo výške 856,82 Eur. Zo zmluvy o výkone správy domu správcom zo dňa 18.04.2009 zistil, že navrhovateľ ako správca vykonáva správu bytového domu, v ktorom sa nachádza byt patriaci odporcom 1/, 2/. Z článku VIII. bod 6 predmetnej zmluvy o výkone správy súd ďalej zistil, že vlastník bytu je povinný v prípade zistenia nedoplatku na ročnom vyúčtovaní tento uhradiť na účet domu v lehote splatnosti vyúčtovania. Z vyúčtovania dodávky tepla, TÚV a ostatných služieb za rok 2009 na byt odporcov 1/, 2/ zo dňa 26.05.2010 súd zistil, že navrhovateľ ako správca vyúčtoval odporcom 1/, 2/ ako vlastníkom bytu nedoplatok za rok 2009 na službách spojených s užívaním bytu úhrnom vo výške 268,52 Eur s dátumom splatnosti 30.06.2010. Z rozhodnutí Slovenského metrologického inšpektorátu zo dňa 30.03.2010 č. XXXX/XXX/XXXX/R a zo dňa 05.05.2010 č. XXXX/XXX/XXXX/R/A súd zistil, že navrhovateľovi bola uložená pokuta z dôvodu, že v období roku 2008 a roku 2009 používal pri meraniach súvisiacich s platbami a rozúčtovaním spotreby studenej a teplej vody konečnému spotrebiteľovi meradlá bez platného overenia. Navrhovateľovi bolo uložené
nepoužívať tieto meradlá a zabezpečiť montáž určených meradiel registrovanou osobou, a to v termíne do 30.06.2009. Právne súd vec posúdil podľa ust. § 76 ods. 4 veta prvá zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a vychádzajúc z uvedeného dospel potom k záveru, že žalobný návrh je síce v dôvodný, ale len sčasti, a to konkrétne v časti, na tom skutkovom základe, ktorý nebol medzi stranami sporný. Ide konkrétne o nárok navrhovateľa na zaplatenie čiastky 856,82 Eur na zálohových platbách za služby spojené s užívaním predmetného bytu za obdobie 01.01.2009 do 31.12.2009. Uvedený nárok navrhovateľa nebol zo strany odporcov ničím spochybnený, ba práve naopak, odporca 1/ výslovne uviedol, že si je vedomý tohto dlhu a je ochotný ho zaplatiť. Vo zvyšnej časti však súd vyhodnotil žalobný návrh navrhovateľa za nedôvodný. Je síce pravdou, že v zmysle Zmluvy o výkone správy, a to konkrétne v zmysle čl. VIII bod 6 sú odporcovia ako vlastníci predmetného bytu povinní zistený nedoplatok na ročnom vyúčtovaní zaplatiť na účet domu v lehote splatnosti vyúčtovania. Súd je však toho názoru, že táto povinnosť stíha odporcov ako vlastníkov bytu len v tom prípade, ak nedoplatok na ročnom vyúčtovaní je zistený v súlade so zákonom. O takýto prípad však v prejednávanej veci nejde. Nedoplatok na ročnom vyúčtovaní je zistený v súlade so zákonom len vtedy, ak vychádza zo skutočností nameraných (zistených) zákonom akceptovanými meračmi pretečeného množstva studenej a teplej vody spotrebovanej konečným spotrebiteľom. Ako
vyplýva z rozhodnutí Slovenského metrologického inšpektorátu, z ktorých súd v zmysle ust. § 135 ods. 2 O.s.p. je povinný vychádzať, navrhovateľ takýmto spôsobom nepostupoval, za čo mu bola uložená pokuta. Skutočnosť, že navrhovateľ si nesplnil svoju povinnosť včas riadne osadiť meradlá na meranie pretečeného množstva studenej a teplej vody spotrebovanej konečným spotrebiteľom, čím si znemožnil riadne vyúčtovať konečným spotrebiteľom ich skutočnú spotrebu, nemôže byť na ťarchu konečnému spotrebiteľovi. Práve naopak, negatívne dôsledky svojho pochybenia si musí navrhovateľ ako osoba zodpovedná za tieto merače (ich osadenie a údržbu), niesť sám. Z procesného hľadiska tak navrhovateľ riadnym spôsobom nepreukázal skutočnosti ním tvrdené (a preukázať ani nemohol, keďže nemal "platné" merače), v dôsledku čoho neunieslo dôkazné bremeno o svojom tvrdením, že odporcovia majú nedoplatok na ročnom vyúčtovaní za rok 2009. Preto súdu nezostávalo iné ako žalobný návrh v tejto časti zamietnuť. Odporcovia navrhovateľom uplatnený nárok nezaplatili a dostali sa tak do omeškania so zaplatením svojho peňažného záväzku. Navrhovateľovi preto popri práve na
zaplatenie istiny vzniklo podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka i právo na úrok z omeškania, ktorý je o 8 percentuálnych bodov vyšší ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (§ 3 ods. 1 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z.). Súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že od 21.01.2009 do 10.03.2009 činila základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2 %, od 11.03.2009 do 07.04.2009 činila 1,5 % od 08.04.2009 do 12.05.2009 činila 1,25 % a od 13.05.2009 do 12.04.2011 činila 1 %. Navrhovateľ má preto právo na zaplatenie úroku z omeškania z jemu priznanej istiny, tak ako to vyplýva z výroku vo výške a od doby, od ktorej úroky požaduje. Povinnosť uhradiť navrhovateľovi čiastku 856,82 Eur s príslušenstvom bola odporcom 1/ a 2/ uložená spoločne a nerozdielne, čo je odôvodnené tým, že dlh vznikol z majetku, ktorý je v ich bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, a teda v zmysle ust. § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka za takýto dlh zodpovedajú odporcovia 1/ a 2/ solidárne. Na uvedenom závere nemôže nič zmeniť ani tá skutočnosť, že odporkyňa 2/ už dlhodobo v predmetnom byte nebýva. Výrok o trovách konania je odôvodnený ust. § 151 ods.. 3 O.s.p., podľa ktorého súd môže (o trovách konania) rozhodnúť aj tak, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Proti tomuto rozsudku, a to jeho zamietajúcemu výroku, podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Navrhol ho zmeniť tak, že jeho návrhu bude v celom rozsahu vyhovené. Odôvodnenie rozsudku v časti považoval za nepreskúmateľné. Poukázal na rozhodnutie Slovenského metrologického inšpektorátu č. XXXX/XXX/XXXX/R zo dňa 30.03.2010, z ktorého vyplýva, že inšpektorát udelil kontrolovanej osobe, a to navrhovateľovi, pokutu vo výške 2.200 eur z dôvodu, že v období rokov 2008 a 2009 používal pri meraniach a rozúčtovaní spotreby studenej a teplej vody meradlá bez platného overenia. Z uvedeného dôvodu bol navrhovateľ nútený vymeniť predmetné vodomery, pričom cenu ich výmeny si hradil každý vlastník sám, a nie z fondu údržby a opráv. Táto skutočnosť bola riadne odsúhlasená vlastníkmi bytového domu. Každý vlastník bytu svojím podpisom potvrdil navrhovateľovi svoj súhlas alebo nesúhlas s výmenou meračov. Odporca 1/ súhlasil s výmenou vodomeru, a preto bol povinný uhradiť aj hodnotu dodávky a výmeny merača. Cenu dodávky a výmeny vodomerov taktiež odporca počas celého konania vôbec nespochybnil. Z uvedeného dôvodu považoval položku vyúčtovania dodávky tepla, TUV a ostatných služieb za rok 2009, označenú ako „výmena vodomerov“, vo výške 51,41 eur za oprávnenú, pričom cena dodávky a výmeny vodomerov bola navrhovateľom v súdnom konaní riadne preukázaná na základe faktúry č. XX/XXXX, vystavenej zhotoviteľom W. - G. O.. Slovenský metrologický inšpektorát svojím rozhodnutím č. XXXX/XXX/XXXX/R zo dňa 30.03.2010 uložil navrhovateľovi pokutu z dôvodu, že používal pri meraniach a rozúčtovaní spotreby studenej a teplej vody merače bez platného overenia. Proti uvedenému rozhodnutiu navrhovateľ podal odvolanie, pričom ako dôvod uviedol, že bude vystavené opravné vyúčtovanie za rok 2008 a pre rok 2009 bude rozúčtovanie len na tie merače vody, kde vlastníci súhlasili s výmenou a len od termínu, kedy bola výmeny si hradil každý vlastník sám, a nie z fondu údržby a opráv. Táto skutočnosť bola riadne odsúhlasená vlastníkmi bytového domu. Každý vlastník bytu svojím podpisom potvrdil navrhovateľovi svoj súhlas alebo nesúhlas s výmenou meračov. Odporca 1/ súhlasil s výmenou vodomeru, a preto bol povinný uhradiť aj hodnotu dodávky a výmeny merača. Cenu dodávky a výmeny vodomerov taktiež odporca počas celého konania vôbec nespochybnil. Z uvedeného dôvodu považoval položku vyúčtovania dodávky tepla, TUV a ostatných služieb za rok 2009, označenú ako „výmena vodomerov“, vo výške 51,41 eur za oprávnenú, pričom cena dodávky a výmeny vodomerov bola navrhovateľom v súdnom konaní riadne preukázaná na základe faktúry č. XX/XXXX, vystavenej zhotoviteľom W. - G. O.. Slovenský metrologický inšpektorát svojím rozhodnutím č. XXXX/XXX/XXXX/R zo dňa 30.03.2010 uložil navrhovateľovi pokutu z dôvodu, že používal pri meraniach a rozúčtovaní spotreby studenej a teplej vody merače bez platného overenia. Proti uvedenému rozhodnutiu navrhovateľ podal odvolanie, pričom ako dôvod uviedol, že bude vystavené opravné vyúčtovanie za rok 2008 a pre rok 2009 bude rozúčtovanie len na tie merače vody, kde vlastníci súhlasili s výmenou a len od termínu, kedy bola realizovaná výmena meračov. Správny orgán vyhovel odvolaniu a znížil pokutu navrhovateľovi z 2.200 eur na 1.500 eur, a to hlavne z dôvodu, že navrhovateľ zodpovedne pristúpil k odstraňovaniu zistených nedostatkov. Navrhovateľ rešpektoval v plnom rozsahu rozhodnutie Slovenského metrologického inšpektorátu a postupoval podľa ním uložených opatrení. Z uvedeného dôvodu navrhovateľ nemohol akceptovať namerané množstvo spotrebovanej vody na jednotlivých meračoch v období rokov 2008 a 2009 a bol nútený spotrebu rozpočítať podľa vyhl. č. 630/2005 Z.z., t. j. v súlade s platnou legislatívnou.
Z uvedeného dôvodu odporca naozaj nikdy nemohol spotrebovať množstvo vody, uvedené vo
vyúčtovaní, nakoľko sa jedná o prepočítanie spotreby vody takým postupom, ktorý objasnila svedkyňa navrhovateľa. Ďalej poukázal na ust. § 9 ods. 7 vyhl. Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 630/2005 Z.z., z ktorého vyplýva, že právna úprava počíta aj s takým prípadom, ktorý nastal, a to, že určené meradlo môže aj nespĺňať podmienky určeného meradla. Súd prvého stupňa však tento spôsob prepočtu spotrebovanej vody v bytovom dome, vykonaný v súlade s vyhl. č. 630/2005 Z.z., absolútne neakceptoval a v odôvodnení rozsudku vyhodnotil, že nedoplatok na ročnom vyúčtovaní nebol zistený v súlade so zákonom. Zdôraznil, že pri prepočítavaní spotreby vody vychádzal z údajov spotreby vody, odčítaných na vodomere, umiestneného na päte bytového domu, tzv. fakturačného vodomeru. To znamená, že celková spotreba vody bola prepočítaná voči všetkým vlastníkom bytov a nebytových priestorov podľa kritérií, stanovených vo vyhl. č. 630/2005 Z.z. rovnakým spôsobom. Pokiaľ súd prvého stupňa vychádzal vo svojom rozhodnutí z rozhodnutia Slovenského metrologického inšpektorátu v
súlade s § 135 ods. 2 O.s.p., avšak iba do tej miery, že navrhovateľ pochybil pri svojej činnosti a
nesplnil si svoju povinnosť včas, riadne, osadiť meradlá na meranie pretečeného množstva studenej a teplej vody. Z uvedeného vyplýva, že súd prvého stupňa sa zameral iba na výrokovú časť rozhodnutia, avšak neakceptoval rozhodnutie Slovenského metrologického inšpektorátu ako celok, t. j. posúdil ho bez nápravných opatrení, ktoré mal navrhovateľ vykonať. Nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa, že negatívne dôsledky svojho pochybenia si musí navrhovateľ, ako osoba zodpovedná za tieto merače, znášať sám. Uviedol, že platná legislatíva jasne stanovila postup aj v takýchto prípadoch. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.
Odporcovia 1/, 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhli rozsudok súdu
prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Poukázali na to, že nie je pravdou, že by spochybňovali iba poslednú položku, a to opravu ročného vyúčtovania za rok 2008. Od samého začiatku konania spochybňovali ročné vyúčtovanie za rok 2009, a to čiastku 268,50 eur a čiastku 95,88 eur ako opravu ročného vyúčtovania za rok 2008. Uviedli, že navrhovateľ nepredložil na pojednávaní žiadny hodnoverný doklad o zvýšených nákladoch napr. SV, PUV, osvetlenie spoločných priestorov výťah. Pokiaľ sa týka vodomerov, je pravdou, že vodomery na SV a PUV im nainštaloval už nebohý K. X.. Pán X. nainštaloval vodomery aj do iných bytov v L. K., navrhovateľ mal vedomosť o činnosti p. X. ako inštalatéra, ktorý svoju pracovnú činnosť poskytoval aj bytovému podniku, ale aj iným osobám.
Takto namontované merače boli rešpektované navrhovateľom do konca roka 2007. Položili otázku, prečo navrhovateľ k výmene neplatných vodomerov pristúpil až k novembri 2009. Prečo si niektorí vlastníci bytov mohli vymeniť vodomery na svoje vlastné náklady? Navrhovateľ nesúhlasil s tým, aby si vodomery vymenili na svoje náklady. Uviedli, že navrhovateľ má presnú evidenciu vodomerov na SV a TUV na jednotlivých bytoch na slobodárke č. XX/X, G. D., L. K.. Keď končí životnosť vodomerov, má navrhovateľ upozorniť o končiacej záruke vodomerov a určiť lehotu výmeny starých vodomerov za nové certifikované vodomery. Takúto výzvu však od navrhovateľa nedostali. Navrhovateľ je však plne zodpovedný za evidenciu a platnosť nainštalovaných vodomerov.
Krajský súd v Trenčína ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
Predmetom odvolacieho konania je výroková časť napadnutého rozsudku, ktorým bol
návrh navrhovateľa o zaplatenie 268,52 Eur s príslušenstvom z titulu nedoplatku na ročnom vyúčtovaní dodávky tepla TUV a ostatných služieb za rok 2009, nakoľko rozsudok súdu prvého stupňa vo vyhovujúcej časti, vo výroku, ktorým bola uložená odporcom 1/, 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi čiastku 856,82 Eur s príslušenstvom, odvolaním napadnutý nebol, preto nadobudol právoplatnosť.
Z obsahu spisu vyplýva, že po vyhlásení napadnutého rozsudku odporcovia 1/, 2/ podali dňa
18.12.2012 návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhali, aby súd zakázal
navrhovateľovi nakladať s vlastníckymi právami odporcov k predmetnému bytu, jednak aby súd
navrhovateľovi uložil povinnosť bezodkladne vziať späť svoj návrh na vymáhanie formou dobrovoľnej dražby na predmetný byt. V tomto návrhu odporcovia tvrdili, že navrhovateľovi vyplatili všetky dlhy, ktoré si voči ním uplatnil v konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 27C/43/2011. Na Predmetom odvolacieho konania je výroková časť napadnutého rozsudku, ktorým bol návrh navrhovateľa o zaplatenie 268,52 Eur s príslušenstvom z titulu nedoplatku na ročnom vyúčtovaní dodávky tepla TUV a ostatných služieb za rok 2009, nakoľko rozsudok súdu prvého stupňa vo vyhovujúcej časti, vo výroku, ktorým bola uložená odporcom 1/, 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi čiastku 856,82 Eur s príslušenstvom, odvolaním napadnutý nebol, preto nadobudol právoplatnosť.
Z obsahu spisu vyplýva, že po vyhlásení napadnutého rozsudku odporcovia 1/, 2/ podali dňa
18.12.2012 návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhali, aby súd zakázal
navrhovateľovi nakladať s vlastníckymi právami odporcov k predmetnému bytu, jednak aby súd
navrhovateľovi uložil povinnosť bezodkladne vziať späť svoj návrh na vymáhanie formou dobrovoľnej dražby na predmetný byt. V tomto návrhu odporcovia tvrdili, že navrhovateľovi vyplatili všetky dlhy, ktoré si voči ním uplatnil v konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 27C/43/2011. Na dopyt odvolacieho súdu navrhovateľ písomným podaním zo dňa 19.03.2013 oznámil, že odporca 1/ zaplatil navrhovateľovi pohľadávku v sume 268,52 Eur dňa 03.11.2012 a príslušenstvo pohľadávky, t.j.návrhom uplatnený úrok z omeškania, ako aj trovy konania zostali neuhradené. Odvolanie navrhovateľa v predmetnej veci proti výroku, ktorým bol zamietnutý jeho návrh o zaplatenie 268,52 Eur je na základe tejto skutočnosti bezpredmetné, nakoľko v dôsledku uhradenia žalovanej pohľadávky, by rozhodnutie odvolacieho súdu o odvolaní navrhovateľa bolo bez praktického významu, pretože v rámci jeho dôvodov nemá odvolací súd o čom konať.
Pokiaľ sa týka uplatnených úrokov z omeškania z uvedenej istiny, odvolací súd tento nárok
navrhovateľa nepovažoval za dôvodný. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 697 Občianskeho zákonníka, ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenie
poskytované s užívaním bytu do 5 dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania. Ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka upravuje nároky veriteľa v prípade, ak sa dlžník omešká s plnením peňažného dlhu. V prvom rade priznáva veriteľovi právo požadovať úroky z omeškania a (iba) v osobitných prípadoch vysloveným zákonom mu priznáva možnosť požadovať poplatok z omeškania (napr. prenajímateľovi pri omeškaní nájomcu splatením nájomného alebo úhrady za plnenia a poskytovanie s užívaním bytu).
V preskúmavanej veci odporcovia 1/, 2/ užívali predmetný byt na základe nájomnej zmluvy, ktorú
uzavreli s navrhovateľom. Obsah jej právneho vzťahu, ktorý bol založený touto zmluvou je totožný s obsahom právneho vzťahu prenajímateľa a nájomcu, a preto na daný vzťah je potrebné aplikovať ust. § 697 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého povinnosť platiť poplatok z omeškania vzniká v prípade omeškania nájomcu. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že v preskúmavanej veci navrhovateľ nebol voči odporcom 1/, 2/ oprávnený domáhať sa zaplatenia úrokov z omeškania.
Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku, ktorým bol návrh navrhovateľa v prevyšujúcej časti zamietnutý podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
V danej veci odvolací súd rozhodoval o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo
rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 O.s.p., preto súd prvého stupňa rozhodne o trovách prvostupňového aj odvolacieho konania v zmysle § 224 ods. 4 O.s.p..

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné .

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Súd:Najvyšší súd
Spisová značka: 3Sžo/105/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu:3013200736
Dátum vydania rozhodnutia: 30.06.2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Rumana
ECLI:SK:NSSR:2015:3013200736.1

[FONT=Times][SIZE=3][FONT=Times]Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a
sudcov JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Jozefa Milučkého v právnej veci žalobcu: Služby pre bývanie s.r.o., so sídlom Krátka 2412, Trenčín, právne zastúpený Jozefom Opetom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom M. R. Štefánika 22, Trenčianske Teplice, proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín,
odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Hviezdoslavova ul. č. 3, Trenčín, (do 30. septembra 2013 Obvodný úrad, odbor výstavby a bytovej politiky, Trenčín), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo sp. Obú -TN - OVBP - 2013 - 526 - 1703 - 2/Ba zo dňa 28. júna 2013, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/150/2013-57 zo dňa 24.09.2014, jednomyseľne takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/150/2013-57 zo dňa 24.09.2014 p o t v r d z u j e.
Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trenčíne zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OBÚ-TN-OVBP-2013-526-1703-2/Ba zo dňa 28.06.2013, ktorým žalovaný
zamietol odvolanie a potvrdil prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu Mesto Trenčín č. ÚSŽPDI-60826/94754/2013/2/Mi zo dňa 11.03.2013, ktorým sa žalobcovi v konaní o povolení stavby „Bytový dom ul. Šafárikova 2735/1 Trenčín - Samostatný zdroj tepla“ v Trenčíne, nepriznalo podľa § 14
ods. 1 zákona č. 70/1967 Zb. o správnom konaní postavenie účastníka konania. Krajský súd dospel k záveru, že žalobca sa v danej veci nemohol úspešne domáhať, že má procesné postavenie účastníka konania v stavebnom konaní o povolení stavby „Bytový dom ul. Šafárikova 2735/1, Trenčín - Samostatný zdroj tepla“ z dôvodu, že nebolo zasiahnuté do jeho práv a oprávnených záujmov. Povolená zmena stavby sa totiž nevzťahovala na technické zariadenia rozvodov tepla, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu ani k iným jeho právam k susedným pozemkom v zmysle § 59 ods. 1 písm. b)
v spojení s § 139 ods. 1 písm. c) zákona č. 50/1976 Zb. V danom prípade zmena stavby spočívala v zriadení samostatnej kotolne v bytovom dome na ul. Šafárikova 2735/1 v Trenčíne, touto zmenou nedošlo k žiadnemu zásahu do technických zariadení - rozvodov tepla - vo vlastníctve žalobcu
napríklad tým, že by tieto mali byť odstránené alebo zmenené, prípadne by mali byť po zmene stavby využívané vlastníkmi bytov a nebytových priestorov domu. Obdobne sa zmena stavby nedotkla ani nehnuteľností, na ktorých sú rozvody tepla vedené a ktoré podľa tvrdenia žalobcu sú zaťažené zákonným vecným bremenom.
Krajský súd považoval za potrebné zdôrazniť, že predmetom tohto konania bolo procesné rozhodnutie správneho orgánu, ktorým žalobcovi nebolo priznané postavenie účastníka konania. Skutočnosť, že na základe stavebného povolenia má dôjsť k zmene spôsobu vykurovania bytového domu a tým podľa tvrdenia žalobcu má byť zasiahnuté do jeho práva vykonávať povolenú činnosť, nie je dôvodom na tvrdenia žalobcu má byť zasiahnuté do jeho práva vykonávať povolenú činnosť, nie je dôvodom na
zrušenie napadnutého rozhodnutia. Oprávneniu žalobcu dodávať teplo zodpovedá povinnosť vlastníkov domu toto teplo odobrať. Podmienky, za ktorých možno ukončiť odber tepla upravuje § 20 ods. 3 zák. č. 657/2004 Z.z. V stavebnom konaní o povolení stavby „Bytový dom ul. Šafárikova 2735/1, Trenčín - Samostatný zdroj tepla“ posúdenie podmienok, za ktorých možno ukončiť odber tepla, nemá právny význam. Skutočnosť, že žalobca nie je dotknutým orgánom v zmysle § 36 zák. č. 657/2004 Z.z., pretože v danom prípade nebolo zriadené ochranné pásmo, nebola medzi účastníkmi sporná.
Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie. Nestotožnil sa s právnym záverom krajského súdu. Má za to, že postavenie účastníka konania mu vyplýva v stavebnom konaní z ust. § 59 ods. 1 stavebného zákona v spojení s § 139 ods. 1, 2 stavebného zákona, keďže mu patrí tzv. iné
právo k pozemkom a stavbám. Žalobca má za to, že jeho právo vyplývajúce mu z vecného bremena vzťahujúce sa k susednému pozemku bolo dotknuté rozhodnutím stavebného úradu, ktorým bola povolená zmena účelu stavby „Bytový dom ul. Šafárikova 2735/1, Trenčín - Samostatný zdroj tepla“ na
parcele C-KN č. 2180/20, zastavané plochy a nádvoria. Namietal, že je vlastníkom rozvodov tepla, ktoré predstavujú samostatnú stavbu a práve z tohto titulu má tzv. „iné právo vyplývajúce mu z vecného bremena“. Navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel.
Žalobca vo vyjadrení zo dňa 01.12.2014 k odvolaniu žalobcu navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Uviedol, že ak žalobca dôvody vidí v ingerencii odpojenia bytového domu od centrálneho zdroja vykurovania sídliska, táto súvislosť nepatrí do stavebného konania. Odpojenie koncového odoberateľa tepla od centrálneho zdroja a rozvodu tepla je predmetom podmienok skončenia odberu tepla medzi dodávateľom tepla a odberateľom alebo konečným spotrebiteľom podľa § 20 zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov. Ide o zmluvný vzťah.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s §
246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), pričom deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.) a podľa § 250j ods. 3 posledná veta O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.
Senát najvyššieho súdu sa stotožnil s právnym názorom krajského súdu. Postavenie účastníka stavebného konania nie je možné vyvodzovať z ust. § 20 ods. 1 zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike, pretože právny vzťah medzi odberateľom a končeným spotrebiteľom má zmluvný základ.
Nemožno súhlasiť so žalobcom, že zmenou stavby v zmysle podanej žiadosti stavebníka je stavebným povolením dotknuté zákonné právo dodávateľa tepla z obnoviteľných zdrojov. Z tohto titulu mu právo účastníka stavebného konania nevyplýva. V konaní nebolo preukázané, že povolenou stavbou by malo dôjsť k zásahu do sústavy tepelných zariadení žalobcu. Na tieto prípady technických zásahov do sústavy tepelných zariadení sa zriaďujú ochranné pásma. Podľa § 36 ods. 9 zákona č. 657/2004 Z.z. zákona o tepelnej energetike v priestore bezprostredne nadväzujúcom na ochranné pásma je
zakázané umiestňovať stavby, technické zariadenia alebo vykonávať činnosti, ktoré by mohli ohroziť sústavu tepelných zariadení alebo plynulosť, a bezpečnosť jej prevádzky (najmä výstavbu plynojemov stožiarov, vykonávanie trhacích a búracích prác). V týchto prípadoch by mal žalobca ako vlastník sietí a technického vybavenia tepelných rozvodov postavenie dotknutého orgánu podľa § 140a ods. 1 písm. c) zákona č. 50/1976 Zb.
(stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v spojení s § 36 ods. 5 zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike. Postavenie dotknutého orgánu sa týmito ustanoveniami priznáva i súkromnoprávnemu subjektu. Táto skutočnosť vylučuje možnosť tohto orgánu byť účastníkom stavebného konania ako súkromnoprávny subjekt prostredníctvom ust. § 59 ods. 1 písm. b)
stavebného zákona ako osoba, ktorá má vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak jej vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté.
O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 224 ods. 2 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
[

Najvyšší súd
Slovenskej republiky
6Sžo/42/2011

ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a členiek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Zdenky Reisenauerovej, v právnej veci žalobcu: B. d. „C.“ v B., so sídlom Z. X., B., IČO: X., v zastúpení JUDr. D. J., advokátom, so sídlom D. č. X., B., proti žalovanému: Úrad pre normalizáciu,
metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, Štefanovičova 3, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2009/300/003816/01124 zo dňa 8. júna 2009, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave,
č. k. 4S 112/2009 - 40 zo dňa 8. júla 2011, jednomyseľne, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave,
č. k. 4S 112/2009 - 40 zo dňa 8. júla 2011, m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. 2009/300/003816/01124 zo dňa 8. júna 2009 v spojení s rozhodnutím Slovenského metrologického inšpektorátu č. 1083/600/2008/R zo dňa 20. februára 2009 v časti výroku o výške uloženej pokuty 6.000 €, slovom šesťtisíc eur, za porušenie ust. § 33 ods. 7 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, m e n í tak, že žalobcovi ukladá pokutu vo výške 3.000 €, slovom tritisíc eur.
Vo zvyšnej časti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 4S 112/2009 - 40 zo dňa 8. júla 2011 p o t v r d z u j e .
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e

2
6Sžo/42/2011
Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 4S 112/2009 - 40 zo dňa 8.7.2011, podľa ust. § 250j ods. 1 Občianskeho právneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2009/300/003816/01124 zo dňa 8.6.2009, ktorým žalovaný podľa ust. § 31 ods. 2 písm. i) zák. č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o metrológii“) a podľa ust. § 59 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Slovenského metrologického inšpektorátu č. 1083/600/2008/R zo dňa 20.2.2009, ktorým mu bola podľa ust. § 36 ods. 1 písm. f) zákona o metrológii, uložená peňažná pokuta vo výške 6.000 € za porušenie ust. § 33 ods. 7 citovaného zákona tým, že kontrolovaná osoba (žalobca) v čase od 24.6.2008 do 11.8.2008, aj napriek uloženému nápravnému opatreniu z kontroly zo dňa 24.6.2008, Protokol č. 1083/08 (zaslanie evidencie používaných určených meradiel - meračov pretečeného množstva vody na studenú a teplú vodu v spravovaných bytoch s uvedením dátumov ich overenia) odmietla opakovane poskytnúť potrebné dokumenty, informácie a vysvetlenia pri následnej kontrole zo dňa 14.7.2008 Protokol č. 1092/08, na výzvy na predloženie dokumentov a poskytnutie informácií, posledná zo dňa 8.8.2008, čím sťažovala a marila výkon metrologického dozoru. Pokutu uložil žalobcovi zaplatiť inšpektorátu do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia na jeho účet, ktorý označil s tým, že inak sa prikročí k výkonu rozhodnutia podľa § 71 a nasl. správneho poriadku a zároveň vo výroku rozhodnutia uviedol, že ak kontrolovaná osoba pokutu nezaplatí v určenej lehote, je povinná zaplatiť aj úroky z omeškania z dlžnej sumy až do zaplatenia, pričom podľa § 36 ods. 8 zákona o metrológii výška úrokov z omeškania je dvojnásobok základnej úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
O trovách konania rozhodol krajský súd poukazom na ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal.
Z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu vyplýva, že skutkový stav ako aj konanie žalobcu bolo podľa jeho názoru kontrolnými orgánmi zaznamenané v predmetných protokoloch, výzvach, vyjadreniach, pričom odôvodnenie rozhodnutí správnych orgánov

3
6Sžo/42/2011
považoval za dostatočné, obsahujúce opis protiprávneho konania, spôsob akým k protiprávnemu konaniu došlo a rovnako obsahuje aj zdôvodnenie závažnosti konania, ako aj odôvodnenie výšky pokuty. Na základe uvedeného nemal krajský súd pochybnosť o tom, že žalobca nepredložením dokladov požadovaných inšpektorátom naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa ust. § 36 ods. 1 písm. f) zákona o metrológii. Krajský súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu ohľadne nesprávneho postupu žalovaného, keď tento od začiatku nepostupoval v zmysle ustanovení správneho poriadku, pretože žalovanému takáto povinnosť zo žiadnych ustanovení zákona o metrológii nevyplýva. Uviedol, že práva a povinnosti určené správnym poriadkom začali plynúť účastníkom tohto správneho konania odo dňa, kedy správny orgán doručil žalovanému oznámenie listom o začatí správneho konania za sťažovanie a marenie výkonu metrologického dozoru, a okrem toho žalovaný následne postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami. Žalobca bol od počiatku so zameraním kontroly oboznámený, pričom krajský súd poukázal na fakt, že činnosť družstva organizuje a riadi predstavenstvo a z tohto titulu má právo rozhodovať o všetkých záležitostiach družstva, ktoré podľa zákona alebo stanov nie sú vyhradené inému orgánu napr. členskej schôdzi. Z uvedeného dôvodu vyhodnotil námietku ohľadne zaujatého postupu žalovaného voči žalobcovi, keď napr. neakceptoval dovolenku pracovníčky, ako nedôvodnú, pretože tieto okolnosti nemajú vplyv na postup žalovaného v zmysle zákona o metrológii. Krajský súd vyhodnotil aj ďalšiu námietku žalobcu ako účelovú, keď súhlasil s názorom žalovaného, že žalobca mal predložiť požadované údaje o užívateľoch predmetných meračov po vykonaní opatrení na ochranu ich osobných údajov v zmysle zákona o ochrane osobných údajov, pričom v konečnom dôsledku v predmetnom prípade vykonával dozor aj pre ochranu práv spotrebiteľov, ktorí platia za odobraté množstvo vody. Poukazom na zásadu materiálnej pravdy vyjadrenú v ust. § 3 ods. 4 správneho poriadku, z ktorej vyplýva povinnosť správnych orgánov zistiť všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie, krajský súd konštatoval, že pochybenie žalobcu, keď nepredložil požadovanú evidenciu, a to ani následne, nepovažoval za pochybenie správneho orgánu, ktoré by viedlo k nespoľahlivo zistenému stavu veci. Práve naopak uvedenú skutočnosť považoval za potrebné posúdiť tak, že pokiaľ žalobca požadovanú evidenciu správnemu orgánu nepredložil, rovnako nepredložil ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania, neuniesol tak dôkazné bremeno, čo nemožno vyhodnotiť spôsobom navrhovaným žalobcom, že správne orgány vychádzali z neúplného zistenia skutkového stavu veci. Krajský súd v súvislosti s výškou uloženej sankcie, ktorá bola uložená na hornej hranici zákonom povolenej sadzby, poukázal na zdôvodnenie uvedené v žalobou napadnutom rozhodnutí, kde je správna úvaha správneho orgánu riadne a podľa názoru súdu

4
6Sžo/42/2011
dostatočne zrozumiteľne prezentovaná. Za dostatočne jasné považoval krajský súd zdôvodnenie nezákonného postupu kontrolovanej osoby, kde marenie a sťaženie dozoru bolo jednoznačne preukázané, ako aj skutočnosť, že v danom prípade ide o 1500 bytov, kedy prípadné porušenie povinností ustanovených zákonom o metrológii, by sa mohlo týkať veľkého počtu meradiel a dôsledkov súvisiacich s konečným spotrebiteľom. Vzhľadom na vyššie uvedené krajský súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.
Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie. Ako dôvod uviedol, že krajský súd nesprávne vec právne posúdil, pričom odvolacie dôvody sú totožné s dôvodmi žalobnými, kde žalobca namietal zmätočnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, jeho nedostatočné odôvodnenie, keď neobsahuje popis skutkového a právneho stavu, čím je podľa jeho názoru nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť. Poukázal na zaujatý postoj správneho orgánu, kedy v rozpore so zákonom o metrológii a správnym poriadkom žalovaný nerešpektoval žiadosť žalobcu o predĺženie lehoty resp. prítomnosť poverenej osoby p. B.. Ďalej uviedol, že bytové vodomery nemožno v žiadnom prípade považovať za meradlá určené a tým pádom ani vykonať kontrolu, pretože neslúžia na priame účtovanie a rozhodujúci je stav centrálneho meradla - na tzv. päte bytového domu. Zastal názor, že osobné údaje nemohol poskytnúť bez súhlasu druhej strany, čo by bolo v rozpore so zákonom o ochrane osobných údajov. Skonštatoval tiež, že dňa 24.7.2008 zaslal inšpektorátu evidenciu určených meradiel. Namietal i výšku pokuty, ktorú považuje vzhľadom na popis skutkového stavu za neprimeranú. Tým, že sa správny orgán nevysporiadal s otázkou klasifikácie meračov, nezistil dostatočne skutkový stav. Vzhľadom na uvedené žiadal žalobca odvolaním napadnuté rozhodnutie krajského súdu zmeniť tak, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal uložiť žalovanému povinnosť nahradiť mu trovy konania, vrátane trov právneho zastúpenia.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu, vzhľadom na to, že odvolanie je identické so žalobnými námietkami, uviedol, že sa pridržiava svojho vyjadrenia, ktoré podal k samotnej žalobe, a i naďalej zotrval na svojich doterajších tvrdeniach. Nestotožnil sa s dôvodmi odvolania žalobcu a žalobou napadnuté rozhodnutie považoval za zákonné, a preto žiadal, aby odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie krajského súdu potvrdil a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

5
6Sžo/42/2011
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. s použitím § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne opodstatnené.
V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).
Podľa ust. § 1 písm. a) až h) zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení, tento zákon na zabezpečenie jednotnosti a správnosti merania upravuje
a) zákonné meracie jednotky,
b) požiadavky na určené meradlá a ich metrologickú kontrolu,
c) podmienky úradného merania,
d) požiadavky na spotrebiteľsky balené výrobky,
e) podmienky autorizácie a registrácie,
f) pôsobnosť orgánov štátnej správy pre oblasť metrológie,
g) metrologický dozor,
h) ukladanie pokút.
Podľa ust. § 5 písm. a) až c) zák. č. 142/2000 Z. z., meradlá sa členia na skupiny:
a) národné etalóny a ostatné etalóny,
b) certifikované referenčné materiály a ostatné referenčné materiály,
c) určené meradlá.
Podľa ust. § 8 ods. 2 písm. a) až e) zák. č. 142/2000 Z. z., o zaradení meradla do skupiny určených meradiel rozhoduje účel jeho použitia a používanie
a) pri meraniach súvisiacich s platbami,

6
6Sžo/42/2011
b) pri ochrane zdravia, bezpečnosti, majetku a životného prostredia,
c) pri príprave spotrebiteľsky balených výrobkov,
d) v iných oblastiach verejného života, kde môžu vzniknúť konfliktné záujmy na výsledku merania alebo kde nesprávne výsledky merania môžu poškodiť záujmy fyzických osôb, právnických osôb alebo spoločnosti,
e) pri meraniach, ak tak ustanovuje osobitný predpis. 4)
Podľa ust. § 3 vyhlášky Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky o meradlách a metrologickej kontrole druhy určených meradiel, oblasti ich použitia, podrobnosti o spôsobe ich metrologickej kontroly alebo posúdenia zhody 1) a čas platnosti overenia jednotlivých druhov určených meradiel sú uvedené v prílohe č. 1.
Podľa prílohy č. 1 citovanej vyhlášky DRUHY URČENÝCH MERADIEL, 1.3.15 Merače pretečeného množstva vody 2)
a) na studenú vodu (schválenie typu) áno 11) (prvotné overenie) áno 6 rokov 8 (čas
platnosti overenia)
b) na teplú vodu áno 12) áno 4 roky 9
Podľa ust. § 33 ods. 2 zák. č. 142/2000 Z. z., metrologický inšpektorát je orgánom metrologického dozoru.
Podľa ust. § 33 ods. 3 písm. a) až h) zák. č. 142/2000 Z. z., metrologický inšpektorát kontroluje, ako orgány štátnej správy, podnikatelia a iné právnické osoby (ďalej len "kontrolované osoby") plnia povinnosti ustanovené týmto zákonom. Metrologický inšpektorát kontroluje u kontrolovaných osôb najmä dodržiavanie,
a) používania jednotiek a ich symbolov,
b) povinností používateľmi určených meradiel,
c) povinností výrobcami a dovozcami určených meradiel pred ich uvedením na trh,
d) podmienok, rozsahu a úrovne metrologických činností vykonávaných ústavom, určenou organizáciou alebo autorizovanými osobami,
e) technických, priestorových a personálnych podmienok, ako aj rozsahu a úrovne činností vykonávaných registrovanými osobami v rámci predmetu ich registrácie,
f) parametrov vyrábaných určených meradiel v súlade so schváleným typom,
g) povinností prevádzkovateľmi baliarní a dovozcami označených spotrebiteľských balení,

7
6Sžo/42/2011
h) zhody skutočného obsahu s menovitým množstvom v spotrebiteľskom balení.
Podľa ust. § 33 ods. 6 zák. č. 142/2000 Z. z., ak metrologický inšpektorát zistí porušenie povinností podľa odseku 3, uloží kontrolovanej osobe, aby v určenej lehote zistené nedostatky odstránila.
Podľa ust. § 33 ods. 7 zák. č. 142/2000 Z. z., kontrolovaná osoba je povinná umožniť zamestnancom metrologického inšpektorátu vykonávajúcim metrologický dozor (ďalej len "inšpektor") a prizvaným osobám vstup do priestorov, umožniť nahliadať do metrologickej dokumentácie a je povinná poskytnúť potrebné dokumenty, informácie a vysvetlenia.
Podľa ust. § 36 ods. 1 písm. f) zák. č. 142/2000 Z. z., metrologický inšpektorát uloží pokutu do 200.000,--Sk (6.638.78 €) tomu, kto poruší ustanovenia tohto zákona tým, že sťažuje alebo marí výkon metrologického dozoru.
Podľa ust. § 36 ods. 3 zák. č. 142/2000 Z. z., pri určení výšky pokuty sa prihliadne na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania.
Podľa ust. § 39 ods. 1 zák. č. 142/2000 Z. z., na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa ust. § 3 ods. 1, 5 veta prvá zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci.
Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona o správnom konaní, účastníci konania (§ 14) spolupracujú so správnymi orgánmi v priebehu celého konania.
Podľa ust. § 18 ods. 1 zákona o správnom konaní, konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo na podnet správneho orgánu.

8
6Sžo/42/2011
Podľa ust. § 18 ods. 2 druhá veta správneho poriadku, pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon.
Podľa ust. § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie.
Podľa ust. § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa ust. § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že dňa 24.6.2008 vykonali inšpektori Slovenského metrologického inšpektorátu v sídle žalobcu kontrolu za účelom preverenia povinností používateľa určených meradiel v b. d. „C.“ a prenajímaných nebytových priestorov. Z uvedenej kontroly bol spísaný Protokol č. 1083/08, na základe ktorého sú zrejmé kontrolné zistenia, že žalobca v čase kontroly nepredložil evidenciu používaných určených meradiel - meračov pretečeného množstva teplej a studenej vody v spravovaných bytoch s uvedením dátumov ich overenia, čím porušil ust. § 19 ods. 2 písm. e) zákona
o metrológii. Následne mu boli uložené nápravné opatrenia zaviesť evidenciu určených meradiel - meračov pretečeného množstva teplej a studenej vody v spravovaných bytoch, zaslať zmluvu o prenájme a faktúry za prenájom nebytových priestorov a zaslať kompletnú evidenciu používaných určených meradiel - meračov pretečeného množstva teplej a studenej vody v spravovaných bytoch s uvedením dátumov ich overenia Slovenskému metrologickému inšpektorátu, do 4.7.2008. Žalobca zobral uvedené na vedomie bez výhrad s tým, že po zistení stavu bude termín uložený v nápravných opatreniach dodržaný. Následne žalobca požiadal listom zo dňa 26.6.2008 o poskytnutie primeranej 30 dňovej lehoty za účelom
poskytnutia kvalifikovanej súčinnosti pri výkone kontroly, ktorej žalovaný nevyhovel. Následne bolo žalobcovi listom zo dňa 11.7.2008 oznámené, že sa 14.7.2008 vykoná následná

9
6Sžo/42/2011
kontrola k Protokolu č. 1083/08. Dňa 14.7.2008 sa konala ďalšia, už
avizovaná kontrola, ktorej predmetom bola kontrola určených meradiel - meračov pretečeného množstva studenej a teplej vody, ktorej evidenciu žalobca na požiadanie inšpektorov nepredložil, čím sťažoval a maril výkon metrologického dozoru, za čo mu mohla byť uložená v zmysle ust. § 36 ods. 1 písm. f) zákona o metrológii pokuta. Z predmetnej kontroly bol spísaný Protokol č. 1092/08 a bolo uložené nápravné opatrenie, a to okamžitá povinnosť predložiť požadovanú evidenciu určených meradiel. Žalobca sa vyjadril k protokolu, pričom konštatoval okrem iného, že on ako správca nepoužíva určené meradlá (určené meradlá používajú vlastníci bytov) evidencia je vedená, nebola však v dobe kontroly predložená. Žalobca bol opätovne vyzvaný listom zo dňa 15.7.2008 na predloženie dokumentov a upozornený na okolnosti odôvodňujúce uloženie pokuty podľa ust. § 36 ods. 1 písm. f) zákona o metrológii.
Žalovaný listom zo dňa 15.7.2008, č. 1083/08/ZK začal správne konanie voči žalobcovi za zistené porušenia zákona o metrológii tým, že v čase kontroly dňa 14.7.2008 sťažoval a maril výkon metrologického dozoru nepredložením požadovaných dokumentov v zmysle ust. § 33 ods. 7 citovaného zákona, čo odôvodňuje uloženie pokuty v zmysle ust. § 36 ods. 1 písm. f) citovaného zákona. Dňa 25.7.2008 bola žalovanému predložená evidencia používaných určených meradiel s uvedeným dátumom overenia v spravovaných bytoch. Následne bolo žalovanému doručené vyjadrenie žalobcu k začatému správnemu konaniu s tým, že keďže žalobca nepoužíva meradlá ani jedným zákonne definovaným spôsobom, mal za to, že meradlá vlastníkov bytov (bytové vodomery) nemožno v žiadnom prípade považovať za meradlá určené, a tým pádom vykonávať ich kontrolu. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 20.2.2009 č. 1083/600/2008/R uložil žalobcovi pokutu vo výške 6.000 € za porušenie ust. § 33 ods. 7 zákona o metrológii tým, že žalobca ako kontrolovaná osoba v čase od 24.6.2008, aj napriek uloženému nápravnému opatreniu - Protokol č. 1083/08, odmietol opakovane poskytnúť potrebné dokumenty, informácie a vysvetlenia pri následnej kontrole zo dňa 14.7.2008, Protokol č. 1092/08, na výzvy na predloženie dokumentov a poskytnutie informácií, posledná zo dňa 8.8.2008, čím sťažoval a maril výkon metrologického dozoru. Žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté prvostupňové rozhodnutie rozhodnutím zo dňa 8.6.2009, č. 2009/300/003816/01124, potvrdil.
Úlohou krajského súdu v posudzovanej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku - upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti

10
6Sžo/42/2011
rozhodnutiam a postupom správnych orgánov - preskúmať zákonnosť uvedeného rozhodnutia žalovaného.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, dospel k záveru o vecnej správnosti žalobou napadnutého rozhodnutia, a to tak v rovine skutkovej, ako i v rovine právnej. Nemožno sa preto stotožniť so žalobcovou odvolacou námietkou ohľadne nesprávneho právneho posúdenia. Z tohto pohľadu je nutné uviesť, že krajský súd pri preskúmavaní žalobou napadnutého rozhodnutia vec správne právne posúdil a na zistený skutkový stav správnym orgánom, ktorý považoval za dostatočný a jasný, s čím sa stotožňuje aj súd odvolací, aplikoval správny právny predpis. Okrem iného je potrebné uviesť, že krajský súd sa v dostatočnom rozsahu vysporiadal i so žalobnými námietkami, ktoré vyhodnotil ako nedôvodné a žalobou napadnuté rozhodnutie z toho pohľadu za zákonné. Odvolací súd sa v rovine skutkovej stotožnil s jeho závermi. Odvolacie námietky sú úplne totožné so vznesenými v žalobe, s ktorými sa podľa názoru odvolacieho súdu krajský súd dostatočne vysporiadal. Pre zdôraznenie správnosti jeho záverov, najmä ohľadne námietky týkajúcej sa nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, a tým aj jeho nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť - z dôvodu, že neobsahuje popis skutkového a právneho stavu tým, že sa nevysporiadal s otázkou klasifikácie meradiel a tým aj oprávnenosti kontroly ako takej - odvolací súd podotýka, že z rozhodnutia žalovaného vyplývajú skutkové zistenia, ktoré sú v súlade so zápismi zachytenými v protokoloch o kontrole spísaných pri vykonaní kontroly v sídle žalobcu. Uvedené sa zhoduje aj s obsahom administratívneho spisu a je zrejmé, že žalobcovi tým, že nepredložil pri kontrole evidenciu používaných určených meradiel meračov pretečeného množstva teplej a studenej vody v spravovaných bytoch s uvedením dátumov ich overenia, boli uložené nápravné opatrenia, ktorých plnenie sa následnou kontrolou nepodarilo preukázať. Zo zisteného skutkového stavu mal žalovaný za to, že k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu podľa ust. § 36 ods. 1 písm. f) zákona o metrológii, došlo, keď si žalobca neplnil zákonné povinnosti, a to konkrétne povinnosť upravenú v ust. § 33 ods. 7 zákona o metrológii - poskytnúť potrebné dokumenty, informácie a vysvetlenia (a to opakovane) a nerešpektovaním tejto povinnosti sťažoval a maril výkon metrologického dozoru. Krajský súd sa s uvedeným stotožnil pričom zdôraznil, že správne orgány podľa jeho názoru vychádzali zo stavu veci, ktorý v konaní zistili v rozsahu oprávnení, ktoré im správny poriadok ukladá a žalobca nepredložením požadovaných dokladov nepreukázal, aké určené meradlá pri svojej činnosti používa, čím nebolo potvrdené alebo vyvrátené tvrdenie žalobcu,

11
6Sžo/42/2011
že žalovaným uvádzané meradlá nepoužíva. Z vyššie uvedeného je dostatočne zrejmé, že skutkový stav bol preukázateľné zistený, napĺňajúci skutkovú podstatu správneho deliktu podľa ust. § 36 ods. 1 písm. f) zákona o metrológii.
Z takto zisteného a posúdeného skutkového stavu nemožno vyvodiť záver o povinnosti správneho orgánu zodpovedať, resp. sa vysporiadať aj s otázkou klasifikácie meračov ako takých a z toho potom odvodzovať oprávnenosť kontroly. Kontrolná právomoc správneho orgánu, ako aj jednotlivé povinnosti kontrolovanej osoby vyplývajú priamo zo zákona o metrológii. Kontrolná právomoc správneho orgánu je vymedzená príkladmo v ust. § 33 ods. 3 zákona o metrológii, kedy Metrologický inšpektorát kontroluje, ako orgány štátnej správy, podnikatelia a iné právnické osoby plnia povinnosti ustanovené týmto zákonom. Jednou z povinností je aj povinnosť viesť evidenciu používaných určených meradiel s uvedením dátumov ich overenia (ust. § 19 ods. 2 písm. e/). Na preukázanie plnenia povinností žalobcu vyplývajúcich mu zo zákona o metrológii sú inšpektori oprávnení požadovať príslušné informácie, doklady a údaje, ktoré keď kontrolovaná osoba preukázateľne neplní (čo vyplýva z obsahu spisu), dopúšťa sa sťažovania resp. marenia výkonu metrologického dozoru, pretože objektívne znemožní resp. v danom prípade v určitom časovom horizonte znemožnila výkon kontroly dodržiavania povinnosti vyplývajúcej kontrolovanej osobe z ust. § 19 ods. 2 písm. e) zákona o metrológii. Z tohto pohľadu sa zistenie skutkového stavu, ako i jeho právne posúdenie, či už správnym orgánom alebo krajským súdom javí ako dostatočné a správne. V konaní bolo preukázané, že žalobca porušil ustanovenie § 33 ods. 7 zákona o metrológii, čím naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu, za čo mu bola podľa ust. § 36 ods. 1 písm. f) zákona o metrológii uložená pokuta vo výške 6.000 €.
V súvislosti s výškou uloženej pokuty sa krajský súd stotožnil s odôvodnením rozhodnutia správneho orgánu a správnu úvahu správneho orgánu považoval za dostatočne a zrozumiteľne prezentovanú. Odvolací súd však na tomto mieste považuje za potrebné uviesť, že s uvedeným záverom sa nestotožňuje a odvolanie žalobcu v časti výšky uloženej pokuty - ktorá je podľa žalobcu neprimeraná vo vzťahu k popísanému skutkovému stavu - považuje za dôvodné. Z podkladov spisu je zrejmé, že správny orgán považoval pokutu, uloženú žalobcovi na hornej hranici zákonom ustanoveného rozpätia, za odôvodnenú. Bolo tomu tak preto, že podľa jeho názoru kontrolovaná osoba jednak opakovane odmietla poskytnúť inšpektorátom požadované doklady, a to napriek opätovným upozorneniam

12
6Sžo/42/2011
zo strany inšpektorátu a tiež z dôvodu, že kontrolovaná osoba svojím konaním výkon metrologického dozoru v rozhodujúcom období aj skutočne zmarila. Na výšku uloženej pokuty mala vplyv aj tá skutočnosť, že kontrolovaná osoba spravuje veľké množstvo bytov (1500), v ktorých minimálne pri dodávkach tepla v teplej úžitkovej vode musia byť podľa ust. § 17 ods. 3 písm. d) zák. č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov, na meranie množstva teplej úžitkovej vody spotrebovanej konečným spotrebiteľom používané určené meradlá, čiže prípadné porušenie povinností ustanovených zákonom o metrológii, by sa mohlo týkať veľkého počtu meradiel, a teda mohlo by mať veľký rozsah a s tým súvisiacu vysokú závažnosť.
Ukladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v rámci úvahy správneho orgánu (diskrečná právomoc), kedy správny orgán v zákonom stanovených limitoch uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie. Použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie musí byť náležite odôvodnené. Je síce pravdou, že pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy (správne uváženie), preskúmava správny súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom (ust. § 245 ods. 2 O.s.p.), ale v prípade, že správna úvaha je z pohľadu zákonných aspektov ukladania pokút riadne odôvodnená, táto nesmie byť v rozpore so zásadami logického myslenia. V predmetnej veci sa dá konštatovať, že správny orgán pri ukladaní pokuty a odôvodňovaní jej výšky síce prihliadal na zákonné aspekty uvedené v ust. § 36 ods. 3 zákona o metrológii - kedy musí pri určení výšky pokuty prihliadnuť na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania - avšak vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu, aj podľa názoru senátu Najvyššieho súdu SR uložil neprimerane vysokú pokutu. Voľná úvaha aj pri takomto rozhodovaní je myšlienkový proces, v rámci ktorého má príslušný orgán zvažovať závažnosť porušenia predpisov vo vzťahu ku každému zisteniu, jeho následky, dobu protiprávnosti, aby uložená pokuta spĺňala nielen požiadavku represie, ale aj preventívny účel s prognózou budúceho pozitívneho správania dotknutej osoby. Samo rozpätie sadzby pokuty pritom nemôže zvádzať k uloženiu pokuty neprimeranej charakteru a výsledkom činnosti pokutovanej osoby, pretože bezdôvodne uložená vysoká pokuta nemôže plniť preventívnu funkciu. Z pohľadu zákonných atribútov správny orgán podľa názoru odvolacieho súdu nesprávne vyhodnotil závažnosť protiprávneho konania žalobcu v spojení s následkom takéhoto konania, pretože následkom bolo, že žalobca ako kontrolovaná osoba znemožnil v určitom čase výkon kontroly a z toho plynúca závažnosť konania však nemôže byť posudzovaná v rovine hypotetickej v tom zmysle, že čo by sa

13
6Sžo/42/2011
teoreticky kontrolou mohlo zistiť, a to v prípade zistenia porušenia povinností žalobcu ako kontrolovanej osoby (čo ani nebolo predmetom konania) z pohľadu množstva spravovaných bytov, by mohlo dôjsť k zvýšeniu miery závažnosti. Z uvedeného dôvodu sa uvedená úvaha vymyká zásadám logického myslenia a nemožno nechať bez povšimnutia aj tú skutočnosť, že žalobca zoznam používaných meradiel v správnom konaní napokon predložil. Pri ukladaní sankcie je potrebné okrem uvedeného prihliadať aj na charakter sankcie ako takej, ktorou je jej preventívna a represívna funkcia. Na to, aby sankcia plnila svoju preventívnu funkciu, musí byť jej výška stanovená tak, aby sa sankcionovaná osoba do budúcna vyvarovala porušení zákonných povinností, ale zasa pri splnení jej represívnej funkcie nie až tak, aby bola neprimeraná vo vzťahu k porušenej povinnosti s ohľadom na okolnosti prípadu. Vzhľadom na uvedené preto nezostávalo odvolaciemu súdu iné, ako využiť jeho diskrečné oprávnenie (moderačné právo) vyplývajúce mu z ust. § 250i ods. 2 O.s.p., ktoré je faktickou transpozíciou požiadavky tzv. „plnej jurisdikcie“, ako atribútu práva na spravodlivý proces a výšku pokuty upraviť tak, aby bola vzhľadom na zistený skutkový stav a okolnosti prípadu primeraná. Podklady pre prijatie takéhoto názoru boli dostatočné a je v záujme náležitej ochrany fyzických a právnických osôb, aby mal správny súd možnosť podľa okolností prípadu, aj vo veci sám rozhodnúť a nahradiť pôvodné rozhodnutie správneho orgánu vlastným rozhodnutím o výške uloženej pokuty. Vzhľadom na vyššie uvedené má odvolací súd za to, že pokuta uložená vo výške 3.000 €, je vzhľadom na okolnosti prípadu, ako i na funkcie sankcie ako takej primeraná a dôvodná.
S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta prvá O.s.p. zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím v časti výroku o výške uloženej pokuty zmenil a vo zvyšnej časti rozhodnutie krajského súdu, stotožniac sa s jeho dôvodmi, potvrdil (§ 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1 O.s.p.).
O trovách konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 246c veta prvá O.s.p. a s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní len čiastočne úspešný, náhradu trov konania nepriznal. V posudzovanej veci bolo porušenie horeuvedenej zákonnej povinnosti zo strany žalobcu nesporne preukázané, skutočnosť ktorú odvolací súd v súvislosti s rozhodovaním o náhrade trov konania, vyhodnotil ako dôvod hodný osobitného zreteľa.

14
6Sžo/42/2011
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, dňa 26. septembra 2012
JUDr. Jozef Hargaš, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Peter Szimeth