U nás dávam stravenky na mesiac dopredu. V nasledujúcom mesiaci z nároku odpočítam dni, keď na ňu nemal nárok a tak dostane o toľko menej.
Správne je to, aby zamestnanec dostal taký počet straveniek, na aký má nárok podľa ZP, alebo zmluvy so zástupcami zamestnancov.

Ja osobne vždy dávam presný počet lístkov - je to jednoduchšie, podľa odrobených dní - mám na to tabuľku podľa ktorej účtujem aj 213 - ako pomôcku priložím ju sem - možno pomôže.

Tabulku som si urobila aj ja, dik, ale mne ide o termin.Majka mi pripadá na termín podľa B

To nie je tretia možnosť, to je tá Tvoja druhá.
Ak dávam stravenku napr. 3.1., ešte nemôžem vedieť jeho celkový nárok na tento mesiac, takže dostane celý nárok na január a vo februári mu pozriem, čo musím odpočítať z jeho nároku a dostane už podľa toho, a takto to ide stále.

Sway robíš podľa prvej možnosti ?

Majka bola si rýchlejšia, akurát som upravovala moju odpoved

Sway, a to dostane zamestnanec lístky za napr. august až v septembri?

Inak my dávame stravné lístky tiež na mesiac dopredu, pričom v ďalšom mesiaci sa odráta počet lístkov, na ktoré nemal v predchádzajúcom mesiaci nárok.

súhlasím s Majkou , ale počula som názor, že mzdy vždy robím neskor a vtedy viem, na koľko lístkov mal nárok a dopočíta sa to teda celé len v jednom mesiaci

Nezáleží na tom, kedy sa počítajú mzdy, ale kedy sa zamestnancom vydajú stravné lístky. A to môže byť aj pred spracovaním miezd.

Takýto postup by znamenal., že zamestnanec by dostal stravenku dozadu za uplynulý mesiac. Prečo by ju mal dostať oneskorene, keď stravenku mám a teda ju môžem dať zamestnancovi.

áno , ako som písala - robím presne na odrobené dni.
Nie v každej firme sa to dá - záleží na vzťahch, moji zákazníci sú so zamestnancami takto dohodnutí a funguje to.

je pravda že vo veľkej firme sa to asi nedá a robia to ako Majka.

V našej firme to robíme nasledovne.
Stravné lístky /SL/ dostávajú zamestnanci za bežný mesiac. To v praxi znamená, že v januári za január, vo februári za február ...
Od počtu pracovných dní za bežný mesiac odpočítam neprítomnosť v práci, pripočítam smeny za soboty, nedele, prácu v štátny sviatok.

Kontkrétne:
Mesiac marec 2006 má 23 pracovných dní. Zamestnanec mal vo februári 2006 dovolenku / D/ 2 dni, 1 deň P /paragraf/ 5 dní náhradu príjmu /N/, odpracoval 2 soboty a 1 nedeľu.

Počet stravných lístkov, ktoré dostane bude: 23-2-1-5+2+1=18 kusov.

Nový zamestnanec alebo zamestnanec, ktorý sa vrátil po dlhodobej PN dostáva plný počet stravných lístkov.

V budúcom mesiaci /pri ukončení pracovného pomeru adekvátnu časť vráti, alebo sa mu zrazí v plnej výške za SL, na ktoré nebol nárok/ mu bude nárok - počet stravných lístkov opravený tiež o dochádzku.

Sme veľká firma, približne 200 zamestnacov, robím to takto každý mesiac.

OPRAVTE MA, AK JE TO ZLE.

je zamestnavatel povinny prispievat zamestnancovi na stravne, aj ked zamestnanec nechodí napr. do jedalne a nosi si vlastne jedlo?

Podľa § 152 ZP je zamestnávateľ povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie...

Raz som na podobnú otázku dostala takúto odpoveď - zamestnanec sa nemôže vzdať svojho nároku. Mala som situáciu, že zamestnanci sa nechceli stravovať vo vlastnom zariadení. Nuž nič, nakoniec sme im dali gastrolístky a nech si ich minú v potravinách, keď nechcú stravu. Mala som pôvodne podpísané vyhlásenia od tých ľudí, že sa stravovať nechcú, ale vraj by som s tým neuspela. Tak neviem...

Pozri ZP:
§ 17
Neplatnosť právneho úkonu
(1) Právny úkon, ktorým sa zamestnanec vopred vzdáva svojich práv, je neplatný.

ale my nerobime na smeny. ide o to, ze v zavodnej jedalni kam chodime, nie vzdy sa da najest a preto si niekedy donesieme vlastne jedlo, ale bez toho, aby nam zamestnavatel dal nejake ine listky. napr. do mesiaca ideme 15-krat do jedalne a vtedy nam prispieva zamestnavatel, ale na zvysne dni, ked tam nejdeme sme bez naroku..je počinanie zamestnavatela spravne?

Nie, na tie zvyšné dni je povinný vám zabezpečniť iné stravovanie alebo poskytnúť gastrolístky.


Musím poopraviť môj príspevok, lebo som zle pochopil Tvoje vysvetlenie. Mne z toho vyplynulo, že "nie vždy sa dá najesť" znamená, že v tie dni je jedáleň zatvorená a v ten deň nie je možné stravovanie v nej.

Ak je však otvorená a poskytuje stravu, len vy neidete na obed zo subjektívnych dôvodov (to jedlo, ktoré je v ponuke, nie je vaše obľúbené), tak zamestnávateľ nemusí poskytnúť gastrolístky, lebo na ten deň zabezpečil stravovanie. To, že vy v ten deň to zabezpečené jedlo odmietnente, nezaväzuje zamestnávateľa na inú náhradu alebo inú formu stravovania.

Smeny- je myslené aj 8 hod. prac.doba. Ak zamestnávateľ Vám umožnil
stravovať sa v jedálni, splnil si tým svoju zákonnú povinnosť. To, že si nevyberiete stravenky do jedálne na celý mesiac, je už len Váš problém. On si svoje splnil. Možno by sa dalo dohodnúť, že by ste dostávali napr. stravenky na polovicu mesiaca a na polovicu mes. lístky do jedálne. Tak by bol do bodky splnený § 152.

Súhlasím s predchádzajúcim príspevkom. Mne bola doručená písomná odpoveď z inšpektorátu práce, že ak zamestnávateľ preukáže napr. zmluvou so závodnou jedálňou, že zamestnanci majú možnosť stravovania, tak potom si splnil svoju zákonnú povinnosť a je to problém zamestnanca, že takúto možnosť nevyužil. Vôbec sa v zákonníku práce nehovorí o tom, žeby mala organizácia dávať zamestnancovi gastrolístky, lebo on nechce chodiť do závodnej jedálne. V zákonníku práce je napísané, že má poskytúť stravovanie a nie lístky.

takze nam nemusi dat gastrolistky alebo zabezpečit nahradne stravovanie na tie ostatne dni, ktore nejdeme do jedalne, ked nam vlastne v tejto konkretnej jedalni zabezpečil jedlo? a je len "nasa chyba" ze sa tam nestravujeme?