Cestovné "príkazy" vypisujeme iba do zahraničia, my to voláme "vyúčtovanie služobnej cesty" a tam napíšeme výdavky v cudzej mene - stravné, vreckové, potrebu benzínu v cudzej mene,ubytovanie - vyjde jedna suma a tú potom jedným kurzom z posledného dňa zahraničnej cesty prepočítame a tak zapíšeme do denníka. Samozrejme, že to poznačíme v knihe jázd s odkazom na tento účtovný doklad.. Jazdy v tuzemsku (nielen v svojom meste) zapisujeme iba do knihy jázd, ale z každej jazdy je zrejmé, kam a prečo sa šlo. Na konci roka postupujeme presne ako pán Ozimný, ešte sme však nikdy spotrebu podľa bločkov nekrátili - vždy sme to "prejazdili".
Cestovný príkaz vypisuješ iba zamestnancom. Vlastne im na tom tlačive prikážeš, kam majú ísť, ako sa tam, majú dostať a čo tam majú robiť.