Staň sa ich priateľkou a maj ich rada ako svoje vlastné. Ak sa rozhodnete mať ďalšie dieťatko, nikdy nerob rozdiel "moje deti - tvoje deti - naše deti".

Toto je síce pravda, ale len velmi málo krát sa to podarí- totiž jeho deti ťa budú vždy brať ako nejakého votrelca- a ty to musíš nejako sa snažiť eliminovať aby ťa zobrali za svoju,ale budeš to mať velmi ťažké, lebo detská duša to inak vidí...Prajem vela šťastia-čaká ťa veľmi ťažký "boj"...
Ja som ten boj (ale z pohladu druhej strany) kedysi dávno prehral...,tebe sa to hádam podarí...

Ďakujem Stanko,dúfam,že sa podarí,je mi ľúto,že tebe to nevyšlo.Ono je to zatiaľ ešte tak v pohode,pretože spolu ešte nebývame.Toho sa bojím najviac,čo bude,ak budeme spolu žiť.

No však až potom príde na lámanie chleba,až keď sa k nemu nasťahuješ-lebo teraz je to ešte ok, keď sa len stretávate,hmhm-ale ako vravím,hádam sa vám to podarí spolu...
Inak, velmi nepriaznivý fakt je aj vek tých dievčat,hmhm-o rok, o dva ich chytí puberta a bude to zaujímavé, ako to budú znášať,hmhm-inak, si v nevýhode ty-lebo ony sú 2 a ty sama proti ním-ale ako vravím, možnože to bude všetko ok od začiatku-vieš,toto je len také moje teoretizovanie,tak uvidíme...

...vlastná krv je vlastná krv, Stanko. Aj tá občas spení....
Vraj nie ten, kto splodil, ale kto vychoval....aj keď osobne veľmi tomu neverím, lebo nevďak svetom vládne....

P.S. Aj monitor má uši.....

zazila som podobnú situáciu. Hlavne to netreba silit. Myslím byt prehnane kamarátska, byt prehnane milá, pretvarovat sa. To deti vycítia. Jednoducho si musia na teba zvyknút. Treba ich prekvapit, treba ich zaujat. Kedze sú to dievcatka. Nahovorit ich na dámsku jazdu. Zbehnut napriklad do macdonaldu /trepem/. Jednoducho, aby zistili, že čas strávený s tebou môže byť celkom fajn. Nech jednoducho nevidia, že im berieš otca. Musíš sa im venovať minimálne tak ako otcovi. "nebrať im ho", pretože oni ten pocit možno nadobúdajú. Poradiť s chlapcami, poradiť s oblečením. Čo sa týka napríklad oblečenie niekedy aj na úkor, že možno troška zhodíš otca, pretože budeš mať iný názor ako on. Nemyslím v zlom len chlapi sa občas nerozumejú móde resp. nechápu dokonale potreby ženy /dievčaťa/. Páni pardón, ale občas to tak je držím palce.

Ono tá staršia je v pohode...jej chýba niekto,s kým by sa porozprávala,pretože s mamou sa moc nestretáva.Ale veď život nemôže byť len jednoduchý...že? Nikto ho taký nemá a ak neskúsime žiť tak ako si prajeme,tak to potom budeme ľutovať.
Ale tie tvoje teórie sú v pohode,myslím,že máš dobré názory

Máš pravdu,že si tiež myslím,že aj keď to človek nedá najavo,že predsa len vlastné je vlastné

Ale ja som vlastne nechcela až tak rozoberať len tento môj problém,ale chcela som hlavne vedieť,kto z vás mal také skúsenosti a ako sa to skončilo,alebo ako sa to zvládalo.

...ale axióma to, dúfam, celkom určite nie je. Občas to môže byť presne naopak.Dráha medzi srdiečkom a rozumom je neprebádaná.

Veru aj steny, a aj monitor...

Čaká ťa veľmi dlhá cesta, treba sa vyzbrojiť trpezlivosťou. Momentálne si ako votrelec, mladšia dcéra má určite pocit, že ju okrádaš o lásku jej tatka. Kým pochopí, že ju o túto lásku obrať nechceš potrvá to ešte dlho. Nesnaž sa byť pre deti vychovávateľkou, radšej sa snaž len poradiť, pochváliť ako vychovávať, toto prenechaj hlavne na ich tatka, on ich pozná od malička a aj výchova tu už určitá bola, vieš autorita sa nanútiť nedá, ale určite si ju získať môžeš svojou láskou, úctou a pozornosťou k dievčatám. Ty a priateľ musíte však pevne držať spolu, tak aby to bolo viditeľné.
Vzťah sa bude budovať roky a ty si musíš uvedomiť, že nemožeš byť zo dňa na deň mamou, netreba sa vždy snažiť byť perfektnou a treba myslieť aj na seba, pretože rodinný život je veľmi únavný. Daj deťom čas, aby si zvykli, že tatko má okrem nich rád aj teba. Deti to potrebujú najprv spracovať a až potom akceptovať. Treba stále udržiavať krok s deťmi, nájsť si čas na rozhovory, hry.
Tatko by sa mal s dcérami porozprávať aj o vzťahu k tebe, aby ťa brali s rešpektom aj vtedy, keď sa cítia ohrozené, nervózne drzé správanie voči tebe by nemalo byť nikdy tolerované.
V tomto vzťahu by si nemala mať ambície byť tou najlepšou mamou, pretože môže pre nich tou najdôležitejšou ostať ich vlastná mama a toto treba akceptovať a radšej ten vzťah budovať na otvorenosti.

Ach ták vlastné skúsenosti nemám, ale zbieram od kolegýň Niektoré to vedia majstrovsky a niektoré to bohužiaľ od začiatku kazia

Ja som mal také skúsenosti a u mňa to skončilo zle- keď som mal 15 rokov tak som si zbalil pár vecí do batoha a zbohom, arrivederci, nečakaj ma už nikdy...
Síce potom sme sa ešte pár krát kontaktovali a aj som bol na vianoce "doma",ale už sa to do poriadku nedalo nikdy a nikdy sa už ani nedá...

Mám skúsenosti s nevlastným rodičom. "Rodičom". Nemal nás rád, ani my jeho. Spory sme nemali, to sme si nedovolili a pri najbližšej možnej príležitosti, keď to už bolo možné, sme domov opustili. Pamätám si, keď mi povedal: cudzia krv nehreje. To moja skúsenosť.

Z vlastných skúseností viem, že nie je problém ľúbiť deti milovaného človeka. Uvoľni sa a nič nerob nasilu. Veľa vecí (a toto hlavne) potrebuje čas. Moja rada: Vyhnite sa s partnerom intímnostiam v prítomnosti dcér... Držím palce.

je to veľmi ťažké ,takéto niečo človek pochopí,keď to prežije.moja dcéra sa zoznámila s priateľom ,mal dievča asi 4-5 ročné.bolo všetko ok zobrali sa.o dieťa sa starala,boli šťastní,neskôr sa spolu učili,patrila k lepším žiakom.manžel bol v dovec.ja neviem presne,keď bola asidruh alebo tretiačka, narodila sa im dcerka,a neskôr som počula už nie moc dobré správy.dievča začalo žiarliť,lebo všetko sa krútilo len okolo malej,hoci jej vždy hovorili ze ju maju radi,ze druhá dcérka je malá,o nu sa musia viac starať aťd..prestala posluchať,zhoršila sa v škole,nechcela pomáhať,ale tu bolo najhoršie,že otec jej povedal,nemusíš to,nemusíš hento,,,jasne že to netrvalo chvílu,ale dlchšiu dobu.potom sa začali aj oni hadať,tá veľká robila tej malej zle,potom klamala a raz povedala,že kedy konečne vypadnu! ano dobre myslíte,su od seba.ja mam v sebe len bolesť,a hovorím si ,že jasne moja dcera mala rada svoje dieťa viac!!preco nevydržala ,asi sa nedalo.videla som že tato potreboval doma kucharku,práčku,operku,učiteľku,upratovačku,a lásku k dcere prejavoval tak,že jej kupoval veci ktoré ani nepotrebovala.mali chybu obaja ,len teraz dve deti nemaju komplet rodinu.napísala som to sem,plačem,je mi to ľuto!!Všetko záleží od vašej povahy,aká ste,či ste schopná ísť dotoho --dve deti!! Či ste skromná,katolíčka,obetavá, čina vás nepreskočila len iskra,že ste zalúbená.ja som si myslela ,že vychová dievčatko,nestalo sa tak,keď som ju prvý raz vydela medzi dverami ,jejslová boli "či chcem byť jej tretia babka,tak som ju pritulila so slzami v ociach a povedala že ano.dnes má už 16,ten čas tak letí...

kýblik, to čo si ale predstavuješ pod pojmom intímnosť?

My sme boli nevlastní súrodenci, ja som bola jediné spoločné dieťa rodičov, a jasne som to od súrodencov pociťovala. Určitý čas boli ťažké časy, nielen pre mňa, ale aj pre mojich rodičov.

Stanko, nič vulgárne samozrejme. Dotyky, bozky... Toto deti vnímajú veľmi zle...