ešte raz-netvrdím, že nemáš v niečom aj pravdu, ale teraz skorej funny musíme podporiť...

neboj, ja som to pochopila

Stanko,vieš,ja som nad tým dlho uvažovala...myslím,že takto by to asi bolo lepšie,ak nám to vydrží a ten vzťah bude o.k. tak vieš,oni vyrastú a my dvaja budeme mať na seba čas...čo myslíš?Alebo budem ľutovať keď nebudem mať vlastné?

neboj, ja som to pochopila

Moji rodičia chvalabohu nerozmýšľali nemať spoločné dieťa. Aby ostatní nežiarlili a pod, môžem im len ďakovať, že som na tomto svete, som ich jediné spoločné dieťa.

Ahoj no ja totu situaciu zazivam tiež. Moj partner má tri deti z prvého manželstva. Dvaja chlapci a prostredné dievča. Dvaja z nich s nami už aj byvajú. Mám výhodu že sú už veľký, ale aj tak to nebolo a ani neni vždy jednoduché. Moj partner odišiel od rodiny koli inej žene. Ked sa s novou partnerkou rozišiel, všetky deti a bohužiaľ aj prvá manželka dufali že sa vráti domov. A zrazu som sa zjavila ja. Na prvy spolocný vikend deti odmietli ist ak pojdem ja. Mne v tejto situacii najviac pomohol partner tym že bol k deťom stále rovnako zhovievavý ale daval im svojim spravaním na javo že som súčasťou jeho života. Ale ja som mala vyhodu v tom že deti už boli za pubetou teda okram najmladšieho a už začínali mať svoj život. Hlavne som si davala pozor aby som ich do ničoho nesilila a nesnažila ich nasilu zaradovať do svojho života, a na druhej strane som sa im snažila venovať a prejavovať o nich zaujem. Take niečo sa neda urychliť potrebuje to svoj čas. Sme spolu 4 roky a prvé dva boli najtažšie. U nas sa dokonca objavovali výrazy ako prečo tu musi byť aj ona, s mamou by nam bolo lepšie, pošli ju preč oci .... a pod. Ked som bola v miestnosti, tak čakali kým odidem aby sa mohli rozpravať len z otcom a pod. Vieš deti majú jasný model rodiny, je to ich základná istota od ktorej sa všetko odvija a nový partnery tam moc nezapadajú. A okrem toho ved ani my ako dospelé sa nejdeme hned zdôverovať každemu a priatelov si vybaráme. Ja som to tak aj brala oni si ma nevybrali za člena rodiny a tak som musela byť trpezlivá ked som chcela aby ma k sebe pustili. Ale naozaj to chce čas, oťukate sa spoznáte a ked budete spolu tráviť čas a budete mať spoločne príjemné zážitky tak sa postupne bude medzi vami uvolnovať atmosfera a začneš byť samozrejmou súčasťou ich života. Aspon mne to našťastie vyšlo. Dúfam že to vyjde aj tebe držim palčeky.
PS a čo sa týka vlastných detičiek ak po nich túžite mali by ste ich mať. Ked miluješ jeho tak predpokladám že to berieš tak že ked si ho stretla mal detičky a tak k nemu patria a budeš milovať aj ich. Nemyslim si že je isté že by si uprednostnovala alebo zanedbávala niektoré dieťa. Každe dieťa je iné a od každého z nich očakávame niečo iné a aj ho posudzujeme inak aj ked ich milujeme rovnako. Je samozrejme že to bude ťažká a že deti možu mať pocit ze niektoré je milované viac ale to ma vačšina deti a ma rovnakých rodičov. Moj názor je ak tužite po dieťatku tak ho majte ale nezabudajte na jeho detičky a milujte ich rovnako. Aj ked to bude znieť kruto ale nemyslim si že by človek mal obetovať svoju túžbu po dieťati iba preto že nevie ako budú reagovať druhé deti. Možno budete prekvapení možno to zoberu jeho detičky úplne normálne. Ale inak to nezistíte iba tak že ich budete mať. Ak po nich túžite a máte všetky predpoklady ich mať a nebudete ich mať, budete si to vyčitať

ešte raz-netvrdím, že nemáš v niečom aj pravdu, ale teraz skorej funny musíme podporiť...

Fanny, nerozmýšľaj nad tým, že nebudeš mať vlastné dieťa. To nie, to by si sama sebe veľmi ublížila. a raz aj oľutovala. Viem, že chceš byť mamou deťom muža, ktorého máš rada. Nevieš ale, ako to všetko nakoniec dopadne, hoci ti želám, aby sa vám to podarilo. Ale tvoje dieťa, bude tvoje dieťa a možno vás spojí do jednej rodiny.

Asi sa od vás nechám fakt nahovoriť na to dieťatko...u mňa nejde o to,že by som nechcela...určite by som chcela svoje dieťa,viem si predstaviť že by to bolo nádherné....len mi asi veľa záleží na druhých...preto asi idem konať tak,ako by som si myslela,že je dobre.Vlastne ani priateľ sa nevyjadril,že nechce dieťa,dokonca si robil žarty že k dvom dievčatám by bodol ešte chlapec...
A fakt ma pomaly presviedčate...za čo vám možno budem vďačná do konca života

Asi sa od vás nechám fakt nahovoriť na to dieťatko...u mňa nejde o to,že by som nechcela...určite by som chcela svoje dieťa,viem si predstaviť že by to bolo nádherné....len mi asi veľa záleží na druhých...preto asi idem konať tak,ako by som si myslela,že je dobre.Vlastne ani priateľ sa nevyjadril,že nechce dieťa,dokonca si robil žarty že k dvom dievčatám by bodol ešte chlapec...
A fakt ma pomaly presviedčate...za čo vám možno budem vďačná do konca života

Treba mať vlastné bábo- tak možte dnes aj začať...

co sa tyka nevlastnych deti u nas je to naopak, mna si manzel vyzenil s dvomi deti v tom istom veku ako uvadzas ty, par rokov uz preslo a funguje to skvele, dokonca sa spolu bavia o veciach o ktorych by sa so mnou hanbili ale to je vedlajsie, chcela som napisat, ze v prvom rade, by mal byt na tvojej strane partner a deti by mali mat jasno v tom ako to je, takze on je tvoja velka opora a mal by to dat jasne najavo ako tebe, tak i detom. treba byt s nimi kamaratka, ale treba mat aj jasne hranice a velmi potrebna rada, ked budu dievcata v puberte treba sa pripravit na vzdor a veci ktore s tym suvisia, tu bude dvojnsobne potrebne, aby si mala partnera na tvojej strane, hlavne sa pred detmi vzajomne nezhadzovat, pretoze ak sa dospeli nerespektuju a deti to vidia, nebude ziadny respekt nikde

Moni ešte doplním- vždy ked ideš do manželstva, nevieš či dobre robíš-je to vlastne riziko podnikania,hmhm-niekomu sa to podarí a do smrti sú spolu v dobrom(mimochodom, ja milujem ked na ulici vidím nejakého dedka s babkou držiacich sa za ruky), niektoré vydržia pomerne dlho-poznám ľudí ktorí sa rozviedli po 30 rokoch manželstva a sú manželstvá, kde som poznal páriky, štebotali si do uška ako sa veľmi milujú a po čase je podľa nej on K...., a ona podľa neho p..., takže to je vždy vstup do neznáma a buď to vyjde alebo nie,hmhm
A na odľahčenie-keď som sa ženil,tak mi niekto povedal(už neviem, kto)-Stano, užívaj si to-ženíš sa len párkrát v živote...