To som nesmierne rada,ze bola zalozena tato tema.Je uz troska stara,ale aspon mam pocit,ze tu je niekto kto ma pochopenie.Ja som tiez nevlastna matka a bolo to zo zaciatku nesmierne tazke.Naozaj som si niekedy myslela,ze to uz nezvladnem.Moja dcerka bola stvana paradoxne babkou,ktora pomahala mojmu terajsiemu muzovi s malou.Nesmierne na mna ziarlila a mala vzdy ked od nej prisla,tak ma kritizovala a robila mi naschval.Viete mala to ma v podvedomi az doteraz a obcas sa to este stale prejavuje a to uz nezmeni nikto.Je vela veci,ktore by som sa tu mohla stazovat na malu,ale to nie je podstatne lebo nechcem ani pomysliet na tie strasne a bolestive slova.Priznam sa,ze so svokrou sa uz nebudem do konca zivota bavit.Narobila mi strasne vela starosti.Ked som si to s nou prisla vydiskutovat,tak nezabudnem na jej poslednu vetu.Nech robis cokolvek,tak mojho syna mi nezoberies.Viete,ona to chapala tak,ze nevlastna dcerka jej patri a ze ja jej ju beriem,ale moj muz jasne povedal,ze jeho dcera ked si nasiel zenu ,tak nikdy nebude byvat u babky.Ja by som na jeho mieste spravila to iste.Strasna to zena ,lebo ked som jej malu davala castejsie,tak o mne tvrdila,ze nemam zaujem o nevlastnu dceru.Chapete?Chcela som jej spravit radost a hlavne malu som si nechcela nasilnicky ziskavat.Ked som jej ju od hnevu davala menej,pozor urcite raz do tyzdna,tak to chapala tak,ze som jej ju zobrala,vraj bez upozornenia. Viete ona bola hlavna ustredna a my sme museli vsetko hlasit.Viete ja som si podla jej nazoru zobrala asi nielen muza,ale aj ju.Teraz je to uz nastastie lepsie,mala samozrejme stale chodi k svokre,lebo ja nemienim narusat vztahy,hlavne s dcerkou,ale po tolkych bolestnych slovach,ktore mi dcerka a babka ustedrili musim zialbohu priznat,ze moj syn mi je ovela blizsi.Odrazilo sa to na mojej psychike.Poviem Vam pravdu,ze odkedy som prestala chodit k svokre,tak mala sa postupne zacala menit pred mojimi ocami a dokonca si ma zacala pred svokrou zastavat.Som rada,ze som napokon zvitazila a dcerka mi tymto dokazala,ze mi naozaj bolo okrivdene .Keby aj nadalej chodievam k svokre,tak verte,ze by dokazala zarucene rozbit moju veskeru snahu.Malej som vysvetlila,ze nech o mne zbytocne pred nou nerozprava a hla mala to pochopila.Tesim sa ked bude velka a budeme urcite kamosky.

Mam kamošku,ktorá má priatela s 5-ročným synom.Ona má 12-ročneho.Chodia spolu po výletoch,spolu výkenduju na chalupe,...No majú všetci jeden velký problem.Ten malý 5-ročný je strašne rozmaznaný a hrozne urážlivý.Spolu s otcom býva u babky.Matka oňho nemá zaujem.Tak malý je naučený,že si všetko vydobíja plačom a odúvaním sa.U babky mu to 100% funguje.Vždy mu všetko splní a kúpi,po čom mu srdce piští.
Lenže ked su spolu na chalupe,tento malý im už polkazil nejeden výkend,nejeden výlet so svojím správaním.
Kamoška neraz plakala a bola zúfala,že čo má robiť.Priatela velmi ľúbi,no ked si spomenie na toho malého,tak je v rozpakoch,a nevie čo má robiť,či sa má vzdať svojej velkej lásky,koli tomu malemu nespratníkovi,ktorý si nič neváži?