Ked ide do ciech a nie je to miesto pravidelneho vykonu (to tam dali naschval aby to nebolo jednoznacne, to znamena ja poviem ze v tomto pripade o nepravidelnost niekto povie ze nie lebo zoberte si co je nepravidelnost ak idem niekam dvakrat po sebe uz je to pravidelne alebo nie hm) no ale to je jedno co sa tyka toho tak potom treba jednoznacne postupovat podla paragrafu 19 ods 2 pism e (pism. d ide o zamestnancov)...no a ak je to v mieste podnikania tak presne pismeno l s tym ze sa netreba lakat treba zauctovat spotrebu benzinu pricom si vediete knihu jazd kde vypocitavate spotrebu presne podla tohto postupu na konci roka v pripade ak mate hodnotu benzinovych blockov vacsiu ako spotrebu v knihe jazd tak si uznate max. do vysky spotreby v knihe jazd no a v pripade ze je to naopak tak do vysky spotreby benzinovych blockov...

Cestovné "príkazy" vypisujeme iba do zahraničia, my to voláme "vyúčtovanie služobnej cesty" a tam napíšeme výdavky v cudzej mene - stravné, vreckové, potrebu benzínu v cudzej mene,ubytovanie - vyjde jedna suma a tú potom jedným kurzom z posledného dňa zahraničnej cesty prepočítame a tak zapíšeme do denníka. Samozrejme, že to poznačíme v knihe jázd s odkazom na tento účtovný doklad.. Jazdy v tuzemsku (nielen v svojom meste) zapisujeme iba do knihy jázd, ale z každej jazdy je zrejmé, kam a prečo sa šlo. Na konci roka postupujeme presne ako pán Ozimný, ešte sme však nikdy spotrebu podľa bločkov nekrátili - vždy sme to "prejazdili".
Cestovný príkaz vypisuješ iba zamestnancom. Vlastne im na tom tlačive prikážeš, kam majú ísť, ako sa tam, majú dostať a čo tam majú robiť.