ak si presvedceny o tom ze ide o miesto kde pravidelne nevykonavas svoju cinnost potom mas narok na stravne...ale ak si neni o tom presvedceny tak nemas narok pretoze to je tak sporny bod zakona o dani z prijmov paragraf 19 ods 2 pism e ze si nedovolim tvrdit na stopercent co je prevda...mozno pre zjednodusenie vyjdu tabulky pravidelnosti z DU inak neviem ale v tomto pripade by som povedal ze narok nie je kedze miesto vykonu je v zmluve bratislava.

Ak som správne pochopila, vykonávaš objednané práce (na živnosť) v inom mieste, ako je miesto, kde pravidelne vykonávaš svoju činnosť (miesto podnikania). Je to teda príjem podľa §6 z podnikateľskej činnosti. Podľa zákona o DzP (§19, písm. e) sa za daňovo uznateľné výdavky považujú:

výdavky (náklady) daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 vynaložené v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva, najviac vo výške, aká je ustanovená pre zamestnancov podľa osobitného predpisu, a to na stravovanie, ubytovanie, cestovné dopravnými prostriedkami, nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v tomto mieste a v súvislosti s činnosťou vykonávanou v zahraničí aj suma do výšky 40 % nároku na stravné podľa osobitného predpisu; ak daňovník na cestovanie využije vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku, uplatní výdavky (náklady) do výšky náhrady za spotrebované pohonné látky a základnej náhrady za každý jeden km jazdy podľa osobitného predpisu.

Z uvedeného vyplýva, že máš nárok aj na stravné počas dní, ktoré si v inom mieste ako je miesto, kde pravidelne svoju činnosť vykonávaš.

citujem "máš nárok aj na stravné počas dní, ktoré si v inom mieste ako je miesto, kde pravidelne svoju činnosť vykonávaš."

je to aj v tedy, ked je to jedina zmluva ktoru mam a v ktorej je jasne napisane misto vykonu prace?

Ak miesto, kde pravidelne vykonávaš činnosť je Ba, tak určite nie.

Mám dva pohľady na vec :

1/ Neviem aká je to " zmluva o vykonaní prác" ? To je široký pojem . Ale , ak si podnikateľ - SZČO , tak by som mala v predstave , že na základe určitej objednávky alebo uzatvorenia zmluvy o dielo s Tvojou firmou , vykonávaš prácu pre zákazníka z BA na tvoje meno a zodpovednosť. Tam by som to brala ako opodstatnené s tým , že musíš deklarovať o aký skutočný obchodný vzťah v tomto prípade ide . Čiže predstava je taká , že budeš fakturovať určité práce v BA , zasa opakujem na tvoje meno .Podkladom pre fakturáciu vidím príslušný protokol o odovzdaní určitej práce /služby/, a prevzatie práce/služby/ musí podpísať objednávateľ. Toto sú podklady na zreálnenie Tvojho výjazdu do BA za prácou , vtedy by som neuvažovala o tom , že či áno alebo nie . Tu máš nárok si uplatniť stravné , dokonca aj ubytovanie , na základe priebehu prác v BA . Je to proste normálny vzťah medzi firmou a objednávateľom /zákazníkom/ .

2/ Ak si SZČO pracujúca pre firmu na základe ŽL? V tomto prípade by som to dala s otáznikom . Niečo mi tu zaváňa pracovným pomerom pri využití ŽL .

Ja by som netvrdila, že miesto, v ktorom pravidelne vykonáva činnosť a miesto výkonu práce je v tomto prípade totožné. Ak je dotyčný podnikateľ a na objednávku robí v Bratislave, neznamená to, že je to jeho pravidelné pracovisko. Aj keď tam má prácu napríklad na celý rok. Je živnostník a zohnal na dlhšiu dobu prácu v Bratislave. (On nie je zamestnanec - aspoň dúfam, že to nie je na nejaký zamestnanecký pomer - DVP a pod.) Jeho pravidelné pracovisko je asi v Košiciach, nie? Pravidelné pracovisko sa neposudzuje podľa času (dĺžky trvania), kde pracuje. Skúsme to trocha rozobrať, ak si to dá dotyčný do výdavkov, musí si to vedieť obhájiť.

Evanka , mňa zavádza už len pojem " zmluva o vykonaní prác ". Čo to značí DoVP , zmluva o vykonaní diela alebo aká zmluva .??? Podľa mňa treba otázku viac konkretrizovať a presne pomenovať zmluvu , s kým , kedy a načo .

Pri pohľade na otázku je jasné , že sídlo SZČO je v KE , kde vykonáva svoju činnosť .

DoVP = Dohoda o vykonaní práce . Podľa mňa dôležité potvrdiť skutočnosť, že medzi objednávateľom a vykonávateľom nie je zamestnanecký pomer. Potom je všetko OK a spomínané výdavky sú daňovo uznateľné.

ja si nemyslim ze sa pravidelnost urcuje podla sidla firmy(teda zivnostnika) a preto si dovolujem oponovat ze ak by chodil rok do bratislavy tak sa na neho nevztahuje paragraf 19 od 2 pism e, tam uz ta pravidelnost je...ja si skor myslim ze zakonodarca chcel povedat nieco take...tu pracujes ale ked potrebujes ist niekam inam napr. na skolenie, na nakupy, na obchodne rokovanie tak si mozes uplatnit stravne

Neviem teraz či sa rozumieme :

čo taký prípad keď živnostník má v ŽL strojársky smer - servis oprava . Dostane objednávku na GO opravu strojného zariadenia a po obhliadke sa určí doba opravy 6 mesiacov s tým , že sa musí ubytovať , prestravovať a aj určitú dobu dochádzať , pretože určitý kus zo zariadenia treba opraviť aj v dielni SZČO . Podľa týchto uvedených skutočnosti sa určí aj cena opráv a táto sa fakturuje. Já nevidím dôvod , prečo by si nemohol učtovať stravné ? Budem trošku teraz ja oponovať . Predsa nákup, obchodné rokovanie sa dá nakamuflovať/ a tu má nárok / , ale takáto objednávka na opravu niečoho , ako v prípade , ktorý uvádzam ...... a dokazateľná ....... tak nie /tu by nárok nemal ?/.

ja nehovorim ze je to spravne...ale skratka je tam podmienka pravidelnosti...tak treba stanovisko DRSR inak to nevidim...pretoze kazdy ma iny nazor na pravidelnost a nepravidelnost....

Čo je pre živnostníka, ktorý zdaňuje príjmy podľa §6 ods 1, písm b) pravidelným pracoviskom? Je to miesto, kde má práve objednávku na nejakú činnosť? V prípade podnikateľov sa za pravidelné pracovisko považuje miesto podnikania, uvedené v ŽL, alebo miesto, kde bola zriadená prevádzkáreň, kancelária, pre lekára ambulancia a pod. Preto pri ceste do prevádzkárne, ambulancie, nemôže podnikateľ uplatňovať cestovné výdavky.

[QUOTE=Vladimír Ozimý]ja nehovorim ze je to spravne...ale



Neber to osobne , ale určite bude s tým kopec problémov , pokiaľ nebudú novelizovať zákon a dajú to na pravú mieru .

Tu zasa hovoríš o prevádzakrni , to je zasa niečo iné . Tu uplatnenie nie je na mieste .

Asi si to pozorne nečítala. Hovorím čo je považované za pravidelné pracovisko, pretože v podstate ak určíme jednoznačne pravidelné pracovisko v danom prípade, vieme posúdiť aj, či existuje nárok na CN, alebo nie. (Ja zastávam názor, že BA nie je pravidelným pracoviskom živnostníka, ktorý má miesto podnikania v Košiciach- o to v podstate ide.)

Živnostník nemá predsda pravidelné pracovisko, veď živnostený list sa nevydáva na na každu akciu zvlášť, ale aj celý život. V ŽL má uvedené miesto prevádzky, prípadne sídlo podľa trvalého bydliska.
Ak vykonáva svoju činnosť mimo tohoto miesta a spĺňa ostatné pomienky na nárok stravného (trvanie pracovnej cesty...) má nárok na stravné.
Pravidelné pracovisko má pracovník určený v pracovnej zmluve, dohode o vykonaní práce - pracovný pomer.
V tomto prípade ide pravdepodobne o nezrovnalosti. Dotyčný má nejakú zmluvu, vykonáva remeselnú činnosť,nemá žiadnu objednávku, pravidelne dostáva nejakú odmenu. Skratka stav pre čistý zamestnanecký pomer, lenže u nás to tak chodí, keď si murár, urob si živnosť, tak ti dáme prácu.

Evanka sory , možno som to ozaj zle čítala . Aj napriek tomu , svoj názor som vyjadrila v príspevku č.6 a zatiaľ sa s ním stotožňujem . Možno vnesie svetlo do uvedenej problematiky zadávateľ otázky a to tým , že bude konkretizovať zmluvu o akú ide .

Skúsme sa pozrieť na uplatňovanie cestovných "náhrad" z pohľadu jeho pôvodného určenia - náhrada pre zamestnancov. Firma vyslala svojho zamesnanca na služobnú cestu - servisné práce u objednávateľa. Po uskutočnení prác pracovník vyučtoval svoje cestovné náhrady. Firma mu ich uhradila a uvedené výdavky sa premietli do jej nákladov. Následne fakturovala vykonané práce svojmu odberateľovi vrátane náhrady cestovných výdavkov (samozrejme, že to bolo zmluvne ošetrené). Vynaložené náklady sa prostredníctvom tržieb firme vrátili.
V prípade živnostníka by to podľa môjho názoru malo byť totožné. Jeho vynaložené náklady sa mu nusia vrátiť. V každom prípade pri vykonávaní opravy u odberateľa by som s nim dohodol úhradu cestovných nákladov.
A tomto prípade už nevidím dôvod daňovej neuznateľnosti mojich
cestovných výdavkov.

Áno s tým súhlasim a práve preto som oponovala v prípsevku č.11 mojim príkladom , s ktorým sa denno denne v mojej praxi stretávam a preto si dovolím tvrdiť , že ak SZČO prinesie finančný prínos do firmy a je viditeľný zisk , tak nárok na stravné je opodstatnený .

Môj prípada je nasledovný. Živnostník má živnostenský list vydaný na adresu v Žiline. Avšak 100%práce vykonáva v BA, a všetko to stále fakturuje jednej fime. Toto tiež je v podstate pracovný pomer s využitím ŽL. Moja prvá otázka. Kto môže mať s týmto problémy, živnostník, ktorý takúto prácu vykonáva alebo firma pre ktorú pracuje? A druhá otázočka sa tiež týka uplatňovnia si stravného a ubytovacích nákladov do daňových výdavkov. Môže si to uplatňovať? Alebo len vtedy, ak ide napr. s BA na nejaké školenia uplne niekam inam. Konzultovala som to s dvoma daňovými poradcami a každý zastával iný názor. Samozrejme uplne opačný. Tak nemáte náhodou niekto vyjadrenie DU?