Je to smutné obdobia života. Prijmi úprimnú sústrasť. Ale nastávajúce sviatky neostávaj sama ale skús ich prežiť s ďalšou rodinou.

Mila elliko,

nechcem aby to vyznelo ako klise, ale Tvoj manzel nikam neodisiel. Je stale tu. Je urcite nesmierne tazke sa zmierit s tym, ze uz nema svoju fyzicku podobu a ze ho uz nemozes pohladit, ci vyhresit napriklad za omrvinky na koberci, ktore narobil, kde jedol pred televizorom. Prezili ste ale urcite spolu tolko veci, ze ostane s Tebou. Niekto pisal, ze sa neda s nim porozpravat. Ja si to nemyslim. Ja sa bezne rozpravam s dedkom, ktory stratil svoju telesnu podobu pred 20 rokmi. Mozes mu aj vynadat, ze Ta paskudnik tu nechal samu a predcasne odisiel. Vsetko je dovolene. Nuz a ked pride cas, tak ho nechas naozaj odist.

Takze akokolvek Ta strata boli, zivot ide dalej. Tvoj muz by isto nechcel, aby s ostala sama kdesi v byte a truchlila za nim. Vsak Ta mal rad a urcite by chcel aby si sa citila dobre.

V ziadnom pripade neostavaj teda sama. Ak mas moznost ist k rodine, chod k rodine a kludne,sa zasmejte nad tym ako Tvojmu muzovi usiel vianocny kapor z utierky, alebo ako ho potriasla elektrina ked opravoval sviecky na stromcek. Tvoj muz by sa na tom smial tiez. Ak nemas moznost kde ist, chod na Vianoce do hotela, kde ktory nejake Vianoce pripravuje a kde budu ludia. Ze sa bojis, ze sa rozplaces pri stole? No a co. To nevadi.

elliko, viem, ako sa cítiš. Prijmi úprimnú sústrať. Mne 11.10.2012 zomrela moja drahá mamička. Je to už viac ako mesiac, ale stále to strašne bolí!!!! Mám rodinu, krásne vnučky,..... ale mamička mi stále chýba! Tiež mi už radili všetko možné, ale ..... neide to! Plačem stále, keď si na ňu spomeniem a to myslím na ňu stále.... a slzy tečú, srdce mi ide od smútku roztrhnúť! Preto z vlastnej skúsenosti Ti radím, v žiadnom prípade nezostávaj na Vianoce sama! Jedine moja rodina a hlavne vnučky mi pomáhajú prežiť tú neskutočnú bolesť, smútok a prázdnotu..... Eva

Prvé vianoce po strate partnera sú asi tie najťažšie.... nepíšeš o sebe viac..či máš rodinu, deti, rodičov... tak neviem ako ti poradiť. Asi by si nemala byť sama... Odkedy zomrel môj svokor , tak nikdy sme ešte svokru nenechali samotnú....vždy ide ku nám, alebo druhému synovi... Príde mi to, že nikto by nemal byť cez takéto sviatky sám...

Smutné, ale snaž sa obklopiť ľuďmi, ktorých máš rada. Mne umrela mama tiež na vianoce. Dodnes mám jej posledné vianočné koláčiky, ktoré ešte napiekla odložené.( umrela totiž nečakane , náhle, aj keď ona to vedela...ale to je dlhý príbeh) Vianoce už nikdy nebudú také ako boli, ale sú zasa iné a tiež pekné a pribudli noví ľudia do rodiny a tak to v živote chodí. Ten prirodzený kolobeh života nezastavíme.

PS: Prajem Ti veľa sily zvládnuť vianoce, čo napríjemnejšie.

elliko, najprv prijmi moju úprimnú sústrasť. Strata blízkeho človeka je veľká rana v srdci, ktorá sa nikdy nezahojí. Bolesť zmierni len čas. Tvoja rana je ešte čerstvá a veľmi bolí. V žiadnom prípade neostávaj cez vianočné sviatky sama.
Pozri sa na oblohu a nájdi si hviezdičku s ktorou sa môžeš rozprávať ako so svojim manželom a skús sa ho na to opýtať. Určite ti napovie aby si nebola sama.
A stačí, že sa vrátiš domov do prázdna, kde on už nie je a bolesť sa vráti. Preto sa snaž chodiť medzi ľudí a nemyslieť stále na tú stratu. Už ju nikto nevráti.

Je mi to ľúto. Zažila som Vianoce 2010, keď mi zomrela mama na Štedrý deň ráno. To neboli Vianoce. Vlaňajšie Vianoce sme dostali s otcom pozvánku k tete, odmietli sme. Nedá sa to porovnávať so stratou partnera, ale vychádzam z vlastnej skúsenosti. Všetko naokolo mi pripomínalo Vianoce 2010, kedy mama odišla. Slzy pri výzdobe obchodov, pri vôni ihličia, pri vyhrávaní Tichej Noci v obchodoch... Noc pred Štedrým dňom som takmer vôbec nespala.. V dome žiadna vianočná výzdoba, "večeru" sme mali na obed a v kuchyni a večer sme zaľahli do postele. Prežili sme ich v kľude, každý spomínal po svojom. Tieto Vianoce sme už rozhodnutí spraviť aj stromček, večeru, ale zmeníme miesto. Nebude to v obývačke, ale v kuchyni.

Tiež som prišla na konci leta o manžela. Stále to veľmi, veľmi bolí. Ano, treba ísť medzi ľudí, treba žiť ďalej, lenže treba sa vrátiť aj domov a to je najhoršie, prísť do prázdna, kde nikto nikoho nečaká, niet sa s kým porozprávať.

Skús či by ťa nebavil nejaký koníček, ktorého mal on.

Prišla by si učením na nové impulzy a mala by si pocit, že cez koníčka je tak trochu s tebou.

Vianoce sú sviatky rodiny a spomienok. Neujdeš. Ja sa o to snažím pol života a aj tak jedávam kapustnicu so sopľami. Nepomohli ani arabské krajiny, kde Vianoce neslávia. Jediné čo pomáha je myslieť na všetkých čo tu nie sú tak ako radí taiko, spomínať na to pozitívne čo si v živote prežila a daruj sama sebe niečo po čom veľmi túžiš a čo ťa poteší.