Naozaj to súrne potrebujem!

Ak SZČO pracuje v ČR ( napr. chodí tam robiť na stavby) a túto prácu niekomu faktúruje, je jedno koľko dní v roku sa tam motá. Voči ČR nemá žiadnu povinnosť.
Treba si rozdeliť daňovníkov na tých, ktorí v zahraničí pracujú v rámci závislej činnosti a zamestnávateľ za nich odvádza preddavky na daň v príslušnej krajine a tých, ktorí v zahraničí pracujú ako SZČO a svoju prácu faktúrujú odberateľovi.
Odpoveď je v rámci dane z príjmov (odhliadam od rôznych variant, ktoré by mohli vzniknúť z pohľadu DPH).

Johanka v tomto prípade podnikateľ nie je platcom DPH.
Strašne sa obávam, že keď SK podnikateľ pracuje v ČR viac ako 183 dní nemá nijaké povinnosti voči ČR. Ide o to, že mu učtujem stravne 600CZK + 40% vreckové za celé pôsobenie v ČR t.j. 240dní.

Nemáš sa čoho obávať. Poznám kopu slovenských SZČO, ktorí chodia robiť za rôzne kopce , vystavujú za túto prácu faktúry a účtujú si stravné a vreckové a cestovné a .... Čo sa týka cestovných náhrad, nikde tam nenájdeš obmedzenie týkajúce sa dĺžky pobytu v zahraničí.

Ak sa niekto v niektorých štátoch typu Nemecko ako podnikateľ motá viac ako 183 dní v roku tak si tam musí nahlásiť prevádzku.Takže radšej by som si to overil v českých zákonoch.

Podľa modelovej zmluvy je ale stálou prevádzkárňou trvalé zariadenie na podnikanie, v ktorom podnik(v našom prípade SZČO) vykonáva úplne alebo čiastočne svoju činnosť - bez podmienky dĺžky pobytu. Ak si napr. ja ako účtovník zriadim office v ČR na 3 mesiace, je to pre mňa stála prevádzkáreň na území druhého štátu a príjmy z nej budem zdaňovať tam. Určite podstatu stálej prevádzkárne nespĺňa stavebný robotník so slovenských živnostenským listom, ktorý je každú chvíľu na inom mieste.

Bohužiaľ spĺňa ak aj každý deň bude na inej stavbe

Čo Ťa vedie k tomuto presvedčeniu? Mal by to upravovať nejaký predpis dotknutého druhého štátu. Ale aký?
Skúsme ísť na to z druhej strany. Ak by som si objednala ja, ako občan SR, službu u SZČO z napr.ČR a platila rovno jemu.
Druhý prípad je, že by som si službu objednala u niekoho v ČR a ten by mi sem poslal ďalšieho českého SZČO. Český SZČO by za prácu vykonanú u mňa faktúroval inému, českému podn.subjektu. Väčšina našich stavebných SZČO funguje tak, že fakúrujú inému slovenskému subjektu. Myslíš , že by mal povinnosť prihlasovať sa na našom Živnostenskom úrade?

Samozrejme.Kto tu chce pracovať potrebuje povolenie aj ako SZCO a má sa zaregistrovať.To isté platí pre slovenské SZCO v Čechách

Tak ako by som mala postupovať????

Asi hovoríme každý o inom. Aké registrácie myslíš? Na ŽÚ, DÚ?

Na ŽU príp OR a DU.

V Nemecku to platí na 100%? Oslovil ma kamarát, ktorý robí na živnosť v Nemecku, či mu budem robiť účtovníctvo. Upozornila som ho predbežne, že budeme musieť cesty obmedzovať na 183 dní kvôli vzniku stálej prevádzkarne. Tak som to robila aj pred pár rokmi so SZČO pracujúcej v ČR.
Prosím Ťa, Bepo, ak máš nejaké bližšie info k Nemecku, a ich právnej úprave, prilep link ak je na Porade, resp. prosím uveď nejakú literatúru, článok, kde sa dá niečo prečítať.
Ďakujem veľmi pekne.

(Mimo témy: Ešte jedna otázka. Akým kurzom mu mám prepočítavať príjmy - úhrady faktúr - buď na BU alebo v hotovosti.)

Ak je niekto vonku dlhšie ako 183 dní tak tam musí mať prevádzku,ak je kratšie tak nemusí.Treba si pozrieť ekvivalenty slovenského Obchodného zákonníka a Živnostenského zákona.Skús http://dejure.org/ http://www.gesetzesweb.de/

Vďaka, poviem mu nech si to prečíta. S mojou nemčinou by som nejako ďaleko nedošla. A stála prevádzkareň znamená okrem iného aj podávať DP v Nemecku a platiť dane.... však?

ja som toto riesil minuly rok a pre istotu som zapocital menej ako 183dni + som si presne rozpisal cesty (bola to strasna praca)-- rozhodne by ma zaujimalo, ako to naozaj je. tento rok to riesim znovu a dost by mi pomohlo, keby som mohol tych dni zapocitat viac...a mohol by som sa vykaslat na cestaky. nema niekto s tym skusenost po kontrole danovym uradom?