Dá sa to vyriešiť uplatnením ustanovenia § 6 ods. 2 zákona o cest. náhradách:
(2) Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom pri určovaní podmienok pracovnej cesty podľa odseku 1 dohodnúť na prerušení pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca; prerušenie pracovnej cesty sa môže uskutočniť v období pred začatím výkonu práce na pracovnej ceste alebo v období po skončení výkonu práce na pracovnej ceste.
V praxi to znamená, že zamestnanec vybaví veci, čo mal vybaviť na pracovnej ceste, následne od tej hodiny sa mu preruší PC pričom na čas od prerušenia nebude mať nárok na náhrau a pracovná cesta sa znovu začne momentom, kedy nastúpi na cestu späť. Takže ceta vlakom už zase bude pracovná cesta a cestovné môžu mať preplatené.
Veď tú cestu by im zamestnávateľ aj tak musel preplatiť, keby neprerušili PC. V praxi sa s tým bežne stretávam, ak chcú zamestanci súkromne stráviť víkend v mieste výkonu prac. cesty (najmä v zahraničí).
Odpoveď na druhú otázku - za čas prechodu hranicou (teda rozhodujúcu hodinu pre výpočet trvania cesty) sa v prípade vlaku považuje čas, kedy vlak podľa cest. poriadku prekročil hranice.