Podľa mojich skúseností, ak psíka z útulku, tak jedine úplne malé šteniatko.
Veterinári sami hovoria, že takmer každý pes z útulku má nejaký psychický problém a neodporúčajú brať psíkov z útulkov. Touto vetou som si určite poštvala proti sebe členky Porady, ktoré sa nezištne starajú o stratené, nájdené a umiestnené psy v útulkoch, ponúkajú adopciu a pod. Ich prácu si však cením a do ich rubriky občas zablúdim. Keby som mohla, mám doma a tri psy. Nedá sa.
Moja osobná skúsenosť. Prvý polročný čistokrvný vlčiak bol nájdenec, nikto ho nikde nehľadal. Inzercia, celé okolie sme s ním pochodili, svojím spôsobom si ma na ulici v zime vybral a nemal problém ihneď vôjsť do domu. To bol koniec 70.r., snáď niekto emigroval. Krásny, citlivý, chápavý, vynikajúci pes, telepatia fungovala, nikdy na neho nezabudnem. Lenže podľa veterinára bol ešte mladučký. Jediný negatívny zážitok, ktorý sme s ním mali, sediac v zime v obývačke, švagriná počas návštevy iba tak stočila noviny do rúrky a vtedy vyštartoval, skoro ju zožral. Evidentne ho niekto s ňou bil, alebo sa vyhrážal. Tak sme viac noviny pred ním nestáčali. Ale šoklo nás to riadne. Malé deti miloval, v tom smere žiadne obavy.
Druhého kvázi vlčiaka mi priniesli domov bez výberu, išlo o dvojročnú sučku, dobráčka od kosti. Dožila sa 16 rokov a vernejší a poslušnejší pes k nám do rodiny asi nemohol ani prísť. Jediný postih mala, že sme sa jej nemohli dotknúť a ani hladiť predné nohy. Zrejme bola po nich bitá. To bol najmenší problém.
Útulky praskajú vo švíkoch. Som za výber psa z útulku všetkými desiatimi, ale nemala by som odvahu odtiaľ k malým deťom vziať žiadneho okrem šteniatka. To by malo byť ešte "nedotknuté". Alebo skôr vybrať šteniatko z inzercie darovaním, pretože viac-menej sa ocitne i tak v útulku. Ale ešte neprešlo tým peklom.
Ak si pes nájde po zažitej kalvárii konečne svojho pána, verím, že sa z neho stane ten najvernejší pes.