Pracovný vzťah vzniká medzi zamestnávateľom a zamestnancom na základe pracovnej zmluvy, ktorá musí byť v súlade so zákonníkom práce.
Musí obsahovať, čo bude zamestnanec robiť, za čo to bude robiť, kde to bude robiť a kedy to bude robiť, teda pracovný čas.
V nákupných centrách je to divočina rozvrhnúť rovnomerne pracovný čas, kopec brigádnikov, ktorí ovplyvňujú týždenný, mesačný rozpis smien kmeňovým zamestnancom.
"Pracovný čas je časový úsek, v ktorom je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou."
Zamestnávateľ môže zamestnancovi nariadiť prácu nadčas, prácu stanovenú nad jeho rozpis smien.
"Práca nadčas je práca vykonávaná zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času a vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien."
Nebudem citovať mzdu za prácu vykonanú ako nadčas, Terka citovala. Len toľko, že zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť na náhradnom voľne za prácu vykonanú nadčas, teda musia súhlasiť obaja zamestnávateľ aj zamestnanec, hlavne zamestnanec. Ak zamestnanec nesúhlasí a zamestnávateľ si presadí svoj názor, koná v rozpore so zákonom.
Inak práca nadčas sú aj peniaze naviac, ktorých asi radoví zamestnanci obchodných centier nemajú dostatok, nazvyš.Ak ich zamestnávateľ nariadením, nezákonným donúti čerpať si za vykonanú prácu naviac, nadčas, čerpať si nariadené voľno, núti ich robiť pre neho prácu zadarmo. Isto svojím zamestnancom neuzná rozdiel v kase, ak mu niektorý zákazník uhradí tovar náhradným voľnom. Za náhradné nariadené voľno si žiaden zamestnanec nikdy nič nekúpi. Či?