Zavrieť
Upraviť
Hlavné
- Auto Moto [x]
- Cestovanie [x]
- Deti [x]
- Domácnosť [x]
- Elektronika [x]
- Foto [x]
- Hoby [x]
- Hudba [x]
- Iné [x]
- Kaviareň Porady [x]
- Kultúra [x]
- Mobily a Tablety [x]
- Móda [x]
- Mzdy a personalistika [x]
- Neziskové organizácie [x]
- Počítače [x]
- Podnikanie [x]
- Porada (o stránke Porada) [x]
- Právo [x]
- Recenzie [x]
- Recepty [x]
- Software [x]
- Stavba [x]
- Šport [x]
- Účtovníctvo a dane [x]
- Vzdelávanie [x]
- Záhrada [x]
- Zdravie [x]
- Zvieratá [x]
Otázku
Pravidlá
Položte novú otázku, ak:
- Potrebujete odpoveď (na diskusiu slúžia Debaty).
- Ste nenašli odpoveď cez vyhľadávanie
Tip
Pravidlá a tipy
Vaše rady, tipy a vedomosti!
Tip môžete napísať stručne ale môže ísť aj o dlhší článok.
Ak chcete zdieľať cudzí článok, zdieľajte link.
Tip môžete napísať stručne ale môže ísť aj o dlhší článok.
Ak chcete zdieľať cudzí článok, zdieľajte link.
Zdieľaj link
Pravidlá a tipy
Zdieľajte s nami link na články z iných webov.
Komentáre k linku budú zoradené podľa počtu hlasov,
môžete využiť aj filter komentárov a zobraziť
len komentáre od členov ktorých na Porade sledujete.
Komentáre k linku budú zoradené podľa počtu hlasov,
môžete využiť aj filter komentárov a zobraziť
len komentáre od členov ktorých na Porade sledujete.
Sledovať
náhrada za vzniknutú škodu
Dobrý deň. Zamestnanec poslal omylom DPHčky na účet firmy v konkurze vo výške 11 000 €. Daňový úrad to na základe žiadosti nevráti spoločnosti, považuje platbu za priradenú a máme si to žiadať od toho, za koho sme zaplatili. Žiadali sme to aj od správcu, ten sa zatiaľ nevyjadril. V prípade, že by to správca nevrátil a dajú to k náhrade zamestnancovi. Do akej výšky mu môžu dať náhradu ? Do výšky štvornásobku priemerného zárobku, alebo by mohli dať k náhrade aj celú sumu ? A do akej doby môže dať k náhrade od zistenia ?Ďakujem za odpoveď
Naposledy upravil petacuckova : 31.01.20 at 11:36
- Každý móže napísať len 1 odpoveď. Neskor mozete svoju odpoveď vylepšiť.
- Odpoveď má priniesť riešenie na otázku, vyvarujte sa hodnotenia otázky.
- Odpoveď má byť viac o faktoch ako o názoroch.
Ak potrebujete v otázke niečo upresniť, najskôr sa spýtajte na podrobnosti.
Koncept slúži na uloženie rozpracovanej odpovede, koncept sa zobrazuje len Vám, až kým ho nezverejníte.
Ak máte podobnú otázku, založte Novú otázku alebo Súvisiacu otázku.
Koncept slúži na uloženie rozpracovanej odpovede, koncept sa zobrazuje len Vám, až kým ho nezverejníte.
Ak máte podobnú otázku, založte Novú otázku alebo Súvisiacu otázku.
❤ Buďte priateľskí ❤
Sme súčasťou jednej komunity, ktorá si chce vzájomne pomáhať, rozdieľnosť je vítaná ak neubližuje!
Usporiadať podľa času
1 
1
Ak nie je podpisana hmotna zodpovednost, je mozne preukazatelnu skodu sposobenu zamestnavatelovi vymahat do vysky 4 nasobku priemernej mesacnej mzdy.
zze/2001-311/186/2
zze/2001-311/186/2
Hlasovalo 1 pouzivatelov
| Užitočné (1) | petacuckova |
4 komentáre - rozbaľ zbaliť
petacuckova A este by ma zaujimalo,ze ked sa to rata z priemerneho zarobku pred porusenim. K uhrade doslo koncom decembra,na chybu sa prislo v januari. Cize by sa pouzil priemerny zarobok za november? Dakujem za odpoved
Venujem sa pracovnemu pravu 10 rokov a zodpovedam za legislativu v oblasti pracovneho prava v SR. Kedze ma zaujima, o com sa diskutuje v praxi, sledujem aj toto forum a niekedy sa aj vyjadrim. Moje nazory prezentuju moje sukromne nazory. ...viac Jozef Toman
No ide o to, že aj ak by to správca/iný subjekt nevrátil, tak je sporné to vymáhať od zamestnanca. V súdnom konaní by základna námietka zamestnaca bola skutočnosť, že zamestnávateľ neurobil ani pokus k tomu, aby DPH vymáhal od správcu ako bezdôvodné obohatenie. A až keď neuspeje, vtedy je založený dôvod na vznik škody. Súd by nepriznal zamestnávateľ škodu, ak by ju nevymáhal od toho, kto sa bezdôvodne obohatil.
Hlasovalo 1 pouzivatelov
| Užitočné (1) | Mária27 |
5 komentáre - rozbaľ zbaliť
petacuckova Zamestnanec napísal žiadosť v mene zamestnávateľa o vrátenie nesprávnych platieb, doložil bankové výpisy aj papier z DÚ, že platbu priradili k účtu kde boli peniaze zaslané ( nakoľko na tom účte bol značný nedoplatok ) a nevrátia ich a dal to podpísať konateľovi... Následne to odoslal doporučene správcovi. Tak by asi zamestnanec neobstál na súde, že ZĽ daň od správcu nevymáhal, či ?
Každý firma má vlastný daňový účet na úhradu daní na daňovom úrade. Keďže sa prevádzala licencia z firmy ktorá skončila na túto firmu, tak došlo nedopatrením o zmenu v číselníkoch a ostal zaevidovaný účet firmy v konkurze. Peniaze teda odišli na nesprávny účet, ale nie na účet priamo správcu, ale na účet daňový firmy v konkurze. Neviem či ste to neprehliadli... Ak by išli tie peniaze na účet firmy v konkurze, tam by správca mal určite vrátiť nesprávnu platbu, ale tu sú peniaze na daňovom účte. Je možné aj v tomto prípade použiť to čo ste mi písali vyššie, že v súdnom konaní sa dá použiť bezdôvodné obohatenie správcu a mal to od neho vymáhať ? Čo aj písomne urobil... Ďakujem za odpoveď
Každý firma má vlastný daňový účet na úhradu daní na daňovom úrade. Keďže sa prevádzala licencia z firmy ktorá skončila na túto firmu, tak došlo nedopatrením o zmenu v číselníkoch a ostal zaevidovaný účet firmy v konkurze. Peniaze teda odišli na nesprávny účet, ale nie na účet priamo správcu, ale na účet daňový firmy v konkurze. Neviem či ste to neprehliadli... Ak by išli tie peniaze na účet firmy v konkurze, tam by správca mal určite vrátiť nesprávnu platbu, ale tu sú peniaze na daňovom účte. Je možné aj v tomto prípade použiť to čo ste mi písali vyššie, že v súdnom konaní sa dá použiť bezdôvodné obohatenie správcu a mal to od neho vymáhať ? Čo aj písomne urobil... Ďakujem za odpoveď
Jozef Toman Moje konštatovanie bolo len zhrnutie toho, že ak napr. ja ako zamestnanec omylom pošlem 1000,- eur na iný účet (napr. inému zametsnancovi pri zúčtovaní mzdy), nemôže to zamestnávateľ hneď odo mňa vymáhať ako škodu. Musí to žiadať od toho, komu sa tých 1000,- eur poslalo, pretože tá osoba/ten subjekt sa bezdôvodne obohatil. Ak by toto zamestnávateľ nespravil a chcel od zamestnanca 1000,-eur a zamestnanec by to nezaplatil a zamestnávateľ by to žaloval, je pravdepodobne, že by žaloba bola zamietnutá. Alebo naopak, ak by mu to bolo strhnuté a on to žaloval. mohol by vyhrať,
A až ak to nie možné /vymáhať od inej osoby/subjektu/, vtedy do úvahy prichádza možnosť vymáhať to po zamestnancovi.
Vyššie uvedenú situáciu detailne posúdiť neviem, pretože jednak to presahuje moje odborné vedomosti a jednak toto nie je vec, ktorá sa dá len tak ľahko popísať na internete. Snažil som sa Vás len nasmerovať k tomu, že automatické vymáhanie od vlastného zamestnanca môže byť problém.
Napr. toto súdne konanie:
Mestský súd v Bratislave: R č. 13/1994 (9 Co 221/92)
Pri určení výšky škody, za ktorú by mal organizácii pri porušení svojich povinností zodpovedať pracovník rozhodujúci o mzdovom zaradení pracovníkov organizácie, treba prihliadať aj na to, ako mala byť odmeňovaná nimi skutočne vykonávaná práca.
Náhradu takejto škody nemôže organizácia úspešne uplatniť, ak nepreukáže, že neprichádza do úvahy jej nárok na vydanie neoprávneného majetkového prospechu podľa § 243 Zákonníka práce /pozn. v súčasnosti § 222 ZP/ proti pracovníkovi, ktorému bola príslušná suma neprávom vyplatená.
Český Najvyšší súd (je to tam podobne ako v SR): NS ČR: 21 Cdo 346/2018: vydanie bezdôvodného obohatenia zamestnávateľom a uplatnenie škody voči zamestnancovi
- Představuje-li vyplacená část platu bezdůvodné obohacení, které musí zaměstnanec vydat, jde o škodu, která zaměstnavateli vznikla a za kterou odpovídá jeho zaměstnanec, jenž za něho určil jinému zaměstnanci plat v rozporu se zákonem, jen tehdy, není-li ji obohacený zaměstnanec povinen vrátit z důvodu vyplývajícího z ustanovení § 331 zák. práce nebo není-li ji obohacený zaměstnanec schopen vrátit (zejména z důvodu své nepříznivé majetkové situace). V případě, že obohacený zaměstnanec je povinen a schopen vyplacenou část platu vrátit, je totiž třeba vzít v úvahu, že neprávem vyplacené částky má zaměstnavateli nahradit především ten, kdo se tímto způsobem bezdůvodně obohatil, a že ten, kdo mu takové obohacení (například jako v projednávané věci tím, že zařadil zaměstnance do vyšší platové třídy, než která odpovídala jím vykonávaným pracovním činnostem) pouze umožnil, může být zavázán k náhradě jen tehdy, není-li povinen nebo schopen odčinit újmu obohacený zaměstnanec; pouze za této situace lze hovořit o tom, že k újmě, která nastala (projevuje se) v majetkové sféře poškozeného zaměstnavatele, došlo v příčinné souvislosti se zaviněným porušením povinností při plněním pracovních úkolů nebo v přímé souvislosti s ním ze strany zaměstnance, který za zaměstnavatele určil jinému zaměstnanci plat v rozporu se zákonem (srov. například rozsudek Nejvyššího soudu ze dne 24. 1. 2017 sp. zn. 21 Cdo 3721/2016).
A až ak to nie možné /vymáhať od inej osoby/subjektu/, vtedy do úvahy prichádza možnosť vymáhať to po zamestnancovi.
Vyššie uvedenú situáciu detailne posúdiť neviem, pretože jednak to presahuje moje odborné vedomosti a jednak toto nie je vec, ktorá sa dá len tak ľahko popísať na internete. Snažil som sa Vás len nasmerovať k tomu, že automatické vymáhanie od vlastného zamestnanca môže byť problém.
Napr. toto súdne konanie:
Mestský súd v Bratislave: R č. 13/1994 (9 Co 221/92)
Pri určení výšky škody, za ktorú by mal organizácii pri porušení svojich povinností zodpovedať pracovník rozhodujúci o mzdovom zaradení pracovníkov organizácie, treba prihliadať aj na to, ako mala byť odmeňovaná nimi skutočne vykonávaná práca.
Náhradu takejto škody nemôže organizácia úspešne uplatniť, ak nepreukáže, že neprichádza do úvahy jej nárok na vydanie neoprávneného majetkového prospechu podľa § 243 Zákonníka práce /pozn. v súčasnosti § 222 ZP/ proti pracovníkovi, ktorému bola príslušná suma neprávom vyplatená.
Český Najvyšší súd (je to tam podobne ako v SR): NS ČR: 21 Cdo 346/2018: vydanie bezdôvodného obohatenia zamestnávateľom a uplatnenie škody voči zamestnancovi
- Představuje-li vyplacená část platu bezdůvodné obohacení, které musí zaměstnanec vydat, jde o škodu, která zaměstnavateli vznikla a za kterou odpovídá jeho zaměstnanec, jenž za něho určil jinému zaměstnanci plat v rozporu se zákonem, jen tehdy, není-li ji obohacený zaměstnanec povinen vrátit z důvodu vyplývajícího z ustanovení § 331 zák. práce nebo není-li ji obohacený zaměstnanec schopen vrátit (zejména z důvodu své nepříznivé majetkové situace). V případě, že obohacený zaměstnanec je povinen a schopen vyplacenou část platu vrátit, je totiž třeba vzít v úvahu, že neprávem vyplacené částky má zaměstnavateli nahradit především ten, kdo se tímto způsobem bezdůvodně obohatil, a že ten, kdo mu takové obohacení (například jako v projednávané věci tím, že zařadil zaměstnance do vyšší platové třídy, než která odpovídala jím vykonávaným pracovním činnostem) pouze umožnil, může být zavázán k náhradě jen tehdy, není-li povinen nebo schopen odčinit újmu obohacený zaměstnanec; pouze za této situace lze hovořit o tom, že k újmě, která nastala (projevuje se) v majetkové sféře poškozeného zaměstnavatele, došlo v příčinné souvislosti se zaviněným porušením povinností při plněním pracovních úkolů nebo v přímé souvislosti s ním ze strany zaměstnance, který za zaměstnavatele určil jinému zaměstnanci plat v rozporu se zákonem (srov. například rozsudek Nejvyššího soudu ze dne 24. 1. 2017 sp. zn. 21 Cdo 3721/2016).
náhrada za vzniknutú škodu
Vieš, kto pozná odpoveď?
Porady, ktoré by vás mohli zaujímať
Prihláste sa a sledujte len tie Porady, ktoré Vás zaujímajú.Podobné témy
- Príspevkov: 17, Posledný príspevok: 08.03.10
- Príspevkov: 1, Posledný príspevok: 26.11.09
- Príspevkov: 5, Posledný príspevok: 21.09.07
- Príspevkov: 2, Posledný príspevok: 31.01.06
- Príspevkov: 4, Posledný príspevok: 31.01.06
Odpovedáte na otázku?
Zoznámte sa s novými pravidlami.Áno, poznám odpoveď.
Každý môže napísať 1 odpoveď, neskôr ju môže vylepšiť. Pokračovať v odpovedi
Nie, chcem sa ešte spýtať na upresnenie otázky.
Upresnenie si vyžiadajte v komentári otázky (nájdete pod otázkou). Vyžiadať upresnenie
Copyright © PORADA.sk, s.r.o. - žiadna časť stránky nemôže byť rozširovaná, alebo reprodukovaná bez predchádzajúceho súhlasu
...premlčacia lehota, ktorá je 2 roky odkedy sa zamestnávateľ dozvedel o vzniku škody, ale najviac 3 roky odkedy škoda skutočne vznikla. Ak bola škoda spôsobená úmyselne, je premlčacia doba 10 rokov.