... ale to snaď nie. Keby sme všetci všetko vedeli, tak nepotrebujeme ani poradu. Nikto múdry z neba nespadol, učíme sa celý život.

Nie.

Zamestnanec v prac. pomere má nárok na stravný lístok za deň, kedy odpracoval najmenej 4 hod. (počas dovolenky nepracoval).

suhlasim s príspevkom 2

Ale podľa ZP zamestnávateľ môže rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie. Do tohto rozšíreného okruhu patria aj zamestnanci, ktorí čerpajú dovolenku.

To už sa ale pýtaš inú vec. Podľa zákona na deň dovolenky zamestnanec nemá nárok na stravný lístok. Ak však zamestnávateľ vo vnútornom predpise alebo v kolektívnej zmluve určí, že bude dávať lístok aj za dovolenku, je to len dobrá vôľa zamestnávateľa a je to k dobru zamestnancom. Zákonný nárok však stále nemajú, pretože túto výhodu môže zamestnávateľ kedykoľvek zrušiť.

Tak napríklad my máme aj počas čerpania dovolenky a PNS. Len pri čerpaní D a PNS sa neprispieva zo SF. Tak to máme zakotvené aj kolektívnej zmluve.

Ak môžem poprosiť, ako sa majú byť účtované stravné lístky ak sa zamestnávateľ rozhodne dávať lístky aj za dovolenku? Účtuje sa inak ako keď nedáva za dovolenku?

Pokiaľ viem, tak sa účtujú rovnakým spôsobom.

Je to aj daňovo uznaný náklad?

Účtujú sa rovnakým spôsobom a je to aj daňový uznaný náklad.

Ahojte, chcem si len upresniť takýto prípad, keď je zamestnanec u lekára 4hodiny a zvyšné 4hodiny pracuje, môžem mu dať stravenku na tento deň? Ďakujem.

Na stravný lístok podľa ZP má ZC nárok ak odpracoval viac ako 4 hod., teda do 4 nie. Ak to nemáte inak upravené internou smernicou.

Toto som našla na www.drsr.sk:

otázka:

Zamestnávateľ poskytuje svojim zamestnancom stravovanie podľa § 152 Zákonníka práce. Sú daňovými výdavkami zamestnávateľa aj náklady na stravovanie poskytnuté zamestnancovi počas čerpania dovolenky ?

odpoveď:

Daňovými výdavkami podľa znenia § 19 ods. 2 písm. c) bod 4 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov (ďalej zákon o dani z príjmov) sú i výdavky (náklady) na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie vynaložené na príspevky na stravovanie zamestnancov poskytované za podmienok ustanovených osobitným predpisom, ktorým je platný Zákonník práce.
Zákonom o dani z príjmov tieto výdavky nie sú limitované, ani obmedzované výškou a pokiaľ ich daňovník (zamestnávateľ) vynaloží v intenciách § 152 platného Zákonníka práce, potom predmetné náklady sú daňovo uznanými nákladmi po splnení podmienok určených zákonom o dani z príjmov.
To znamená, že ak zamestnávateľ (daňovník) v kolektívnej (resp.pracovnej ) zmluve upravil podmienky stravovania zamestnancov tak, že im bude poskytovať stravovanie aj počas čerpania riadnej dovolenky, potom náklady vynaložené na stravovanie zamestnancov počas tejto doby sú uznané za daňové výdavky.

Takže ako? Podľa tohoto vyjadrenia je možné, resp. postačuje zabudovať tento nárok do pracovnej zmluvy?

V tom prípade môj príspevok č. 2 a aj príspevky ďalších sú nepravdivé.
Viete čo si želám pod vianočný stromček? Jednoznačne znejúce zákony.