​Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka (NČZDD)

Nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka si môže uplatniť každá fyzická osoba (daňový rezident SR a aj daňový nerezident SR), ak v príslušnom zdaňovacom období dosiahla aktívne príjmy, t.j. príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP, príp. príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 ZDP. Na uplatnenie daňovej úľavy nemá vplyv skutočnosť, či tieto príjmy boli dosahované počas celého zdaňovacieho obdobia alebo len počas jeho časti. Nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka (daňoprosté minimum) si daňovník „v roli“ zamestnanca môže uplatňovať už v priebehu zdaňovacieho obdobia (kalendárneho roka) alebo až po jeho uplynutí v ročnom zúčtovaní prípadne pri podaní daňového priznania.

Počas roka 2023 zamestnávateľ mohol uplatňovať nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka v mesačnej perióde, ak si zamestnanec tento nárok uplatnil na základe tlačiva „Vyhlásenie na zdanenie príjmov". Zamestnávateľ uplatní zamestnancovi nárok na daňovú úľavu na daňovníka v závislosti od toho, [SHOWTOGROUPS=12] kedy podpíše vyhlásenie. Ak ho podpíše do konca mesiaca, v ktorom nastúpil do zamestnania, nárok má už za tento kalendárny mesiac. Podmienkou však je, že si tento nárok neuplatnil v tomto mesiaci u iného zamestnávateľa. Platí totiž, že ak mal zamestnanec počas kalendárneho roka viacerých zamestnávateľov súčasne, vyhlásenie môže predložiť len jednému z nich. Vo vyhlásení zamestnanec vyhlasuje, že nárok na daňovú úľavu na daňovníka si neuplatňuje za rovnaké zdaňovacie obdobie u iného zamestnávateľa, čo potvrdzuje aj svojím podpisom. Ak mal zamestnanec v priebehu roka viacerých zamestnávateľov postupne, vyhlásenie mohol predložiť každému pri zmene zamestnávateľa. Ak došlo k zmene zamestnávateľa v priebehu mesiaca (napr. k 15.9. daného roka), zamestnanec mal povinnosť ukončiť platnosť vyhlásenia u predchádzajúceho zamestnávateľa a podpísať vyhlásenie u nového zamestnávateľa tak, aby tieto skutočnosti na seba nadväzovali a aby nedošlo k duplicitnému uplatneniu nároku na daňovú úľavu na daňovníka (ak k tomu došlo, rozdiel sa vysporiada v RZD).

Ak sa zamestnancovi skončilo zamestnanie, na daňový bonus a nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka mal zamestnávateľ prihliadnuť poslednýkrát za kalendárny mesiac, v ktorom sa zamestnancovi skončilo zamestnanie, ak vo vyhlásení na zdanenie príjmov zamestnanec neuviedol inak. Uvedené vyplýva z ust. § 36 ods. 1 ZDP, čo znamená, že ak zamestnanec ukončí pracovnoprávny vzťah u zamestnávateľa, u ktorého mal podpísané vyhlásenie na zdanenie príjmov, nebude musieť ukončovať platnosť tohto vyhlásenia; toto vyhlásenie sa po skončení zamestnania "zneplatní" automaticky. Zmenu na vyhlásení vyznačí zamestnanec len v prípade, ak by trval na jeho platnosti aj po skončení pracovnoprávneho vzťahu.

Výška nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka pre príslušný kalendárny rok je odvodená od sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia (ďalej len „životné minimum“). Pre rok 2023 sa určila ako 21-násobok životného minima. Výška daňovej úľavy na daňovníka je pre rok 2023 nasledovná:

· ročná výška nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka je najviac 4 922,82 €
· mesačná výška nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka je 410,24 €

Nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka má aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, bez ohľadu na výšku zdaniteľných príjmov, ktoré mu plynuli zo zdrojov na území Slovenskej republiky. V rámci celoročného vysporiadania daňovej povinnosti sa u daňovníka uplatňuje tzv. princíp milionárskej dane. V praxi to znamená, že ročná výška nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka sa rastom základu dane daňovníka postupne znižuje, až do úplného zániku na jej nárok. Pri mesačnom uplatňovaní nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka výška dosiahnutého základu dane zamestnanca rozhodujúca nie je - v takomto prípade sa dosiahnutý ročný základ zohľadní až v rámci celoročného vysporiadania daňovej povinnosti. Viac info tu: Daňové vzorce na vykonanie RZD

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka - dôchodcu (NČZDD-D)

Špecifický postup je pri uplatnení nároku na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka u daňovníka (dôchodcu), ktorý je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom dôchodku podľa § 11 ods. 6 ZDP alebo mu bol tento dôchodok spätne priznaný k začiatku zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období. Daňovník (dôchodca), ktorý je na začiatku zdaňovacieho obdobia, t.j. k 1.1.2023 poberateľom dôchodku nemal v roku 2023 nárok na mesačné uplatňovanie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Ak dôchodca poberal dôchodok k 1.1.2023 (príp. aj skôr) alebo mu bol dôchodok priznaný spätne k 1.1.2023 (príp. skôr), tak po uplynutí kalendárneho roka má nárok na NČZDD, ale len vo výške rozdielu medzi vypočítanou daňovou úľavou na daňovníka (ktorej výška je závislá od základu dane plynúceho z aktívnych príjmov daňovníka) a vyplateným ročným úhrnom dôchodku, t.j. NČZD dôchodcu = vypočítaná NČZDD - vyplatený ročný úhrn dôchodku. Ak je ročný úhrn vyplateného dôchodku vyšší ako vypočítaná daňová úľava na daňovníka, nárok na nezdaniteľné minimum dôchodcovi ako daňovníkovi nevznikne.

U daňovníka (dôchodcu) výška ročnej nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka závisí nielen od dosiahnutého základu dane z aktívnych príjmov, ale aj od druhu a výšky vyplateného dôchodku, a od dátumu, od ktorého bol dôchodok priznaný. Pod pojmom dôchodok sa na daňové účely sa v súvislosti s ust. § 11 ods. 6 ZDP rozumie: starobný dôchodok zo sociálneho poistenia (SD), predčasný starobný dôchodok zo sociálneho poistenia (PSD), dôchodok zo starobného dôchodkového sporenia (II.pilier), dôchodok zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, výsluhový dôchodok a obdobný výsluhový dôchodok zo zahraničia (VD), vyrovnávací príplatok, ktorý je upravený zákonom č. 140/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

Príklad: Ak zamestnanec nie je na začiatku roka (k 1.1.2023) poberateľ dôchodku, ale v priebehu roka (od 2.1.2023 a neskôr) je mu priznaný dôchodok, má nárok na celú nezdaniteľnú časť? Aj za tie mesiace, keď sa už stal dôchodcom? V prípade, ak je dôchodok priznaný v priebehu zdaňovacieho obdobia, tak nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka vzniká aj za mesiace, v ktorých bol zamestnanec poberateľom dôchodku, nakoľko k 1. januáru spĺňal podmienky – t.j. nebol poberateľom dôchodku vymedzeného v zákone o dani z príjmov (§ 11 ods. 6 ZDP).

​Nezdaniteľná časť základu dane na manželského partnera (NČZDM)

Druhou nezdaniteľnou časťou základu dane je nezdaniteľná časť základu dane na manželku/manžela. Uplatniť si ju môže daňovník až po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak v príslušnom zdaňovacom období dosiahol aktívne príjmy, t.j. príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP, príp. príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 ZDP. Daňovník si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na manželského partnera vo výške jednej dvanástiny za každý kalendárny mesiac, na začiatku ktorého boli splnené všetky podmienky na jej uplatnenie. Pri uplatňovaní nezdaniteľnej časti základu dane na manželku (manžela) je potrebné posúdiť splnenie nižšie uvedených zákonných podmienok:

1. či daňovník dosiahol aktívne príjmy (podľa § 5 zákona alebo podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona); ak takéto príjmy daňovník nedosiahol, nárok na uplatnenie NČZDM v príslušnom zdaňovacom období mu nevzniká

2. či daňovník žije v spoločnej domácnosti s manželom/manželkou, pričom podľa § 115 Občianskeho zákonníka domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby; na účely uplatnenia tejto daňovej úľavy sa nevyžaduje podmienka rovnakého trvalého pobytu manželov, a nemožno ju uplatniť v prípade vzťahu druh-družka

3. či je splnená aspoň jedna z 5 špecifických zákonných podmienok, ktoré sú uvedené v § 11 ods. 4 zákona písm. a) ZDP, t.j. manželka v príslušnom zdaňovacom období:

a./ sa starala o vyživované maloleté dieťa do 3 rokov/6 rokov (dieťa s nepriaznivým zdravotným stavom) žijúce s daňovníkom v domácnosti (V súlade s § 3 ods. 4 zákona o rodičovskom príspevku podmienka riadnej starostlivosti o dieťa sa považuje za splnenú nielen vtedy, ak manželka zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa osobne, ale aj vtedy, ak riadnu starostlivosť o dieťa zabezpečuje právnickou osobou alebo inou plnoletou fyzickou osobou, napr. vlastnou matkou, matkou daňovníka. Na účely NČZDM sa nerozlišuje právna alebo faktická starostlivosť o dieťa, rozhodujúci je vek dieťaťa.
b./ poberala peňažný príspevok na opatrovanie podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia
c./ bola evidovaná ako uchádzač o zamestnanie podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti
d./ považovala sa za občana so zdravotným postihnutím podľa § 9 zákona o službách zamestnanosti (osoba uznaná za invalidnú podľa zákona o sociálnom poistení, tzn., že podmienka je splnená aj vtedy, ak manželka je už v dôchodkovom veku a poberá starobný dôchodok, ale na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne je uznaná stále za invalidnú)
e./ považovala sa za občana s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 2 ods. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu (za občana s ťažkým zdravotným postihnutím sa na tieto účely považuje občan so zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %, ktorému vznikol nárok na kompenzáciu podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Nárok na zníženie základu dane preukazuje zamestnanec zamestnávateľovi na základe dokladov preukazujúceho oprávnenosť nároku na uplatnenie nároku na NČZDM vystaveného oprávneným subjektom [§ 37 ods. 1 písm. a) ZDP] a na základe čestného vyhlásenia o výške vlastného príjmu manželského partnera v žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania. Zamestnanec dokladuje oprávnenosť nároku na zníženie základu dane predložením kópie sobášneho listu a dokladov, ktoré preukazujú nárok na splnenie osobitných podmienok [§ 11 ods. 4 písm. a) ZDP]; v praxi môže ísť napríklad o nasledovné doklady:
· rodný list dieťaťa, príp. doklad o prevzatí dieťaťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť
· posudok o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa
· rozhodnutie o poberaní peňažného príspevku
· potvrdenie o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie
· posudok, že ide o občana s (ťažkým) zdravotným postihnutím).

Do vlastného príjmu sa zahŕňajú všetky príjmy peňažného aj nepeňažného charakteru, ktoré manželka dosiahla v zdaňovacom období, a aj príjmy, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené, napríklad: hrubý príjem podľa § 5 až 8 zákona [u podnikateľa hrubý príjem znížený len o povinné poistné, dôchodkové dávky (napr. starobný dôchodok, invalidný dôchodok), nemocenské dávky, materské, tehotenské, podpora v nezamestnanosti, sociálne dávky, príspevok na bývanie, peňažný príspevok na opatrovanie podľa zákona č. 447/2008 (pôvodne zákon č. 195/1998), vyrovnávací príplatok (ide o sociálnu dávku, ktorá nie je z vlastných príjmov manželky vylúčená). Do vlastného príjmu sa nezahŕňajú plnenia, ktoré vylučuje zákon o dani z príjmov:
· zvýšenie dôchodku za bezvládnosť,
· štipendium poskytované študujúcim sústavne sa pripravujúcim na budúce povolanie (okrem doktorandského štipendia)
· daňový bonus na dieťa
· zamestnanecká prémia
· štátne sociálne dávky: príspevok pri narodení dieťaťa, rodičovský príspevok, príspevok na pohreb, prídavok na dieťa a príplatok k prídavku na dieťa, vianočný príspevok, teraz už 13. dôchodok, príplatok k dôchodku, príspevok na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa, príspevok športovému reprezentantovi.

Na akú výšku daňovej úľavy na manžela/manželku vznikne daňovníkovi nárok (plná alebo krátená výška) závisí od 1./ dosiahnutého základu dane daňovníka z aktívnych príjmov, od 2./ výšky vlastného príjmu manželky, od 3./ doby trvania manželstva v príslušnom zdaňovacom období (ak manželstvo netrvalo počas celého zdaňovacieho obdobia, daňovník si môže po skončení zdaňovacieho obdobia (kalendárneho roka) uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na manželku len vo výške 1/12 za každý kalendárny mesiac, na začiatku ktorého boli splnené všetky podmienky na jej uplatnenie) a od splnenia podmienok určených pre manželku/manžela daňovníka podľa zákona o dani z príjmov. Pri výpočte nezdaniteľnej časti základu dane na manžela/ku sa podobne ako pri daňovej úľave na daňovníka uplatňuje tzv. princíp milionárskej dane. Výpočty nájdete tu: Daňové vzorce na vykonanie RZD

Nezdaniteľná časť základu dane na príspevky na DS

Nárok na túto daňovú úľavu si daňovník môže uplatniť až po skončení zdaňovacieho obdobia v ročnom zúčtovaní alebo podaním daňového priznania. Príspevky na dôchodkové sporenie (DS) predstavujú:
· príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (prvýkrát za zdaňovacie obdobie 2014) boli zaplatené na základe „novej“ účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31.12.2013 alebo na základe zmeny „staršej“ účastníckej zmluvy (uzatvorenej do 31. 12. 2013), ktorej súčasťou bolo zrušenie dávkového plánu, ktorý tvoril súčasť zmluvy
· príspevky na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt (prvýkrát za zdaňovacie obdobie 2023) boli daňovníkom zaplatené na základe zmluvy o celoeurópskom osobnom dôchodkovom produkte.

Túto daňovú úľavu si daňovník môže odpočítať od základu dane zisteného z aktívnych príjmov podľa § 5 ZDP alebo podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, a to vo výške, v akej boli v zdaňovacom období preukázateľne zaplatené. Maximálna výška preukázateľne zaplatených príspevkov, o ktoré bude možné znížiť čiastkový základ daňovníka, je v úhrne najviac 180 € ročne.

Nárok na zníženie základu dane o preukázateľne zaplatené príspevky na DS preukazuje zamestnanec zamestnávateľovi dvoma dokladmi:

1./ doklad preukazujúceho oprávnenosť nároku na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11 ods. 8 vystaveného oprávneným subjektom
2./ doklad o zaplatení príspevkov na dôchodkové sporenie, nakoľko príspevky na DS je možné odpočítať od základu dane len vo výške, v akej boli v zdaňovacom období preukázateľne zaplatené; tieto doklady sa predkladajú, ak príspevok na dôchodkové sporenie za zamestnanca neodvádza zamestnávateľ.

Ak bude počas roka 2023 príspevok za zamestnanca odvádzať zamestnávateľ, ktorého zamestnanec požiadal o vykonanie ročného zúčtovania, doklad o zaplatení príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie zamestnanec nepredkladá. Príspevky na DS uhradené prostredníctvom zamestnávateľa (na základe dohody o zrážkach zo mzdy) sú súčasťou úhrnu príspevkov DS za rok 2023, ak boli zaplatené za zdaňovacie obdobie roku 2023 najneskôr do 31.1.2024 (decembrové výplaty uhradené v januárových výplatných termínoch).