1. má nárok na 100% z dennej sadzby, (trvanie SC je nad 12 hod.)
2. max. 40% z denného nároku ( 40% zo 600)
3. Na vreckové nepotrebuje žiaden doklad
4. Stačí jeden.

A na stravné potrebuje doložiť bločky a evidenciu o pracovných smenách, ktorú si sám vyhotoví alebo musí byť podpísaná firmou pre ktoru vykonáva prácu? Vreckové si tiež môže dať do nákladov?

Stravné mu vyplýva priamo zo zákona, tam bločky nepotrebuje, ale ak by mal popr. iné výdavky, napr. ubytovanie..., tak potom to musí priložiť( popr. bude sa musieť stravné krátiť podľa zákona o CN). Nejaký doklad,napr. zmluvu s fi na vykonaní prác, že tam ZSC vykonal musí mať.

Kedy by musel kratiť stravné? Pokiaľ ma 11 hodinové smeny ale je v ČR nepretržite 21 dni tak sa nemusí krátiť? Podstatné je že sa zdrží v ČR každý deň 24 hodin?

Pozri si zákon o Cestovných náhradách,konkrétne § 13, tam je to pekne rozpísané kedy sa kráti ( napr. ak máš ubytovanie aj s raňajkami....)

Ale tam sa píše o zamestnancoch.Platí to isté aj pre SZČO?

Áno, uplatní si tieto náhrady pri ZSC cez Zákon o dani z príjmov §19 písm. e, výdavky daňovníka s príjmami podľa § 6 odst.1 a2. výdavky.

Lenže on túto činnosť vykonáva pravidelne v ČR každý mesiac, čiže nie je to iné miesto ako miesto v ktorom pravidelne vykonáva činnosť §19e.

tak potom ak je tam nad 183 dní v roku mal by si okrem iného asi vysporiadať daň v čechách, lebo zrejme potom pôjde pre účely českého zákona o daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou, podobne ako to máme v zákone aj my

Kirk, neviem síce čo SZČO robí, ale ak má napr. miesto podnikania niekde v SR napr. Nitra a získa lukratívnu zákazku v Čechách, kde kvôli nech dochádza (napr. aj 5 mesiacov), má nárok na vreckové aj stravné ako písal tweety (teda tých 600 CZK, 40 % vreckové a aj ostatné náklady napr. ubytovanie...); ako ty píšeš, že je tam stále, potom by som to skôr považoval na to "zamestnávanie na živnosť" a to už je o niečom inom aj pre daňový úrad, ten by potom skúmal závislosť, ale o tom je na porade už popísané dosť, tak skús pohľadať;
a čo sa týka príspevku od eskoes: český zákon 586/1992 o daních z příjmu v § 2 píše:
(1) Poplatníky daně z příjmů fyzických osob jsou fyzické osoby (dále jen "poplatníci").
(2) Poplatníci, kteří mají na území České republiky bydliště nebo se zde obvykle zdržují, mají daňovou povinnost, která se vztahuje jak na příjmy plynoucí ze zdrojů na území České republiky, tak i na příjmy plynoucí ze zdrojů v zahraničí.
(3) Poplatníci neuvedení v odstavci 2 nebo ti, o nichž to stanoví mezinárodní smlouvy, mají daňovou povinnost, která se vztahuje jen na příjmy plynoucí ze zdrojů na území České republiky (§ 22). Poplatníci, kteří se na území České republiky zdržují pouze za účelem studia nebo léčení, mají daňovou povinnost, která se vztahuje pouze na příjmy plynoucí ze zdrojů na území České republiky, i v případě, že se na území České republiky obvykle zdržují.
(4) Poplatníky obvykle se zdržujícími na území České republiky jsou ti, kteří zde pobývají alespoň 183 dnů v příslušném kalendářním roce, a to souvisle nebo v několika obdobích; do lhůty 183 dnů se započítává každý započatý den pobytu. Bydlištěm na území České republiky se pro účely tohoto zákona rozumí místo, kde má poplatník stálý byt za okolností, z nichž lze usuzovat na jeho úmysl trvale se v tomto bytě zdržovat.

A ak by tam bol len 180 dní?

Ja by som s červeno vyznačeným veru aj súhlasila, aj mne to pripadá ako "pracovný pomer ".

Stretol sa už niekto s kontrolou DÚ pri takomto "pracovnom pomere na ŽL" dopadu DK .......... o účtovaní nároku stravného ako je to v tomto prípade ?Už možno aj tomu odzvoní .
Ja by som skôr volila menšie zlo .

ak by daňový úrad prekvalifikoval, tak to má dopad hlavne resp. výhradne na zamestnávateľa
čítal som rozsudok, v ktorom nešlo síce o zamestnanie na živnosť, ale o príkazné zmluvy (podstata však ostáva tá istá - daňový úrad skúma závislosť) a daňový úrad si zabezpečil také dôkazy, ktoré nasvedčovali tomu, že ide o závislú činnosť; potom suma, ktorú zamestnávateľ vyplácal na základe príkaznej zmluvy bola považovaná u príjemcu za príjem podľa § 5 a zamestnávateľa dodanili na neodvedených preddavkoch na daň zo závislej činnosti; náklady u zamestnávateľa sa nemenia - či už bolo 100 000 Sk dané do nákladov cez 518 alebo 521 - nemá to na základ dane u zamestnávateľa vplyv (neviem síce ako sa vysporiadali s odvodmi, ale to už asi nebola ich parketa); oni považovali príjem vo výške 100 000 Sk za príjem, z ktorého majú byť zrazené preddavky;

niečo o tom je aj tu:
http://www.porada.sk/t3173-p11-sukro...a-zivnost.html

Zhrniem:

SZČO vykonáva činnosť pravidelne v ČR, preto si nemôže zaúčtovať do nákladov stravné v ČR, ani cestovné podľa §19 ods. 2 e). Môže si zaúčtovať do nákladov len stravné 89 Sk/ deň, ako pri pracovnej smene na stálom pracovisku.