V tomto ti ťažko niekto poradí. Ak nie si dosť silná, aby si tomu čelila, tak ti to môže zdravotne uškodiť. Všetci vieme, že stres je naväčší spúšťač pre všetky choroby. Sme rôzni ľudia, každý rôzne rieši situáciu. Niekto by to bral ako výzvu a rozhodol by sa bojovať. Niektorí ľudia dokonca potrebujú mierny stres, poháňa ich to dopredu. Stále chcú prekonávať nejaké prekážky. Musíš sama zvážiť čo zvládneš. Ak po odchode pocítiš úľavu, tak to bolo správne rozhodnutie. Ak si skôr bojovník, tak sa nevzdávaj a bojuj! Držím palce

Ja si myslím, že určite dobre, nakoľko pracovať v kolektíve, ktorý nie je oporou po zdlhavej chorobe vám určite nepadne vhod. Je lepšie sa vyhýbať stresu a veď napokon po určitom čase si môžte nájsť inú prácu, kde sa budete lepšie cítiť.

Čo poradiť. Ty musíš posúdiť ako dlho budeš znášať tvoje pracovné prostredie, a ako bude vplývať na tvoj zdravotný stav. Ale viem ako vplýva stres na zdravotný stav a aké rôzne choroby spúšťa. Pracovala som vo veľmi stresujúcom prostredí, a držalo ma tam len dobrý kolektív, ale aj tak sa to odzrkadlilo na mojom zdraví. Potom sa mi naskytla nová pracovná príležitosť a ja som to využila. Môj zdravotný stav vplyvom menšieho stresu sa stabilizoval. Skús si hľadať novú prácu, ktorá by ti vyhovovala aj po zdravotnej stránke. Ale v dnešnom svete je veľa stresu.
A čo sa týka tvojho pracovného prostredia, len malá podotázka - mali dôvod, že sa k tebe takto správajú ? Nebola choroba len zámienka, aby ti mali čosi vytýkať ? Veď, keď si sa vrátila po chorobe, mali by byť radi, že už si naplno v pracovnom tempe a robíš si svoju robotu / a nemusia ťa napríklad zastupovať /. PS : Kto prestal byť priateľom, nebol priateľom.

Ja viem, že pýtať radu v tejto situácii je ťažké, ale nemohla som sa zbaviť myšlienky ako ďalej, či robím dobre, že odchádzam alebo nie. Dnes je veľmi ťažko s prácou, ale neznamená to, že musíme znášať všetko zlé, žiť v strese a pod. Čo sa týka dôvodu ich správania , mali na to asi taký dôvod, že ja som typ človeka, ktorý hovorí pravdu rovno do očí. Pracovne povinnosti zvládam, v tom problém určite nevidím, hoci priznám, tým, že som v strese a stale sledovaná, som z toho unavená a niekedy nevládzem. Veľmi ma urazilo, keď si ma zavolal môj šef až ku generálnemu a dvaja veľkí mladí šefovia sa ma pýtali na môj zdravotný stav. Samozrejme nezľakla som sa ich a odpovedala bez strachu, že je to moja súkromná vec. Keď som vtedy spomenula slovo diskriminácia, vysmiali ma, že to musím dokazať. Vtedy som sa rozhodla, že nič dokazovať nebudem, ale odídem. Nebolo to jednoduché rozhodnutie, preto som sa chcela s Vami chcela oň podeliť , nakoľko z príspevkov , ktoré na porade čítam, vidím, že v mnohých prípadoch ste poradili.

Ja by som to tiež riešila odchodom. Nie je nič horšie ako pracovať v kolektíve , kde človek nie je spokojný. Sama som zažila čo stres v práci dokáže spôsobiť. Ľudia čo povedia pravdu rovno do očí nebývajú moc obľúbení. Ale málokto si uvedomuje, že sú oveľa vzácnejší ako tí...čo falošne prikyvujú a poza chrbát hovoria niečo celkom iné. Darinka , neviem akú máš profesiu, ale ak dokážeš vo svojom okolí nájsť si prácu , tak odíď z toho kolektívu. Zmena je život a uvidíš, že ťa posunie o krok ďalej.

Priznám sa, že toto som chcela počuť, aby ma v noci netrápili myšlienky, čo som to spravila. Zatiaľ ďakujem, idem umývať riady akosi veselšie, s úsmevom na tvári a doma nevedia, čomu sa usmievam.

Je dosť zlé vstať ráno s myšlienkou, že sa mi nechce ísť do práce, len kvôli kolektívu. Ja by som asi tiež rozmýšľala nad odchodom . Hoci tu na východe nájsť prácu..... Asi by som si povedala : Niekedy človek musí padnúť na samé dno, aby sa mohol odraziť. Držím palce.A nech v noci trápi svedomie tých, čo ti vedome ubližujú.

Darinka, držím Ti palce, aby si si našla prácu, ktorá Ťa bude baviť a mala okolo seba príjemnejších ľudí. Len sa s výpoveďou neunáhli, najprv hľadaj. Ak sú voči Tebe zaujatí, keď si nájdeš prácu, asi Ti pristúpia na ukončenie PP dohodou. Hore hlavu, sme pri Tebe.