Pokiaľ je zamestnanec ochotný sa so zamestnávateľom súdiť, tak áno. Osobne by som sa do takého jednania nepúšťal (ak to doteraz vyhovovalo?). Zarobia hlavne právnici.

No - ak budeme v tichosti tolerovať to, že niektorí zamestnávatelia neposkytnú to, na čo má zamestnanec zo zákona nárok tak to budú v tichosti robiť ďalej. Takto je to či už pri cestovných náhradách /hlavne pri kamionovej preprave/, stravných lístkoch ...... . Netreba sa dať, chce to len "odvahu" a vedieť sa odvolať na zákon a ešte lepšie aj na príslušný paragraf, odsek, písmeno Nato predsa nemusím byť právnik. Netreba sa dať.

A nápomocnú ruku môže poskytnúť aj Inšpektorát práce, čo zase nestojí nič.

Súhlas - nápomocnú ruku, IP vykoná kontrolu, vytkne nedostatky, udelí pokutu, ale nemá páky na to, aby z-teľ z-covi pozdĺžnosti vyrovnal.

Mnohí zamestnávatelia majú pred Inšpektorátom práce rešpekt. Nie som zástancom "bonzovania", niekedy však stačí spomenúť túto inštitúciu a situácia sa rýchlo zmení v prospech zamestnanca. Riešila som podobný prípad týkajúci sa nevyplatených lístkov - udanie už nebolo potrebné, zamestnávateľ všetko doplatil.

---------
Veronika

Odporúčam - určite nič nepodpisovať. Z účtovníctva pri kontrole musí byť zrejmé, že nebolo všetko kóšer, tak podpisom by vlastne zavádzala. Výpovedná lehota beží, termín na podpísanie dohody zrejme uplynul.

Všetkým vám ďakujem za vaše názory a rady. Výpovedná doba beží, termín na podpísanie dohody jej uplynie zajtra. Zatiaľ nepodpisovala žiadne prehlásenie, a ani ho nemieni podpísať. Tiež nie som zástancom bonzovania, ale asi to inak nepôjde, hlavne ak je tým zamestnávateľom právnik. Len neviem, či a ako môže Inšpektorát práce "donútiť" (nenašla som lepšie slovo), aby si zamestnávateľ splnil svoju povinnosť aspoň dodatočne, v akej výške a za aké obdobie? Mám info, že asi 3 roky spätne by sa dal uplatniť nárok, neviem však, či sú tieto info správne a tak veľmi by som chcela tejto osôbke pomôcť - aspoň dobrou radou. Ak to prepočítam min. za tie 3 roky - vychádza dosť slušná suma.

zamestnanec sa môže uchádzať o svoj nárok podaním na súd...tuším to je oslobodené od poplatkov. Minimálne také podanie hodiť na papier a ísť za zamestnávateľom..... pokúsiť sa o dohodu.

Súhlasím so všetkými príspevkami, ale zastávam názor, že všetky takéto veci (nároky zamestnanca) je potrebné riešiť pred podpísaním pracovnej zmluvy, prípadne priebežne ako sa vyskytnú.

Práve nedodržanie tohto pravidla vedie obvykle k takým menej vhodným riešeniam ako je "bonzovanie", súdne spory a pod. Jednoducho problémy je nutné riešiť okamžite a priebežne.

Nie som za to, aby zamestnanci zamestnávateľovi tolerovali akékoľvek jeho správanie sa voči nim. ALE: Pokiaľ som bol niekde zamestnaný jeden či dokonca viac rokov, a napriek tomu, že som vedel o svojich nárokoch, nič som v tom nepodnikol, vlastne som sa v morálnej a etickej rovine dobrovoľne vzdal svojich nárokov.

Ale zákonného nároku, ktorý ti ako zamestnancovi patrí, sa predsa nemôžeš vzdať. Ani výslovne - ani s tichým súhlasom. Veď tie stravné lístky jej patria takisto ako plat za jej prácu... Vôbec nechápem, prečo ak existuje povinnosť zamestnávateľa platiť zamestnancovi za prácu, a ak neplatí, tak za určitých podmienok môže zamestnanec skončiť pracovný pomer, tak teda prečo to takto neplatí aj v prípade stravných lístkov. Tie je tiež v zmysle zákona zamestnávateľ povinný poskytovať, ale ak ich neposkytne - napr. aj počas niekoľkých rokov (a zamestnanec môže svoju nespokojnosť prejavovať x-krát), tak toto neposkytnutie niečoho, čo zamestnancovi patrí takisto ako plat, nie je zákonným dôvodom na ukončenie PP zo strany zamestnanca. Mne sa to zdá dosť nelogické, a to sa pritom zamestnávatelia sťažujú, že ich nový ZP dosť okliešťuje a je pre nich nevýhodný.... Ľudia - a vie mi tu niekto z vás napísať aj nejaké konkrétne čísla tak, ako som sa pýtala v predchádzajúcom príspevku? Budem vďačná....

No so stravnými lístkami mám tiež svoju skúsenosť. Teraz od 01.09.2007 zasa platí, že ak doložíš potvrdením od lekára, že sa nemôžeš stravovať v záv.jedálni, tak ti musí zamestnávateľ buď preplatiť do určitej výšky stravné, alebo ti poskytnúť stravné lístky. Môjmu manželovi, keď si priniesol potvrdenie od lekára, bolo naznačené, že firma takých zamestnancov vlastne ani nepotrebuje a k tomu argument, že na jedálnom lístku je aj delená strava. Keď manžel povedal, že on nepotrebuje chudnúť, ale zo zdravotných dôvodov mu táto strava nevyhovuje, pýtal sa ho pán personálny riaditeľ,či mu má každé ráno kupovať jogurtíčky. Irónia jak hrom. Čo robiť?
Po tejto otázke dostal sľub, že po výplatách sa na to pán veľkomožný pozrie, tak uvidím, ako to dopadne.

IP nemôže donútiť zamestnávateľa splniť si nejakú povinnosť. IP môže nanajvýš udeliť pokutu za porušenie ZP.

Ak chce dostať doplatené stravné, musí si nárok uplatniť prostredníctvom súdu. Súd je jediný orgán, ktorý môže o takom niečom rozhodnúť. Taktiež môže rozhodnúť, za aké obdobie spätne dostane vyplatené (pýtať môže aj za 10 rokov späť, otázne je, či to uzná súd).