Odporúčam, aby si tu rozpísala ten návrh - predkontáciu, ktorý som ti poslala cez SS. Možno má niekto skúsenosti a odobrí ti tento môj návrh.

Uvediem kolegyňou navrhnutý spôsob:
nákup na zákl. fa: 112/A / 321/A, 343 / 321/A
spracovanie: 501/A / 112/A
výzisk: 501/A /112/A (na predaj)
vyrovná sa 112, potom opäť na sklad 112/A/622/A a na 622 aj ostatné náklady (mzdy, energia, celá réžia). Môže byť? Prosím o názor, resp. doplnenie. Čo najjednoduchšie. Vďaka

Skús sa na to pozrieť ako na vlastnú výrobu. Spracuj si kalkuláciu a následne oceňuj dokončenú a nedokončenú výrobu podľa toho. Nedá sa jednoznačne bez podkladov povedať správny postup.
Napr.:
111,112 - obstaranie a príjem na sklad
501/112 - výdaj do spotreby na spracovanie
52x/3xx - súvisiace priame osobné náklady máš v priebežnom účtovníctve
5xx/3xx - súvisiace ostatné priame náklady máš v priebežnom účtovníctve
121/611 - mesačne zmena stavu nedokončenej výroby (prírastok)
123/613 - mesačne zmena stavu hotových výrobkov (prírastok).
Záleží na kalkulácii a smernici, ktorou si upravíš účtovanie (mesačne, inventarizácie, zásady účtovania a pod.)
Výrobné straty máš zahrnuté v prvotnej spotrebe materiálu a tiež je vhodné zmieniť sa o nich v smernici.

učiteľka, môžeš prosím vysvetliť výraz "výzisk"?

Zuzka, výzisk - to čo z toho plastového odpadu po nepoužiteľnom odpade príjme na sklad ako materiál, alebo trebárs výrobok! Neúčtujem takúto výrobu, ja som jej len navrhovala, aký je najjednoduchší spôsob, priznám sa, že tie 120-tkové účty som nepoužila, možno preto, že som ešte nemala takýto prípad. Z toho dôvodu som odporúčala učiteľke zadať otázku na stránku a nie iba cez SS. Vedela som, že sa tu nájde niekto, kto účtuje výrobu.

Avo - vďaka, len neviem, či dobre urobím kalkuláciu, v živote som to nerobila, len teoreticky ovládam kalkulačný vzorec (učí sa to). Mám urobiť kalkuláciu podľa neho a kal. jednicou bude 1 kg (100 kg) plastu? Čiže všetko musím rozpočítať - priamy mat., priame mzdy, ostatné priame N, spotrebu energie (podľa výkonu stroja), na osvetlenie, kúrenie, odpisy stroja atď. To všetko viem až keď ubehne mesiac. Oni začali vyrábať asi od 1.6.2005. Stačí to urobiť potom alebo z teraz dostupných údajov. Ďakujem za odpoveď

Kalkuláciu môžeš mať skutočnú alebo plánovanú. Skutočná kalkulácia vychádza zo skutočne naúčtovaných nákladov, ktoré si vložíš do kalkulačného vzorca. T.j. ty si zadáš, čo ti vstúpi do kalkulácie (minimum je priame mzdy, priamy materiál, ostatné priame náklady a akceptuje sa aj časť réžie). Vieš, koľko si mala "hotového výrobku" - čiže spotrebované náklady budú predstavovať xy kg "drte" (to som si nazvala len tak interne, lebo neviem vlastne o čo sa jedná) a z toho si vieš vypočítať na "jednotku" napr. 1 kg, 1 tonu atď. Takto oceníš v účtovníctve na konci mesiaca hotové výrobky: tona x kalkulácia = 123/613.
Predaj výrobkov cez fakturáciu - 311/601,343. Úbytok hotových výrobkov napríklad 613/123.
Na základe skutočnej kalkulácie si môžeš naplánovať kalkuláciu pre nasledujúce obdobie napr. štvrťrok a pravidelne ju spresňovať.

Vďaka, každá rada dobrá. Toto bude asi ono.

prečítala som si túto tému a mám podobný problém. kupujeme materiál na kg. potom ho náš pracovník spracuje, naseká na ks, ktoré sa vydávajú do spotreby.
je správne nasledovné účtovanie?

príjem na sklad 112/321
výdaj na spracovanie 501/112
príjem po spracovaní - aktivácia materiálu 112/621

len teraz neviem. vydám to v tej hodnote, v akej som nakúpila a prijmem to v tej istej hodnote, alebo si musím urobiť kalkuláciu a zahŕnúť do ceny aj mzdu toho pracovníka? v podstate ide len o to, že ten materiál naseká, takže maximálne by do kalkulácie mohla ísť jeho mzda (teda jej časť podľa kalkulácie) a odpis toho stroja, čo to bude sekať. iné k tomu nepotrebuje. nemáte niekto skúsenosti s kalkuláciami alebo nejakú metodiku stanovenia kalkulácie pri podobnom prípade? asi by bolo dobré to upraviť aj v smernici, že toľko a toľko ide do ceny. čo vy na to šikovnejší odo mňa????

a ešte som zabudla: do smernice by sme si mali stanoviť, aké straty pri tom vznikajú?

1. zaváňa to rovnako výrobou (teda prinajmenšom je to úprava, t.j. nie je to posunutie tovaru v nezmenenom stave), takže sledovanie rozpracovanosti a dokončenej výroby mi pripadá reálne (neviem presne o čo sa jedná, takže nie je to na 100 %),
2. ku kalkulácii - dobré je napr. vytvoriť si stredisko na túto činnosť a odsledovať si všetky náklady, ktoré by pripadali do úvahy za nejaké obdobie. Tým zistíš skutočné náklady, na základe ktorých si schopná dokumentovať vytvorenú kalkuláciu,
3. pri účtovaní na stredisko zistíš, čo by ti mohlo do kalkulácie ešte vôjsť (okrem tebou uvádzaných napr. aj energie a režijné náklady),
4. pri dobrom účtovaní (prvým východiskom je napríklad spomínané vytvorenie strediska) sama prídeš na to, čo všetko si obhájiš v kalkulačnom vzorci. Nakoľko právna úprava tvorby kalkulácií bola zrušená už v roku 1991 (starým zákonom o účtovníctve 563/1991 Zb.) nenájdeš exaktnú oporu v zákonoch,
5. pozor na rozpracovanosť v závere roka,
6. smernica k % úbytkov pri úprave materiálu je nutná - stanoví sa na základe odsledovaných úbytkov (odôvodnených, nie ukradnutých) za časové obdobie a vlastne zaúčtované náklady ostanú v nákladoch t.j. 501.

A dokonca majú existovať nejadé kalkulačné listy. Nehľadala som v ponuke tlačív, to sa priznám, alebo si ich môžem vyrobiť aj sama? Vychádzala som z učebnice UCt pre obch. akadémiu.

Forma spracovania a evidencie kalkulácií nie je nikde predpísaná. Tak ako bolo uvedené, právna úprava týkajúca sa kalkulácií bola zrušená Zákonom o účtovníctve v roku 1991.
Podľa môjho názoru je zbytočné hľadať nejaké tlačivo, nakoľko výroba je natoľko variantná, že mám obavy, že by bolo zmätočné, alebo nevyužiteľné.
Plne postačujú účtovné podklady a tabuľka v Exceli. Dôležité je spracovať smernicu, kde sa stanovia zásady sledovania nákladov (aj čo do druhu) a spresňovania kalkulácií.

Chcem sa spýtať či kalkulácia na nedokončenú výrobu zahrňa tie isté položky ako kalkulácia na hotové výrobky. Ak chcem nedokončenú výrobu dokončiť vznikajú mi ďalšie náklady. V učebniciach pri úbytku nedokončenej výroby a prírastku výrobkov je uvádzná rovnaká hodnota.

Závisí od vytvoreného kalkulačného vzorca. V učebnici môže byť rovnaký, čo sa týka formálnej stránky, nakoľko obsah nákladových účtov môže byť rôzny. T.j. ak s hotovými výrobkami súvisia ďalšie náklady (čo je samozrejmé, nakoľko u nedokončených výrobkov sa predpokladajú ešte ďalšie náklady spojené s ich dokončením), je potrebné ich do kalkulačného vzorca zapracovať (môžu byť obsiahnuté v priamych aj režijných nákladoch).
Nakoľko účtovanie "rozpracovanosti" a "dokončenosti" priamo ovplyvňuje hospodársky výsledok cez "zmenu stavu", kalkulačný vzorec je potrebné aktualizovať podľa vnútorných podmienok firmy, čo do súm aj obsahu (zohľadniť aj prípadné nové vyskytnuvšie sa (to je teda slovo) náklady.

Ešte som si všimla záverečnú poznámku, ktorá je zaujímavá. Áno v čase prevodu nedokončenej výroby, t.j. v čase, keď sa premieňa NV na HV, môže sa jednať aj o rovnaké sumy. Záleží na druhu výroby.

Aký druh výroby by to mohol byť aby NV a HV boli v rovnakej cene? Ešte ma zaujíma či je vždy nutné účtovať výrobu z NV na HV ak ide o krátky výrobný cyklus. Či možno používať len kalkuláciu na hotové výrobky?

Stretla som sa napr. s výrobou baliacich strojov, odliatkov z kovov a pod. Stav rozpracovanosti znamená u stroja napríklad, že zatiaľ ešte nie je plne zmontovaný, nakoľko jeho montáž trvá aj dva týždne (mesiace). Ak sa sleduje a inventarizuje NV mesačne, na konci mesiaca mám stav NV vo výške nákladov prislúchajúcich k rozpracovanému stroju. Čím je vyšší stupeň rozpracovania, tým sa mi viac blíži k cene HV.
V prípade odliatkov napríklad mám zákazku na 100 tis. kusov, ale mám hotových iba 50 tis., mám stanovený prevod do HV po skončení celej zákazky, pričom cena jedného odliatku v NV môže byť aj cenou HV - výrobok môže vyžadovať "zrenie" a pritom na hodnote sa mu nemusí nič zmeniť alebo sa môže pripočítať časť režijných nákladov spojených s využitím priestoru.

Vždy záleží na smernici (vnútorných postupoch účtovnej jednotky), t.j. na spôsobe, akým sa sleduje NV a kedy sa prevádza do HV, časový horizont, definícia NV - čo sa považuje za "nedokončenú výrobu" a pod. NV a HV spolu bezprostredne súvisia. A samozrejme záleží na type výroby.

Druhá časť otázky:
Ak je prevádzkový cyklus rýchloobrátkový, tak mám za to, že účtovníctvu spraví zadosť minimálne "mesačné" účtovanie (s operatívnou evidenciou sledovania nákladov výroby). Ak v čase zisťovania a účtovania stavu HV nie je nič v stave rozpracovania, možno účtovať iba o zmene stavu HV. V smernici by však účtovná jednotka mala uvažovať s oboma alternatívami, nakoľko ideálny stav ukončenia výroby ku koncu mesiaca sa dá ťažko naplánovať najmä z dlhodobého hľadiska.