Máte podľa mňa pravdu.Miestom dodania je v zmysle §15 ods. 4 Slovensko, tak by som vystavila faktúru s našou DPH.

Dal som si tú námahu, a spracoval dokument ohľadom miesta dodania služby. Rád uvítam Vaše pripomienky. Autorské práva vyhradené.

P.S. Priložený príspevok bol aktualizovaný 28.5.2004

Klobuk dole, zase som chytrejsia.

Chcela by som poprosiť o informáciu ohľadom služieb poskytovaných pre partnera v ČR. Už som dávnejšie písala do diskusie ********, aj som dostala viac odpovedí, ale chcem si byť istá, lebo sa blíži koniec mája, kedy budem vystavovať faktúru. A síce jedná sa o telefonické poradenstvo našej firmy - platca DPH pre českú firmu - platcu DPH, ktorý nemá pobočku v SR. Fakturujem mesačne na základe zmluvy (vždy je to rovnaká čiastka v EUR - v prípade, že poradenstvo je rozsiahlejšie, fakturuje sa čiastka vyššia). Faktúru teda vystavím bez DPH, s tým, že v texte faktúry bude odvolávka na príslušný § zákona o DPH ? Čo z toho vyplýva pre českú stranu ? Bude uvedená čiastka vstupovať do môjho koeficienta ? Môžem si na vstupe uplatniť DPH v telef.služieb v plnom rozhasu (alebo krátenú koeficientom)? Do súhrnného štvrťorčného výkazu k DPH túto službu a partnera z ČR musím uviesť, alebo sa tam zapisuje len tovar ? Ďakujem za každú radu.

To iva -
telefonické poradenstvo pre ČR platcu - fakturujete bez DPH. Táto služba nie je predmetom dane. Sumu "základu" neuvádzate vo Vašom daňovom priznaní. Nejde to do súhrnného výkazu (tam idú LEN TOVARY). Nejde to do koeficientu (ani do čitateľa ani menovateľa).

Český partner si dodávku služby zdaní podľa ich zákona, keby šlo o opačnú situáciu, tak v našom zákone by to bolo podľa § 69 odsek 2.

Dovolím si nesúhlasiť s citáciou obsiahnutou v diele Jozefa Mihála ohľadom miesta dodania služby pri prácach na hnuteľnom hmotnom majetku:

Slovenský autoservis opraví na Slovensku auto českému podnikateľovi, platiteľovi dane v ČR – miesto dodania služieb je Slovensko.

Opravte ma ak kecám, ale podľa §16 ods. 7 by týmto miestom mala byť ČR.

To Marian -
tak si poďme trošku zapolemizovať (škoda že nie pri pive, viď prachom zapadajúca téma "Pivo dnes")

Pripomeňme si najskôr § 16 odsek (7):

"Miestom dodania služieb, ktorými sú ocenenie hnuteľného hmotného majetku a práce na hnuteľnom hmotnom majetku, ak sa vykonajú pre odberateľa, ktorý je identifikovaný pre daň v členskom štáte inom ako je členský štát, kde sa práce fyzicky vykonajú, je členský štát, ktorý pridelil odberateľovi identifikačné číslo pre daň, pod ktorým sa mu služba dodala; ak sa tovar neodošle alebo neprepraví mimo členského štátu, v ktorom sa služby fyzicky vykonali, je miestom dodania služby členský štát, v ktorom sa služby fyzicky vykonali."

Pri tvrdení, že ak

"Slovenský autoservis opraví na Slovensku auto českému podnikateľovi, platiteľovi dane v ČR – miesto dodania služieb je Slovensko."

...si myslím, že je podstatné, že oprava sa vykoná na Slovensku. Lebo:

"ak sa tovar neodošle alebo neprepraví mimo členského štátu, v ktorom sa služby fyzicky vykonali, je miestom dodania služby členský štát, v ktorom sa služby fyzicky vykonali"

Toto chápem tak, že tovar (tj. auto), na ktorom sa služba (tj. oprava) vykonala, nebol odoslaný ani prepravený mimo územia Slovenska, zrozumiteľne povedané - auto bolo opravené na Slovensku - a preto je miesto dodania Slovensko.
Ako potom treba chápať to

"ak sa tovar neodošle alebo neprepraví mimo členského štátu, v ktorom sa služby fyzicky vykonali, je miestom dodania služby členský štát, v ktorom sa služby fyzicky vykonali" ?

To auto je asi trochu nešťastný príklad. Uvediem iný a vrátim sa k autu:

Podnikateľ registrovaný v ČR si nechá slovenskou firmou potlačiť vlastné igelitové tašky, ktoré si potom vezme späť do ČR. Teraz je zrejmé, že miesto bude ČR. Súhlasím, že ak nedôjde k ich premiestneniu späť do ČR (resp. iného ČŠ) bude miestom SR.

Čo je odoslanie alebo prepravenie v prípade auta? Súhlasím, že kvôli odpočtu DPH pre podnikateľa z ČR asi nikto nebude nakladať opravené auto na vagón aby sa splnila klauzula o prepravení. Keď sa však na to pozriem z praktického hľadiska, oprava sa vykonala v priestore jednotného trhu únie a prečo by český podnikateľ nemal mať právo na uplatnenie si takejto dane (keby miestom bola SR tak ho nemá)?
O.K. auto sa neprepraví ako igelitové tašky ale myslím, že preprava "po vlastnej osi" je tiež preprava. Otázka, ktorá ma tu napadá je: Ako túto prepravu budeme preukazovať? Možno je to zrelé na nejaké opatrenie alebo usmernenie, ale pravdou zostáva to, že auto je registrované v Čechách a nikto si ho tu nechce nechať.

Na tom niečo je. Treba sa zjednotiť na výklade ustanovenia

"ak sa tovar neodošle alebo neprepraví mimo členského štátu, v ktorom sa služby fyzicky vykonali, je miestom dodania služby členský štát, v ktorom sa služby fyzicky vykonali"

Zdá sa mi, že to naozaj možno chápať tak, že ak slovenský podnikateľ vykoná službu na majetku českého podnikateľa síce na území Slovenska ale dotyčný majetok sa hocijakým spôsobom dostane mimo Slovensko - napr. auto po vlastnej ose, igelitky nejakým odvozom a pod. - tak došlo k preprave mimo Slovenska a miesto dodania služby je ČR. Logiku to má.

Čiže potom si dovolím takýto záver - svoju preformuláciu § 16 odsek 7:

Ak ja, slovenský platiteľ dane, vykonám službu na hnuteľnom majetku odberateľa identifikovaného pre daň v inom členskom štáte, a dotyčný odberateľ si tento majetok odvezie alebo inak premiestni mimo Slovensko, tak miesto dodania služby je v "jeho" členskom štáte a pre mňa táto služba nie je predmetom dane. Ak tento majetok zostane na Slovensku, miesto dodania služby je na Slovensku a je predmetom dane.

Zákon je nedokonalý v tom, že nehovorí nič o spôsobe preukazovania faktu, či dotyčný majetok bol premiestnený mimo SR.

Fajn, že sme sa dohodli. Dovolím si ešte na margo tej klauzuly "... ak sa tovar neodošle ...":
Celý odstavec 7 paragrafu 16 chápem ako analógiu s colným režimom aktívny zušľachťovací styk, na ktorý sme boli zvyknutí pred 1. májom alebo aj teraz s tretími krajinami. A táto analógia je v tomto odstavci zhmotnená pre trh EÚ. Aj colný zákon podmieňuje aktívny zušľachťovací styk spätným vývozom a ak k nemu nedôjde potom sa na tovar použije iný režim, napr. dovoz do voľného obehu, čím nastane povinnosť zaplatenia dane u nás. Mňa v tomto trápi, že v našom odstavci 7 nie je uvedený spôsob, akým sa jednoznačne preukáže spätné odoslanie. Navyše dodanie služby nie je ani predmetom súhrnného výkazu, ktorým by si správca dane v prípade sporu mohol overiť fakt dodania služby do iného ČŠ.

To Marian -
súhlas. Takže v tomto momente sa zhodujeme a beriem tento Váš výklad.

Aj ja sa čudujem, prečo pri službách s miestom dodania mimo SR neexistuje niečo ako súhrnný výkaz...Žeby nepriamy návod na daňové úniky ?! Asi sa pustím do lúskania smerníc EÚ, podľa ktorých bol budovaný nás zákon o DPH.

So súhrnnými výkazmi súvisí aj definícia trojstranného obchodu tj. intrakomunitárneho, po vysvetleniach, ktoré som rôznými spôsobmi získala môj súčastný výklad je taký, že intrakomunitárný môže byť len obchod súvisiaci len a len s tovarom.

Kým som študovala zákon o DPH ako samouk som si myslela, že aj služby tam patria a samozrejme, že aj do súhrnných výkazov treba ich uvádzať. ( z tohto omylu ma vyviedla pracovníčka DÚ, a keď som konštatovala že sa jedná o legislatívnu dieru tak ma ubezpečila že aj v ostatných krajinách EU je to tak a veľmi sa zaujímala čím sa zaoberám).

V ďalšom by som chela polemizovať s P.Mihálom ohľadne miesta dodania prepravných služieb.

Citácia z materiálu
Miesto dodania prepravných služieb je miesto, kde sa preprava alebo jej časť vykonáva. Toto neplatí, ak ide o prepravné služby medzi členskými štátmi. Vtedy je miestom dodania služieb členský štát, kde sa preprava začína. Ak je odberateľ prepravnej služby identifikovaný pre daň v členskom štáte inom ako je členský štát, kde sa preprava tovaru začína, tak je miestom dodania služby členský štát, ktorý pridelil odberateľovi identifikačné číslo pre daň.

Neviem na základe čoho ste došli ku konštatácii označenej červenou farbou.

Citácia zo zákona
Miestom dodania prepravných služieb tovaru medzi členskými štátmi je miesto, kde sa preprava tovaru začína. Ak sa prepravná služba tovaru vykonáva pre odberateľa, ktorý je identifikovaný pre daň v členskom štáte inom, ako je členský štát, kde sa preprava tovaru začína, je miestom dodania služby členský štát, ktorý pridelil odberateľovi identifikačné číslo pre daň, pod ktorým mu bola služba dodaná.

Podľa môjho názoru je nezmysel komplikovať prepravu na tuzemský a zahraničný úsek e, veď to zákonom vyslovene nie je predpísané, alebo áno ....?

Pre enter -

Som rád že tu pokračuje polemika o mieste dodania služieb, aspoň si to dobre vyjasníme. Netvrdím, že tomuto problému na 100% rozumiem. Ale k veci.

tak teraz som z toho jelen aj ja... :-)
ak sa mi pokazi auto v rakusku, objednam si odtahovu sluzbu zo SR, odtiahnu mi auto na slovensko, ja som platca dph, on je platca dph... co s tym? a co ak nie je podnikatel, ale sukr. osoba, ktora mi auto odtiahne?
lebo v tejto chvili po debatkach ci polemikach mi vychadza, ze od platcu dph mam dostat fa s dph - na slovensku, alebo ... mam dostat bez dph a registr. sa v rakusku?

Pán Mihál paragraf §16 je mi jasný, len formulácia vo Vašom dokumente ma pomýlila.
A naozaj som si dotrez neuvedomila, že slovenský podnikateľ si nemôže dať doviesť svoj tovar z EU slovenským dopravcom. Podľa Vášho výkladu by sa mal dať zaregistrovať ako platca v krajine EU. To sa mi ale nezdá..!

Pre enter:
Podľa výkladu pána Mihála, s ktorým sa stotožňujem, ak si slovenský plátca objedná prepravu od slovenského prepravcu (podľa mňa od ktoréhokoľvek prepravcu v rámci členských štátov), miesto dodania služby je Slovensko.
Ak by slovenský podnikateľ, objednávajúci prepravu tovaru, nebol plátcom DPH, slovenský prepravca by sa musel zaregistrovať v štáte, v ktorom preprava začala.

Pre pána Mihála:
Teraz mi prišla na um iná otázka. Čo keď si ja, slovenský plátca, objednám prepravu tovaru z Čiech do Nemecka, u ukrajinského prepravcu? Vystaví mi ukrajinec faktúru bez DPH a ja ju zdaním našou DPH a zároveň uplatním odpočet? Správne som si to vysvetlila?

Pre Beátu -

určite faktúru vystavenú ukrajinským prepravcom MNE, JA nezdaním. Ukrajinec nie je člen EÚ.
Ale ako sa má správne postupovať v takomto prípade, neviem.