zástupcom môže byť akákoľvek osoba spôsobilá na právne úkony, ktorú si vlastníci na schôdzi zvolia, nemusí byť teda vlastníkom. Hlasovať za syna, kt. je vlastník bytu môže len na základe overeného plnomocenstva, inak je jeho hlas neplatný

Ja by som netvrdil, ze to moze byt akakolvek osoba. Z dikcie ustanoveni zakona vyplyva, ze to moze byt iba vlastnik bytu, alebo vlastník nebytového priestoru, pretoze z logikeho vykladu vyplyva, ze splnomocnena osoba moze zastupovat vlastnika bytu, vlastníky nebytového priestoru napriklad iba na konkretnej schodzi, moze mat zuzene splnomocnenie a pod., takze podla mna zastupcom moze byt iba vlastnik bytu, alebo nebytového priestoru. Preto sa aj splnomocnenie na schodzi vlastnikov bytov a nebytovych priestorov predklada zastupcovi vlastnikov, lebo sa predpoklada, ze pozna vsetkych vlastnikov bytov.
Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu, spoločných nebytových priestoroch, príslušenstve a pozemku na schôdzi vlastníkov.
Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome môže písomne, s úradne overeným podpisom, splnomocniť inú osobu, aby ho na schôdzi vlastníkov zastupovala. Súčasťou splnomocnenia môže byť aj príkaz, ako má splnomocnenec hlasovať pri konkrétnych otázkach. Splnomocnená osoba sa originálom splnomocnenia preukazuje na začiatku schôdze zástupcovi vlastníkov.
Styk vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome so správcom zabezpečuje zástupca vlastníkov zvolený na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej len schôdza vlastníkov ).

Splnomocnenie od syna mohla dostať už dávnejšie. Ak je bez časového obmedzenia, platí do odvolania. Treba si to zistiť, lebo bez splnomocnenia nemôže hlasovať.
Ak by bola splnomocnená, má práva vlastníkov. Ale aj bez nich, ak ju vlastníci poverili zastupovaním a nemajú výhrady, nevidím dôvod, prečo by ich nemohla zastupovať. Veď napr. aj predseda spoločenstva nemusí byť vlastník.

Pravo sa nevyklada, ako nam vyhovuje, ale pri vyklade prava sa pouzivaju instituty, ako gramaticky vyklad, logicky vyklad a systematicky vyklad.
V § 6 ods1 je stanovene, ze na správu domu sa zriaďuje spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej len "spoločenstvo").To znamená, ze ide o spolocenstvo ludi, ktorí sa vyznacuju tym, ze su vlastnici bytov a nebytovych priestorov v danom dome. Osobu, ktora je vlastnikom bytu a nebytoveho priestoru v danom dome, nie je mozne ztotoznovat s osobou, ktora je opravnena zastupovat vlastnika bytu a nebytoveho priestoru daneho domu, pretoze aj ked ma na zaklade splnomocnenia vlastnika bytu a nebytoveho priestoru v danom dome opravnenia, ako ma vlastnik bytu, nie je ale vlastnikom bytu v danom spolocenstve. Spolocenstva sa vzdy zakladali a zakladaju za ucelom spravovania a zvelebovania svojho vlastneho, teda spolocneho majetku.Bolo by nelogicke, ak by spolocenstvo si volilo za predsedu niekoho, kto v danom spolocenstve nema ziadny majetok, aby sa o tento majetok staral a zveleboval.Pretoze by vlastnici mohli zaplakat.A nemuseli ani zakladat spolocenstvo, pretoze mohli vyuzit rovno spravovanie majetku spravcom.

Majetok spoločenstva je diskutabilný, nik nevie presne povedať, čo je to. Dokonca aj fond je vlastníctvom vlastníkov. V dome ide o vlastníctvo a spoluvlastníctvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov - povedzme, že tým myslíš majetok spoločenstva.

Spoločenstvá sú aj veľké, keď ich tvorí viac bytových domov. Predseda takého spoločenstva máva majetok zvyčajne v jednom dome. Majú vlastníci v tých iných domoch plakať?

najag, prepáč, ale trochu pletieš viaceré pojmy. V prvom rade zadávateľ/ka píše o správe bytového domu prostredníctvom správy bytového domu cez správcu a ty uvádzaš ustanovenia zákona týkajúce sa SVB.
V predchádzajúcom príspevku si pletieš pojmy a oprávnenia "zástupcu vlastníkov" zvoleného na schôdzi vlastníkov v rozsahu §8a ods.4 a inštitút splnomocneného "zástupcu vlastníka" (splnomocnenca) konkrétneho bytu na rozhodovanie (zasupovanie a hlasovanie) na schôdzi vlastníkov v zmysle ustanovenia §14 ods.5.na základe overeného plnomocenstva.

Eše raz to zhrniem. Vlastníci bytov si môžu na schôdzi vlastníkov zvoliť zástupcu vlastníkov aj osobu, kt. nie je vlatníkom bytu alebo nebytového priestoru v zmysle oprávnení §8a ods.4, ale táto osoba nemôže na schôdzi hlasovať viď. poledná veta §8a ods. 4 " Zástupca vlastníkov nie je oprávnený rozhodovať o veciach, o ktorých môžu rozhodovať len vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome podľa § 14".

add. Majkii: Neviem, kde na to chodis majkii, prepac, ale ja nemam chut argumentovat niekomu o niecom, kto nema ani zakladne pravne vedomosti. Potom sa netreba divit,ak si niekto vyklada ustanovenia, ako sa mu to hodi.
Za dalsie, treba sledovat aj nit diskusie.
A na zaver : zaver v Tvojom prispevku je naprosty pravny nezmysel, nehnevaj sa, ale tomu naozaj vobec nerozumies. A preto ani nevies, co cinis.Vacsinou je to tak, ze ak na zaciatku je premisou hlupost, k hluposti sa aj clovek dopracuje na konci.

Si si istý, že máš dokonalé právne vedomosti?

zhrniem to:

-takáto osobna nemôže hlasovať bez overeného splnomocnenia
-takáto osoba môže vykonávať funkciu zástupcu vlastníkov. V zákone 182/1993 nie je uvedená podmienka (napr. ako pri predsedovi spoločenstva), že ZVL musí byť majiteľom bytu/NP v bytovom dome. Sám poznám konkrétny prípad a je to v poriadku.

ad. najag: s prepáčením, ale - my o voze a Vy o koze....takže, ešte raz zopakujem - v otázke sa jedná o ZÁSTUPCU VLASTNÍKOV (správa BD na základe ZoVS), nie o spoločenstvo vlastníkov. Nabudúce by to chcelo pozornejšie čítať, a následne si aj priznať chybu, nie z iných robiť hlupákov.

s pozdravom,

Andrej

Skúsim aj ja. Poviem, že to bol družstevný dom. Väčšina nájomníkov bytov si previedla byty do osobného vlastníctva a podpísala zmluvu o výkone správy s bývalým vlastníkom bytov. V poriadku. Družstevná štruktúra bola, každý dom mal samosprávu, prípadne menšie domy sa mohli spojiť a vytvoriť viac domovú samosprávu. Každá samospráva mala výbor a predsedu samosprávy, takže predseda mohol zastupovať viac domov. No vo všetkých bývať nemohol.

Na takomto princípe to fungovalo od roku 1993 až do roku 2007. Až v roku 2007 sa v zákone objavil termín, Zástupca vlastníkov, jeho činnosť.

Zástupcom vlastníkov v dome je osoba, otec, matka, ktorá previedla byt na syna pred deviatimi rokmi. Takže, vlastníkom bytu je syn. To zistila prednedávnom, čo ostatní, nevedeli to? Býva ta osoba, zástupca vlastníkov, ktorá previedla byt v dome, alebo za výkonom funkcie dochádza do domu?

Zákon 268/2007, § 8a, odsek 4

(4) Styk vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome so správcom zabezpečuje zástupca vlastníkov zvolený na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej len „schôdza vlastníkov“). Zástupca vlastníkov informuje vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome o činnosti správcu a o dôležitých otázkach prevádzky domu. Zástupca vlastníkov je povinný uplatňovať voči správcovi požiadavky vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome v súlade so zmluvou o výkone správy. Zástupca vlastníkov nie je oprávnený rozhodovať o veciach, o ktorých môžu rozhodovať len vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome podľa § 14.“.

Takže, majkii odpovedal na položené otázky správne.

Najag, tvrdí, že to musí byť iba vlastník bytu, logicky. Vlastníka bytu môže na schôdzi vlastníkov zastupovať aj advokát, ak ho tým splnomocní a uhradí mu s tým spojené náklady a to aj za jeho účasti na schôdzi, ako pozorovateľa. Proste problému nerozumie a najal si odborníka, alebo nemôže?

Mária27, konštatuje, splnomocnenie môže byť neobmedzene. Môže! Vždy by to malo byť v zápisnici zo schôdze. Zástupca vlastníkov, jeho, činnosť a práva určuje odsek 4, ale vlastníci ich môžu rozšíriť. Tým nezíska ich práva, len právo ich zastupovať v dohodnutom rozsahu. Takže v konkrétnom prípade môže vykonávať Zástupcu vlastníkov.

Najag, logicky vysvetľuje, že je nutné aby toho človeka vlastníci poznali. Vlastníci sú spolok, ale rozhodli sa pre správu domu právnickou osobou, preto si nevolia predsedu SVB ale len zástupcu vlastníkov na styk s právnickou osobou, ktorá im spravuje dom. Tu možnosť mali a oni ju využili.

Mária27, majetok je diskutabilný. V zmluve o prevode bytu do osobného vlastníctva je definované čo je spoločné, ale vždy sa môžu dohodnúť vlastníci inak. Všetky peniaze, ktoré vložia vlastníci domu na účet domu sú majetkom všetkých vlastníkov v dome. Úhrady za služby sa rozúčtuj a bytom sa vracajú preplatky, SFO sa nevracia.

Majkii, dobre.

Najag, ????!

Mária27, dobre, dobre.

Dexp, Andrej, dobre, dobre, dobre.

Osobne si myslím, že ak zástupca domu zastupuje vlastníkov, tak je Zástupca vlastníkov s veľkým Z. Ale ak to robí len, aby rozdal predpis, ročné vyúčtovanie, odpíše vodu, teplo, napíše žiadanku na opravu, podpíše faktúru. To je poskok správcu. Niekde na porade tu je, nič nerobil a ešte toho čo robil pre dom, ťahá po súdoch.

Nemam casovy priestor na to, aby som Vam vsetkym oponoval v niecom, co je v zakone stanovene. V ustanoveni §14 v ods. 5 veta druha je stanovene, ze vlastník bytu alebo nebytového priestoru môže písomne, s úradne overeným podpisom, splnomocniť inú osobu, aby ho na schôdzi vlastníkov zastupovala. Opakujem este raz : na schodzi vlastnikov. Z toho vyplyva, ze splnomocnenie splnomocnenej osoby vystupovat za vlastnika bytu v zmysle §14 zakona c.182/1993 Z.z nadobuda ucinnost zaciatkom schodze vlastnikov bytov a konci ukončenim schodze vlastnikov bytov. Potom uz splnomocnena osoba nema ziadne splnomocnenie v zmysle uvedeneho ustanovenia konat a vystupovat v mene vlastnika bytu, pretoze v zmysle tohto zakona je splnomocnenie zuzene iba na ukony hlasovania na schodzi za vlastnika bytu. Toto splnomocnenie v zmysle ust.§14 nemoze byt neobmedzene, pretoze neobmedzene by mohlo byt iba v case po dobu nepritomnosti vlastnika bytu na schodzach vlastnika bytu a nemoze byt neobmedzena na vsetky pravne ukony za vlastnika bytu, pretoze by sa mohlo stat, ze splnomocnena osoba by mohla predat vlastnikovi aj byt. A urcite nema prava vlastnikov, ako pise Maria 27, ale ma iba pravo hlasovat za vlastnika bytu. Vlastnik bytu ma prava podla zakona o bytoch ovela sirsie. Ale tie urcite nema a nemoze mat sponomocnena osoba na schodzi vlastnikov bytu. Samozrejme, ze vlastnik bytu moze splnomocnit fyzicku osobu aj na ine pravne ukony, ale toto nie je predmetom zakona o bytoch, ale obcianskeho zakonnika, takze si nepletme hrusky s jablkami.Takze moj nazor je stale ten, ze podla zakona o bytoch moze byt zastupca vlastnikov iba vlastnik bytu v danom bytovom dome. A na zaklade systematickeho vykladu ustanoveni zakona si myslim, ze tento zamer mal aj zakonodarca. Ak podla Vasej teorie moze byt zastupcom vlastnikov aj splnomocnena osoba, tak si treba uvedomit, ze ja mozem splnomocnit fyzicku osobu, ktora byva v Trnave, aby sa zucastnila na schodzi v Blave a je podla Vas potom uplne v pohode, ze zvolia za zastupcu vlastnikov bytoveho domu tuto osobu a bude to vykonavat osoba, ktora nema trvaly pobyt v bytovom dome, ani v danom meste. Ak by zakonodarca taku moznost v zakone pripustal, tak by musel stanovit v zakone o bytoch podmienky, za ktorych by to bolo mozne. A ze vy ste mysleli na to, ze taka osoba byva v dome..bla..bla..su to hluposti.
add Sito: Najag, logicky vysvetľuje, že je nutné aby toho človeka vlastníci poznali. Ja som napisal :Preto sa aj splnomocnenie na schodzi vlastnikov bytov a nebytovych priestorov predklada zastupcovi vlastnikov, lebo sa predpoklada, ze pozna vsetkych vlastnikov bytov.Napisal si opak toho, co som napisal ja. Je iba logicke, ze prave zastupca vlastnikov musi poznat vsetkych vlastnikov bytov v bytovom dome, aby sa nestalo, ze za niektoreho vlastnika bytu nepritomneho na schodzi vystupuje cudzia osoba bez plnej moci.Preto zakon stanovil predkladat splnomocnenia za vlastnikov bytu zastupcovi vlastnikov. Aby zabezpecil zakon osetrenie aj tohto problemu.
Ak zakonodarca vymedzuje v zakone o bytoch mnozinu vlastnikov bytov, tak jednoznacne stanovuje, ze ide o osoby, ktore vlastnia v sulade s tymto zakonom byt.Ak ide o schodzu vlastnikov bytov, tak ide o prave tuto mnozinu osob. A mimo nich mozu byt na schodzi osoby, ktorych vlastníci bytov alebo nebytového priestoru písomne, s úradne overeným podpisom, splnomocnili , aby ich na schôdzi vlastníkov zastupovali.Mohli by som svoje tvrdenia dokazovat aj na zaklade zakonov formalnej a vyrokov logiky a dokazat, ktore su pravdive a nepravdive, ale nemam na to dôvod. Preto ani nereagujem na ostatne pripomienky a nazory. Mne je totiz uplne jedno, aky je vas nazor, mne je uplne jedno, ake hluposti sa robia v praktickom zivote v tejto oblasti. To su problemy, ktore si bytové domy vo vykone spravy, ci v spolocenstve vyrabaju , alebo ich zbytocne v nich robia ludia, ktore si vykladaju zakony, ako sa im to paci. Pretoze spravny vyklad zakonov a prava robi problem aj osobam s pravnickym vzdelanim.
Tym aj moja diskusia konci k tomuto problemu, mozete pokracovat a vykladat si to, ako sa Vam to paci, ja nemam cas na to, aby som si ho zbytocne premrhaval.
Moja zasada je, ze akademicka diskusia je mozna vtedy, ak je aj na pozadovanej odbornej urovni. To znamena, ze je zvladnuta aspon zakladna problematika. Co casto na tomto fore neplati a je to velmi velka skoda. Uspesnejsie su casto slovne argumenty s prasknutymi bublinami na konci.
Takze sa zasadne nebavim o pive iba preto, ze ho pijem, lebo by to bolo zalostne malo na dsikusiu.
A nakoniec, pre Mariu 27 : na svete nikto nie je dokonaly a teda ani ja a ani moje pravne vedomosti. A nikdy som sa dokonalym nerobil, mam iba volu pomoct tym, co nemaju potrebne vedomosti pre dany problem. Ja sa Vam aspon znazim vyvratit vase tvrdenia pravnou argumentaciou, kdezto vy iba svojimi tvrdeniami, ktore ale ste nicim nepodlozili. Ale v prave to takto nefunguje. Ja sa velmi rad priucim a zmenim svoj nazor, ale nie na zaklade tvrdenia, co sa babe prisnilo.......prajem vam peknu diskusiu.

Ak je dom v správe, správca je povinný minimálne jedenkrát za rok zvolať schôdzu. Ak správcu požiada jedna štvrtina vlastníkov, aby zvolal schôdzu, musí ju podľa zákona zvolať. Má všetky podklady týkajúce sa domu.

Ak sa ktorýkoľvek vlastník bytu nemôže zúčastniť, má právo úradne splnomocniť nim poverenú osobu zúčastniť sa schôdze a v jeho mene na nej predkladať návrhy a vyjadrovať sa k návrhom hlasovaním.

Splnomocnená, poverená osoba predloží úradne overené plnomocenstvo osobe, ktorá vedie schôdzu. To by mala byť osoba, ktorá pracuje u správcu, právnickej osobe, nie zástupca vlastníkov.

No správca to môže spraviť tak, aby si vec zjednodušil, poverí zvolaním chôdze zástupcu vlastníkov. Ak ostatný vlastníci súhlasia s takýmto krokom správcu, splnomocnená, poverená osoba predloží splnomocnenie zástupcovi vlastníkov.

Ale potom to už nie je zástupca vlastníkov, ale poskok správcu. Ak ma má voči správcovi zastupovať vlastník bytu v dome, poskok, tak nech je zástupcom vlastníkov niekto, kto v dome nebýva, nemá byt. Ak zastáva práva, záujmy vlastníkov bytov oproti správcovi domu môže byť ich zástupcom vlastníkov. Ale ak väčšina súhlasí s krokom správcu, jedinec môže nesúhlasiť, no musí rešpektovať rozhodnutie väčšina vlastníkov.

Akékoľvek rozhodnutie vlastníka, vlastníkov bytov, ak je v súlade so zákonom je správne rozhodnutie, aj ak je nesprávne. A to aj v prípade, že zákon je špatný zákon.

To je život, niekedy sa mu hovorí akadémia.

Nebudem sa vyjadrovať k tvojej osobe, lebo nemám vo zvyku sa vyjadrovať tak ako ty.

Vychádzajme zo zadania témy: "Zástupca vlastníkov bytov je osoba, o ktorej som nedávno zistila, že svoj byt previedla ešte pred 9 rokmi na syna a teda už byt nevlastní."
Zadávateľka uznáva, že si donedávna myslela, že zástupca vlastníkov je vlastníkom bytu, ale zistila, že "už" nie je. Teda tá osoba bola vlastníkom, všetkých pozná a všetci poznajú ju. Pravdepodobne tam aj býva, len byt previedla na syna. Určite sa aj o správu domu zaujíma. Myslíš si, že by si zvolili za zástupcu osobu, ktorú nepoznajú? Prečo by to robili?

V § 7c ods. 6 zákona je napísané: "Členom rady môže byť len vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome". Môže byť podľa tvojho právneho vedomia predsedom spoločenstva alebo zástupcom vlastníkov len vlastník v dome, keď to pri nich nie je napísané? Prečo to tam asi chýba?

V §14 v ods. 5 sa hovorí, kto môže hlasovať na schôdzi vlastníkov a koľko hlasov je za každý byt a nebytový priestor. Nič viac, žiadne iné práva a povinnosti vlastníkov ani nevlastníkov. V základných ustanoveniach zákona je v § 3 ods. 1:
"Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na práva a povinnosti vlastníkov domov, bytov a nebytových priestorov Občiansky zákonníka a osobitné predpisy." Žiadne hrušky a jablká.

Bola to aj moja posledná reakcia na tvoj príspevok. Ty aj tak nepochopíš prečo ... ani vo sne, dedo.

najag, podľa tvojej logiky môže byť zástupca vlastníkov len vlastník bytu v danom dome, pretože ako tvrdíš na schôdzi vlastníkov môžu byť zúčastnení len vlastníci. Teda podľa tejto istej logiky by splnomocnený zástupca vlastníka bytu na zastupovanie na schôdzi mohol byť iba vlastník bytu v tom istom dome?! Samozreje, že táto logika je absurdná a nemá oporu v zákone. Nikde v zákone totiž nie je explicitne uvedené, že zástupca vlastníkov musí byť vlastník bytu v dome, alebo to priamo z povahy ustanovení zákona nevyplýva. Ako pán "dokonalý" v právnych otázkach iste poznáš ustanovenie Obz §2 ods 3) "Účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť". Toto je alfa a omega občianskoprávnych vzťahov. Primeraným spôsobom toto platí aj pre voľbu zástupcu vlastníkov. Inými slovami vlastníci bytov sa môžu dohodnúť akokoľvek, ak tým vyslovene neporušujú zákon, alebo im to zákon neprikazuje.

No a čo sa týka neobmedzenej plnej moci (obsahovo neobmedzenej), Maria27 pravdepodobne myslela všeobecnú - generálnu plnú moc. Plnomocenstvo sa udeľuje podľa Obz §31 až 33b. Aj všeobecnú plnú moc, t.j. ktorá sa netýka len určitého právneho úkonu (podľa §31 ods. 4 poslená veta) možno použiť na schôdzu vlastníkov bytov, pokiaľ spĺňa náležitosti, ktoré predpisuje zákon. Tie náležitosti sú len dve a to po prvé : musí byť v písomnej forme a po druhé : musí byť s úradne overeným podpisom. Ešte by mohlo ísť aj o plnú moc na určité úkony bližšie časovo neurčenú. Vtedy plnomocenstvo zanikne ak ho splnomocniteľ odvolal, alebo ak ho vypovedel splnomocnenec, alebo ak splnomocnenec zomrie. Tak nejak podľa §33b ods. 1) písmeno b až d.

Takže najag, ak ti môžem úprimne poradiť, skor než začneš expresívne dávať na javo "svoju pravdu" poštuduj nie len zákon o vlastníctve bytov, ale aj príslušné právne predpisy a najmä Obz.

Prajem Ti pekný deň ,

ad. Majki :
najag, podľa tvojej logiky môže byť zástupca vlastníkov len vlastník bytu v danom dome, pretože ako tvrdíš na schôdzi vlastníkov môžu byť zúčastnení len vlastníci. Teda podľa tejto istej logiky by splnomocnený zástupca vlastníka bytu na zastupovanie na schôdzi mohol byť iba vlastník bytu v tom istom dome?! Samozreje, že táto logika je absurdná a nemá oporu v zákone. Nikde v zákone totiž nie je explicitne uvedené, že zástupca vlastníkov musí byť vlastník bytu v dome, alebo to priamo z povahy ustanovení zákona nevyplýva. Ako pán "dokonalý" v právnych otázkach iste poznáš ustanovenie Obz §2 ods 3) "Účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť". Toto je alfa a omega občianskoprávnych vzťahov. Primeraným spôsobom toto platí aj pre voľbu zástupcu vlastníkov. Inými slovami vlastníci bytov sa môžu dohodnúť akokoľvek, ak tým vyslovene neporušujú zákon, alebo im to zákon neprikazuje.
No a čo sa týka neobmedzenej plnej moci (obsahovo neobmedzenej), Maria27 pravdepodobne myslela všeobecnú - generálnu plnú moc. Plnomocenstvo sa udeľuje podľa Obz §31 až 33b. Aj všeobecnú plnú moc, t.j. ktorá sa netýka len určitého právneho úkonu (podľa §31 ods. 4 poslená veta) možno použiť na schôdzu vlastníkov bytov, pokiaľ spĺňa náležitosti, ktoré predpisuje zákon. Tie náležitosti sú len dve a to po prvé : musí byť v písomnej forme a po druhé : musí byť s úradne overeným podpisom. Ešte by mohlo ísť aj o plnú moc na určité úkony bližšie časovo neurčenú. Vtedy plnomocenstvo zanikne ak ho splnomocniteľ odvolal, alebo ak ho vypovedel splnomocnenec, alebo ak splnomocnenec zomrie. Tak nejak podľa §33b ods. 1) písmeno b až d.
Takže najag, ak ti môžem úprimne poradiť, skor než začneš expresívne dávať na javo "svoju pravdu" poštuduj nie len zákon o vlastníctve bytov, ale aj príslušné právne predpisy a najmä Obz.


Ako vyplýva z preambule zákona o bytoch, z § 1 ods(1), tento zákon upravuje spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, práva a povinnosti vlastníkov týchto bytových domov, práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ich vzájomné vzťahy a práva k pozemku.
Zo zákona teda vyplýva, že účastníkmi právnych vzťahov v zmysle tohto zákona sú vlastníci bytových domov, vlastníci bytov, vlastníci nebytových priestorov, ich vzájomné vzťahy a práva k pozemku.
V zmysle právnej teórie ide o špeciálny zákon, takže platí zásada lex specialis derogat generali, čo znamená, že špeciálny zákon, špeciálna právna úprava v relácii k inej právnej úprave ma prednosť.
Zákon o bytoch v §3 ods (1) stanovuje, ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na práva a povinnosti vlastníkov domov, bytov a nebytových priestorov Občiansky zákonník a osobitné predpisy.
Podľa § 8a ods(4) veta prvá, styk vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome so správcom zabezpečuje zástupca vlastníkov zvolený na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej len schôdza vlastníkov ).
Podľa §14 ods.5 veta druhá, vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome môže písomne, s úradne overeným podpisom, splnomocniť inú osobu, aby ho na schôdzi vlastníkov zastupovala. Súčasťou splnomocnenia môže byť aj príkaz, ako má splnomocnenec hlasovať pri konkrétnych otázkach. Splnomocnená osoba sa originálom splnomocnenia preukazuje na začiatku schôdze rade alebo zástupcovi vlastníkov.
Podľa § 22 OZ č.40/1964 Zb. § 22(1) zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene.Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.
Takže na základe ustanovení zákona o bytoch zhrniem:

Na schôdzi vlastníkov bytov v rámci výkonu správy bytového domu sú zo zákona oprávnení sa schôdze zúčastniť iba :
- správca, ktorý vykonáva správu bytového domu na základe uzatvorenej zmluvy o výkone správy, čí už ako právnická osoba, alebo fyzická osoba-podnikateľ
- vlastníci bytov a nebytových priestorov,
- splnomocnenci, ktorí zastupujú na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov na základe splnomocnenia, kde na schôdzi vlastníkov bytov vystupujú za daného vlastníka bytu v jeho mene a na základe právnych úkonov, ktoré na schôdzi vlastníkov bytov vykonajú, vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému - splnomocniteľovi a v žiadnom prípade nie splnomocnencovi, pretože ten je podľa § 1 ods. zákona o bytoch , ako nevlastník bytu a nebytového priestoru, vylúčený z akýchkoľvek právnych vzťahov, ktoré vzniknú na základe zákona o bytoch a v súlade s týmto zákonom.
Aby si lepšie pochopil, ak je vlastník bytu Mrkvička a nechá sa zastupovať na schôdzi Petržlenom, tak na schôdzi vlastníkov bytov vystupuje Petržlen ako Mrkvička, všetky jeho právne úkony na schôdzi sa tykajú iba Mrkvičku a na schôdzi Petržlen, ako fyzická osoba Petržlen, ani nebol, neexistoval. Pretože inak by Petržlen na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov ako nevlastník bytu a nebytového priestoru, ak nie je splnomocnený, nemohol byť. Nebudem tu riešiť iné zastupovanie, lebo je to vo vzťahu k riešenému problému irelevantné.
Tak mi vysvetli, ako môže dôjsť na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov k zvoleniu zástupcu vlastníkov bytov a nebytových priestorov v podobe inej osoby, ako vlastníka bytu, keď všetky iné osoby sú z účasti na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v zmysle zákona vylúčené a splnomocnené osoby konajú iba v mene vlastníka bytu a nemôžu konať za seba, ako fyzické osoby, lebo to zákon o bytoch a občiansky zákonník vylučuje.
Konštrukcie a dôkazy bez základných vedomosti právnej teórie sú väčšinou dotiahnuté do absurdných dôsledkov. Ja nie som určite pán „dokonalý“,nikdy som nebol a nebudem, ale v porovnaní Tebou, som aj Tebou odporúčané občianske právo študoval a mám z neho aj skúšku. To znamená, že dokážem precitať aj zákon o bytoch, pretože viem, čo je právna norma, čo sú právne vzťahy, čo je objektom, subjektom právneho vzťahu, aký je obsah právneho vzťahu, čo je právny úkon, aké sú náležitosti vôle, z čoho sa skladá právna norma, aké výkladové pravidla sa aplikujú pri výklade právnej normy........atď, takže si ponechaj svoje impertinencie voči mne.
Ak mám snahu niekomu na fore pomocť radou, tak sa predovsetkým snažim o to, aby som ho nezavádzal.
.

Najag, zaujalo ma tvoj výklad zákona, ale nepochopil som z neho, ako je možné, že ja som predsedom spoločenstva v dome v ktorom nebývam, nežijem a ani tam žiaden byt nevlastním a ani som nikdy nevlastnil. Bol som riadne zvolený a som riadne zapísaný v registry ? Ľudia sú spokojní a všetko funguje tak ako má. Povedz, čo a aký paragraf som porušil a ktorý paragraf porušil registrový súd, keď ma ako predsedu zapísal ?

Jozef, je mu to zbytočné vysvetľovať. Asi to právo nedokončil ...
Ústava hovorí, že čo nie je zakázané, je dovolené, nie naopak ako to tvrdí on: čo nie je zákonom povolené, to je zakázané (vylúčené).

Jozef, pravna uprava pre spolocenstvo je ina, ako je pre spravu formou spravcu a nie je mozne pravne porovnavat pravnu upravu predsedu spolocenstva a zastupcu vlastnikov bytov, pretoze ide o dve nprosto odlisne veci.

Pre Mariu 27: na uvod, pri rieseni problemu, co je zakazane a co je dovolene je treba rozoznavat, ci ide o fyzicku osobu, ktora ma volu, alebo pravnicku osobu, alebo statne organy, pretoze ide o velmi rozdielne vyklady. A tato pravna problematika je velmi zlozita. Zasada, ze dovolene je to, co nie je zakazane netvrdi,ze si kazdy moze robit co chce, tvrdi iba , ze kazdy moze robit to a iba to, co nie je zakazane.Tato zasada nie je otvaranim dveri lubovole obcanov voci spolocnosti, ale skor zatvaranim dveri lubovole, alebo svojvole organov spolocnsoti voci obcanov.
Ale inak Ti blahozelam Maria 27, pre Teba to nie je problem.

Nebudem sa vyjadrovať k tvojej osobe, lebo nemám vo zvyku sa vyjadrovať tak ako ty.Vychádzajme zo zadania témy: "Zástupca vlastníkov bytov je osoba, o ktorej som nedávno zistila, že svoj byt previedla ešte pred 9 rokmi na syna a teda už byt nevlastní."Zadávateľka uznáva, že si donedávna myslela, že zástupca vlastníkov je vlastníkom bytu, ale zistila, že "už" nie je. Teda tá osoba bola vlastníkom, všetkých pozná a všetci poznajú ju. Pravdepodobne tam aj býva, len byt previedla na syna. Určite sa aj o správu domu zaujíma. Myslíš si, že by si zvolili za zástupcu osobu, ktorú nepoznajú? Prečo by to robili? V § 7c ods. 6 zákona je napísané: "Členom rady môže byť len vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome". Môže byť podľa tvojho právneho vedomia predsedom spoločenstva alebo zástupcom vlastníkov len vlastník v dome, keď to pri nich nie je napísané? Prečo to tam asi chýba? V §14 v ods. 5 sa hovorí, kto môže hlasovať na schôdzi vlastníkov a koľko hlasov je za každý byt a nebytový priestor. Nič viac, žiadne iné práva a povinnosti vlastníkov ani nevlastníkov. V základných ustanoveniach zákona je v § 3 ods. 1: "Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na práva a povinnosti vlastníkov domov, bytov a nebytových priestorov Občiansky zákonníka a osobitné predpisy." Žiadne hrušky a jablká. Bola to aj moja posledná reakcia na tvoj príspevok. Ty aj tak nepochopíš prečo ... ani vo sne, dedo


Ako vyplýva z preambule zákona o bytoch, z § 1 ods(1), tento zákon upravuje spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, práva a povinnosti vlastníkov týchto bytových domov, práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ich vzájomné vzťahy a práva k pozemku.
Zo zákona teda vyplýva, že účastníkmi právnych vzťahov v zmysle tohto zákona sú vlastníci bytových domov, vlastníci bytov, vlastníci nebytových priestorov, ich vzájomné vzťahy a práva k pozemku.
V zmysle právnej teórie ide o špeciálny zákon, takže platí zásada lex specialis derogat generali, čo znamená, že špeciálny zákon , špeciálna právna úprava v relácii k inej práv úprave ma prednosť.
Zákon o bytoch v §3 ods (1) stanovuje, ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na práva a povinnosti vlastníkov domov, bytov a nebytových priestorov Občiansky zákonníka a osobitné predpisy.
Zákon o bytoch rieši vo svojej právnej úprave dve odlišné zákonné formy správy bytov a nebytových priestorov, teda rovnakého predmetu a to spoločenstvom a správcom.
V § 7 ods(1) stanovuje, že spoločenstvo je právnická osoba založená podľa tohto zákona, ktorá spravuje spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu, nebytové priestory, ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov (ďalej len "spoločné nebytové priestory"), príslušenstvo a priľahlý pozemok vrátane ich údržby a obnovy. Spoločenstvo zabezpečuje plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov v dome.
Spoločenstvo vlastníkov vystupuje v právnych vzťahoch vo svojom mene a nesie zodpovednosť za právne úkony tykajúce sa najmä spoločných časti domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku.
Členom spoločenstva podľa zákona teda je :
- fyzická alebo právnická osoba, ktorá vlastni byt alebo nebytový priestor v dome,
- fyzická alebo právnická osoba, ktorá je podielovým vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome
- manželia, ktorí sú bezpodieloví spoluvlastníci bytu alebo nebytového priestoru v dome.
Pretože všeobecná právna úprava spoločenstva vyplýva zo zmluvy o združení podľa § 829 - § 841 OZ, ktorá je však širšia a obecnejšia, zákonodarca tieto veci špeciálnym zákonom o bytoch zužuje, definuje a upresňuje. Preto stanovuje u rady zákonodarca v ustanovení § 7c ods(6), že rada má najmenej troch členov a členom rady môže byť len vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome. Pretože pri aplikácii právnej úpravy o združení podľa OZ by sa mohlo stať, že v rade by mohli byt aj členovia, ktorí nie sú vlastníkmi bytov alebo nebytového priestoru. Zákon ich teda explicitne vylúčil.
Pretože druhou, odlišnou formou právnej úpravy v zákone je aj výkon správy správcom,nie je možné aplikovať právnu úpravu tykajúcu sa spoločenstva do ďalšej právnej formy, ktorú zákon upravuje.
Pravo pozná pri výklade právnych predpisov analógiu zákona, alebo analógiu práva, ale určíte nie analógiu z jednej formy právnej úpravy do inej formy právnej úpravy toho istého zákona. Ak by to zákonodarca chcel, urobil by to sám. Takže právnu úpravu pre radu z ustanovení spoločenstva nie je možné aplikovať na zástupcu vlastníkov bytov v rámci právnej úpravy správy správcom. Pretože je to neprípustné.
Takže opakujem, výklad právnych noriem nie je jednoduchý, nie je možné aplikovať a vykladať právne normy, ako sa nám chce, bez poznania vzájomných právnych súvislosti a právnej teórie.
Takže teraz to hádam pochopíš Maria 27 aj Ty, prečo som namietal, a pritom nemusíš snívať. A nemusi ťa trapit, či som niečo dokončil, alebo nedokončil, ty sa ale venuj skôr vykladaniu z kariet, ako vykladaniu právnych noriem.Urobiš lepšie.

najag : No, ak aj niekto náhodou súšku z Obč. práva má, neznamená to, že ho aj ovláda, o tom potom. Čo sa týka impertinetných poznámok rozdávaš ich neúrekom, uznávam, nechal som sa uniesť, znížil som sa na tvoju úroveň vyjadrovania, sorry, moja chyba.

Takže ak sa zase vrátm k veci. Opakuješ dookola, čo si už prísal najmenej 3 krát v siahodlhých stále opakujúcich sa citáciach zákona. Tvoja úvaha je založená na jedinom tvrdení, že zastupca vlastníkov musí byť len vlastnik bytu resp. nebytového priestoru, lebo iné osoby sa na schôdzi nemôžu zúčastniť. Myslím, že táto argumentácia je postavená na vode, pretože a to je aj zaujímavé, že k tomuto tvojmu tvrdeniu nikde neuvádzaš žiadnu citáciu. Jozej I. sa pýtal, ako je možné, že je predsedom spoločenstva v dome v ktorom nebýva, nežije a ani tam žiaden byt nevlastní a ani nikdy nevlastnil. Tvoja odpoveď bola, že "nie je mozne pravne porovnavat pravnu upravu predsedu spolocenstva a zastupcu vlastnikov bytov, pretoze ide o dve naprosto odlisne veci". Tu si kladiem otázku, predsedu volí zhromaždenie. Môže byť na zhromaždení zúčastnená iná osoba ako členovia SVB?

Podľa mňa, či už na zhromaždení alebo schôdzi môžu byť zúčastnené aj iné osoby, pokiaľ sa vlastníci tak dohodnú. Zákon to nevylučuje ani nezakazuje. Je to aj pre to, aby na schôdzu mohol byť prizvaný napr. odborník na stavebníctvo, zástupca dodávateľa prác, finančný poradca alebo aj pracovník notárskeho úradu a pod. Samozrejme, že hlasovať a rozhodovať môžu len vlastníci.