Jde cikán po přechodu a na něm ho přejede kamión.Když si toho řidič všimne, tak pro jistotu ještě toho chlápka dvakrát přejede a pak rychle odjede.
Všechno to sledovali policajti a ten jeden druhýmu říká: Ty vole, viděls to? To byla ale brutální sebevražda...

Jazykové okínko:

Ortodoxná nitránčina

Aj keď ste neni šecci z Nitry, dovolím si jeden svoj príspevek venuvať dialektu, na kerom som odrastau. Ňé šecci sa k nemu hlása s takú radosťú jak já alebo zopár ďalších predstavitelov ortodoxnej nitránčiny. Jenna vec je vyprávať po nitránsky. To ví každý. Ortodoxná nitránčina je druhá vec. Medzi jej predstavitelov radím mená jak Buben, Pišta Bleho, Aneta (kaderníčka), ale aj Emu, Medvedík a moja maličkosť. Rozdíl je v tom, že pokál ortodoxná nitránčina a nitránčina majú rovnaký rečový základ a vyznávajú rovnaké pravillá, ortodoxná nitránčina je o volačo agresívnejšá, a nelakne sa ani v cudzom prostredí.
Gramatické pravillá spoločné pre nitránčinu aj ortodoxnú nitránčinu
1. mäkké l neexistuje, tam de je v spisovnej slovenčine "ľ", nitrančan poví l

2. dvojhlásky neexistujú, namísto "ie" poví "é" resp. "í"
(napr. "mléko", "nevím"), namísto "ia" použije "á" (napr. "vác"), namísto "iu" prečíta "ú" (napr. "najlepšú")

3. ô sa číta ako ó (napr. "vól", "škólka", "mócť")

4. "il" na konci slovés v minulom čase sa číta "eu", u ortodoxnej nitránčiny dokonca "ev" (napr. "hovoreu" resp. "hovorev", "peu" resp. "pev"), "al" ako "au", resp. "av" ("nedovolau", "pomáhav"), "el" ako "eu", resp. "ev" ("dospev", "natreu") a pod.

5. "dl" sa číta ako dvojité l, "dn" ako dvojité n. Toto pravillo najlepšé dokumentuje tzv. prvá nitránska veta: "Pallo myllo vella umývalla"
6. po nitránsky neni "chcieť", ale steť, čo zas ilustruje tzv. druhá nitránska veta: "Steš - nesteš, nehaj tak"

7. Nitran je len salám, gdo vypráva po nitránsky je Nitrančan

8. samohláska "o" sa často mení v nitránčine na "e". Na toto sú dva vzory - vzor "breskyňa" a vzor "švager". Vzor "breskyňa" sa použije v prípade, keď sa "o" nachádza v prvej slabike slova, vzor "švager" pre "o" v druhej a ďalších slabikách slova. Ďalšé príklady: "zeber", "vepchau", (zober, resp. vopchal polla vzoru breskyňa), "svoker", "pátek" (svokor, resp. piatok polla vzoru švager).

9. Pozor! Žánne slovo sa nemóže meniť polla obidvoch vzorov (to by sa napr. ze Zobora mohou stať Zeber, čo by bolo na úkor zrozumitelnosti).

10. Zatál jedinou známou výnimkou z pravilla 9 je slovo "uterek".

11. Ide sa "pri Tesco" a "pri štadión", a ňé "k Tescu" či "ku štadiónu" (nepripúšťa sa ani ponitránčené "ge štadiónu").

12. Nitrančani si nelámu hlavu ze spodobuváním, ani z rytmickým krátením, takže keď napíšete slovo tak jak očujete, vóbec nespravíte chybu (napr. "gdo to bou?", "to si de videv?", "zedou si mi k...t" - neni ani vzor breskyňa, ani švager, do by steu vedeť)


Pozn.: Slovo "ňé" sa v nitránčine nemusí nevyhnutne písať s "ň". Píše sa preto, aby si neznalí veci nestotožňuvali nitránčinu s trnafčinou, lebo mnohým to zní podobne a potom si myslá, že ide len o to hovoriť tvrdo. Nitránčina neni len o tom.

V čom sa teda líša klasická a ortodoxná nitránčina? V zásade ide o prístup. Ortodoxnou nitránčinou hovorá tí, kerí sa za ňu nehanbá a navyše ju sťú presadiť, najmä v cudzom prostredí, a neváhajú pritom meniť aj místnu reč. Napríklad ortodoxný Nitrančan (ako Kopitar lebo Buben), si Prahe nedá „řízek u Břevnovského kláštera“, ale rízek pri Brevnovskom kláštore (všimnite si vynechanú prelložku „v“, kerú ortodoxní Nitrančani nepoužívajú, poveďá „som meste“, „som Nitre“). Ortodoxní Nitrančani sa též volakedy blysnú vetú, že: „Pri maluvaní som mala problém ze stropem aj ze stenáma.“ To je ale už ozaj ortodoxná nitránčina, s kerou keď sa cudzinec stretne, tak je v prdeli či si toto prečíta alebo ňé, takže to nejdem rozširuvať. V tomto krátkom pojennaní o nitránčine som sa též nevenuval ollišnej slovnej zásobe. To je pre každé nárečí samozrejmosť.

OBYVATELÁ
Obyvaťelá Nitry sú vesmes fotbaloví chuligáni a protimaďarskí extrémisti. Tí, čo sa neoháňajú kovovýma palicáma, vačšinú chlemtajú jak dúhy. Morgoši (známi ťéž jako Cigáni) sa meste nachádzajú a významne oplyvňujú méstny slovník (napr. cháles, máres). Často sa též používa veta: "Ic mi ohráť cháles", čo by sa dalo interpretuvať jako "Choď mi zohriať jesť". A správne sa hovorí, móžeš byť aj z Paríža, keď né si z Nitry, aj tak si sellák.

PAMATIHONNOSTI
Medzi významné pamatihonnosti patrá mimo iného pohostinstvá U Špinavca a Na Tržnici, de prebíhá dlhoročná tradícia ranného zlívaňá gágorov nižšíma vrstváma obyvatelstva. Krem toho je tu voláky hrad na kameni nad parkem, lež to nikoho nezajíma. Ťéž tu nájdete žebrákov, kerý žebrú pred našim Tescom a od šeckých vypytujú peňáze na polévku.

hmm..... však to má dobre zrátané............

Zrátané áno, ale daň zle vypočítanú. Našťastie v prospech ŠR.

... ale len 30 halierov, čo je po zaokrúhlení len 1 eurocent.

Mne sa viac páči tá "depecha"

Ala, čítala som to už, ale znova som sa dobre zasmiala. Nie som Nitranka, polla vás nitrančanov ňé som nitrančanka, lebo nitran je salám (!). Chcem sa podeliť so zážitkom, keď ako novopečená obyvateľka NR som začula, ako jedna (jenna) kolegyňa hovorí druhej: "do práce som šla velladriku".
Bože, čo som sa narozmýšľala, čo to len použila - velocipéd? no nemala som potuchy, až kým som sa nespýtala inej kolegyne (vella dríku = vedľa rieky) a tá sa skoro popučila od smiechu.
Pallo myllo vella umývalla môj syn doplnil: sellákovi v létalle, takže celou vetou: Pallo myllo sellákovi v létalle vella umývalla.

A to som sa už na depecha

Olinka, verím, že si sa nasmiala, veď vy stredoslováci máte nádhernú reč (aj moja nevestička je z BB a som jej vďačná, lebo môj syn namiesto "petržalčiny" používa bystričtinu)

Na Slovensku žijú dva druhy ľudí, normálni a špekulanti:

normálni - chodia na dovolenku na Maledivy, každý rok menia svoje auto za nový model, stravujú sa v reštauráciách, filmy pozerajú na 100 cm plazmách, ...

špekulanti - špekulujú nad tým ako prežiť od výplaty k výplate ...

Je to jednoznačne dobrý vtip.
Za 30 rokov sa v ňom zmenili dve slová (Maledivy a plazma).

pošlem ťa tak do r..., že ťa ani google nenájde

Ked ho,ani google.........
Dobreeeeeeeeeeeeeee

Ohrievač teplej vody značky "ROMA".

Ty brďo veď to je prietokový ohrievač

Už som to sem dávnejšie pridal do inej témy, ale dám to aj sem, lebo je to dosť dobré:

Cigán Dežo vojde do predajne Elektra a obzerá si tovar. Po chvíli sa ho pýta predavač, čo si praje. Dežo odpoveda, že hľadá perfektný CD prehravač.Predavač sa toho chytí a začne Dežovi ukazovať najnovšie typy, ale Dežo stále pozerá na dvojplatničku a opakovane hovorí predavačovi nech mu zbalí ten CD prehrávač. Predavač mu márne vysvetľuje, že to nie je CD prehrávač ale platnička, napokon to vzdá a zbalí mu dvojplatničku. Dežo dojde domov, vybalí dvojplatničku, zapnú do elektriky a čaká so ženou a deťmi. Jeho syn dá na platničku jedno CD-čko a to začnie dymiť a horieť. žena sa pozrie na Deža a povie: Dežo, ty dilino, ty si kúpil rovno napaľovačku".

Súhlasím a pripojujem jeden stredoslovenský:

Jano, kde tájdeš.
Kdeže by som išiou, nuž na súd.
Héj a čože si vyviedou?
Čože by som vyviedou, ništ. Sedím si v krčme, v jednej ruky pivo, v druhej nôž, veď vieš ako v krčme. Šiou okolo Ďuro, pošmykou sa na chrchľanci a napichou sa mi rovno na ten nôž. A zopakovau to zo osem razy.

Veci, ktoré vás naučí jedine mama.

Moja mama ma naučila OCENIŤ DOBRE VYKONANÚ PRÁCU:
“Ak sa chcete navzájom pozabíjať, urobte to láskavo na dvore, práve som upratala!”

Moja mama ma naučila NÁBOŽENSTVO:
“Modli sa, aby to z toho koberca zišlo dole.”

Moja mama ma naučila LOGICKY MYSLIEŤ:
“Prečo? Pretože som to povedala!”

Moja mama ma naučila PREDVÍDAŤ:
“Skontroluj si, či máš čisté prádlo. Čo keby ťa zrazilo auto?”

Moja mama ma naučila IRÓNIU:
“Ešte chvíľu plač a ja ti k tomu dám skutočný dôvod!”

Moja mama ma naučila veľa O VEDE ZVANEJ OSMÓZA:
“Zavri si ústa a zjedz tú polievku!”

Moja mama ma naučila BYŤ OHYBNÝ:
“Pozri sa na tú špinu, čo máš na chrbte!”

Moja mama ma naučila BYŤ VYTRVALÝ:
“Neodídeš odtiaľto, pokiaľ nezješ všetok špenát!”

Moja mama mi vysvetlila POČASIE:
“Tvoja izba vyzerá, ako keby tu pred chvíľou bolo tornádo!”

Moja mama mi vysvetlila ŽIVOTNÝ CYKLUS:
“Priviedla som ťa na tento svet a môžem ťa z neho zase rýchlo dostať!”

Moja mama ma naučila BYŤ ZÁVISTLIVÝ:
“Na svete sú milióny nešťastných detí, ktoré nemajú takých dobrých rodičov ako ty!”

Rozálka, ak sa nenahneváš, trošku Ťa poopravím
velladriku - má byť vella Driku
pre neznalých:
vella - vedľa
Drik - domorodý názov rieky Nitry.

neviem či Drík je domorodý názov rieky Nitra, myslím že drík znamená rieku všeobecne, stretol som sa s týmto slovom aj pri Váhu- ideme k dríku. Neviem , možno sa to vžilo aj tu, snáď by sa mohol vyjadril lepší jazykovedec ako som ja.