Našiel som jedno mnou vydané staršie metodické usmernenie, z ktorého citujem:
" Dlhodobý hmotný majetok je hmotný majetok, ktorý má samostatné technicko-ekonomické určenie, dobu použiteľnosti dlhšiu ako jeden rok a obstarávaciu cenu vyššiu ako 30 000 Sk.
Ak si daňovník obstará hmotný majetok, ktorý nespĺňa vyššie uvedené podmienky v takýchto prípadoch sa výdavky na jeho obstaranie zahrnú do základu dane za rovnakých podmienok, ako tento majetok ovplyvňuje výsledok hospodárenia. To znamená, že ak sa daňovník rozhodne tento majetok považovať za :
a) majetok krátkodobého charakteru, účtuje o ňom ako o spotrebe materiálu na účte 501, potom sa zahrnie jednorázovo do základu dane , tzv. drobný krátkodobý hmotný majetok,
b) majetok dlhodobého charakteru, účtuje o ňom na účte 022 – samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí, potom výdavky na jeho obstaranie vchádzajú do základu dane len prostredníctvom odpisov ( keďže dlhodobý hmotný majetok má dobu použiteľnosti dlhšiu ako jeden rok aj odpisovanie by malo trvať dlhšie ako jeden rok), tzv. drobný dlhodobý hmotný majetok.
Ak daňovník účtujúci v sústave podvojného účtovníctva nemôže zaradiť nadobudnutý majetok do hmotného majetku podľa zákona o dani z príjmov, môže ho považovať za dlhodobý hmotný majetok a odpisovať podľa účtovného odpisového plánu. Účtovné odpisy budú potom v súlade s § 2 písm. i) ZDP aj uznaným daňovým výdavkom.
Z uvedeného vyplýva, že zákon o dani z príjmov platný od 01.01.2004 umožňuje postupovať pri DHM nespľňajúcom podmienky výšky obstarávacej ceny pre daňové odpisovanie (daňovú uznateľnosť odpisov) v zmysle toho, ako sa daňovník rozhodne pri účtovnom odpisovaní.
Toto rozhodnutie musí byť stanovené vo vnútropodnikovej smernici organizácie a musí sa použiť pre všetky druhy dlhodobého hmotného majetku, ktoré nespľňajú zákonom stanovené podmienky pre ich zaradenie."
Toto usmernenie vychádza z Usmernenia MF SR vo FS 2/2004.