Ak SC vykonáva manžel a v dokladoch je uvedená manželka - daň z MV sa neplatí ako píše truch.
Pripájam stanovisko drsr.

http://www.porada.sk/t81019-vyjadrenie-drsr.html

Predchádzajúca odpoveď z DRSR sa mi celkom nepáčila. Akoby sa tam nezamerali na to, že je bez odmeny. Preto som si dovolila zadať dotaz ešte raz na pracovisko Žilina...

DOPYT:

Dobrý deň,
poprosila by som Vás o stanovisko k nasledujúcemu problému:

Spoločník (zároveň konateľ) v s. r. o. vykonáva činnosť pre túto spoločnosť, no nie je v spoločnosti v pracovnom pomere, ani inom zmluvnom vzťahu a za svoju prácu teda nedostáva žiadnu odmenu. Vykonáva však pre spolocnosť služobné cesty (priamo súvisiace s predmetom činnosti spoločnosti) a na základe predloženého vyúčtovania sú mu vyplacané cestovné náhrady (stravné, doprava, vreckové na zahraničných pracov. cestách a pod.) podľa zákona o cestovnych náhradách.
§ 5 ods. 5 a) zakona o dani z príjmov je uvedené, že predmetom dane nie je "cestovná náhrada poskytovaná v súvislosti s výkonom závislej činnosti do výšky, na ktorú vznikne zamestnancovi nárok podľa osobitných predpisov, 15) vrátane vreckového poskytovaného pri zahraničnej pracovnej ceste do výšky 40 % nároku na stravné ustanovené týmito predpismi, 15)".

Stretla som sa na školení s názorom, že pokiaľ odmena za prácu nie je vyplácaná (teda neplynú mu príjmy zo závislej činnosti), mal by vyplatené cestovné náhrady zdaniť.
Môže sa výkon práce spoločníka bez odmeny považovať za závislú činnosť a cestovné náhrady teda nie sú u neho predmetom dane z príjmu fyzickej osoby? Alebo je spoločník povinný vyplácané cestovné náhrady zdaniť vo svojom daňovom priznaní?

DR SR pracovisko Žilina
Naša značka:5909/2009
Č.j.V/240/6174/2009
Vyb: Bor


Odpoveď:
Medzi príjmy zo závislej činnosti do § 5 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov zaraďujeme aj príjmy za prácu spoločníkov a konateľov spoločností s ručením obmedzením.

Aj v prípadoch, kedy nie je spoločníkovi (konateľovi) vyplatený príjem zo závislej činnosti, je spoločník (konateľ) pre účely zákona o dani z príjmov, považovaný za zamestnanca.

V zmysle uvedeného je podľa § 5 ods. 5 písm. a) zákona o dani z príjmov prijatá náhrada poskytovaná v súvislosti s výkonom závislej činnosti do výšky, na ktorú vznikne zamestnancovi nárok podľa osobitných predpisov (zákon 283/2002 Z.z.), príjmom vylúčeným z predmetu dane.


Odd. MDaS DRSR

Prečítaj si pozorne odpoveď, ktorú píše Azla, jasne z toho vyplýva, že neplatí DzMV.
Ak zamestnávateľ vypláca zamestnancovi cestovné náhrady za použitie motorového vozidla, ktorého držiteľom nie je zamestnanec, vozidlo nepodlieha dani z motorových vozidiel.

Este by to mohlo zavanat zavislou cinnostou - kazdy den, nad 18 hodin... Tiez mam podobneho konatela, snazila som sa mu dat cestovne nahrady alebo stravne, ale vidim to ako nepriechodne - vid. usmernenie DRSR v prilohe, citat tu:

Konateľ spoločnosti je zahrnutý v personálnej pôsobnosti zákona o cestovných náhradách. Zákon o cestovných náhradách sa na neho vzťahuje na základe ustanovenia § 1 ods. 2 písm. b) – ide o osobu zvolenú alebo vymenovanú do orgánu právnickej osoby, ak nie je k tejto právnickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu. Za pracovnú cestu sa podľa ustanovenia § 2 ods. 1, druhá veta zákona o cestovných náhradách na účely poskytovania cestovných náhrad považuje každá cesta konateľa, v rámci ktorej plní funkciu, ktorá pre neho vyplýva z tohto osobitného postavenia, t.j. z postavenia konateľa spoločnosti. Podmienkou poskytovania cestovných náhrad je teda priama súvislosť medzi vykonanou cestou a činnosťou konateľa spoločnosti a nie miesto, kde sa táto činnosť vykonáva.
Konateľ spoločnosti má nárok na cestovné náhrady za cesty, ktoré súvisia s výkonom funkcie konateľa spoločnosti, a to bez ohľadu na to, v akom mieste tieto činnosti vykonáva. V tomto prípade nie je potrebné na účely poskytovania cestovných náhrad dohodnúť pravidelné pracovisko.

Viackrat je tu spomenute "s vykonom funkcie konatela", teda nie s obsahovou naplnou predmetu podnikania PO.

Z uvedeného vyplýva, že v sídle firmy v meste A sa vôbec nezdržiava. A pracovnú cestu si uvádza aj počas súkromných aktivít v meste B a mesto B ani neopúšťa.

Mne to silno zaváňa špekuláciou.

To aj je špekulácia...
Ide o advokáta, ktorý podľa zákona nemôže vykonávať funkciu advokáta ako zamestnanec. Doteraz bol szčo, ale kvôli odvodom živnosť zrušil. Založil si preto s.r.o. s tým, že sedí v priestoroch advokátskej kancelárie, pre ktorú robí a fakturuje jej. Neplatí jej ale žiadny nájom. A má problém "vytvoriť si náklady".
Prosím vás a keď mi dáva bločky za taxík v BA, musím na to robíť služobku?Len tie bloky sú skoro každý deň....

SAmozrejme, ako inak preukáže účel tých jázd taxíkom. To by si potom mohol dať do nákladov aj cestu taxíkom k milenke.

Mám podotázočku pre Lianku. Obsahová náplň predmetu podnikania spoločnosti nesúvisí priamo s výkonom funkcie konateľa? Však ju práve on zastupuje, hoci nevykonáva konkrétnu činnosť ale koná ... asi je to iba v rámci jeho zmluvy o výkone funkcie ... nemôže túto činnosť v zmysle výkonu funkcie konateľa vykonávať aj 18 hodín ...

Predpokladám že Liankino vysvetlenie a usmernenie z DRSR je mylené tak, že je na náhrady za služobnú cestu má nárok konateľ ak robí to, čo v zmysle Obchodného zákonníka z titulu fcie konateľa môže robiť.
T.j. koná za spoločnosť, ( napr jedná zo zmluvnými partnermi, podpisuje zmluvy, vybavuje povinnosti s rôznymi inštitúciami ) t.j. účel pracovných ciest by mal byť takýto.

Nie som si istá, či uvažujem správne, čo vlastne konateľ môže robiť- je to asi otázka výkladu Obchodného zákonníka , čo je myslené pojmom: "koná za spoločnosť" ?
Myslím, že náplňou činnosti konateľa nie je vykonávať činnosti súvisiace so samotným výkonom činnosti spoločnosti, t.j. nerobí napr.zásobovača, lebo to nevyplýva z jeho fcie konateľa, ale na to by mal mať pracovný pomer so spoločnosťou.
T,j, v cesťákoch by sa nemali objaviť napr, cesty za účelom dovozu tovaru.
Alebo iný príklad: sročka poskytuje zdravotné služby. Konateľom nemusí byť lekár, ale hocikto iný. Konateľ môže vycestovať na zdravotnú poisťovňu za účelom jednania, uzatvorenia zmluvy. Ale konateľ nemôže mať služobnú cestu za účelom poskytnutia zravotného výkonu pacientovi, alebo na školenie zamerané na liečbné metódy. Lebo tieto práce môže vykonávať iba lekár - ktorý má pracovnú zmluvu na výkon prác lekára.

Pozor, ak ide o konateľa, kotrý je súčasne spoločníkom tu je rozdiel. Spoločník nemusí mať pracovnú zmluvu a môže vykonávať práce pre spoločnosť ( vyplýva to zo zákona o nelegálnej práci , lebo spoločník má so spoločnosťou vsťah na základe Obch,zákoníka a jeho práca pre spoločnosť nie je nelegálnou prácou )

T.j. treba rozlišovať:
- či ide výlučne len o konateľa, alebo ide o spoločníka ktorý je súčasne
konateľom
- čo vlastne konateľ robí, t.j. aký je účel služobky - len jednanie a konanie za spoločnosť alebo výkon samotnej činnosti spoločnosti

maja, neviem, nakolko je obhajitelne, ze 18 hodine denne pracuje ako konatel - ak to vie firma obhajit, tak ok.

Ja som sa o to zaujimala v suvislosti s jednym mojim klientom - PO - jednoosobova, IT oblast, konatel bez PP, firma bez zamestnancov. On aj fyzicky vykonava cinnost 12 hod. denne (ma jednu dlhodobu zakazku), ale podla vyssie prilozenej prilohy som vyrozumela, ze stravne/cestovne nahrady mu patri len za cinnost konatela. Nie som si ista, ako by som zdovodnila, ze tolko hodin denne, prip. len 5 hod. denne (minimalny narok na stravne) vykonava LEN povinnosti v suvislosti s funkciou konatela.

Velmi rada by som mu to stravne dala, ale nie som o tom presvedcena. Privitam aj dalsie nazory.

Ano, Erika, vyssie uvedene som myslela tak, ako si to ty vysvetlila.

Toto ma zaujima. Ide o spolocnika a konatela zaroven. Mozem mu robit "cestak" a uctovat stravne, ak pracu vykonava denne u odberatela? Ide o § 1, ods. 2 c)?

c) ktoré plnia pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu úlohy a nie sú k právnickej osobe alebo fyzickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu ani v inom právnom vzťahu,

Vďaka za vašu odpoveď. Lianka - len na vysvetlenie - mám jednu sro, kde konateľom a aj spoločníkom je pán na dôchodku a nemá s ňou uzatvorený ani žiadnu pracovnú zmluvu, a zároveň nemá ani s ňou uzatvorenú zmluvu o výkone funkcie konateľa. Túto sro som prevzala v tomto roku k 1. 4. 2009 a mám s ňou nemalý problém. Takže tak ... a keďže za obdobie I. štrvťroka je tam množstvo nákupov pohonných hmôt ...

Ja som na tom podobne, tiez mam takeho (jedine, ze tam nie je auto, ale denne potvrdenka z taxi sluzby) - a ma vysoky zisk - stale som v stadiu uvazovania, ako mu uplatnit aspon stravne... Tak castokrat tu len tak nahlas uvazujem...

Privitam nazor, potvrdenie, ci mu mozem denne robit cestak ako spolocnikovi, ktory chodi vykonavat pracu k odberatelovi denne v ramci toho isteho mesta, zdrzuje sa tam viac ako 5 hod. za den.

Lianka, idem to teda hlbšie prelúskať. Preštudujem všetko na čo pri tom naďabím a potom sa ti formou odpovede v porade ozvem. ale najskôr až v piatok.

Pravdepodobne to celé skončí na tom, či si to tá ktorá spoločnosť dokáže obhájiť ... hoci pri kontrole zostane nakoniec iba účtovník ...

Lianka,
1. k miestu výkonu práce:
nie je podstatné či ide o to iste Mesto, ale o to či vykonáva prácu v inom mieste ( nie MESTE ) ako je miesto pravidelného výkonu práce. Pozor, treba rozlíšiť ak je rozdielne sídlo sročky a pravidelné miesto výkonu práce, tak cesta zo sídla do pravidelného miesta výkonu práce nie je pracovnou cestou ale v zjednodušenom význame slova je cestou do zamestnanania.
miesto pravidelného výkonu práce fakt nie je presne zadefinované ( iba vetou:
§2 (3) Pravidelné pracovisko podľa tohto zákona je miesto písomne dohodnuté so zamestnancom. - a toto v prípade spoločníka bez pracovnej zmluvy nemáme nikde zadefinované,
ale na rôznych školeniach je to vykladané tak, že ide o miesto, z ktorého sa riadi firma a podobne.
Príklad:
sročka má oficialne sídlo ( podľa výpisu z OR) v súkromnom byte spoločníka na adrese v meste Bratislava, na ulici A.
ale v tomto sídle sa nič v súvislosti s vedením firmy nevykonáva

sročka má zriadenú kanceláriu v meste Bratislava , na ulici B ( tu sú uložené papiere, kancelárska technika, telefonne linky) spoločník dochádza z ulice A t.j. zo sidla firmy do kancelárie na ulici B kde vybavuje agendu, príjma klientov
cesta z A do B je "cestou do zamestnania" a teda nepatria za ňu cestovné náhrady

spoločník vycestuje na výkon prác z Bratislavy z ulice B do Bratislavy na ulicu C k záklazníkovi
ak splní časový limit má nárok na cestovné náhrady

2. k otázke podľa kotrého ustanovenia zákopna ideme u konateľa - spoločníka tak v tom nemám celkom jasno
tak aspoň skusim:
- variant konateľ - prac.cesta výkon činností suvis s fciu konateľa:
§1, odsek2 b):
ktoré sú vymenované alebo zvolené do orgánov právnickej osoby a nie sú k právnickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu, ak im nie sú poskytované náhrady podľa písmena a),
- variant konateľ , ktorý má súčasne pracovnú zmluvu na výkon predmetu činnosti t.j. ide na služobku nie v súvislosti s konaním za spoločnosť. ale napr. ide zasobovať tovarom
§1 ods.1a)
zamestnancom v pracovnom pomere alebo v štátnozamestnaneckom pomere, ak osobitný predpis neustanovuje inak, 1)



Tebou spomínaný
§ 1, ods. 2 c)?c) ktoré plnia pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu úlohy a nie sú k právnickej osobe alebo fyzickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu ani v inom právnom vzťahu,1a) ak je to dohodnuté.

by sa podľa mňa mohol vzťahovať na spoločníka ktorý nemá so spoločnosťou pracovný vzťah, ale robí pre svoju spoločnosť práce, na ktoré by inak, keby nebol spoločníkom musel mať buť precovný pomer alebo ich robiť cez - viď odvolávka 1a) na Obch.zákonník na zmluvu o dielo, mandátnu zmluvu, zmluvu o sprostredkovaní

v inom ustanovení §1 totiž takéhoto spoločníka bez pracovného pomeru neviem najsť

Čo v tom prípade, ak konateľ a zároveň spoločník bez pracovného pomeru, ale vykonávajúci práce na základe mandátnej zmluvy, vykonáva tieto prácovné cesty často a nie jednorázovo... ?

Či to potom to celé nie je potrebné posúdiť ako " Výkon práce v kontexte jej závislosti" ako závislú činnosť?

Neviem - nemam preštudovanú mandátnu zmluvu - aké činnosti môže na základe mandátnej zmluvy vykonávať? Môže na základe mandátnej zmluvy vykonávať práce typ: samotný výkon činnosti firmy ? Ale na mandátnu zmluvo môže len vykonávať činnosti : konanie v mene spoločnosti ?

Ale ak sa pýtaš na činnosti typu závislá práca, výkon napr. zásobovač, ekonomický riaditeľ, robotník, lekár atď, prosto výkon činnosti pri samotnom chde spoločnosti, pri poskytovaní výkonov spoločnosti tak na to SPOLOČNÍK ( t,j, nie len čistý konateľ ) nemusí mať uzatvorenú pracovnú zmluvu a môže to trobiť či už s odmenou alebo bez nej.
Viď moj príspevok vyššie v tejto téme.
Výborný fundovaný výklad k tejto téme so zameraním na odvodové (ne)povinnosti takéhoto spoločníka bez prac.pomeru má pán Mihál - treba si pohľadať tu na porade, v Drakovi, alebo na jeho Blogu.

Vďaka Erika za tvoju pomoc.

O mandátnej zmluve môžme hovoriť vtedy, keď osoba konajúca v mene a na účet mandanta (firmy, ktorú zastupuje na základe mandátnej zmluvy) zariaďuje pre neho určitú obchodnú záležitosť.

Vieš, stále hľadám možnosti ako vybrdnúť zo šlamastiky - ide o konateľa + spoločníka bez pracovného pomeru na dôchodku a s veľkým možstvom nákupov pohonných hmôt... Tento problém so tzv. zdedila ku 1. 4. 2009 po predchádzajúcom účtovníkovi a keďže ide o platcu DPH a je tam nárok na nadmerný odpočet z týchto nákupov ... .???

No ja si myslím že toto je práve ten prípad: tvoj spoločník nemá síce pracovnú zmluvu, ale robí (legálne, lebo podľa zákona o nelegalenj práci niej je nelegálnou prácou ak prácu robí osoba kotrá má obchodný vsťah a ten podľa Obch.zákonníka má ako spoločník so svojou spoločnosťou) práce pri výkone činností firmy. Prato aj výdavky na PHl ak jazdí autom za účelom podkytovania týchto činností môžu byť daňovým výdavkom.

Len som teraz nepochopila:

- začali sme v tejto téme rozoberať cestovné náhrady, t.j. ide u Teba o
jazdy spoločníka jeho autom, kotré nie je zaradené vo firemnom majetku ?

- alebo ide o firemné auto - keď totiž hovoríš o vysokých nadmerných odpočtoch tak to mi evokuje že ide o firemné autá , lebo tých jázd potom je asi veľa keď z titulu PHl vznikaju nadmerne odpočty, to si viem predstaviť pri rozbehu firmy, alebo pri nejakej investičnej činnosti atď, ale pri bežnom chode firmy: kde tak veľa jazdí, keď jazdy nevyústia do výkonov, kotré by následne eliminovali nadmerné odpočty ... ale vo všeobecnosti: ak ide o tento prípad, firemné auto a jazní na ňom spoločník bez prac. pomeru, podľa mňa nič nebráni odpočtu DPH ak jazdí za účelom uskutočňovania zdan.plnení sročky

Neviem zaujať stanovisko k DPH a cestovným náhradám ( t.j ak auto nieje firemné ) lebo do určitého obdobia bolo stanoviskuo, že ide o cestovnú náhradu, t.j. PHl nekupuje firma platiteľ DPH ale len dáva cestovné náhrady a teda nie je nárok na odpočet. Ale potom som kdesi zachytila názor, že platiteľ DPh má aj pri aute nezaradenom v majetku nárok na odpočet DPh - ale to asi bolo v súvislosti so SZČO. Neviem či by sa to dalo aplikovať aj vo vsťahu cestovná náhrada zamestnanca SROčky.
Toto nemám naštudované. Možno tu naporade to už niekde bolo rozberané.

Erika, prepáč, že až teraz ... ide o firemné vozidlo spomínaného jediného spoločníka.

Na vysvetlenie uvádzam: Spoločnosť vykonaná tzv. stavebnú činnosť, takže stavbu odovzdáva v dohodnutým etapách na základe odsúhlaseného harmonogramu práce = teda fakturuje napr. raz za rok, a keďže som nerobila daňové priznanie k DPH za I. Q. 2009 ja ale predchádzajúci účtovník - jeho syn, ktorý sa rozhodol, že s tým skončí ... a sú tam tie spomínané bločky ..