Zavrieť
Upraviť
Hlavné
- Auto Moto [x]
- Cestovanie [x]
- Deti [x]
- Domácnosť [x]
- Elektronika [x]
- Foto [x]
- Hoby [x]
- Hudba [x]
- Iné [x]
- Kaviareň Porady [x]
- Kultúra [x]
- Mobily a Tablety [x]
- Móda [x]
- Mzdy a personalistika [x]
- Neziskové organizácie [x]
- Počítače [x]
- Podnikanie [x]
- Porada (o stránke Porada) [x]
- Právo [x]
- Recenzie [x]
- Recepty [x]
- Software [x]
- Stavba [x]
- Šport [x]
- Účtovníctvo a dane [x]
- Vzdelávanie [x]
- Záhrada [x]
- Zdravie [x]
- Zvieratá [x]
Otázku
Pravidlá
Položte novú otázku, ak:
- Potrebujete odpoveď (na diskusiu slúžia Debaty).
- Ste nenašli odpoveď cez vyhľadávanie
Tip
Pravidlá a tipy
Vaše rady, tipy a vedomosti!
Tip môžete napísať stručne ale môže ísť aj o dlhší článok.
Ak chcete zdieľať cudzí článok, zdieľajte link.
Tip môžete napísať stručne ale môže ísť aj o dlhší článok.
Ak chcete zdieľať cudzí článok, zdieľajte link.
Zdieľaj link
Pravidlá a tipy
Zdieľajte s nami link na články z iných webov.
Komentáre k linku budú zoradené podľa počtu hlasov,
môžete využiť aj filter komentárov a zobraziť
len komentáre od členov ktorých na Porade sledujete.
Komentáre k linku budú zoradené podľa počtu hlasov,
môžete využiť aj filter komentárov a zobraziť
len komentáre od členov ktorých na Porade sledujete.
Sledovať
Čo všetko nám príde v mailoch ....
Verím,
že mnoho z nás dostáva denno denne maily. Mnohé sa dajú označiť za spamy na mnohých sa pobavíme.
Čo takto to hodiť do jednej témy. Aby sme vedeli čo momentálne letí v mailovej korešpondencii?
Mne dnes prišiel napríklad tento link ..
http://xman.idnes.cz/pet-nejstrasnej..._xman-styl_fro
Musím pripojiť varovanie.
Pozor nie je to vhodné pre slabšie žalúdky
že mnoho z nás dostáva denno denne maily. Mnohé sa dajú označiť za spamy na mnohých sa pobavíme.
Čo takto to hodiť do jednej témy. Aby sme vedeli čo momentálne letí v mailovej korešpondencii?
Mne dnes prišiel napríklad tento link ..
http://xman.idnes.cz/pet-nejstrasnej..._xman-styl_fro
Musím pripojiť varovanie.
Pozor nie je to vhodné pre slabšie žalúdky
Hľadať v debate
Realita dneška ...
Ryba, jedlo žobrákov, ako sa niekedy na bratislavskom trhovisku
hovorilo, sa stala lahôdkou. Kuracie zadky, ktoré sa hádzali psovi,
sa
začali predávať s kúskom chrbta v honosnom balení s hrabákmi a
krkami, ako
delikatesa. Kvalitnú vodu z vodovodu, sme vymenili za sladké
presýtené
žbrndy.
Rožky sa scvrkli o polovicu, kyslé mlieko sa nedá doma vyrobiť,
pretože
vznikne jedna smradľavá, odporne zapáchajúca tekutina, ktorú
udržíte v ústach
len dovtedy, kým ju rýchlo nevypľujete - a to kdekoľvek!
Všetko, čo bolo kedysi naozaj dobré, čo malo svoju
hodnotu-tradíciu, sme
vlastne vymenili za šmejdy v drahom obale.
Sú tu aj dobré veci. Len čím ďalej ich je menej a treba ich
poriadne hľadať.
Hľadať, premýšľať, čítať nečitateľné návody a obsahy,
ktoré nemáme šancu
vidieť, ak sme si nepribalili lupu.
Ulice sa nám zaplnili Bratislavčanmi z Číny, Thajwanu či Vietnamu.
Cez
reklamy si nevidíme špičku nosa. Chodníky a prechody sú plné
stojacich
áut. Exekútor dopisuje adresu a správca domu hádže do schránky
vyúčtovanie s
tučným nedoplatkom.
Žijeme v pomyselnom blahobyte. Máme dva aj tri telefóny, internet,
televíziu, domáce kino, DVD, PC a stále nám niečo chýba. Zákazy,
príkazy,
nariadenia, poučenia, ktorým už človek prestáva rozumieť a vyznať
sa v nich,
je priam nemožné. Kamery nás sledujú na každom kroku.Kdekoľvek sa
pohneme,
sme pod kontrolou. Všetko je evidované
zaznamenané a všetko pre našu "bezpečnosť."
Každá správa, každá pošta,
každý telefonát, každá platba, každý mail, každý, niekedy
veľmi súkromný
pohyb, je pod organizovaným dohľadom. Kedykoľvek sa dá vybrať z
archívu ako
zbraň, ktorá je pripravená na okamžité použitie proti nám.
Zaujímavé je, že
aj pri takomto špicľovaní dochádza k trestným činom o akých som
nemal v
minulosti ani potuchy. Drogy, prepady, násilie, výpalníctvo, vraždy.
sa
stali bežným sprievodným javom tejto slobodnej doby.
Zbavujeme sa vlastnej identity, pretože súhlasíme so všetkým, čo
po nás
rôzne inštitúcie, ako banky, mobilní operátori a pod., požadujú.
Môžeme vidieť oči bezdomovca, ktorí sa určite na ulici nenarodil.
Môžeme vidieť žobrákov, čo im trčia nohy z kontajnera, aby sa
natiahli za
prázdnou fľašou, či noblesné hotely pre psov aj s vlastnou www
stránkou,
lekárom a kaderníkom. Môžeme sledovať zložité operácie
svojich psích miláčikov priamo na internete. A ak sa nám náhodou
nás drahý
psík stratí, okamžite sa oňho postarajú v útulku aj s lekárskou
starostlivosťou. Ak sa však ocitne na ulici človek, nezakopne oňho
ani pes.
Stávame sa číslom daňového úradu či sociálnej poisťovne.
Kde sa podeli hodnoty, kde je vlastná podstata človečenstva? Kde je
niečo
viac, ako len strohé konštatovanie.? Hrôza, čo sa tu udialo za tých
dvadsať
rokov. Vytratila sa láska, porozumenie, ľudskosť, tolerancia, teplo
rúk,
sklon pred šedinami.
Nepoznáme suseda, nevieme aký plat má vlastná žena či muž.
Nesmieme dať po
zadku vlastnému dieťaťu, ak nechceme mať problém s úradmi.
Sledujeme
stupídne, nehodnotné až deštruktívne pôsobiace televízne stanice,
kde
seriály bez konca nahradzujú kultúrne vyžitie určitej skupine
nevedomých a možno aj nevidomých ľudí. Ale čo ta druhá polovica?
Nemá šancu
fungovať dôstojne, bez toho aby jej boli podsúvané podobné
stupídnosti?
Ak je toho málo, môžeme si pozrieť Superstar a tam nás pošlú
verejne do riti
aj s posmešným komentárom. Ak je ešte málo, potom sú tu
pripečení policajti,
alebo niečo podobné o tzv. mafii? Nádhera a vďaka, za ten kultúrny
a
hodnotný zážitok, ktorý nám za lacný peniaz podsúvajú ako
duševným mrzákom,
niektoré televízie. Nehovoriac, aké celebrity tam má možnosť
človek vidieť.
Kde že by mali na nich takí umelci, ako p.
Króner, Dibarbora, Huba a ďalší., čo sa celý život usilovali, aby
predviedli
ten najlepší herecký-umelecký výkon, aby zanechali v divákovi
ozajstný
zážitok. Rozdiel je len v tom, že títo herci s umením žili celý
svoj život.
Žili pre umenie a srdcom umenie tvorili.
Kupujeme cigarety, ktoré nám zakázali fajčiť tam, kde sa fajčiť
vždy mohli.
Okrádajú nás ako malé deti na piesočku a z každej predanej
krabičky nám
jednu-dve vytiahnu už pred predajom.
K lekárke chodíme s platobnou kartou, alebo s peňaženkou v ruke.
bavíme sa ako roboti, keď jeden rozpráva o živote a druhý hľadí
do
počítača.
Formulky, nacvičené frázy, ktoré nemajú s našim ozajstným
ľudským vnútrom a
presvedčením nič spoločného.
Letákmi, ktorými sú upchané vchody bytoviek, nás lákajú do
obchodov. Dobre
nás neprosia aby sme nakúpili práve u nich. Keď sme však zaplatili,
"u
nich", nestačíme sa diviť ako musíme kmitať a hádzať svoj nákup
do tašky.
Hneď je jasné kto je tu pánom a kde ich zdvorilosť skončila.
Môžeme povedať svoj názor. Slobodne, demokraticky sa /občas/
vyjadriť.
No k čomu to je, keď je to nič platné.
Žijeme v neustálom strese a napätí. Nikto z nás si nie je istý
zajtrajškom.
Je len pár jedincov ktorým je to jedno a tí žijú aj tak mimo nás a
v
anonymite.
Nie som sám, ktorému to všetko už začalo vadiť.
Niekde sa stala chyba-veľká chyba, ktorej náprava bude trvať dlho.
Ochorel nám svet a my v snahe uplatniť sa, sme ochoreli s ním!
Socializmus nebol dobrý, ale takáto demokracia, nie je o nič lepšia.
Možno až nástup duševných chorôb, depresii, samovrážd,
naštartuje proces
triedenia, ktorý nás položí na kolená, keď to už prestaneme
zvládať. Vidíme len Bratislavu, alebo väčšie mestá, ale čo tí,
ktorí žijú na
dedinách, samotách?
A čo ďalej?
Mám dosť slobody tohto typu, slobody, ktorá so slobodou nemá nič
spoločného.
Slobody, ktorú si nedokážeme užívať, pretože je viac proti nám
ako pre nás.
Je tak oklieštená zákonmi a zároveň otvorená neprávosti,
zločinu, podvodom,
že jej existencia mi pripadá ako aura.
Kdesi je, ale nevidím ju. Je mimo mňa.
Nuž a záverom? Nechýba mi už reklama, ktorá ma v tej západnej
dedine tak
ohúrila. Nechýba mi ani západ, o ktorého ideách som toľko sníval.
Nechýbajú mi ani kuracie zadky čo som hádzal psovi. chyba mi len
jedno:
chcem ešte stretnúť človeka-priateľa. Chcem sa ráno prebudiť a
celým srdcom
sa tešiť novému dňu. Chcem mať okolo seba úprimných ľudí, ako
tomu bolo
voľakedy. Chcem stretnúť kamaráta, ktorého prvá otázka nebude
smerovať k
materiálnym veciam, ale bez prípravy ma potľapká po pleci:
Ako sa máš? Ako žiješ? Zájdeme si sadnúť.? Kamaráta ktorého v
polovici
debaty nevyruší zvonenie mobilu a bude musieť odísť. "Vieš,tento
telefonát
bol tak dôležitý, že ak by som to nezobral, mohlo by ma to stáť
prácu."
Nie! Verím že nie! No ovládol nás strach a v tom strachu žijeme
svoje
každodenné životy. To je fakt a skutočná realita tohto novodobého,
pokazeného sveta.
Nehovorím o novembri, ten prísť musel, ale o tom, čo všetko sem s
novembrom
vkĺzlo. Ďalšieho pokusu, ktorý príde keď sa to už celé nebude
dať udržať, sa
chvála Bohu nedožijem.
Dokedy bude človek hľadať svoje miesto?
pavol54 
kamoska1
Tak ja to samozrejme neeliminujem,prináša to doba,ale ja žijem tak ako som zvyknutá,ešte ,, polonormálne",hoci priznávam,že doba nas tlačí do všeli čoho (do zhonu,neistoty,učiť sa nové veci...).Mladí chcú byť rýchli,úspešní,pekní, kdež to my sme len pekní
Sleduj porady, ktoré by vás mohli zaujímať
Ako prispievať do debát
Zoznámte sa s novými pravidlami.Otázky nezadávajte do debát.
- sú v rámci debaty stratené
- nedajú sa dostatočne ľahko dohľadať
- majú menej odpovedí
- odpovede sa miešajú s debatou
Debaty slúžia na voľnú diskusiu.
Pokračovať v diskusii
Copyright © PORADA.sk, s.r.o. - žiadna časť stránky nemôže byť rozširovaná, alebo reprodukovaná bez predchádzajúceho súhlasu
