Bejzbolka ....?

Keď len toľko .....

Útok a obrana

Máš s tým skúsenosti?

Ako moja manželka vraví ...:

Na všetkých možných oddeleniach v nemocnici si ležal .....už len na gyndu...

Ahojte,
ja som bola trošku v šoku, keď som si prečítala všetky príspevky. A chcem sa poďakovať všetkým, čo mi zdravo a rozumne odpovedali, hoci asi podľa vlastného gusta. Ale musím priznať, že hoci som si prečítala 66 príspevkov, len pár bolo takých, kde som sa dozvedela to, čo som chcela vedieť. Mnohé príspevky by som skôr zaradila do kategorie : výmena názorov.
Nechcem nikoho kritizovať, ďakujem všetkým za názor.
A prečo som napísala, že hľadám najlepšieho psychologa v zil. kraji? Lebo som si myslela, že mi niekto zo žilinského kraja odpíše, čo má s tým skúsenosti.

A, áno máte pravdu v tom, že by som vám svoj problém mala priblížiť, takže tu vám ho rozpoviem.
"Je to už niečo vyše týždňa, čo mám divné pocity. Mám šťastný život. Mám priateľa, ktorý ma miluje a ja milujem jeho, mám skvelú rodinu, chodím na vysokú, čo je každého vysnený sen a dokonca si zarobím sem tam i dáke prachy. Takže naozaj šťastný život. Som človek optimista, ktorý sa neustále smeje a teší sa z každej maličkosti. No od toho týždňa aj čosi sa na mňa začali sypať smutné pocity. Neustále som plakala a plakala, a nedalo sa to zastaviť. Mala som pocity úzkosti a samoty, a zo všetkého najviac mi chýbal môj priateľ, plakala som, že som nemohla byť pri ňom, hoci den dva predtým som u neho bola. Mala som vážne zvláštne pocity, až také, že by som najradšej na tomto svete nebola. Neviem prečo to. Nikdy som takéto pocity nemala, nikdy sa mi nič takého nestalo. Na ďalší deň to bolo také isté, plač nešlo zastaviť...kecala som cez skype s kamarátkou, a s priateľom,ktorému som všetko ozrejmila, ale bolo to len na chvíľku preč a potom neskôr zasa. Ani mi jesť nechutilo. Dnes je to už o čosi lepšie, ale keď nie som s priateľom, alebo s rodinou, mávam pocity samoty a úzkosti, plačem a je to zlé."
Takže toto je asi môj problém, neviem, či som to dobre napísala, ako by som mala, ale dúfam, že hej. Napíšte mi podľa vašich skúseností čo si o tom myslíte.
ešte raz ďakujeeeem
Lucka

Lucinka,
spojila som Ti témy dohromady...
Ak založíš tému, pokračuj v nej, nezakladaj viaceré kvôli jednotlivým príspevkom, či odpovedi. Je dobré ,aby téma mala "súvis" a aby diskutujúci nemuseli pátrať pátrať "kade-tade"

Odporúčam prečítať aj : http://www.porada.sk/t2886-etiketa-porady.html

Lucka chcela som Ti dať bod za úprimnosť, otvorenosť a že si našla odvahu podeliť sa so svojimi pocitmi, bol to prvý krok - vyslanie prvého signálu pomoooc! Rozprávala si sa na túto tému s rodičmi, priateľom alebo kamarátkou? Povedala si o svojich pocitoch niekomu blízkemu? Povedala si o svojich pocitoch lekárovi?
Lucka a nenapísala si, či sa ti v škole darí, či ťa škola baví.

ahoj..z toho čo si tu napísala usudzujem len jednu vec...zrejme si veľmi zamilovaná do svojho priateľa a na druhej strane máš strach zo samoty a z toho že by ťa tvoj priateľ jedného dňa opustil...a strach z toho že bi si zostala sama, ťa ženie na také zlé myšlienky ... A teraz fakt nemôžeš zostať sama. Nájdi si nejakú kamošku, ktorá ti bude oporou, ktorá ťa povzbudí poteší pomôže....Je pravda že keď človek plače ,sa mu potom uľaví, ale hádam nechceš celý svoj život preplakať...???...lebo na druhej strane, nadmerný plač ti môže aj uškodiť a ozrkadlí sa to na tvojom zdravotnom stave.Predpokladám že si mladá baba,ktorá má život pred sebou.venuj sa škole nejakým svojim koníčkom,buď neustále z niečím zaneprázdnená (v dobrom myslené)..aby si skrátka nemala čas myslieť na svoj doterajší problém...a zapamätaj si ,.že najlepší lekár je ČAS...a nauč sa pozitívne myslieť....držím palce a nech to s tebou ide len a len k dobrému...

Lucinka, mozno vyzneje kruto co teraz napisem, mozno nechces prave toto pocut, ale napisem Ti teraz ja ako som sa citila, ked som mala asi 19 rokov...
Taka som bola zamilovana do svojho chlapca, tak strasne som ho chcela mat kazdu chvilku pri sebe a tak velmi som bojovala s pocitom, co keby sme sa rozisli, co by bolo, az som sa skoro utyrala.
A veruze sme sa aj rozisli, preplaka som noci - dni, nejedla som, vsetci okolo mna ma nechapali, rozpravali mi to co pisem teraz ja a dnes viem, ze mali pravdu.
Prava laska boli, normalneho poblazni a blazna znormalizuje.
Jednoducho ten pocit, ked zazivas nieco hlboke a prave a mozno je to ta naozajstna prva fyzickodusevnoosialujucospalujuca, to treba vediet aj spracovat.
A mozno prave tymto prechadzas prave Ty a tu lieku niet, kazda rada marna, treba to prezit.
Ak Ti ta laska vydrzi do konca zivota, co Ti prajem, casom nebudes musiet trapit svoju dusicku nezmyselnymi uvahami...a oni vlastne same aj odzneju.
Ak laska nevydrzi, poplaces si, schudnes par kil, mozno aj rok budes liecit svoje srdiecko, ale ver mi, ze pride ina laska, ina radost a este vela krasneho Ta caka.
Ach, ako Ti len zavidim tie Tvoje mlade rocky aj s Tvojim trapenim

Prajem Ti vela stastia!

Psychológ ti najlepšie poradí, čo máš robiť. Či tvoj stav je nemoc, alebo nie. Či potrebuješ pomoc, alebo nie. Ak nie, tak sa porozprávaš. Ale ak ju potrebuješ, bolo by chybou ju nevyhľadať. Choď čím skôr, aby si sa zbytočne netrápila.
Prajem ti, aby si sa znovu tešila zo života.

Dovolim si nesúhlasiť .....nie vždy len psychológ ...

Záleží síce aj od jednotlivých prípadov , to je fakt ....

Ale v prvej fáze vyšetrenia / záleží aj od určitých aspektov , prejavov ..../ sa zvykne najprv podeľať na tomto psychiater , nakoľko :

Ten určuje / môže určiť / spôsob liečby ...
Medikamenty - tieto ale môže predpísať len MUDr a nie PhDr.
Až potom zvyknú byť sedenia u psychológa , terapia osobná , skupinová ....

Ak sa jedná o nejaké , hm , nazvime slabšie prejavy psychickej lability , tak tieto môže posúdiť aj psychológ . Nikde však nie je napísané , že sa situácia nemôže prejaviť potom aj opačne , totiž , že pacient skončí u psychiatra s predpisom na nejaké oblbováky .

Ale tak či tak , takúto návštevu nie je veľmi dobre nejak odsúvať na neskoršie obdobie . Takéto problémy majú zvyčajne tendenciu skôr sa zhoršiť ako zlepšiť ...

Ahoj Lucinka,

jednoznacne by som Ti odporucala vyhladat psychologa, takeho, ktoremu mozes doverovat a vsetko mu rozpovedat. Lebo vsetci tu, vratane mna, len hadame o co ide. Takze by som to nebrala vazne.
S nim budes moct pracovat na tom, aby si lepsie porozumela sama sebe a pochopila pricinu tychto pocitov. Zaroven budete hladat zdroje tvojej sily a ako tuto situaciu zvladnut. Fakt ti to odporucam. V ziline Ti poradit neviem, v Bratislave by som vedela.
Ktovie, mozno to je o tej velkej zalubenosti ako ostatni pisu (a ktorou som aj ja presla) ale moze to byt napriklad aj depresia (ako vyzera tvoj spanok?), ktoru treba podchytit liekmi. Alebo reakcia na nejaku traumaticku udalost, ci jednoducho len na zvysene poziadavky spojene s vysokoskolskym studiom a samostatnostou na internatoch. Ale to su zase len dohady, takze nevahaj a vygoogli si nejakeho psychologa v tvojom kraji, kto ti bude podla webovej stranky sympaticky. Intuicia ti povie, komu by si mohla v terapeutickom vztahu doverovat, na to by som sa spolahla.
Tak ti drzim palce, aby si nasla motivaciu vyhladat pomoc. To je zodpovedny pristup, ktory ti umozni rast a vyvijat sa.

Je úplne jedno, aký pôvod potreby má niekto navštíviť psychológa.Ak vydá obvodný lekár výmenný lístok, určite to nebude iba tak, že si niekto oň zažiada, to však nemá byť dôvod, čím skôr sa k psychológovi dostať.Nesúhladím, že na psychiatriu nikdy.Prosím Vás, veď je to riadny odbor a množstvo ľudí práve vďaka psychiatrie našlo znovu zmysel života.Naopak, čím skôr, tým lepšie sa odhodlať, liečba je menej zdĺhavá.
Sú však psychológovia aj komerční, a tá suma nieje závratná, sedenie/10 eur.