Podľa mňa hľadanie vykladačov až tak veľmi ani nie je potrebné, skôr to prešľapávanie vžitých názorov .... U pracovníkov prevádzok so zvýšeným rizikom nákazy chrípkou (nemyslím tým lekárov a zdravotnícky personál - ich vakcinácia je hradená z verejného zdravotného poistenia) ale napr. prevádzky so zvýšenou hustotou ľudí (lekárne, obchody, kiná, vodiči MHD...) sa môže zamestnávateľ podľa mňa v plnej miere oprieť o § 8a ods. 1 písm. a) zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, na základe ktorého je zamestnávateľ povinný vykonávať opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Ak teda náklady na vakcínu pre týchto zamestnancov so zvýšeným rizikom nákazy neuhradí v zmysle § 20 ods. 5 zákona o Liečebnom poriadku zdravotná poisťovňa, je zamestnávateľ povinný pri takomto charaktere prác zabezpečiť očkovanie príslušných zamestnancov, pričom náklady vzniknuté v súvislosti s očkovaním môže považovať za daňovo uplatniteľné. Pri tomto tvrdení je podľa mňa možné aplikovať aj § 19 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov. (Samozrejme - interný predpis vítaný ).
Ja by som však zahrnul výdavky na očkovanie proti chrípke do daňových nákladov u všetkých zamestnancov. V predchádzajúcich príspevkoch sa akosi opomenula jedna závažná skutočnosť - na úplne iné podmienky po novelách zákona o nemocenskom poistení. Podľa súčasného znenia totiž náhradu za stratu príjmu počas prvých 10 dní PNS už nehradí Sociálna poisťovňa, ale zamestnávateľ, u ktorého je táto položka plne uznaným daňovým výdavkom. Že vakcinácia tieto náklady počas chrípkovej epidémie preukazne znižuje, asi nie je potrebné nikomu zvlášť dokazovať. Keďže z tohoto hľadiska preventívne očkovanie nie je nejakým bohumilým krokom zamestnávateľa, ale prísne racionálnym opatrením na zníženie nákladov (a tým aj zvýšenie zisku), podľa môjho názoru možno naň v plnej miere aplikovať všeobecnú klauzulu § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov a zahrnúť ho v plnej miere do daňových výdavkov. Som presvedčený, že za súčasných podmienok (spomínaná novela o nemocenskom poistení) je takéto posúdenie nákladov na vakcináciu určite v súlade s duchom zákona o dani z príjmov a formálne nie je v rozpore z jeho ustanoveniami.

Ja s tvojím výkladom súhlasím. Tiež mám pocit, že niekedy chýba hlavne ochota pozrieť sa na záležitosti inými očami. A tak si myslím, že keby to bolo na papieri s razítkom museli by to akceptovať všetci. Teraz myslím predovšetkým kontrolné orgány. Podnikatelia majú s novým pohľadom na vec menšie problémy. V podstate mi ide o to, najsť argumentáciu, aby aspoň pre pracovníkov na pracoviskách so zvýšeným rizikom nákazy bol takýto príjem posudzovaný podľa § 5 ods.5 písm. e) zákona o DzP, čiže oslobodený príjem.

Možná argumentácia by bola, keby ste ako pracovisko so zvýšeným rizikom nákazy považovali chrípku za faktor, ktorý podmieňuje vznik choroby z povolania alebo iných poškodení zdravia zamestnancov a vakcína je prevencia.

POdľa mojho názoru vakcina proti chripke je oslobodená od dane u zamestnanca podľa § 5 ods. 5 písm. e) a daňový výdavok zamestnávateľa podľa § 19 ods.ods. 2 písm. c) bod 2.
Katija, napiš to ako dotáz na DR SR a budeš istá.

Ďakujem Naile za povzbudenie.

Ešte niečo. Práve som narazila na článok, ovšem v novinách, v ktorom sa hovorí v poslednom odstavci toto.
"V SR sú registrované štyri očkovacie látky proti ľudskej chrípke a tie budú s účinnosťou od 21. októbra 2005 plne hradené z verejného zdravotného poistenia a sú oslobodené od dvadsaťkorunového poplatku za recept."
Tu je link http://www.sme.sk/c/2432580/MZ-Najuc...ke--redir.html
Ak je to pravda, tak nakoniec už týždeň štát zabezpečuje preventívne očkovanie proti chrípke a to nie len pre zamestnancov. Vie o tomto mimoriadnom opatrení niekto niečo?

Z tohto mi vychádza, že pokiaľ je vakcína proti chrípke účtovaná ako náklad (nie je hradená zo SF), tak dochádza k dvojitému zdaneniu? Raz ako nedaňový náklad a raz ako nepeň. príjem zamestnanca????

Rovnaký princíp sa uplatňuje u mnohých výdavkov napríklad aj u cestovného nad limit stanovený Zákonom o cestovných náhradách. .-)

A princíp dvojitého zdanenia ja chápem v prípade príjmov, t.j. napr. príjem PO druhýkrát zdanený u FO - zdanenie podielu na zisku u príjemcu tohto podielu.
Uvádzam to iba ako príklad, nie na aplikáciu paušálneho zdaňovania podielov na zisku .-)