Zákon č.283/2002 Z.z. o cestovných náhradách

§ 1 Predmet úpravy

(1) Tento zákon upravuje poskytovanie cestovných náhrad, náhrad výdavkov a iných plnení pri pracovných cestách, pri dočasnom pridelení na výkon práce k inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe, pri vzniku pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu a pri výkone práce v zahraničí

a) zamestnancom v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, ak osobitný predpis neustanovuje inak,

b) členom družstiev, ak podľa stanov podmienkou členstva je aj pracovný vzťah,

c) fyzickým osobám činným na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ak je to dohodnuté,

d) osobám, o ktorých to ustanovuje tento zákon.

(2) Tento zákon upravuje aj poskytovanie náhrad osobám,

a) o ktorých to ustanovuje osobitný predpis,

b) ktoré sú vymenované alebo zvolené do orgánov právnickej osoby a nie sú k právnickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu,

c) ktoré plnia pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu na základe písomnej zmluvy úlohy a nie sú k právnickej osobe alebo fyzickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu, ak je to dohodnuté.
Všetci horeuvedení sa pre účely zákona o cestovných náhradách považujú za zamestnancov, t.j. majú nárok na cestovné náhrady.
Takže zaúčtovanie dokladu o ubytovaní školiteľa, ktorý nie je vašim zamestnancom do nákladov nestačí. Treba to dať do súladu so zákonom o cestovných náhradách. Potom je to možné považovať za daňový výdavok.

A co ak je s tým dotyčným urobená zmluva o spolupráci a on je živnostník.

Keď úhrada nákladov za ubytovanie bude písomne v zmluve dohodnutá, tak by sa to podľa mňa mohlo uznať. Je to asi jedno či ubytovanie bude fakturovať spolu so službou alebo to uhradíte vy.

Určite to nie je jedno. Platby za iného daňovníka predsa nie sú naším daňovým výdavkom.

Daňovým výdavkom nie je daň zaplatená za iného daňovníka a výdavky, ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto daňovník účtoval.(§ 21 ZDP)
Daňovými výdavkami sú sú okrem iných - výdavky na pracovné cesty, na ktoré vznikol nárok podľa osobitných predpisov (zák.č.283/2002 Z.z. o cestovných náhradách.
Podľa tohto predpisu je umožnené vyplacať cestovné náhrady aj iným osobám ako zamestnancom v TPP. Napr.
- fyzickým osobám činným na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ak je to dohodnuté
- osobám,ktoré plnia pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu na základe písomnej zmluvy úlohy a nie sú k právnickej osobe alebo fyzickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu, ak je to dohodnuté.
Súčasťou cestovných náhrad je aj úhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie.
Z uvedného mi vyplýva, že je možné uznať ako daňový výdavok cestovné školiteľa. Z formálneho hľadiska by to malo byť prevedené tak. že na základe písomnej dohody školiteľ fakturuje alebo predloží doklady o úhrade cestovných výdavkov, ktoré sa objednávateľ zaviazal mu preplatiť.