Prišla som vás navštíviť s veľmi potešujúcou správou.
Betka všetkých veľmi pekne pozdravuje, má to za sebou, s negatívnym výsledkom.
Dnes mám veľmi pekný deň.

Nestrácajte nádej, býva často posledným kľúčom z celého zväzku a zámka sa ním otvorí.
(Helen Rowlandová)

S hlbokým smútkom v srdci oznamujem, že jedna z nás, Ivka – uct2007 prehrala svoj boj dňa 18.6.2014...už nie je medzi nami, odišla navždy, jej statočné srdiečko dotĺklo.

Zbohom Ivka, lúčim sa s Tebou, nikdy, nikdy na Teba nezabudnem, v mojom srdci ostaneš navždy.
Odpočívaj v pokoji!

Dievčatá,

som na tom podobne, nemám dobre markery nie len Ca 19-9, ale i Ca15-3 a CA 74-9, no zo svojej vlastnej skúsenosti viem (11 rokov), že tieto čísla nie v každej situácii sú hneď onkologického charakteru, niekedy stačí malý zápal o ktorom nevieme a zvýšia sa nám.
No nie to som chcela napísať, ale to: čo už urobíme ak sa zvýšia, nič, naozaj viem, že zbytočne sa budem trápiť či mám rakovinu, alebo nie, čakať na výsledky, trápením absolútne nič nezmením, musím s tým žiť.
Ak sa naučíte s tým žiť, že je Vašou súčasťou toto ochorenie, ako keby od narodenia, máte skoro polovičku úspechu v boji.
Najväčším pomocníkom rakoviny je stres a strach, preto ja žijem každý deň tak ako keby som sa s tým narodila. Viem, že skôr či neskôr ten boj prehrám, ale prečo by som ho mala vzdať, alebo ulahčiť rakovine zvíťaziť nado mnou.
Nehnevajte sa, že takto otvorene to píšem, ale ja tak žijem. Niekedy sú obdobia lepšie , inokedy horšie, no snažím sa žiť naplno a robiť to čo ma baví.
Idú sviatky - vianoce, úprimne? Teším sa na ne, chystám výzdobu, pomaly upratujem, zháňam drobnosti pod stromček a neuvažujem nad tým čo bude, teším sa z toho čo je dnes.
Včera sme sa rozlúčili s Jarkou, bolo to neskutočne smutné, ale trápením sa nepomôžeme nikomu, hlavne nie sebe.

Snažte sa žiť, tak nie ako keby sa Vás to ochorenie netýkalo, ale tak, že Vás sa netýka.
Prežite vianoce v kruhu svojich blízkych s úsmevom na tvári a tešte sa z každého dňa.

Ja ak príde čas, odídem s úsmevom, nedám rakovine ten pocit , že nado mnou zvíťazila, tak nedovoľte to ani Vy.

Táto pliaga prichádza nečakane a viac zničí človeka oznámenie o chorobe, ako všetko ostatné. Mne keď lekárka oznámila, že kde som bola doteraz, že mám metastázy, vtedy sa mi zrútil svet. Čakala som všetko, len toto nie. Nasledovali všetky vyšetrenia, chceli zistiť odkiaľ sa metastázy dostali do pľúc, moja psychika veľmi upadala. V bezmocnosti som napísala na túto stránku, bála som sa, že mi začne vyhrávať, veď som konečne mohla žiť bez problémov, horšili sa všetky ďalšie ochorenia, cukrovka hodnoty boli viac ako 25 mmol, kašeľ bol veľmi bolestivý, reuma mi kvárila nielen telo, ale aj myseľ...
Lekári ma takmer dva mesiace prehovárali nad operáciou, aspoň vzorky chceli odobrať, ale ja som sa bála, že zomriem mimo domu, plakala som do vankúša, až kým ma priatelia a rodina nepresvedčili, že nie je čas na zomieranie, podstúpila som odbery vzoriek, vtedy mi našli ohraničený nádor na ľavej strane pľúc, nebol veľký, vybrali ho spolu so vzorkami. Po operácii mi síce následkom chema vypadali vlasy, ale nasadili mi vysoké dávky kortikoidov, na hlave mám trošku menej vlasov, ale to ma trápi najmenej. To, čo ma trápi je nadmerný prírastok váhy po dlhodobom užívaní kortikoidov, ale dá sa s tým žiť. Keby som nemala rodinu a priateľov, s ktorými som bola v spojení cez telefón i cez net, nalievali mi silu do žíl a nádej, asi by som sa nevzchopila. Dôležitá je viera, že niekde niekto na vás myslí, že máte hore svojho anjela a veľká viera v Boha, či už je to Boh akejkoľvek viery, ale viera v neho pomáha najviac.

....tak a teraz máte všetci po chlebe ....

Strašiť sa tu bude aj naďalej ...Vierka je stabilizovaná ....






,,,teraz som volal , čerstvú info z ARO NOU Blava ....

Dnes som sa vrátila z nemocnice, cítim sa dobre, tak ma pustili o deň skôr. Som síce ubolená, ale veľmi, veľmi šťastná, že tá malá iskrička nádeje, ktorú som mala a ktorej som verila, napokon nezhasla.
Stará otrepaná fráza, že nádej zomiera posledná, sa potvrdila už pred operáciou, keď mi ešte robili USG a lekárka mi povedala, že nález hodnotí inak ako kolega. Ani si neviete predstaviť, aká som bola šťastná, keď mi prišli po operácii povedať, že nález bol napokon negatívny.
I napriek tomu, že ma nik z vás okrem Maríny nepozná, dodávali ste mi toľko pozitívnej energie, že to ani nemohlo inak dopadnúť.
Je to úžasný pocit a pre mňa veľmi veľa znamená, tá spolupatričnosť a povzbudenia, ktorých sa mi od vás dostalo, som naozaj a úprimne šťastná, že ste.
Neviem nájsť tie správne slová aby som vyjadrila svoju vďaku, tak len jednoducho, pritom však z celého môjho srdca ĎAKUJEM všetkým, ktorí na mňa mysleli a držali mi palce.
Maríne-Evke velikánska vďaka za všetku podporu, obavy, ktoré so mnou prežívala a telefonáty, ktorými ma povzbudzovala. Evička, mám veľké šťastie, že som Ťa mala možnosť stretnúť a spoznať Tvoje veľké a dobré srdiečko.

Po prečítaní príspevkov mi to konečne zaplo!
Už viem čo mi chcela povedať táto choroba!
Tiež som bola zamračená každý deň, žila som v minulosti a rýpala si staré rany ,myslela som si, že celý svet je nafigu a nevidela som krásu okolo seba.

No teraz sa mi otvorili oči - na svete je toľko skvelých ľudí a krásy, že tie banality / termíny,škriepky či nabúrané auto alebo vykradnutý byt/ , nestoja za to aby som sa s nimi zaoberala - sú nepodstatné.

To podstatné máme zadarmo - priateľov, manželov, deti, vnúčatá, kvety na lúke, vtáčika na strome, nebo nad hlavou...

Netvrdím, že už nie som pesimista / asi to mám niekde v génoch či čo/ a nemám čierne chvíľky, ale už sa snažím žiť pre iných - zdvihnúť sa a ísť ďalej - veď nič iné mi ani neostáva- no a v čase keď mi moje zdravie dovolí "zdvihnúť hlavu" užívam si pohľadu na slnko , lebo viem, že zatiahnuť sa môže hoci kedy a nik z nás nevie čo bude zajtra. Možno bude fajn a možno nie, ale prečo si kaziť to "teraz" čierna zem ma počká či na ňu budem myslieť alebo nie.

Tak Vám všetkým ďakujem za Vaše príspevky a osudy s ktorými ste sa tu podelili a pomohli mi otvoriť oči.

Takže veľa zdravia všetkým a hore hlavu - ideme ďalej!

A ja ešte k dnešnému dňu, mala som kolono prvý krát bez narkózy a na NOU, úžasny zážitok , no vážne teraz, ďakujem p. doktorovi, že štrajkoval prácou a bol taký milý, že som skoro absolútne nič necítila. Výsledok ? Viem, že budem teraz vyzerať ako , že sa vyťahujem, ale dievčence a chlapci bez nálezu.Aspoň raz sa môžem tento rok niečim pochváliť, ešte sa neteším veľmi, čaká ma ešte CT, ale snáď aj to bude ....

V.

Ano, mas pravdu, treba napisat co koho upozornilo, ze nieco nie je v poriadku, len vies su aj takí, ze vôbec nevedeli co sa s nimi deje az dostali ukrutanske bolesti a zobrali ich do nemocnice. Nemam co tajit, tak napr.: ja som lekara nepoznala 20 rokov , samozrejme nejake tie chripky, angíny apod. som prechodila, az na stedry vecer ma manzel odviezol s bolestami brucha, vraj slepe crevo.Tak som si dala napichat injekcie proti bolesti, infuziu a zdrhla som domov, no mala som stastie, ze p. doktorka, ktora mala sluzbu ma objednala na komplexne vysetrenie, takze sono brucha, par gastroskopii, par kolonoskopii a carcinom hrubeho creva bol na svete, co uz, nemala som ani cas rozmyslat co sa deje, hned operacia a potom kolotoc v ktorom sa vozim dodnes chemo, operacia, klud - operacia, chemo, klud a tak ideme ruka v ruke s touto chorobou uz cca 6 rokov.A suhlasim s Stinou, ze pozitivne myslenie je velka cast uspechu.Takze toto je moj pribeh v kratkosti.
Na záver len rada: preventívne prehliadky nepodcenovat.

Tému som prečítala na jeden hlt od začiatku až do konca, slzy sa mi tisli do očí...toľko človečiny z nej cítiť...držím Vierke palce, aby to dobre dopadlo....dala nám ostatným /a zatiaľ zdravým/ úžasný odkaz /treba si prečítať jej blog/....ľudia, nečakajme, kým nám lekár oznámi "škaredú" diagnózu, šetrime si zdravie vrámci
svojich možností už dnes, užívajme život plnými dúškami už dnes,
majme radosť zo života už dnes, spomaľme tempo atď...áno skutočne ma tieto aj iné príspevky donútili zamyslieť sa nad svojím životom a prehodotiť svoje priority....želám všetkým chorým, aby sa čím skôr vyliečili a všetkým ostatným, aby si vážili
každú hodinu dňa....

Tak predsa sme sa dočkali a vďaka Jarke vieme niečo o Vierke. Veľmi sa teším spolu s ostatnými a držím palce, aby všetko dobre dopadlo a výsledky boli O.K.

Vieročka, tento anjelík bude spolu s nami myslieť na Teba, aby všetko dobre dopadlo......A aby Tvoja ďaľšia životná cesta bola už len plná svetla....


A títo sa budú modliť, aby Ti pribúdali sily a mala si sa každý deň lepšie a lepšie.....

S ľútosťou vám musím oznámiť, že ocko našej Lenky dnes prehral boj s touto zákernou chorobou.

Lenka, aspoň touto cetou prijmi odomňa úprimnú sústrasť, viem, ako to prežívaš, bola som v tvojom veku, keď som pre túto poondiatu diagnózu prišla o veľmi dobrého otca. Prešlo už síce veľa rokov, no dodnes na to myslím. Utešuje ma len predstava, že je hore niekde medzi anjelmi a odtiaľ na nás pozerá a teší sa z našich úspechov.

Nech mu je zem ľahká!

Veeeľmi, veľmi som rada, že Vierka je OK, ako aj každý z nás. Samozrejme aj mne sa slzy tisli do očí. Nebola som doma, PC som nemala, ale myslieť na Teba Vierka som neprestala. Keď som prišla, hneď som pozrela čo je nového a buchač ma potešil...Veľmi Ti držím palce naďalej. Drž sa!

Moji milí Poraďáci, som šťastná, prešťastná. Práve som volala s Vierkou a zajtra už ide domov. Všetkých Vás pozdravuje a zajtra sa nám chce ozvať. Takže HURÁÁÁ, tešme sa "zajtra sa bude strašiť"!!! Výsledky sa dozvie až zajtra, tak si na ňu ráno všetci spoločne pomyslime a držme spolu palce.

Už hodinu váham, či to sem napísať, ale rozhodla som sa, že áno. Táto téma nemá byť len o nešťastí a utrpení, ale aj povzbudením, že vždy je nádej na šťastný koniec, že sa netreba hneď z toho všetkého zblázniť, že to netreba hneď vzdávať.
Takže dnešná kontrola v NOÚ:
RTG - negatívne
Onko markery - negatívne
Gynda - negatívna
Onko MUDr. - vraj o štyri mesiace ma chce vidieť

Buchač, prepáč, dovolila som si použiť Tvoj štýl, ale lepšie ako Ty to neviem napísať.

Ahojky všetci,

najskôr gratulujem lienočke001 k super výsledkom, iné som ani nečakala, zároveň sa ospravedlňujem všetkým, že som si urobila trošku dlhšiu pauzu, ale moji kolegovia ako som čítala príspevky sú super a ja si už len tak čítam.
Mala som tiež problémy, len ich musím trošku ešte stráviť a napíšem. Teraz som už OK a budem tu častejšie.
Nesmierne som rada, že táto stránka pomáha nielen nám, ale i ostatným, cieľom je dôležitá prevencia a pravidelné lekárske prehliadky i keď neviem kto nás bude ošetrovať ak to pôjde takto ďalej....
Mám Vás všetkých rada a prajem Vám krásny pondelkový večer, moja krátka rada - najskôr Ste vy ako osoby a až potom sú všetci ostatní, treba sa o seba starať.

Vaša V.

Ivka,

som rada, že si už doma, ako tu už odznela rada od našeho kamaráta, naozaj treba začať od hlavy, ak hlava nespracuje všetky informácie správne, rozbeh bude o to horší a pomalší, píšem teraz zo svojej vlastnej poslednej skúsenosti, ako iste vieš v júli som bola na "banálnej" operácii žlčníka no miesto toho , aby som sa dala v rámci svojich možností do poriadku v nacvičenom tempe, išlo so mnou z kopca.... určite Ste si všimli môj pesimizmus a málo príspevkov....dôvod prozaický....viackrát hospitalizovaná po tejto operácii z dôvodu neprijímania a nespracovania potravy mojimi orgánmi, pripisovala som to zdravotnému stavu fyzickému, veľký omyl.... všetko bolo inde...vyššie.... v hlave....tentokrát nie a nie si to nejako v tej mojej palici zrovnať, že môžem pomaly a nie rýchlo...napriek potvrdenej pozitívnej diagnóze teraz....konečne sa mi podaril urobiť poriadok v hlave a pekne som asi cca pred 2 týždňami začala pomaly zabehávať, veľmi pomalým tempom, no som oveľa ďalej ako keď som niečo chcela hneď a myslela som si, že je to možné...máme síce nie banálne ochorenie, ale keď ho príjmeme a vôbec celý svoj momentálny zdravotný stav ak príjmeme, že taký v danom momente musí byť, tak sa začneme stavať pomaly na nohy....ja konečne začínam, trvalo mi to tentokrát skoro 6 mesiacov, no už čo to urobím v domácnosti, venujem sa svojej práci a konečne dostávam i fyzickú silu, dostanem sa už síce len na pár minút na dvor, ale dostanem...
...takže moja rada pre Teba.... pekne pomaly upratať v hlave...a potom pekne zvoľna zabehávať motor....držím palce a verím, že Ty to dokážeš....

Viera

Ahojte moji zlatúšikovia, až dnes som sa opäť dostala sem a v potoku sĺz si prečítala vaše povzbudzujúce odpovede na moje zverejnené trápenie. Ďakujem, ďakujem, ďakujem. Všetkým!!! Je to balzam na dušu, keď vidím, že stojíte pri nás a držíte nám palce. Vieročke želám skoré vyhojenie zipsu a teším sa na pokračovanie blogu, ku ktorému som sa dostala cez Búchačov link. Aj tomu úprimná vďaka. Taký dlhý príspevok od neho som tuším ešte ani nečítala. A teraz ešte pokračovanie našej story: pooperačnú a poinfekčnú ranu na manželovom rameni sa mi podarilo úplne vyhojiť, resp. uzavrieť ( po návrate z nemocnice bola asi 1 cm x 0,5 cm a hĺbka tiež asi 0,5 cm a mokvala) a tiež zlikvidovať vrstvu spálenej kože po RT. Sprobovala som už overené bylinkárske recepty - do rany aj na okolie otrhané od lepiacej pásky som dávala skorocelové lístky, umyté a pomliaždené, aby boli dobre šťavnaté. Naša p. doktorka-onkologička sa ma dva krát pýtala, či som naozaj vkladala tie lístky priamo do rany. Okolie, teda tú spálenú kožu som natierala vlastnoručne vyrobenou mastičkou z nechtíka lekárskeho (nechtík z vlastnej záhrady, masť domáca, bravčová). Skorocel som chodila trhať na cintorín. Manžel sa mi smial, že ma bude z toho strašiť. No ja som tam ten skorocel trhala preto, lebo sa mi zdal najekologickejší - bez hnojenia, bez ofukovania autami a pod. Keď v pondelok prišla sestrička obviazať ranu neverila vlastným očiam. Nemala čo ošetrovať - iba previazala kaval. Aj na ten sme si už zvykli. Manžel sa osprchuje, oholí a ja mu potom opatrne doholím krk okolo kavalu, vydezinfikujem a znova prelepím. Našla som aj dobrú dušu v zdravotníckych potrebách, ktorá mi poradila, čo všetko si mám zaobstarať k preväzom. Už to u nás vyzerá ako v menšej ordinácii. Aj manžel sa troška pozviechal. Lekár nám predpísal tých 30 ks Nutridrinku a skúšame rôzne chute, hľadáme čo je najlepšie. No včera sme však boli opäť na CHT a sme ako na hojdačke, raz lepšie, raz horšie - horšie by malo byť tak zo 5-6 dní potom, dúfam, že opäť troška lepšie. Držím všetkým spolutrpiteľom palce a ešte raz vám ďakujem všetkým za to, že ste

Tiez by som niec dodal o vedlajsich ucinkoch. Ked mi tiekla chemo vzdy ma bolel chrbat, hlavne kríže. Preto som sa naucil chodit so stojanom a pocas dodavky ozdravujucej tekutibny z flase som na balkone fajcil. Primara skoro slak trafil. Takze som sa naucil vyhybat bolesti krížov. Potom vždy vecer sa mi trosicku tocila hlava. Ale skôr to bude z piva ako z infuzie. Ked mi dotiekla chemo tak som sa vybra do vtedy novopostaveneho bufetu vedla nemocnice na klenovej a dal som si jedno ci dve pivka. Ked ma primar videl ako sa stveram na prve poschodie nie zvnutra budovy ale z vonku tak ho skoro trafilo podruhe.. vtedy mi prezradil kadial sa dostanem dnu aj ked bude budova zamknuta bez toho aby som ohrozoval svoj zivot a jeho dobru povest Ale predsa mi ostali nejake vedlajsie ucinky... neznasam pach nemocnicnej dezinfekcie a preto radsej ani k lekarovi nechodim ked nemusim. Len na kontrolu s cukrovkou lebo zatial bez inzulinu nemozem ostat a to je pravdepodobne nasledok tej nepodarenej zhubnej choroby a jej liecby. Ale co uz, zivot sme dostali preto aby sme ho žili, či uz v zdravi alebo v chorobe, stasti ci nestasti, v laske alebo hneve. Zabudnime na vedlajsie ucinky liecby a tesme sa v jej uspesny koniec. Ked je cloveku zle mal by mysliet pozitivne a zahnat zle mislienky, nemysliet na to, preco mu je zle ale na to, co ma robit aby mu bolo dobre. nemal by mysliet na to, ako mu liecba ublíži, ako mu bude zle, bude zvracat... ved to nemusi byt pravda. Mne bolo spatne len prvy den a potom bolo vsetko v pohode. Na kazdeho cloveka to ucinkuje inak a zalezi od toho, ako je naladeny v mysli. Ked si vezme do hlavy ze mu bude spatne tak mu spatne bude aj keby mu tak byt nemalo.
No a teraz som znovu pochopil, preco som pred 20 rokmi nezomrel ale ostal som zit. To preto, aby som znovu videl tu krasu pri pohlade z najvyssich stitov zapadnych tatier. Ked cllovek vidi vsetku tu nadheru priamo zo stitu a po tej drine tak vidi preco sa oplati zit. Ze svet je krasny a zivot nadherny. Vtedy som zabudol na vsetky trapenie, zabol som ze som bol takmer pochovany, zabudol som ze mam cukrovku a kochal som sa v tej nadhere a zatuzil som byt orlom aby som to videl kazdy den. a hoci som si povedal ze to bolo posledny krat co som slapal vyssie ako na 5 poschodie tak to nie je pravda, o rok ma maju tatry znovu na krku. Zivot je krasny dokonca aj s vedlajsimi ucinkami. Zelam vsektym, ktrí su chorí, aby sa skoro uzdravili, aby boli stasní a vesele a vedlajsie ucinky chemoterapie nech prebiju vedlajsie ucinky zivota. Drzim palce a mam vas vsekych rad

Bože, prečo je na svete toľko bolesti a sĺz?! Či vari preto, aby sme si viac vážili život, vážili človeka vedľa nás?
JarkaL, priateľka moja, moje modlitby smerujú pre Teba, dvíham oči na oblohu, s vrúcnou prosbou k Pánu Bohu, aby...

Ahoj všetci,

viem, že je tu veľa ľudí, ktorí majú momentálne problémy, myslím na nich a držím im palce, no sľúbila som, že keď budem mať po všetkých vyšetreniach tak dám vedieť ako som dopadla, takže výsledky mám zatiaľ negatívne a prvý krát po 10-tich rokoch idem na NOU na kontrolu až po 3-och mesiacoch, doteraz som chodila raz za 2 týždne, alebo raz do mesiaca, nie som ešte celkom v kondičke, ale pomaly sa dostávam do nej a som veľmi rada, že konečne po 10-tich rokoch mám remisiu.
Píšem to aj z toho dôvodu, aby Ste sa nevzdávali, že síce trvá to dlho, ale dá sa to dosiahnuť, neviem ako bude dlho remisia trvať, možno krátko, možno dlhšie, ale je.
Prajem všetkým, aby sa nevzdávali a držím im palce.