filka
Súhlasím s príspevkami,a len na doplnenie uvádzam a myslím,že komentár k zákonníku práce hovorí v tejto veci jasne: Pokial nejde o obchodné tajomstvo, ktoré ZC získal u podnikateľa v priebehu pracovnoprávneho vzťahu, poznatky ktoré ZC získal u ZĽ-a v priebehu trvania pracovného pomeru nepožívajú právnu ochranu a ZC ich môže využiť aj pre účely vlastného podnikania, p r e t o keďže podľa súčasného právneho stavu ZC nie je obmedzený po skončení pracovného pomeru v podnikateľských aktivitách zhodných / obdobných predmetu činnosti bývalého ZĽ-a, nie je možné ich zmluvné obmedzenie, ktoré by odporovalo Ústave SR zakotvujúcej slobodu podnikania.fficeffice" /><o ="">:p></o>:p> Je teda v rozpore so ZP, ak by v pracovnej zmluve bolo zakotvené, že ZC je povinný zachovávať mlčanlivosť aj po skončení pracovného pomeru a určenie doby, do ktorej sa zaväzuje, pretože z Ústavy SR vyplýva, že povinnosti možno ukladať len zákonom, takúto povinnosť však ZP nezakotvuje.<o ="">:p></o>:p>
V súčasnej dobe niet v Zákonníku práce pre dojednanie konkurenčnej doložky po skončení prac. pomeru zatiaľ právnej opory. Navyše ZP nepozná spôsob zabezpečenia práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov pokutou, hovorí len o troch spôsoboch-
dohoda o zrážkach zo mzdy, ručenie a zriadenie záložného práva. Súhlasím teda, že sa jedná o absolútne neplatné dojednanie. Konkurenčná doložka po skončení prac. pomeru sa však dá dojednať ako
inominátny kontrakt podľa občianskeho zákonníka.
V takom prípade by sa mal zamestnávateľ zaviazať že za to, že zamestnanec nebude podnikať v predmete jeho činnosti, príp, že sa nezamestná u konkurencie bude zamestnancovi platiť po určenú dobu. V prípade, že zamestnanec záväzok poruší vtedy musí vrátiť vyplatené plnenia a príp zaplatiť aj zmluvnú pokutu.
Nesúhlasím teda s tým, že zmluvné obmedzenie práva podnikať odporuje Ústave SR, v rámci zmluvnej voľnosti sa dajú uzatvoriť zmluvy, ktorými sa obmedzia hospodárske právo, medzi ktoré patrrí i právo podnikať.
Nesúhlasím ani s tým, že "
z Ústavy SR vyplýva, že povinnosti možno ukladať len zákonom" Treba si poriadne prečítať ústavu filka. Z čl. 13 ÚSR:
Povinnosti možno ukladať
a) zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd,
b) medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 4, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo
c) nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.
Takže ak uzatvoríš zmluvu na základe zákona, v jeho medziach a zachováš základné práva a slobody , môžeš v nej niekomu uložiť povinnosť niečo plniť, niečo strpieť, či niečoho sa zdržať .
Takisto ministerstvo, ktoré vydá vyhlášku, čo je podzákonný predpis, ale vydá ju na základe zákona a ukladá občanom povinnosť. Nemôžeš ju nerešpektovať a tvrdiť- že veď to nie povinnosť uložená zákonom....
analogicky vládne nariadenia....
howgh