Chobot
Ty to posudzuješ z pohľadu zákona, ja uvádzam, ako je to v praxi. Aj znenie toho pragrafu: "Zamestnávateľ môže so súhlasom zástupcov zamestnancov ..." sa dá vykladať viacerými spôsobmi. Nie je tam uvedené, že "iba" so súhlasom zástupcu zamestnancov. Je logické, že keď zástupca zamesntnacov na pracovisku nepôsobí, nemôže získať jeho súhlas. Ale to mu ešte nebráni v tom, aby stravné počas dovoelnky poskytoval.
Obdobne je to aj s výpoveďou - výpoveď je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak je výpoveď neplatná (§74). Ak zástupcovia zamestnancov nie sú, logicky nemôže výpoveď prerokovať. Potom takýto zamentávatelia by vôbec nemohli dávať zamestnancom výpoveď.
Súhlasím s elenkou, že ustanovenie § 152, ods.5 ZP je kogentné ustanovenie, ktoré môže nadobudnúť právnu účinnosť IBA so súhlasom zástupcov zamestnancov. Takže, ak zástupcovia zamestnancov na pracovisku nie sú ustanovení, nemôže byť takéto rozhodnutie firmy interným predpisom prijaté. S tým, že výklad je možný rôznymi spôsobmi nesúhlasím, pretože ak by bolo možné nahradiť súhlas zamestnancov interným rozhodnutím firmy, bolo by to v ZP explicitne uvedené.
Iná je situácia pri výpovedi, kde má byť realizované prerokovanie tohto právneho úkonu so zástupcami zamestnancov v zmysle § 74 ZP. Tu platí pozitívna právna domnienka, že takýto zástupca zamestnancov u zamestnávateľa pôsobí. Samozrejme, keď takýto zastupca zamestnancov u zamestnávateľa nepôsobí, a dôjde k prípadnému súdnemu sporu, musí zamestnávateľ dokázať, že to tak je a nebolo s kým prerokovať tento právny úkon. V tomto prípade je samozrejme právny úkon platný a perfektný, to znamená, že je právne účinný.