Podrobnejší výklad nároku na stravné lístky sa doporučuje stanoviť vo vnútornom predpise. Je možné mať nárok na stravovanie aj počas dovolenky, PN a aj MD. Túto informáciu som dostala aj na školeniach ale aj na stránkach e-novín.

Počas dovolenky, prípadne iných prekážok v práci je možné dohodnúť stravovanie, a teda aj poskytovanie SL iba v kolektívnej zmluve.

Kolektívnu zmluvu možno nahradiť príslušným ustanovením v niektorom vnútornom predpise (napr. pracovný poriadok, smernica o stravovaní zamenstnacov,...) v prípade, ak na pracovisku nepôsobí zástupca zamestnancov.

Takto to máme vyriešené aj u nás - nemáme odbory, teda ani kolektívnu zmluvu, ale podla vnútorného predpisu nám zamestnávateľ poskytuje gastrolístok aj za dni dovolenky.

Dávate stravný lístok, aj keď bol zamestnanec na pracovnej ceste? Bol v zahraničí 18 hod a vyplatila som mu všetko podľa zákona o cest. náhradách - stravné, cestovné. Ja si myslím, že mu už stravný lístok nepatrí za ten deň.

Zákonník práce hovorí jasne - iba so súhlasom zástupcov zamestnancov. Ak nie je založená odborová organizácia alebo zamestnanecká rada, tak sa nedá upraviť nič viac ako povoľuje Zákonník práce.

Stravný lístok nepatrí viď ustanovenie ods. 1 § 152 Zákonníka práce.

Ty to posudzuješ z pohľadu zákona, ja uvádzam, ako je to v praxi. Aj znenie toho pragrafu: "Zamestnávateľ môže so súhlasom zástupcov zamestnancov ..." sa dá vykladať viacerými spôsobmi. Nie je tam uvedené, že "iba" so súhlasom zástupcu zamestnancov. Je logické, že keď zástupca zamesntnacov na pracovisku nepôsobí, nemôže získať jeho súhlas. Ale to mu ešte nebráni v tom, aby stravné počas dovoelnky poskytoval.

Obdobne je to aj s výpoveďou - výpoveď je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak je výpoveď neplatná (§74). Ak zástupcovia zamestnancov nie sú, logicky nemôže výpoveď prerokovať. Potom takýto zamentávatelia by vôbec nemohli dávať zamestnancom výpoveď.

Dobrý deň.
Chcem sa spýtať, či majú nárok na stavné lístky zamestnanci pracujúci na dohodu ak denne odrobia viac ako 4,5 hod.
Ďakujem

Ak nemáte odbory alebo zástupcov zamestnancov, ktoré by to upravili, tak u dohodárov nie je nárok na stravenku.

Citujem § 152 odst. 2:
Na účely stravovania sa za pracovnú zmenu považuje výkon práce dlhší ako štyri hodiny.
Nárok majú aj zamestnanci pracujúci na skrátený pracovný úväzok, teda na 4.5 hodiny.

To je pravda, problém je v tom, že iba zamestnanci a dohodár nie je zamestnanec v PP.

Súhlasím s elenkou, že ustanovenie § 152, ods.5 ZP je kogentné ustanovenie, ktoré môže nadobudnúť právnu účinnosť IBA so súhlasom zástupcov zamestnancov. Takže, ak zástupcovia zamestnancov na pracovisku nie sú ustanovení, nemôže byť takéto rozhodnutie firmy interným predpisom prijaté. S tým, že výklad je možný rôznymi spôsobmi nesúhlasím, pretože ak by bolo možné nahradiť súhlas zamestnancov interným rozhodnutím firmy, bolo by to v ZP explicitne uvedené.
Iná je situácia pri výpovedi, kde má byť realizované prerokovanie tohto právneho úkonu so zástupcami zamestnancov v zmysle § 74 ZP. Tu platí pozitívna právna domnienka, že takýto zástupca zamestnancov u zamestnávateľa pôsobí. Samozrejme, keď takýto zastupca zamestnancov u zamestnávateľa nepôsobí, a dôjde k prípadnému súdnemu sporu, musí zamestnávateľ dokázať, že to tak je a nebolo s kým prerokovať tento právny úkon. V tomto prípade je samozrejme právny úkon platný a perfektný, to znamená, že je právne účinný.

Iba doplním, že dohody o vykonaní prác MIMO PRACOVNÉHO POMERU (už názov hovorí, aké sú to dohody a aký majú právny status) nezakladajú pracovný pomer a sú uzatvorené podľa Deviatej časti ZP ( osobitná kapitola v ZP určená pre dohody).

Vďaka za doplnenie.

Máme bývalú zamestnankyňu, terajšiu poberateľku starobného dôchodku, ktorá nám teraz vypomáha počas 2 mesiacov na dohodu o vykonaní práce.
Ak by mal zamestnávateľ dobrú vôľu, nemohol by jej dať stravné lístky? Nemyslím z titulu dohody, ale z titulu bývalej zamestnankyne.
Zdá sa mi, že som niekedy niečo počula, že zamestnávateľ keby chcel môže dať stravné lístky bývalým zamestnancom, ale v ZP som to nenašla.

Ak máte KZ, v ktorej je to stravné poriešené, tak ako píšeme v predchádzajúcich príspevkoch, tak sa treba tým riadiť, ináč dohodár podľa ZP nemá nárok na stravenku.

Na dohodu o vykonaní práce sa nevzťahuje poskytovanie stravných lístkov.
Existuje výnimka, že na stravné lístky iných skupín ľudí, ako sú zamestnanci, teda aj bývalých zamestnancov je možné prispievať, ak tak stanovuje kolektívna zmluva. Nevýhoda je, že keď nemáte kolektívnu zmluvu, nie je to možné nahradiť interným predpisom zamestnávateľa ( § 152, ods 5 ZP ).
Východiskom je iba zamestnať dôchodkyňu-bývalú kolegyňu na skrátený pracovný uväzok.

este by som sa chcela vratit k tym stravnym listkom za dovolenku....
povazuje sa dovolenka za prekazku v praci??? v ZP je uvedene ze zamestnavatel moze upravit podmienky, za ktorych bude poskytovat stravovanie zamestnancov pocas prekazok v praci....

Platí môj predchádzajúci príspevok a príspevok č.33 - zamestnávateľ to môže upraviť iba so súhlasom zástupcu zamestnancov, skús pozorne prečítať.

ja rozumiem, ze je to mozne so suhlasom zastupcu zamestnancom upravovat § 152, od 5. ale sef mi tvrdi ze dovolenka nie je nikde charakterizovana ako prekazka v praci.... :-(