Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana. Vec môžu vlastniť aj viaceré osoby. Zákon rozoznáva tzv. výlučné vlastníctvo (t.j. keď vlastníkom je jeden iba subjekt), tzv. podielové spoluvlastníctvo (t.j. keď vlastníkmi sú viaceré osoby) a tzv. bezpodielové spoluvlastníctvo (t.j. keď vlastníkmi sú obaja manželia). V tejto časti Vám právnik - advokát priblíži problematiku podielového spoluvlastníctva.

Ak je vec (hnuteľná, nehnuteľná) v podielovom spoluvlastníctve platí, že patrí súčasne viacerým osobám. Ich vzájomný spoluvlastnícky vzťah je vymedzený podielom, ktorý môže byť určený zlomkom alebo percentom (%). Právna úprava podielového spoluvlastníctva sa nachádza v ustanoveniach § 137 až 142 Občianskeho zákonníka.

Podiel je miera, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci (teda právo vec držať, brať plody a úžitky z veci). Spoluvlastníci sa nepodieľajú nielen na právach ale aj na povinnostiach v súvislosti so spoločnou vecou (napr. platiť elektrinu, vodu, náklady na opravu a iné).

podiely podielových spoluvlastníkov sú rovnaké, ak právny predpis alebo dohoda účastníkov neustanovuje inak;

podiel neurčuje, ktorá konkrétna časť predmetu spoluvlastníctva patrí konkrétnemu spoluvlastníkovi , ide o tzv. ideálne spoluvlastníctvo. Nie je teda možné na spoločnej veci (napr. nehnuteľnosti) svojvoľne vyčleniť časť pozemku a tvrdiť, že táto časť je vo výlučnom vlastníckom práve iba jedného spoluvlastníka. Jednoducho povedané, ideálne spoluvlastníctvo znamená, že na každom metri štvorcovom má každý zo spoluvlastníkov svoj podiel.