Štefan, zdravotná sestra Kočanová zrejme nerobí v menšej nemocnici, lebo by isto nenapísala, že to je pre postoj zdravotníckeho personálu.

Vo veľkých nemocniciach je jedna sestra a jedna sanitárka na 3 - 4 izby. V menších nemocniach na celé oddelenie, teda cca 10 izieb. Iste si vieš predstaviť, čo sa na oddelení robí - infúzie, raňajšia toaleta, kŕmenie, prebaľovanie, obracanie, injekcie, rozvoz stravy, dávkovanie liekov.......atď. Nezastávam si personál,
ale niekedy padajú " na hubu ".

Keby chceli pribrať jednu zdravotnú sestru alebo sanitárku na každé oddelenie, rozpočet to nedovolí, nebolo by na výplaty tým, ktorí robia už dlhodobejšie. Je to hrozné, ale v takom stave naše zdravotníctvo je.

Môj muž je štátny lekár,takže téma môže byť.Odkiaľ maju vziať nového primára alebo nového zástupcu?Sú radi ak maju 2 dvojatestovaných,rozhodne je to skor zriedkavosť ako štandard.

..a tieto sťažnosti pôjdu aspoň do neba?..lebo ak áno, aj ja pridám...ale mlátiť tu prázdnu slamu sa mi nechce...

Áno, verím tomu, že sú aj také nemocnice na Slovensku. Osobne som takú opateru v takom rozsahu, ako uvádzaš, zažil, ale bolo to v zahraničí...

P.S. synovec robí ošetrovateľa na jednom oddelení a zvykne si občas vyliať pocity, radšej nebudem konkretizovať; čo sa týka toho pohľadu na zdravotníctvo, od r. 1995 sa pohybujem vo výkaznictve pre ZP a v účtovaní NZZ, a ako pacient dosť často vysedávam aj ambulanciách - a vtedy len tak potichu počúvam príhody zo života...

No ak sa pohybuješ v tejto oblastiu tak o platbách pre NZZ vieš viac ako ja.V tom prípade dosť dobre nechápem,ako môžeš poukazovať na dekubity...koľko stojí matrac,posteľ a koľko ich máte vo Vašom NZZ?A ako je to s personálom,koľko sestier a sanitárov v službe v noci na aký počet pacientov?

Keby ich niekto chcel konečne žalovať za spôsobenú ujmu na zdraví, vyšlo by to nemocnicu lacnejšie?
V inej téme sa rozoberala cena liekov a doplatkov na ne. Kritizovala som to, že na liečbu alkoholikov sa vydajú milióny EUR, pritom si za svoj stav môžu sami a bolo by správne, aby sa na liečbe podieľali (finančne). Niekto navrhol, aby to bolo cestou verejno-prospešných prác. Nepomohli by vyliečení (abstinujúci) alkoholici v takýchto situáciách v nemocniciach?

Nie je to legislatívne realizovateľné.A ano,vyšlo by ich to lacnejšie.

však aj ja veľa vecí nechápem, preto som uvítal tému založenú ako diskusiu...

P.S. len na vysvetlenie, v téme som prešiel už na štátne zdravotníctvo, pohybujem sa v sfére NZZ (bez polohovacích zariadení)... Ale nič to nemení na mojom pohľade, že veľa vecí v slovenskom zdravotníctve (v prospech pacientov) sa dá urobiť aj bez dodatočných injekcií v podobe peňazí - tie nevedia vliať do systému ani lekári, ani ich účtovníci, a ani pacienti... Takže potom vlastne platí pepsikovej poznámka o mlátení slamy...

Píšeš o niečom inom v prvej vete ako ja. Práveže ja píšem o nemocnici, ktorá i s tak malým počtom zamestnancov sa snaží vyjsť pacientovi v ústrety, i napriek tomu, že to je neskutočne ťažké.

Je to neziskovka, o to je to ťažšie. Zarobí si len na výkonoch, ale keď ich poisťovne zaplatia z celkového 100 %-ného plnenia na 60 %, to je teda problém a veľmi veľký.

A poviem Ti aj o abstinujúcich alkoholikoch. Nie raz som bola na výberovom konaní na ÚPSV a R, ani jeden nemohol ísť pracovať, každý si doniesol zdravotné potvrdenie, že nie je schopný sa naťahovať s pacientami a ešte veľa iných diagnóz preukázali....... Naučili sme ľudí nerobiť, radšej budú doma na podpore v hmotnej núdzi, ako by mali ísť robiť. Je to veľmi smutné, ale je to tak.

Ved pokial nema atestaciu, tak ju vysetrit naozaj nemoze. Ved po vysetreni a naslednom rieseni problemu by mohol problem riesit zle alebo nespravne a kto by si to zobral na krk? Asi nikto vsak? tomu lekarovi sa necudujem.

Samozrejme, že musí mať atestáciu z detskej gynekológie, ale že v KE nie je taký lekár, to ma udivuje. Všetci odborníci utekajú do zahraničia.

Nerealizovateľné preto, že by na to potrebovali nejaké kurzy alebo osvedčenia?

Tak napr. keby aspoň upratovali - na to hádam nepotrebujú nič špeciálne vedieť (teda také, čo by museli študovať) a kýbel s vodu nie je taký ťažký
BXLmiami, Terezamaria, fakt by sa pre takýchto ľudí nenašlo v nemocniciach nič, čo by mohli robiť ako verejno-prospešné práce bez nejakej špeciálnej prípravy (a na čo by im ani potvrdenia o neschopnosti nestačili)?

Môžu robiť aj sanitárov/ky/, školu by si dorobili aj neskoršie. Rozdiel je hlavne v odmeňovaní. Sanitár bez vzdelania = minimálna mzda a sanitár so vzdelaním 2. - 3. trieda. Sanitár nepichá infúzie, injekcie, ale robí toaletu, prebaľuje, umýva, kŕmi, otáča - polohuje na lôžku, povlieka do čistého prádla posteľ. Keď to dokážu ženy, dokázali by to v pohode aj muži. Ešte by boli potrebnejší pri otáčaní pacientov.

Pred rokmi bol pre každý ÚPSV a R určený posudkový lekár, ktorý na požiadanie pracovníkov Úradu práce preveroval potvrdenia od ostatných lekárov a niektoré neuznal, jednoducho museli ísť do roboty. Teraz je to menej prísne a všetci sedia doma, lebo môžu.

Aj ostatných prác je dosť - upratovanie, udržiavanie okolia nemocnice, to by v pohode zvládli aj ženy. Bohužiaľ nepôjdu, lebo podľa terajších regúl im stačí papier od lekára, že sa musia šetriť, nesmú dvíhať viac ako 3 kilogramy, .....atď.

nuž, ja napíšem, aký bol môj postoj k dekubitom, keď som ešte robila v špitáli.......
prišla som do nočnej, kde som sama mala na starosti pacientov, ktorí ležali v 13-tich izbách, po 3 postele, z toho kludne aj 8 mohlo byť po operácii, kde bolo treba každú hodinu sledovať fyziologické funkcie (TK,P) a k tomu produkciu z drénov a diurézu (robila som na oddelení, kde sa všetko točilo okolo moču) a tiekli im k tomu aj infúzie, často celú noc, čiže bolo treba vymieňať flaše
okrem toho som sa starala aj o tých, ktorí neboli čerstvo po operácii - čiže ďalšie infúzie, injekcie, sledovanie diurézy a drénov
k tomu som chystala pacientov na operáciu (večer aj ráno klyzma, k tomu príslušná terapia, ak bol pacient nemobilný, musela som urobiť toaletu), tiež ich mohlo byť kludne aj 8
k tomu kopec papierovačiek, práca v dekurzoch, ošetrovatelský proces.....
k tomu naše oddelenie malo aj pohotovosť, čiže na oddelenie chodili aj pacienti z vonka, ktorých sme museli vybaviť, často aj na úkor oddielenských pacientov
vážne netuším, kedy by som v tomto frmole, keď som sa často celú noc nezastavila, polohovala často aj 100 kg-vých pacientov každé dve hodiny, a k tomu im ošetrovala aj dekubity, to by som musela mať aspoň 4-páry rúk a podotýkam, že som sama mala 55 kg a sanitár v nočnej bol utópia

dnes už našťastie nerobím v špitáli a pracujem na tom, aby som nemusela robiť ani v zdravotníctve, ale strašne ma štvú reči "ludí od zeleného stola", ktorí nemajú ani šajnu, ako to vlastne celé funguje....

Sklanam sa pred pracou zdravotnej sestry na takomto oddelení, len su tu prispevky za strany - pohladu pacienta, ktory potrebuje liečbu a nie biznis

(Tie práce som myslela ako verejno-prospešné bez nároku na odmenu, ľudia by ich vykonávali ako "úhradu" za svoju liečbu. Ale aj nezamestnaní by to mohli robiť.)
Ak to stále chodí na úradoch práce tak, ako píšeš tak je to Na jednej strane by sa takto dalo pomôcť nemocniciam, na druhej strane sú však lekári, ktorí potvrdia šetrenie sa aj v prípadoch, kedy to nie je nutné - takto si idú lekári trochu sami proti sebe.

Štefan, áno každá strana má svoju pravdu, neviem, či si niekedy mal tú česť pracovať s imobilnými pacientami, ja s nimi pracujem veľmi často, na oddelení nemáme ani jeden novovzniknutý dekubitus.
Pre nemocnicu by to bola veľmi zlá vizitka, ale nie je to bez tých drahých pomôcok, každý imobilný pacient je vyhodnotený v rámci rizika preležanín a podľa tohto rizika sa mu ihneď bezodkladne objedná antidekubitný matrac a nie hocijaký, ale s aktívnym vzduchovým systémom a mikrostimuláciou - objedná znamená, že naša nemocnica má zmluvu s firmou, ktorá tieto matrace prenajíma. Pacientov samozrejme i tak pravidelne polohujeme.
Samotné pretáčanie z boku na bok, by nám v tej prevencii až tak nepomohlo (viď matrace na nemocničných posteliach), pretože nie každý pacient i keď je imobilný toleruje polohu, do akej ho dáš, oni majú aj bolesti a iné handicapy, ktoré niekedy neumožnia veľkú škálu polôh, teória je jedna vec a prax je vec druhá.
Ako náhle zistíme pevné začervenanie, miesto sa najprv premasíruje a potom lepíme antidekubitnú náplasť a tá tiež nie je lacná.
Pracujem veľa rokov v tejto oblasti a zažila som časy bez tých drahých pomôcok s pravidelným polohovaním a aj s novovzniknutými dekubitmi. Odkedy máme možnosť tieto pomôcky využívať, nemáme naozaj žiadny nový dekubitus.
Tie sestry musia robiť toalety pacientom, prezliekať postele, robiť príjmy, prepúšťania, kŕmiť pacientov, chystať lieky, infúzie, podávať lieky, infúzie, asistovať pri vizite lekárovi, vypracovať vizitu, asistovať pri odberoch, pri preväzoch, objednať lieky v lekárni, merať fyziologické funkcie, starať sa o katétry, močové, venózne, všetko presne dokumentovať, popritom behať na zvončeky, poprípade pripravovať pacienta na zákrok, na operáciu, prebrať pacienta z operačky, ... atď. To všetko chce dostatok personálu a tiež pomôcok a to bez peňazí naozaj nejde.

Volakedy boli taký lekari,že z niektorých sú legendy,napriklad doktor Kukura z Michaloviec atd,výborny lekar a vizionár,viaceri videli do pacientov,vedeli kedy sú po flame,kedy simulujú,kedy sú ozaj chorý,mali pochopenie,ale ich tolerancia mala určité hranice,prísnost ale aj pochopenie,odbornost a ludský pristup,teraz je toho menej-ale to je v celej spoločnosti,chýbajú osobnosti a zanietený odbornici,medzi lekarmi u nás je pár zanietencov najme na gynekologii a chirurgii-ale ubúda ich a všeobecne je málo lekarov,ešte k tomu systém je nastavený úplne demotivujúco,tie limity sú blbo nastavené,nie tak aby sa oplatilo mat spústu pacientov a poctivo dodržiavat ordinačné hodiny,často počuvam ste tu na dobrej voli,limit už mám davno prekročený

Vsetko co sa tu píše je pravda.. raz z pohľadu lekára, potom z pohľadu pacienta. Ale iný je pohľad spokojneho pacienta a iný nespokojného pacienta. Nebudem už citovať ale bola daná odpoveď že lekár nebude robiť nad limit a ak áno tak zadarmo. Súhlasím, keby som bol lekár ale ked som paciet, mám na to iný pohľad. Nie je ale na vine lekár, na vine je zdravotná poisťovňa a pravdpodobne ( podľa mňa ) že ich je veľa a chamtivých. A moja skúsenosť : Preťahoval som sa a zmenil som lekára. Ten mi pri druhej návšteve povedal, že nemá dobré skúsenosti so spoločnou zdravotnou tak sa mám prehlasiť a pporadil aj do akej. Prehlásil som sa. Išiel som k zubárovi a ten mi oznámil že on s unionkou ( dufam ze to nie je ziadna reklama ) nespolupracuje tak ked chcem u neho zostat, mam zmenit poisťovňu. Po roku som ju zmenil lebo on je dobrym zubárom. Zvolil som si všeobecnú a myslel som si že s ňou nebudú problémy. Prišla kontrola u diabetológa a tam, keď zistila že mám všeobecnú tak mi oznámila že si mám hľadať iného diabetológa lebo u všeobecnej už nemá limit. Keď na to pozerám z pohľadu lekára, majú pravdu lekári, keď z pohľadu pacienta tak mam pravdu ja. Ale nikto sa nezamyslí ako to je s poisťovňami. Že všeobecná je najhoršia ale tam su všetky deti a väčšina dôchodcov takže musí byť stratová. Vina sa hádže na lekárov, na pacientov a čo jaq viem nakoho len poisťovne zo všetkého profitujú.

BMX. to si si uplietla na seba bič založiť takúto tému nabralo to na obrátkach ale aspoň je vidieť pohľad z každej strany :-)