Článok bol pripravený v spolupráci s Ebeš.<!--StartFragment -->
Európske právo sociálneho zabezpečenia - príslušnosť k právnym predpisom
Dňom vstupu do EÚ sa Slovensko zaradilo medzi krajiny, ktorým je umožnený voľný pohyb osôb v rámci krajín EÚ<sup>1</sup>/ EHP<sup>2 </sup>(aj keď v prechodnom období s určitými obmedzeniami).
Problematikou voľného pohybu osôb v rámci spoločenstva, za účelom zabezpečenia rovnakého zaobchádzania, dostatočnej právnej a sociálnej ochrany migrujúcich osôb<sup>3</sup>, sa zaoberajú Ustanovenia Rady Európy.
Ustanovenia (ďalej Nariadenia) pre oblasť Sociálneho zabezpečenia (nemocenské, dôchodkové. zdravotné poistenie)<sup>4</sup> platné v členských štátoch EÚ a EZVO<sup>5</sup> sa vzťahujú na:
- zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby (v zmysle Nariadenia)
- študentov
- dôchodcov
- štátnych zamestnancov
- členov rodiny a pozostalých vyššie uvedených osôb
- štátnych občanov tretích štátov, ak majú trvalý pobyt na území niektorého členského štátu
Nariadenia sa uplatňujú na vnútroštátnu legislatívu v nasledujúcich oblastiach
- Choroba a materstvo
- Pracovné úrazy
- Choroby z povolania
- Dávky v invalidite
- Starobné dôchodky
- Pozostalostné dávky
- Dávky v nezamestnanosti
- Podpory pri úmrtí
- Rodinné dávky
Nariadenia:
Zabezpečujú, aby bola migrujúca osoba zúčastnená v správnom systéme sociálneho zabezpečenia a aby sa predišlo situáciám, kedy by sa na migrujúcu osobu malo vzťahovať viac systémov sociálneho zabezpečenia, respektíve by sa na ňu nevzťahoval žiadny systém sociálneho zabezpečenia.
Riešia príslušnosť k právnym predpisom členských štátov v oblasti sociálneho zabezpečenia, nevzťahujú sa ale na ďalšie oblasti, napr. pracovnoprávne a daňové predpisy.
Nezjednocujú národné legislatívy. Ich úlohou je koordinácia pri plnom rešpektovaní osobitostí národných legislatív.
Základom voľného pohybu osôb je voľný pohyb pracovníkov. Článok sa snaží objasniť spôsob, ako určiť, ktorá legislatíva v oblasti sociálneho zabezpečenia sa má vzťahovať na migrujúcich pracovníkov (ďalej osoby). Vzhľadom na to, že existuje niekoľko osobitných pravidiel, ktoré jednak riešia samotné Nariadenia a jednak vzájomné dohovory medzi členskými štátmi je každý prípad jedinečný a neexistuje univerzálny návod. Článok môže pomôcť zorientovať sa v problematike, ale hlavné slovo pri určení uplatniteľnej legislatívy má vždyInštitúcia označená príslušným úradom členského štátu (ďalej Inštitúcia). Na Slovensku je to Sociálna poisťovňa. Za účelom predchádzania komplikáciám pri prekrývaní národných legislatív Nariadenie stanovuje všeobecné pravidlo : uplatnenie legislatívy jediného členského štátu - a to toho, kde osoba vykonáva zamestnanie, alebo samostatnú zárobkovú činnosť, aj keď nemá v tomto štáte bydlisko. Všeobecné pravidlo sa aplikuje vždy automaticky.
Osobitné pravidlá vyžadujú posúdenie Inštitúcie ( spravidla inštitúcie toho členského štátu, kde má osoba bydlisko). Inštitúcia na základe
žiadosti migrujúcej osoby (každá Inštitúcia má na to osobitné formuláre) posúdi príslušnosť k legislatíve daného členského štátu.
Ak sa na migrujúcu osobu bude vzťahovať legislatíva daného členského štátu, vystaví mu Formulár E101,E 102,E103 v ktorom danú skutočnosť uvedie. Vystavený formulár zároveň slúži ako doklad migrujúcej osoby, ktorým sa v prípade potreby preukáže Inštitúciám ostatných členských štátov. Ak by sa takýmto dokladom nepreukázala, platilo by, že podlieha legislatíve členského štátu, v ktorom pracuje alebo vykonáva samostatne zárobkovú činnosť.
Ak sa na migrujúcu osobu nebude vzťahovať legislatíva daného členského štátu, formulár nebude vystavený. Inštitúcia to oznámi migrujúcej osobe a zároveň Inštitúcii toho členského štátu, ktorého legislatíva bude uplatniteľná.
Príslušnosť k právnym predpisom ešte ale automaticky neznamená účasť na poistnom systéme príslušného členského štátu. Môže sa stať, že v národnej legislatíve, ktorá sa podľa Nariadenia na pracovníka vzťahuje, je osoba vyňatá z určitého druhu poistenia.
Všeobecné pravidlá
Na osobu zamestnanú na území jedného členského štátu sa vzťahuje legislatíva tohto štátu, aj keď býva na území iného členského štátu alebo keď registrované ústredie alebo miesto podnikania inštitúcie, podniku alebo osoby, ktorá ju zamestnáva, je na území iného členského štátu (s výnimkami uvedenými v osobitných pravidlách v bodoch 1,2,3,5).
Na osobu, ktorá vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť na území jedného členského štátu, sa vzťahuje legislatíva tohto štátu, aj keď býva na území iného členského štátu (s výnimkami uvedenými v osobitných pravidlách v bodoch 1,4,5).
Na osobu zamestnanú na palube plavidla sa vzťahuje legislatíva členského štátu, pod ktorého vlajkou pláva.
Na štátnych úradníkov legislatíva členského štátu, ktorému podlieha štátna správa, ktorá ich zamestnáva.
Na osobu odvedenú, alebo znova povolanú do služby alebo do náhradnej civilnej služby členského štátu , sa vzťahuje legislatíva tohto členského štátu.
Na osoby, na ktoré sa prestane vzťahovať legislatíva jedného členského štátu, bez toho, aby sa na ne začala vzťahovať legislatíva druhého členského štátu v súlade s pravidlami Nariadenia, sa vzťahuje legislatíva členského štátu, kde má bydlisko.
Uvedené prípady, okrem bodu 4, nevyžadujú žiadne formuláre, doporučuje sa ale konzultovať s pracovníkmi Sociálnej poisťovne.
Osobitné pravidlá.
<big>1. Vyslané zamestnané osoby, SZČO</big><sup>7</sup>
Vzťahuje sa na nich legislatíva štátu v ktorom sa nachádza podnik, pre ktorý zvyčajne pracujú a ktorý ich vyslal do iného členského štátu, najviac na obdobie 12 mesiacov. Za určitých okolností je možné vyslanie predĺžiť na ďalších 12 mesiacov.
Problematika vysielania je rozsiahla a rieši ju niekoľko samostatných predpisov<sup>8.</sup>
Základné znaky vyslania:
Zamestnanec
- Má štatút zamestnanca, jedná sa o zamestnanca v zmysle Nariadenia
- Zamestnanec normálne pracuje pre podnik na území členského štátu
- Je vyslaný svojim zamestnávateľom do iného členského štátu, aby tam pre neho dočasne vykonal prácu
- Tento zamestnanec nebol vyslaný, aby nahradil inú osobu, ktorá ukončila svoju dobu vyslania
SZČO
Jedná sa o SZČO v zmysle Nariadenia
Musí vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť vo vysielajúcom štáte ešte predtým, ako bude vyslaná
<big style="color: rgb(0, 0, 0);"></big>
<b><big style="color: rgb(0, 0, 0);">2. Osoby zvyčajne zamestnané na území dvoch alebo viacerých členských štátov</big> </b>Na osoby zvyčajne zamestnané na území dvoch alebo viacerých členských štátov sa vzťahuje legislatíva členského štátu, kde má osoba svoje bydlisko, ak vykonáva svoju činnosť aj na tomto území.
Na osobu zamestnanú u rôznych zamestnávateľov, ktorí majú sídlo alebo miesto podnikania v iných členských štátoch ako je bydlisko osoby, sa vzťahuje legislatíva členského štátu, kde má osoba bydlisko.
Na osobu, ktorá je zamestnaná u jedného zamestnávateľa v rôznych podnikoch, ktoré majú svoje sídla, alebo miesta podnikania v rôznych členských štátoch, ak nemá bydlisko na území niektorého z týchto členských štátoch, legislatíva členského štátu, na ktorého území sa nachádza sídlo alebo miesto podnikania..
Zamestnanec v medzinárodnej doprave
vzťahuje sa na neho legislatíva štátu, kde má podnik svoje sídlo, alebo miesto podnikania
ak má podnik svoju pobočku v členskom štáte, kde je zamestnanec zamestnaný, vzťahuje sa na neho legislatíva tohto členského štátu
ak je osoba zamestnaná, na území členského štátu, kde má svoje bydlisko, vzťahuje sa na ňu legislatíva tohto členského štátu dokonca aj vtedy, ak tu podnik nemá ani sídlo, ani pobočku
<big><b>3. Na osobu, ktorá je zamestnaná na území jedného členského štátu podnikom, ktorý ma svoje sídlo alebo miesto podnikania na území iného členského štátu a ktorý sa nachádza na oboch stranách spoločnej hranice,<big> <small>legislatíva</small></big><small> </small>toho členského štátu, na území ktorého má podnik svoje sídlo alebo miesto podnikania.</b></big>
<big style="color: rgb(0, 0, 0);"></big>
<big style="color: rgb(0, 0, 0);">4. Osoba zvyčajne samostatne zárobkovo činná na území dvoch členských štátov</big>
Na osobu zvyčajne samostatne zárobkovo činnú na území dvoch členských štátov sa vzťahuje legislatíva toho členského štátu, na území ktorého má bydlisko ak vykonáva svoju činnosť čiastočne na území tohto členského štátu.
Ak nevykonáva žiadnu činnosť na území štátu, v ktorom má trvalé bydlisko, vzťahuje sa na ňu legislatíva členského štátu, na území ktorého vykonáva hlavnú činnosť
Na osobu, ktorá je SZČO v podniku, ktorý má sídlo alebo miesto podnikania na území jedného členského štátu a ktorý sa nachádza na oboch stranách spoločnej hranice týchto členských štátov legislatíva toho členského štátu, na území ktorého má podnik svoje sídlo alebo miesto podnikania.
<b><big>5. Osoby súčasne zamestnané na území jedného členského štátu a SZČO na území druhého členského štátu.</big></b>
S výnimkou platí legislatíva členského štátu, na ktorého území je v platenom zamestnaní.
Výnimka:
V prílohe VII k Nariadeniu Rady ( EHS) č.1408/71 sú uvedené štáty, ktoré si stanovili výnimku z tohto pravidla (je medzi nimi aj SR). Na uvedené osoby sa bude súčasne vzťahovať legislatíva členského štátu, na ktorého území sú v platenom zamestnaní a legislatíva členského štátu, na území ktorého je osoba SZČO.
<big>
6. Osoby poistené v osobitnom systéme pre štátnych zamestnancov,</big> ktoré sú súčasne zamestnané, alebo SZČO na území jedného alebo niekoľkých členských štátoch
<big></big> <big>7. Štátni zamestnanci súčasne zamestnaní v niekoľkých členských štátoch</big> a poistení v jednom z týchto štátov v rámci osobitného systému <b><big></big></b> <b><big>8.Osoby zamestnané v diplomatických misiách</big>, </b>konzulárnych miestach, členovia obslužného personálu Európskych spoločenstiev Za určitých okolností majú právo voľby legislatívy členského štátu, ktorej chcú podliehať. Príslušná Inštitúcia pre nich vystaví Formulár E 103. Súbežný výkon činností uvedených v bodoch 2,3,4,5 je osoba povinná oznámiť Inštitúcii v členskej krajine, v ktorej má trvalý pobyt.
Na potvrdenie správnosti uplatniteľnej legislatívy je treba mať vystavený formulár E101 resp. E102 (body 1-7). O vystavenie formulára v prípade vyslanej osoby požiada zamestnávateľ.
Z vyššie uvedených pravidiel môže dva alebo viac členských štátov, príslušných úradov týchto štátov (u nás Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny) dohodou upraviť výnimku. O výnimku treba požiadať. Udelená výnimka platí jednotne pre všetky oblasti sociálneho zabezpečenia.
Na záver treba uviesť, že už je vypracované a schválené Nariadenie Rady ( EHS) č. 883/2004, ktoré nahrádza Nariadenie Rady (EHS) č.1408/71. Do platnosti vstúpi vtedy, keď bude k nemu vypracované a schválené vykonávacie nariadenie (predpoklad je r.2006).
<hr style="color: rgb(0, 0, 0);" color="#1a59a8">
Poznámky:
1. Európska únia (Nemecko, Francúzsko, Belgicko, Holandsko, Luxembursko, Taliansko, Írsko, Veľká Británia, Dánsko, Grécko, Španielsko, Portugalsko, Fínsko, Rakúsko, Švédsko, ČR, Poľsko, Maďarsko, Slovensko, Slovinsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko, Malta, Cyprus)
2. Európsky hospodársky priestor ( EÚ+EZVO<sup>5</sup>)
3. Osoba zamestnaná alebo samostatne zárobkovo činná v zmysle Nariadenia .
4.
Nariadenie Rady(EHS) č.1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva
Nariadenie Rady (EHS ) č.574/72 ustanovujúce postup vykonávania Nariadenia Rady (EHS) č.1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva
Nariadenie Rady (ES) č. 859/03z 14.mája 2003, ktorým sa rozširuje používanie Nariadenia ( EHS) č.1408/71 a Nariadenia (EHS) č.547/72 na občanov tretích krajín6, ktorých sa tieto ustanovenia doteraz nedotýkali výhradne z dôvodov ich občianstva
5. Európskeho združenia voľného obchodu (Nórsko, Island, Lichtenštajsko).
6. iné ako krajiny EHP 7. Samostatne zárobkovo činná osoba 8. Rozhodnutie správnej komisie ES Rozhodnutie správnej komisie ES pre sociálne zabezpečenie migrujúcich pracovníkov č.181 z 13.decembra 2000 ( týkajúce sa výkladov článkov Nariadenia č.1408/71 o legislatíve vzťahujúcej sa na vyslaných pracovníkov a SZČO dočasne pracujúcich mimo príslušného štátu
Kódex osvedčenej praxe (spresňuje charakteristické znaky vyslania vo vzťahu k vysielajúcemu zamestnávateľovi a vyslanému zamestnancovi , ako aj podmienky za ktorých sa zamestnávatelia a SZČO môžu domáhať uplatnenia článku o vyslaní )
Smernica Európskeho parlamentu a RADY ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb č.71/1996, ktorá sa uplatňuje vo vzťahu k podnikom (zamestnávateľom) zriadených v členskom štáte, ktoré v rámci poskytovania nadnárodných služieb vysielajú zamestnancov na územie iného členského štátu EÚ.
E101 - Potvrdenie o uplatniteľnej legislatíve
E102 - Predĺženie doby vyslania alebo činnosti ako SZČO E103 - Uplatnenie práva voľby