To je dobrý postreh korela s tou otázkou, kedy sú počas dňa pocity úzkosti a strachu najntenzívnejšie a celkové prehodnotenie svojho stavu, či sa nejedná o druh vyhorenia.
Ak tieto pocity trvajú hneď od rána a spánok je zlý, plytký, prerušovaný - treba hľadať lekára.

Sú ľudia, čo v minulosti trpeli rôznymi druhmi neurotických porúch a aj sa liečili a naučili sa rozoznávať svoje pocity natoľko, že sami vedia prehodnotiť stav, či pomože terapia, autosugestívne cvičenie, alebo treba opäť nasadiť liečivá. Takúto skúsenosť však nik nenadobudne čítaním fór, treba si to odžiť.

Myslím, že bmwx je na dobrej ceste, lebo si to uvedomuje a začal o tom rozprávať. Je veľa aspektov, ktoré môžu problém zhoršiť alebo zlepšiť. Je to v prvom rade rodina a blízky kruh ľudí, naša práca a spokojnosť s ňou, vzťahy, fyzická kondícia.
Čo pomáha jednému, druhého môže ničiť a práve preto je odborník dobrý na to, aby vyhodnotil nezaujato situáciu.

z mojho uhla pohladu psychologicke problemy ako napr. panicka porucha, ci depresie mozu byt "dedicne" avsak nie geneticky, skor prostredim, ci uz rodinnym, alebo sirsim prostredim ludskej spolocnosti.

podvedome presvedcenia a mechanizmy chovania su vstepovane do cloveka v utlom detstve svojim okolim. ked sa dieta narodi v dysfunkcnej rodine vstrebe zo svojho okolia nespravne presvedcenia a vytvori si tym nespravny sebaobraz, ktory sa moze prejavit rovnakou psychologickou poruchou, aku mali/maju rodicia (napr. depresivne dieta ak jeden z rodicov ma depresiu).

Je vsak zbytocne obvinovat rodicov za to, ze cloveku dali nespravnu vychovu resp. nespravny sebaobraz (napr ja mam velmi silny pocit menejcennosti nie len vdaka svojim rodicom). Kedze va:csinou samotni rodicia boli vychovavani v problematickom (dysfunkcnom) rodinnom prostredi sa mi nevedeli, ake mentalne modely predavaju dalej svojim detom.

Mi vsetcia sme hlboko ovplyvneni prvou aj druhou svetovou vojnou prave vdaka vychovy od svojich rodicov a spolocnosti.
Tak isto nas silno ovplyvnilo obdobie socializmu, aj ked sme sa uz v socializme nenarodili. Mentalne modely, presvedcenia, ktore sme ziskali od nasich rodicov nas podvedome ovplyvnuju kazdodenne. Mnohi z nas maju napr. podvedome presvedcenie, ze 'peniaze su spinave', len preto, lebo za sociku do nas hustili, aka je burzoazia skazena.

Kazdy sa spravame podla mentalnych modelov ziskanych zvonku a niektore nam sposobuju radost, niektore zase trapenie. Tieto mentalne modely (t.j. myslienkove pochody) a presvedcenia sa daju zmenit. Nie vsak tabletkami...

Ja som nikdy svoje psychologicke problemy neriasil tabletkami. Tabletky su dobre ana kratkodobe potlacenie neziaducich priznakov, neriesia vsak pricinu problemov, ktora tkvie v negativnych presvedceniac a myslienkovych pochodoch (ktore si casto navzajom protirecia).

Ked sa chces naozaj zbavit svojich problemov, musis objavit tieto nespravne presvedcenia a pretransformovat ich (napr. ako som uz predtym spominal Brandon Bays - Cesta, alebo ine, napr Byron Katie - The Work).

Bob Proctor (motivacny recnik) hovori: "Nemozeme za to, ake mentalne modely zdedime od svojich rodicov. Je vsak na nas, ako si ich pretvorime."

suhlasim, vsetko je to o psychike a naucenych presvedceniach. konecne niekto, kto v tom nevidi iba akusi biochemicku dysfunkciu. psychiater ti predpise tabletky, aby si sa ti vyrovnali hladiny hormonov, ale neodstrani pricinu kolilsanie hladiny napr. serotoninu alebo adrenalinu.
hormony ti lietoaju, pretoze mas potlacane emocie a presvedcenia, ktore si navzajom koliduju. treba ich odhalit a transformovat a vyrovnaju sa ti hladiny hormonov a nepotrebuje zrat tu chemiu...
treba si vyjasnit vsetky tie presvedcenia o menejcennosti a odpustit si sebe aj inym. tak, ako sme si postupom casu v zivote vytvorili nejaky sebaobraz, tak isto si ho mozeme pretvorit na lepsi a zdravsi a zbavime sa panickej poruchy aj mnohych inych chorob.

Nie je uz dnes pravda ze priama pricina PP je nizka hladina serotoninu. A toto mam tiez z pravej ruky od modernej psychiatricky (nova generacia psychiatrov). Povedala peknu vec - pred par rokmi sa PP ani nepoznala ako panicka porucha ale ako depresia. A preto sa liecila pomocou antidepresiv. Dnes uz je vyskum inde. Preto antidepresiva uz nie su plne ucinne. Je jasne ze ked si v srackach nejaku dobu a stale sa stresujes tak automaticky si znizujes hladinu serotoninu a potom antidepresiva ti pomozu. Ale neriesis pravu pricinu... Za par rokov mozno vsetci budeme mudri ked zisti moderna medicina kde je hacik.
Zaklad je ZLE naucena reakcia na stresove podnety. Ako je mozne ze ked sa zahlbis do nejakej oblubenej veci - precitas si perfektny motivacny clanok, knihu, alebo budes lustit krizovky, zasportujes si, tak PP je odrazu prec?? Ide o to ze zamestnas mozog peknou vecou ktora ta zaujima a zrekaxujes ho.

Precitajte si knihu od Tomana - debordelizace hlavy. Ten clovek nema panicku poruchu a predsa pise o tych istych veciach, o chaose v hlave a ze kde robi vacsina ludi chybu. Perfektna kniha ktora ti ukaze cestu.

Pacil sa mi jeden figel cloveka co tu pisal na fore, ze na relaxaciu pouziva zonglovanie. Vsak to je super finta pre mozog, ktory sa musi sustredit len na jednu vec a to lopticku a neriesi ine veci...toto je recept >> sustredit sa na prijemne veci a neriesit otazky co ked, mozno a ine otazky ktore ta vedu len k dalsim otazkam a polemikam...

Drzte sa

Suhlasim ze nie som doktor ani profik. Ale to nie je predsa vela ludi ktori si presli peklom a urobili webove portaly a teraz pomahaju ludom. Ja som tiez stal pred problemom pred troma rokmi ktory som v zivote nepoznal a vola sa panicka porucha.
Najprv som hladal na webe a ucil sa. Isiel som k psychiatricke ktora prave riesi tieto veci a povedal som jej co som nastudoval a konzultoval som to s nou.

Bol som pred polemikou:
1/ budem jest bobule ala xanax a ine
2/ alebo sa budem snazit hladat prirodnejsiu verziu ktora nie je navykova resp.hladat vhodnu terapiu.

Vybral som si dvojku. Uznavam ze aj moj vyvoj ma postupnost ale dosiel som na vela veci.
V poriadku teda, sorry ze to vyznelo ako prednasanie. OPRAVA - su to moje nazory. Toto predsa nie je forum odbornikov...Chcem len pomahat. Tak ako som zacal na tomto fore a pomohlo mi, tak aj ja teraz sa snazim pomahat.

Snazil som sa uviest aspon poznatky na ktore som dosiel. A na KBT predsa nie je nic narocne. Vsak preto asi Prasko vydava svoje knizky pre nas aby sme si ich citali a pomohli nam.

Alebo mame druhu moznost a to ze tu budem vyplakavat ako mi je zle a to asi nikomu nepomoze?? Vsak nech si ludia vyskusaju rozne techniky a volne dostupne vyzivove doplnky. Nikoho nenutim len zdielam poznatky.

PS: som za objektivnu kritiku buchac ale ked mi niekto napise ze som blbec, to nie.

ja som to tiež riešilad slov " vzchop sa!", cez homeopatiká, dokonca som bola aj u liečiteľky. dnes už chápem, že moje telo mi dávalo najavo, že nevládze ( žila som 20 rokov v stresujúcom manželstve). asi máš pravdu, na každého zaberá niečo iné. prečítala som veľa kníh, o pozitívnom myslení, od dr. praška, od carnegieho...... ale stále to nepomáhalo. dnes sa už do ničoho nesilím, neplávam proti prúdu, ale po prúde..... veď kto môže vedieť, či to, čo ho v živote čaká je pre neho dobré alebo zlé????
po svojich skúsenostiach som dospela k týmto 5 bodom:
Modlite sa!
k Bohu, k vyššej sile, k niečomu, čo si myslíte, že je tu pre vás. nie len večer pred spaním, automatické pohybovanie pier, ae zastavenie sa počas dňa na krátku modlitbu. dobrá modlitba by mala obsahovať: poďakovanie, prosbu, vloženie sa do rúk božích. ja som si svoju modlitbu napísala na malý papierik a mám ju stále pri sebe. ( nosím ju v peňaženke)
Zdravo jedzte!
nie pre každého je vhodná rovnaká strava. stačí pre začiatok: obmedziť cukor, biele pečivo, viac zeleniny a ovocia. pri každom jedle sa naň pozriem a spýtam sa sama seba: "Aké živiny mi dá toto jedlo?" čudovali by ste sa ako vám telo odpovie!
Cvičte!
pre začiatok stačí ráno Pozdrav slnku alebo 5 Tibeťanov. Telo už potom samo ukáže ( po mesiaci) čo chce, či ťa ťahá plávať, behať, jógu...... A prechádzky - na čerstvom vzduchu v každom počasí ( ja mám psa- takže toto musím:-)
Pracujte!
zbytočné polihovanie a poflakovanie sa je deprimujúce. Ak treba spať - spite, ak chcete pozerať televízor- pozerajte, len nestriedajte jednu činnsť s nechuťou za druhú. urobte si zoznam, čo vám treba spraviť, alebo, čo by ste chceli robiť, keby ste mali čas a v týchto "blbých" chvíľach ho vytiahnite
Milujte!
nemusí to byť vášnivá zamilovanosť do partnera ( veď koľkí žijú sami). stačí sa len zaujímať, dávať najavo pozornosť, starostlivosť, napr: : ku rodičom, súrodencom, domácim maznáčikom, priateľom, kvetom..... len nech je to živé, aby to cítilo vašu starostlivosť a oporu.

tak, ale som sa rozpísala, ale to je akési moje zhrnutie, z tých všetkých kníh, ktoré som prečítala. myslím, že na začiatok to pomôže.
mirec, prajem ti všetko dobré, ja sa svojich liekov zatiaľ nevzdám, ešte nie som na to pripravená, a tebe držím palce

navštív čím skôr psychiatra, pomôže ti, aspoň pre začiatok, neboj sa liekov, nastaví ťa na lieky a potom ich budeš znižovať, ale musíš niekde začať.

nie, nie si na tom až tak zle, ale ak chceš byť na tom horšie, tak sa tráp ďalej. keď máš choré hrdlo ideš k lekárovi, ke´d máš zlomenú nohu ideš k lekárovi, ked ťa bolí zub ideš k lekárovi. a prečo k nemu neísť, keď bolí duša??? keď máš narušenú psychickú rovnováhu? sú lieky, ktoré potláčajú tieto stavy, en ich účinok sa prejaví po 5-6 týždňoch. treba en vydržať a nájsť si dobrého psychiatra, ktorý sa ti bude venovať a nepošle ťa preč po 10 minútach s taškou liekov. skús pohľadať na nete, ja som spočiatku chodila k jednej "lekárke", ktorá ma napchávala cipralexom - tri roky - a moc mi nepomáhal, ale trocha pomohol. potom som sa odhodlala a šla k psychiatričke- bola som už fakt zúfalá - mala som šťastie natrafila som na super lekárku. keď k nej idem tak som tam aj hodinu. ale porozpráva sa so mnou, všetko ju zaujíma, aj čo mne sa zdá nepodstatné. Neboj sa, pomôžu ti, a pozri sa koľko tu je ľudí, všetci sa tým trápime. je to taká moderná civilizačná choroba. hlavne sa odhodlaj niečo s tým robiť, lebo ťa to utrápi a máš 20 rokov, život pred sebou, a chceš takto stratiť ďalšie roky???? Bojuj!!!!!

pridala by som ešte nejaké rady pre "aktívnych " panikárov:
- gumička na ruku - pri znepokojivých myšlienkach natiahnuť a streliť - poriadne zaštípe a hned myslíte na niečo iné
- fyzická práca - upratovať, umyť okná, práca v záhrade, ....proste fyzicky sa unaviť. čítala som prieskumy, že ľudia, ktorí pracujú fyzicky, tak touto chorobou trpia len sporadicky
- počúvať rádio, televízor.... - nenechať čas myšlienkam
- spievať si pri práci - nie hity v angličtine, ale také klasické ľudové piesne napr. V hlbokej doline srnka vodu pije
- nepremýšľať - vyprázdniť si hlavu
- čítať ľahké veselé knihy, napr. halina pawlowská a iné

pripájam sa k tomu, čo napísala vierka, väčšinou sa neplatí, ak majú zmluvu s tvojou poisťovňou. ked s ňou budeš telefonovať, tak sa jej jednoducho opýtaj, ak je seriózna tak ti rada a milo odpovie. som rada, že si sa odhodlala. už to neodkladaj. toto je ako s chorým zubom, môžeš si pomôcť ako vieš, ale raz tam predsa budeš musieť ísť. držím palce a daj vedieť ako si dopadla.urobila si prvý krok.

Laicky povedané ...
Psychiater je na hlavu ..
Psychológ na dušu...
Spolupracujú vzájomne ...musia , teda mali by ...
...otázka , pýtaš sa na platby ....
No ako sa Ti dá odpovedať , ak nie je známa jej identita ???..........a na Jazere to nebude , tá jej ordinácia ...aspoň sa mi tak marí ...

som rada, že si sa objednala, tak len vydrž. a ako je to s tými platbami?

Ako vidím je nás dosť, čo touto zákernou chorobou žijeme alebo sme žili.... Ja som dnes zdravá asi tak na 90 percent úplne sa to asi prekonať nedá.
Mne nepmáhali lieky ani čajíky ani iné homeopatické veci... Male som hrozné stavy mesiace som sa bála chodiť aj po ulici, vzdal som sa zamestnania, priaťelov, cigariet alkoholu a takmer aj jedla...
Chodila som po lekároch na vyšetrenia a ked mi už preskúmali celé telo a nenašli nič, poslali ma k psychologičke, keď mi povedala že problém bude vo "veži" hneď som sa uvedomila, som dosť silná a dominantná osobnosť a nechcelo sa mi veriť že by sami to mohlo stať ale predsa. Lieky mi nepomáhali len zaspávali. Ale vtedy sa mi už rúcal život a jediné čo ma motivovalo bol môj priateľ, vedela som že ak sa nepozbieram stratím ho tak som na seba začala pracovať...
KAŽDÝ KTO TRPÍ TOUTO CHOROBOU si musí uvedomiť že to vie kontrolovať a ovplyvniť !!!!! VŽDY!!! iné chorby sa nedajú ale psychické ano, lebo mozog vieme riadiť.
Ja som skúšala samú seba, prinútila som sa do vecí ktorých som sa bála, vždy som mala pocit že odpadnem... treba sa dostať čo najbližšie k hranici a preskočiť ju,,, uvidíte že ak nejakú situáciu prekonáte raz po druhýkrát sa jej už nebudete báť... mne to pomohlo!!!
treba chcieť žiť, a mať v niekom alebo niečom pevný motivačný bod!!!!!
Dnes to už riadim v pohode,,, len v kine a divadle mám na začiatku ked zhasnú svetlá trocha paniku ale predýcham to za 2 minuty lebo musím presvedčit mozog že tu chcem byť a že sa nič nemôže stať... (ale jediné čo mi ostalo je zvyk že, nech som bárskde vždy sa obzriem kde sú z miestností východy) ale inak pohoda...

Viem dobre pochopiť každého kto je v tom...
Držím palce k liečbe,
A pametajte vždy som šéf ja,, mozog bude robiť čo chcem ja!!!!!!!

NEBRAŤ DOSLOVNE !!!!!


...vydržaj....môže byť ešte horšie ......

no ha ha ha

Pozri Kukucka, ako klinicky psycholog nebudem predsa suhlasit s tym, aby ludia s psychickymi diagnozami, ktori maju indikovanu liecbu od profesionalnych lekarov, po precitani nejakeho prispevku na internete liecbu zahodili a dali sa na uzivanie nejakeho pripravku, ktory ani nie je schvaleny u nas. Tak to naozaj na takuto temu, odomna suhlasny prispevok citat nebudes.Inak je to bohapusta reklama.

Tento pripravok tu propagoval uz pred jeden a pol rokom.

Psychicke ochorenia, ku ktorym zaradujeme aj panicke poruchy, su ochorenia, ako kazde ine. Naviem, preco si ludia myslia, ze samoliecbou zvladnu toto ochorenie eliminovat, ci vyliecit. Nepopieram suhlas s tym, ze sa clovek zaujima o svoje ochorenie, studuje co je jeho pricinou, ale ludska psychika, cinnost ludskeho mozgu je velmi zlozity proces, do ktoreho ked vstupi laik,vykona viac zla, ako osohu. Neviem, ak niekoho boli slepe crevo, vie o tejto diagnoze dost, vie, ake su prejavy, aka ma byt liecba, ale urcite si nikto sam to crevo nevylieci, ci neoperuje. Preto sa cudujem, ze na psychicke ochorenia je kazdy druhy, ci je pekar, ci rusnovodic, odbornikom, ktory dokonca propaguje vyrobky, ktore ani nie su na nasom uzemi povolene.
P.S. ty si si proste musela do mna rypnut.

Verím, že aj psychiatri musia z niečoho žiť. Keď už sami psychológovia nesúhlasia s ich prístupom k liečbe svojich pacientov, niečo nebude v poriadku. Psychiatri dnes dobre ryžujú z predpisovania liekov. Dostanú človeka do závislosti. Človek si pripadá ako narkoman.
Na pacientov nemajú čas. Akoby aj mali, keď každý desiaty človek ma Slovensku má založenú kartu u psychiatra.
Psychiatria je stále v plienkach. Dohady bez dôkazov. Sú dobrí akurát na predpispvanie oblbovákov. Je nádej, že takýmto spôsobom vrátia uzdraveného
človeka do života? Sotva. Iba neustále podporovanie farmabiznisu a ľudia neskutočne trpia.
Som za, aby ľudia boli sami aniciatívni a hľadali si aj svoju vlastnú cestu za informáciami. Mnohým sa podarilo vyjsť z mnohých dg aj bez lekárov.

Za posledné 3-4 roky som prežila panický záchvat len pár krát, no pred dvoma týždňami sa mi to všetko vrátilo tak intenzívne, že ani v r. 2006 to až také nebolo. A ja som si myslela, že som sa s tým už "naučila žiť". NIE. Ale prečo to tu píšem....myslím, že som zistila príčinu. Zistiť príčinu bolo pre mňa vždy tak dôležité, že som si bola istá, že ak ju vedieť budem, budem sa vedieť na panické záchvaty pozerať inak a tak ich aj zvládať. To, čo som našla spoločné keď mi záchvaty začali v r. 2006 a teraz je: zmena zamestnania a s tým spojené necielené chudnutie. Čiže ide buď o túto kombináciu, alebo jedno z toho a s tým zvýšený stres v podvedomí (ja ho nepociťujem). Myslím, že by si to teraz hlavička mohla uvedomiť, že sa niet čoho báť. Veľa šťastia!

Prosím vás, netrhajte a nezakladajte novú tému, táto je príliš vzácna svojím obsahom. Nedeľte ju.
Je tu asi najväčšia koncentrácia informácií o PP zo všetkých fór, aj českých.
Že príde občas k nejakej výmene názorov medzi "odbornou" verejnosťou a trpiacimi bádajúcimi laikmi je iba na prospech celej diskusie.
Verím, že to pochopíte, i keď neskôr.
Ďakujem všetkým, čo ma iba trochu pochopili. Veď na koľko objavov aj v medicíne sa prišlo iba náhodou. Fleming...

Veľa šťastia pri hĺbaní a práce na sebe samom, vieru v seba a svoje sebapoznanie a vnímanie súvislostí. Verím, že drvivá väčšina z vás má po krk všetkých medikamentov, ktoré vás i tak z PP nevyliečia a zasahujú do CNS.
V liečbu psychiatrov a radám psychológov treba uveriť, až budú mať vedecký dôkaz o príčine vzniku PP. Zatiaľ ho nemajú, tak je snáď prípustné, aby každý schopný jedinec trpiaci touto veľmi nepríjemnou dg sám pátral po jej príčine. Ide o to, že každý normálny človek chce žiť zdravo a nespútaný liekmi.
Ako vidím lastovičiek začína pribúdať. Teší ma to.