Moja rada , treba sa pokúšať nabrať strašne veľa duševnej sily , nepodliehať tomu a zlé pocity odhánať .

Ale som múdra , že? Aj mne sa to vždy nedarí .

pravda je taka, ze ked to cloveka ,,lapne,, tak nepomoze ani modre z neba, ked je zle, je zle.....a potom je zrazu z nicoho nic dobre a takto dokolecka...zacarovany, bludny kruh....ale v kazdom pripade treba brat tabletky, bez nich to nejde....mate este niekto skusenosti s nejakými podpornymi metodami, ako je napriklad KB terapia, alebo nieco ine?

objednal som sa na Kinezologiu...v nedeľu tak sa ozvem ako som pochodil.

No bol som na SRT/ mala to byť kineziologia/ ale je to v podstate veľmi podobné. Trocha som sklamaný , lebo moc neverím na minulé životy. Nehovorým, že by som bol úplne proti tejto myšliemke, ale akosi sa mi to v mojej hlave nepáči, že by moje terajšie zdravotné pronblémi súvieli z "minulým" životom. Ale ako vravím, nie som totálne neprístupný týmto veciam.
No ale k ´veci, vraj za mojej starosti môžu veci z minulých životov a nejaké psychické bloky, ktoré sú teraz už odblokované . Tak uvidím ako sa to bude vyvíjať.
Isté však je, že som dnes ráno do práce mal ďaľší panický záchvat v autobuse. Trval asi 2-3 minúty ale bol hrozný...trasenie, pot, búšenie srdca, pocit na odpadnutie...Mne sa zdá, že odkedy beriem lieky na PP sa to akosi nahromadilo. Beriem ich 3-týždeň. Teraz mám ísť na kontrolu tak uvidím.
Ahojte!

Aké lieky berieš? Vieš , musíš byť trpezlivý , pretože to je ešte krátka doba pokiaľ berieš lieky len 3 týždne .Ale určite sa to polepší . Držím palce .

Beriem Cipralex, ale ako hovorím, mne sa zdá, že od kedy ich beriem mám častejšie problémi.Je to normálne?

Cipralex nepoznám , já beriem SEROXAT . Mne sa to nezdá normálne , aby po nasadení liekov sa ztav zhoršoval . Však ak pôjdeš na kontrolu , podľa toho čo povieš doktorke , tak ona to prehodnotí a uvidíš , či Ti liečbu zmení alebo nie .

Neuveriteľné, takýto mám aj ja problém , vyskytol sa u mňa minulý rok v zime, od vtedy som nesedela v autobuse. Radšej pôjdem pešo, hocijako, len nie autobusom. U mňa sa to prejavilo z ničoho nič, myslela som si že je to psychikou. V tej dobe som bola prepracovaná, ale po určitej dobe som skúsila ísť znova autobusom, ale zasa som po prvej zastávke musela vystúpiť. Myslela som si, že len ja mám takýto problém, ale ako čítam túto tému, vidím, že je nás viacej. Naozaj som nevedela, že toto sa považuje za chorobu. . Autobusom som už nešla vyše roka.

Mam z toho chaos, mozno mi niekto v tejto teme vysvetli rozdiel medzi SRT a kineziologiou. Ja som bola u 3 roznych kineziologiciek a ani jedna ma nenasmerovavala na problem preneseny z minulych zivotov. Pravdu poviem, ze tak ako Plavcikovi, by sa aj mne taketo informacie tazsie vstrebavali, aspon zatial nie, hoci ich nezavrhujem.
Myslim si, ze najucinnejsi podporny prostriedok mate vsetci chori vo svojich rukach. Len ma neskomentujte slovami "dobre sa jej radi...". Aj ja som si pred rokmi svoje s uplne rozhadzanou psychikou odskakala. Tiez som vo vnutornom chaose vybiehala z obchodov bez nakupu, vystupovala z elektricky a isla kusisko cesty peso - prijala som myslienku "no a co, aspon sa prejdem" - funguje to.Zacnite sa mat radi, venujte si chvilu kludu, sportu, spravne dychajte/uvolnuje nadych do bruska/,prechadzky, pokec s kamaratmi, citanie = robte to, co Vam robi dobre. Vela spite. Nezostavajte sami, dobri ludia s clovecinou su aj okolo Vas.Drzim palce.

[Zacnite sa mat radi, venujte si chvilu kludu, sportu, spravne dychajte/uvolnuje nadych do bruska/,prechadzky, pokec s kamaratmi, citanie = robte to, co Vam robi dobre. Vela spite. Nezostavajte sami, dobri ludia s clovecinou su aj okolo Vas.Drzim palce.[/quote]


Krásne si to určite napísala , určite sa máme radi , lenže niekedy je veľmi ťažko dosiahnuť toho voľna pre seba samu a hlavne pre svoje zdravie . Viem , že musíš si na to nájsť čas , ale ........povinnosti volajú a to je najhoršie .

...určite sa máme radi , lenže niekedy je veľmi ťažko dosiahnuť toho voľna pre seba samu a hlavne pre svoje zdravie . Viem , že musíš si na to nájsť čas , ale ........povinnosti volajú a to je najhoršie . [/quote]

Suhlasim, ze je to tazke, ale ide to, hlavne ked ide o Tvoje zdravie. Je to o prioritach v zivote. Ja tiez milujem svoju rodinu a robim jej ochotne "otroka", mam svoju pracu, ktora ma zamestnava viac ako 8 hodin, ale najst si chvilku pre seba - to jednoducho dnes uz dokazem. Napr. prehlbene dychanie v autobuse /pravda, ak sedim/, kratka akupresura prstov pri pocitaci, valcek alebo jezko pod pisacim stolom na premasirovanie chodidiel, popijanie vhodneho caju /na ukludnenie je dobry pamajoran/, atd. Viem, je to tazke, ale treba zabojovat a zacat malickostami, bude to dobre, verim.

Bionda po dlhom čase vidím , že si na porade , vyjadri kúsok k tejto téme .

Ďakujem, že si ma oslovila. Každá psychická porucha má niekde pôvod, to vie každí, nebudem tu písať o tom, že je dobré si nájsť dobrého terapeuta, ktorý by mal mať záujem nielen s liekmi, ale hlavne slovom záujem pomôcť svojmu klientovi , aby mohol žiť plnohodnotný život a to je to, čo lekárom ešte uniká a lepšie je im nasadiť lieky ako riešiť problém, to si asi uvedomujete každí. Osobne si myslím, že je to síce "beh na dlhé trate", ale žiť s tým, je horšie
Nemyslím si ani, že vás dobehli minulé životy, lebo asi ako dieťa ste sa tak nikto nechovali.
Z môjho pohľadu, je najlepšia analýza, ale súčasného života. Bohužiaľ , ale každí kto tým trpíte by ste mali začať analyzovať, kde ste prvý raz pocítili ten strach a čoho sa vlastne bojíte (pomenovanie strachu, pocitu , čo to vo vás vyvoláva ......a drobností, ) ste zrejme dosť empatický ľudia a podvedomím asi príliš prežívate nešťastia okolo vás a nie je vylúčené, že možno niekto v rodine alebo i mimo a vy ste boli účastníkmi rozhovoru, že niekto tragicky zahynul (a teraz je tých nešťastí dosť TV sú toho plné v autobuse alebo inej dopravnej nehode a vo vás to spustilo vaše problémy. V každom z nás ostane čosi a každí sa s tým vieme vysporiadať inak . Ale pri sedení, kde by boli aj iní s podobnými problémami a každí by ste si ten jeden kúsok skladačky priložili, našli by ste aj vlastný liek na svoj strach.
Ja viem, nájsť ten úsek života je ťažko hneď , preto to chce čas, ale lieky by mali byť dočasným riešením.

Ďakujem.

Súhlasím s tebou a myslím si že by sa každý s takýmito problémami mal na chvíľku zastaviť, hľadať ten bod kedy sa to spustilo a potom sa tým už nezaoberať, ale vyhýbať sa podobným situáciám. Vřtanie sa v problémoch nepomáha, buď sa budú riešiť rázne alebo sa na ne čím skôr zabudne. Musíme si uložiť do podvedomia že všetko zlé už bolo a teraz nás už čaká len to dobré čo si budeme v našej mysli pripravovať a keď to opríde tak budeme dvojnásobne spokojní že máme na tom svoj podiel lebo sme to tak chceli.
Ja som v živote tiež niečo prežila a len úplný obrat v myslení /postupný/, zmena priorít, ľudí s ktorými sa stretávam a dobré knihy ma držia nad vodou a pomáhajú aj ťažké chvíle prežiť s akýmsi "nadhľadom" aby som mohla pomáhať ľuďom ktorí to ešte nedokážu sami. Hľadať treba ľudí ktorí ťa vypočujú, ale len neľutujú a snažia sa pomôcť. Ver mi že sú takí.
Príklad na odľahčenie situácie? -do konca marca je už len 78 dní-to je hrôza.
-ale veď do konca marca sú ešte skoro tri mesiace, hurá...na daňové.
Malá útecha ale z maličkostí sa skladá celý život. Prajem všetko dobré.

Nemozem sa nevyjadrit. Este sice nerobim a som iba student (maturant), mam 18 rokov, ale ked som zbadal o com sa rozpravate, nemohol som odolat.
Mam presne taky problem, ako opisala porfin, takisto mi najcastejsie take pocity prichadzaju ked som niekde, kde viem, ze musim byt a nemozem odist (valstne by som odist mohol, ale mam pocit, ze sa to nerobi, alebo je to nevhodne), ci uz je to cestovanie, alebo sa mi to niekdy stava ked mam hrat na koncerte (som aktivny muzikant) a viem, ze budem musiet cakat kym pridem na rad niekedy aj hodinu a viem, ze uz nemozem odist s tym, ze mi je zle alebo cokolvek ine. Taktiez sa mi to niekedy stava na udalostiach ako su napriklad rozne koncerty, prednasky, operne predstavenia... vsetko, kde by moj odchod sposobil rozruch, bolo by nevhodne odist (napriklad v opere sa tlacit cez vsetkych ludi, obvykle sedavam v strede )...
Casto to pride a odide uplne necakane, obzvlast sa to objavuje, ked som unaveny, nespal som alebo mam velmi naplneny den a viem ze musim spravit velmi vela veci, nech by mi bolo akokolvek zle.
Prejavuje sa to hlavne trpnutim tvare (verim, ze viete o com hovorim), obcas trpnutim koncatin alebo oblasti zaludka, hrude... najprv som myslel ze je to hypochondria, pretoze som sa casto bal, ze tieto symptomy su prejavmi nejakej choroby, no ziadnu vaznu chorobu som nikdy z toho nemal...
ako sa tato choroba vlastne vedecky nazyva? Ake mate fyzicke prejavy okrem nevolnosti a paniky, triasky? trpne niekomu tvar?
Vdaka za odpoved!

no a ja som si myslela, že som sama s takouto panickou poruchou, vlastne som sa dozvedela, čo mi je až na internete, keď som si hľadala príznaky a je to hrozné, viem o čom hovorím, strašne ma to obmedzuje, bojím sa ísť niekam sama, že odpadnem, ale nikdy som ešte neodpadla, ked idem s niekým, nemám takého problémy, liečiť liekmi sa odmietam, skúsila som aj minulé životy, išla som tam s tým, že neverím tomu ale vyskúšam.Bolo to niečo neuveriteľné, a odstránila som si tam niektoré príznaky choroby, ale ešte nie všetko, musím to skúsiť znova, lebo na 1x sa to nedalo, ale bol to veľmi silný zážitok. Je dobré vedieť, že s touto chorobou nie som sama a ocenila by som, keby ľudia, čo podobným trpia mi písali a vymieňali by sme si skúsenosti..............majte sa

Rozhodne nie si sama sybila tiez som si to myslel a celkom ma prekvapilo, ze som si to tu vsetko precital...
je zvlastny pocit citat o presne tom istom co ja prezivam...

Otazka pre vsetkych: celkom sa mi paci ten navrh, ktory dala Bionda, ze by sme sa mali viaceri takto stretnut, z kade ste? Ja som z Banskej Bystrice, cize ak je niekto takisto z BB, bol by som rad, keby sme sa mohli stretnut...

Aj ja som prekvapená z toho , že koľko nás je , ktorý máme podobný problém .

Mam taky zvlastny strach casto ked nad tym rozmyslam, ze ak sa mi to nebude dat vyliecit tak sa toho do konca zivota nezbavim... chcem byt profesionalny hudobnik, co by znamenalo vela prebdetych noci, kedze by som chodil hravat, a taktiez studium na konzervatoriu alebo VSMU bude dost narocny z toho dovodu ze budem stale hrat a hrat... tak sa toho trochu obavam ,ci to budem vediet zvladat a zaroven viem, ze hudba je to jedine co ma skutocne bavi...
Mam pocit, ze som tak trochu primlady, ze to u mna zacalo skoro, ved to zacalo uz asi pred 2-3 rokmi, to som mal 15...