Myslím si, že taká smernica sa nedá urobiť. ZP hovorí o nevyhnutnom čase, aký to je sa nedá presne určiť. Lekár potvrdí priepustku, väčšinou dá len razítko a dátum, hodiny nepíše, veď ani nevie ako dlho pacient v čakárni sedel. Je na zamestnávateľovi, či uzná celodenné prekážky, ak má zamestnanec jednu pečiatku na priepustke. Ak zamestnanec cestuje za lekárom, absolvuje vyšetrenie , nepôjde do práce na 20 minút. Každý má nárok na 7 dní v roku, čiže celkovo je to limitované, nevidím preto dôvod neuznať celodennú priepustku s jednou pečiatkou, často lekár napíše, že sa jedná o celodenné vyšetrenie.

Pokiaľ lekár napíše na priepustku celý deň, neni dôvod, aby to mzdárka neuznala.
Interná smernica k samotným priepustkám nie je treba, nakoľko o prekážkach na strane zamestnanca pojednáva § 141 Zákonnáka práce.

Ešte doplním, k uvedenej problematike som písala dotaz na Inšpektorát práce. Ich odpoveď bola cit. :
"Uvádzame, že hodnoverným dokladom na preukázanie Vami uvádzanej dôležitej osobnej prekážky v práci je potvrdenie o návšteve lekára vydané buď na výmennom lístku alebo na tlačive označenom ako "priepustka". "

§141 ZP
(2) Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno z týchto dôvodov a v tomto rozsahu:

a) vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení

1. pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,
2. ďalšie pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,
3. pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas na preventívne lekárske prehliadky súvisiace s tehotenstvom, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,

b) narodenie dieťaťa manželke zamestnanca; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas na prevoz manželky do zdravotníckeho zariadenia a späť,

c) sprevádzanie

1. rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné a uvedené úkony nebolo možné vykonať mimo pracovného času,
2. zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na desať dní v kalendárnom roku,

§ 143
Prekážky v práci
pri pružnom pracovnom čase

(1) Prekážky v práci na strane zamestnanca sa pri uplatnení pružného pracovného času posudzujú ako výkon práce s náhradou mzdy len v rozsahu, v ktorom zasiahli do základného pracovného času. V rozsahu, v ktorom zasiahli do voliteľného pracovného času, sa posudzujú ako ospravedlnené prekážky v práci, nie však ako výkon práce a neposkytuje sa za ne náhrada mzdy.

(2) Ak tento zákon alebo kolektívna zmluva pri prekážkach v práci na strane zamestnanca ustanoví presnú dĺžku nevyhnutne potrebného času, za ktorý zamestnancovi patrí pracovné voľno, posudzuje sa ako výkon práce celý tento čas; za jeden deň sa pritom považuje čas zodpovedajúci priemernej dĺžke pracovnej zmeny vyplývajúci z určeného týždenného pracovného času zamestnanca.

(3) Prekážky v práci na strane zamestnávateľa sa posudzujú ako výkon práce, ak zasiahli do pracovnej zmeny zamestnanca, a to za každý jednotlivý deň pri uplatnení

a) pružného pracovného dňa najviac v rozsahu dĺžky pracovnej zmeny pripadajúcej zamestnancovi na príslušný deň,
b) pružného pracovného týždňa a pružného štvortýždňového pracovného času najviac v rozsahu priemernej dĺžky pracovnej zmeny vyplývajúcej z určeného, prípadne z kratšieho pracovného času príslušného zamestnanca.

(4) Ak zamestnanec neodpracoval pre ospravedlnené prekážky v práci uvedené v odseku 1 druhej vete celý denný pracovný čas pri uplatnení pružného pracovného dňa alebo celý týždenný pracovný čas pri uplatnení pružného pracovného týždňa alebo celý pracovný čas pripadajúci na štvortýždňové pracovné obdobie, pretože mu v tom bránila prekážka v práci na jeho strane, je povinný túto neodpracovanú časť pracovného času nadpracovať v pracovných dňoch bez zbytočného odkladu po odpadnutí prekážky v práci, ak sa so zamestnávateľom nedohodol inak. Nadpracovanie je možné len vo voliteľnom pracovnom čase, ak nebola dohodnutá iná doba a nadpracovanie nie je prácou nadčas.

Nemôže ísť pod Zákonník práce. Raz je nárok na prekážky na strane zamestnanca a bodka. Nemôže zatrhnúť niečo, čo je zakotvené pre všetkých zamestnávateľov i zamestnancov v ZP.

Ja neviem, tiež pamätám dosť dávne časy, ale u nás a aj v predošlej firme kde som pracovala sa na opustenie pracoviska vystavovala vždy priepustka, či už služobná, súkromná a k lekárovi, ktorú si pracovník nechal potvrdiť na druhej strane u lekára.
Čas príchodu a odchodu od lekára u nás nevyžadujeme, ale žiadame, aby bolo v prípade celodenného paragrafu od jedného lekára uvedené že ide o celodenné vyšetrenie. Okrem toho tam v prípade paragrafu na doprovod rodinného príslušníka, žiadame uviesť, že sa jedná o doprovod napr. dieťaťa, manžela, matky apod...

Boj so zamestnávateľom tohoto vydania bude asi vždy proti múru s rizikom hlavy rozbitia. Je na vás - zamestnancoch, či to vzdáte, alebo spoločne k jeho papierovému nariadeniu o max. dvoch hodinách pricviknete citáciu zo ZP + písomnú žiadosť , v ktorej ho požiadate o vysvetlivku k paušálnemu "vtesnaniu" sa do dvoch hodín a možnosti jeho praktickej realizácie (návod na použitie) pri potrebe rôznorodých lek. ošetrení.

Potvrdená priepustka úplne stačí. Dovolenkový lístok je na dovolenku a nemá nič spoločné s priepustkou.

máš nárok na celodenné vyšetrenie (zohľadňuje sa aj čas strávený prepravou do a zo zdrav.zariadenia)

Zamestnavatel si moze dat do interneho predpisu max. to, ze zamesntanec je povinny poziadat lekara o napisanie casu odchodu od neho a ze od casu odchodu do 30 minut sa musi zamestnanec vratit na pracovisko, pokial sa vysetrenie konalo v meste pracoviska.
Pri vysetreni, za ktorym treba cestovat, je posudzovanie navratu do prace individualne ...
Ak vsak lekar napise celodenne vysetrenie, musi to respektovat.

V odbornom časopise pre mzdárov bol výklad k zákonníku práce, konkrétne k problematike preukazovania vyšetrenia u lekára. Bolo tam uvedené, že lekárom potvrdená Priepustka nestačí. Ja som kúpila tlačivá Žiadosť o pracovné voľno, a je to tlačivo univerzálne, používame ho aj ako žiadanku o dovolenku, náhradné voľno, neplatené voľno - vtedy stačí vypísať prvú stranu. Pre lekárske vyšetrenie a doprovod rodinného príslušníka k lekárovi sa vypíše najprv prvá strana, na druhej strane potvrdí lekár a prípadne môže dopísať, či platí na celý deň. Skrátka hodí sa na všetko. Prikladám vzor :-)

Zákonník práce v § 144 ods. 2 neustanovuje presnú formu preukazovania prekážky v práci. Preto si myslím, že pri návšteve zdravotníckeho zariadenia je postačujúce predložiť potvrdenú Priepustku.

§143ZP

(3) Prekážky v práci na strane zamestnávateľa sa posudzujú ako výkon práce, ak zasiahli do pracovnej zmeny zamestnanca, a to za každý jednotlivý deň pri uplatnení

a) pružného pracovného dňa najviac v rozsahu dĺžky pracovnej zmeny pripadajúcej zamestnancovi na príslušný deň,
b) pružného pracovného týždňa a pružného štvortýždňového pracovného času najviac v rozsahu priemernej dĺžky pracovnej zmeny vyplývajúcej z určeného, prípadne z kratšieho pracovného času príslušného zamestnanca.

(4) Ak zamestnanec neodpracoval pre ospravedlnené prekážky v práci uvedené v odseku 1 druhej vete celý denný pracovný čas pri uplatnení pružného pracovného dňa alebo celý týždenný pracovný čas pri uplatnení pružného pracovného týždňa alebo celý pracovný čas pripadajúci na štvortýždňové pracovné obdobie, pretože mu v tom bránila prekážka v práci na jeho strane, je povinný túto neodpracovanú časť pracovného času nadpracovať v pracovných dňoch bez zbytočného odkladu po odpadnutí prekážky v práci, ak sa so zamestnávateľom nedohodol inak. Nadpracovanie je možné len vo voliteľnom pracovnom čase, ak nebola dohodnutá iná doba a nadpracovanie nie je prácou nadčas.

Má rovnaký nárok ako ostatní. Je to §141.
(2) Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno z týchto dôvodov a v tomto rozsahu:

a) vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení

1. pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,
2. ďalšie pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,
3. pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas na preventívne lekárske prehliadky súvisiace s tehotenstvom, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,

b) narodenie dieťaťa zamestnancovi; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas na prevoz matky dieťaťa do zdravotníckeho zariadenia a späť,

c) sprevádzanie

1. rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné a uvedené úkony nebolo možné vykonať mimo pracovného času,
2. zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na desať dní v kalendárnom roku,

d) úmrtie rodinného príslušníka
1. pracovné voľno s náhradou mzdy na dva dni pri úmrtí manžela alebo dieťaťa a na ďalší deň na účasť na pohrebe týchto osôb,
2. pracovné voľno s náhradou mzdy na jeden deň na účasť na pohrebe rodiča a súrodenca zamestnanca, rodiča a súrodenca jeho manžela, ako aj manžela súrodenca zamestnanca a na ďalší deň, ak zamestnanec obstaráva pohreb týchto osôb,
3. pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň, na účasť na pohrebe prarodiča alebo vnuka zamestnanca, alebo prarodiča jeho manžela, alebo inej osoby, ktorá síce nepatrí k uvedeným príbuzným, ale žila so zamestnancom v čase úmrtia v domácnosti, a na ďalší deň, ak zamestnanec obstaráva pohreb týchto osôb,

e) svadba; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na jeden deň na účasť na vlastnej svadbe a pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na účasť na svadbe dieťaťa a rodiča zamestnanca,
f) znemožnenie cesty do zamestnania z poveternostných dôvodov individuálnym dopravným prostriedkom, ktorý používa zamestnanec so zdravotným postihnutím; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň,
g) nepredvídané prerušenie premávky alebo meškanie pravidelnej verejnej dopravy; pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, ak nemohol zamestnanec dosiahnuť miesto pracoviska iným primeraným spôsobom,
h) presťahovanie zamestnanca, ktorý má vlastné bytové zariadenie; pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň pri sťahovaní v tej istej obci a pri sťahovaní do inej obce najviac na dva dni; ak ide o sťahovanie v záujme zamestnávateľa, poskytne sa pracovné voľno s náhradou mzdy,
i) vyhľadanie nového miesta pred skončením pracovného pomeru; pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden poldeň v týždni počas zodpovedajúcej výpovednej doby; v rovnakom rozsahu sa poskytne pracovné voľno s náhradou mzdy pri skončení pracovného pomeru výpoveďou danou zamestnávateľom alebo dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c); pracovné voľno možno so súhlasom zamestnávateľa zlučovať.



6) Zamestnávateľ môže určiť, že ak pracovný pomer zamestnanca vznikol v priebehu kalendárneho roka, pracovné voľno s náhradou mzdy z dôvodov uvedených v odseku 2 písm. a) prvom bode a písm. c) prvom bode sa poskytne v rozsahu najmenej jednej tretiny nároku za kalendárny rok za každú začatú tretinu kalendárneho roka trvania pracovného pomeru. Celkový nárok podľa prvej vety sa zaokrúhli na celé kalendárne dni nahor.

2 alternatívy:

1. po príchode od lekára mu odpočítaš 0,5 hod. na obed, teda od 12:30 do 13:00 bude mať obednú prestávku, či chce či nie.
2. miesto 2 hodín náhrady od lekára mu dáš len 1,5 a 0,5 bude mať obednú prestávku.

Prečo by mal dostať viac, keď obednú prestávku si musí vyčerpať? A je jedno, či si ju vyčerpá medzi lekárom a príchodom do práce, alebo po príchode od lekára do práce.

zakon hovori "ktorého pracovná zmena je dlhšia ako šesť hodín" a nie "ktory odpracoval ..."

8.00 - 10.00 výkon práce (2 hodiny) ano
10.00 - 12.00 lekár (2 hodiny) lekar 1,5 hod., obed 0,5 hod.
12.00 - 15.00 výkon práce (3 hodiny) ano

Rada by som to takto chápala aj ja, ale po prečítaní článkov tu na porade , to tam bolo spomínané, že to treba zahrnúť do IS. Len teda potrebujem vedieť ako, aby bol aj vlk celý aj baran sýty.
A spätne sa vrátim ku tým 4 hodinám.....veľa sa o tom na porade písalo ale nikde nie z kade to majú????

Tiež si myslím, že je ťažko vypracovať nejakú všeobecne platnú VP smernicu. Zamestnanec má predsa priameho nadriadeného a ten má kontrolovať jeho prítomnosť resp. neprítomnosť v práci. Keď dostanem priepustku/potvrdenie o návšteve lekára podpísanú vedúcim, tak sa nad tým nezamýšľam a keď tam nemá uvedený čas, tak dám automaticky celý deň. Keď sa už limit dočerpáva upozorním vedúceho aj zamestnanca. Už sme mali aj neplatené voľno z tohoto dôvodu (v súlade so ZP). Je s tým práca naviac (odhláška/prihláška do SP), ale zamestnanec má podstatne nižšiu mzdu a potom si dáva pozor. Aj ostatní, pretože sa to tiež dozvedia

No mne to je v takomto podaní celkom jasné, ale nám by majiteľ tie priepustky najradšej obmädzil , ak nie zatrhol, a chce ich vtesnať do dvoch hodín a chce to dať na papier ako nariadenie.
Ako ísť hlavou proti múru a pritom si ju nerozbiť?

Ahojte poradaci, ja vas poprosim o radu v tomto. Pracovnička doniesla P-čko na cely den, ale u lekara bola len dve hodiny, potom prisla do prace. Teda jej z toho P uznam len tie 2 hodiny?
A ešte by som chcela vedieť ako to robite vy čo sa tyka zakladania prekazok v praci. U nas mipodklady k vyplatam robi veduca. T. z. ze ku kazdej dovolenke aj prekazky v praci vystavi dovolenkovy listok kde uvedie datum/hodiny. Robi to tak este spred niekolkych rokov ako kedysi robili. Musi sa dnes aj ku P-čKU vypisovat dovolenkovy listok? Alebo len zalozim doklad od lekara k dochadzke?