Dedičia sa môžu v dedičskom konaní dohodnúť akokoľvek, napr. že všetko zostane jednej dcére. Pre prípad, že by tá druhá nesúhlasila, lepšie by bolo, aby byt mama previedla na druhú dcéru zaživa, pretože dospelá dcéra má zo zákona nárok na polovicu svojho zákonného podielu dedičstva (aj keby bol závet).

Dakujem Vam za odpoved. V tom je prave problem, ze mama nechce prepisat byt na dceru. Nieje ine riesienie, ktore by nebolo pravne napadnutelne?

Pises, ze jej bol vyplateny nejaky podiel z majetku rodicov.
Pri ded.konani moze druha sestra ziadat o zapocitanie tohto "neobvykleho" daru. O tuto cenu sa znizi dedicstvo uz vyplatenej sestry

... len ak druhá dcéra nebude súhlasiť so započítaním, budú sa sporiť na súde možno aj dlhé roky.

Ak som to spravne pochopila, pravne neexistuje riesenie zo strany matky, ktore by nebolo napadnutelne. Jedine riesenie je, len aby sa dcera vzdala dedictva v prospech druhej sestry?

Už tu Mária27 písala o jednom riešení, takže je možné darovať byt s tým, že mama bude mať v ňom právo dožitia.

Právne je to dopletené tým, že sa prirovnáva dar k dedičstvu. Arizona ti napísala, že druhá dcéra môže pri dedení žiadať započítanie tohto daru prvej dcére, teda že druhý byt bude už dediť len ona (druhá). Matka jeden byt darovala, môže to urobiť aj s druhým, lebo inak druhú dcéru znevýhodní.

Zákon chráni oprávnených dedičov - potomkov tak, že majú nárok na dedenie, nie je ich možné úplne vydediť (ak sa čohosi nedopustili - to je v paragrafe pri vydedení). Keď sa už matkin majetok rozbil darovaním jednej strane, je tu možnosť započítať dar. Inak nepomôže ani závet v prospech neobdarovanej dcéry, lebo odarovaná dcéra by mala stále nárok aspoň na polovicu svojho zákonného dedičského podielu.

teoreticky je tu ešte jedna možnosť, avšak dosť otázne ako by to dopadlo keď by prišlo na lámanie chleba... (možno Mária27 by sa k tomu vedela vyjadriť ako by to dopadlo na súde...).

a to, matka spíše závet, v ktorom zníži zákonný podiel plnoletej sestry na polovicu (t.j. 1/4 z hodnoty bytu), zároveň v závete vyčísli hodnotu bytu, ktorý bol sestre daný počas života a bude si želať zápočet tejto hodnoty voči podielu sestry tým pádom by sestra nemusela nič dediť, ak by hodnota darovaného bytu za života bola rovná alebo väčšia ako aktuálna hodnota 1/4 dedeného bytu...
no a teraz kameň úrazu, kde by ma zaujímal aj Máriin názor.... ak darovaný byt počas života mal nejakú smiešnu zostatkovú hodnotu t.j. oproti 1/4 bytu by to bol len zlomok ceny mohla by matka v závete uviesť že danej sestre dala určitú finančnú hotovosť napr. 1 mil. Sk (samozrejme musí to byť vierohodná suma, ktorú mohla počas života zarobiť/zdediť...) a žiadať zápočet tejto sumy... čím by sa dosiahlo, žeby sestra nededila... ale je to tenký ľad, nakoľko sestra bude musieť vedieť dokázať, že danú čiastku nedostala...

Dobre ideš na to v prvej časti - to je tá možnosť započítania daru. Dar sa započítava podľa § 484 obč.z pri závete vždy na príkaz poručiteľa. Podľa § 479 je však závet neplatný, ak sa dedičovi - potomkovi nedostane toľko čo je jeho 1/2 zákonného podielu (u dospelých). Započítanie podľa § 484 pri závete nastane aj pri neodôvodnenom zvýhodnení obdarovaného dediča s poukazom na nárok dediča potomka podľa § 479 - tu však nejde o krátenie dedičstva druhej dcéry.
Príkaz poručiteľa v závete je asi to, čo sa zadávateľka pýta.

S hodnotou započítania je to skutočne ťažšie, lebo sa berie hodnota v čase darovania. Ak bol väčší byt darovaný v čase nízkych cien, teraz má niekoľkonásobne vyššiu hodnotu menší byt. Preto by bolo najlepšie darovať aj teraz byt druhej dcére.
Špekulácia s darovanou hotovosťou môže spôsobiť neplatnosť (aspoň tejto časti) závetu. Výber alebo prevod nehnuteľnosti sa dá bankou dokázať.

§ 484
Súd potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov. Pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania; ak ide o dediča uvedeného v ustanovení § 473 ods. 2, započíta sa okrem toho aj to, čo od poručiteľa bezplatne dostal dedičov predok. Pri dedení zo závetu treba toto započítanie urobiť, ak na to dal poručiteľ príkaz alebo ak by inak obdarovaný dedič bol oproti dedičovi uvedenému v ustanovení § 479 neodôvodnene zvýhodnený.

§ 479

Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.

vďaka za odpoveď je sktuočne dobrá

[QUOTE=Mária27;Špekulácia s darovanou hotovosťou môže spôsobiť neplatnosť (aspoň tejto časti) závetu. Výber alebo prevod nehnuteľnosti sa dá bankou dokázať. [/QUOTE]

ak teda poručiteľka spíše závet v ktorom okrem iného uvedie... dcére xy som v roku x dala 50 000 € (súčasná hodnota bytu v dedeni) v hotovosti, boli to peniaze ktoré som si roky odkladala z dôchodku a žiadam túto čiastku započítať voči dcére xy, tento zápočet chcem urobiť z toho dôvodu, aby aj dcéra yz dostala spravodlivý diel...

na kom by bolo dôkazné bremeno, ako by dcéra xy mohla dokázať že takáto čiastka jej nebola nikdy darovaná, keď protistrana - darkyňa už je na väčšnom odpočinku...

Chcem sa opytat, ci je v zakone uvedene, ze za dar mimoriadnej hodnoty sa zapocitava aj druzstevny byt, kde tento byt nebol v osobniom vlastnictve.boli prevedene len prava a povinnosti v BD.
dalej ma zaujima, ci sa poklada za dar mimoriadnej hodnoty statny byt, ktory osoba ziskala vymenou za ten prvy druzstevny byt,.ani jeden nebol v osobnom vlastnictve.

Členské práva v bytovom družstve spojené s nájmom družstevného bytu majú hodnotu rovnú trhovej cene toho bytu. Odpoved na prvú otázku je jasné áno.
Druhá otázka nie je taká jasná, aby sa dalo jednoznačne odpovedať. Na účely započítania daru veľkej hodnoty však stačí, že bolo na dediča prevedené členstvo v družstve, nezáleží na tom, čo s ním dedič ďalej urobil.

K upresneniu cez ss:

...dám sem, lebo nechcem robiť novú tému,len sa neviem vymotať..takže prípad:

..exekučne vznikol stav: oprávnený-dedič zo zákona, ktorému bola závetom priznaná určitá suma,iba jemu..
..povinný,tiež dedič zo zákona,ktorý bol túto sumu dlžný zosnulému za predaj majetku, ale za jeho života peniaze nevyplatil a tak zosnulý v závete poručil, že peniaze majú byť po jeho smrti (povinným) vyplatené prvému dedičovi,teda oprávnenému, v plnej výške...na dedičskom konaní notár tieto peniaze zaradil do pasív a tak sa povinný podieľa na dedení 1/4 a celá suma sa tak voči oprávnenému dedičovi znížila...
..a pýtam sa, bol postup notára správny, ak závetom bol určený jeden dedič?...keď druhý dedič dostal vlastne majetok za života a nevyplatil zaň zosnulému za života peniaze?..teraz by podľa rozhodnutia notára mal byť ešte ziskový na tom, čo nezaplatil, celou 1/4-nou...ďakujem za radu..

Čo znamená vydediť? Nie je vydedený bez nejakého tlačiva aj ten, kto po smrti rodiča nemá čo zdediť? Jeden súrodenec z dvoch sa postará o to, aby za života rodiča tento mu darovacou zmluvou podaroval celý nehnuteľný majetok ( dom ) a druhý súrodenec vlastne až na dedičskom konaní zistí, že má právo dediť, ale nie je čo a ani nebol vydedený. Čo v tom prípade? Má si dať ohodnotiť aspoň nábytok a iné veci z domu a dať sa z neho vyplatiť? Práve včera sa o tom dozvedel môj sused. Poraďte, je z toho v šoku

Nie je to to isté.
Vydediť možno potomka len za podmienok v § 469a obč. zákonníka. Ak to vyslovene poručiteľ napíše, môže vydediť aj ďalších potomkov vydedeného dieťaťa. Listina o vydedení musí zodpovedať listinám o právnych úkonoch.
Ak však rodič niečo za života minul, nezanechal dedičstvo, nie je čo dediť. To isté je, ak obdaroval jedno dieťa a nezostalo nič na dedenie. Keby sa objavil ďalší majetok, môže sused žiadať započítať dar, potom by mohol dediť. Pokiaľ bol darovaný iba dom, nie hnuteľné veci, môže ich tiež započítať s darom - a tie dediť on.

Trochu nejasné, ale asi ide o toto:
- poručiteľ nemôže dať príkaz na plnenie z dedičovho majetku
- podľa § 470 ods. 2 Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.

..

..tu nejde o pohreb..ide o dlh, ktorý malo jedno z detí u rodiča a ten nebol vyplatený rodičovi počas života..rodič urobil závet a v závete poručil tú sumu druhému dieťaťu,ktorému má byť vyplatená dlžníkom-prvým dieťaťom...divné je, že dlžník sa podiela na svojom vlastnom dlhu-tým že sa mu zníži o 1/4 a tak poškodí druhé dieťa...

No, predstavme si to z nejakej sumy, ktorú si dáme napr. 100 000. Ak by túto sumu dlžník vrátil rodičovi ešte počas života, táto čiastka by išla do dedičstva a obe deti by dedili rovným dielom, každý 50 000. Ak by túto sumu celú poručil jednému svojmu dieťaťu, to by dedilo 3/4 a druhé dieťa 1/4. Teda, dieťa, ktorému rodič poručil celú sumu by zdedil 75 000 a dieťa, ktoré nemalo dostať nič by zdedilo 25 000. Teda jednu štrtinu. Nebolo vydedené. Notárov postup bol správny.

ja si myslím, že to druhé dieťa by malo žiadať, aby sa do dedičstva dostal aj dar, ktorý dostalo prvé dieťa ešte za života rodičov.